Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8To/23/2023 z 23. 8. 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/23/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423010062
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8423010062.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.08.2023, v trestnej
veci obžalovaného A. B. C.. a spol. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných A. B. D., A. B. C.. a E. B. proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 11T/12/2023 zo dňa 06.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
11T/12/2023 zo dňa 06.04.2023 z r u š u j e výroky o treste u obžalovaných A. B. D., A. B. C.. a E. B..

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

u k l a d á :

Obžalovanému A. B. D., nar. XX.XX.XXXX,
podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch)
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému E. B.,
podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.



o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok rozsudkom sp. zn. 11T/12/2023 zo dňa 06.04.2023 uznal obžalovaného 1/ F.
B., G. B., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom I. J. XX/XX, K. E., okr. H., vinným zo zločinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, z prečinu
útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a/ Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Trestného
zákona, 2/ A. B. D., G. B., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom I. J. XX/XXX, K. E., okr. H., t. č. Ústav na
výkon väzby Prešov, vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, 3/
A. B. C., G. B., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom I. J. XX/XX, K. E., okr. H., vinným zo zločinu útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, z prečinu útoku
na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona štádium: dokonaný trestný čin a z
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a 4/ E. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX v
Kežmarku, trvale bytom I. J. XX/XX, K. E., okr. H., t. č. Ústav na výkon väzby Prešov, vinným z prečinu
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, z prečinu útoku na verejného
činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 18.08.2022,v dobe približne od 17:25 hod. do 18:15 hod., v obci Veľká Lomnica, v blízkosti
rodinného domu nachádzajúceho sa ulici I. J. XX/XX, K. E., okres H., po tom, čo bola policajná hliadka s
volacím znakom Kupón 104, v zložení npor. L. C. D. - veliteľ hliadky a npor. M. C. H. - člen hliadky, vyslaná
operačným odborom Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov na preverenie oznámenia do obce
K. E., I. J. XX/XX, N. H., keďže oznamovateľka M. A. uviedla, že F. B. prišiel k ním "na bitku" a v pozadí
bolo počuť krik, kde uvedená policajná hliadka po príchode na miesto oznámenie preverila a zistila, že
F. B., ktorý má mať dieťa s dcérou oznamovateľky, tento je opitý a jej dcéra M. s ním nechce už byť,
