{"guid": "3ab3f09c-59f3-47da-98d4-cb531ff2c33f:4a23b512-d85f-41a6-a230-30d6bf5e56c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8112227698.1", "spisova_znacka": "6Cdo/228/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/228/2020 z 30. 11. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. 6Cdo/228/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:8112227698.1", "identifikacne_cislo": "8112227698", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-488", "nazov": "§ 488 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-488", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-488"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "nazov": "§ 489 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-489"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-494", "nazov": "§ 494 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-494", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-494"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4a.odsek-1", "nazov": "§ 4a ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447c", "nazov": "§ 447c CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-488", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-489", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-494", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4a", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a23b512-d85f-41a6-a230-30d6bf5e56c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8112227698.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8112227698.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8112227698.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/228/2020\n8112227698\n30. 11. 2022\nJUDr. Terézia Mecelová\nECLI:SK:NSSR:2022:8112227698.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. U. Z., bytom v Q., Z. G. XXXX/XX, zastúpeného\nsplnomocnenkyňou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 25,\nIČO: 36 833 533, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o náhradu škody spôsobenej pri výkone\nverejnej moci, vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C/338/2012, o dovolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. decembra 2019 sp. zn. 9Co/327/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou došlou Okresnému súdu Piešťany (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) 9. júla\n2012 domáhal voči žalovanej náhrady škody a ušlého zisku. Žalobu odôvodnil tým, že ako kupujúci\nuzatvoril s R. Č. 3. augusta 2004 zmluvu o prevode obchodného podielu (ďalej len „zmluva“), na základe\nktorej sa mal žalobca stať výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti HERMES TRADE, s. r.\no., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Nám. Slobody 98, IČO: 36 245 461 (ďalej len „spoločnosť“).\nPríslušná zmena bola v obchodnom registri vykonaná k 13. augustu 2004. Následne žalobca zistil, že\nOkresný súd Prešov v konaní pod sp. zn. 1Re/587/2004 vyhovel návrhu R. Č. a vykonal zápis zmeny\núdajov rozhodnutím z 3. septembra 2004 sp. zn. 1Re/587/2004 tak, že R. Č. bol opätovne zapísaný do\nobchodného registra ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti. Uvedené rozhodnutie je nezákonné. R.\nČ. zdanlivo legálnym spôsobom disponoval s majetkovými hodnotami spoločnosti, ktoré v skutočnosti\npatrili žalobcovi a nimi obohacoval iné subjekty. Zo spoločnosti sa stala len bezcenná schránková\nfirma. Štát nesie zodpovednosť za toto nezákonné rozhodnutie. Žalobca písomne požiadal Ministerstvo\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 14. mája 2018 č. k. 5C/338/2012-279 žalobu zamietol a žalovanej\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok právne zdôvodnil\nust. § 488, § 489 a § 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien\na doplnení (ďalej tiež „Občiansky zákonník“) a § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1, §\n15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Vecne dôvodil, že žalobca je subjektom bez aktívnej\nvecnej legitimácie. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody v celkovej\nvýške 6.196.030,30 eur s príslušenstvom (skutočná škoda 3.380.494,70 eur s príslušenstvom a ušlý\nzisk 2.815.535,60 eur s príslušenstvom). Položky, ktoré si žalobca subsumoval pod skutočnú škodu,\nnemožno stotožniť s majetkom žalobcu, ale naopak, z označenia týchto položiek je zrejmé, že ide\no majetok vo vlastníctve spoločnosti s vlastnou právnou subjektivitou. Preto, ak by aj škoda vznikla,\naktívne legitimovaným subjektom na domáhanie sa náhrady škody by bola výlučne spoločnosť a nie\n\nžalobca. Žalobca podal žalobu ako fyzická osoba s tým, že škoda bola spôsobená spoločnosti (žalobca\nv žalobe tvrdil, že R. Č. sa nezákonne zmocnil spoločnosti, začal uskutočňovať právne a faktické kroky\nsmerujúce k zbaveniu spoločnosti majetku a paralyzovaniu jej ďalšej podnikateľskej činnosti, prepustil\nzamestnancov a previedol všetok majetok na iné subjekty a v čase podania žaloby bola spoločnosť\nbezcenná schránková firma), preto súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom tvrdeného práva\nna určité plnenie voči žalovanej. Ďalej súd prvej inštancie dodal, že podľa § 5 ods. 1 zákona č.\n514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania,\nktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Žalobca v konaní tvrdil, že\nškoda mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Prešov z 3. septembra 2004\nsp. zn. 1Re/587/2004. Vychádzajúc z ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., týmto účastníkom\nnemôže byť žalobca, keďže tento nebol účastníkom predmetného registrového konania o zápis zmeny\núdajov zapísaných v obchodnom registri. Aplikáciou predmetného ustanovenia je zrejmé, že zákonný\npredpoklad aktívnej legitimácie nie je u žalobcu daný ani z tohto dôvodu. Účastníkom registrového\nkonania je zapisovaná spoločnosť, nie žalobca. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nnebolo možné žalobe vyhovieť. Rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené právne ust. § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zákonov\n(ďalej tiež len „C. s. p. “) a vecne úspechom žalovanej v konaní v plnom rozsahu.\n3. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 17. decembra 2019 sp. zn. 9Co/327/2018 rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. a žalovanej priznal\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Potvrdenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie jednotlivo i\nvo vzájomných súvislostiach výsledky dokazovania dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca nebol účastníkom registrového konania na Okresnom súde\nPrešov, vedeného pod sp. zn. 1Re/587/2004, v rámci ktorého vydal súd podľa žalobcu nezákonné\nrozhodnutie, od ktorého odvodzuje svoj nárok, keďže účastníkom registrového konania bola iba\nzapisovaná spoločnosť. Odvolací súd skonštatoval, že zákonný predpoklad podľa § 5 ods. 1 zákona č.\n514/2003 Z.z. u žalobcu splnený nebol, teda žalobca nemá nárok na prípadnú náhradu škody. Uzavrel,\nže v danej veci je aktívne vecne legitimovaná spoločnosť a nie osoba žalobcu. Odvolací súd poukázal na\nskutočnosť, že majetok patriaci spoločnosti s ručením obmedzeným nie je majetkom spoločníka v tejto\nobchodnej spoločnosti a to ani vtedy nie, pokiaľ ide o jediného spoločníka, ktorý disponuje stopercentným\nobchodným podielom. Tak ako nemožno stotožňovať obchodnú spoločnosť s osobou jej spoločníka,\nči konateľa, tak nemožno stotožňovať majetok patriaci obchodnej spoločnosti s majetkom patriacim\nspoločníkovi alebo konateľovi. S námietkou žalobcu, že nezákonný výmaz žalobcu z obchodného\nregistra je možné alternatívne posúdiť aj ako nesprávny úradný postup podľa § 9 zákona č. 514/2003\nZ.z., sa odvolací súd nestotožnil poukazujúc na skutočnosť, že žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu\nškody od nezákonného rozhodnutia, nie od nesprávneho úradného postupu. V danej veci je rozhodujúci\nobsah žaloby, z ktorej jednoznačne vyplýva žalobcom označené rozhodnutie orgánu verejnej moci,\nktorým mu mala byť spôsobená škoda a od ktorého odvodzuje svoj nárok. Rovnako v žiadosti o\npredbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 3.584.943 eur a v žiadosti o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.815.535,60 eur označil nezákonné rozhodnutie,\nv dôsledku ktorého mu škoda mala vzniknúť. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie neumožnil\npreukázať výšku uplatneného nároku v danej veci odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú, pretože\nžalobcovi až do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie nič nebránilo predložiť, resp. navrhnúť\nvykonanie dôkazov za účelom preukázania výšky žalovaného nároku. V súvislosti s argumentom\nžalobcu, že nezákonný výmaz je nesprávnym úradným postupom, odvolací súd konštatoval, že s\npoukazom na § 366 C. s. p. na uvedené nebolo možné prihliadnuť, keďže neboli splnené zákonné\npredpoklady v zmysle § 366 C. s. p. Za irelevantnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že\nnapadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie dostatočne\nzrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Rozhodnutie o trovách konania bolo odvolacím\nsúdom právne odôvodnené ust. § 262 ods. 1 a 2 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom\nžalovanej v odvolacom konaní v plnom rozsahu.\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Dovolanie\nodôvodnil ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím\nsúdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu. Navrhol zrušenie rozsudkov nižších súdov a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n\nNesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom vidí v tom, že odvolací súd sa nestotožnil s\nnámietkou, že nezákonný výmaz žalobcu z obchodného registra bolo možné alternatívne posúdiť ako\nnesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a potom by žalobca bol aktívne\nlegitimovaný v danej veci, keďže zákon nelimituje možnosť domáhať sa náhrady škody iba pre účastníka\nkonania, ale toto právo má každý, komu bola nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda (teda\ni žalobca). V rámci rozhodovacej praxe dovolacieho súdu poukázal na rozhodnutia hovoriace o tom,\nže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým stavom vymedzeným v žalobe a súd\nmusí vyriešiť prípadnú konkurenciu právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu\nnormu. Zásada spravodlivej ochrany práv vyžaduje, aby sa súd zaoberal posúdením uplatneného nároku\nzo všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych dôvodov. Z ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu\nvyplýva, že civilné sporové konanie je ovládané zásadnou iura novit curia (právo pozná súd). Odvolací\nsúd sa od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odklonil, keď rezignoval na žalobcom poukazované\nalternatívne právne posúdenie veci a vôbec nebral do úvahy § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.\n5. Žalovaná navrhla dovolanie odmietnuť, alternatívne navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.