Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/19/2023 7023200096 20. 01. 2026 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200096.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zast. JUDr. Michalom Maškulíkom, advokátom, so sídlom Mierová 33/2, Strážske, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidenta finančnej správy žalovaného č. 538386/2022 zo dňa 19. decembra 2022, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Riaditeľ colného úradu Michalovce (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) vydal dňa 26. októbra 2022 rozhodnutie č. 460150/2022 o závere z previerky spoľahlivosti podľa § 121 ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o finančnej správe“), v ktorom konštatoval, že žalobca ako príslušník finančnej správy sa nepovažuje za spoľahlivého podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe. V odôvodnení uviedol, že 7. júla 2022 bola u žalobcu vykonaná previerka spoľahlivosti, predmetom ktorej bolo preverenie skutočností týkajúcich sa úmyselného ovplyvnenia výkonu colných kontrol v prospech cestujúcich pri vstupe na územie Slovenskej republiky tým, že ich nevykonal v súlade s čl. 4 ods. 7 IRA č. 72/2018 Rozkazu RCU o činnosti colníkov Pobočky colného úradu D. E., týkajúcej sa nezákonne dovážaného tovaru, ktorý podliehal colnému dohľadu cestujúcim (ďalej aj „IRA č. 72/2018“), nakoľko odbor inšpekcie žalovaného disponoval informáciami, ktoré odôvodňovali podozrenie, že žalobca mohol dňa 12. októbra 2021 úmyselne ovplyvniť výkon colnej kontroly na pracovisku „D3 osobná doprava dovoz“ pri vybavovaní colných formalít v rámci výkonu colnej kontroly osobného motorového vozidla zn. B. - F. XXX G., s evidenčným číslom H., imatrikulovaným na Ukrajine, ktorého vodičom bol v rozhodnutí orgánu prvého stupňa špecifikovaný občan Ukrajiny prestupujúci hranicu s Ukrajinou. 2. V súlade s ustanovením ods. 18 IRA č. 156/2019 - Smernice o vykonaní previerky spoľahlivosti (ďalej aj „Smernica“) bol 7. júla 2022 žalobcovi predložený na vyplnenie dotazník č. 301702/2022 HSP 433/2022 (ďalej aj „Dotazník“) pozostávajúci z trinástich otázok vo všeobecnej časti a deviatich otázok v osobitnej časti. Nakoľko Dotazník bol vyhodnotený so záverom, že „pretrvávajú pochybnosti o spoľahlivosti prevereného príslušníka FS“ (nastal rozpor v odpovediach všeobecnej časti dotazníka
v otázkach č. 9 a 13 a v osobitnej časti v otázkach č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 9 s informáciami, ktorými disponovali poverení príslušníci finančnej správy), bol so žalobcom dňa 7. júla 2022 vykonaný pohovor, z ktorého bola podľa § 121 ods. 6 zákona o finančnej správe vyhotovená zápisnica č. 302216/2022 HSP: 433/2022 (ďalej aj „Zápisnica“). Nakoľko ani vykonaním pohovoru sa neodstránili pochybnosti o pravdovravnosti žalobcu, dňa 8. júla 2022 poverení príslušníci finančnej správy za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu s poukazom na ustanovenie § 85, § 121 ods. 8 zákona o finančnej správe a v súlade s ods. 30 Smernice zaslali prezidentovi finančnej správy návrh na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobcu. Prezident finančnej správy určil, aby bolo vykonané psychofyziologické overenie pravdovravnosti žalobcu, ktoré sa uskutočnilo dňa 22. augusta 2022 na akreditovanom pracovisku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, oddelenia aplikovanej psychofyziológie. Na základe výsledkov odborného skúmania psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobcu bolo možné konštatovať, že záznamy fyziologických údajov žalobcu ukázali na klamlivé správanie žalobcu, čo je prekážkou pre splnenie podmienky spoľahlivosti. Orgán prvého stupňa preto ustálil, že vykonaním previerky spoľahlivosti podľa § 121 zákona o finančnej správe na základe vyhodnotenia Dotazníka, pohovoru a najmä na základe výsledkov psychofyziologického overenia pravdovravnosti v preverovaných oblastiach - prijatie úplatku s výsledkom nepravdovravný bolo preukázané, že žalobca nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe. 3. Voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa, ktorá mala spočívať v tom, že žalobca nebol oboznámený s informáciami získanými z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informáciami získanými z iných zdrojov (ďalej aj „získané informácie“), na základe ktorých sa spúšťa mechanizmus previerky spoľahlivosti, tieto nie sú ani obsahom spisu, nie sú žiadnym spôsobom označené a nie je uvedený ich pôvod. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež nie je zrejmé, aké mali byť pretrvávajúce pochybnosti o spoľahlivosti žalobcu po vyhodnotení Dotazníka, keďže sa pristúpilo k pohovoru. Taktiež z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého podkladu boli vyjadrenia žalobcu vyhodnotené ako rozporné. Z uvedených dôvodov preto považoval žalobca vydané rozhodnutie orgánu prvého stupňa za nezákonné a svojvoľné. 4. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 538386/2022 zo dňa 19. decembra 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul priebeh previerky spoľahlivosti vykonanej u žalobcu. Ďalej k námietke, že žalobca nebol so získanými informáciami oboznámený, tieto nie sú obsahom spisu, nie sú žiadnym spôsobom označené, ani nie je uvedený ich pôvod, žalovaný uviedol, že vychádzajúc zo spisového materiálu je preukázané, že žalobca bol oboznámený s dôvodmi vykonania previerky spoľahlivosti počas vykonania pohovoru (otázky č. 11 až 13 Zápisnice). Následne bol žalobca s obsahom Zápisnice oboznámený, s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. Zároveň vyhlásil, že uvedené údaje v Zápisnici sú pravdivé, správne a úplné, k výpovedi nebol donútený a prevzal jeden rovnopis. S dôvodmi previerky spoľahlivosti bol žalobca oboznámený aj v odôvodnení rozhodnutia orgánu prvého stupňa v bode 1. K námietke žalobcu, že na uskutočnenie psychofyziologického overenia pravdovravnosti neboli žiadne dôvody, ani podklad, žalovaný uviedol, že v priebehu pohovoru žalobca uvádzal skutočnosti, ktoré boli v rozpore so skutočnosťami zistenými odborom inšpekcie žalovaného, a to v odpovedi č. 11 až 13 Zápisnice, preto pretrvávali pochybnosti o spoľahlivosti žalobcu. Žalobca ďalej namietal, že celý postup orgánu prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia bol svojvoľný a nezákonný, k čomu žalovaný uviedol, že bol daný súhlas prezidenta finančnej správy s vykonaním previerky pravdovravnosti. Žalovaný sa tiež nestotožnil so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 597/2013, na ktoré žalobca poukázal v odvolaní a poukázal na to, že z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že „právo na odhalenie relevantných dôkazov nemôže byť absolútnym právom.“ V ďalšom uviedol, že konanie vo veci previerky spoľahlivosti je založené na konfrontácii získaných informácií s odpoveďami žalobcu, pričom žalobca bol oboznámený s tým, ktoré informácie získané z Dotazníka a ústneho pohovoru boli rozporné so získanými informáciami. Podľa názoru žalovaného závery z vykonanej previerky spoľahlivosti boli riadne preukázané a zdokumentované a boli dostatočným základom pre konštatovanie, že žalobca podmienku spoľahlivosti danú zákonom nespĺňa. Povaha služobného pomeru vyžaduje, aby štátnu službu vykonávali osoby, ktoré spĺňajú nielen kvalifikačné a iné zákonom stanovené predpoklady, ale aby aj ich osobnostné vlastnosti zaručovali taký výkon štátnej služby, ktorý je v súlade s jej princípmi. Rozhodujúcim predpokladom, ktorý založil dôvod na to, že sa na žalobcu na účely zákona o finančnej
správe hľadí ako na nespoľahlivého, bol výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktorým bola indikovaná lož, čo rozhodne znamená prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti. II. Konanie pred správnym súdom 5. Žalobca podal dňa 6. februára 2023 proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) doručenú na Krajský súd v Košiciach, ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd, pričom navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 6. Podľa názoru žalobcu zákon o finančnej správe jasne určuje postup pri previerke spoľahlivosti, keď za spúšťací mechanizmus tohto procesu považuje získané informácie. Žalobca do dňa spísania žaloby nebol oboznámený s týmito informáciami, nie sú obsahom spisu, nie sú žiadnym spôsobom označené a ani nie je uvedený ich pôvod. Argumentáciu žalovaného, podľa ktorej bol s týmito informáciami žalobca oboznámený, čo mal podpísať v Zápisnici, považuje žalobca za zavádzajúcu, nakoľko v jej úvode žalobca uvádza, že nevie, na základe čoho sa previerka vykonáva a ani samotná Zápisnica neobsahuje takéto informácie. Znenie samotných otázok nemožno považovať za oboznámenie žalobcu so získanými informáciami. 7. V ďalšom žalobca poukázal na § 121 ods. 6 zákona o finančnej správe, v zmysle ktorého v priebehu pohovoru má preverovaný príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, pričom z písomného znenia Zápisnice je zrejmé, že žalobcovi bolo toto právo odopreté. Navyše, pre uplatnenie tohto práva je potrebné, aby bol žalobca so zistenými skutočnosťami riadne oboznámený. 8. Zo spisu zároveň nevyplýva, ktoré vyjadrenia, z akého dôvodu a akého podkladu boli vyhodnotené ako rozporné. Následné psychofyziologické overenie preto nemožno považovať za vykonané v súlade so zákonom o finančnej správe a výsledky nemôžu predstavovať zákonný podklad pre vydanie rozhodnutí. 