pričom chcela, aby F. B. šiel domov, z ktorého dôvodu bol menovaný policajnou hliadkou upozornený,
aby šiel domov, keďže jeho družka M. s ním už nechce žiť a jej matka si nepraje, aby sa u nich zdržiaval,
na čo F. B. reagoval spôsobom, že domov pôjde až keď dopije pivo a dofajčí cigaretu, kde po chvíli sa aj
postavil z postele a vyšiel pred unimobunku s fľašou piva v pravej ruke, kde na danom mieste sa vtedy
už nachádzal aj jeho otec A. B. st. a jeho brat A. B. C., kde títo boli taktiež pod vplyvom alkoholických
nápojov, pričom F. B. ešte požadoval od svojej družky vrátenie peňazí vo výške 25,00 eur, že bez nich
domov nejde, z ktorého dôvodu mu M. A. cez dvere podala sumu 25,00 eur, aby šiel domov a zatvorila
dvere do unimobunky, kde vtedy začal F. B. reagovať agresívne, kričal, že aj tak sa vráti, na čo bol členmi
policajnej hliadky upozornený, aby sa ukľudnil a odišiel domov, kde však F. B. pokračoval vo svojom
agresívnom správaní, kričal na člena hliadky npor. M. C. H., vulgárne mu nadával a vyhrážal sa mu,
že ho udrie fľašou po hlave, kde touto fľašou v pravej ruke sa zaháňal po menovanom, v blízkosti jeho
hlavy, pričom na I. M. C. H. taktiež kričal, že nebude mať modré oči ale červené, krvavé, následne mu
kričal, že mu odtrhne hlavu a zabije ho, kde potom bol policajnou hliadkou upozornený, aby prestal v
tomto svojom protiprávnom konaní, čo tento však nerešpektoval, začal sa vyhrážať aj I. L. C. D. s tým,
že ho udrie s drevenou latou po hlave a zabije ho, pričom bol opätovne bol vyzývaný členmi policajnej
hliadky, aby upustil od tohto protiprávneho konania, kde túto opakovanú výzvu nerešpektoval a opätovne
sa členom policajnej hliadky vyhrážal, že ich pozabíja, kde nasledovala ďalšia výzva, aby upustil od
tohto konania a nasledoval policajnú hliadku na Obvodné oddelenie PZ Kežmarok, kde následne na
to sa pred F. B. postavil jeho brat A. B. ml., ktorý sa ho snažil od policajnej hliadky odtiahnuť preč, v
čom mu pomáhal ich otec A. B. D. a spoločne F. B. ťahali od členov policajnej hliadky smerom k ich
domu, pričom ako sa ho členovia policajnej hliadky snažili obmedziť na osobnej slobode, tak A. B. D.,
ako aj A. B. C., členov policajnej hliadky odstrkovali rukami od F. B., fyzickým násilím bránili policajnej
hliadke vo vykonaní ich služobného zákroku, správali sa agresívne, z ktorého dôvodu členovia policajnej
hliadky si na miesto vyžiadali posily, kde po ich príchode, v čase okolo 18.00 hod., policajná hliadka s
volacím znakom Kupón 104, spoločne s ďalšími policajnými hliadkami s volacím znakom Kupón 122
a Parita 171, prikročili k dokončeniu služobného zákroku, presunuli sa k bydlisku F. B., K. E., I. J. XX/
XX, kde F. B., ktorý sa aj naďalej k členom policajných hliadok správal agresívne, stojac spoločne s
A. B. C.. a A. B. D. v blízkosti svojho bydliska, bol členmi policajnej hliadky s volacím znakom Parita
171 vyzvaný, aby upustil od protiprávneho konania a nakoľko je podozrivý z trestného činu, aby ich
nasledoval a bude mu obmedzená osobná sloboda, kde však F. B. na tieto opakované výzvy nereagoval,



