Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 1S/32/2023 0923100417 09. 04. 2026 Mgr. Slavomír Podhorský ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100417.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a členov senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaPO-67291/13710/2023-93848/2023 zo dňa 11.08.2023, takto rozhodol: I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a. II. Žalobu z a m i e t a. III. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 12.06.2023 požiadal Centrum právnej pomoci, kanceláriu Prešov (ďalej len ako „žalovaný“) o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v konaniach vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Csp/135/2018 a na Okresnom súde Bratislava I v konaní o výmaze spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii od štátu zastúpeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. 2. Žalobca v časti B. I žiadosti, okrem iného, uviedol: .,Žiadam o ustanovenie advokáta pre zastupovanie pred súdom od podania žaloby až do právoplatného skončenia vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú Okresným súdom Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. l5Csp/135/2018 v spojení s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I. - oddelenie obchodného registra, nesprávnym úradným postupom - iným nezákonným zásahom do práv žiadateľa (práva EÚ na vysokú ochranu spotrebiteľa a práva vlastniť majetok).“ V žiadosti adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 02.03.2023 žiadateľ uviedol (viď strana 3):“ ... že nebol súdom riadne poučený o svojich procesných práva a povinnostiach podľa §292 písm. a) a b) CSP, najmä nebol poučený o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o ďalších možnostiach bránenia svojich práv...“ 3. Žalovaný rozhodnutím, č. KaPO-67291/13710/2023-71926/2023 zo dňa 21.06.2023 prerušil konanie o poskytnutie právnej pomoci a zároveň vyzval žiadateľa (žalobcu), aby v lehote 10 dní odstránil nedostatky svojej žiadosti a predložil doklad o tom, že príslušný orgán konštatoval prieťahy v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 15Csp/135/2018 a predložil čestné prehlásenie o výške účelovej finančnej výpomoci za posudzované obdobie. 4. Žalobca v rámci svojej odpovede predložil žalovanému uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 270/2020, odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k tomuto rozhodnutiu a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/75/2019 zo dňa 18.07.2019 a uviedol, že žalovaný v rozhodnutí absolútne nevenoval pozornosť namietanému porušeniu práva na vysokú ochranu spotrebiteľa a práva vlastniť majetok. Žalobca zároveň uviedol, že predložil všetky doklady potrebné pre posúdenie stavu materiálnej núdze a posúdenie stavu či je v hmotnej núdzi. 5. Žalovaný rozhodnutím, č. KaPO-67291/13710/2023-93848/2023 zo dňa 11.08.2023 (ďalej len ako „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) rozhodol o žiadosti žalobcu tak, že nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. 6. Žalovaný uviedol, že z predložených dokladov a vyjadrení žalobcu vyplýva, že sa chce domôcť náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali byť spôsobené konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. l5Csp/l35/2018, v ktorom vystupoval ako žalobca proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., neskôr Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731, od ktorého sa chcel domôcť zaplatenia sumy 2.469,49 Eur s prísl., v spojení s bližšie neurčeným konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I na oddelení Obchodného registra, v rámci ktorého došlo k výmazu tejto právnickej osoby z Obchodného registra a jeho právnemu zániku. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.06.2020 vyplynulo, že právnická osoba vystupujúca pod obchodným menom Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731 , vstúpila do likvidácie dňa 01.03.2018 a dňa 05.09.2019 bola z Obchodného registra vymazaná. Právnym dôvodom zrušenia tejto právnickej osoby bolo rozhodnutie spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka. Z uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. l5Csp/135/20l8 zo dňa 17.04.2020 o zastavení konania o zaplatenie 2.469,49 Eur s prísl., právoplatného dňa 17.06.2020, vyplýva, že žalobca sa nároku na zaplatenie predmetnej sumy domáhal žalobou podanou dňa 02.07.2018, neskôr dopĺňanou o ďalšie podania. Dňa 20.11.2019 predchádzajúci právny zástupca žalovaného Okresnému súdu Prešov písomne oznámil, že dňa 05.09.2019 bola spoločnosť Endepro, s.r.o. v likvidácii po ukončení svojej likvidácie vymazaná z Obchodného registra a zanikla bez právneho nástupcu. V dôsledku tejto skutočnosti postupoval súd podľa§ 64 Civilného sporového poriadku a konanie zastavil. 7. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca žalovanému okrem iného doručil aj odlišné stanovisko sudcu JUDr. Petra Straku k výroku a odôvodneniu uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/270/2020 z 25. mája 2023. Zo žalobcovho podania „Reakcia na rozhodnutie o prerušení konania“ zo dňa 20.07.2023 mal žalovaný za to, že o toto stanovisko, v ktorom je zadefinovaný iný nezákonný zásah do práv žiadateľa - práva ochrany spotrebiteľa“ opiera svoj úspech v konaní, do ktorého žiada o právnu pomoc. Toto jeho presvedčenie podľa žalovaného možno vyvodiť z jeho konštatácie, že spomínané stanovisko „ sa vo veľkej časti hodí aj k predmetnému konaniu na Okresnom súde Prešov sp. zn. l5Csp/ l35/2018.“ Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/270/2020 z 25. mája 2023 vyplýva, že ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby žiadateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 539 Eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000 Eur. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že uvedené odlišné stanovisko ústavného sudcu zakladá šancu nárok žalobcu na úspech v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konaní sp. zn. l5CSP/135/2018, či v konaní o výmaze spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii, vedenom Okresným súdom Bratislava I, a to aj z toho dôvodu, že skutkové aj procesné okolnosti oboch prípadov sú podľa žalovaného odlišné. Okrem toho , že v oboch konaniach bol žiadateľ žalobcom s právnym postavením spotrebiteľa domáhajúceho sa vydania bezdôvodného obohatenia od právnickej osoby ako dodávateľa, v konaní pod sp. zn. l3Co/75/2019, resp. v konaní mu predchádzajúcom, bolo vynesené rozhodnutie vo veci samej, teda meritórne rozhodnutie o nároku žiadateľa, hoci nie v jeho prospech, pričom z predmetných súdnych rozhodnutí nevyplýva, že by žalovaný počas súdneho konania zanikol. Konanie sp. zn. l5Csp/135/2018 však skončilo procesným rozhodnutím o jeho zastavení z dôvodu, že žalovaný stratil procesnú subjektivitu, čo v praxi znamená, že nebolo koho (v prípade pozitívneho výsledku sporu pre žiadateľa) zaviazať na plnenie v prospech žalobcu, čím súdne konanie stratilo zmysel.
8. Konštatoval, že žalobca neoznačil dôkazy, ktoré by dôvodne poukazovali na to, že by v konaní sp. zn. l5Csp/135/2018, prípadne v bližšie neurčenom konaní o výmaze spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii, vedenom Okresným súdom Bratislava I, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to ani užšie pojmovo vymedzenému ako nezákonnému zásahu do práv žalobcu ako fyzickej osoby. Zároveň poukázal na Oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 26.05.2023, z ktorej vyplýva, že žiadosti žiadateľa nebolo vyhovené z dôvodu, že nebolo preukázané, že by v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/135/2018 došlo k nesprávnemu úradnému postupu v podobe zbytočných prieťahov v konaní. Túto skutočnosť ministerstvo nevzhliadlo ani v postupe Okresného súdu Bratislava I pri výmaze obchodnej spoločnosti Endepro, s.r.o v likvidácii. Zároveň nemalo za preukázaný ani vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti so žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom. 9. Zvýraznil potrebu označenia dôkazu týkajúceho a preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo strany konajúceho súdu a vznikom škody. Ak náhradu škody a nemajetkovej ujmy stavia na inom nezákonnom zásahu do svojich práv, stále sa v konečnom dôsledku podľa žalovaného jedná o prieťahy v konaní, ktoré nijako nepreukázal, ani nevyplývajú zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom alebo zabezpečeného žalovaným. Neobstojí ani jeho tvrdenie, že výmaz žalovaného Okresným súdom Bratislava I bol „v rozpore s právom EÚ na vysokú ochranu spotrebiteľa, ako aj podstatou princípu materiálneho právneho štátu“. Pri výmaze právnickej osoby registrovým súdom totiž nejde o spotrebiteľský právny vzťah, v rámci ktorého sa majú uplatňovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Z objektívnych dôvodov preto podľa žalovaného nemohlo dôjsť zo strany registrového súdu k porušeniu práva žalobcu ako spotrebiteľa. 10. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca môže spĺňať podmienku materiálnej núdze, avšak nebola splnená ďalšia kumulatívna podmienka na poskytnutie právnej pomoci, a síce, že sa nesmie jednať o zrejmú bezúspešnosť sporu. Žalovaný konštatoval, že spor je zrejme bezúspešný z dôvodu, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej súdom je existencia listinného dôkazu, ktorý by explicitne konštatoval porušenie § 292 CSP, alebo prieťahy v konaní. Podľa žalovaného však žalobca takýto dôkaz nepredložil. Žalovaný v rámci úvah zohľadnil oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 26.05.2023, ktorým bol nárok žalobcu v rámci predbežného prerokovania zamietnutý, pretože nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi postupom súdu a tvrdenou škodou. Žalovaný zdôraznil, že pri výmaze právnickej osoby registrovým súdom nejde o spotrebiteľský právny vzťah, a preto sa na tento proces nevzťahujú právne predpisy o ochrane spotrebiteľa. Zároveň uviedol, že právnická osoba vystupujúca pod obchodným menom Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731 v konaní pred Okresným súdom Prešov (v právnom postavení žalovaného) stratila procesnú subjektivitu z dôvodu zániku bez právneho nástupcu a výmazu žalovanej spoločnosti z obchodného registra, čo viedlo k zastaveniu konania podľa § 64 CSP. Záverom žalovaný poukázal na hospodárnosť konania, v rámci ktorej v prípade, v ktorom je nádej na úspech v spore len hypotetická, bolo by v rozpore s princípom hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami štátu zaoberať sa splnením ďalších dvoch podmienok konania – splnením podmienky stavu materiálnej núdze a podmienkou hodnoty sporu. Na základe uvedeného preto žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci a jeho žiadosť zamietol. II. Správna žaloba 11. Správnou žalobou zo dňa 14.09.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 20.9.2023 sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, priznal mu právnu pomoc v už prebiehajúcom súdnom spore až do jeho právoplatného skončenia a nariadil žalovanému určiť mu z tohto titulu advokáta. Žalobca zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania za podanie správnej žaloby vo výške 45 Eur. 12. K správnej žalobe žalobca pripojil aj odpoveď predsedníčky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1SprS/29/2023 zo dňa 17.07.2023 a odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Petra Straku vo veci sp. zn. III. ÚS 270/2020 zo dňa 25. mája 2023, ktoré prílohy sú zároveň aj obsahom administratívneho spisu predloženého žalovaným, a o ktoré prílohy zároveň žalobca opiera ním tvrdený nárok. Na tieto priamo odkázal aj v podanej správnej žalobe. V prípade uznesenia ústavného súdu mal
za to, že žalovaný účelovo uviedol len výsledok uznesenia ústavného súdu, že ústavná sťažnosť žalobcu bola odmietnutá, ale opomenul uviesť aj dôvod zamietnutia - procesná chyba, nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie, ktorú nemožno nahradzovať ústavnou sťažnosťou. 13. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a nespravodlivé, pričom tvrdí, že jeho primárnym cieľom je zamedziť mu v prístupe k spravodlivosti. Žalovaný podľa neho nepostupoval hospodárne a jeho pracovníčka sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberala kľúčovými argumentmi žalobcu, najmä porušením práva na vysokú ochranu spotrebiteľa a práva na ochranu majetku. 