9. Z vyššie uvedených dôvodov preto považoval žalobca postup orgánov verejnej správy za svojvoľný a nezákonný a zároveň vyjadril nesúhlas s vysporiadaním sa s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 597/2013 žalovaným v napadnutom rozhodnutí. 10. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 17. apríla 2023, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Podľa jeho názoru nie je naplnená podstata nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný vychádzal zo skutkových zistení uvedených v administratívnom spise, z ktorých vyvodil správne právne závery aplikovaním zákona o finančnej správe, ako aj vnútorných predpisov žalovaného na zistený skutkový stav. K námietke nepreskúmateľnosti žalovaný uviedol, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj napadnuté rozhodnutie, je zrozumiteľné jazykovo aj logicky, je zrejmé, aké skutkové zistenia predchádzali ich vydaniu, a o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. K námietke žalobcu týkajúcej sa úplnosti zistenia skutkového stavu žalovaný uviedol, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, pričom boli vykonané všetky nevyhnutné úkony dôležité pre objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie veci. K otázke získaných informácií, ktoré spadajú pod režim utajenia žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 597/2013, z ktorého vyplýva záver, že aj keď v tam uvedenom prípade sťažovateľovi nebola sprístupnená časť spisu obsahujúca utajované skutočnosti, žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým takými vykonanými dôkazmi, ktoré boli sťažovateľovi známe a voči ktorým mal možnosť použiť a napokon aj použil relevantnú obranu. K námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní žalovaný uviedol, že úkony, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutí, boli vykonané v súlade so zákonom o finančnej správe a internými predpismi žalovaného. 11. Žalovaný ďalej k námietke žalobcu o jeho neoboznámení so získanými informáciami uviedol, že daný spis je vedený osobitne sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly a jeho obsahom sú utajované skutočnosti, preto nie je súčasťou konania a nie je možné do neho nahliadnuť. Žalovaný je toho názoru,
že nie je povinnosťou orgánu verejnej správy oboznámiť žalobcu so zdrojom informácií odôvodňujúcich podozrenie z protiprávnej činnosti, avšak zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca bol oboznámený so skutočnosťou, v ktorých otázkach z dotazníka ako aj ústneho pohovoru boli jeho odpovede v rozpore so získanými informáciami. Námietka žalobcu, že v úvode Zápisnice uviedol, že nevie, čoho sa previerka týka, je zavádzajúca, pretože také vyjadrenie sa v Zápisnici nenachádza. Žalovaný tiež poukázal na to, že pohovor bol so žalobcom uskutočnený s náležitou starostlivosťou, žalobcovi boli položené konkrétne otázky týkajúce sa zistených skutočností a žalobca mal možnosť sa k nim vyjadriť. 12. Nakoľko žalobca počas pohovoru neodstránil pochybnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe, bol za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci s poukazom na ustanovenie § 85, § 121 ods. 8 zákona o finančnej správe a ods. 30 Smernice spísaný návrh na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktorého konanie odsúhlasil prezident finančnej správy. Na základe uvedeného sa realizovalo psychofyziologické overenie pravdovravnosti žalobcu na akreditovanom pracovisku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, oddelenia aplikovanej fyziológie. Tu mal žalobca možnosť podporiť pravdovravnosť svojich vyjadrení uvedených počas pohovoru k získaným informáciám, avšak závery psychofyziologického overenia dokumentovali, že subjekt bol nepravdovravný v oblasti prijatia úplatku. Žalovaný tiež dodal, že psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so získanými informáciami. 13. K námietke žalobcu, že výsledky psychofyziologického overenia pravdovravnosti nemôžu byť zákonným podkladom pre vydanie rozhodnutí žalovaný poukázal na § 286 zákona o finančnej správe, z ktorého priamo vyplýva, že ako dôkaz možno použiť aj závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti. Zároveň uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj napadnutého rozhodnutia nebolo len psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ale aj vykonaný pohovor. 