kričal, že nikam nepôjde, opätovne sa vyhrážal členom policajných hliadok, že ich pozabíja, kde do
činnosti policajných hliadok pri vykonávaní služobného zákroku smerujúceho k obmedzeniu osobnej
slobody F. B., začali zasahovať A. B. D. a A. B. ml. a to tým spôsobom, že keď sa členovia policajnej
hliadky snažili o obmedzenie osobnej slobody u F. B., A. B. st. začal postupne odťahovať tam prítomných
zasahujúcich policajtov a odstrkovať ich od F. B., aby im zabránil vo vykonaní uvedeného služobného
zákroku a rovnako takto konal aj A. B. C., ktorý strkal do zasahujúcich policajtov, rukami ich odťahoval
od F. B., pritom po celú dobu A. B. C.. a F. B. sa vyhrážali zasahujúcim policajtom ich zabitím, kde
zasahujúci policajti I. L. C. D. a práp. O. L. sa snažili stiahnuť F. B. na zem, pričom pri vykonávaní
tohto zákroku F. B. zaútočil na týchto členov policajnej hliadky tak, že ich začal udierať rukami a kopať
nohami, pričom pri tomto útoku spôsobil zranenie I. L. C. D. spočívajúce v pomliaždení oblasti oboch
ramien, pomliaždení a podvrtnutí palca ľavej ruky, následne sa zahryzol do nohavíc uniformy npor. L. C.
D., pričom za použitia donucovacích prostriedkov a to hmatov a chvatov bol F. B. zvalený na zem, kde
mu boli v nasadené putá a policajná hliadka sa snažila osobu F. B. eskortovať do služobného vozidla,
kde pri tomto zákroku tento neustále kládol aktívny odpor, kopal nohami, opätovne sa snažil uhryznúť
zasahujúcich policajtov, kopol I. L. C. D. do palca ľavej ruky a do pravého ramena, niekoľko krát ho
kopol do nôh a snažil sa ho znova uhryznúť do ľavej nohy, čo sa mu však nepodarilo, niekoľko krát kopol
aj P.. C. H., pričom pri vykonávaní eskorty do služobného vozidla tomuto úkonu aktívne naďalej bránil
A. B. C., ktorý zasahujúcu policajtku P.. L. C. J. napadol tak, že ju rukami viackrát udrel do chrbtovej
časti tela, čím jej spôsobil škrabance v oblasti hrudníka vľavo, následne taktiež udieral rukami do ramien
a do hrude I. M. C. H. a spôsobil mu zranenie spočívajúce v pomliaždení oblasti ľavého predlaktia a
oblasti pravého ramena, tento taktiež, počas eskorty F. B. do služobného vozidla, ťahal rukami I. L. C.
D. od svojho brata F. B., pričom kričal na zasahujúcich policajtov, že ich zabije, pričom keď zasahujúci
policajti sa snažili F. B. naložiť do služobného vozidla, tak A. B. C.. sa postavil k pravým zadným dverám
služobného vozidla a snažil sa zasahujúcim policajtom zabrániť v otvorení dverí služobného vozidla,
rukami ich odstrkoval od vozidla a pri odchode policajných hliadok z rómskej osady, po naložení F. B.
do služobného vozidla, A. B. C.. päsťami oboch rúk udrel po skle ľavých predných dverí služobného
vozidla policajnej hliadky s volacím znakom Kupón 104, pričom kričal na I. L. C. D. a I. M. C. H., že ich
"pozabíja, že ich mária skáre", kde A. B. D., počas eskorty F. B., aktívne bránil zasahujúcim policajtom
vykonať daný služobný úkon a to tým spôsobom, že ťahal rukami zasahujúcich policajtov, týchto udieral
do ich rúk a nôh, kde v tom čase, za účelom zabráneniu eskorty F. B., proti zasahujúcim policajtom sa
postavil aj jeho brat E. B., ktorý rukami začal ťahať zasahujúcich policajtov, udieral ich do rúk a nôh, kričal
na zasahujúcich policajtov, že ich pozabíja, zaháňal sa na nich rukou, pričom päsťou udrel do chrbta
I. M. C. H., čím mu spôsobil pomliaždenie v oblasti chrbta, kde pri tomto konaním došlo k spôsobeniu
zranenia zasahujúcim policajtom a to npor. M. C. H., ktorý utrpel zranenie - pomliaždenie v oblasti chrbta,
pomliaždenie v oblasti ľavého predlaktia a v oblasti pravého ramena s dobou liečenia 10 dní, I. L. C.
D., ktorý utrpel zranenie - pomliaždenie v oblasti oboch ramien, pomliaždenie a podvrtnutie palca ľavej
ruky s dobou liečenia do 10 dní, por. L. C. J., ktorá utrpela zranenie - poškriabanie v oblasti hrudníka
vľavo, ktoré si vyžiadalo jednorázové ošetrenie, P.. C. H., ktorý utrpel zranenie - poškriabanie v oblasti
ľavého predlaktia, vyžadujúce si jednorázové ošetrenie, P.. O. L., ktorý utrpel zranenie - pomliaždenie
a odrenina v oblasti ľavého ramena, vyžadujúce si jednorázové ošetrenie, pričom obžalovaný F. B.
uvedené vykonal aj napriek tomu, že bol dňa 25.09.2021 postihnutý OO PZ Kežmarok v blokovom konaní
pokutou vo výške 30,00 eur pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, číslo bloku 2200056560,
obžalovaný A. B. D. uvedené vykonal aj napriek tomu, že bol dňa 12.4.2022 postihnutý OO PZ Kežmarok
v blokovom konaní pokutou vo výške 30,00 eur pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov,
číslo bloku 2200056726 a obžalovaný E. B. uvedené vykonal aj napriek tomu, že bol dňa 22.02.2022
postihnutý v rozkaznom konaní Okresným úradom Kežmarok, Odbor všeobecnej vnútornej správy
Kežmarok, pokutou vo výške 40,00 eur pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, na základe rozhodnutia
spisová značka OU-KK-OVVS-2022/003483 zo dňa 22.2.2022.

