Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 7Ssk/54/2026 7025200066 29. 07. 2026 Mgr. Michal Novotný ECLI:SK:NSSSR:2026:7025200066.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Michala Novotného a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: X.. C. J., nar. XX. 4. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, N., právne zastúpený: JUDr. Peter Behúň, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 44, Poprad, IČO: 52 461 092, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 9842-3/2025BA zo dňa 20. 2. 2025, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 19Sas/4/2025-41 zo dňa 21. 11. 2025 takto rozhodol: I. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 19Sas/4/2025-41 zo dňa 21. novembra 2025 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 9842-3/2025-BA zo dňa 20. februára 2025 a vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100% trov kasačného konania , ako aj konania pred správnym súdom. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, č. 200-023448-CA06/2024 z 30. 12. 2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") bola žalobcovi podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") uložená povinnosť vrátiť nemocenské za obdobie od 4. 9. 2023 do 29. 2. 2024 v celkovej sume 6 106,30 eur. Pri posudzovaní nároku na túto dávku vychádzala žalovaná z predpokladu, že žalobca v čase vzniku dôvodu na dávku spĺňa podmienku ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia (§ 34 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Následne dospela k záveru, že dňa 4. 9. 2023, kedy začala dočasná pracovná neschopnosť, v súvislosti s ktorou bolo žalobcovi vyplatené nemocenské, nebol žalobca nemocensky poistený a ani mu neplynula ochranná lehota, čím nebola splnená všeobecná podmienka na vznik nároku na nemocenské v zmysle § 30 zákona o sociálnom poistení. Nemocenské tak bolo žalobcovi vyplatené neprávom, pričom dávku prijímal, hoci vedel, že sa vyplatila neprávom. 2. Žalovaná rozhodnutím č. 9842-3/2025-BA z 20. 2. 2025 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie") rozhodnutie pobočky zmenila len vo vzťahu k začiatku plynutia lehoty na úhradu sumy 6 106,30 eur. Poukázala na zistenie, že žalobca skončil pracovný pomer 31. 8. 2023 a od 1. 9. 2023 mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok. K začatiu plynutia ochrannej lehoty podľa § 32 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ani nedošlo a dodatočne sa tak preukázalo, že v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nespĺňal zákonom ustanovené podmienky pre vznik nároku na nemocenské. Konštatovala, že za obdobie od 4. 9. 2023 do 29. 2. 2024 bolo žalobcovi vyplatené nemocenské aj predčasný starobný dôchodok, čo je v rozpore s účelom sociálneho poistenia. Dodala, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia pobočka nemala a nemohla mať vedomosť o rozhodnutí o priznaní predčasného starobného dôchodku, ktoré bolo vydané až 5.10.2023. K tvrdeniu žalobcu, že neporušil žiadnu svoju povinnosť
a že nenesie žiadnu zodpovednosť za vyplatenie nemocenského, poukázala na § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je príjemca dávky povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila aj v prípade, ak túto prijímal, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom. Trvala na tom, že žalobca vedel, že ochranná lehota v prípade priznania predčasného starobného dôchodku neplynie a nemocenské prijíma neprávom, keď v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (4. 9. 2023) žalobca vedel, že už požiadal o predčasný starobný dôchodok od 1. 9. 2023. Stotožnila sa tak so záverom pobočky o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené nemocenské. 3. Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 19Sas/4/2025 zo dňa 21. 11. 2025 zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú. Stotožnil sa so záverom žalovanej, že žalobcovi nárok na nemocenské od 4. 9. 