14. V ďalšom žalovaný zotrval na svojom názore, že nie je povinnosťou orgánu verejnej správy oboznámiť žalobcu so zdrojom informácií odôvodňujúcich podozrenie z protiprávnej činnosti. Previerka spoľahlivosti spočíva v konfrontácii získaných informácií s odpoveďami žalobcu, pričom pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy je v zmysle ustanovenia § 121 ods. 7 zákona o finančnej správe poverený príslušník finančnej správy povinný vykonať tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií. Pokiaľ žalobca namietal, že ak nebol so získanými informáciami oboznámený z dôvodu, že išlo o utajované skutočnosti, musela mu byť táto skutočnosť počas previerky oznámená, žalovaný opäť poukázal na to, že pohovor bol vykonaný tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií. 15. Žalobca doručil správnemu súdu dňa 22. januára 2025 podanie, súčasťou ktorého bolo predloženie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/8/2022, na závery ktorého vo svojom podaní poukázal. 16. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril podaním zo 17. februára 2025, v ktorom vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že z hľadiska podstaty právneho posúdenia veci je posudzovaná vec identická s vecou žalobcu. 17. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na 20. januára 2026, na ktorom účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii a návrhoch. Nad rámec žalobnej argumentácie žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To/5/2025 z 22.10.2025, v trestnej veci jeho kolegu, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky označil vyhotovovanie ITP na danom pracovisku v daný deň za nezákonne vyhotovené. Podľa názoru žalobcu informácie, ktoré boli získané operatívnopátracou činnosťou nezákonným spôsobom nemôžu zakladať zákonný dôvod na vykonanie previerky spoľahlivosti. Žalovaný v reakcii na túto argumentáciu uviedol, že žalobcovi sa nedáva za vinu niečo, čo spáchal v roku 2021. Previerka spoľahlivosti je osobitný inštitút, ktorou sa konfrontujú nejaké zistenia, ktoré zistila sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, ktorej to priamo vyplýva z § 4 zákona č.35/2019 Z.z. s tým, ako príslušník odpovedal v dotazníku, zápisnici a neskôr v polygrafe. Žalovaný poukázal na názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sfk/39/2023, podľa ktorého informácie, ktorými by mal disponovať správny orgán, nemusia mať charakter nejakej overenej informácie, stačí, ak je to indícia.
III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 20. Podľa § 15 ods. 1 zákona o finančnej správe, operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených spravodajských opatrení vykonávaných finančnou správou na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) a zisťovania jej páchateľov. 21. Podľa § 15 ods. 2 zákona o finančnej správe, operatívno-pátraciu činnosť vykonávajú určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy. 22. Podľa § 16 ods. 1 zákona o finančnej správe, prostriedkami operatívno-pátracej činnosti na účely tohto zákona sú sledovanie osôb a vecí, cezhraničné sledovanie osôb podľa medzinárodnej zmluvy, kontrolovaná dodávka, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech finančnej správy. 23. Podľa § 84 ods. 1 písm. b) zákona o finančnej správe, príslušníkom finančnej správy môže byť občan starší ako 18 rokov, ktorý je spoľahlivý. 24. Podľa § 84 ods. 4 zákona o finančnej správe, za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý: a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, b) požíva omamné látky alebo psychotropné látky a prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich, c) bol z predchádzajúceho služobného pomeru podľa tohto zákona prepustený z dôvodu, že: 1. bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, 2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo 3. bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený, alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať štátnu službu príslušníka finančnej správy, alebo d) podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. 25. Podľa § 84 ods. 5 zákona o finančnej správe, za iné skutočnosti nedávajúce záruku riadneho výkonu služby podľa odseku 4 písm. d) sa považuje najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod alebo zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených požitkov. 26. Podľa § 84 ods. 7 prvá veta zákona o finančnej správe, podmienky uvedené v odseku 1 musí príslušník finančnej správy spĺňať po celú dobu trvania služobného pomeru. 27. Podľa § 85 zákona o finančnej správe, na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. b) a d) sa občan podrobí aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovujú osobitné predpisy alebo ak tak určí minister alebo prezident. 28. Podľa § 119 ods. 2 písm. l zákona o finančnej správe, príslušník finančnej správy je povinný podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovia osobitné predpisy alebo ak tak určí minister alebo prezident.