Za to im uložil tresty:

Obžalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 323 ods. 2 s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona,
§ 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom
na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú



dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 ( piatich ) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona
mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe škodu 52,47 eur poškodenej
strane Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská
časť Petržalka, IČO: 35 937 874. Podľa § 51 ods. 4 písm. f/ Trestného zákona mu uložil povinnosť
spočívajúcu v príkaze osobným vlastnoručne písaným listom sa ospravedlniť svedkom poškodeným –
na mieste činu zasahujúcim policajtom I. L. C. D., I. M. C. H., P.. L. C. J., J. G., P.. C. H. a P.. O. L. s
tým, aby ospravedlňujúci list doručil menovaným na adresu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Kežmarku. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze v
skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze. Podľa §
51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej
dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Obžalovanému A. B. D., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 33 (tridsaťtri) mesiacov. Podľa § 48
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 56 (päťdesiatšesť) mesiacov. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/
Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, §
41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa §
48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil obžalovanému A. B. D., nar. XX.XX.XXXX, ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil obžalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť nahradiť
poškodenej strane: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava
– mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 52,47 eur z titulu náhrady vynaložených
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na svedkov poškodených C. D., nar. XX.XX.XXXX (42,21
eur), O. L., nar. XX.XX.XXXX (5,13 eur) a C. H., nar. XX.XX.XXXX (5,13 eur).

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, a obžalovanému
E. B., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej strane: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO:
35 937 874, škodu vo výške 38,11 eur z titulu náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť na svedka poškodeného C. H., nar. XX.XX.XXXX.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť
nahradiť poškodenej strane: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851
04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 5,13 eur z titulu náhrady
vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na svedkyňu poškodenú C. J., nar.
XX.XX.XXXX.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. C., ktorý písomne poukazoval na to, že dieťa
menom I. B. ma zdravotné problémy so srdcom, často s ním treba chodiť na odborné vyšetrenia, či sa
mu zdravotný stav zlepšuje, musí ho nosiť každý deň do sanatória v D. E., lebo jeho manželka nestíha,
nakoľko má ešte malé deti. Dodal, že má ešte jednu dcéru menom K. B., ktorá sa len teraz narodila, no s



diagnózou nadpočetný palec a aj s ňou treba stále chodiť na odborné vyšetrenia, lebo jej chcú odstrániť
jeden palec, pričom jeho manželka nestíha s týmito dvoma deťmi chodiť na odborné vyšetrenia. Preto
jej pomáha aj on. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu upresnil, že jeho odvolanie smeruje len proti
výroku o treste, ktorý mu bol uložený a navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o tomto treste.

K odvolaniu obžalovaného A. B. C.. sa písomne vyjadril okresný prokurátor, ktorý poukazoval na to, že
tak čo do vyhlásenia viny vo vzťahu k obžalovanému A. B. C., i vo vzťahu k ostatným obžalovaným
osobám, ako aj čo do vyhláseného výroku o treste u jednotlivých obžalovaných, vrátane obžalovaného
A. B. C., je napadnutý rozsudok správny a súladný so zákonom. Odvolanie obžalovaného A. B. C.. táto
strana trestného konania vyhodnotila ako nedôvodné a navrhla ho ako také zamietnuť.

