Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 19Sas/4/2025 7025200066 21. 11. 2025 JUDr. Jozef Sábo, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2025:7025200066.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., právne zastúpený: JUDr. Peter Behúň, advokát, so sídlom: Námestie sv. Egídia 44, Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 9842-3/2025-BA zo dňa 20.02.2025 takto rozhodol: I. Z a m i e t a správnu žalobu. II. Žalobcovi a žalovanej n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti žalovanej č. 9842-3/2025-BA zo dňa 20.02.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo čiastočne zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 30.12.2024 [v časti výroku týkajúcej sa začiatku plynutia solučnej lehoty, v ktorom bol text „do 30 dní od oznámenia (doručenia rozhodnutia)“ nahradený: „(...) do 30 dní odo dňa právoplatnosti (...)“], ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť nemocenské za obdobie od 04.09.2023 do 23.02.2024 celkovo v sume 6106,30 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“, „správny orgán prvého stupňa“ a „sporné obdobie“). 2. Žalobca požiadal o priznanie nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 21.08.2023 s dátumom uplatnenia nároku dňa 01.09.2023. Žalobca ukončil pracovný pomer u svojho zamestnávateľa dňa 31.08.2023. 3. Ošetrujúci lekár žalobcu mu vystavil elektronickú dočasnú pracovnú neschopnosť č. 586250 s dátumom vzniku pracovnej neschopnosti 04.09.2023. 4. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 05.09.2023 priznala žalobcovi nemocenské za prvé tri dni pracovnej neschopnosti vo výške 15,64845000 Eur za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia nemocenské vo výške 34,42659000 Eur za deň (ďalej aj „rozhodnutie o priznaní nemocenského“).
5. Sociálna poisťovňa ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.10.2023 priznala žalobcovi predčasný starobný dôchodok od 01.09.2023 v sume 1.162,30 eur mesačne (ďalej aj „rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku“). 6. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nemocenské bolo žalobcovi vyplácané neprávom a to v celkovej výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, o čom musel mať žalobca vedomosť (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 3). Dôvod neoprávnenej výplaty nemocenského bol daný tým, že žalobca nespĺňal podmienku 7 dňovej ochrannej lehoty [§ 32 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)]. K skončeniu tejto lehoty malo dôjsť v dôsledku vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku u žalobcu [§ 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení] pred vznikom jeho dočasnej pracovnej neschopnosti (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 2). 7. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná, tak ako je uvedené vyššie. V napadnutom rozhodnutí žalovaná konštatovala, že u žalobcu nebola splnená vyššie uvedená podmienka pre výplatu nemocenského, ktoré bolo teda žalobcovi vyplácané neoprávnene (napadnuté rozhodnutie, s. 4). Zároveň žalobca na základe podanej žiadosti o predčasný starobný dôchodok musel o tejto skutočnosti vedieť (napadnuté rozhodnutie, s. 5). 8. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal, že nespôsobil neoprávnené vyplatenie dávky, keďže táto mu bola riadne priznaná na základe rozhodnutia o priznaní nemocenského, (ii) poukazoval na to, že v čase výplaty dávky nevedel, že k skončeniu ochrannej lehoty dochádza v dôsledku vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, (iii) namietal, že pri podaní žiadosti o výplatu predčasného starobného dôchodku ešte nevedel, či mu bude nárok na jeho výplatu skutočne priznaný, (iv) namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, (v) namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé. 9. Žalovaná k správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, poukázala na dôvody, ktoré sú v ňom uvedené a navrhla správnu žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe zo dňa 13.05.2025). Vo svojom vyjadrení žalobca poukázal na okolnosti, ktoré by mali na jeho strane vyvracať prítomnosť vedomostnej zložky ohľadom neoprávnenej výplaty nemocenského. V tejto súvislosti žalobca zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v (ii) žalobnom bode (vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.07.2025). 10. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.11.2025, na ktorom sa zúčastnila žalovaná, právny zástupca žalobcu a žalobca. Účastníci vo svojich prednesoch na tomto pojednávaní zotrvali na dôvodoch uvedených vo svojich písomných podaniach. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil tento rozsudok, ktorým žalobu zamietol. II. Vybrané ustanovenia právnych predpisov 11. Podľa § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. 12. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 13. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o zbierke zákonov“) O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. III.
