Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 10Sžfk/55/2019 8018200204 01. 03. 2021 JUDr. Elena Berthotyová ECLI:SK:NSSR:2021:8018200204.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpenej advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100370581/2018 zo 14. februára 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/23/2018-117 z 29. januára 2019, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o kasačnej sťažnosti p r e r u š u j e . odôvodnenie: 1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 6S/23/2018-117 z 29. januára 2019 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100370581/2018 zo 14. februára 2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100529874/2017 z 27. marca 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobkyni rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 359 787,04 eura za zdaňovacie obdobie december 2012. 2. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, krajský súd okrem iného nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že zo strany daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality pri celkovej dĺžke trvania daňovej kontroly, ktorá v sebe zahŕňala aj neprimeranú dobu jej prerušenia za účelom získania odpovedí v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Krajský súd zdôraznil, že lehotu 3 mesiacov (upravená v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty) na poskytnutie informácií cudzozemským daňovým orgánom v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nemožno chápať ako maximálnu lehotu, ktorá sa nesmie prekračovať, ale ako maximálnu lehotu, ktorá sa nemá prekračovať. Dožiadaný orgán je povinný vybaviť žiadosť v lehote 3 mesiacov, ale v odôvodnených prípadoch je možné túto lehotu aj prekročiť. 3. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP), že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhla, aby najvyšší súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti okrem iného spochybnila
aj zákonnosť daňovej kontroly, namietajúc najmä účel a dĺžku jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd príslušný na konanie o kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. g) SSP) pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu zistil skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru o potrebe prerušenia konania o kasačnej sťažnosti. 5. Jednou zo zásadných otázok, ktoré sú v tomto konaní medzi účastníkmi sporné, je aj posudzovanie vplyvu dĺžky prerušenia konania z dôvodu podania žiadosti na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty na celkovú dĺžku daňovej kontroly. 6. V obdobnej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Sžfk/34/2018 z 5. marca 2020 predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení: - Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly ? - Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu? - Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu? 7. Konanie je na Súdnom dvore Európskej únie vedené pod sp. zn. C-186/20 a toho času nie je ukončené. 8. Podľa § 452 ods. 1 SSP na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet. 10. Nakoľko má Najvyšší súd Slovenskej republiky vedomosť o prebiehajúcom prejudiciálnom konaní, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci, kasačné konanie podľa § 100 ods. 2 písm. a) v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušil. 11. Podľa § 100 ods. 3 SSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.