Obžalovaný E. B. podal prostredníctvom svojej obhajkyne v zákonnej lehote odvolanie, pričom v ňom
písomne namietal len výrok o treste, ktorý mu bol uložený, poukazujúc na to, že k spáchaniu skutku sa v
plnom rozsahu priznal už v prípravnom konaní a svoje konanie úprimne oľutoval, mal záujem uzatvoriť
dohodu o vine a treste, avšak takáto možnosť mu nebola daná, pričom pred súdom urobil vyhlásenie
o vine, ktoré súd prijal. Dodal, že počas celého konania poukazoval na to, ako k spáchaniu skutku
došlo, pričom na miesto činu prišiel ako posledný, nevedel, čo sa deje, bol v šoku, bol pod vplyvom
alkoholu, nechcel na nikoho útočiť a k žiadnym následkom v podobe ujmy na zdraví nedošlo. Uviedol,
že akosi pudovo sa postavil na obranu svojho brata a snažil sa zabrániť v jeho eskorte. Poukazoval aj
na to, že podľa jeho názoru v danom prípade išlo o nepochybne napätú atmosféru, keďže išlo o zásah
proti rodinnému príslušníkovi, pričom z hľadiska použitého násilia nešlo o konanie vysokej intenzity,
ani o opakujúce sa útoky. Odkazoval na Stanovisko NS SR č. R 44/2017, v zmysle ktorého, ak možno
páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest' v
zmysle § 39 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno ich použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1, písm. b/, Trestného poriadku, keďže obžalovaný neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške trestu. Žiadal, aby odvolací súd prihliadol na individuálne zvláštnosti
konkrétneho trestného činu s ohľadom na sociálne prostredie, v ktorom on žije, na jeho postoj k
spáchanému skutku, ako aj na to, že sa stará o svoju rodinu. Všetky uvedené okolnosti týkajúce sa
spáchania skutku by, podľa názoru tohto odvolateľa, bolo možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti
prípadu podľa § 39 Trestného zákona a pri ich zohľadnení uložiť obžalovanému nižší trest. Nakoľko
odvolateľ výšku trestu pociťuje ako neprimerane prísnu, aj keď je trest uložený v rámci zákonnej trestnej
sadzby, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výške trestu zrušil a trest mu
mimoriadne znížil v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona v spojení s ustanovením
§ 39 ods. 4 Trestného zákona alebo vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a
rozhodnutie.

Obžalovaný A. B. D. podal prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote odvolanie, pričom v
ňom písomne namietal len výrok o treste, ktorý mu bol uložený poukazujúc na to, že, podľa jeho
názoru, jemu uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny s ohľadom
na okolnosti spáchaného trestného činu, jeho účasť na ňom, charakter ním spáchanej trestnej činnosti
v predmetnej trestnej veci, následok, výšku škody a vzhľadom na fakt, že trestnej činnosti sa dopustil
s odstupom takmer 3 rokov po vykonaní posledného trestu odňatia slobody. K spáchaniu skutku sa
priznal a úprimne ho oľutoval, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by potencoval útoky
na verejných činiteľov a že by svojím aktívnym konaním akceleroval i reakcie u svojich synov a že by
správanie ostatných obžalovaných schvaľoval. Podľa názoru tohto odvolateľa sa do celého incidentu
v podstate zaplietol nešťastnou náhodou a bolo mu ľúto, že jeho syna ťahajú po zemi. Dodal pritom, že
tým nechce svoje konanie bagatelizovať, avšak žiada, aby odvolací súd zohľadnil aj mieru jeho osobnej
účasti na skutku. Menovaný odvolateľ dodal, že hoci prokurátor navrhoval uložiť mu úhrnný trest odňatia
slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, tak súd mu nedôvodne uložil trest 33 mesiacov pri už aj tak
zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby 28 mesiacov a že prokurátor pri jeho osobe navrhoval skúmať
splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu, čo podľa jeho názoru svedčí o tom, že dokonca
aj obžaloba nepovažuje za nevyhnutné ukladať v tejto trestnej veci drakonické tresty. S odkazom
na ustanovenia §§ 34 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona poukazoval na to, že trest plní funkciu
ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti) a že platí, že trest odňatia slobody je