14. Žalobca v rámci správnej žaloby uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil otázku premlčania a nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľskom spore. Argumentuje porušením § 295 CSP, podľa ktorého mal súd ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čo sa v pôvodnom konaní nestalo. Žalobca zdôraznil, že dohoda, na základe ktorej plnil, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, keďže bola uzavretá po premlčacej dobe a v rozpore s dobrými mravmi. Svoje tvrdenia opiera o judikatúru Súdneho dvora EÚ a Chartu základných práv EÚ týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa. 15. Podstatou argumentácie žalobcu je namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 15Csp/135/2018. Žalobca uvádza, že súd v tomto konaní rezignoval na svoju zákonnú povinnosť podľa § 295 CSP (predtým § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka) a ex offo nepreskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v úverových zmluvách so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o.. Tvrdí, že súd si tieto zmluvy ani nezabezpečil, hoci mal vedomosť, že ide o spotrebiteľský spor. Žalobca poukazuje na odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 270/2020, v ktorom bolo konštatované, že súdy mali a mohli urobiť viac pre ochranu práv spotrebiteľa. V tomto stanovisku sa uvádza, že právo žalovaného voči žalobcovi bolo v čase uplatnenia už premlčané, na čo žalobca v pôvodnom konaní opakovane upozorňoval. 16. Ďalším bodom žaloby je námietka neplatnosti dohody o úhrade splátok, na základe ktorej žalobca plnil. Žalobca argumentuje, že táto dohoda bola vyhotovená až po uplynutí premlčacej doby a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdí, že veriteľ ho nepoučil o tom, že mu predkladá dohodu na už premlčaný dlh, čím zneužil jeho informačný deficit. Žalobca v žalobe podrobne cituje európsku legislatívu a judikatúru, konkrétne článok 38 Charty základných práv EÚ a Smernicu 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tvrdí, že vnútroštátne orgány a žalovaný porušili povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, ktorú vyžaduje právo Únie. 17. Citoval nález Ústavného súdu SR z 13 februára 2013, č.k. II. ÚS 165/2012-45, podľa ktorého „Keďže je oprávnený vymazaný z obchodného registra a nie je možné si pohľadávku ako bezdôvodné obohatenie úspešne uplatniť, vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko ak by bol súd zasiahol a poskytol spotrebiteľovi ochranu, žiadne obohatenie by nebolo vzniklo a teda ani škoda na jeho majetku“ a konštatoval, že z uvedeného je daná príčinná súvislosť medzi konaním sp. zn. 13Csp/135/2018 vedenom na Okresnom súde Prešov a dobrovoľným výmazom spoločnosti Endepro,s.r.o. v likvidácii a nárokom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. 18. Poukázal aj na druhý dôvod iného nezákonného zásahu do práv žalobcu, okrem porušenia práv vysokej ochrany spotrebiteľa aj porušením práv vlastniť majetok podľa ústavy SR. Ale bol toho názoru, že k tomuto žalobcom namietanému dôvodu sa žalovaný vôbec nevyjadril, či by na základe tohto porušenia práva nebola žaloba opodstatnená a bolo by potrebné priznať žiadateľovi právnu pomoc. 19. Žalobca zároveň navrhol správnemu súdu podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ, týkajúci sa výkladu čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 Charty základných práv EÚ, Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 a čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ s predloženou otázkou: „Či právna legislatíva v SR umožňujúca registrovému súdu počas súdneho spotrebiteľského sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia vymazať spoločnosť z obchodného registra, ktorá ešte v prebiehajúcom spotrebiteľskom súdnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vystupuje ako žalovaný, neodporuje vyššie menovaným článkom a Smernici EÚ o vysokej ochrane spotrebiteľa? A či postupom Okresného súdu Prešov
