Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/134/2022 z 17. 12. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Košiciach KE-6S/134/2022 7022200715 17. 12. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200715.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu: Mgr. Roman Die a JUDr. Zuzana Berežná, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. – E., kvalifikovane právne zastúpený advokátkou: JUDr. Danica Holováčová, so sídlom F. X, XXX XX D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 390954/2022 z 12.09.2022, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 390954/2022 z 12.09.2022, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Košice č. 311669/2022 z 13.07.2022 a vec vracia riaditeľovi Colného úradu Košice na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 20.12.2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal aby z dôvodu nezákonnosti bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 390954/2022 z 12.09.2022, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Košice (ďalej len „colný úrad“) č. 311669/2022 z 13.07.2022, ktorými bol žalobca ako ozbrojený príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe prehlásený za osobu, ktorá sa nepovažuje za spoľahlivú podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona. 35/2019 Z. z., aby po ich zrušení bola vec vrátená na ďalšie konanie colnému úradu a žalobcovi aby bol priznaný plný nárok na náhradu trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023, pridelené zákonnému senátu správneho súdu „6S“.

Administratívne konanie 3. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že pre účely vykonania previerky spoľahlivosti podľa § 121 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, žalobca vyplnil ním 10.11.2021 prevzatý Dotazník č. 521858/2021, HSP 699/2021, v ktorom žalobca okrem uvedenia svojich osobných údajov uviedol, že služobný preukaz č. 2124 mu bol vydaný 17.09.2021; že vo finančnej správe je v služobnom pomere od 11/2012 na Colnom úrade Košice ako referent mobilného dohľadu;

že nevykonával podnikateľskú činnosť; že voči nemu neboli vznesené obvinenia z trestného činu a nebol ani právoplatne odsúdený; že v posledných piatich rokoch nespáchal priestupok alebo iný správny delikt; že si nepamätá v ktorom roku a akého druhu disciplinárneho previnenia sa dopustil v posledných piatich rokoch s tým, že mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v podobe zníženia platov o 10 %; že svojím konaním alebo vyjadrením nepreukázal nečestnosť a nedôveryhodnosť pri výkone služby; že pri výkone služby úmyselne neporušil zákony alebo interné smernice finančnej správy tým, že by sa snažil neoprávnene prenikať do zabezpečených komunikačných alebo informačných systémov; že nevyužíval ani nevyužíva informačné systémy finančnej správy na získanie osobných údajov o iných osobách alebo údajov podliehajúcich daňovému tajomstvu pre súkromné účely, resp. pre účely iných osôb; že ako príslušník finančnej správy neporušil povinnosť mlčanlivosti, t.j. neoprávnene neposkytol informácie s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh finančnej správy ďalším osobám pre súkromné potreby; že pri výkone služby neprijal neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo nezneužil svoje postavenie a funkciu na získanie neoprávnených pôžitkov; že nevlastní platný zbrojný preukaz; že nevlastní súkromnú zbraň v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive; že vlastní súkromné strelivo podľa zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive; že pri výkone služby okrem jemu pridelenej služobnej zbrane nemal pri sebe žiadnu inú súkromnú zbraň; že počas výkonu služby nemal v zásobníku jemu pridelenej služobnej zbrane okrem jemu prideleného služobného streliva iné súkromné, prípadne zakázané strelivo; že prostredníctvom internetu ani iným spôsobom nepredal inej osobe zbraň ani strelivo. Záverom žalobca vyhlásil, že predmetný dotazník vyplnil osobne, v súlade so svojím vedomím a svedomím, všetky údaje, ktoré uviedol sú pravdivé a úplné a že si je vedomý, že každý ním úmyselne uvedený nepravdivý údaj, bude predstavovať prekážku jeho spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe. Žalobca predmetný vyplnený dotazník odovzdal povereným príslušníkom (referentom inšpekčnej činnosti) dňa 10.11.2021. V závere dotazníka je uvedené jeho vyhodnotenie poverenými príslušníkmi so záverom, že u žalobcu pretrvávajú pochybnosti o jeho spoľahlivosti. 4. Podľa zápisnice č. 522083/2021, HSP 699/2021 poverení príslušníci Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, sekcie inšpekcie vnútornej kontroly (ďalej len „poverení príslušníci inšpekcie“) vykonali dňa 10.11.2021 so žalobcom pohovor podľa § 121 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, a to z dôvodu pretrvávajúcich pochybnosti o spoľahlivosti u žalobcu. Žalobca úvodom pohovoru uviedol, že predpokladal, že pôjde o vec z 09.12.2020 s tým, že je rád, že sa táto vec opätovne prešetruje, keďže by rád vedel výsledok, poprípade páchateľa. Na otázku poverených príslušníkov inšpekcie: - držiteľom akých skupín zbrojného preukazu je žalobca podľa účelu použitia v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach, žalobca uviedol, že je držiteľom zbrojného preukazu skupiny A, F a uviedol číslo zbrojného preukazu; - vlastníkom akého streliva v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach je žalobca, žalobca uviedol, že sa jedná o strelivo s priemerom 9 mm, ktoré mu ostalo po predaji poslednej zbrane s uvedeným priemerom; - či má žalobca vedomosť o tom, že by niekto z príslušníkov zaradených na Colnom úrade Košice ponúkal na predaj zbrane alebo strelivo, žalobca uviedol, že takú vedomosť nemá; - či žalobca sám niekedy ponúkal kolegom zaradeným na Colnom úrade Košice na predaj zbraň alebo strelivo, žalobca uviedol, že áno u kolegov, u ktorých vedel, že sú držiteľmi zbrojného preukazu; - ktorý z kolegov kúpil od žalobcu zbraň alebo strelivo, žalobca uviedol, že nikto neprejavil záujem o jeho ponuku; - komu a akým spôsobom predal zbraň a strelivo, žalobca uviedol, že si vytvoril inzerát na G. ohľadne predaja zbrane, načo ho kontaktoval pán s ktorým si dohodli stretnutie na úseku zbraní a streliva na PZ Košice a žalobca zbrane predával aj zisťovaním záujemcov, kto by mal o zbraň záujem, pričom toto zisťovanie malo rovnaký priebeh a to, že si dohodli stretnutie na úseku zbraní a streliva na PZ, kde boli zbraň, pripadne strelivo riadne prepísané na nového majiteľa; - aby popísal postup pri predaji streliva, žalobca uviedol, že strelivo samotné nikdy nepredával, iba ak pri kamarátskom predaji na strelnici, keď kamarát, ktorý s ním navštevoval strelnicu už nemal ďalšie náboje na strieľanie a tieto náboje boli rovno použité na strelnici; - z akého dôvodu predával zbrane/strelivo, žalobca uviedol, že zbrane bral ako hobby a keď ho zbraň omrzela posunul ju novému majiteľovi, ktorý prejavil záujem;

- o aký druh zbrane/streliva sa jednalo, žalobca uviedol, že išlo o rôzne zbrane a kaliber, keďže to bolo hobby a rád si vyskúšal niečo nové; - za akú sumu predával zbraň/strelivo, žalobca uviedol, že presnú sumu každej zbrane nevie určiť, ale išlo prevažne vždy o nadobúdaciu hodnotu s tým, že cena predaja mohla byť aj nižšia, keďže zbraň použil aj on a tým sa zväčšilo jej opotrebenie; - či mal niekedy žalobca v držbe zakázané strelivo v zmysle § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach, žalobca uviedol, že nie a vždy sa držal iba v medziach zákona a s takým strelivom ani nikdy neprišiel do kontaktu; - či pri predaji zbraní a streliva inej osobe zisťoval, či je táto osoba oprávnená nadobudnúť takýto druh zbrane, resp. streliva, žalobca uviedol, že vždy to bolo na úseku zbraní a streliva PZ, keďže ide o vážnu vec a veriť len ústnemu vyhláseniu inej osoby, že je držiteľom zbrojného preukazu sa nedá s tým, že predpokladal, že ak niekto prejavil záujem o zbraň tak bol držiteľom zbrojného preukazu; - či niekedy nadobudol do vlastníctva, resp. do držby alebo predal takú zbraň alebo strelivo, pri ktorých si nesplnil povinnosť podľa zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach, žalobcu uviedol, že nie; - či uskutočnil predaj zbrane, resp. streliva opakovanie (minimálne 2x), žalobca uviedol, že áno; - aby sa vyjadril ku skutočnosti, že dňa 09.12.2020, počas výkonu inšpekčnej činnosti v objekte Colného úradu Košice v zásobníkoch nachádzajúcich sa pri žalobcovi pridelenej služobnej zbrani, ktoré sa nachádzali v zbrojnom sklade Stanice colného úradu Košice – centrála, bolo nájdených 13 ks nábojov vizuálne iných ako ostatné riadne pridelené strelivo, žalobca uviedol, že nevie ako sa uvedené strelivo dostalo do zásobníkov a keďže v daný deň nemal túto služobnú zbraň, nemal ani vedomosť, že sa tam nachádza iné strelivo; - aby sa vyjadril ku skutočnosti, že v osobnej skrinke žalobcu v objekte Colného úradu Košice dňa 19.12.2020 počas výkonu inšpekčnej činnosti bolo nájdených 14 ks nábojov 9 mm Luger, žalobca uviedol, že to boli jeho súkromné náboje, ktoré si nedopatrením priniesol do práce a zabudol ich v osobnej skrinke; - aby vysvetlil, akým spôsobom mohlo dôjsť k nabitiu zásobníka v služobnej zbrani žalobcu vyššie uvedenými nábojmi, žalobca uviedol, že nevie vôbec uviesť ako sa to mohlo stať. Záverom žalobca uviedol, že nemá žiadne námietky ani návrhy proti obsahu zápisnice; že s jej obsahom bol oboznámený, jej obsah súhlasí čo potvrdil svojím podpisom, že ním uvedené údaje sú pravdivé, správne a úplné a k výpovedi nebol donútený. Záverom sú v zápisnici hodnotiace závery poverených príslušníkov inšpekcie v zmysle, ktorých navrhli vykonať u žalobcu psychofyziologické overenie pravdovravnosti z dôvodu, že vyjadrenia žalobcu v priebehu pohovoru sú v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe. 5. Dňom 12.11.2021 bol generálnym riaditeľom sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly finančného riaditeľstva spracovaný návrh na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobcu s odôvodnením, že u žalobcu bola vykonaná previerka spoľahlivosti na zistenie skutočností, ktoré sa týkajú držania a používania iných ako služobných zbraní a streliva počas výkonu služby žalobcom z dôvodu dôvodného podozrenia, že žalobca počas výkonu služby mal údajne v služobnej zbrani používať súkromné (aj zakázané) strelivo a mal taktiež ponúkať na predaj strelivo (aj zakázané) rôznym osobám, ktorým konaním sa mohol dopustiť spáchania úmyselného trestného činu a na základe skutočnosti ktorej, by mohol byť považovaný za nespoľahlivého, keďže nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe. V návrhu sa uvádza, že na základe anonymného podnetu voči žalobcovi, v ktorom bolo uvedené, že žalobca pri výkone služby používa v služobnej zbrani vlastné strelivo so skosenou strelou, ktoré nie je predpísané, bolo vykonané príslušníkmi inšpekcie a vnútornej kontroly preverenie podozrení vo vzťahu k žalobcovi, a v ktorej súvislosti bola 09.12.2020 v mieste výkonu služby žalobcu vykonaná inšpekčná činnosť pri výkone ktorej, počas kontroly zbrane a streliva pridelených žalobcovi, ktoré žalobca predložil ku kontrole bolo zistené, že v jednom zo zásobníkov patriacich k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani sa nachádzalo 13 ks nábojov nezisteného kalibru a značky, vizuálne iných než bolo predpísané služobné strelivo a následne pri kontrole osobnej skrinky, ktorú žalobca používal a dobrovoľne sprístupnil bolo zistené, že sa tam nachádzalo 14 ks nábojov kalibru 9 mm Luger, ktoré boli vizuálne zhodné so strelivom používaným vo finančnej správe. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení predloženom na výzvu inšpekcie z 09.12.2020 uviedol, že počas inšpekčnej činnosti 09.12.2020 bol vyzvaný príslušníkmi inšpekcie na predloženie zbrane ku kontrole s tým, že po vykonanej kontrole služobnej zbrane pridelenej mu na stálu službu č. EZF 180 a jemu pridelenej zbrane č. EZF 313, ktorá bola uložená v zbrojnom sklade bol vyzvaný na vyjadrenie vo veci nálezu munície v zásobníku jemu pridelenej zbrane EZF 313 s tým, že žalobcovi

strelivo v zásobníku jemu pridelenej zbrane uloženej v sklade nebolo známe a toto strelivo do tohto zásobníka nemohol žalobca dať ani nedopatrením, keďže služobnú zbraň nemá pridelenú na nosenie mimo výkonu služby a druh streliva zistený pri kontrole nemal pri sebe ani v súkromnej zbierke zbraní a streliva. Podľa spracovaného návrhu sa žalobca však vôbec nevyjadril ku skutočnosti, že v jeho osobnej skrinke, bolo počas kontroly nájdených 14 ks nábojov 9 mm, ktoré sú predpísaným strelivom do služobnej zbrane. V návrhu je tiež uvedené, že v súvislosti s uvedenými zisteniami bolo 09.12.2020 povereným policajtom PZ začaté trestné stíhanie vo veci prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona [Kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelivo bez povolenia, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.], ktoré bolo zastavené uznesením vyšetrovateľa č. ČVS: H./ OISV/-2020 z 21.05.2021, pretože nebolo zistené naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty tohto prečinu, pre absenciu základného znaku „bez povolenia“, keďže žalobcovi ako príslušníkovi finančnej správy prislúcha oprávnenie, aj napriek tomu, že to vo výsluchu nepripustil, aby disponoval predmetným strelivom, takéto strelivo držal alebo si ho i zákonným spôsobom zaobstaral. Zároveň bolo vykonaným znaleckým skúmaním zistené, že v danom prípade sa nejednalo o zakázané strelivo. Podľa vyšetrovateľa držba streliva žalobcom ako príslušníkom finančnej správy v činnej službe je považovaná za okolnosť, ktorej závažnosť je nepatrná, keďže toto strelivo nepochádza z trestnej činnosti ani nebolo na ňu použité. Taktiež nebolo zistené, žeby sa jednalo o disciplinárne previnenie žalobcu, pretože v zmysle smernice o výzbrojnom materiály vo finančnej správe IRA 5/2020, ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy nie je dovolené počas výkonu služby nosiť a používať súkromné zbrane na služobné účely, teda absentuje tu okolnosť vylučujúca použitie súkromného streliva. Podľa predmetného návrhu, napriek uvedenému je predpoklad, že žalobca pri podaní vyjadrenia 09.12.2020 uviedol neúplné a nepravdivé skutočnosti s tým, že vôbec nevysvetlil akým spôsobom sa do zásobníka jemu pridelenej služobnej zbrane dostalo 13 ks streliva iného ako strelivo používané finančnou správou a nevyjadril sa ani k strelivu nájdenému v jeho osobnej skrinke. Súčasne ďalším preverovaním bolo zistené, že žalobca mal ponúkať na predaj aj zakázané strelivo a strelivo iné, ako je oficiálne predpísané strelivo finančnej správy, ktoré mal žalobca používať aj v zásobníkoch jemu pridelenej služobnej zbrane. V ďalšom sú opísané výsledky výkonu previerky spoľahlivosti z 10.11.2021 (viď vyššie) s tým, že pri preverovaní dotazníka bol zistený rozpor v odpovediach v jeho osobitnej časti v otázkach 5 a 6 so zistenými informáciami, z ktorého dôvodu bol so žalobcom vykonaný aj pohovor 10.11.2021 (viď zápisnica vyššie, pozn.), na ktorom odpovedal na 17 doplňujúcich otázok a to v rozpore so zistenými informáciami, takže ani v priebehu pohovoru žalobca neodstránil pochybnosti o pravdovravnosti, pričom žalobca počas pohovoru nevyužil svoje právo a nepožiadal, aby súčasťou pohovoru bolo aj jeho psychofyziologické overenie pravdovravnosti. 6. Uvedený návrh generálneho riaditeľa sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly finančného riaditeľstva z 12.11.2021 na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti u žalobcu je v závere opatrený pečiatku s neprečiarknutou možnosťou „súhlasím“ signovanou prezidentom finančnej správy Finančného riaditeľstva SR. 7. Rozkazom riaditeľa Colného úradu č. 01/2022 z 24.01.2022 žalobcovi nariadené podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti dňa 31.01.2022 na Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ, oddelení aplikovanej psychofyziológie v Bratislave. 8. Podľa správy Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave č. PPZ-KEU-AP-EXP-2022/37-1 z 01.02.2022 o výsledku psychofyziologického overenia pravdovravnosti u žalobcu, vykonaného so súhlasom žalobcu dňa 31.01.2022 a po jeho poučení vyplýva, že žalobca najprv opísal skutkový dej tak, že si nepamätal kedy došlo ku kontrole s tým, že uviedol, že sa tak stalo v decembri v roku 2019 alebo v roku 2020, kedy prišli za ním pracovníci inšpekcie na stálu službu, kde ho požiadali, aby im vydal služobnú zbraň so zásobníkmi, potom ako bolo všetko v poriadku bol žalobca vyzvaný, aby s nimi išiel do skladu zbraní, kde ho požiadali, aby vzal zásobníky k jemu pridelenej služobnej zbrani, pričom táto zbraň ich nezaujímala a po príchode k jeho nadriadenému mu prikázali, aby „odpáskoval“ zásobníky, kedy zistili, že v zásobníku sa nachádzajú iné náboje, než aké bývajú pridelené a tieto mali zrezanú špičku, pričom to boli legálne náboje vhodné do zbrane. Neskôr prišla polícia a vyšetrovateľka mu povedala, že keďže vybral náboje zo zásobníkov holými rukami nebudú môcť zobrať odtlačky prstov zo zásobníkov a z nábojov a tiež mu mala uviesť, že keďže je núdzový stav hrozí mu 10 - 15 rokov väzenia. Niekedy medzitým mu prikázali, aby im ukázal osobnú skrinku v ktorej zistili, že sa v nej