29. Podľa § 121 ods. 1 zákona o finančnej správe, previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d). 30. Podľa § 121 ods. 2 zákona o finančnej správe, podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov. 31. Podľa § 121 ods. 3 zákona o finančnej správe, previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy. 32. Podľa § 121 ods. 4 zákona o finančnej správe, previerka spoľahlivosti sa vykoná, ak tak určí prezident alebo minister. Previerku spoľahlivosti vykonáva príslušník finančnej správy poverený prezidentom alebo ministrom. 33. Podľa § 121 ods. 5 zákona o finančnej správe, podrobnosti o obsahu dotazníka, spôsobe jeho vyplnenia a vyhodnotenia a o priebehu a spôsobe vyhodnotenia pohovoru ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. 34. Podľa § 121 ods. 6 zákona o finančnej správe, pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy sa vykoná, ak na základe vyhodnoteného dotazníka pretrvávajú pochybnosti o jeho spoľahlivosti. V priebehu pohovoru má preverovaný príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z pohovoru sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše preverovaný príslušník finančnej správy a poverený príslušník finančnej správy podľa odseku 4. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky preverovaného príslušníka finančnej správy proti obsahu zápisnice sa uvedú v zápisnici. 35. Podľa § 121 ods. 7 zákona o finančnej správe, pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy vykoná poverený príslušník finančnej správy tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií. 36. Podľa § 121 ods. 8 zákona o finančnej správe, psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa ako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d). 37. Podľa § 121 ods. 9 zákona o finančnej správe, súčasťou pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie pravdovravnosti uskutočnené na žiadosť preverovaného príslušníka finančnej správy. 38. Podľa § 121 ods. 10 zákona o finančnej správe, závery z previerky spoľahlivosti vydáva rozhodnutím nadriadený. Závery z previerky spoľahlivosti sa založia do osobného spisu preverovaného príslušníka finančnej správy. 39. Podľa § 121 ods. 11 zákona o finančnej správe, o odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje prezident. Ak je preverovaným príslušníkom finančnej správy prezident, o odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje minister na základe ním ustanovenej osobitnej komisie. 40. Podľa § 297 zákona o finančnej správe, na konanie podľa tejto časti zákona sa nevzťahuje správny poriadok okrem výkonu rozhodnutia. 41. Podľa ods. 5 Smernice, previerku spoľahlivosti vykonáva poverený príslušník na základe zistenia podozrenia z trestnej činnosti alebo inej protiprávnej činnosti príslušníkov finančnej správy v súvislosti s výkonom ich povolania, postavenia alebo funkcie. 42. Podľa ods. 8 Smernice, podkladom na vykonanie previerky sú preverené informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi a informácie získané z iných zdrojov.
43. Podľa ods. 9 Smernice, informácie, ktoré slúžia ako podklad na vykonanie previerky spoľahlivosti príslušníka finančnej správy zbiera, preveruje a vyhodnocuje SIaVK na základe príslušných zákonných oprávnení. 44. Podľa ods. 10 Smernice, na základe získaných a preverených informácií SIaVK spracuje správu pre prezidenta, v odôvodnených prípadoch pre ministra. 45. Podľa ods. 29 Smernice, psychofyziologické overenie pravdovravnosti preverovaného príslušníka slúži na odstránenie rozporov, ktoré vzniknú v priebehu vykonávania previerky spoľahlivosti, za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu. 46. Podľa ods. 30 Smernice, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka v priebehu pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe, psychofyziologické overenie pravdovravnosti preverovaného príslušníka sa vykoná, ak tak určí prezident alebo minister. Prezident je oprávnený určiť psychofyziologické overenie pravdovravnosti aj na základe žiadosti podľa povereného príslušníka. 47. Podľa ods. 31 Smernice za účelom zachovania objektívnosti môže byť psychofyziologické overenie pravdovravnosti uskutočnené aj na žiadosť preverovaného príslušníka. 48. Podľa ods. 32 Smernice, psychofyziologické overenie pravdovravnosti preverovaného príslušníka vykoná na základe informácií, ktoré boli získané v priebehu výkonu previerky spoľahlivosti nezávislý orgán. Podrobnosti o psychofyziologické overenie pravdovravnosti príslušníka finančnej správy upraví osobitný IRA prezidenta. 49. Podľa ods. 34 Smernice, v prípade, že výsledkom psychofyziologického overenia pravdovravnosti je indikovaná lož, tzn. výsledok svedčí o skutočnosti, že záznamy fyziologických údajov ukazujú na klamlivé správanie preverovaného príslušníka, ide o prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti. 50. Podľa ods. 36 Smernice, vyhodnotení dotazník, zápisnice z pohovoru ako aj výsledky psychofyziologického overenia pravdovravnosti tvoria podklad pre rozhodnutie nadriadeného o záveroch z previerke spoľahlivosti. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 51. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v rozsahu žalobných námietok (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju postupujúc podľa § 190 SSP zamietol. 52. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa č. 460150/2022 z 26. októbra 2022, ktorým bol vyslovený záver z previerky spoľahlivosti, že žalobca ako príslušník finančnej správy sa nepovažuje za spoľahlivého podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe. 53. Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia orgánu prvého stupňa v zmysle žalobných námietok je v prvom rade potrebné vziať na zreteľ podstatu inštitútu previerky spoľahlivosti. Vychádzajúc z ustanovenia § 121 zákona o finančnej možno dospieť k záveru, že previerka spoľahlivosti je osobitným procesným postupom, ktorým sa zisťuje - overuje splnenie podmienky spoľahlivosti (jednej s obligatórnych podmienok pre vznik/trvanie služobného pomeru - § 84 ods. 1 písm. b) zákona o finančnej správe) u príslušníka finančnej správy, pričom právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona o finančnej správe (§ 121 zákona o finančnej správe) možno považovať za výlučnú a komplexnú vzhľadom na vylúčenie aplikácie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“) v zmysle § 297 zákona o finančnej správe (kedy sa na konanie podľa štvrtej časti zákona o finančnej správe - t.j. §§ 71 - 311 ustanovenia správneho poriadku nevzťahujú).