2023 nevznikol z dôvodu, že ešte pred týmto dátumom skončila ochranná lehota uvedená v § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Za rozhodujúce považoval vymedzenie dôvodu na vrátenie spornej dávky a uviedol, že § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nevyžaduje, aby žalobca vykonal určitý úkon smerujúci k neoprávnenému vyplateniu dávky alebo k jej vylákaniu, ale postačuje vedomosť o tom, že k výplate nemocenského dochádzalo neoprávnene. Mal za preukázané, že žalobca disponoval vedomosťou, že si požiadal o priznanie dôchodkovej dávky ešte pred 4. 9. 2023 a počas celého sporného obdobia. Skutkové okolnosti veci podľa jeho názoru odôvodňovali aplikáciu zvoleného zákonného dôvodu [§ 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení] pre vrátenie nemocenského na celé sporné obdobie tak, ako to ustálila žalovaná. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v čase výplaty dávky nevedel, že k skončeniu ochrannej lehoty dochádza v dôsledku vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, tak správny súd poukázal na prezumpciu znalosti zákona. K argumentu žalobcu, že nemohol vedieť, ako bude o jeho žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku rozhodnuté, správny súd odkázal na § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ktoré ustanovenie skončenie plynutia ochrannej lehoty neviaže na právoplatnosť rozhodnutia o predčasnom starobnom dôchodku, ale na vznik nároku na jeho výplatu. K žalobcom tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej uviedol, že je z neho zrejmé, prečo išlo o neoprávnene vyplácanú dávku, a je v ňom aj jasne identifikovaný zákonný dôvod na jej vrátenie a sú dostatočne špecifikované skutkové okolnosti vedúce k záveru o vedomosti žalobcu, že prijíma nemocenské neoprávnene. Skutkové závery a právne hodnotenie žalovaná uviedla v rozsahu postačujúcom pre riadne odôvodnenie výroku rozhodnutia. Poznamenal, že skutkové okolnosti, z ktorých jej skutkové závery vychádzali, neboli sporné. Rozhodnutie síce mohlo do väčšej miery akcentovať rozhodujúce okolnosti vedúce k výroku rozhodnutia, ale podstatné okolnosti rozhodnutie obsahuje. Preto napriek stručnému odôvodneniu vykazuje atribúty zákonného individuálneho správneho aktu. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 4. Žalobca rozhodnutie správneho súdu napadol kasačnou sťažnosťou z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že pred 4. 9. 2023 vedel o tom, že nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu vznikne k 1. 9. 2023. Táto skutočnosť nemôže vyplývať ani z podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku z 21. 8. 2023. Poukazoval na to, že rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku mu bolo doručené až 23. 11. 2023 a preto minimálne do tohto dátumu nemohol za žiadnych okolností vedieť, či bude jeho žiadosti vyhovené a nárok priznaný. Argumentoval, že na aplikáciu § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení sa vyžaduje vedomosť, že k výplate nemocenského dochádzalo neoprávnene. Takúto vedomosť však nemal, keďže nevedel a nemohol vedieť, ako o nej bude v skutočnosti rozhodnuté. 5. Za nesprávny považoval tiež záver správneho súdu, že stručné odôvodnenie skutkových okolností žalovanou možno považovať za adresné. Okrem toho mal za to, že správny súd nereagoval na jeho námietku, že na priznanie dôchodku je potrebné vydať individuálny správny akt - rozhodnutie, a toto bolo vydané až po priznaní nároku na nemocenské. Dôvodil, že rovnako ako žalovaná ani on nemal vedomosť, či mu bude priznaný predčasný starobný dôchodok. Vytýkal, že žalovaná na jednej strane tvrdí, že žalobca vedel, resp. musel predpokladať, že dávka sa vypláca neprávom, ale žalovaná to nevedela resp. nepredpokladala. 6. Podľa § 236 zákona o sociálnom poistení nie je možné postupovať, ak nie je možné preukázať zavinenie osoby, ktorej sa dávka poskytuje. Poberanie nemocenského bol dôsledok nesprávneho postupu žalovanej a nemožno pochybovať o jeho dobromyseľnosti a dobrej viere, pričom u neho absentuje akékoľvek zavinenie. Z uvedených dôvodov aplikáciu § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení označil za nesprávnu a vylúčenú. Zdôraznil, že žiadnym spôsobom neporušil zákon, ale naopak, spoliehal sa na správnosť rozhodnutí žalovanej. Žiadal prihliadnuť na princíp ochrany dôvery v právo a zákaz prekvapivého právneho posúdenia.