ultima ratio, teda úplne krajný prostriedok nápravy, ktorý by sa mal využiť až vtedy, ak miernejšie tresty
na nápravu nedostačujú. Obžalovaný je toho názoru, že takto uvedený účel trestu by sa vzhľadom
na okolnosti predmetnej trestnej veci dokázal rovnako účinne dosiahnuť aj uložením úhrnného trestu
odňatia slobodu s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody za súčasného uloženia
primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona, prípadne uložením
úhrnného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom, v oboch prípadoch hoci aj s výmerou trestu odňatia slobody pri hornej hranici trestnej
sadzby za súčasného určenia skúšobnej doby pri jej hornej hranici. Preto navrhol, aby odvolací súd
ako neprimeraný zrušil jemu uložený trest a sám mu rozsudkom uložil úhrnný trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na primeranú skúšobnú dobu za súčasného
uloženia primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona, prípadne
mu uložil úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na
primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom, prípadne nepodmienečný trest odňatia slobody v
nižšej výmere ako prvostupňový súd alebo aby vec podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju tento znova prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval odvolací súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.
1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a v prejednávanej veci zistil
nasledovné.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že okresný súd hodnotil zistené skutočnosti tak, že
posudzoval zákonné hľadiská uvedené v § 34 Trestného zákona, pričom ako poľahčujúcu okolnosť
u každého z obžalovaných vyhodnotil priznanie a oľutovanie konania (§ 36 písm. l/ Trestného zákona)
a ako priťažujúce okolnosti uznal spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona)
a skutočnosť, že každý z odvolateľov bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Trestného zákona).
Takto vzniknutej prevahe zohľadniteľných priťažujúcich okolností niet čo vytknúť.

So závermi súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu sa ale odvolací súd stotožnil len čiastočne, a to
v otázke druhu trestu a spôsobu výkonu trestu. Nezhodol sa v otázke výmery trestu, nakoľko okresný
súd opomenul zákonným spôsobom hodnotiť vyhlásenie odvolateľov o vine. Zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní totiž vyplynulo, že odvolatelia vyhlásili, že sa cítia vinnými, ich vyhlásenie okresný súd na
hlavnom pojednávaní prijal, dokazovanie ohľadne viny nevykonával.

Zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017 sp. zn.
Tpj 55/2016 /publikovanom pod R44/2017/, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia
obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku
vyplýva, že samotné priznanie sa obžalovaného nie je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/
Trestného zákona, a to z dôvodu nemožnosti zohľadňovania rovnakej okolnosti duplicitne (viacnásobne),
vyplývajúcej z ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň je poukazované na to, že aby bolo
možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písm.
n/ naposledy označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré
umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní,
poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia,
vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu) a že taká súčinnosť musí byť poskytnutá
orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním,
vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie len "operatívne") do tej miery, aby mohla byť
podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste a že súd potom prejednáva vec ako
spor medzi obžalobou a obhajobou, podľa zásad kontradiktórneho procesu. Zároveň sa poukazuje na to,
že zdvojené (ďalšie) použitie určitej (faktickej) okolnosti, ako (právne) poľahčujúcej (alebo priťažujúcej)
okolnosti, je teda podmienené určitým obsahovo - novým prvkom, ktorý presahuje podstatu prvého z
oboch posúdení alebo musí ísť o dve rôzne faktické okolnosti.



Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3 Trestného
zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby.

Účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu, vyjadrená vo forme represie.
Cieľom uplatňovania tejto zásady je uložiť páchateľovi trestného činu trest, ktorý by mal byť určitou
formou odplaty spoločnosti, a to vo forme ujmy na osobnej slobode majetkových alebo iných právach
odsúdeného, ktorú môže uložiť len súd podľa Trestného zákona za spáchaný trestný čin, pričom ujma
nie je účelom trestu, ale iba prostriedkom, ako ho dosiahnuť. Okrem odplaty odsúdenému ide spoločnosti
vo vyjadrenom treste aj o jej ochranu, teda o zabránenie v páchaní trestnej činnosti a, samozrejme,
o prevenciu, a to v podobe individuálnej prevencie, t. j. pôsobenia na odsúdeného sankciou tak, aby
v budúcnosti viedol riadny život, ako aj vo forme generálnej prevencie, t. j. pôsobenia trestu smerom
k ostatným členom spoločnosti tak, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel
môžu byť odsúdení a tiež vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa. Úlohou spoločnosti je pritom
uložiť len taký druh a výmeru trestu, pri ktorom bude splnený účel tohto trestu, ale zároveň budú
dodržané aj zásady humanizmu, a to predovšetkým tak, že trest má spôsobiť len takú ujmu, akú
vyžaduje splnenie účelu trestu. Veľmi dôležité je pri ukladaní trestu hodnotiť osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, a to najmä preto, aby trest, ktorý je páchateľovi ukladaný, odrážal
v sebe najmä jeho minulosť z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem,
jeho povinností, ale najmä jeho vývoj z hľadiska páchania trestnej činnosti. Dôležité je hodnotenie
a posúdenie páchateľa z hľadiska jeho pôsobenia v spoločnosti, a to vo všetkých súvislostiach a so
zreteľom na zabránenie odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale aj s dôrazom na vytvorenie
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Preto je pre daného páchateľa
vždy dôležité uložiť individuálny trest v zmysle tejto zásady, pretože je potrebné, aby spoločnosť
pôsobila svojou sankciou, ktorú ukladá súd, najmä na páchateľa trestného činu. Dôležité je skúmať aj
pomery páchateľa, a to v celom spektre pôsobenia tejto osoby v minulosti, pretože len tak je možné
zabezpečiť, aby trest bol uložený spravodlivo. Dôležité je pri ukladaní trestu poznať rodinné a osobné
pomery páchateľa, ale aj jeho majetkové pomery, zdravotný stav, ako aj jeho postavenie v rodine najmä
s ohľadom na jeho starostlivosť vo vzťahu k ostatným členom jeho rodiny. Práve na základe správneho
hodnotenia páchateľa a overenia jeho pomerov je možné splniť cieľ individuálnej prevencie.

Odvolací súd zistil, že v danom prípade priznanie odvolateľov, spolu s ľútosťou prejavenou na hlavnom
pojednávaní, viedlo k podstatnému urýchleniu trestného konania, pričom vyhlásenie o vine nenastalo
za situácie, že by bolo nutné vykonávať čo i len čiastočné dokazovanie preberané z prípravného
konania, a tak nie je jednoznačný záver, že by obžalovaní vyhlásili vinu pod ťarchou nejakého, na
hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania. Posudzované vyhlásenie o vine, ktorého súčasťou je
priznanie a úprimné prejavenie ľútosti, tak v danom prípade znamenalo zásadné urýchlenie konania pred
súdom ako ťažiskovej časti trestného konania a v konečnom dôsledku znamenalo zásadne urýchlené
dosiahnutie účelu trestného konania, ktorým je odhalenie trestných činov a ich páchateľov a spravodlivé
potrestanie páchateľov týchto odhalených trestných činov.

Všetci obžalovaní sú blízki príbuzní v podstate vytvárajúci dennodenné bezprostredné rodinné vzťahy.
V tomto smere obžalovaný A. B. st., ako otec synov A. a E., zanedbal záujem nielen vlastný, ale aj
záujem spoločnosti na tom, aby viedli riadny život a nepáchali úmyselnú trestnú činnosť. Toto zlyhanie je
o to závažnejšie, že obžalovaný A. B. D. je viacnásobným recidivistom, ktorý do kontaktu s policajnými
orgánmi a trestným konaním, ktorému sa musel podrobiť, prišiel v minulosti viackrát. Dokonca len
nedávno bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženému za inú úmyselnú trestnú činnosť.
V danom prípade napriek tomu, že bol opakovane vyzývaný políciou k tomu, aby policajnému zákroku,
ktorý bol evidentne zákonný a dôvodný, nebránil, spoločne so svojimi synmi vytváral neustále sa
zväčšujúci nezákonný odpor. Konal tak napriek tomu, že musel vedieť, že obaja ostatní odvolatelia, ako
jeho synovia, majú povinnosť viesť v uloženej skúšobnej dobe riadny život, inak ohrozujú svoju osobnú



slobodu. Na druhej strane ale odvolací súd videl, že obžalovaný A. B. D. si uvedomil dôsledky svojho
protiprávneho konania, a tak, napriek týmto okolnostiam a recidíve tohto páchateľa, pristúpil v rámci
mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby /2 roky a 4 mesiace/ až o 4
mesiace.

