{"guid": "28b86dcb-2b13-4f3b-a97d-1e724f7fbdb3:01d7d88c-011f-4fd5-9920-1e9cc496684b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5018200043.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/35/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/35/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 7Sžsk/35/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5018200043.1", "identifikacne_cislo": "5018200043", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 100 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-100"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-100"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01d7d88c-011f-4fd5-9920-1e9cc496684b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200043.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200043.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200043.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/35/2020\n5018200043\n30. 06. 2021\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2021:5018200043.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A.. A. I., bytom Š.. I.. X. XXX/X, A., právne\nzastúpený: JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45058-3/2017-BA zo dňa 28.11.2017, o\nkasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. februára 2020, č.k.\n27Sa/4/2018-95, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod evidenčným číslom spisu Rvp 361/2021.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 27. februára 2020, č.k.\n27Sa/4/2018-95, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 45058-3/2017-BA zo dňa 28.11.2017 a vec\njej vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24. apríla 2017 Sociálna poisťovňa,\npobočka Martin, postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla, že účastníkovi\nkonania ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal\nv intenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej\nSprávnym súdnym poriadkom, ako i rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR č. 1Vs/1/2019\nzo dňa 30. apríla 2019 dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia.\n3. Krajský súd považoval za zásadnú právnu otázku, či samotnú držbu licencie L1A je možné stotožňovať\ns vykonávaním činnosti v zmysle ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., ktorou otázkou sa žalovaná\nnezaoberala, resp. sa nezaoberala otázkou, či žalobca v rozhodnom období vykonával činnosť lekára\nako samostatne zárobkovo činná osoba, nezisťoval, z čoho pochádzali príjmy odôvodňujúce posudzovať\nho ako samostatne zárobkovo činnú osobu na účely splnenia povinnosti byť povinne nemocensky a\npovinne dôchodkovo poistenou osobou v rozhodnom období, nakoľko žalobca v tomto rozhodnom\nobdobí zo samostatnej držby licencie typu L1A nijaký príjem nedosahoval. Krajský súd konanie vo veci\nprerušil do právoplatného skončenia konania o kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku tunajšieho\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25Sa/17/2017, pretože v tomto konaní (25Sa/17/2017) sa touto\nzásadnou otázkou zaoberal. Konanie správny súd prerušil uznesením č.k. 27Sa/4/2018 zo dňa 03.\nmája 2018. Následne poukázal krajský súd na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR č.\n1Vs/1/2019, z ktorého citoval.\n\n4. Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná kasačnou sťažnosťou namietajúc, že krajský súd v\nkonaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná i naďalej\nzastávala názor, že žalobcovi povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.\ndecembra 2010.\n5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci posudzoval Veľký senát Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „Veľký senát“) v rozsudku z 24. novembra 2020 pod sp. zn. 1Vs/3/2019,\nktorý na rozdiel od predchádzajúceho posúdenia veci vedenej pred Veľkým senátom pod sp. zn.\n1Vs/1/2019 dospel k záveru, že cit.: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako\nsamostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004\nZ.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nzákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania\nv pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom\nlicencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a\nteda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu\n§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.“ ; rovnako\nuviedol, že cit.: „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A,\nv zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a\nnie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom\nobdobí sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5\npísm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s\npodnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)\nide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej\nstatusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z.\nz. v znení platnom do 31.12.2010.“\n6. Medzičasom rozsudok vydaný Veľkým senátom najvyššieho súdu z 24. novembra 2020, pod sp.\nzn. 1Vs/3/2019 napadol v inom konaní ústavnou sťažnosťou podľa článku 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky účastník konania vystupujúci v porovnateľnom postavení ako účastník konania vystupujúci v\npredmetnom konaní.\n7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ S.s.p., ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie\nuznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,\nktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie\npodnet.\n8. Keďže rozhodnutie Veľkého senátu z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019 bolo napadnuté\nústavnou sťažnosťou, pričom výsledok konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky môže mať\nvýznam pre rozhodnutie najvyššieho súdu v tu prejednávanej právnej veci, najvyšší súd postupom podľa\n§ 100 ods. 2 písm. a/ S.s.p. konanie v predmetnej veci prerušil.\n9. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len\nčo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo,\npredseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje,\nzačínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 S.s.p.).\n10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v\nspojení s § 147 ods. 2 S.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}