nachádzajú ďalšie náboje, ktoré boli jeho súkromné náboje a mal ich riadne zaznamenané v knižke na to určenej. Žalobca o tom vypovedal aj na inšpekcii MV SR, kde neskôr bolo zastavené trestné stíhanie. Žalobca pripustil, že si niekedy do práce vezme aj súkromnú zbraň, pričom ju vždy uschová v trezore v práci alebo v služobnom aute, pričom jednoznačne poprel, že by nosil v službe súkromnú zbraň alebo že by niekedy dával do služobnej zbrane svoje súkromné náboje. Následne žalobca odpovedal záporne na otázky - či nosil počas služby súkromnú strelnú zbraň a či vložil do svojej služobnej zbrane súkromné náboje. Výsledok testu – žalobca bol nepravdovravný s tým, že test vykonávajúci pracovník sekcie inšpekcie vnútornej kontroly na žiadosť pracovníka FR SR žalobcovi výsledok testu neoznámil iba mu poďakoval za spoluprácu a vyprevadil ho z vyšetrovacej miestnosti. Testovanie bolo vykonané za použitia testovacích nástrojov, ktoré zaznamenávali psychofyziologické reakcie žalobcu do softvéru a to za účelom zistenia tónických a fázických reakcií, zaznamenávali sa relatívne zmeny krvného tlaku, rýchlosti a sily úderov srdca, elektrodermálnej aktivity a respiračných vzorcov nádychu a výdychu. Skúšku vykonával na to kvalifikovaný certifikovaný pracovník. 9. Podľa záznamu o vykonaní previerky spoľahlivosti č. 102120/2022, HSP 699/2021 zo 14.03.2022 bola táto vykonaná u žalobcu za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa používania, resp. držania iných ako služobných zbraní a iného ako služobného streliva počas výkonu služby žalobcom a tiež skutočnosti týkajúce sa obchodovania (predaja) žalobcom so zbraňami, resp. so strelivom z dôvodu, že existovalo dôvodné podozrenie, že žalobca počas výkonu služby mal používať v služobných zbraniach súkromné (aj zakázané) strelivo a tiež mal ponúkať na predaj strelivo (aj zakázané) rôznym osobám. Následne je opísané vyplnenie vyššie zmieneného Dotazníka žalobcom a keďže po jeho vyplnení stále pretrvávali pochybnosti o spoľahlivosti žalobcu, bol s ním vykonaný pohovor o výsledku, ktorého bola spísaná zápisnica (viď vyššie), a keďže ani v priebehu pohovoru žalobca neodstránil pochybnosti o pravdovravnosti o tom, že na jeho strane existuje prekážka splnenia podmienky jeho spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona finančnej správe, z tohto dôvodu došlo u žalobcu k psychofyziologickému overeniu jeho pravdovravnosti, pričom výsledkom tohto preverovania je záver, že žalobca bol nepravdovravný. S poukazom na ods. 34 Smernice č. 156/2019 o vykonaní previerky spoľahlivosti (ďalej len „Smernica“), podľa ktorého v prípade, že výsledkom psychofyziologického overenia pravdovravnosti je indikovaná lož, tzn. výsledok svedčí o skutočnosti, že záznamy fyziologických údajov ukazujú na klamlivé správanie preverovaného príslušníka, ide o prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti a v tom dôsledku podľa ods. 41 Smernice nadriadený prepustí takéhoto príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru. Správa disponuje odporúčacím stanoviskom, podľa ktorého žalobca nesplnil podmienku spoľahlivosti a preto je odporúčané nadriadenému, aby vydal rozhodnutie o jeho prepustení z dôvodu podľa § 258 ods. 1 písm. r) zákona o finančnej správe. 10. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 311669/2022 z 13.07.2022 riaditeľ colného úradu rozhodol, že žalobca ako ozbrojený príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe, vo funkcii referenta mobilného dohľadu, výkon funkcie ktorej je spojený s pridelením strelnej zbrane s miestom výkonu štátnej služby - územný obvod Colného úradu Košice, sa nepovažuje za spoľahlivého podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z.. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia bezo zvyšku opisuje už vyššie zmienený priebeh zisťovania a vychádza zo záverov vyššie označeného záznamu o vykonaní previerky spoľahlivosti so záverom cit. „V zmysle záverov z vykonanej previerky spoľahlivosti preverovaný príslušník FS nespĺňa podmienku spoľahlivosti a nepovažuje sa preto zo spoľahlivého podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z.z.“ 11. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu colného úradu odôvodnil jednako argumentom o colným úradom nedostatočne zistenom a posúdenom skutkovom stave a jednako tvrdením, že psychofyziologické vyšetrenie bolo vykonané v rozpore so zákonom. Ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uviedol, že z odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva, čím sa poverení príslušníci vykonávajúci preverenie riadili pri vyhodnocovaní Dotazníka vyplneného žalobcom, keďže v rozhodnutí je iba zmienené, že nastal rozpor odpovedí pri otázkach č. 5 a č. 6 so skutočnosťami o ktorých mali vedomosť poverení príslušníci, ktoré skutočnosti nevyplývajú ani zo zápisnice o vykonaní pohovoru spísanej 10.11.2021, t.j. nevyplýva žiadna rozpornosť medzi odpoveďami žalobcu so zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že ak mu bola vytknutá všeobecnosť odpovedí na položené otázky, tak žalobca na otázky odpovedal riadne a presvedčivo, pričom pri pohovore nebol konfrontovaný s akýmikoľvek zistenými skutočnosťami, ktoré by vyvracali jeho tvrdenia alebo, ktoré by potvrdzovali,

že nehovorí pravdu, t.j. cit. „To potvrdzuje fakt, že voči účastníkovi neboli a nie sú známe žiadne dôkazy, za skutky z ktorých bol neoprávnene na pracovisku obvinený.“ V súvislosti s od žalobcu požadovaným vysvetlením k tomu, akým spôsobom mohlo dôjsť k nabitiu služobnej zbrane nábojmi v súkromnej držbe, žalobca uviedol, že počas konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že služobná zbraň s typovým označením Glock bola nabitá nábojmi typu 9 mm Luger a ide iba o nepodložené tvrdenia. Žalobca tiež podotkol, že z odvolaním napadnutého rozhodnutia colného úradu nevyplýva, kedy a akým písomným súhlasom určil prezident finančnej správy žalobcovi, aby sa podrobil vykonaniu psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti. Žalobca zdôraznil, že poverení príslušníci finančnej správy ani samotný riaditeľ vo svojom rozhodnutí neuviedli, akými zistenými podkladmi z operatívnej činnosti sa riadili, ani to, ktoré považovali za rozhodné a ktoré nie. V súvislosti s vykonaním odborného psychofyziologického vyšetrenia žalobca dôvodil, že pred jeho vykonaním dňa 31.01.2022, bol na odbornom vyšetrení 21.01.2022 v reumatologickej ambulancii s tým, že podľa lekárskej správy z 27.01.2022 žalobcovi bol diagnostikovaný rozvoj psoriatickej artritídy, t.j. zápalového ochorenia postihujúceho kožu a kĺby, ako aj iné orgány ako pľúca, cievy, srdce, oči a nervy s tým, že zo správy kriminalisticko-expertízneho úradu má jednoznačne vyplývať, že psychofyziologického vyšetrenia týkajúceho sa overenia pravdovravnosti sa nemôže zúčastniť osoba, ktorá trpí akútnym ochorením kĺbov a reumatickým ochorením, ktorým žalobca dňa 31.01.2022 podľa lekárskej správy z 27.01.2022 trpel. Okrem uvedeného žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 33/2014 z 30.05.2014 v zmysle ktorého ako dôkaz nemožno použiť výstup z detektora lži, ktorý nedokáže merať lož a pravdu a tiež žalobca apeloval na uznesenie Úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS- 313/OISV-2020 z 27.04.2021, podľa ktorého boli žalobcovi vydané (vrátené) náboje v počte 14 ks typu Luger 9 mm, ktoré boli 09.12.2020 zaistené, keďže neboli potrebné pre ďalšie konanie s tým, že cit. „Ak by teda účastník konania akúkoľvek s uvedenými nábojmi na pracovisku nakladal, resp. tieto by nabil do svojej služobnej zbrane, nemohli by mu byť vydané.“ s doplnením že nikde sa nenachádza zmienka o tom, že žalobca mal uvedené náboje použiť vo svojej služobnej zbrani. V ďalšom žalobca poukázal, že previerku podľa internej Smernice č. 156/2019 možno nariadiť iba v prípade podozrenia z páchania trestnej činnosti alebo inej protiprávnej činnosti príslušníkmi finančnej správy v súvislosti s výkonom ich povolania, postavenia alebo funkcie s tým, že zo zisteného skutkového stavu nijako nevyplýva, že by sa žalobca mal dopustiť trestnej činnosti resp. inej činnosti, ktorá by mohla byť dôvodom na nariadenie previerky spoľahlivosti. 12. Podľa, v spise sa nachádzajúceho, úradného záznamu č. 350071/2022 z 08.08.2022 Colný úrad telefonickým dopytom zisťoval na Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ (ďalej len „kriminalistický ústav“) vysvetlenie pojmov nachádzajúcich sa v správe z psychofyziologického posúdenia žalobcu s tým, že skrátka CVOS označuje oboznamovaco-kalibračný test, počas ktorého sa posudzuje, či osoba je vôbec schopná a vhodná na podstúpenie skúšky, pričom pri tomto overení bol žalobca posúdený ako osoba, ktorá je vhodná na vykonanie skúšky psychofyziologického overenia pravdovravnosti s tým, že informáciu poskytujúci zamestnanec kriminalistického ústavu, po nahliadnutí do interného spisu, uviedol, že počas tohto overenia žalobcu kriminalistický ústav disponoval záznamom o ochoreniach žalobcu a o zozname ním užívaných liekov s dodatkom, že žalobca netrpel žiadnou akútnou bolesťou a preto bolo možné pristúpiť k vykonaniu psychofyziologického overenia jeho pravdovravnosti s dodatkom, že o prejav akútnej bolesti by išlo vtedy, ak by posudzovaná osoba nemohla sedieť, nezapájala by sa, krútil by sa od bolesti a pod.. Súčasne na dopyt colného úradu, či môže kriminalistický ústav colnému úradu poskytnúť písomnosť z ktorej by bolo zrejmé ktoré osoby a v akých situáciách nemusia podstúpiť psychofyziologické overovanie pravdovravnosti, keďže takýto dôkaz predložil k odvolaniu žalobca (označil ho ako „Správa KEU“), zamestnanec kriminalistického ústavu uviedol, že takéto informácie sú interného charakteru a tieto nemôže poskytnúť colnému úradu. 13. V zmysle zápisnice zo zasadnutia poradnej komisie prezidenta finančnej správy sa táto poradná komisia na svojom zasadnutí 06.09.2022 uzniesla na predložení odporúčania prezidentovi finančnej správy rozhodnúť o odvolaní žalobcu tak, že toto zamietne a odvolaním napadnuté rozhodnutie colného úradu z 13.07.2002 potvrdí. 14. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 390954/2022 z 12.09.2022 žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu colného úradu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie colného úradu č. 311669/2022 z 13.07.2022 potvrdil. Žalovaný po zreplikovaní už vyššie zmieneného vývoja skutkového stavu, k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že skutočnosť že trestné stíhanie za prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami bolo v prípade žalobcu zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, je pre účely

hodnotenia záverov z previerky spoľahlivosti bezpredmetné tak, ako aj žalobcom uvádzané odvolacie námietky. Podľa žalovaného neobstojí odvolacia námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave s tým, že v Dotazníku a pri pohovore preverovanej osobe kladené otázky majú individuálny charakter, t.j. ich znenie musí smerovať ku konkrétnym podozreniam, ktoré vyplývajú z preverovaných informácií. Žalovaný poukázal, že žalobca pri vykonávaní inšpekčnej činnosti v mieste výkonu jeho služby dňa 09.12.2020 uviedol, že mu nie je známe, ako a kedy sa v jednom zo zásobníkov pridelených k jeho služobnej zbraní ocitlo 13 ks streliva odlišného výzoru od toho, ktoré mu bolo pridelené a súčasne po sprístupnení jeho osobnej skrinky, v ktorej bolo v plastovom držiaku nájdených 14 ks streliva kalibru 9 mm žalobca uviedol, že sa jedná o strelivo na súkromné účely, ktoré má riadne zapísané v záznamovej knihe a ktoré strelivo mu bolo odobraté poverenými príslušníkmi finančnej správy. Ďalej žalobca uviedol, že zásobníky jemu pridelené k služobnej zbrani ma označené fixkou z bočnej strany, je na nich uvedené jeho osobné číslo. Žalovaný zdôraznil, že žalobca neposkytol vyjadrenie ani k tomu, kde sa nachádza 13 ks chýbajúcich nábojov značky Luger, ktoré boli pridelené k jeho služobnej zbraní s palebným priemerom 9 mm, ktoré boli zamenené za súkromné strelivo. V odpovediach na otázky 5 a 6 Dotazníka žalobca pritom uviedol, že nemal počas výkonu štátnej služby v zásobníkoch jemu pridelenej služobnej zbrane okrem prideleného služobného streliva iné súkromné, príp. zakázané strelivo a súčasne poprel, žeby osobne niekedy vložil do zásobníkov k jemu pridelenej služobnej zbrani iné ako služobné strelivo. Okrem toho žalovaný poukázal aj na odpoveď žalobcu na otázku č. 4 v Dotazníku v rámci, ktorej žalobca uviedol, že počas výkonu štátnej služby nemal nikdy okrem jemu pridelenej služobnej zbrane inú (súkromnú) zbraň, čo si však odporuje s jeho vyjadrením počas overenia v rámci ktorého pripustil, že si niekedy zobral do práce aj súkromnú zbraň, ktorú vždy uschová v trezore v práci alebo v služobnom motorovom vozidle. Podľa žalovaného, počas odborného skúmania žalobca vedel veľmi dobre identifikovať strelivo, ktoré bolo nájdené v sklade zbraní a to v zásobníkoch k jemu pridelenej služobnej zbrani ku ktorému uviedol, že toto ma zrezanú špičku a jedná sa o legálne náboje vhodné do zbrane. Žalovaný poukázal aj na odpoveď žalobcu na otázku č. 16 pri pohovore, podľa ktorej si žalobca do služby priniesol súkromné náboje nedopatrením a tieto si zabudol v osobnej skrinke, ktorá odpoveď je podľa žalovaného účelovou a konanie žalobcu nemožno považovať za nevedomé. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že rozpor medzi preverovanými informáciami a vyjadreniami žalobcu je evidentný, pretože medzi jednotlivými zisteniami zo skladu zbraní, ako aj z osobnej skrinky žalobcu existuje logická súvislosť. Podľa žalovaného neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu o nezákonnosti uskutočneného psychofyziologického overenia jeho pravdovravnosti, pretože jeho vykonaniu predchádzal oboznamovaco-kalibračný test, v ktorom bol žalobca posúdený ako subjekt vhodný na odborné skúmanie psychofyziologickým overením pravdovravnosti, s vykonaním ktorého sám žalobca vyslovil súhlas. Preto sa žalovaný nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že vykonaniu tohto jeho odborného posúdenia bránilo reumatické ochorenie o ktorom má vypovedať lekárska správa z 27.01.2022 s dodatkom žalovaného, že kontraindikáciou na vykonanie tohto druhu testovania je akútna bolesť, ktorú však žalobca v čase realizácie testovania nedeklaroval a preto ho ani oboznamovacokalibračný test nevylúčil ako osobu nespôsobilú podrobiť sa psychofyziologickému overovaniu pravdovravnosti. V ďalšom sa žalovaný vyjadril k podstate psychofyziologického overovania pravdovravnosti, ktoré sa vykonáva vyhodnotením „polygrafom“ (senzor box) zaznamenaných fyziologických údajov posudzovanej osoby, keďže tzv. „polygraf“ (senzor box) vizuálne, priebežne a permanentne zaznamenáva simultánne zmeny v kardiovaskulárnom, respiračnom a elektrodermálnom systéme posudzovanej osoby, prostredníctvom čoho je možné identifikovať osobu, ktorá praktizuje nepravdovravné správanie, pričom psychofyziológ overuje pravdovravnosť testovanej osoby najmä prostredníctvom štandardizovaných štruktúrovaných skúšok, ako skríning, pomocou ktorého sa overuje aj spoľahlivosť testovanej osoby. Žalovaný dodal, že nie je povinnosťou kriminalistického ústavu ihneď po vykonaní odborného skúmania oboznamovať testovaný subjekt s výsledkom psychofyziologického overenia pravdovravnosti s dodatkom, že ak by aj bol žalobca s jeho výsledkom bezprostredne po testovaní oboznámený, nemalo by to žiadny vplyv na záver psychofyziologického overenia pravdovravnosti. Na margo odvolacej námietky žalobcu, že nebolo preukázané, že jeho služobná zbraň bola nabitá iným než predpísaným strelivom finančnej správy, žalovaný konštatoval jej neopodstatnenosť s dodatkom, že predmetom preverovania nebolo nabitie zbrane, ale obsah zásobníkov patriacich k odvolateľovi pridelenej služobných zbrani. Žalovaný konštatoval, že považuje za nepochybné, že žalobca nemohol disponovať súkromnými nábojmi typu 9 mm a použiť ich do služobnej zbrane po ich zaistení, čo však neznamená žeby žalobca nemohol so súkromnými nábojmi počas výkonu štátnej služby manipulovať už

