Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 2T/35/2018 9518100234 14. 03. 2019 JUDr. Rastislav Stieranka ECLI:SK:SSPK:2019:9518100234.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Samosudca Špecializovaného trestného súdu JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.03.2019 v Pezinku takto rozhodol: Obžalovaná C.. R. O., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvalý pobyt: P., Š. XXXX/X je vinná, že dňa 12.05.2017 v čase od 13:48 hod. do 13:51 hod. ako posudková lekárka Sociálnej poisťovne, s miestom výkonu práce na pobočke v P., prijala v svojej kancelárii Č.. XXX na W.. poschodí budovy Sociálnej poisťovne v P. od odsúdenej W.. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bez právneho dôvodu bielu darčekovú tašku obsahujúcu bonboniéru zn. MERCI v súvislosti s vykonávaním kontrolnej lekárskej prehliadky u W.. N., teda v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijala úplatok, čím spáchala zločin „Prijímanie úplatku“ podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona a za to jej súd ukladá podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere tri roky. Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá obžalovanej probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje obžalovanej skúšobnú dobu na tri roky. Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. prikazuje obžalovanej v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu s protikorupčnou témou. Súd podľa § 56 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., ukladá obžalovanej peňažný trest vo výške 500,- €. Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri týždne. Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti spočívajúcej vo vykonávaní zamestnania u orgánov verejnej moci na dobu tri roky. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal voči obžalovanej dňa 17.10.2018 obžalobu (č.l. 317) pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, pričom tento skutok navrhol právne kvalifikovať ako zločin „Prijímanie úplatku“ podľa § 329 ods. 1 Tr. zák.
Po preskúmaní obžaloby súd vydal vo veci dňa 23.10.2018 trestný rozkaz (č.l. 327), voči ktorému však obžalovaná podala odpor (č.l. 332). Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.03.2019 (č.l. 387) súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaná na hlavnom pojednávaní (č.l. 388) vyhlásila, že je nevinná a následne už vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 88). Uviedla, že od roku 2008 pracovala v Sociálnej poisťovni v P. ako tzv. posudková lekárka. Poprela spáchanie žalovaného skutku. Tvrdila, že so svedkyňou N. sa stretla v svojej kancelárii v budove pobočky Sociálnej poisťovne, pretože svedkyni bola predtým doručená výzva na doplnenie aktuálnych lekárskych správ k jej zdravotnému stavu. Svedkyňa bola totiž invalidná a jej zdravotný stav sa pravidelne prehodnocoval. Svedkyňa síce mohla požadované správy zaslať aj poštou, ale klienti zvykli chodiť na pobočku osobne priamo za posudkovým lekárom, s ktorým obvykle priebežne konzultovali, aké podklady je ešte potrebné priniesť. V danom prípade obžalovaná počas komunikácie so svedkyňou stála pri okne, pričom bola k svedkyni otočená chrbtom. Nežiadala od nej žiaden úplatok, ani si nič od nej nevzala. Rovnako svedkyňa N. jej nič v kancelárii nenechala. Po odchode svedkyne obžalovaná po krátkom čase tiež zo svojej kancelárie odišla, pričom ju nezamkla a bola prístupná aj pre iné osoby, najmä pre tajomníčky, ktoré mali vedľajšiu tzv. prechodovú kanceláriu, cez ktorú obžalovaná do svojej kancelárie vstupovala. Keď v ten deň obžalovaná odchádzala z pracoviska, zobrala si z kancelárie len svoje osobné a pracovné veci a odišla. Svedkyňa W.. W. N. na hlavnom pojednávaní (č.l. 389) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 125). Potvrdila, že je čiastočná invalidná dôchodkyňa, pričom v ten deň prišla do kancelárie obžalovanej v budove pobočky Sociálnej poisťovne v P., pretože jej bola doručená urgentná výzva na predloženie aktuálnych lekárskych správ k jej zdravotnému stavu. Vo výzve bolo písané, že ide už o opakovane doručovanú výzvu, avšak svedkyni nebola žiadna predchádzajúca výzva doručená. Bola však rada, že jej dali ešte druhú možnosť na doplnenie podkladov, a preto sa chcela za túto ústretovosť poďakovať. Počas rozhovoru s obžalovanou jej nechala v kancelárii pod pracovným stolom darčekovú tašku, v ktorej bola bonboniéra zn. MERCI. Následne bola svedkyňa predvolaná pred posudkovú komisiu, ktorá prehodnocovala priznanie invalidity. Komisia nerozhodla na prvom zasadnutí, ale vyzvala svedkyňu, aby predložila ďalšie lekárske správy a až následne bolo konštatované pretrvávanie invalidity. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa doplnila, že podľa nej obžalovaná asi nevidela, ako jej dáva darčekovú tašku pod stôl. Svedkyňa C.. E. C. na hlavnom pojednávaní (č.l. 390) potvrdila, že ako zamestnankyňa Sociálnej poisťovne metodicky riadi a usmerňuje z ústredia všetkých posudkových lekárov. Obžalovanú teda pozná vzhľadom na tento pracovný vzťah, ktorý trval až do roku 2017, kedy bol pomer s obžalovanou ukončený kvôli začatému trestnému stíhaniu pre korupciu. Počas trvania pracovného pomeru svedkyňa nezaregistrovala žiadne problémy obžalovanej z hľadiska jej odbornosti, ale vnímala nezhody medzi obžalovanou a riaditeľkou pobočky v P.. Súbežne s obžalovanou bola trestne stíhaná pre korupciu aj jej kolegyňa z tej istej pobočky C.. G.. Sociálna poisťovňa nemá interný predpis, ktorý by bránil priamemu kontaktu medzi posudkovým lekárom a posudzovaným klientom mimo zasadnutia posudkovej komisie. Pobočka v P. nemá zriadené tzv. klientske centrum. Ďalej súd vykonal dokazovanie prehraním dvoch zvukovo-obrazových záznamov podľa nosiča HDD z prílohovej obálky súdneho spisu (č.l. 246). Pred tým súd oboznámil strany so spôsobom obstarania týchto záznamov na základe vydaného príkazu príslušného sudcu a umožnil stranám nahliadnuť do tzv. utajovanej prílohy s režimom „Vyhradené“ (č.l. 391). Po prehraní predmetných videozáznamov svedkyňa N. potvrdila svoju identitu pri rozhovore s obžalovanou s tým, že ich rozhovor a stretnutie sa odohrávali v kancelárii obžalovanej. Potvrdila tiež, že mala slovný prejav k smerom obžalovanej, ktorým jej oznámila, že sa jej chce „zavďačiť“. Obžalovaná zopakovala, že pri odchode z pracoviska v ten deň si z kancelárie zobrala len svoje osobné a pracovné veci. Súd teda nevykonal dokazovanie, ktoré po doručení obžaloby navrhovala obžalovaná (č.l. 334), t.j. nepribral do konania znalca za účelom posúdenia individuálnej alebo inej zhody bielej darčekovej tašky, ktorú položila svedkyňa N. pod stôl obžalovanej, s taškou, ktorú následne obžalovaná odniesla z kancelárie pri jej odchode z pracoviska. Sudca upozornil obžalovanú (obhajkyňu), že konanie pred súdom je kontradiktórne a súd preto iniciatívne nebude vykonávať žiadne znalecké dokazovanie, keďže taký dôkaz mohla zabezpečiť i strana v konaní (č.l. 391). Napokon však obžalovaná takýto dôkaz na hlavnom pojednávaní už ani nenavrhovala vykonať (č.l. 393). Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z listinných dôkazov týkajúcich sa konania o posudzovaní zdravotného stavu svedkyne N. zo strany Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že svedkyňa bola opakovane vyzvaná na predloženie aktuálnych lekárskych správ (č.l. 248, 102), ale doručenie výziev už nebolo preukázané. Ďalej bolo