v konaní sp. zn. l5Csp/135/2018 nedošlo k porušeniu vyššie citovaných Slovenskou republikou ratifikovaných zmlúv a smerníc keď v spotrebiteľskom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe premlčanej dohody o úhrade dlhu, nezasiahol súd a nezablokoval nejakým spôsobom výmaz spoločnosti z obchodného registra do právoplatného skončenia tohto súdneho sporu, kde táto spoločnosť vystupovala ako žalovaný proti žalobcovi - spotrebiteľovi, ktorý nemá vedomosti, čo znamená spoločnosť v likvidácii, aj keď sám zistil, že žalovaný je v likvidácii? III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.03.2024 zopakoval doterajší skutkový stav veci a zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a správna žaloba žalobcu neobsahuje žalobné body, z ktorých by vyplývalo v čom žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Žalovaný tiež uviedol, že nárok žalobcu na úhradu nákladov spojených s podaním správnej žaloby vo výške 45 Eur za neopodstatnený a ničím nepodložený. Záverom preto žalovaný navrhol správnemu súdu, aby zamietol správnu žalobu žalobcu ako neopodstatnenú. IV. Replika žalobcu 21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.05.2024, v ktorom zotrval na podanej správnej žalobe a zdôraznil, že žalovaný vo svojom vyjadrení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili namietané nesprávne postupy všeobecných súdov. Žalobca opakovane poukázal na to, že postup žalovaného pri nepriznaní právnej pomoci je v priamom rozpore s medzinárodnými zmluvami o ochrane spotrebiteľa a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktoré majú v zmysle Ústavy SR prednosť pred zákonom. Žalobca podrobne rozviedol argumentáciu týkajúcu sa porušenia základného práva na vysokú ochranu spotrebiteľa a ochranu majetku. Uviedol, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdov, ktoré opomenuli svoju povinnosť ex offo skúmať nekalé zmluvné podmienky a premlčanie nároku, došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a k vzniku nemajetkovej ujmy. Žalobca opätovne vzniesol požiadavku na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ. Argumentuje, že vnútroštátny súd má povinnosť vyložiť normy práva Únie (čl. 169 ZFEÚ a čl. 38 Charty) a v prípade pochybností o súlade vnútroštátnej legislatívy, ktorá umožňuje výmaz spoločnosti z registra počas prebiehajúceho sporu, sa musí obrátiť na Súdny dvor EÚ. V závere vyjadrenia žalobca vyčíslil náhradu škody (zmenšenie majetku) v súvislosti s vyhotovením tohto vyjadrenia vo výške 79 Eur a opätovne navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a priznal mu nárok na právnu pomoc. V. Duplika žalovaného 22. Žalovaný sa už k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe nevyjadril. VI. Relevantná právna úprava 23. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len ako „ zákon o poskytovaní právnej pomoci) , fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 24. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 25. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 26. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. 27. Podľa ust. § 9 ods. 1 až 6 zákona č. 514/2003 Z. z.: (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. (3) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu verejnej moci v rámci súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenej takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa § 5 a 6 za podmienok tam uvedených. (4) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
(5) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. (6) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného. 28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 30. Podľa § 19 veta prvá SSP správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. 31. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. VII. Konanie pred správnym súdom 32. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správnu žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 190 SSP pre jej nedôvodnosť. 33. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 06.03.2025 v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP, v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, len vtedy ak a) to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 34. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania, zároveň sa nevykonávalo dokazovanie, nevyžadoval to verejný záujem, nariadenie pojednávania nebolo potrebné na prejednanie veci a nejde o prípad obligatórneho nariadenia pojednávania podľa ustanovení SSP.
35. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. 36. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 23. januára 2026. VIII. Právny názor správneho súdu 37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. KaPO-67291/13710/2023-93848/2023 zo dňa 11.8.2023, ktorým žalovaný podľa § 10 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci a to z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., nakoľko žalobca neoznačil dôkazy, ktoré by dôvodne poukazovali na to, že by v konaní sp. zn. l5Csp/135/2018, prípadne v bližšie neurčenom konaní o výmaze spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii, vedenom Okresným súdom Bratislava I, došlo k nesprávnemu úradnému postupu pojmovo vymedzenému ako nezákonnému zásahu do práv žalobcu ako fyzickej osoby. 38. Správny súd poznamenáva, že žalobca v správnej žalobe explicitne nevymedzil žalobné dôvody, avšak z jej obsahu je zrejmé, že namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). 39. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, t. j. či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia. 40. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 41. Žalobca v žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vôbec nezaoberal kľúčovými argumentmi žalobcu, napr. porušením práva na vysokú ochranu spotrebiteľa a práva na ochranu majetku. 42. Správny súd zároveň uvádza, že pri preskúmaní žalovaného rozhodnutia nezistil znaky arbitrárnosti, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, rozhodnutie obsahuje jasné úvahy správneho
orgánu, ktorými sa riadil, cituje príslušné ustanovenia právnych predpisov a reaguje na tvrdenia žalobcu. Teda skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s rozhodnutím žalovaného samé o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. 43. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd uvádza, že jednou z kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc je vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Správny orgán má zákonnú právomoc a povinnosť predbežne posúdiť šancu na úspech žiadateľa v spore, aby nedochádzalo k plytvaniu finančných prostriedkov štátu na spory, ktoré nemajú reálny právny základ. 44. Na uvedené nadväzuje aj námietka žalobcu, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil otázku premlčania a nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľskom spore, pričom argumentoval porušením § 295 CSP (Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz). 45. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zvýrazniť a vymedziť, že predmetom tohto konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci a teda preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ako aj procesného postupu, ktorý k jeho vydaniu smeroval. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom tohto konania nie je a nemôže byť prieskum správnej aplikácie právnych noriem týkajúcich sa právnej ochrany spotrebiteľa žalovaným (prípadne civilným súdom, ktorý rozhodoval v predchádzajúcom súdnom konaní), nakoľko uvedené spadá do právomoci civilných súdov v rámci civilného sporového konania. Preto námietky, že žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nezaoberal porušením práva žalobcu na vysokú ochranu spotrebiteľa a práva na ochranu majetku považoval správny súd v preskúmavanej veci za právne irelevantnú, nakoľko nesúvisia s predmetom preskúmavanej veci, teda s posudzovaním nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci. Úlohou žalovaného v rámci preskúmavaného rozhodnutia bolo posúdiť či žalobca svojou podanou žiadosťou a prílohami (ďalšími predloženými dokladmi) splnil podmienky vyplývajúce zo zákona č. 327/2005 Z. z. pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a následne o tejto žiadosti žalobcu aj rozhodnúť. Zároveň v tejto súvislosti žalovaný mal okrem iného povinnosť posúdiť aj otázku, či nejde v tomto prípade, pre ktorý žiada o priznanie právnej pomoci o zrejmú bezúspešnosť sporu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uvedenú právnu otázku posúdil, túto náležite vyhodnotil a dospel k záveru, že v tomto prípade ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, ktorý zamýšľa žalobca iniciovať proti žalovanému, ktorým má byť Ministerstvo spravodlivosti SR vo veci náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. 46. V platnej právnej úprave je pojem „zrejmej bezúspešnosti“ obsiahnutý v čl. 5 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Civilný sporový poriadok v súčasnosti konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. 47. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej núdzi.“ 48. Pre záver o naplnení požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú
bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. 49. Záver o zrejmej bezúspešnosti sporu môže byť jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Zákon č. 327/2005 Z. z. v § 8 len príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Všeobecne možno skonštatovať, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci požadovanej právnej ochrany nemôže byť vyhovené, pričom odôvodnenie záveru posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu vždy vyplýva z konkrétnych okolností prípadu. 50. Správny súd poukazuje na právny názor, ktorý vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sžo/56/2013 zo dňa 31.10.2013 a v ďalších rozhodnutiach, v zmysle ktorého treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. prestavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. 51. Ako už správny súd uviedol vyššie, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nepriznal žalobcovi právnu pomoc z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu, pri ktorom dôvode vychádzal z toho, že žalobca zamýšľa podať žalobu vo veci vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú Okresným súdom Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. l5Csp/135/2018 v spojení s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I. - oddelenie obchodného registra, a to nesprávnym úradným postupom iným nezákonným zásahom do práv žalobcu. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca sa chce domôcť náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali byť spôsobené v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. l5Csp/l35/2018, v ktorom vystupoval ako žalobca proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., neskôr Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731, v spojení s bližšie neurčeným konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I na oddelení Obchodného registra, v rámci ktorého došlo k výmazu tejto právnickej osoby z Obchodného registra a jeho právnemu zániku. 52. Z ustanovenia § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je zrejmé, že žalovaný mal zákonnú povinnosť posudzovať, či žalobca spĺňa podmienky pre priznanie právnej pomoci. Zo znenia § 6 vyplýva, že tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, t. j. aj nesplnenie jednej z nich má za následok nepriznanie právnej pomoci (pozn. výnimku tvorí posudzovanie majetkovej situácie žiadateľa, kde sú tieto výnimky stanovené v § 6a a 6b a možnosť priznania právnej pomoci s finančnou účasťou). 53. Posudzovanie podmienky nie zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 dáva žalovanému možnosť a zároveň povinnosť predbežne skúmať právny nárok žiadateľa ako po hmotnoprávnej stránke, tak po stránke procesnej, posudzujúc dodržanie lehôt, t. j. či nárok žiadateľa nie je celkom zjavne premlčaný, či prekludovaný, či je žiadateľ schopný unesenia dôkazného bremena vo veci samej. 54. Ak ide o taký uplatňovaný nárok, ktorý závisí od splnenia iných špecifických zákonných podmienok, je žalovaný oprávnený preveriť, či tieto podmienky sú splnené. V tomto prípade žiadateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci pri uplatňovaní nároku o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., s odkazom na ním tvrdený nesprávny úradný postup - iný nezákonným zásahom do práv žalobcu (uznesením bolo zastavené konanie z dôvodu výmazu spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii z obchodného registra). 55. Z uvedeného ustanovenia § 6 je zrejmé, že ak žiadateľ žiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v súdnom konaní, t. j. pri podaní žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a v ďalšom konaní pred súdom, bol žalovaný oprávnený a povinný okrem iného posúdiť, či sú u žiadateľa/žalobcu splnené základné zákonné podmienky pre možnú úspešnosť v takomto konaní, t. j. že nejde od počiatku o zrejme bezúspešný spor, s odkazom na § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. Ide o podmienku v zmysle ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, teda z písomných dokladov predložených žalobcom, ktoré by potvrdzovali žalobcom tvrdený iný nezákonný zásah do práv žalobcu – práva na ochranu spotrebiteľa a práva vlastniť majetok. 56. Je potrebné konštatovať, že ešte pred samotných vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, žalovaný rozhodnutím č. KaPO-67291/13710/2023-71926/2023 zo dňa 21.06.2023 prerušil konanie a zároveň vyzval žalobcu ako žiadateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto rozhodnutia odstránil nedostatky svojej žiadosti a predložil písomný doklad o tom, že príslušný orgán konštatoval prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Csp/135/2018, nakoľko z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 26.05.2023, priloženého k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 11.06.2023, ako ani iného priloženého dokladu takáto skutočnosť nevyplývala. Na uvedené reagoval žalobca podaním zo dňa 20.07.2023, ktoré označil ako „Reakcia na rozhodnutie o prerušení konania“, kde konštatoval, že pre posúdenie právnej stránky je predloženie dokumentu o konštatovaní prieťahov v konaní bezpredmetné, pretože žalobca žiadal o pridelenie advokáta pre podanie žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pre iný nezákonný zásah do práv – práva EÚ na vysokú ochranu spotrebiteľa a práva vlastniť majetok, ktorým sa dostatočne venoval v žiadosti. 