pred tým s dodatkom, že žalobca ako ozbrojený príslušník finančnej správy nemá počas výkonu štátnej služby oprávnenie používať ani držať súkromné strelivo, čo je však v rozpore so zistenými informáciami. Ako nedôvodnú označil žalovaný aj námietku o absencii súhlasu prezidenta finančnej správy s vykonaním u žalobcu psychofyziologického overenie s tým, že uvedený súhlas sa nachádza v závere návrhu na vykonanie tohto overenia, ktorý súhlas bol napokon podkladom pre vydanie rozkazu, ako aj odvolaním napadnutého rozhodnutia. Napokon v súvislosti so žalobcom zmieňovanou judikatúrou súdov žalovaný podotkol, že vo vzťahu k posudzovanej veci je irelevantnou, keďže táto sa odvoláva na princíp materiálneho právneho štátu, vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čo nezakladá k predmetu žalobcu žiadnu logickú súvislosť. Na margo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 33/2014 žalovaný zdôraznil že v trestnom konaní nemožno polygraf použiť ako jediný a usvedčujúci dôkaz, v ktorej súvislosti žalovaný poznamenal, že previerka spoľahlivosti ako istý druh kontrolného mechanizmu v rámci služobného pomeru predstavuje aj podľa zákona č. 35/2019 Z.z. prostriedok na preverenie príslušníka finančnej správy formou dotazníka, pohovoru a v prípade potreby aj psychofyziologického overenia pravdovravnosti s tým, že podkladom pre vykonanie takejto previerky spoľahlivosti u žalobcu boli informácie získané z operatívno-pátracej činnosti vykonanej poverenými príslušníkmi finančnej správy, informácie z trestného spisu ČVS: H./OISV-2020 a informácie získané z iných zdrojov, takže podľa žalovaného aj z § 286 zákona č. 35/2019 Z. z. vyplýva, že závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti je možné použiť ako dôkaz. Rozhodnutie žalovaného bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené 21.10.2022. Konanie pred správnym súdom 15. Žalobca svoju včas podanú všeobecnú správu žalobu odôvodnil v podstate identickými námietkami, aké uviedol už aj v odvolaní proti rozhodnutiu colného úradu, okrem námietky o absencii údajne chýbajúceho súhlasu prezidenta finančnej správy s vykonaním psychofyziologického overenia pravdovravnosti u žalobcu. Žalobca teda po zopakovaní priebehu skutkového deja pri preverovaní jeho osoby zopakoval námietku v zmysle, ktorej žalobcovi nie je zrejmé z čoho vychádzali príslušníci inšpekčnej služby preverujúci jeho spoľahlivosť, ako ani colný úrad a ani žalovaný keď konštatovali rozpornosť odpovedí žalobcu v dotazníku na otázky č. 5 a 6, ako aj rozpornosť a všeobecnosť jeho vyjadrení pri pohovore s nimi zistenými skutočnosťami, keďže z napadnutých rozhodnutí žiadna rozpornosť nevyplýva, t.j. nebolo preukázané, žeby žalobca konal protiprávne s dodatkom, že žalobca na jemu položené otázky odpovedal riadne a pravdivo a ani pri pohovore nebol konfrontovaný so žiadnym zo zistení, ktoré by vyvracalo pravdivosť jeho vyjadrení. V tej súvislosti žalobca poukázal, že v zmysle bodu 17 zápisnice z pohovoru bol žalobca konfrontovaný s otázkou či vie akým spôsobom mohlo dôjsť k nabitiu služobnej zbrane nábojmi v súkromnej držbe, v ktorej súvislosti žalobca podotkol, že počas celého konania nebolo nijak preukázané, že služobná zbraň typu glock bola nabitá nábojmi typu luger 9 mm. Žalobca tiež zopakoval aj námietku ohľadne ním, pred psychofyziologickým vyšetrením, absolvovanom lekárskom vyšetrení, podľa výsledkov ktorého trpel psoriatickou artritídou a teda ohľadne jeho osoby nemalo byť pripustené psychofyziologické vyšetrenie (detektor lži), avšak aj napriek vedomosti žalovaného o uvedenom zdravotnom stave žalobcu, bol žalobca podrobený psychofyziologickému vyšetreniu, čo je v rozpore so záväznými inštrukciami kriminalistického ústavu pre vykonanie tohto vyšetrenia. Žalobca konkrétne uviedol cit. „Zo správy Kriminalisticko - expertízneho úradu jednoznačne vyplýva, že psychofyziologického vyšetrenia týkajúceho sa overenia pravdovravnosti sa dňa 31.01.2022 žalobca zúčastnil aj napriek tomu, že trpel ochorením - akútnymi bolesťami spôsobenými reumatickými bolesťami, čo potvrdzuje aj Lekárska správa zo dňa 27.01.2022.“ a v uvedenej súvislosti opätovne, ako v odvolaní, žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 33/2014. V ďalšom žalobca poukázal, že neexistoval žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť podrobený preverovaniu s tým, že tieto dôvody sú všeobecné a bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. Podotkol, že z návrhu na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti z 12.11.2021 ma vyplývať, že k vykonaniu previerky jeho osoby došlo na podklade anonymného podnetu, v ktorom malo byť uvedené, že žalobca pri výkone služby používa v služobnej zbrani vlastné strelivo so skreslenou strelou, ktoré nie je predpísané, ktorý podnet mal byť zaevidovaný v HSP č. 723/2020, v ktorej súvislosti žalobca podotkol, že predmetný spisový materiál sa v spisovej zložke HSP č. 699/2021 týkajúcej sa jeho preverovania nenachádza a v spise HSP 699/2021 sa nenachádza ani výzva adresovaná žalobcovi na jeho vyjadrenie a ani samotné jeho vyjadrenie z 09.12.2020, a žalobcovi nebol nikdy predložený podnet na základe, ktorého sa konanie začalo z čoho žalobca nadobudol podozrenie, či anonymný podnet, ktorý podľa

jeho názoru mal byť aj súčasťou zložky HSP č. 699/2021 vôbec existuje a aj žalovaný opisuje dôvody, ktoré mali byť dôvodom pre jeho previerku veľmi vágne, čo cit. „... vzbudzuje odôvodnenú obavu, že ide o vyfabulovaný neexistujúci podnet s cieľom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru.“, čo potvrdzuje aj fakt, že ani v návrhu na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobcu sa neuvádza, kedy bol tento podnet voči žalobcovi podaný. V uvedenej súvislosti žalobca 08.11.2022 (t.j. v čase po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, pozn. súdu) požiadal o nahliadnutie do spisu č. 311669/2022, pričom po nahliadnutí doň právnou zástupkyňou žalobcu splnomocneným koncipientom bolo zistené, že v tomto súpise sa zložka cit. „HSP č. 699/2022“ (na inom mieste sa uvádza „č. 699/2021“, pozn. súdu) nenachádza. Nahliadnutie do zložky HSP č. 699/2021, súčasťou, ktorej by mali byť aj poverenia udelené prezidentom žalovaného povereným zamestnancom inšpekčnej služby na vykonanie previerky žalobcu, nebolo žalobcovi umožnené ani na jeho žiadosť 09.11.2022, hoci podklady v tejto zložke boli použité pri koncipovaní žalobou napadnutých rozhodnutí, pričom uvedenú žiadosť právna zástupkyňa žalobcu adresovala žalovanému, ako aj vedúcej oddelenia inšpekcie Košice východ a aj finančnej správe oddeleniu inšpekcie a vnútornej kontroly (žiadosť bez odpovede). Z uvedených dôvodov žalobca opätovne žiadal žalovaného o sprístupnenie uvedenej zložky 05.12.2022, na ktorú mu bola doručená odpoveď žalovaného z 15.12.2022 podľa ktorej nie je dôvod na opätovne nahliadanie do spisu, z uvedeného žalobca usúdil, že mu neboli predložené všetky spisy, ktoré sa týkajú jeho osoby a nebol mu predložený ani podnet na základe ktorého sa začalo konanie o previerke jeho spoľahlivosti, preto, podľa žalobcu, žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nepreskúmateľných skutočností s ktorými sa žalobca nemal možnosť oboznámiť, hoc na tieto skutočnosti žalobou napadnuté rozhodnutia poukazovali. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že skutkový stav nebol dostatočne zistený, pretože tak colný úrad, ako ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuviedli akými podkladmi z operatívnej činnosti sa riadili a ktoré pri posúdení skutkového stavu považovali za rozhodné a ktoré nie. Žalobca poukazoval na uznesenie Úradu inšpekčnej služby ČVS: H./OISV-2020 z 27.04.2021 podľa ktorého boli vydané náboje v počte 14 ks typu luger 9 mm a ktoré boli 09.12.2020 zaistené; žalobca taktiež poukázal na uznesenie Úradu inšpekčnej služby ČVS: H./OISV-2020 z 21.05.2021, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené voči nemu pre prečin nedovoleného ozbrojovania a to s poukazom na konštatovanie vyšetrovateľa, podľa ktorého v danom prípade neboli naplnené znaky skutkovej podstaty označeného prečinu a to konkrétne znak „bez povolenia“, keďže žalobca ako príslušník finančnej správy s povolením nosiť zbraň ma oprávnenie disponovať so strelivom, držať ho alebo ho zákonným spôsobom zaobstarať, súčasne sa v danom prípade nejednalo o zakázané strelivo a napokon vyšetrovateľ konštatoval, že v danom prípade strelivo nepochádzalo z trestnej činnosti. Podľa žalobcu uvedeným uznesením o zastavení trestného stíhania voči nemu, bolo popreté anonymné podanie, ak vôbec bolo podané, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal, že previerku spoľahlivosti možno vykonať iba v prípade, ak je tu podozrenie z páchania trestnej činnosti, čo preukázané nebolo, preto dôvod na nariadenie previerky jeho osoby nebol daný. Žalobca zdôraznil, že preskúmanie žalobou napadnutých rozhodnutí je o to naliehavejšie, že tieto rozhodnutia boli podkladom pre za nimi nasledujúce rozhodnutia colného úradu a žalovaného z 27.10.2022, ktorými bol žalobca prepustený zo služobného pomeru, keďže prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti (uvedené rozhodnutia sú predmetom prieskumu v inom konaní pred správnym súdom, pozn. správneho súdu). Žalobca žiadal o nariadenie pojednávania vo veci z dôvodu potreby jeho vypočutia, ako aj vypočutia zamestnankyne colného úradu ohľadne objasnenia otázky, z akých skutočností colný úrad vychádzal pri koncipovaní žalobou napadnutého rozhodnutia. 16. Podľa žalobcom predloženého, Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ P PZ oddelením aplikovanej psychofyziológie zverejnenej cit. „Informácie o podmienkach psychofyziologického overovania pravdovravnosti“ je (i) v bode upravujúcom prípady, kedy osoba nemôže byť podrobená psychofyziologickému vyšetreniu, tiež uvedené, že sa jedná aj o prípad, kedy je osoba cit. „... chorá (infekčné choroby ako chrípka, zápalové ochorenia dýchacích ciest, angína, nádcha a iné) alebo trpí akútnou bolesťou (bolesť zuba, hlavy, brucha, reumatické bolesti, bolesti chrbtice a iné)“; (ii) v bode upravujúcom jednotlivé fázy psychofyziologického vyšetrenia je uvedené cit. „Po získaní výsledku nasleduje tretia fáza - post-testová, počas ktorej Vás špecialista oboznámi s výsledkom skúšky a poskytne Vám priestor pre objasnenie Vašich reakcií počas skúšky.“; (iii) v bode upravujúcom otázku kedy a komu bude oznámený výsledok psychofyziologického vyšetrenia je uvedené cit. „Výsledok Vám špecialista poskytne hneď po ukončení vyšetrenia v ústnej podobe. Písomná správa sa poskytuje žiadateľovi o skúšku do 48 hodín.“

Podľa žalobcom predloženého uznesenia ČVS: H./OISV-2020 z 27.04.2021, vyšetrovateľ útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby východ rozhodol, že žalobcovi sa vracia 14 kusov nábojov Luger 9 mm., ktoré boli vydané 09.12.2020 s odôvodnením, že uvedené veci nie sú už potrebné pre ďalšie konanie a neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie s tým, že nie sú pochybnosti o práve žalobcu k týmto veciam. 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že by poverení príslušníci finančnej správy, ktorí vykonávali voči žalobcovi previerku spoľahlivosti nedisponovali podkladmi pre jej vykonanie s tým, že uvedeným podkladom boli dôvodné podozrenia, že žalobca v čase štátnej služby používal, resp. držal inú ako služobnú zbraň a iné ako služobné strelivo, ktoré mal tiež ponúkať na predaj rôznym osobám, ktoré skutočnosti vyplývajú aj priamo z trestného spisu a s dodatkom, že takýmto podkladom sú informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a z inej činnosti, ako aj informácie z iných zdrojov a preto postup žalovaného nie je možné považovať za svojvoľný. Postup pri vykonaní previerky spoľahlivosti u žalobcu bol v súlade so smernicou č. 156/2019. Žalovaný podotkol, že obsahom operatívno-pátracej činnosti sú utajené spravodajské opatrenia vykonávané finančnou správou na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania úmyselnej trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov s tým, že informácie získané touto operatívno-pátracou činnosťou podliehajú pod režim utajenia a to s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 597/2013, podľa ktorého aj keď subjektu nebola sprístupnená časť spisu obsahujúca utajované skutočnosti, predsa len rozhodnutie bolo odôvodnené takými vykonanými dôkazmi, ktoré boli tejto osobe známe a voči ktorým mohla použiť a napokon aj použila relevantnú obranu. Žalovaný dodal, že nie je jeho povinnosťou oboznámiť žalobcu so zdrojom informácií, ktoré založili dôvodné podozrenie z jeho protiprávnej činnosti a ktoré boli konfrontované v rámci vykonanej previerky spoľahlivosti s tým, že žalobca bol s týmito dôvodmi oboznámený a to konkrétne bol oboznámený v ktorých otázkach v dotazníku, ako aj z ústneho pohovoru sú jeho odpovede v rozpore so získanými informáciami z operatívno-pátracej činnosti; dôvody zahájenia previerky spoľahlivosti boli uvedené v osobitnej časti dotazníka a premietnuté do otázok č. 1 až č. 8, v rámci ktorých došlo k zisťovaniu údajného používania, resp. držania iných ako služobných zbraní a iného ako služobného streliva žalobcom počas výkonu štátnej služby a zisťovania údajného obchodovania žalobcu so zbraňami, resp. strelivom. Žalovaný upozornil, že počas pohovoru otázka č. 17 bola žalobcovi položená v inej forme, než ako to navodzuje žalobca, t.j. nebola položená vo forme či vie, akým spôsobom došlo k nabitiu jeho služobnej zbrane nábojmi v súkromnej držbe, ale táto otázka bola správne položená v tvare akým spôsobom mohlo dôjsť k napätiu zásobníka k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani vyššie uvedenými nábojmi. V súvislosti s postupom pri vykonaní psychofyziologického vyšetrenia, žalovaný uviedol, že inštrukcie pre jeho vykonanie majú len informatívny charakter s tým, že v každom prípade, ako i v prípade žalobcu, bol pred samotným vyšetrením realizovaný oboznamovaco-- kalibračný pri ktorom sa zisťuje, či osoba, ktorá má byť podrobená vyšetreniu je vhodná, aby takéto testovanie podstúpila s tým, že žalobca bol vyhodnotený ako spôsobilý na odborné skúmanie s ktorým žalobca aj sám vyslovil súhlas, a s dodatkom, že kontraindikáciou pre takéto testovanie je akútna bolesť, ktorú však žalobca v čase jeho testovania nedeklaroval. Žalovaný tiež poznamenal, že lekársky nález z 27.01.2022 bol predložený žalobcom iba dva pracovné dni pred vykonaním odborného skúmania s dodatkom, že pre výkon funkcie žalobcu je nevyhnutná zdravotná spôsobilosť, avšak žalobca na ochorenie, ktoré vyplýva z lekárskej správy nikdy nepoukázal a nepožiadal o prieskumné konanie na posúdenie jeho zdravotného stavu nevyhnutného na ďalší výkon funkcie so zbraňou. Žalovaný dodal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukazuje v súvislosti s nepoužiteľnosťou výsledkov z polygrafu ako dôkazu, je pre tento prípad nepoužiteľné, pretože trestné konanie a konanie vo veciach služobného pomeru sú obsahovo odlišné konania, ktoré sú upravené osobitnými predpismi a súčasne služobné predpisy vykonanie previerky spoľahlivosti takýmto vyšetrením priamo umožňujú s tým, že cit. „Zároveň v hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený slobodný, pričom žiadne ustanovenie zákona mu neukladá povinnosť, akú hodnotu má určitému dôkazu o dôkazom prostriedku priznať.“ s tým, že pre rozhodnutie žalovaného bolo možné použiť aj závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti. V súvislosti s nesprístupnením žalobcovi anonymného podnetu na základe, ktorého došlo k preverovaniu jeho spoľahlivosti, žalovaný uviedol, že toto podanie poverení príslušníci finančnej správy preverili a zdokumentovali v osobitnom spise vedenom pod č. 723/2020, ktorý obsahuje utajované skutočnosti získané operatívno-pátracou činnosťou s tým, že je nevyhnutné zabezpečiť utajenie osôb, ktoré poskytnú odboru inšpekcie finančného riaditeľstva informácie o protiprávnej činnosti jej príslušníkov a zamestnancov. Podrobnosti vykonávania operatívno-pátracej činnosti upravuje interný predpis,