54. Podklad previerky spoľahlivosti v zmysle § 121 ods. 2 zákona o finančnej správe tvoria „najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov.“ Na základe takejto formulácie zákona možno konštatovať, že pre spustenie procesu previerky spoľahlivosti je postačujúce, ak sú tieto informácie hoci aj v rovine indícií, resp. podozrení (uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o finančnej správe, ako aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/39/2023, bod 74), teda nemusia mať právnu silu rozhodnutia (nemusí byť rozhodnuté o vznesení obvinenia, o vine a treste a pod.) preverovaného príslušníka finančnej správy. Ako následne vyplýva z ustanovení ods. 8-10 Smernice, informácie, ktoré slúžia ako podklad pre vykonanie previerky spoľahlivosti zbiera, preveruje a vyhodnocuje Sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly žalovaného, na základe čoho spracúva správu pre prezidenta finančnej správy, resp. ministra a na základe ktorej následne prezident finančnej správy, resp. minister určí v zmysle § 121 ods. 4 zákona o finančnej správe vykonanie previerky spoľahlivosti u konkrétneho príslušníka finančnej správy a zároveň poverí dvoch príslušníkov finančnej správy jej vykonaním. Podľa názoru správneho súdu uvedený procesný postup pred samotným vykonaním previerky spoľahlivosti zabezpečuje, aby získané informácie boli dôvodné a kvalifikovane overené napriek tomu, že zákon o finančnej správe umožňuje, aby boli aj len v rovine podozrení (obdobne rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/20/2023 z 03.07.2025, pozn.). 55. Za predpokladu, že na podklade získaných informácií prezident finančnej správy, resp. minister určil vykonanie previerky spoľahlivosti u konkrétneho príslušníka finančnej správy, následný procesný postup previerky spoľahlivosti možno rozdeliť do troch, navzájom sa podmieňujúcich úrovní, kedy prvým stupňom je vyplnenie dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy. Za predpokladu, že odpovede preverovaného príslušníka finančnej správy nie sú v zhode s informáciami tvoriacimi podklad previerky spoľahlivosti - získanými informáciami, zákon o finančnej správe ukladá povinnosť vykonania pohovoru s preverovaným príslušníkom finančnej správy, obsah ktorého je zachytený v písomnej zápisnici. Ak naďalej nebol odstránený rozpor medzi informáciami tvoriacimi podklad previerky spoľahlivosti a odpoveďami, resp. vyjadreniami preverovaného príslušníka finančnej správy v rámci vykonaného pohovoru, zákon o finančnej správe (opäť) obligatórne ukladá povinnosť vykonať psychofyziologické overenie pravdovravnosti. Previerka spoľahlivosti teda spočíva vo vzájomnej konfrontácii získaných informácií so skutočnosťami vyplývajúcimi z dotazníka, pohovoru a v prípade potreby aj psychofyziologického overenia pravdovravnosti. V prípade, ak medzi získanými informáciami a skutočnosťami uvádzanými preverovaným príslušníkom finančnej správy nie je zhoda, pristupuje sa k ďalšej úrovni previerky spoľahlivosti, a za predpokladu, že výsledkom psychofyziologického overenia pravdovravnosti je indikovaná lož, tzn. výsledok svedčí o skutočnosti, že záznamy fyziologických údajov ukazujú na klamlivé správanie preverovaného príslušníka, ide o prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti (ods. 34 Smernice). 56. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že mu do dňa podania žaloby neboli poskytnuté získané informácie, tieto nie sú obsahom spisu, nie sú žiadnym spôsobom označené a ani nie je uvedený ich pôvod, správny súd uvádza, že v tejto súvislosti je v prvom rade potrebné sa vysporiadať s otázkou, čo tvorí získané informácie, teda že vo svojej podstate ide o indikácie a podozrenia z určitého protiprávneho konania príslušníka finančnej správy. Na základe uvedeného tak správny súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že získané informácie, t.j. informácie, ktoré boli podkladom pre vykonanie previerky spoľahlivosti sú opakovane a v zhodnom znení uvádzané vo viacerých listinách tvoriacich obsah administratívneho spisu, a to v Zápisnici (otázky 11-12), v Návrhu na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti zo dňa 8. júla 2022, v