57. Ako vyplýva z ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. žalovaný je povinný preveriť, či je žalobca ako žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Zároveň ako vymedzuje ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom možno uplatniť iba vtedy, ak žalobca predloží, doklady (dôkazy), ktoré by potvrdzovali žalobcom tvrdený iný nezákonný zásah do práv žalobcu – práva na ochranu spotrebiteľa a práva vlastniť majetok. 58. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že žalobca neoznačil a k svojej žiadosti nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by dôvodne poukazovali na to, že by v konaní sp. zn. l5Csp/135/2018, prípadne v bližšie neurčenom konaní o výmaze spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii, vedenom Okresným súdom Bratislava I, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to ani užšie pojmovo vymedzenému ako nezákonnému zásahu do práv žalobcu ako fyzickej osoby. Len samotný subjektívny žalobcom vnímaný pocit nespravodlivosti rozhodnutia, resp. odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu nepostačuje na vznik nároku na náhradu škody štátom. Takouto listinou - rozhodnutím nie je odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu (tzv. disent), ktorý nepredstavuje právne záväzné rozhodnutie, ktoré by zakladalo subjektívne práva a povinnosti. Odlišné stanovisko je len výkladový a argumentačný dokument, ktorý sa vyskytuje vedľa nálezu, ale nie je súčasťou právne záväzného výroku, ani ústavnou povinnosťou, ktorá by mohla priamo vytvárať subjektívne právo žalobcu na náhradu škody. Navyše správny súd musí konštatovať (v zhode s tým, čo uvádza žalovaný), že z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/270/2020 z 25. mája 2023 (vo veci, v ktorej D. E. pripojil svoje odlišné stanovisko) vyplýva, že ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby žiadateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 539 Eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000 Eur. Takouto listinou, resp. rozhodnutím ktoré by zakladalo nárok žalobcu na náhradu škody nie je ani oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 26.05.2023, ktoré predložil žalobca. Takouto listinou v žiadnom prípade nemôže byť ani odpoveď predsedníčky Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1SprS/29/2023 zo dňa 17.07.2023 na žiadosť žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnosti, ktorá vyhodnotila sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú. V tomto prípade však ako prílohou žiadosti žalobcu, ktorú predložil žalobca žalovanému takáto listina, resp. rozhodnutie absentovalo, a toto nepredložil ani po doručení rozhodnutia o prerušení správneho konania pred žalovaným. 59. Vo vzťahu k výmazu obchodnej spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii správny súd navyše konštatuje, že v prípade ak obchodná spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu (tak ako tomu bolo aj v prípade obchodnej spoločnosti Endepro, s.r.o.), ide o objektívnu prekážku v súdnom konaní a súd je povinný konanie zastaviť pre nedostatok procesnej podmienky konania tak, ako to aj urobil Okresný súd Prešov v konaní sp. zn. l5Csp/135/2018. Zároveň žalobca podľa správneho súdu nepreukázal, že by registrový
súd (Mestský súd Bratislava I) v tejto súvislosti porušil akúkoľvek svoju zákonnú povinnosť pri výmaze uvedenej právnickej osoby z obchodného registra, ktorá by následne zakladala právo žalobcu na náhradu škody. 60. Správny súd preto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. 61. S poukazom na vyššie uvedené správny súd považuje preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj procesný postup žalovaného za súladný so zákonom, a preto správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 62. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Správny súd vyhodnotil návrh žalobcu označený ako „návrh na priznanie náhrady škody za podanie žaloby vo výške 45 Eur podľa jeho obsahu ako návrh na priznanie trov konania, o ktorých správny súd rozhodol vo výroku III. tohto rozhodnutia. 63. O návrhu žalobcu o prerušenie konania za účelom predloženia veci Súdnemu dvoru EÚ správny súd rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko nepovažoval za potrebné ani účelné obrátiť sa s otázkami, ktoré formuloval žalobca v žalobe na Súdny dvor EÚ. Je potrebné v tejto súvislosti zvýrazniť, že predmetom tohto konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci a teda preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ako aj procesného postupu, ktorý k jeho vydaniu smeroval. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom tohto konania nie je prieskum správnej aplikácie právnych noriem týkajúcich sa právnej ochrany spotrebiteľa, ktorá spadá do právomoci civilných súdov v rámci civilného sporového konania, preto v preskúmavanej veci ani nemohla vyvstať potreba obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s otázkami, ktoré sa týkajú aplikácie spotrebiteľského práva. 64. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.