\nUviedla, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu a považuje ho za správny\na zákonný. V predmetnej veci nie je odôvodnený a ani naplnený dovolací dôvod uplatnený žalobcom.\nV civilnom sporovom konaní je súd viazaný žalobou, a preto nemôže strane sporu priznať viac (alebo z\niného dôvodu) než to, čo žiadala v žalobe. Nižšie súdy správne dospeli k záveru o nedostatku aktívnej\nlegitimácie žalobcu.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej\nneprospech bolo vydané napádané rozhodnutie (§ 424 C. s. p.), za splnenia tiež podmienok zastúpenia\ntakejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia\npojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné\npodľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietnuť.\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie\nprípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti\ntomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.\n8. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n9. V danom prípade žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.\na/ C. s. p.\n10. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou\nodvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine alebo iného\npredpisu považovaného za súčasť tzv. hmotného práva), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo\nna aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť pritom o právnu otázku, ktorú odvolací\nsúd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napádané dovolaním (ktoré by pri inom riešení otázky\nvyznelo inak). Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie\nktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu\nkonania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.\nOtázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. musí byť procesnou stranou nastolená v\ndovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Pre posúdenie, či ide o právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je pritom rozhodujúci\n\nsubjektívny názor strany sporu/účastníka konania, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca,\nale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní.\n11. Žalobcom zadefinovaná „dovolacia“ otázka, pri ktorej riešení sa mal odvolací súd odkloniť od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nemá znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm.\na/ CSP. Dovolaním nastolená „dovolacia“ otázka totiž nemala v danej veci charakter otázky, na riešení\nktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie.\n12. Súdy oboch inštancií nepovažovali žalobcu za aktívne vecne legitimovaného v danom spore, pričom\naktívnu vecnú legitimáciu posudzovali z dvoch pohľadov a to, či bol žalobca účastníkom registrového\nkonania a či mu vznikla škoda (zaoberajúc sa tým, o koho majetok v danej veci išlo). Dospeli k záveru,\nže aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je daná jednak z dôvodu, že žalobca nebol účastníkom\nregistrového konania (a pri nezákonnom rozhodnutí sa náhrady škody môže domáhať len účastník\nkonania) a jednak z dôvodu, že žalobcovi nevznikla škoda, pretože táto vznikla spoločnosti (posudzujúc\nmajetkovú sféru spoločnosti vo vzťahu k jedinému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti so záverom\no nemožnosti stotožňovania obchodnej spoločnosti s osobou jej spoločníka, či konateľa a nemožnosti\nstotožňovania majetku patriaceho obchodnej spoločnosti s majetkom patriacim spoločníkovi alebo\nkonateľovi). Dovolateľ v dovolaní spochybnil správnosť záveru odvolacieho súdu len z jedného pohľadu\nnižších súdov na aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k osobe oprávnenej na podanie žaloby (teda či v\ndanej veci mohol podať žalobu i žalobca ako každý, komu vznikla škoda, t. j. nielen účastník registrového\nkonania, a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu s tým, že súdy mali vec posudzovať aj z\ntohto hľadiska) a nie i z pohľadu subjektu, ktorému vznikla škoda (spoločnosť, či spoločník). Samotný\nzáver o tom, že žalobca nie je subjektom, ktorému škoda vznikla (ale je ňou spoločnosť), by pritom\nsám o sebe obstál ako dôvod na zamietnutie žaloby (a v tomto smere dovolateľ rozhodnutia nižších\nsúdov nenamietal). V danom prípade, ak by žalobca chcel dosiahnuť úspech v rámci dovolacieho\nkonania, musel by relevantne spochybniť správnosť záveru o aktívnej vecnej legitimácii z oboch vyššie\nuvádzaných pohľadov. Akademická povaha otázky bez možnosti ovplyvnenia tou či onou možnou\nodpoveďou na ňu aj výsledok konania v tejto veci spôsobovala, že nemohla byť naplnená tá požiadavka\nzákona, že tu ide o otázku, od ktorej vyriešenia (len od nej) záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n13. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že „dovolacia“ otázka, o ktorej je reč, nemala v\nprejednávanej veci znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (keďže šlo v skutočnosti\no otázku akademickú), v dôsledku čoho prípustnosť dovolania vyvodzovaná z tohto ustanovenia daná\nnebola.\n14. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 421\nods. 1 písm. a/ C. s. p. nevyplýva.\n15. Najvyšší súd preto dovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. (ako neprípustné)\nodmietol.\n16. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nC. s. p.).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/327/2018", "guid": "424b41ec-64e2-4eb7-b596-2a81f3963d22:a79d48fb-79d4-43f7-ac42-ca02db73b81f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}