ktorý je utajovaný v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností; súčasne žalovaný dodal, že osobitné spisy vedené sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly HSP 723/2020 a HSP 699/2021 cit. „... nie sú potrebné pre konanie vo veciach služobného pomeru...“ Nadväzne na uvedené žalovaný podotkol, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcu, že mu nebol sprístupnený kompletný spisový materiál z ktorého vychádzali žalobou napadnuté rozhodnutia s tým, že podkladom pre tieto rozhodnutia boli dotazník z 10.11.2021; zápisnica z ústneho pohovoru z 10.11.2021; záznam z výkonu previerky spoľahlivosti zo 14.03.2022; návrh na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobcu a výsledok tohto odborného skúmania s tým, že všetky tieto písomnosti boli žalobcovi sprístupnené a bol mu sprístupnený aj spis vo veci týkajúcej sa zániku služobného pomeru. Ohľadne konštatovania žalobcu, že mu nebol poskytnutý záznam č. 390954/2022, žalovaný uviedol, že uvedeným číslom je označené napadnuté rozhodnutie z 12.09.2022, ktoré bolo žalobcovi doručené s dodatkom, že ostatné žalobcom uvádzané čísla záznamov a to č. XXXXX/XXXX I. F. XXXXX/XXXX sú iba systémové čísla elektronického spisu vedeného Colným úradom Košice v špecializovanom elektronickom systéme finančnej správy s tým, že č. 17337/2021 je iba číslo spisového obalu, ktorého obsahom sú spisy týkajúce sa porušenie služobných povinností príslušníkmi finančnej správy vrátane zložky žalobcu, ktorá mu bola kompletne sprístupnená s tým, že prechodom roku 2021 na rok 2022 bolo toto číslo systémom prečíslované na č. 14125/2022 a s dodatkom, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedisponovali žiadnymi inými záznamami ako tými, ktoré boli žalobcovi sprístupnené k nahliadnutiu. K spisovej zložke HSP 699/2021 žalovaný podotkol, že nie všetky záznamy vyhotovené poverenými príslušníkmi finančnej správy počas výkonu inšpekčnej činnosti boli potrebné aj pre konanie vo veciach previerky spoľahlivosti žalobcu a preto žalovanému bola postúpená na konanie iba tá časť tejto spisovej zložky, ktorá bola pre konanie potrebná a ktorá podliehala možnosti sprístupnenia a do ktorej bolo žalobcovi umožnené nahliadnuť s tým, že podkladom, ktorý nebol potrebný pre ďalšie konanie žalovaného bolo aj poverenie na výkon inšpekčnej činnosti na ktoré žalobca poukázal. Podľa žalovaného anonymné podanie žalobca nemôže žiadnym spôsobom spochybniť, pretože jeho neexistenciu nijakým spôsobom nepreukázal. V ďalšom žalovaný s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/78/2015 z 18.11.2015 podotkol, že výsledky trestného konania nemajú vplyv na skončenie služobného pomeru žalobcu, pretože konanie vo veciach služobného pomeru je nezávislé na trestnom konaní a skúma sa v ňom iba charakter a závažnosť porušenia služobnej prísahy a služobných povinností. V ktorej súvislosti žalovaný zdôraznil, že žalobca počas previerky spoľahlivosti nevedel vysvetliť akým spôsobom sa do zásobníka jemu pridelenej služobnej zbrane dostalo 13 ks streliva iného, ako je strelivo bežne používané vo finančnej správe a súčasne nevedel vysvetliť akým spôsobom sa dostalo 14 ks streliva používaného vo finančnej správe do jeho osobnej skrinky s tým, že medzi obidvoma zisteniami existuje logická súvislosť. Keďže v týchto vyjadreniach žalobcu spolu s vyhodnotením dotazníka a vykonaného pohovoru stále pretrvávala dôvodná pochybnosť o rozpore medzi jeho vyjadreniami, sa žalobca podrobil psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti výsledkom, ktorého bol záver, že žalobca je nepravdovravný, pričom podľa žalovaného, previerka spoľahlivosti u žalobcu bola realizovaná v súlade so zákonom s tým, že cit. „Rozhodujúci podklad, ktorý založil dôvod na to, že sa na žalobcu hľadí ako na nespoľahlivého, bol výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktorým bola indikovaná lož, čo jednoznačne znamená prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti, pričom výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti bol zároveň rozhodujúcim obligatórnym zákonným dôvodom pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru.“ Žalovaný navrhol buď konanie zastaviť z dôvodu, že v žalobe bol žalovaný – Finančné riaditeľstvo SR označený žalobcom nie ako žalovaný, ale iba ako ďalší účastník konania, pričom ako žalovaný bol označený Colný úrad Košice, alebo vecne navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný žiadal o nariadenie pojednávania. 18. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 zákonný senát správneho súdu. 19. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného v prvom rade poukázal, že žalovaným je Finančné riaditeľstvo SR, ktoré rozhodlo v danej veci v poslednom stupni a preto túto námietku žalovaného považuje žalobca za nedôvodnú. V ďalšom žalobca poukázal, že ak mal žalovaný za to, že podklady vyvolávajúce dôvodné pochybnosti o spoľahlivosti žalobcu vyplývali z trestného spisu vedeného pod ČVS: H./OISV-2020, tak postupoval v rozpore s IRA č. 158/2019, v zmysle ktorého, ak je z podnetu zrejmé spáchanie trestného činu zamestnancom, je potrebné tento podnet postúpiť príslušným OČTK, takže aj žalovaný bol povinný postúpiť podnet, ktorý sa údajne týkal trestnej činnosti žalobcu,

Úradu inšpekčnej služby SR, ktorý je osobitnou zložkou PZ s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov aj príslušníkov finančnej správy, no namiesto toho návrh na vykonanie psychofyziologického vyšetrenia žalobcu podávala sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly Finančného riaditeľstva SR, ktorá takéto oprávnenie nemala. V ďalšom žalobca poukázal, že žalovaný vedel o jeho ochorení v podobe artritídy, keďže sa na ňu dlhodobo liečil, takže nie je pravdou, že žalovaný sa o tejto skutočnosti dozvedel až z lekárskej správy z 27.01.2022, navyše žalobca absolvoval prehliadky u súkromného lekára na klinike ProCare, ktorá vyhotovovala o týchto prehliadkach správu o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon služby. Napokon žalobca opakovane poukázal, že doposiaľ nebola preukázaná existencia anonymného podnetu, na základe ktorého bola u neho vykonaná previerka spoľahlivosti s tým, že žalovaný nemôže naňho prenášať tzv. negatívne dôkazné bremeno o tom, že predmetný podnet existuje, ale je na žalovanom, aby preukázal na základe akých skutočností začal s prešetrovaním žalobcu. V súvislosti s vyjadrením žalovaného, že počas inšpekčnej služby 09.12.2020 sa v žalobcovi pridelených zásobníkoch k jemu pridelenej služobnej zbrani nachádzalo 13 ks streliva nezisteného druhu a značky žalobca poukázal, že tieto sa nachádzali so zbraňami ostatných príslušníkov finančnej správy v sklade a žalobca ju viac ako mesiac nepoužíval s tým, že do skladu mala prístup každá služobná zmena na začiatku a na konci zmeny na základe IRA (rozumej - interný riadiaci akt, pozn. správneho súdu) č. 01/2020, takže so zásobníkom a so samotnou služobnou zbraňou žalobcu mohol manipulovať ktokoľvek. A ak dôvodom pre podozrenie voči žalobcovi mala byť podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca nevedel vysvetliť, akým spôsobom sa do jemu prideleného zásobníka dostalo 13 ks streliva iného ako bežne používaného vo finančnej správe a súčasne nevedel vysvetliť akým spôsobom sa dostalo 14 ks streliva údajne bežne používaného vo finančnej správe do jeho skrinky, tak podľa žalobcu, zo žiadneho interného riadiaceho aktu platného pre príslušníkov Finančnej správy SR nevyplýva, strelivo akej značky a typu je predpísané s poukazom, že aj sám žalovaný pojednáva iba o vo finančnej správe „bežne“ používanom strelive, pričom bližšie nešpecifikuje, aký typ streliva sa mal „bežne“ na úseku finančnej správy používať. Žalobca tiež podotkol že údajne zakázané strelivo nebolo podrobené žiadnej expertíze a na tieto účely nebolo odobrané, t.j. žalovaný nijakým spôsobom nevyvrátil skutočnosť, že strelivo, ktoré sa nachádzalo v služobnej zbrani žalobcu bol nelegálne, resp. zakázané s dodatkom, že 14 ks nábojov Luger 9 mm, ktoré boli odobraté z osobnej skrinky žalobcu mu bolo vrátených s tým, že už neboli potrebné pre ďalšie konanie. Takže vo vzťahu k žalobcovi nebolo preukázané, že strelivo, ktoré sa nachádzalo v jeho služobnej zbrani bolo zakázané a nebolo využívané na úseku finančnej správy bežne. V ďalšom žalobca zdôraznil, že aj keď jedným z dôvodov pre vykonanie jeho previerky bolo, že mal obchodovať so strelnými zbraňami, táto skutočnosť doposiaľ vo vzťahu k nemu preukázaná nebola, t.j. nebolo preukázané, akým spôsobom, kedy a kde mal žalobca so zbraňami a strelivom obchodovať, pričom aj zo záverov trestného konania vyplýva, že žalobca takéto skutky nespáchal. Napokon žalobca uviedol, že aj napriek tomu, že bol podrobený psychofyziologickému vyšetreniu, tak výsledok tohto vyšetrenia mu nebol oznámený ani nijako doručený, z ktorého dôvodu v rozpore s § 120 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z., mu bola odňatá možnosť požiadať o kontrolné psychologické vyšetrenie. Žalobca navrhol v konaní vypočuť svedkov (B. J. – pracoval so žalobcom vo väčšine služieb a vedel sa vyjadriť, akú zbraň a strelivo používal žalobca pri výkone služby; Roman Sopko - bol vo výkone služby žalobcovi nadriadeným a kontroloval výzbroj a výstroj hliadky; K. F. - vyhotovoval na žalobcu služobné hodnotenie a každých 6 mesiacov vždy s kladným záverom). 20. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo SR) vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku (replika) žalobcu zotrval na svojej námietke o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, keďže žalobca v žalobe ako žalovaného neoznačil Finančné riaditeľstvo SR, ktoré v danej veci rozhodlo v poslednom stupni o riadnom opravnom prostriedku, ale za žalovaného označil Colný úrad Košice, ktorý však v konaní nemá status ani žalovaného, ani žiadneho iného ďalšieho účastníka konania. Na margo vyjadrenia žalobcu, že ak mal správny orgán za to, že z podnetu voči žalobcovi plynie podozrenie zo spáchania trestnej činnosti žalobcom, mal žalovaný postúpiť vec OČTK, žalovaný uviedol že potom ako sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, odboru inšpekcie Finančného riaditeľstva SR vykonala 09.12.2020 inšpekčnú činnosť v mieste pôsobiska žalobcu, spracovala záznam o vykonaní inšpekčnej činnosti, ktorý bol postúpený Obvodnému oddeleniu PZ v Košiciach, na základe ktorého bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok kladený žalobcovi za vinu nie je trestným činom. Z uvedeného dôvodu bol teda správne aplikovaný ods. 21 a 22 smernice č. 158/2019 a teda ani odbor inšpekcie Finančného riaditeľstva SR nekonal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi. Podľa žalovaného je absolútne nedôvodným tvrdenie žalobcu

že psychofyziologické overenie pravdovravnosti malo byť vykonané z podnetu Úradu inšpekčnej služby s tým, že previerka spoľahlivosti má viaceré fázy a to vyplnenie dotazníka, pohovor a ak po týchto úkonoch sú vyjadrenia preverovaného rozporné so zistenými skutočnosťami, v tom prípade sa psychofyziologické overenie pravdovravnosti uskutoční vždy, pričom žalovaný je nepochybne oprávneným subjektom podať návrh na výkon takéhoto vyšetrenia. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu ohľadne vedomosti žalovaného o jeho ochorení, žalovaný zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach. Ohľadne otázky príslušníkmi finančnej správy bežne užívaného streliva, žalovaný uviedol, že predpísaným strelivom je strelivo, ktoré finančná správa zaobstará s tým, že v roku 2020 bol ozbrojeným príslušníkom finančnej správy v mieste pôsobnosti žalobcu pridelený pre typ zbrane Glock 17 druh streliva 9x19 mm Luger značky Sellier and Bellot s ktorým strelivom sa nezhodovalo (13 ks) strelivo zaistené v zásobníkoch k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani a to ani tvarom ani farebným označením strelivu určenému ako palebný priemer. Žalovaný dodal, že podľa znaleckého skúmania, ktorého závery sú obsahom uznesenia Úradu inšpekčnej služby ČVS: H./OISV- 2020 z 21.05.2021 vyplýva, že toto strelivo v počte 13 ks bolo strelivo poloplášťové, avšak vo finančnej správe sa používa výlučne plnoplášťový druh streliva s dodatkom žalovaného, že na uvedené žalobca v rámci odvolacieho konania vôbec nepoukázal z ktorého dôvodu je uvedená žalobná námietka žalobcu účelová. Žalovaný zdôraznil, že sa vôbec nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že do skladu zbraní mal prístup každý príslušník finančnej správy na začiatku a na konci svojej zmeny s tým, že každé prevzatie, odovzdanie a pridelenie výzbrojného materiálu (zbrane a streliva) musí byť zaznamenané v evidencii, pričom výzbrojný materiál na začiatku zmeny vydáva a na konci zmeny preberá spravidla vedúci zmeny, ozbrojený príslušník finančnej správy určený vedúcim zmeny, ozbrojený príslušník finančnej správy stálej služby alebo poverený ozbrojený príslušník finančnej správy. V uvedenej súvislosti žalovaný podotkol, že v medziobdobí od 23.11.2020 na jednej strane, kedy služobná zbraň Glock 17, EZF313 vrátane k nej prideleným zásobníkom boli vydané žalobcovi aj ním aj odovzdané a dňom 09.12.2020, kedy došlo k inšpekčnej činnosti na strane druhej, nebola táto služobná zbraň a vrátane k nej nepridelených zásobníkov vydaná žiadnej inej osobe, vzhľadom k čomu tvrdenie žalobcu, že s ňou mohol nakladať ktokoľvek neobstojí, pričom ako dôkaz predložil žalovaný knihu výdaja zbrojného materiálu [podľa žalovaným predloženého záznamu bola 23.11.2020 o 6:38 hod. žalobcovi vydaná zbraň Glock (slabo čitateľné, pozn. súdu) EZF313, ráž 9 m v počte 1/34 a v tom istom množstve 1/34 bol výzbrojný materiál vrátený žalobcom 23.11.2020 o 17:30 hod.; následne v identickom množstve a druhu bol žalobcovi vydaný vyzbrojený materiál aj 10.12.2020 o 19:00 hod. a ním vrátený 11.12.2020 o 05:30 hod.]. Žalovaný zdôraznil, že už samotný fakt, že v zásobníkoch k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani sa nenachádzal zodpovedajúci počet nábojov používaných vo finančnej správe (13 ks nábojov bolo vizuálne iných) založilo podozrenie z protiprávneho konania, a ani samotný fakt, že sa nejednalo o zakázané strelivo žalobcu nijakým spôsobom neospravedlňuje s dodatkom, že v deň výkonu inšpekčnej služby bolo na ďalšie skúmanie odobratých jednak strelivo v počte 13 ks nájdených v zásobníku a jednak 14 ks streliva nájdeného v osobnej skrinke žalobcu. Ohľadne tvrdenia žalobcu o nepreukázaní mu skutku obchodovania so strelnými zbraňami, žalovaný zdôraznil, že predmetom previerky spoľahlivosti nebolo vyšetrovanie trestného činu obchodovania so strelnými zbraňami, ale konanie vo veciach služobného pomeru, dôvodom pre ktoré bolo podozrenie, že žalobca vo svojom vyjadrení z 09.12.2020 neuviedol pravdivé a úplné skutočnosti a teda nevysvetlil akým spôsobom sa do jemu pridelených zásobníkov k služobnej zbrani dostalo strelivo iné ako používané vo finančnej správe a nevysvetlil ani akým spôsobom sa 14 ks streliva používaného vo finančnej správe dostalo do jeho osobnej skrinky. Žalovaný podotkol, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 35/2019 Z. z. nevyplýva povinnosť oznámiť preverovanému príslušníkovi finančnej správy závery psychofyziologického vyšetrenia s tým, že povinnosť oboznámiť zo záverov psychologického vyšetrenia má nadriadený len v prípade, ak záverom vyšetrenia je duševná nespôsobilosť príslušníka finančnej správy na výkon funkcie so zbraňou, čo nebol daný prípad s tým, že psychologické vyšetrenie a previerka spoľahlivosti sú samostatné dva inštitúty. Žalovaný nesúhlasil s vykonaním dokazovania výsluchom svedkom z dôvodu, že tieto nesúvisia s prejednávanou vecou. 21. Aj keď správny súd vyjadrenie (duplika) žalovaného zaslal žalobcovi iba na vedomie, aj napriek tomu žalobca produkoval do konania ďalšie svoje vyjadrenia, pričom vo vyjadrení zo 06.05.2024 zopakoval, že žalovaným v danom konaní je Finančné riaditeľstvo SR; zdôraznil, že pri inšpekčnej činnosti zistené iné strelivo v zásobníku k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani v deň tejto inšpekčnej činnosti nebolo vydané žalobcovi do výkonu služby a v dôsledku príkazu uloženého žalobcovi tento zásobník vypáskovať (vyprázdniť) došlo k znehodnoteniu dôkazu, keďže už nebolo možné z týchto nábojov

