Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 7Sžsk/35/2020 5018200043 30. 06. 2021 JUDr. Zdenka Reisenauerová ECLI:SK:NSSR:2021:5018200043.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A.. A. I., bytom Š.. I.. X. XXX/X, A., právne zastúpený: JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45058-3/2017-BA zo dňa 28.11.2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. februára 2020, č.k. 27Sa/4/2018-95, t a k t o rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod evidenčným číslom spisu Rvp 361/2021. odôvodnenie: 1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 27. februára 2020, č.k. 27Sa/4/2018-95, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 45058-3/2017-BA zo dňa 28.11.2017 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24. apríla 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom, ako i rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR č. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019 dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia. 3. Krajský súd považoval za zásadnú právnu otázku, či samotnú držbu licencie L1A je možné stotožňovať s vykonávaním činnosti v zmysle ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., ktorou otázkou sa žalovaná nezaoberala, resp. sa nezaoberala otázkou, či žalobca v rozhodnom období vykonával činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná osoba, nezisťoval, z čoho pochádzali príjmy odôvodňujúce posudzovať ho ako samostatne zárobkovo činnú osobu na účely splnenia povinnosti byť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou osobou v rozhodnom období, nakoľko žalobca v tomto rozhodnom období zo samostatnej držby licencie typu L1A nijaký príjem nedosahoval. Krajský súd konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania o kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25Sa/17/2017, pretože v tomto konaní (25Sa/17/2017) sa touto zásadnou otázkou zaoberal. Konanie správny súd prerušil uznesením č.k. 27Sa/4/2018 zo dňa 03. mája 2018. Následne poukázal krajský súd na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR č. 1Vs/1/2019, z ktorého citoval.
4. Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná kasačnou sťažnosťou namietajúc, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná i naďalej zastávala názor, že žalobcovi povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31. decembra 2010. 5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci posudzoval Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Veľký senát“) v rozsudku z 24. novembra 2020 pod sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorý na rozdiel od predchádzajúceho posúdenia veci vedenej pred Veľkým senátom pod sp. zn. 1Vs/1/2019 dospel k záveru, že cit.: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.“ ; rovnako uviedol, že cit.: „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010.“ 6. Medzičasom rozsudok vydaný Veľkým senátom najvyššieho súdu z 24. novembra 2020, pod sp. zn. 1Vs/3/2019 napadol v inom konaní ústavnou sťažnosťou podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky účastník konania vystupujúci v porovnateľnom postavení ako účastník konania vystupujúci v predmetnom konaní. 7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ S.s.p., ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet. 8. Keďže rozhodnutie Veľkého senátu z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019 bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou, pričom výsledok konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky môže mať význam pre rozhodnutie najvyššieho súdu v tu prejednávanej právnej veci, najvyšší súd postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a/ S.s.p. konanie v predmetnej veci prerušil. 9. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 S.s.p.). 10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.