preukázané, že zdravotný stav svedkyne bol posudzovaný v marci 2015 obžalovanou ako posudkovou lekárkou (č.l. 252) a následne v októbri 2017, ale už iným posudkovým lekárom (č.l. 250). Miera invalidity však bola vyhodnotená v oboch prípadoch rovnako (45%). Z tzv. správ o povesti obžalovanej vyplýva, že obžalovaná ukončila pracovný pomer so Sociálnou poisťovňou dňom 13.07.2017, t.j. v deň jej zadržania (č.l. 82). Počas trvanie jej pracovného pomeru neboli zaznamenané žiadne výhrady k jej odbornosti ani k plneniu si pracovných povinností, s výnimkou jednej sťažnosti, ktorá bola vyhodnotená ako opodstatnená s tým, že konala voči klientovi v rozpore s Etickým kódexom Sociálnej poisťovne (č.l. 258). V súčasnosti (od 01.10.2018) už obžalovaná pracuje v spoločnosti R. G., D..O..M.. Obžalovaná nebola zatiaľ trestne stíhaná ani odsúdená v inej trestnej veci (č.l. 375-376). Je však evidovaná ako páchateľka viacerých dopravných priestupkov (č.l.378-385). Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-1T/21/2018 zo dňa 03.10.2018 mal súd preukázané, že svedkyňa W.. N. bola uznaná vinou zo spáchania prečinu „Podplácanie“ podľa § 333 ods. 1 Tr. zák., pričom skutok mala spáchať dňa 12.05.2017 práve poskytnutím úplatku posudkovej lekárke v budove Sociálnej poisťovne v P. (č.l. 325). Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchala ho obžalovaná, ktorá je za jeho spáchanie aj trestne zodpovedná. Súd na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak, aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu deja (§ 163 ods. 3 Tr. por.) a zároveň, aby totožnosť skutku zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Existenciu (spáchanie) takto žalovaného skutku mal súd preukázanú predovšetkým z obrazovozvukových záznamov zabezpečených v rámci realizácie riadneho príkazu sudcu pre prípravné konanie snímaním deja kamerou umiestnenou v kancelárii obžalovanej, ale aj výpoveďou svedkyne W.. N., ktorá bola sama páchateľkou súvisiaceho korupčného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo korupčnému konaniu obžalovanej (č.l. 325). Svedkyňa W.. N. svojou výpoveďou potvrdila, že v danom čase a na danom mieste odovzdala obžalovanej darčekovú tašku s bonboniérou zn. MERCI. Rovnako priznala, že odovzdanie tejto veci, na ktorú obžalovaná nemala právny nárok (§ 131 ods. 3 Tr. zák.), priamo súviselo s prebiehajúcim tzv. revíznym konaním ohľadom opätovného posúdenia jej aktuálneho zdravotného stavu z hľadiska pretrvávania jej invalidity. Priebeh stretnutia opísaný svedkyňou W.. N.O. je pritom v zhode s dejovým obsahom zaznamenaným na nosiči HDD (č.l. 246) v rámci realizácie príkazu na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov z priestorov kancelárie obžalovanej. Z týchto obrazovo-zvukových záznamov je síce preukázané, že obžalovaná počas rozhovoru so svedkyňou zväčša stojí otočená tvárou k oknu (chrbtom k svedkyni), avšak na svedkyňou slovne ohlásené prinesenie „daru“ ako poďakovanie „za ústretovosť“ v stále prebiehajúcom posudkovom konaní obžalovaná zjavne zareagovala jasným pohybom hlavy (zmenou) smerom k svedkyni a tiež slovnou reakciou (i keď nezrozumiteľnou). Vzápätí je na svedkyni vidieť, že ihneď zareagovala na očný kontakt s obvinenou a následne sa usmiala, kývla hlavou a slovne zareagovala. Ak by svedkyňa stále komunikovala len „s temenom“ (vlasatou časťou) hlavy obžalovanej, bola by zmena jej prejavu úplne iracionálna. Ďalej je nepochybné, že obžalovaná (stojaca bezprostredne pri svedkyni) musela počuť slová svedkyne, ktoré zachytila aj kamera umiestnená vo väčšej vzdialenosti. Rovnako musela zaregistrovať pohyb svedkyne, ktorý sa odohrával bezprostredne za chrbtom obžalovanej. Tu nemožno prehliadať, že svedkyňa sa aj počas tohto pohybu (poza chrbát obžalovanej) naďalej slovne prejavovala, takže obžalovaná vedela (počula), že svedkyňa zmenila svoje dovtedajšie miesto a