odobrať daktyloskopické odtlačky a preukázať tak poslednú manipuláciu s týmito nábojmi v zásobníku; že strelivo nájdené v osobnej skrinke žalobcu patrilo žalobcovi a preto mu aj bolo toto strelivo inšpekčnou službou vrátené; žalobca predložil svoje návrhy na doplnenie dokazovania a to vyžiadaním od colného úradu záznamov o odovzdaní streliva za posledných 12 mesiacov pred podaním údajného podnetu voči žalobcovi; vyžiadaním hodnotení na osobu žalobcu v zmysle, ktorých žalobca nebol nikdy disciplinárne trestaný ani napomenutý a zo strany colného úradu bol pozitívne hodnotený, ktoré služobné hodnotenie sa nezmenilo ani po vykonaní inšpekčnej činnosti, a vyžiadaním výdajok a príjemiek streliva medzi Colným úradom Košice a centrálnym skladom výzbrojného materiálu za obdobie posledných 12 mesiacov predchádzajúcich vykonávaniu inšpekčnej činnosti dňa 09.12.2020 s cieľom preukázať, aké strelivo finančná správa používala v tomto období, keďže žiadny interný predpis neurčuje, strelivo akej značky a druhu sa má vo finančnej správe používať. K uvedenému, nad zákonnú možnosť dodatočne predloženému vyjadreniu žalobcu, žalovaný taktiež predložil svoje vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojej námietke o nedostatku svojej pasívnej legitimácie v konaní; zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach; uviedol, že vykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania nemá k meritu veci žiadny význam s dodatkom, že irelevantnými sú aj vyjadrenia žalobcu o tom, že žiadny právny predpis neurčuje strelivo akého druhu a značky sa používa vo finančnej správe a to s odôvodnením, že finančná správa nie vždy zaobstará pre svoje účely rovnakú značku streliva, t.j. od toho istého výrobcu, pretože jeho obstaranie podlieha verejnému obstarávaniu a preto ani nie je možné zaobstarať vždy rovnakú značku streliva a jednako že strelivo nájdené v zásobníku žalobcovi pridelenej služobnej zbrane bolo odlišné už na základe vizuálnej kontroly od streliva finančnej správy, čo sa týka sfarbenia a tvaru; žalovaný podotkol, že závery hodnotenia žalobcu sú irelevantné vo vzťahu k vykonaniu previerky spoľahlivosti s dodatkom, že rovnopismi hodnotí disponuje aj sám žalobca a môžem ich do konania predĺžiť. Vo svojom ďalšom vyjadrení z 13.08.2024 žalobca zotrval na konštatovaní, že žalovaným je v danom prípade Finančné riaditeľstvo SR. Vyjadrením z 20.03.2025 žalobca navrhol vypočutie ďalšieho svedka (Miloš Kirner). Vo vyjadrení z 24.11.2025 žalobca sumarizoval svoje dovtedajšie vyjadrenia k predmetu konania pričom tiež zdôraznil, že v jeho služobnom hodnotení z 28.06.2022 je uvedené, že u žalobcu nebola zistená strata bezúhonnosti a spoľahlivosti podľa § 84 ods. 3 a 4 zákona č. 35/2019 Z. z. a že žalobca je spôsobilý na ďalší výkon štátnej služby v súčasnom funkčnom zaradení, ktorá skutočnosť taktiež svedčí podľa žalobcu o účelovom konaní žalovaného, ktorého účelom bolo, aby bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. 22. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.11.2025 a na 17.12.2025, na ktoré boli riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania. Na pojednávaní 26.11.2025 prítomný žalobca zdôraznil, že nič neporušil na účel ktorý navrhol opakovane vypočuť svedkov jeho kolegov; poukázal, že v poučení, ktoré mu bolo zaslané pri nariadení jeho preverenia na polygrafe bolo uvedené, že by tomuto vyšetreniu nemala byť podrobená osoba, ktorá trpí reumatickými bolesťami s tým, že v rozhodnom čase nimi trpel, keďže v tom čase mu skúšali najvhodnejšiu liečbu, má deformované palce, túto skutočnosť telefonicky nahlásil aj svojmu nadriadenému, ktorý mu telefonicky oznámil, že uvedené berie na vedomie, no nikomu túto informáciu neoznámil; zdôraznil, že jeho osobnej skrinke nájdené strelivo bolo jeho a 13 ks streliva nájdených v zásobníku nikdy nevidel, túto zbraň pred kontrolou nepoužíval 2 až 3 týždne, pretože v tom čase bol na stálej službe, t.j. zabezpečoval vchod do úradu po dobu 12 hodín a to na vlastnú žiadosť práve kvôli reumatickým bolestiam; súkromne vlastnil zbraň z dôvodu, že pri svojej práci sa dostáva do kontaktu s páchateľmi trestnej činnosti, preto ju mal kvôli svojej bezpečnosti, no nikdy si nekúpil glock lebo je to služobná zbraň; že nebolo preukázané žeby obchodoval so zakázanými zbraňami; zdôraznil, že nikdy mu nebola sprístupnená informácia, resp. dôkaz na základe, ktorých došlo k jeho preverovaniu a preto nevedel ako sa má brániť, či má podať trestné oznámenie, že ho niekto ohovára; mal vždy príkladné služobné hodnotenie; že pri kontrole mu bolo uložené vypáskovať zásobníky v ktorom dôsledku sa zmarili odtlačky na strelive a až následne bola zavolaná vyšetrovateľka; že každá služobná zbraň má dva zásobníky; lekársku správu predložil aj kriminalistickému ústavu v rámci kalibračného testu, na ochorenie sa lieči od roku 2018, o ktorej skutočnosti mal vedomosť aj lekár ku ktorému žalobcu vysielal na pravidelné lekárske prehliadky sám zamestnávateľ a teda o tom vedel aj zamestnávateľ; že pri vyšetrení na polygrafe žiadal, aby jemu položená otázka o tom kedy mal mať pri sebe akú zbraň, aby bola táto konkretizovaná (kedy sa tak malo stať), avšak otázka ostala na krytie jeho námietke nezmenená.

Na pojednávaní 26.11.2025 prítomná zástupkyňa žalovaného zotrvala na všetkých dovtedajších vyjadreniach; uviedla, že previerka spoľahlivosti žalobcu bola vykonaná v súlade so zákonom a bola podložená dostatočnými dôkazmi, pričom sa jedná o osobitný nástroj a nie je konaním vo veciach služobného pomeru a jej vykonaním sú poverení príslušníci inšpekcie a až ich závery sú podkladom na konanie nadriadeného vo veciach služobného pomeru; podklady pre vykonanie previerky boli získané operatívno-pátracou činnosťou s tým, že previerka spoľahlivosti sa vykoná vždy ak na strane príslušníka existuje dôvodné podozrenie z trestnej alebo inej protiprávnej činnosti v súvislosti s výkonom jeho povolania alebo funkcie, pričom žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktoré malo spočívať v tom, že v jeho osobnej skrinke bolo nájdené jeho súkromné strelivo a taktiež v zásobníku k jemu pridelenej služobnej zbrani sa nachádzalo iné strelivo ako pridelené finančnou správou; zdôraznila, že žalobca predložil lekársku správu iba dva dni pred vykonaním psychofyziologického overenia pravdovravnosti, pričom žalobca na otázku v rámci kalibračného testu uviedol, že je spôsobilý podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti a s dodatkom, že žalobca ako príslušník ozbrojenej zložky finančnej správy, ak mal nejaké zdravotné problémy bol povinný to oznámiť, pretože ozbrojený príslušník musí mať 100% zdravotnú spôsobilosť na výkon štátnej služby ozbrojeného príslušníka; poukázala na rozhodnutie správneho súdu v identickej veci sp. zn. KE – 8S/20/2023, ktorým bola žaloba zamietnutá; zdôraznila rozdiel trestného stíhania a previerky spoľahlivosti; zdôraznila, že medzi dvoma zmenami žalobcu nikomu nebola jeho zbraň vydaná o čom opakovane predložila výdajný záznam (výdajku); uviedla, že v rámci pohovoru mal žalobca možnosť požiadať o vypočutie svedka s tým, že vypočutie svedkov by bolo vo vzťahu k záverom previerky irelevantné; že otázky pri preverovaní na polygrafe formuluje na základe predložených podkladov kriminalistický ústav. Na pojednávaní 17.12.2025 prítomný právny zástupca žalobcu, zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach, navyše zdôraznil, že žalovanou predložený dôkaz, ktorý mal žalobca podpísať pred vykonaním psychofyziologického vyšetrenia o jeho aktuálnom zdravotnom stave sa týkal covidu 19 a netýkal sa choroby žalobcu, pre ktorú mal byť vyšetrený na detektore lži; predložil stále platné zbrojné preukazy žalobcu s dodatkom, že ak by sa žalobca dopustil protiprávneho konania na úseku zbraní a streliva, tieto by mu boli odňaté. Na pojednávaní 17.12.2025 prítomný žalobca namietal vecnú nepríslušnosť inšpekčnej služby finančnej správy s tým, že táto patrí Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, ktorá nezistila žiadne pochybenie na strane žalobcu; označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že v zásobníku k jemu pridelenej služobnej zbrani boli nájdené náboje s odlišným palebným priemerom od nábojov používaných finančnou správou, keďže podľa interného predpisu finančnej správy č. 5/2020 zbrojný materiál používaný vo finančnej správe ma priemer 9 mm, ktorý palebný priemer mali aj v zásobníku nájdené náboje a rozdiel bol iba vizuálny (špička strely), v ktorej súvislosti žalobca zopakoval, že tieto náboje do zásobníka nedal a opakovane dodal, že finančná správa nemá nikde špecifikované aké náboje používa, má špecifikované iba to, že používa náboje s palebným priemerom 9x19 mm, t.j. 9 mm; zdôraznil, že príslušníci finančnej správy nemajú školenie ako postupovať pri výkone kontroly ohľadne zbraní a streliva a aj pri vykonaní kontroly, keď im žalobca oznámil, že ma zbrojný preukaz typu A a F nevedeli o čo sa jedná a nevedeli ani čo je evidenčná kniha; ohradil voči tomu, žeby náboje nájdené v osobnej skrinke patrili finančnej správe; v období medzi vykonaním kontroly inšpekčnej činnosti 09.12.2020 a vykonaním previerky spoľahlivosti 10.11.2021 žalobca nebol postavený mimo službu, nemal žiadne obmedzenia, ani disciplinárne konanie a počas tohto obdobia riadne vykonával službu so zbraňou; označil za nepravdivé vyjadrenie žalovaného, žeby sa pri odovzdaní zásobníkov po službe tieto nekontrolovali, tieto sa kontrolujú vždy s tým, že keď pri kontrole zobral do ruky zásobník hneď videl, že jeden náboj chýba s dodatkom, že zásobníky sa kontrolujú a ak by bol zistený nedostatok príslušník poverený na ich prevzatie by mohol začať disciplinárne konanie pre závažné porušenie predpisov, t.j. všetky nezrovnalosti v sklade zbraní musia byť automaticky nahlásené s tým, že pri odovzdávaní zbraní sa odovzdáva vybitá zbraň (vybratý zásobník) a osobitne dva zásobníky nabité nábojmi pričom v každom zásobníku má byť 17 nábojov. Na pojednávaní 17.12.2025 prítomná zástupkyňa žalovaného uviedla, že pri kontrole bolo v zásobníku k žalobcovi pridelenej služobnej zbraní nájdených 13 nábojov, ktoré boli vizuálne odlišné od používaných finančnou správou, čo svedčí o protiprávnom konaní žalobcu a na tom nič nemení ani fakt, že sa nejednalo o zakázané strelivo, pretože v zásobníku chýbalo strelivo finančnej správy a toto bolo nahradené iným strelivom, zatiaľ čo v osobnej skrinke žalobcu sa nachádzalo strelivo finančnej správy, nie súkromné strelivo žalobcu s tým, že toto strelivo v skrinke bolo tým strelivom, ktoré chýbalo v zásobníku k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani, takže medzi týmito skutočnosťami existuje vzájomná logická súvislosť; uviedla, že v § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe sú dôvody pre ktoré môže byť osoba nespoľahlivou uvedené iba príkladmo, takže na strane osoby sa môžu

vyskytovať aj iné podozrenia, kvôli ktorým nemusí dávať záruku spoľahlivosti na výkon štátnej služby; uviedla, že nie je pravidlom, aby finančná správa akékoľvek podozrenie svojho príslušníka preverovala previerkou spoľahlivosti s tým, že stále musí existovať nejaký podnet, aj anonymný podnet a ich preverením informácie ktoré vyvolávajú dôvodné podozrenie, pričom v danom prípade sa jednalo o kontrolu vykonávanú sekciou inšpekcie, ktorá vyhodnotila daný stav ako nevyhnutný na vykonanie previerky spoľahlivosti a nadriadený nemal dôvod začať voči žalobcovi disciplinárne konanie; nevedela zodpovedať otázku súdu, z akého dôvodu, ak náboje nájdené v osobnej skrinke žalobcu mali byť majetkom finančnej správy, prečo boli tieto vrátené žalobcovi a taktiež nezodpovedala otázku súdu, že ak z výdajných hárkov predložených žalovaným vyplýva, že žalobca vrátil všetky zbrane a strelivo, ktoré mu bolo vydané na výkon služby, ako je možné, že v jeho osobnej skrinke nájdené strelivo by malo byť majetkom finančnej správy; ďalej uviedla, že pri vracaní zásobníkov po skončení služby tieto prechádzajú iba vizuálnou kontrolou a náboje sa zo zásobníkov nevyberajú a nekontrolujú sa, kontroluje sa iba či je zásobník plný a či sa odovzdáva v takom stave, v akom bol prevzatý, kontrola nie je konkrétna. Právne východiská pre rozhodnutie 23. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 24. Podľa § 32 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 25. Podľa § 55 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.“ 26. Podľa § 134 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 28. Podľa § 180 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.“ 29. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe (ďalej len „zákon o finančnej správe“) „(1) Operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených spravodajských opatrení vykonávaných finančnou správou na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) a zisťovania jej páchateľov. (2) Operatívno-pátraciu činnosť vykonávajú určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy.“ 30. Podľa § 16 ods. 1 zákona o finančnej správe „Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti na účely tohto zákona sú sledovanie osôb a vecí, cezhraničné sledovanie osôb podľa medzinárodnej zmluvy, kontrolovaná dodávka, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech finančnej správy.“ 31. Podľa § 84 ods. 1 a 2, ods. 4, 5 a 7 zákona o finančnej správe „(1) Príslušníkom finančnej správy môže byť občan starší ako 18 rokov, ktorý a) je bezúhonný, b) je spoľahlivý, c) spĺňa kvalifikačný predpoklad všeobecného vzdelania určený na funkciu, do ktorej má byť ustanovený, d) je zdravotne a duševne spôsobilý na funkciu, do ktorej má byť ustanovený,