Zázname z výkonu previerky spoľahlivosti zo dňa 28. septembra 2022, ako aj následnom rozhodnutí orgánu prvého stupňa a napadnutom rozhodnutí. Ak si žalobca pod získanými informáciami predstavoval samostatnú dokumentáciu (keď namietal, že nie sú obsahom spisu, nie sú nijako označené ani uvedený ich pôvod), takáto požiadavka na formu podkladov pre vykonanie previerky spoľahlivosti nevyplýva zo žiadneho z ustanovení zákona o finančnej správe alebo Smernice. Naopak, z povahy spôsobu získavania týchto informácií, keď tieto sú získané z operatívno-pátracej činnosti, inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy, resp. sú získané z iných zdrojov, vyplýva, že sú výsledkom systému spravidla utajených spravodajských opatrení vykonávaných finančnou správou (§ 15 ods. 1 zákona o finančnej správe).
57. Zhrnúc vyššie uvedené tak možno dospieť k záveru, že nie je porušením ustanovení o konaní previerky spoľahlivosti to, ak získané informácie majú charakter indikácie (domnienky), pričom však správny súd dopĺňa, že v záujme vylúčenia svojvôle zo strany orgánov verejnej správy kontrolnú úlohu získaných informácií zákon o finančnej správe v spojení so Smernicou zveruje Sekcii inšpekcie a vnútornej kontrole a následne prezidentovi finančnej správy, resp. ministrovi pri rozhodovaní o určení vykonania previerky spoľahlivosti. Z uvedeného dôvodu posúdil správny súd žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú. 58. Správny súd ako nedôvodnú posúdil tiež námietku, že žalobcovi bolo odňaté právo vyjadriť sa k získaným informáciám v zmysle § 121 ods. 6 zákona o finančnej správe, nakoľko zo Zápisnice spísanej z pohovoru vykonaného so žalobcom dňa 7. júla 2022 vyplýva, že žiadne návrhy alebo námietky k obsahu Zápisnice nevzniesol a túto riadne podpísal. Správny súd mal preto za preukázané, že žalobcovi právo na vyjadrenie sa k získaným informáciám odňaté nebolo a mal možnosť sa k priebehu previerky spoľahlivosti vyjadriť. Opačné posúdenie tejto námietky by podľa názoru správneho súdu bolo čisto formalistické, bez zohľadnenia osobitných okolností prípadu, nakoľko z uvedených častí Zápisnice je zrejmé, že bol naplnený účel právneho predpisu a to vytvorenie možnosti na vyjadrenie sa preverovanému príslušníkovi finančnej správy, ktorú však nevyužil. 59. Správny súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že zo spisu nevyplýva, ktoré vyjadrenia, z akého dôvodu a akého podkladu boli vyhodnotené ako rozporné. Hoci k logickému vyvodeniu rozporov so zistenými informáciami je možné dospieť už na základe Zápisnice z pohovoru vykonaného so žalobcom dňa 7. júla 2022 (na základe odpovedí na otázky 11 a 12), explicitné vyjadrenie rozporov podľa názoru správneho súdu vyplýva z Návrhu na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti zo dňa 8. júla 2022, keď v úvode (str. 1-2) je konštatované, v čom spočívajú získané informácie, a následne bolo poukázané na konkrétne otázky Dotazníka, z ktorých rozpor zo získanými informáciami vyplýval. Okrem uvedeného náležité odôvodnenie rozporov medzi získanými informáciami a odpoveďami žalobcu vyplývalo aj z rozhodnutia orgánu prvého stupňa, preto správny súd nevzhliadol dôvodnosť uvedenej žalobnej námietky. 60. Z dôvodu pretrvávania rozporov medzi získanými informáciami a odpoveďami žalobcu v rámci Dotazníka a následného pohovoru (Zápisnice) je možné konštatovať, že následný postup orgánu prvého stupňa spočívajúci vo vykonaní psychofyziologického vyšetrenia bol plne súladný s § 121 ods. 8 zákona o finančnej správe, a teda zákonný. Správny súd vychádzajúc aj zo znenia ods.29 a nasl. Smernice tak dospel k záveru, že vykonanie psychofyziologického vyšetrenia (na základe určenia prezidenta finančnej správy, čo bolo v preskúmavanom prípade splnené) bolo zákonným a navyše obligatórnym postupom vo veci, slúžiacim na odstránenie rozporov, ktoré vznikli v priebehu vykonávania previerky spoľahlivosti za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu. Ak následne výsledkom psychofyziologického overenia pravdovravnosti bola indikovaná lož, tzn. výsledok svedčil o skutočnosti, že záznamy fyziologických údajov ukazovali na klamlivé správanie žalobcu ako preverovaného