pohybuje sa v priestoroch jej pracovného stola, kde inak nemá čo robiť. Súd poznamenáva, že zo strany obhajoby neboli v priebehu celého trestného konania nijako namietané žiadne zdravotné problémy týkajúce sa sluchu obžalovanej, pričom aj samotná obžalovaná pred začatím jej výsluchu deklarovala svoju plnú fyzickú kondíciu (č.l. 88). Vzhľadom na obsah reálne zaznamenaného priebehu stretnutia a spôsobu komunikácie medzi obžalovanou a svedkyňou N., už nie je podstatný subjektívny a neistý názor svedkyne ohľadom toho, či obžalovaná postrehla moment odovzdania úplatku (č.l. 389). Vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodujúcich dôkazov možno teda konštatovať, že vina obžalovanej bola v konaní pred súdom nepochybne preukázaná. Súd napokon považuje za potrebné poznamenať, že dôležitým korupčným faktorom bol nevhodný (i keď zrejme obvyklý) postup obžalovanej, ktorá komunikovala so svedkyňou (klientom), hoci následne mala v prebiehajúcom posudkovom konaní o nej konať a rozhodovať. Práve takéto chybné nastavenie spôsobu
komunikácie v prebiehajúcom posudkovom konaní bolo logicky veľkou príležitosťou a pokušením pre obidve strany na tzv. korupčné správanie. V budúcnosti bude preto vhodnejšie využívať iné formy komunikácie medzi posudzovanou osobou a Sociálnou poisťovňou, aby bol osobný kontakt s posudkovým lekárom eliminovaný (s výnimkou zasadnutia posudkovej komisie). Tieto princípy komunikácie s klientom by si mali osvojiť všetky orgány realizujúce výkon verejnej moci, ktorým je zverená rozhodovacia právomoc vo veciach všeobecného záujmu. Súd právne kvalifikoval konanie obžalovanej ako zločin „Prijímanie úplatku“ podľa § 329 ods. 1 Tr. zák., t.j. v zhode s návrhom prokurátora V zmysle dôkazmi ustáleného opisu konania totiž obžalovaná prijala tento úplatok v súvislosti s práve prebiehajúcim konaním na Sociálnej poisťovni ohľadom opätovného preskúmania aktuálnosti invalidity u svedkyne W.. N.. Odovzdávaná vec (darčeková taška s bonboniérou) je nepochybne úplatkom, t.j. vecou, na ktorú obžalovaná nemala žiadny právny nárok (§ 131 ods. 3 Tr. zák.). V tejto súvislosti súd ešte osobitne zdôrazňuje, že na preukázanie jej viny ani nebolo potrebné preukázať, že obžalovaná si prijatý úplatok odniesla zo svojej pracovnej kancelárie domov. Obžalovaná totiž úplatok prijala už v momente, kedy dovolila, aby jej ho svedkyňa ponechala v kancelárii pri jej pracovnom stole, v jej dispozičnej sfére. Vzhľadom na preukázané priestorové možnosti kancelárie a pohyb obžalovanej (ako aj iných osôb) po tejto kancelárii v čase po odchode svedkyne N. je preukázané, že mimo záber kamery nebolo možné sa k miestu za pracovným stolom obžalovanej inak priblížiť. Nebolo teda možné umiestniť pod stôl obžalovanej darčekovú tašku mimo záberu prechodne umiestnenej kamery a rovnako nebolo možné mimo záberu tejto kamery darčekovú tašku odtiaľ vziať (napr. inou osobou). Rovnako nie je podstatné, čo bolo predmetom takto prijatého úplatku, t.j. materiálna hodnota úplatku. V zmysle ust. § 131 ods. 3 Tr. zák. je totiž rozhodujúce len to, či ide o vec, na ktorú prijímateľ nemá právny nárok. V praxi pritom nie je nijako neobvyklé, ak je páchateľ korupčného správania prichytený a následne odsúdený za konanie, ktoré sa môže javiť v jeho doterajšej korupčnej činnosti ako zanedbateľné. Je pritom nesporné, že obžalovaná ako zamestnankyňa Sociálnej poisťovne na pozícii posudková lekárka obstarávala vec všeobecného záujmu, keďže rozhodovala o miere poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť a výsledok jej posúdenia mal priamy vplyv na priznanie a vyplácanie tzv. invalidného dôchodku z prostriedkov verejných financií. Je nepochybné, že tu existuje osobitný záujem spoločnosti na dôslednom uplatňovaní pravidiel a zásad pri priznávaní a vyplácaní invalidných dôchodkov. Pri výklade pojmu ,,obstaranie veci všeobecného záujmu“ je potrebné vychádzať zo záveru, že zákonný pojem všeobecného záujmu je na ústavnej úrovni stotožnený s pojmom verejného záujmu (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 402/2008), t.j. záujmu, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom (čl. 3 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z.z.). Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovanej možno konštatovať, že bola preukázaná existencia len jednej poľahčujúcej okolnosti, keďže obžalovaná doteraz viedla riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.), resp. nebol v tomto smere preukázaný opak. Oproti tomu nebola zistená existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 6 druhá veta Tr. zák. súd obligatórne uložil obžalovanej trest odňatia slobody v kombinácii so súbežne ukladaným trestom zákazu činnosti i peňažným trestom. Súd pritom rešpektoval zákonom určené obmedzenia pre kolíziu niektorých druhov trestov (§ 34 ods. 7 Tr. zák.). Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (3 až 8 rokov) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu. Následne uložil obžalovanej trest na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (3 roky až 6 rokov 4 mesiace) vzhľadom na zámer súdu podmienečne odložiť výkon uloženého trestu odňatia slobody. Rovnako súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností aj pri rozhodovaní o výmere súbežne ukladaného peňažného trestu a trestu zákazu činnosti. Ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. je totiž potrebné aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale aj pri ukladaní ďalších druhov trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie ich výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu pobytu, trest domáceho väzenia, trest zákazu účasti na verejných podujatiach a trest vyhostenia). Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale uložil obžalovanej probačný dohľad nad jej správaním počas trojročnej skúšobnej doby. Súd jej tým poskytol priestor, aby počas skúšobnej
doby svojím životom preukázala, že je schopná (ochotná) viesť v budúcnosti riadny život. Hrozba možného výkonu trestu odňatia slobody, v kombinácii so súbežne ukladaným peňažným trestom a trestom zákazu činnosti, by snáď mohla byť pre obžalovanú dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jej budúcich hodnotových priorít. Na zvýšenie efektívnosti uloženého trestu súd v rámci probačného dohľadu obžalovanej, aby sa počas skúšobnej doby v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom podrobila programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu s protikorupčnou témou. Súbežné uloženie peňažného trestu má najmä za cieľ poukázať na motív korupčného správania sa obžalovanej (získanie majetkového prospechu). Preto bolo namieste aj uloženie viac-menej symbolického peňažného trestu, aby represívny účinok trestu zasiahol i majetkovú sféru obžalovanej. Napokon súd uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania u všetkých orgánov verejnej moci počas troch rokov. Bolo totiž preukázané, že obžalovaná zatiaľ nedisponuje dostatočnou morálnou integritou v takom rozsahu, aby bola spôsobilá riadne plniť úlohy zverené orgánom verejnej moci ako ich zamestnanec. Súbežne uložené tresty a povinnosti snáď budú mať pre obžalovanú dostatočný prevýchovný účinok aj v tomto smere. teda v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijala úplatok, Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Špecializovanom trestnom súde v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli. - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech - zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.