e) ovláda štátny jazyk,110) f) ku dňu vzniku služobného pomeru nie je členom politickej strany alebo politického hnutia, g) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, h) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 119 ods. 9, i) nie je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.111) (2) Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) až c) a písm. e) až h) a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou. (4) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, b) požíva omamné látky alebo psychotropné látky a prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich, c) bol z predchádzajúceho služobného pomeru podľa tohto zákona prepustený z dôvodu, že (1.) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, (2.) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo (3.) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený, alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať štátnu službu príslušníka finančnej správy, alebo (d) podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. (5) Za iné skutočnosti nedávajúce záruku riadneho výkonu služby podľa odseku 4 písm. d) sa považuje najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod alebo zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených požitkov. (7) Podmienky uvedené v odseku 1 musí príslušník finančnej správy spĺňať po celú dobu trvania služobného pomeru. Podmienky uvedené v odseku 2 musí ozbrojený príslušník finančnej správy spĺňať od ustanovenia do funkcie so zbraňou do skončenia služobného pomeru alebo do ustanovenia do funkcie bez zbrane podľa § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods. 6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4.“ 32. Podľa § 85 zákona o finančnej správe „Na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. b) a d) sa občan podrobí aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovujú osobitné predpisy alebo ak tak určí minister alebo prezident.“ 33. Podľa § 119 ods. 2 písm. l) zákona o finančnej správe „(2) Príslušník finančnej správy je povinný l) podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovia osobitné predpisy117odkaz na napr. § 2 ods. 6 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení zákona č. 311/2005 Z. z. alebo ak tak určí minister alebo prezident.“ 34. Podľa § 121 ods. 1 až 7 zákona o finančnej správe „(1) Previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d). (2) Podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov. (3) Previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy. (4) Previerka spoľahlivosti sa vykoná, ak tak určí prezident alebo minister. Previerku spoľahlivosti vykonáva príslušník finančnej správy poverený prezidentom alebo ministrom. (5) Podrobnosti o obsahu dotazníka, spôsobe jeho vyplnenia a vyhodnotenia a o priebehu a spôsobe vyhodnotenia pohovoru ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. (6) Pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy sa vykoná, ak na základe vyhodnoteného dotazníka pretrvávajú pochybnosti o jeho spoľahlivosti. V priebehu pohovoru má preverovaný príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z pohovoru sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše preverovaný príslušník finančnej správy a poverený príslušník finančnej správy podľa odseku 4. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky preverovaného príslušníka finančnej správy proti obsahu zápisnice sa uvedú v zápisnici. (7) Pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy vykoná poverený príslušník finančnej správy tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií. (8) Psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa ako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so zistenými

skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d). (9) Súčasťou pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie pravdovravnosti uskutočnené na žiadosť preverovaného príslušníka finančnej správy. (10) Závery z previerky spoľahlivosti vydáva rozhodnutím nadriadený. Závery z previerky spoľahlivosti sa založia do osobného spisu preverovaného príslušníka finančnej správy. (11) O odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje prezident. Ak je preverovaným príslušníkom finančnej správy prezident, o odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje minister na základe ním ustanovenej osobitnej komisie.“ 35. Podľa § 286 ods. 1 a 2 zákona o finančnej správe „(1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. (2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.“ 36. Podľa ods. 5 IRA (interného riadiaceho aktu) č. 156/2019 (ďalej len „Smernica“) „Previerku spoľahlivosti vykonáva poverený príslušník na základe zistenia podozrenia z trestnej činnosti alebo inej protiprávnej činnosti príslušníkov finančnej správy v súvislosti s výkonom ich povolania, postavenia alebo funkcie.“ 37. Podľa ods. 8 Smernice „Podkladom na vykonanie previerky sú preverené informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi a informácie získané z iných zdrojov.“ 38. Podľa ods. 9 Smernice „Informácie, ktoré slúžia ako podklad na vykonanie previerky spoľahlivosti príslušníka finančnej správy zbiera, preveruje a vyhodnocuje SIaVK na základe príslušných zákonných oprávnení.“ 39. Podľa ods. 10 Smernice „Na základe získaných a preverených informácií SIaVK spracuje správu pre prezidenta, v odôvodnených prípadoch pre ministra.“ 40. Podľa ods. 29 Smernice „Psychofyziologické overenie pravdovravnosti preverovaného príslušníka slúži na odstránenie rozporov, ktoré vzniknú v priebehu vykonávania previerky spoľahlivosti, za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu.“ 41. Podľa ods. 30 Smernice „Ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka v priebehu pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe, psychofyziologické overenie pravdovravnosti preverovaného príslušníka sa vykoná, ak tak určí prezident alebo minister. Prezident je oprávnený určiť psychofyziologické overenie pravdovravnosti aj na základe žiadosti podľa povereného príslušníka.“ Podľa ods. 31 Smernice „Za účelom zachovania objektívnosti môže byť psychofyziologické overenie pravdovravnosti uskutočnené aj na žiadosť preverovaného príslušníka.“ 42. Podľa ods. 32 Smernice „Psychofyziologické overenie pravdovravnosti preverovaného príslušníka vykoná na základe informácií, ktoré boli získané v priebehu výkonu previerky spoľahlivosti nezávislý orgán. Podrobnosti o psychofyziologické overenie pravdovravnosti príslušníka finančnej správy upraví osobitný IRA prezidenta.“ 43. Podľa ods. 34 Smernice „V prípade, že výsledkom psychofyziologického overenia pravdovravnosti je indikovaná lož, tzn. výsledok svedčí o skutočnosti, že záznamy fyziologických údajov ukazujú na klamlivé správanie preverovaného príslušníka, ide o prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti.“ 44. Podľa ods. 36 Smernice „Vyhodnotený dotazník, zápisnice z pohovoru ako aj výsledky psychofyziologického overenia pravdovravnosti tvoria podklad pre rozhodnutie nadriadeného o záveroch z previerky spoľahlivosti.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

45. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 390954/2022 z 12.09.2022, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia colného úradu č. 311669/2022 z 13.07.2022, ktorými bolo rozhodnuté, že žalobca je nespoľahlivý pre účely § 84 ods. 4 písm. d) zákona o finančnej správe, založil (i) na námietke o ich neúplnosti, resp. nezrozumiteľnosti pre neuvedenie dôvodov, kvôli ktorým bola u žalobcu vykonaná previerka spoľahlivosti, pri ktorej bol žalobca s týmito skutočnosťami konfrontovaný a ktoré mu nie sú vôbec známe, takže žalobca nevedel jednako ako sa mal voči ním brániť a jednako nevedel pri overení ktorých z týchto skutočností neobstál ako osoba spoľahlivá; (ii) na námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave pre záver o jeho nespoľahlivosti, keďže podľa žalobcu - nebolo v konaní preukázaným, žeby žalobca klamal o skutočnostiach, na ktoré bol dopytovaný, - nebolo preukázaným, žeby počas výkonu služby ozbrojeného príslušníka finančnej správy nosil inú ako služobnú zbraň alebo aby používal iné, ako jemu finančnou správou vydané strelivo alebo žeby obchodoval s nezákonnými zbraňami alebo s nezákonným strelivom a teda žalobou napadnuté rozhodnutia sú založené iba na domnienkach; (iii) na námietke o nezdôvodnení zákonnosti previerky spoľahlivosti vykonanej u žalobcu, ktorú podľa ods. 5 Smernice možno vykonať iba v prípade podozrenia z trestnej činnosti alebo v prípade podozrenia z iného protiprávneho konania preverovanej osoby, ktorého sa dopustila alebo mala dopustiť pri výkone či v súvislosti s výkonom jej povolania, postavenia alebo funkcie s dodatkom žalobcu, že trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené a iné protiprávne konanie na jeho strane mu nie je známe a napokon (iv) na námietke neprípustného vykonania psychofyziologického overovania pravdovravnosti u žalobcu z dôvodu danosti jeho kontraindikácie v podobe jeho ochorenia (artritída), ktorým v rozhodnom čase vykonania previerky žalobca trpel. 46. Prv, než by sa bol správny súd venoval vecnému preskúmaniu žalobou napadnutých rozhodnutí v reakcii na uvedené žalobné námietky žalobcu, sa správny súd musel najsamprv vysporiadať s procesnou námietkou žalovaného (Finančné riaditeľstvo SR), v zmysle ktorej mu pre toto konanie nesvedčí pasívna vecná legitimácia, pretože ho žalobca v žalobe neoznačil za žalovaného, ale iba za ďalšieho účastníka konania, a za žalovaného žalobca v žalobe označil Colný úrad, ktorý však v tomto prípade nerozhodoval v poslednom stupni. Na margo uvedenej procesnej námietky, jednako s poukazom na cit. § 55 ods. 3 SSP, podľa ktorého každé podanie správny súd posúdi podľa jeho obsahu a jednako s poukazom na cit. § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a v ich kontexte žalobným petitom (žalobným návrhom), správny súd uvádza, že aj keď žalobca v úvode žaloby skutočne, tak ako dôvodí žalovaný, formálne označil za žalovaného Colný úrad a nie Finančné riaditeľstvo SR, ktoré v danej veci rozhodovalo v druhom stupni, tak vzhľadom k potrebe upustenia od prílišného formalizmu s cieľom zabezpečenia žalobcovi materiálno-právnej (vecnej) ochrany jeho práv, zhmotneného v potrebe vnímať žalobu žalobcu ako jeden kompaktný celok a to najmä s poukazom na jeho žalobnú žiadosť (žalobný petit), z ktorých (rozumej tak zo žalobných bodov, ako aj z petitu) je explicitne zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou dovoláva prieskumu nie len rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Colného úradu), ale aj prieskumu druhostupňového správneho rozhodnutia žalovaného, preto uvedenú procesnú námietku žalovaného, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 47. Správny súd taktiež považuje za nevyhnutné, na tomto mieste podotknúť, že v danom prípade sa nejedná o žalobu vo veci správneho trestania, v konaní o ktorej by sa uplatňovala plná jurisdikcia (kompetencia rozhodnúť nie len o zákonnosti, ale aj o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia) správneho súdu, pri uplatnení ktorej by malo význam vykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania (vypočutie svedkov), ale v tomto prípade sa jedná o správne súdne konanie o všeobecnej správnej žalobe vo veci prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, ktorým bol žalobca označený za nespoľahlivého pre účely zákona o finančnej správe. V konaní o všeobecnej správnej žalobe je vykonanie dokazovania zamerané iba na overenie tejto zákonnosti, t.j. na overenie, či správny orgán náležite (dostatočne) zistil skutkový stav tak, ako mu to ukladá zákon; či tento zistený skutkový stav korešponduje s administratívnym spisom a či tieto skutkové zistenia správny orgán vyhodnotil v logických súvislostiach tak, ako mu to ukladá zákon a či napokon svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil tak, ako mu to ukladá zákon. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu teda preskúmava, či správny orgán konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa ako sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe rozumného a logického uváženia ustáli správne svoj právny záver. V konaní o všeobecnej správnej žalobe teda správny súd v zásade nie je súdom skutkovým (vyhľadávacím), ktorý by novým dokazovaním mal dopĺňať zistenia

správneho orgánu tak, ako sa toho svojimi návrhmi na doplnenie dokazovania dovolával žalobca, ale je súdom prieskumným a teda v konaní o všeobecnej správnej žalobe je správny súd v zásade viazaný správnymi orgánmi zisteným a ustáleným skutkovým stavom. 48. Pokiaľ ide o prvú skupinu žalobných námietok žalobcu, ktorých spoločným menovateľom je vo svojej podstate námietka o neúplnosti resp. o nezrozumiteľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, pretože v nich absentuje špecifikovanie skutočností, kvôli ktorým bola u žalobcu vykonaná previerka spoľahlivosti, a s ktorými skutočnosťami bol žalobca pri previerke spoľahlivosti konfrontovaný a ktoré mu nie sú vôbec známe, takže žalobca nevedel jednako ako sa mal voči ním brániť a jednako nevedel pri overení ktorých z týchto skutočností neobstál ako osoba spoľahlivá. V uvedenej súvislosti z návrhu na vykonanie psychofyziologického preverenia pravdovravnosti u žalobcu vyplýva, že dôvodom tohto návrhu je, že ohľadne skutočností zistených pri inšpekčnej činnosti 09.12.2020 žalobca nevysvetlil akým spôsobom sa do zásobníka jemu pridelenej služobnej zbrane dostalo 13 ks streliva iného ako strelivo používané finančnou správou a nevyjadril sa ani k strelivu (14 ks) nájdenému v jeho osobnej skrinke s tým, že ďalším preverovaním bolo zistené, že žalobca mal ponúkať na predaj aj zakázané strelivo a strelivo iné, ako je oficiálne predpísané strelivo finančnej správy, ktoré mal žalobca používať aj v zásobníkoch jemu pridelenej služobnej zbrane. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, vyplýva, že k preverovaniu žalobcu došlo na podklade skutočností zistených operatívno-pátracou činnosťou pri preverovaní anonymného podnetu na osobu žalobcu, ktoré vzbudili dôvodné podozrenie o protiprávnej činnosti žalobcu a s ktorými zistenými skutočnosťami boli v rozpore vyjadrenia žalobcu počas previerky spoľahlivosti, a súčasne z tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca nevysvetlil ako sa do zásobníka k jemu pridelenej služobnej zbrani dostalo 13 ks streliva odlišného od finančnou správou používaného streliva ani to, ako sa 14 ks streliva a palebným priemerom 9 mm ocitlo v jeho osobnej skrinke. Na margo tejto námietky žalobcu, správny súd pre jednoduchšiu svoju ďalšiu argumentáciu poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL ÚS 17/2022 z 13.12.2023 podľa ktorého „Je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu, aby rozhodovanie o udelení trvalého pobytu (jeho zrušení) alebo prechodného pobytu, teda rozhodovanie o verejných subjektívnych právach účastníka konania, zákonom zverené správnemu orgánu, bolo založené výhradne na stanovisku spravodajskej služby, ktoré musí správny orgán rešpektovať, a to dokonca bez znalosti jeho dôvodov.“ Aj keď sa citované rozhodnutie ústavného súdu týka konania vo veci trvalého pobytu, jeho všeobecný právny záver (právna veta) je, podľa správneho súdu, aplikovateľnou aj na daný prípad žalobcu o jeho verejnom (zákonom garantovanom) súkromnom práve byť prepustený zo služobného pomeru iba zo zákonných dôvodov, ktorým dôvodom by v tomto prípade žalobcu mala byť napadnutými rozhodnutiami deklarovaná nespoľahlivosť žalobcu na výkon štátnej služby ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ustálená ako dôsledok rozporu žalobcom tvrdeného s nepomenovanými (neznámymi) skutočnosťami zistenými operatívno-pátracou činnosťou. V súvislosti s informáciami zistenými operatívno-pátracou činnosťou, sa správny súd na jednej strane stotožňuje s názorom žalovaného, že je potrebné akceptovať potrebu ich utajenia a to aj v záujme ochrany osôb, ktoré tieto informácie poskytli, avšak na strane druhej je nutným, v záujme zabráneniu svojvôle, prípadnému zneužitiu, či v záujme verenej kontroly spôsobu ich použitia, s týmito skutočnosťami oboznámiť nimi dotknutú osobu aspoň vo všeobecnej opisnej rovine (napr. na presne neurčenom mieste v čase od-do; alebo v čase okolo/počas zásahu mal v držbe konkrétnu vec, či bol videný ako manipuluje s vecou - a pod.) tak, aby bolo umožnené dotknutej osobe tieto zistenia v logických súvislostiach vysvetliť či objasniť a to o to viac, ak rozhodnutie správneho orgánu o právach tejto dotknutej osoby je založené výlučne na takýchto utajených skutočnostiach bez ďalšieho dokazovania a odôvodnenia. V opačnom prípade, by rozhodnutie správneho orgánu založené iba na slepej dôvere v takéto anonymné informácie zistené operatívno-pátracou činnosťou, bolo neodkontrolovateľným a poľahky túto anonymitu zneužívajúcim, bez reálnej možnosti dotknutej osoby sa voči nemu účinne brániť. V okolnostiach danej konkrétnej veci, tak colný úrad, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach iba vo všeobecnej rovine zmieňujú, že vyjadrenia žalobcu počas previerky spoľahlivosti boli v rozpore s informáciami získanými operatívno-pátracou činnosťou bez náznaku charakteru či podstaty týchto informácií a v tomto smere žalovaný iba poukazuje, že v intenciách týchto zistení boli formulované otázky v dotazníku, ktorý žalobca vypĺňal počas previerky spoľahlivosti, ako aj otázky počas pohovoru s tým, že žalovaný uviedol, že odpovede žalobcu boli rozporné s týmito operatívno-pátracou činnosťou zistenými informáciami v otázke 5 a 6 dotazníka a v otázke č. XX a č. 17 pri pohovore.