príslušníka finančnej správy, uvedené sa v zmysle ods.34 Smernice považuje za prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti. Z uvedeného dôvodu preto orgán prvého stupňa podľa názoru správneho súdu správne posúdil stav veci, keď na základe všetkých získaných podkladov - a to Dotazníka, pohovoru a výsledkov z psychofyziologického vyšetrenia, v ich vzájomnej súvislosti o závere previerky spoľahlivosti rozhodol tak, že žalobca podmienky spoľahlivosti nespĺňa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti postup orgánov verejnej správy tak, ako je uvedený vyššie, ako aj použitie výsledkov psychofyziologického vyšetrenia pravdovravnosti ako dôkazu správny súd posúdil ako zákonný. 61. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol preukázaný režim utajenia vo vzťahu k získaným informáciám, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na samotnú definíciu operatívno-pátracej činnosti v zmysle § 15 ods. 1 zákona o finančnej správe, z ktorej vyplýva, že operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených spravodajských opatrení vykonávaných finančnou správou na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania úmyselnej trestnej činnosti v súlade s oprávneniami príslušných orgánov finančnej správy vyplývajúcimi im zo zákona o finančnej správe (§ 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) zákona o finančnej správe). Z uvedeného teda utajený režim získaných informácií priamo vyplýva. Pokiaľ obaja účastníci poukazovali vo svojich podaniach na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 597/2013-11 zo dňa 5. novembra 2013, správny súd uvádza, že predmetom tam prejednávanej právnej veci bola bezpečnostná previerka a podklady tvoriace jej podklad v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktoré sú presne vymedzené v § 16 citovaného zákona a ktoré podľa názoru správneho súdu majú inú kvalitatívnu povahu ako informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov (tvoriace podklad previerky spoľahlivosti podľa zákona o finančnej správe), preto závery vyplývajúce z nálezu sú na vec žalobcu neaplikovateľné. 62. K žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi, ktoré žalobca vzniesol v úvode žaloby, správny súd uvádza, že žalobca uvedené námietky vzniesol len vo všeobecnej rovine, bez špecifikácie konkrétnych porušení zo strany orgánov verejnej správy. Úlohou žalobcu v konaní o všeobecnej správnej žalobe je pritom dostatočne jasne a zrozumiteľne formulovať svoje námietky smerujúce proti orgánom verejnej správy a na druhej strane nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať pochybenia v činnosti orgánov verejnej správy len na základe všeobecne koncipovaných námietok napríklad odkazom na zákonné ustanovenia správneho súdneho poriadku. 63. Záverom ku argumentácii žalobcu prednesenej na pojednávaní správny súd stručne uvádza, že skutočnosť, že vyhotovovanie ITP v daný deň na pracovisku Vyšné Nemecké bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky v trestnom konaní vedenom proti kolegovi žalobcu vyhodnotené ako nezákonné, je pre účely hodnotenia žalobcu ako príslušníka finančnej správy bezpredmetné. Ako už bolo uvedené nie je porušením ustanovení o konaní previerky spoľahlivosti to, ak získané informácie majú len charakter domnienky či podozrenia, a preto nie je na spustenie kontrolného mechanizmu formou previerky spoľahlivosti príslušníka podstatné, či informácie boli získané zákonne. 64. Zhrnúc, uvedené po preskúmaní veci dospel správny súd k názoru, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne aj obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Orgány verejnej správy pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistili skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili. Správny súd nevzhliadol žiaden v žalobe namietaný dôvod nezákonnosti rozhodnutia orgánu prvého stupňa, napadnutého rozhodnutia ani procesného postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu ich rozhodnutí predchádzal, z uvedeného dôvodu správny súd posúdil žalobu ako nedôvodnú a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 66. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).