{"guid": "322c8e96-c0ed-467a-8a89-05210fbdc856:39880858-1f83-47ae-8759-418ca87da286", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2017200093.3", "spisova_znacka": "7Sžsk/149/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/149/2018 z 30. 6. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 7Sžsk/149/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:2017200093.3", "identifikacne_cislo": "2017200093", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 100 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-100"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-100"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39880858-1f83-47ae-8759-418ca87da286", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2017200093.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2017200093.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:2017200093.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/149/2018\n2017200093\n30. 06. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:2017200093.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka v Trnave, H.N.. Z. Y.,\nOkresná prokuratúra Trnava, so sídlom v Trnave, Vajanského č. 22, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\npobočka Trnava, so sídlom v Trnave, V. Clementisa č. 24/A, za účasti: J.. P. K., narodenej XX. G.\nXXXX, bytom v S., H. Č.. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou so sídlom v\nTrnave, Kapitulská č. 5, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 17. augusta 2016, Číslo:\n64485-73/2016-TT, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. mája\n2018, č.k. 45Sa/12/2017-86, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod evidenčným číslom spisu Rvp 361/2021.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 17. mája 2018, č.k.\n45Sa/12/2017-86, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo 17. augusta 2016, Číslo: 64485-73/2016-TT\na vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo 17. augusta 2016 podľa § 178\nods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej\nosobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. júla 2014.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 5, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, § 21 ods. 4\npísm. b/, § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4, § 195 ods. 1-3, § 209 ods.\n1,4 zákona č. 461/2003 Z.z., § 10 ods. 1-3, § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a postupom v zmysle právnej úpravy\nustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom\npoistení samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce, či táto osoba využíva licenciu L1A\nna dosahovanie príjmov a pre určenie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, okrem registrácie\nfyzickej osoby podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.\n1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a okrem dosahovania zákonom stanovenej výšky\npríjmu, postačuje, že lekár je držiteľom licencie L1A. Podľa názoru žalovanej zákon č. 461/2003 Z.z.\npresne stanovuje podmienky vzniku a zániku účasti samostatne zárobkovo činnej osoby na povinnom\nnemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení, pričom na tento účel nie je rozhodujúce, na základe\nakého oprávnenia samostatne zárobkovo činná osoba dosahovala príjem. Uvedený formálny výklad\nzákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom č. 461/2003 Z.z., by nespravodlivo dopadal na\nsubjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej\n\nsolidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho\nktorého oprávnenia na podnikanie. Je potrebné mať na zreteli, že zákon č. 461/2003 Z.z. určenie\npovinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, kumulatívne\nviaže na dve zákonné podmienky, a to status samostatne zárobkovo činnej osoby a s tým spojené\ndosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých\noprávnení, prípadne povolení (§ 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v\nspojení s § 5 a § 21 tohto zákona). Uzavrel, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A, potrebnej na výkon\nzdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.) u iného poskytovateľa zdravotníckej\nstarostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom poistení ako\nsamostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne využíval na\nzáklade zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti\nz takejto činnosti aj dosahoval príjem.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.\ng/ SSP a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru\nkrajský súd vec nesprávne právne posúdil. Trvala na tom, že účastník konania aj po zrušení povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia príslušným samosprávnym krajom bol oprávnený na výkon\nsamostatnej zárobkovej činnosti, nakoľko bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe označovanej ako Licencia L1A.\n5. Vzhľadom na to, že v priebehu konania iný senát najvyššieho súdu vo veci, predmetom ktorej bolo\nposúdenie právnej otázky majúcej význam pre tu prejednávanú vec, predložil vec Veľkému senátu\nnajvyššieho súdu (konanie vedené pod sp. zn. 1Vs/3/2019), najvyšší súd uznesením z 29. októbra 2019,\nsp. zn. 7Sžsk/149/2018 konanie až do právoplatného rozhodnutia Veľkého senátu najvyššieho súdu\nprerušil.\n6. Veľký senát najvyššieho súdu (ďalej len „Veľký senát“) v rozsudku z 24. novembra 2020 pod sp.\nzn. 1Vs/3/2019 na rozdiel od predchádzajúceho posúdenia veci vedenej pred Veľkým senátom pod sp.\nzn. 1Vs/1/2019 dospel k záveru, že cit.: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako\nsamostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004\nZ.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nzákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania\nv pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom\nlicencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a\nteda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu\n§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.“; rovnako\nuviedol, že cit.: „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A,\nv zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a\nnie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom\nobdobí sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5\npísm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s\npodnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov)\nide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej\nstatusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z.\nz. v znení platnom do 31.12.2010.“\n7. Medzičasom rozsudok vydaný Veľkým senátom z 24. novembra 2020, pod sp. zn. 1Vs/3/2019 napadol\nv inom konaní ústavnou sťažnosťou podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky účastník konania\nvystupujúci v porovnateľnom postavení ako účastník konania vystupujúci v predmetnom konaní.\n8. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie\nuznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,\n\nktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie\npodnet.\n9. Keďže rozhodnutie Veľkého senátu z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019 bolo napadnuté\nústavnou sťažnosťou, pričom výsledok konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky môže mať\nvýznam pre rozhodnutie najvyššieho súdu v tu prejednávanej právnej veci, najvyšší súd postupom podľa\n§ 100 ods. 2 písm. a/ SSP konanie v predmetnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a\nrýchlosti konania upravenú v § 5 ods. 7 SSP bez ďalšieho opätovne prerušil.\n10. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len\nčo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo,\npredseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje,\nzačínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 SSP).\n11. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}