Uvedené vysvetlenie žalovaného o personalizácii otázok v dotazníku a pri pohovore s ohľadom na zistenia získané operatívno-pátracou činnosťou (t.j. tieto zistenia sa mali premietnuť do charakteru otázok) by v tomto prípade znamenalo, že operatívno-pátracou činnosťou bolo zistené, že žalobca počas výkonu služby mal niekedy v zásobníkoch k jemu pridelenej služobnej zbrani okrem jemu prideleného služobného streliva aj nejaké iné súkromné, prípadne zakázané strelivo (otázka č. 5 dotazníka) a že žalobca niekedy osobne vložil do zásobníkov k jemu pridelenej služobnej zbrani iné ako služobné strelivo (otázka č. 6 dotazníka). Na obidve tieto otázky v dotazníku z 10.11.2021 žalobca odpovedal záporne („nie“), pričom tieto odpovede žalobcu na uvedené otázky boli povereným príslušníkom inšpekčnej služby známe už z vyjadrenia žalobcu počas vykonania inšpekčnej činnosti na pracovisku žalobcu 09.12.2020, kedy sa žalobca konzistentne záporne vyjadril k nájdeniu 13 ks streliva odlišného od v tom čase finančnou správou používaného streliva v zásobníku umiestnenému v sklade k jemu pridelenej služobnej zbrani a to v tom zmysle, že o tomto nájdenom inom strelive nemá vedomosť a on ho do zásobníka nevložil. Keďže predmetné otázky dotazníka boli naformulované s ohľadom na neurčitý čas a to či žalobca „niekedy“ mal v zásobníkoch k jemu pridelenej služobnej zbrani iné ako služobné strelivo alebo či „niekedy“ vložil do zásobníka iné strelivo, a súčasne keďže z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podkladom pre vykonanie previerky spoľahlivosti u žalobcu boli nie len zistenia z inšpekčnej činnosti vykonanej 09.12.2020, ale aj iné zistenia z operatívno-pátracej činnosti, tak z tejto formulácie dotazníkových otázok by bolo možné usúdiť, že operatívno-pátracou činnosťou mohlo byť zistené, že sa tak malo stať (t.j. že žalobca mal počas služby v zásobníku k služobnej zbrani aj iné strelivo, kde ho aj vložil), aj v inom čase než len dňa 09.12.2020, kedy pri inšpekčnej činnosti bolo nájdených v zásobníku nachádzajúcom sa v sklade k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani 13 ks iného ako služobného streliva. Inými slovami, na základe takto všeobecne formulovaných dotazníkových otázok by bolo uveriteľným tvrdenie žalovaného o tom, že predmetom preverovania žalobcu neboli len skutočnosti zistené počas inšpekčnej činnosti 09.12.2020, ale aj iné skutočnosti zistené operatívno-pátracou činnosťou, ktoré boli taktiež premietnuté do týchto dotazníkových otázok, pri zodpovedaní ktorých žalobca v pravdovravnosti, podľa inšpekčnej služby, neobstál. Avšak vzhľadom k tomu, že otázky č. XX a č. 17 pri následnom (rozumej po vyplnení dotazníka) pohovore uskutočnenom poverenými príslušníkmi inšpekcie finančnej správy 10.11.2021, iba ohľadne ktorých bolo konštatované, že odpovede žalobcu na nich boli v rozpore so skutočnosťami zistenými operatívno-pátracou činnosťou, boli naformulované výlučne iba vo vzťahu k zisteniam počas inšpekčnej činnosti 09.12.2020 [otázka č. 16 – „Vyjadrite sa ku skutočnosti, že vo Vašej osobnej skrini v objekte Colného úradu na Komenského 39/A v Košiciach bolo dňa 09.12.2020, počas výkonu inšpekčnej činnosti nájdených 14 ks náboj nábojov 9mm Luger ?“ a otázka č. 17 – „Akým spôsobom mohlo dôjsť k nabitiu zásobníka k vašej služobnej zbrani vyššie uvedenými nábojmi?“], možno mať za to, že pri tomto pohovore bol žalobca konfrontovaný iba so skutočnosťami zistenými počas inšpekčnej činnosti 09.12.2020, ohľadom ktorých bol vyhodnotený ako nedôveryhodný, nie však aj s inými skutočnosťami, resp. aj s inými informáciami, ktoré mali byť zistené operatívno-pátracou činnosťou preverovaním anonymného podania na osobu žalobcu. Vzhľadom k uvedenému, aj keď žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že svoje rozhodnutie založil na tom, že jednako žalobca nevedel vysvetliť skutočnosti zistené počas inšpekčnej činnosti 09.12.2020, ako aj na tom, že odpovede žalobcu boli v rozpore s informáciami zistenými operatívno-pátracou činnosťou, má správny súd za to, že žalobca bol pri previerke spoľahlivosti konfrontovaný (preverovaný) a teda vyhodnotený ako nespoľahlivý, iba vo vzťahu k informáciám zisteným počas inšpekčnej činnosti 09.12.2020 (otázky č. 5 a 6 dotazníka a otázky č. 16 a 17 pohovoru), nie však aj s inými informáciami zistenými operatívno-pátracou činnosťou, ktoré informácie nie je možné, ani len v opisnej rovine vyčítať či už z rozhodnutia colného úradu alebo žalovaného a nie je ich možné dedukovať ani zo žalobcovi či už v dotazníku alebo pri pohovore kladených otázok (otázky č. 5 a 6 dotazníka a otázky č. 16 a 17 pohovoru), ohľadne odpovedí na ktoré bol žalobca vyhodnotený ako nespoľahlivý z dôvodu že na nich nemal odpovedať pravdivo tak, ako to vo svojom rozhodnutí tvrdí žalovaný. Inými slovami, zo žalobou napadnutých rozhodnutí nie je zrejmým, či podkladom na preverovanie žalobcu boli iba zistenia inšpekčnej činnosti zo dňa 09.12.2020, ktoré sú v rozhodnutiach opísané a žalobcovi boli známe, alebo či tým podkladom boli skutočne aj iné skutočnosti zistené operatívnopátracou činnosťou, ktoré, ako to tvrdí žalobca, nie je možné identifikovať ani z otázok, ohľadne odpovedí na ktoré bol žalobca pri dotazníku a pri pohovore vyhodnotený ako nepravdovravný a teda odpovede na otázky ktoré mali byť v rozpore práve s týmito informáciami získanými z operatívno-pátracej činnosti tak, ako to ustáli až žalovaný. V tomto smere je preto rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie colného úradu nezrozumiteľným pre nedostatočné odôvodnenie a teda v tom dôsledku je aj nepreskúmateľným.

49. Okrem toho, aj v prípade, ak by správny súd teoreticky uveril tvrdeniam žalovaného, že v dotazníku a pri pohovore žalobcovi kladené otázky boli dostatočne personalizované s ohľadom na, o osobe žalobcu, operatívno-pátracou činnosťou zisteným informáciám, odpovede žalobcu na ktoré boli vyhodnotené ako rozporné s týmito operatívno-pátracou činnosťou zistenými informáciami (otázky č. 5 a 6 dotazníka a otázky č. 16 a 17 pohovoru), tak v tom prípade by správny súd očakával, že tento rozpor, resp. nepravdivosť odpovedí žalobcu na tieto označené otázky v dotazníku a pri pohovore bude predmetom verifikácie tretej fázy previerky spoľahlivosti a to odpoveďami na tieto otázky žalobcom na detektore lži (psychofyziologické overenie pravdovravnosti). Avšak ako to vyplýva zo záznamu o výsledku tohto psychofyziologického overenia pravdovravnosti bola v odpovediach žalobcu indikovaná lož pri odpovediach na dve otázky a to otázka č. 1 – „Nosili ste počas služby súkromnú strelnú zbraň?“ a otázka č. 2 – „Vložili ste do svojej služobnej zbrane súkromné náboje?“ Uvedené otázky teda svojim obsahom nekorešpondujú s overením pravdivosti odpovedí žalobcu na otázky z dotazníka či z pohovoru, na ktoré mal žalobca podľa príslušníkov inšpekčnej služby odpovedať v rozpore so skutočnosťou, keďže otázky z dotazníka ani z pohovoru sa netýkali nosenia súkromnej či inej zbrane počas služby a netýkali sa ani nabíjania služobnej zbrane súkromnými nábojmi, pretože sporné otázky z dotazníka a z pohovoru sa týkali držby a manipulácie so súkromným strelivom a nabíjania zásobníka prideleného k zbrani a nie priamo zbrane –v súvislosti s uvedeným je treba poznamenať, že žalovaný na jednej strane upozorňuje žalobcu na jeho nesprávnu interpretáciu otázky č. 17 z pohovoru, ktorou žalobca nebol dopytovaný na to, ako došlo k nabitiu jeho služobnej zbrane inými ako služobnými nábojmi, ale bol dopytovaný na to, ako došlo k nabitiu zásobníka k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani inými ako služobnými nábojmi, no ohľadne formulácie otázok počas previerky spoľahlivosti žalovaný už tento formulačný rozdiel nevníma a nevyhodnocuje. Keďže žalovaný s poukazom na cit. ods. 34 Smernice založil svoje napadnuté rozhodnutie výlučne na závere o výsledku psychofyziologického overenia pravdovravnosti u žalobcu (t.j. na výsledku z detektora lží), bolo by, aj vzhľadom na citované rozhodnutie ústavného súdu, o to žiaducejšie, aby žalovaný tento záver z detektora lží neprevzal iba mechanicky, ale aby tento záver podrobil aj svojmu vyhodnoteniu v okolnostiach danej veci, t.j. aj v okolnostiach priebehu a záverov celej previerky spoľahlivosti, keďže aj podľa cit. ods. 36 Smernice je podkladom pre rozhodnutie žalovaného a aj colného úradu nie len výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ale ním je aj dotazník a zápisnica z pohovoru. Napokon v interakcii na prvú žalobnú námietku žalobcu je nutným tiež uviesť, že z napadnutých rozhodnutí colného úradu a žalovaného nie je identifikovateľný charakter informácie získanej operatívnopátracou činnosťou ani vo vzťahu k noseniu žalobcom počas služby popri služobnej zbrani aj súkromnej či inej zbrane, s ktorou informáciou mal byť žalobca počas previerky konfrontovaný a teda nie je overiteľným, či v tomto smere žalobca skutočne nehovoril pravdu a v tomto smere je tak rozhodnutie žalovaného založené výlučne iba na, aj inými zisteniami, neoveriteľnom výsledku z detektora lží. Pre úplnosť veci, správny súd dodáva, že ohľadne nosenia súkromnej či inej zbrane žalobcom počas služby, bola v dotazníku indikovaná iba jedna otázka a to otázka č. 4 osobitnej časti dotazníka – „Mali ste pri sebe niekedy počas výkonu služby okrem vám pridelenej služobnej zbrane (resp. zbrane pridelenej na pracovisku stálej služby) aj nejakú inú (súkromnú) zbraň ?“, na ktorú otázku žalobca odpovedal záporne („nie“) a pri pohovore nebola ohľadne tejto skutočnosti položená ani jedna otázka. Odpoveď žalobcu na citovanú otázku č. 4 dotazníka nebola poverenými príslušníkmi inšpekčnej služby vyhodnotená ako rozporná s informáciami zistenými operatívno-pátracou činnosťou, keďže v návrhu na vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobcu je uvedené cit. „Pri vyhodnotená Dotazníka poverenými príslušníkmi bolo zistené, že nastal rozpor v odpovediach osobitnej časti dotazníka v otázkach 5 a 6 s informáciami, ktorými disponujú príslušníci Odboru inšpekcie FR SE.“ – z čoho možno vyvodiť, že ak skutočne príslušníci inšpekčnej služby okrem zistení z inšpekčnej činnosti z 09.12.2020 disponovali aj inými informáciami z operatívno-pátracej činnosti, tak podľa týchto zistených informácii žalobca počas výkonu služby nenosil inú ako služobnú zbraň, s čím korešpondovala aj záporná odpoveď žalobcu na túto otázku, pretože v opačnom prípade, t.j. ak by pri operatívnopátracej činnosti bolo zistené, že žalobca počas výkonu služby nosil aj súkromnú zbraň, tak potom by s týmto zistením nebola kompatibilnou ani odpoveď žalobcu na otázku č. 4 dotazníka, ktorá však za takú vyhodnotená nebola. Vzhľadom k uvedenému, však opäť záporná odpoveď žalobcu na túto otázku na polygrafe už bola vyhodnotená ako lož, čo v dôsledku znamená, že aj ohľadne tejto skutočnosti (nosenie počas služby inej ako služobnej zbrane) zakladajúcej nespoľahlivosť žalobcu, je rozhodnutie žalovaného založené iba na ničím neoveriteľnom závere z detektora lží, ktoré nie je možné podporiť zisteniami z operatívno-pátracej činnosti. Navyše aj v uznesení vyšetrovateľa č. ČVS: H./OISV/-2020 z 21.05.2021, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči žalobcovi, je tiež uvedené, že nebolo ani zistené, žeby sa jednalo o disciplinárne previnenie žalobcu, pretože v zmysle smernice o výzbrojnom

materiály vo finančnej správe IRA 5/2020, ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy nie je dovolené počas výkonu služby nosiť a používať súkromné zbrane na služobné účely, teda absentuje tu okolnosť vylučujúca použitie súkromného streliva. Inými slovami, predmetné uznesenie je možné interpretovať tak, že u žalobcu nebolo zistené nosenie súkromnej zbrane v službe tak, ako to zakazuje IRA 5/2020. 50. V súvislosti s druhou skupinou žalobných námietok žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu pre záver o jeho nespoľahlivosti pre účely zákona o finančnej správe, má správny súd okrem už vyššie uvedeného konštatovania, že ak boli podkladom pre preverovanie spoľahlivosti žalobcu skutočne aj zistenia z operatívno-pátracej činnosti, tieto bolo potrebné v rozhodnutí uviesť aspoň opisne, aby aj týmito zisteniami (dôkazmi) bolo možné podporiť (overiť) záver z detektora lží po jeho náležitom vyhodnotení v interakcii aj na ostatné závery z previerky spoľahlivosti. V prípade však, že podkladom pre previerku spoľahlivosti u žalobcu boli iba zistenia z inšpekčnej činnosti vykonanej 09.12.2020, v zmysle ktorých bolo v sklade sa nachádzajúcom zásobníku k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani nájdených 13 ks iných, ako v tom čase finančnou správou používaných nábojov a súčasne v osobnej skrinke žalobcu bolo nájdených 14 ks streliva 9 mm, bolo nevyhnutným, aby správne orgány závery z polygrafu interpretovali (vysvetlili a podporili) v logických súvislostiach aj v interakcii s týmito zisteniami a za tým účelom mali vykonať prípadne aj ďalšie zisťovanie (dokazovanie). Ohľadne oboch skutočnosti zistených počas inšpekčnej činnosti 09.12.2020 sa žalobca už pri tomto zisťovaní (t.j. ešte pred previerkou spoľahlivosti) vyjadril, že o 13 ks streliva nájdeného v zásobníku k jemu pridelenej služobnej zbrani nemá vedomosť, navyše predmetnú zbraň nemal v ruke cca 2 týždne pred kontrolou a ani v deň kontroly, pretože bol v stálej službe a on tieto náboje do zásobníka nedal, a pokiaľ ide o v jeho osobnej skrinke nájdených 14 ks streliva s palebným priemerom 9 mm toto označil za svoje súkromné, ktoré mal zaznamenané aj v knižke na to určenej a ktoré nedopatrením priniesol do práve a v skrinke si ich zabudol. Konzistentne identicky žalobca ohľadne týchto skutočnosti odpovedal aj na otázky počas previerky spoľahlivosti, konkrétne sa tohto týkali otázky č. XX a č. 17 pohovoru. Žalovaný aj ohľadne týchto skutočností, iba na podklade záveru z detektora lží, aj napriek tomu, že žalobcovi na polygrafe kladené otázky sa týchto skutočností netýkali (týkali sa nosenia súkromnej zbrane v službe a nabíjania služobnej zbrane iným ako služobným strelivom) uzavrel, že aj ohľadne preverenia týchto skutočností zistených 09.12.2020 žalobca nehovorí pravdu a teda je nespoľahlivým. Aj napriek uvedenému, by tento záver žalovaného vo vzťahu k skutočnostiam zisteným 09.12.2020 mohol obstáť a to ak už nie vzhľadom k záveru z polygrafu (otázky na plygrafe sa dôsledne netýkali preverenia skutočností zistených 09.12.2020), tak aspoň vo vzťahu k indikovaniu nepravdivých odpovedí žalobcu na otázky č. 16 a 17 pohovoru, avšak za predpokladu, žeby žalovaný túto nepravdivosť vedel v logických súvislostiach aj odôvodniť, čo sa v danom prípade nestalo. Inými slovami povedané, pre uveriteľný a overiteľný záver o nespoľahlivosti žalobcu nestačí iba bez ďalšieho tvrdiť, že žalobca klamal pri odpovedi na otázky č. XX a č. 17 pri pohovore, ktoré sa týkali skutočností zistených 09.12.2020, ale toto konštatovanie o žalobcovom klamstve musí byť v okolnostiach týchto skutočností zistených 09.12.2020 aj odôvodnené, t.j. klamstvo musí byť overiteľným a nie byť založené iba na púhom konštatovaní klamstva). V uvedenom smere si žalovaný uľahčil situáciu tým, že v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca nevysvetlil, resp. že nevedel vysvetliť, ako sa v zásobníku v sklade k jemu pridelenej služobnej zbrani ocitlo 13 ks iných ako služobných nábojov a ako sa v jeho skrinke ocitlo 14 ks nábojov 9 mm, pričom žalovaný si súčasne ohľadne týchto zistených skutočností vytvoril bez ďalšieho dokazovania, podľa neho, logickú konštrukciu a to, že žalobca pred kontrolou musel vybrať zo zásobníka k jemu pridelenej služobnej zbrani 14 ks nábojov a palebným priemerom 9 mm, ktoré boli nábojmi finančnej správy, tieto umiestnil vo svojej osobnej skrinke a súčasne na ich miesto vložiť do zásobníka 13 ks iných (súkromných) nábojov, na základe konštrukcie ktorej boli aj odpovede žalobcu na otázky č. XX a č. 17 pohovoru vyhodnotené ako klamstvo. Uvedené závery žalovaného však neobstoja, pretože jednako sa nezakladá na pravde tvrdenie žalovaného, žeby sa žalobca nevyjadril alebo žeby nevedel vysvetliť skutočnosti zistené pri inšpekčnej činnosti 09.12.2020, keďže žalobca sa k týmto skutočnostiam vyjadril a to tak, že jednako poprel vedomosť o inom ako služobnom strelive v zásobníku k jemu pridelenej služobnej zbrani a náboje v osobnej skrinke označil za svoje vlastníctvo. Za danej situácie bolo na mieste, aby príslušníci inšpekčnej správy preverením ďalších skutočností tvrdenia žalobcu vyvrátili alebo potvrdili a nie aby bez ďalšieho vyvodili uvedenú konštrukciou o žalobcom o týchto skutočnostiach uvádzanej nepravde. Pokiaľ ide o zistených 13 ks nábojov v zásobníku k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani, ako aj k 14 ks nábojov 9mm nájdených v osobnej skrinke žalobcu, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu v zmysle ktorých žalobca jemu pridelenú služobnú