Posúdenie správnym súdom 14. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, prvostupňovým rozhodnutím, konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom. 15. Ohľadom žalobnému bodu (i) žalobcovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok ku dňu 01.09.2023 [rozhodnutím o priznaní predčasného starobného dôchodku uvedeným vyššie]. Preto možno považovať za vecne správny záver žalovanej, že žalobcovi nevznikol nárok na nemocenské odo dňa 04.09.2023 z dôvodu, že ešte pred týmto dátumom [vznikom nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku] skončila ochranná lehota žalobcu [§ 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení]. Na druhej strane, dôvody na vrátenie neoprávnene vyplatenej dávky nie sú totožné s hmotnoprávnymi predpokladmi príslušnej dávky. Tieto dôvody sú osobitne vymedzené v § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Preto pre právne posúdenie veci správnym súdom bolo rozhodujúce to, ako žalovaná v napadnutom rozhodnutí vymedzila dôvod na vrátenie spornej dávky u žalobcu. 16. Z napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že žalovaná v prípade žalobcu uplatnila ako dôvod vrátenia nemocenského § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení (napadnuté rozhodnutie, s. 4 posledný odsek zvýraznená časť zákonného ustanovenia). Príslušné ustanovenie nevyžaduje, aby žalobca vykonal určitý úkon smerujúci k neoprávnenému vyplateniu dávky alebo k jej vylákaniu. Pre jeho uplatnenie postačuje, aby mal žalobca vedomosť o tom, že k výplate nemocenského dochádzalo neoprávnene. 17. V prípade žalobcu bol dôvod, pre ktorý mu nárok na nemocenské nevznikol, daný priamo zo zákona o sociálnom poistení. Jednalo sa o vyššie uvedený dôvod ukončenia ochrannej lehoty z dôvodu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku (napadnuté rozhodnutie, s. 4). V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie konštatuje (doslovne citované): „navrhovateľ, ktorý logicky v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (04. septembra 2023) vedel, že už požiadal o predčasný starobný dôchodok (od 01. septembra)“ (napadnuté rozhodnutie, s. 5). Jedná sa o pomerne stručné odôvodnenie skutkových okolností veci. Na druhej strane, podľa názoru správneho súdu takéto odôvodnenie v skutkovej rovine adresne poukazuje na rozhodujúcu okolnosť na strane žalobcu, ktorá viedla k uloženiu povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatené nemocenské. Správny súd mal za preukázané, že žalobca skutočne vedel o tom, že mu vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku ku 01.09.2023 a zároveň touto vedomosťou disponoval ešte pred dňom 04.09.2023 [teda pred začiatkom sporného obdobia výplaty nemocenského]. Táto skutočnosť vyplýva z jeho vlastnej žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 21.08.2023, v ktorej si uplatnil nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku ku dňu 01.09.2023. Sám žalobca v rámci administratívneho konania poukázal na to, že k príslušnému dátumu podal sám takúto žiadosť o predčasný starobný dôchodok [viď napríklad odvolanie žalobcu zo dňa 25.06.2024 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 23.05.2024, ktoré je súčasťou administratívneho spisu]. Preto žalobca musel vedieť o tom, že príslušný nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu vznikol ešte pred tým, ako došlo k začiatku sporného obdobia. Z uvedeného vyplýva, že túto vedomosť musel mať počas celého sporného obdobia. Skutkové okolnosti veci teda odôvodňovali aplikáciu zvoleného zákonného dôvodu § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení pre vrátenie nemocenského na celé sporné obdobie, tak ako to ustálila žalovaná v napadnutom rozhodnutí. Správny súd preto nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný. 18. V žalobnom bode (ii) žalobca poukazoval na to, že v čase výplaty dávky nevedel, že k skončeniu ochrannej lehoty dochádza v dôsledku vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Podľa názoru správneho súdu týmto žalobca v zásade poukazuje na svoju vlastnú neznalosť zákona. Avšak na všetkých adresátov právnych noriem v Slovenskom právnom poriadku sa vzťahuje prezumpcia znalosti zákona [§ 15 zákona o zbierke zákonov]. Preto tento žalobný bod hodnotil správny súd vo svetle zásady ignoratia legis neminem excusat [neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje]. Na základe vyššie uvedeného, takúto nevedomosť žalobcu posúdil správny súd ako okolnosť, ktorá mohla byť pre účely aplikácie § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení pripísateľná v jeho neprospech. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.
