Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 7Sžsk/149/2018 2017200093 30. 06. 2021 JUDr. Viola Takáčová ECLI:SK:NSSR:2021:2017200093.3
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka v Trnave, H.N.. Z. Y., Okresná prokuratúra Trnava, so sídlom v Trnave, Vajanského č. 22, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, so sídlom v Trnave, V. Clementisa č. 24/A, za účasti: J.. P. K., narodenej XX. G. XXXX, bytom v S., H. Č.. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou so sídlom v Trnave, Kapitulská č. 5, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 17. augusta 2016, Číslo: 64485-73/2016-TT, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. mája 2018, č.k. 45Sa/12/2017-86, t a k t o rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod evidenčným číslom spisu Rvp 361/2021. odôvodnenie: 1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 17. mája 2018, č.k. 45Sa/12/2017-86, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo 17. augusta 2016, Číslo: 64485-73/2016-TT a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo 17. augusta 2016 podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. júla 2014. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 5, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 písm. b/, § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4, § 195 ods. 1-3, § 209 ods. 1,4 zákona č. 461/2003 Z.z., § 10 ods. 1-3, § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 3. Krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom poistení samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce, či táto osoba využíva licenciu L1A na dosahovanie príjmov a pre určenie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, okrem registrácie fyzickej osoby podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a okrem dosahovania zákonom stanovenej výšky príjmu, postačuje, že lekár je držiteľom licencie L1A. Podľa názoru žalovanej zákon č. 461/2003 Z.z. presne stanovuje podmienky vzniku a zániku účasti samostatne zárobkovo činnej osoby na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení, pričom na tento účel nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia samostatne zárobkovo činná osoba dosahovala príjem. Uvedený formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom č. 461/2003 Z.z., by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej
solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie. Je potrebné mať na zreteli, že zákon č. 461/2003 Z.z. určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status samostatne zárobkovo činnej osoby a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, prípadne povolení (§ 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 5 a § 21 tohto zákona). Uzavrel, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A, potrebnej na výkon zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne využíval na základe zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. 4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Trvala na tom, že účastník konania aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia príslušným samosprávnym krajom bol oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, nakoľko bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe označovanej ako Licencia L1A. 5. Vzhľadom na to, že v priebehu konania iný senát najvyššieho súdu vo veci, predmetom ktorej bolo posúdenie právnej otázky majúcej význam pre tu prejednávanú vec, predložil vec Veľkému senátu najvyššieho súdu (konanie vedené pod sp. zn. 1Vs/3/2019), najvyšší súd uznesením z 29. októbra 2019, sp. zn. 7Sžsk/149/2018 konanie až do právoplatného rozhodnutia Veľkého senátu najvyššieho súdu prerušil. 6. Veľký senát najvyššieho súdu (ďalej len „Veľký senát“) v rozsudku z 24. novembra 2020 pod sp. zn. 1Vs/3/2019 na rozdiel od predchádzajúceho posúdenia veci vedenej pred Veľkým senátom pod sp. zn. 1Vs/1/2019 dospel k záveru, že cit.: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.“; rovnako uviedol, že cit.: „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010.“ 7. Medzičasom rozsudok vydaný Veľkým senátom z 24. novembra 2020, pod sp. zn. 1Vs/3/2019 napadol v inom konaní ústavnou sťažnosťou podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky účastník konania vystupujúci v porovnateľnom postavení ako účastník konania vystupujúci v predmetnom konaní. 8. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet. 9. Keďže rozhodnutie Veľkého senátu z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019 bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou, pričom výsledok konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky môže mať význam pre rozhodnutie najvyššieho súdu v tu prejednávanej právnej veci, najvyšší súd postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP konanie v predmetnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania upravenú v § 5 ods. 7 SSP bez ďalšieho opätovne prerušil. 10. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 SSP). 11. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.