zbraň nemal v dispozičnej sfére cca 2 týždne pred inšpekčnou službou a ani v deň jej konania, pričom do skladu ju odovzdal spolu so zásobníkmi v poriadku; že náboje v osobnej skrinke neboli majetkom finančnej správy, ale boli jeho osobným majetkom, v ktorom dôsledku mu boli tieto náboje – 14 ks uznesením z 27.04.2021 aj vrátené a že 14 ks nábojov 9 mm, ktoré sa našli v osobnej skrinke žalobcu mal žalobca zapísané v knižke na to určenej. Ak by sa žalovaný s uvedenými odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal a doplnil by dokazovanie, bol by zistil, že podľa výdajky zbraní a streliva (v konaní ju predložil sám žalovaný) bola žalobcovi služobná zbraň s dvoma zásobníkmi každý so 17 nábojmi (2x17=34) vydané skutočne 23.11 2020 a následne až 10.12.2020, pričom inšpekčná činnosť bola vykonaná 09.12.2020, t.j. do doby jej vykonania žalobca skutočne nemal v dispozičnej sfére jemu pridelenú služobnú zbraň a zásobníky k nej po dobu vyše dvoch týždňov a ani v deň konania inšpekčnej služby, pričom podľa predmetnej výdajky zbraní a streliva dňa 23.11 2020 žalobca po skončení služby odovzdal do skladu (1/34) zbraň a dva zásobníky každý s 17 ks streliva, takže ak by v jednom zásobníku bolo iba 16 ks streliva (čo by nastalo ak by skutočne žalobca 14 ks streliva vymenil iba za 13 ks streliva, ako to uzavrel žalovaný) tak pri jeho odovzdaní do skladu 23.11.2020 by to bolo zásobníky do skladu preberajúcim príslušníkom spozorovateľným a jednako by mohol byť spozorovateľný už aj vizuálny rozdiel medzi v zásobníku vloženým iným ako služobným strelivom (poloplášťové) a služobným strelivom (plnoplášťové), avšak takáto skutočnosť vo výdaje zaznamenaná nebola, takže k manipulácii so zásobníkom k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani mohlo dôjsť v čase medzi jej odovzdaním žalobcom do skladu a jej kontrolou 09.12.2020, pričom žalovaný sa uvedeným zisteniam v žalobou napadnutom rozhodnutí vôbec nevenoval a ani nevysvetlil, aké strelivo bolo v rozhodnom čase kontroly služobným strelivom finančnej správy, keďže bez akéhokoľvek skúmania príslušníci inšpekčnej služby tvrdili, že v zásobníku k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani sa nachádzalo iné ako služobné strelivo (až v konaní pred súdom žalovaný ozrejmil, že v podmienkach finančnej správy podľa výsledkov verejného obstarávania sa môže jednať o rôzne strelivo s palebným priemerom 9 mm, pozn.) a v akom rozsahu toto služobné strelivo bolo alebo nebolo rozpoznateľným od iného streliva; žalovaný nevysvetlil ani režim prevádzkovania skladu zbraní a streliva a či teda bolo možné, aby žalobca vstúpil do skladu aj v období mimo služby, aby strelivo mohol v zásobníku vymeniť. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí nevysvetlil ani to, ako by mohla jeho konštrukcia o zámene resp. o výmene streliva v zásobníku k žalobcovi pridelenej služobnej zbrani obstáť, keď 14 ks streliva, ktoré sa našlo v osobnej skrinke žalobcu a ktoré žalobca od začiatku vyhlasoval za svoje vlastníctvo, mu napokon titulom tohto vlastníctva bolo aj vrátených a to uznesením Úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS- 313/OISV-2020 z 27.04.2021, podľa ktorého boli žalobcovi vydané (vrátené) náboje v počte 14 ks typu Luger 9 mm, ktoré boli 09.12.2020 zaistené s dodatkom, že niet pochybnosti o práve žalobcu k týmto veciam. Vzhľadom k uvedenému tak neobstojí konštrukcia žalovaného o tom, že náboje nájdene v osobnej skrinke žalobcu 09.12.2020 boli majetkom finančnej správy, ktoré mal žalobca vybrať zo zásobníka k jemu pridelenej služobnej zbrani a tieto zameniť za iné náboje. V konaní pred súdom žalovaný nevedel zaujať stanovisko k otázke, z akého dôvodu by 14 ks nábojov 9mm bolo vydaných žalobcovi ak by sa malo jednať skutočne o majetok finančnej správy, ani k otázke ako je možné, aby sa v osobnej skrinke žalobcu nachádzali služobné náboje vo vlastníctve finančnej správy, keď tie boli podľa výdajky zbraní a streliva vrátené v sklade. Napokon žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s tým, či bolo alebo nebolo preverené a s akým výsledkom, tvrdenie žalobcu, že 14 ks nábojov 9 mm, ktoré sa našli v jeho osobnej skrinke mal zapísané v záznamovej knihe. Z uvedeného je zrejmým, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú založené iba na nekritickom prevzatí všetkých záverov previerky spoľahlivosti (z dotazníka, z pohovoru i z polygrafu), bez ich, v logickej súvislosti podanej interpretácie v interakcii s inými už 09.12.2020 zistenými skutočnosťami, ako aj so skutočnosťami na ktoré v odvolacom konaní upriamil pozornosť žalobca a ktorých overenie bolo opomenuté, a ktoré dôkazné zistenia by tieto závery previerky podporili alebo vyvrátili. Preto mal správny súd za dôvodnú aj námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave pre rozhodnutie, že – žalobca skutočne klamal o skutočnostiach, na ktoré bol dopytovaný, t.j. že žalobca mal počas výkonu služby ozbrojeného príslušníka finančnej správy nosiť inú ako služobnú zbraň alebo žeby mal používať iné, ako jemu finančnou správou vydané strelivo alebo žeby mal obchodovať s nezákonnými zbraňami alebo s nezákonným strelivom a teda žalobou napadnuté rozhodnutia sú založené iba na domnelých neoveriteľných konštrukciách žalovaného. 51. Správny súd vzhliadol dôvodnou aj tretiu žalobnú námietku žalobcu v zmysle ktorej žalovaný nezdôvodnil zákonnosť previerky spoľahlivosti vykonanej u žalobcu, ktorú podľa ods. 5 Smernice možno vykonať iba v prípade podozrenia z trestnej činnosti alebo v prípade podozrenia z iného protiprávneho konania preverovanej osoby, ktorého sa dopustila alebo mala dopustiť pri výkone či v súvislosti s

výkonom jej povolania, postavenia alebo funkcie s dodatkom žalobcu, že trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené a iné protiprávne konanie na jeho strane mu nie je známe. V tomto smere žalovaný dôvodil iba všeobecne danosťou protiprávneho konania na strane žalobcu, avšak bez bližšieho odôvodnenia o aké konkrétne protiprávne, tj. akému všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo akému internému predpisu, odporujúce konanie žalobcu sa malo jednať s tým, že žalovaný poukázal na cit. § 121 ods. 1 v spojení s § 84 ods. 4 písm. d) a ods. 5 zákona o finančnej správe. Podľa označených ustanovení sa previerkou spoľahlivosti preveruje spoľahlivosť osoby, ktorá sa nepovažuje za spoľahlivú na účel zákona o finančnej správe kvôli iným skutočnostiam, kvôli ktorým nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a ktorými inými skutočnosťami sú najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod alebo zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených požitkov (§ 84 ods. 5 zákona o finančnej správe). Podľa dôvodovej správy k prijatiu § 84 a nasl. zákona o finančnej správe, bol zámer zákonodarcu na jeho prijatí vyjadrený takto cit. „V záujme potlačenia prejavov korupcie sa zakotvuje, že prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod a zneužívanie postavenia a funkcie a získavanie neoprávnených požitkov sa považuje za skutočnosti nedávajúce záruku na riadny výkon služby. Okrem posudzovania tejto podmienky pri prijatí do služobného pomeru musí PFS predmetnú podmienku neustále spĺňať počas celej doby trvania služobného pomeru. Na tieto účely a na preukázanie nepoužívania omamných a psychotropných látok môže minister alebo prezident nariadiť psychofyziologické overenie pravdovravnosti PFS. Ozbrojení PFS, ako aj neozbrojený PFS musia byť na výkon štátnej služby okrem iného aj duševne spôsobilí. Ak sa obsadzuje funkcia bez zbrane, prezumuje sa splnenie duševnej spôsobilosti bez potreby jej preukazovania. Uchádzač o funkciu so zbraňou je povinný podrobiť sa preskúmaniu duševnej spôsobilosti.“ Podľa správneho súdu je predmetné ustanovenie cit. § 84 ods. 5 zákona o finančnej správe koncipované skôr so zámerom zadefinovať demonštratívny (príkladmý) výpočet skutočnosti indikujúcich u príslušníka finančnej správy jeho nespoľahlivosť kvôli jeho konaniu spočívajúcemu v zneužívaní alebo vo využívaní svojho postavenia či funkcie za účelom dosiahnutia prospechu, výhod či pôžitkov pre seba alebo pre inú osobu. Inými slovami, podľa správneho súdu, aby bolo možné do tejto skupiny konania svedčiaceho o nespoľahlivosti príslušníka finančnej správy zaradiť určité konanie, je nutné toto konanie zadefinovať jednako v jeho príčinnej súvislosti k charakteru postu či funkcie dotknutého príslušníka finančnej správy (t.j. či príslušník konal zneužijúc svoj post či funkciu) a súčasne (kumulatívne) či tak konal v príčinnej súvislosti so získaním neoprávneného prospechu pre seba alebo inú osobu. Teda, podľa správneho súdu, iba konanie príslušníka finančnej správy ktoré napĺňa súčasne obe tieto charakteristiky a to, že príslušník finančnej správy sa tohto konania dopustil zneužijúc kompetencie svojej funkcie a súčasne tak činil za účelom dosiahnutia neoprávneného prospechu, možno považovať za konanie indikujúce nespoľahlivosť príslušníka finančnej správy, na overenie ktorej je možné tomuto príslušníkovi v súlade s cit. § 121 ods. 1 zákona o finančnej správe nariadiť, aby sa podrobil previerke spoľahlivosti. Uvedený záver je udržateľným aj vzhľadom k náročnosti odhaľovania a preverovania korupčného správania, pretože toto je realizované utajovaným spôsobom spravidla v prítomnosti iba „dvoch osôb“, ktorých následné iba „slovo proti slovu“ možno „rozsúdiť“ práve závermi previerky spoľahlivosti a v jej rámci aj psychofyziologickým overením pravdovravnosti. Avšak v prípade konania, ktoré nemá znaky korupčného správania, pre absenciu jedného z dvoch vyššie uvedených kumulatívnych znakov, ako je to aj v prípade žalobcu, u ktorého nebolo zistené, žeby svojim konaním získal titulom svojej funkcie neoprávnený prospech, avšak ktoré konanie by súčasne malo znaky protiprávneho konania z iného dôvodu, nie je podľa správneho súdu síce možné aplikovať cit. § 84 ods. 5 v spojení s cit. § 121 ods. 1 zákona o finančnej správe, ale v tom prípade je nevyhnutné túto protiprávnosť zadefinovať poukazom na zákonné ustanovenie alebo ustanovenie iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo interného predpisu a ako také ho posúdiť vyhodnotením dôkazov a nie len bez všetkého na podklade abstraktných záverov psychofyziologického overenia pravdovravnosti. Je teda neudržateľným stanovisko žalovaného, ktorý vo vyjadrení k žalobe tiež uviedol, že cit. „Rozhodujúci podklad, ktorý založil dôvod na to, že sa na žalobcu hľadí ako na nespoľahlivého, bol výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktorým bola indikovaná lož, čo jednoznačne znamená prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti, pričom výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti bol zároveň rozhodujúcim obligatórnym zákonným dôvodom pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru.“ Ako už bolo uvedené vyššie, ak už bolo u žalobu vykonané psychofyziologické vyšetrenie z dôvodu jeho protiprávneho konania, samotný výsledok tohto vyšetrenia nemôže sám o sebe zakladať záver o jeho nespoľahlivosti, ale žalovaný musí jeho výsledok interpretovať v logických súvislostiach aj s inými závermi previerky spoľahlivosti ako aj sa inými dôkazmi. Ak by tomu

tak nebolo tak v danom prípade by napríklad mohla nastať ad absurdum situácia, že žalobca na jemu v rámci psychofyziologického vyšetrenia dve položené otázky by neodpovedal záporne „nie“, t.j. lživo (ako to bolo vyhodnotené), ale by odpovedal kladne „áno“ – t.j. kladne by odpovedal na otázku, či počas služby nosil skromnú strelnú zbraň, ako aj na otázku, čo vložil do svojej služobnej zbrane súkromné náboje – takže, ak by v tomto prípade platila logika žalovaného, ktorý len na výsledkoch tohto vyšetrenia postavil svoje rozhodnutie, tak v tomto vyfabulovanom prípade, by to znamenalo, že žalobca odpovedal pravdivo a teda bol by spoľahlivý (?), hoc by sa priznal, že počas služby nosil skromnú strelnú zbraň a že vložil do svojej služobnej zbrane súkromné náboje ? – t.j. bol by spoľahlivý len preto, žeby na položené otázky odpovedal pravdivo ? Z uvedených dôvodov má správny súd za to, že žalovaný založil svoje rozhodnutie aj na nesprávnom právnom posúdení veci. 52. V súvislosti so štvrtou žalobnou námietkou, podľa ktorej, bolo neprípustným, aby sa žalobca podrobil psychofyziologickému overovaniu pravdovravnosti z dôvodu danosti jeho kontraindikácie v podobe ochorenia žalobcu (artritída), ktorým v rozhodnom čase vykonania previerky žalobca trpel, správny súd uvádza, že tento argument žalobcu neobstojí, pretože aj v zmysle žalobcovi zaslanej inštrukcie k tomuto vyšetreniu, je kontraindikáciou tohto vyšetrenia iba v čase samotného úkonu vyšetrenia u osoby indikovaná „akútna bolesť“, tj. neodkladná bolesť s vonkajšími prejavmi, a nie už samotná danosť ochorenia ako takého. 53. Uvedené dôvody boli podkladom pre rozhodnutie správneho súdu, ktorý podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, pre jeho nesprávne právne posúdenia veci, pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov a pre nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci zrušil, a keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového správneho orgánu (colný úrad), zrušil aj jemu predchádzajúce rozhodnutie riaditeľa colného úradu a vec vrátil riaditeľovi colného úradu na nové konanie a rozhodnutie s náležitým odôvodnením. 54. V ďalšom konaní, po vrátení veci, riaditeľ colného úradu súc viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne identifikuje konanie žalobcu zadefinovaním charakteru jeho protiprávnosti a toto posúdi zohľadniac všetky zistené skutočnosti a to aj s ohľadom na vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. 55. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 56. Podľa § 167 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“ 57. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 167 ods. 1 SSP a preto v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). 59. Rozhodnutie bolo hlasovaním členov senátu Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť [§ 443 ods. 2 písm. a) a ods. 5 SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP a § 493e SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).