19. V žalobnom bode (iii) žalobca namietal, že v čase kedy si podal žiadosť o predčasný starobný dôchodok ešte nemohol vedieť ako sa rozhodne o jeho žiadosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení neviaže skončenie plynutia ochrannej lehoty na právoplatné rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku, ale na vznik nároku na jeho výplatu. Čiže takáto argumentácia nie je relevantná vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý žalobcovi dávka nepatrila. Preto sa nejedná o kvalifikovanú námietku, ktorá by bola spôsobilá spochybniť uplatnenie hypotézy § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Z hľadiska posúdenia vedomostnej zložky žalobcu správny súd taktiež poukazuje na svoje právne závery k (i) žalobnému bodu. Správny súd nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný. 20. V súvislosti so svojim právnym posúdením žalobných bodov (ii) a (iii) správny súd mutatis mutandis poukazuje na nasledovný právny názor rozhodovacej praxe: „39. Kasačný súd sa však nestotožnil s vyššie uvedenou interpretáciou ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v kontexte prejednávanej veci z nasledovných dôvodov. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. je príjemca dávky povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Rozhodnou skutočnosťou pre vznik povinnosti vrátiť dávku je teda vedomosť príjemcu (skutočná alebo predpokladaná) o tom, že mu dávka bola vyplatená neprávom. Správny súd pri interpretácii normy zvolil jej „lineárny“ (v zmysle príliš zjednodušujúci, resp. striktne jazykový) výklad, vychádzajúc (zjednodušene povedané) z úvahy, že pokiaľ príjemca poberal dávku v nezamestnanosti v čase, kedy sa mu ešte nevyplácal rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, nemohol príjemca vedieť (v danom relevantnom čase), že sa mu dávka (v nezamestnanosti) vypláca neprávom. Táto úvaha je však podľa najvyššieho správneho súdu nesprávna a odporuje ako samotnému zneniu aplikovanej normy, tak zmyslu a účelu ustanovenia § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., a to najmä vo svetle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 571/2009 Z. z. (pozri časť III. B vyššie). 40. Podľa ustanovenia § 2 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. slúži dávka v nezamestnanosti (pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti) na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Ustanovenie § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. však vylučuje (zjednodušene povedané) súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti a rodičovského príspevku. Ostatne túto skutočnosť žalobca nespochybňoval a správny súd ju považoval za nespornú. Žalobca teda mal vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a rodičovského príspevku, nakoniec, aj keby dôvodil, že túto vedomosť nemal, túto skutočnosť by bolo nutné prezumovať (prezumpcia znalosti zákona/obrátene ignorantia legis neminem excusat). Uvedený záver o tom, že mal žalobca vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a rodičovského príspevku umocňuje i jeho predchádzajúca osobná skúsenosť, keď rozhodnutím č. 5724/2022-ZV-DvN zo dňa 4. novembra 2022 prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v období od 5. septembra 2022 do 30. septembra 2022 (viď bod 3 vyššie).“ [rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 6Ssk/43/2025 zo dňa 30. 6. 2025, ods. 39, 40] 21. Prijaté závery správneho súdu k týmto žalobným bodom teda korešpondujú s ustálenými závermi rozhodovacej praxe týkajúcimi sa výkladu § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. 22. K žalobnému bodu (iv) správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, prečo v prípade nemocenského sa v spornom období jednalo o neoprávnene vyplácanú dávku. V napadnutom rozhodnutí bol jasne identifikovaný zákonný dôvod na vrátenie takejto neoprávnene vyplatenej dávky. Zároveň napadnuté rozhodnutie špecifikovalo skutkové okolnosti, ktoré viedli k záveru o vedomosti žalobcu, že prijíma nemocenské neoprávnene. Žalovaná teda svoje skutkové závery a právne hodnotenie uviedla v napadnutom rozhodnutí v takom rozsahu, ktorý postačoval pre riadne odôvodnenie výroku napadnutého rozhodnutia [k tomu správny súd poukazuje na svoje hodnotenie jednotlivých žalobných bodov]. Správny súd zároveň podotýka, že vo veci nebola spornosť ohľadom prijatých skutkových okolností, z ktorých vychádzali skutkové závery napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný. 23. K žalobnému bodu (v) správny súd uvádza, že pre jeho právne posúdenie bolo rozhodujúce, či je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné a či vychádza z preukázaných skutkových záverov a zo
správneho právneho posúdenia veci [k uvedenému správny súd poukazuje na svoje závery k žalobným bodom (i) až (iv)]. Správny súd súhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie by mohlo do väčšej miery akcentovať rozhodujúce okolnosti vedúce k výroku napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane podstatné okolnosti, na základe ktorých bol tento výrok prijatý, toto rozhodnutie obsahuje. Preto i napriek svojmu stručnému odôvodneniu, vykazuje napadnuté rozhodnutie atribúty zákonného individuálneho správneho aktu. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný. 24. Správny súd nad rámec žalobných bodov nezistil také dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia [§ 203 ods. 2 SSP]. 25. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 26. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal [a contrario § 167 SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcu spravodlivo požadovať [§ 168 SSP]. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie na padnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.