Obžalovanému E. B. obdobným postupom zohľadnil, že tento sa trestnej činnosti ako spolupáchateľ
zúčastnil aktívnym konaním až v závere jej páchania, pričom u neho bolo namieste zohľadniť aj
prezentovaný záujem usporiadať si svoje vzťahy k svojmu synovi. V tomto je zohľadnená aj jeho
špeciálna recidíva a skutočnosť, že trestný čin úmyselný spáchal v skúšobnej dobe po podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

U obžalovaného A. B. C.. okrem už naznačenej vysokej závažnosti prípadu a okolnosti, že tento pri
skutku dokonca napadol policajtku, a to navyše odzadu jej tela, zohľadnil na druhej strane početnosť
a rozsah jeho rodinných povinností, ako otca troch detí, no aj skutočnosť, že tento bol doposiaľ len
jedenkrát odsúdený, a to na alternatívny trest, keď mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu. V jeho neprospech, samozrejme, ale vyznelo, že predmetnú
násilnú trestnú činnosť, a to už násilný zločin, spáchal v tejto skúšobnej dobe odsúdenia za iný násilný
prečin. Aj tu odvolací súd videl, že obžalovaný A. B. C.. si uvedomil dôsledky svojho protiprávneho
konania, a tak, napriek týmto okolnostiam a recidíve tohto páchateľa, pristúpil v rámci mimoriadneho
zníženia trestu pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby /4 roky a 8 mesiacov/ až o 8 mesiacov.

V rozsahu mimoriadneho zníženia trestov sa zároveň odzrkadľuje početná násilná priestupková minulosť
páchateľov, čo našlo svoj odraz v skutočnosti, že odvolací súd neukladal tresty znížené až o jednu tretinu,
ale použil nižší rozsah v rámci tohto oprávnenia. Takto uložené tresty odrážajú záujem na dosiahnutí
účelu trestu, keď napriek okolnostiam v neprospech obžalovaných ešte je zákonné, hoci len čiastočné,
mimoriadne zníženie trestu, no zároveň si odvolatelia musia uvedomiť, že len svojím protiprávnym
správaním dosahujú stav, kedy im nie je zákonné použitie až maximálneho možného zníženia. Tresty
za takých okolností odzrkadľujú aj požiadavku morálneho odsúdenia spoločnosťou.

Práve pre prístup odvolateľov k predmetnému trestnému konaniu mal ale krajský súd za to, že
dobrodenie Trestného zákona, ktoré analogicky, ako pri dohodách o vine a treste, umožňuje aj pri
absencii mimoriadnych okolností a pomerov páchateľa uložiť trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby, je v tomto prípade namieste. V záujme uloženia primeraného trestu dospel tak k záveru,
že zákonným, odôvodnený, primeraným, a teda spravodlivým trestom je trest odňatia slobody vo výmere,
ako obžalovaným A. B. D., A. B. C.. a E. B. uložil v tomto rozsudku.

Pri rozhodnutí o spôsobe výkonu tohto trestu sa odvolací súd stotožnil s hodnotením podaným už
súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko toto plne zodpovedá dokazovaniu,
skutočnosti a zákonu. Preto na tieto dôvody odkazuje bez potreby ich doplňovať. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho súdu v trestnom konaní totiž tvoria jeden celok.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom napadnutý rozsudok vo výroku o treste týkajúceho sa
menovaných odvolateľov zrušil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
uložiac im zákonné a spravodlivé tresty.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.