7. Arbitrárnosť rozhodnutia žalovanej a následne aj súdu videl v tom, že nezodpovedali otázku, ako mohol mať vedomosť, že mu bude priznaný predčasný starobný dôchodok (pričom žalovaná túto vedomosť mať nemusela pri priznaní nemocenského) a prečo (na základe akých skutočností) dospela žalovaná k záveru, že vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa mu nemocenské vyplatilo vo vyššej miere, ako patrilo. Preto rozhodnutia správnych orgánov považoval za nepreskúmateľné. Vo vzťahu k povinnosti súdu riadne odôvodniť rozhodnutie citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/1/2020. 8. Žalobca nesúhlasil ani s názorom správneho súdu prezentovaným v bode 21 odôvodnenia, kde svoje rozhodnutie podporil poukazom na ustálené závery rozhodovacej praxe, lebo tieto sa netýkajú rovnakej resp. obdobnej veci a nie sú v jeho veci aplikovateľné. Okrem toho mal za to, že rozhodnutie súdu predstavuje odklon od záverov vyslovených v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/1/2009, 9Sžso/12/2015 a 9So/8/2011 a Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/4/2023, v ktorom bol vyslovený názor, že „uložiť povinnosť vrátiť preplatok na dávke podľa § 236 ods. 1 možno len vtedy, ak je preukázané, že príjemca vedome poberal dávku v čase, za ktorý mu nepatrila, alebo, ako je tomu aj v tu prerokúvanej veci, neoprávnenú výplatu dávky zavinil". Citoval tiež z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžso/90/2018 zdôrazniac, že „dodatočná zmena okolností alebo zistenie nových skutočností nemôže mať za následok vznik povinnosti príjemcu dávky vrátiť ju napriek tomu, že v čase jej vyplatenia bol dobromyseľný v tom, že mu táto dávka v priznanej výške patrí". 9. Žalovanej aj správnemu súdu vytkol, že neskúmali jeho dobromyseľnosť ako poberateľa dávky; súd sa mal primárne zamerať na posúdenie miery zavinenia jednotlivých osôb na neoprávnenom poberaní dávky, najmä na samotné konanie a postup žalovanej. Trval na tom, že z popísaného skutkového a právneho stavu nie je možné dôvodne vyvodiť preukázanie vedomostnej zložky jeho konania. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 10. Žalovaná vo vyjadrení žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť, pričom zdôraznila, že zmyslom § 32 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení je zabrániť zneužívaniu nemocenského poistenia tými, ktorí nie sú súčasťou pracovného procesu a poberajú dôchodok. Súčasne poukázala na účel dávky, ktorá sa má vrátiť, a stav, keď žalobca v období od 4. 9. 2003 do 29. 2. 2004 poberal tak nemocenské, ako aj predčasný starobný dôchodok, čo je protiprávne. Žalobca sa pritom nemohol zbaviť povinnosti dávku vrátiť odkazom na neznalosť zákona. Zdôraznila, že prezumpcia znalosti zákona sa vzťahuje na všetkých adresátov právnych noriem, teda aj na žalobcu, ktorý musel vedieť, že mu od 1. 9. 2023 vznikne nárok na predčasný dôchodok, čoho následkom je skončenie plynutia ochrannej doby, z ktorej si uplatnil nemocenské. Pre naplnenie skutkovej podstaty § 236 ods.1 písm. b) zákona považovala za postačujúce už samotnú skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o priznanie predčasného dôchodku. Tým totiž deklaroval, že splnil podmienky pre jeho priznanie, a nemal dôvod predpokladať, že mu dôchodok nebude priznaný. S týmto vedomím si uplatnil nárok na nemocenské. III. Posúdenie veci kasačným súdom 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 12. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Podľa § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Podľa § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované obdobie a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Podľa § 67 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na (okrem iného) dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 109 ods. 2 tohto zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 13. V prerokúvanej veci žalovaná zaviazala žalobcu ako príjemcu dávky na jej vrátenie v zmysle § 236 ods. 1 písm. b) cit. zák. Podľa tohto ustanovenia platí, že príjemca je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého mu nepatrila, ak je vyššia ako 5 eur a (okrem iného) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom. Z formulácie citovanej časti tohto ustanovenia je zrejmé, že povinnosť príjemcu dávky je viazaná na tri samostatné podmienky (predpoklady): 1. jednak, že príjemca na vyplatenú dávku nemal nárok, teda buď mu tento nárok vôbec nevznikol alebo pôvodne vzniknutý nárok už zanikol, no napriek tomu sa mu vyplatila; 2. vedomosť príjemcu alebo aspoň jeho povinnosť z okolností predpokladať, že sa mu vypláca dávka, na ktorú nemá nárok; 3. presiahnutie min. sumy 5 eur (čo je v prerokúvanej veci celkom zjavne splnené). 14. Dávka, o ktorej vrátenie v prerokúvanej veci ide, je nemocenské vyplatené žalobcovi za obdobie od 4. 9. 2023 do 29. 2. 2024, teda v období, ktoré z časového hľadiska nasledovalo po skončení jeho pracovného pomeru k 31. 8. 2023. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si nemocenské uplatnil z ochrannej doby, ktorej skončenie je upravené v § 32 ods.4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že jedným z dôvodov, ktoré majú za následok jej neplynutie jej aj vznik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku. 15. V prerokúvanej veci žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 21. 8. 2023 o priznanie predčasného starobného dôchodku od 1. 9. 2023 a k tomuto dátumu mu bol aj rozhodnutím z 5. 10. 2023 priznaný a vznikol mu nárok na jeho výplatu (§ 109 ods. 1 a 2 v spojení s § 67 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení). 16. Samotné neoprávnené prijímanie dávky, je však len jednou, nie však postačujúcou podmienkou aplikácie § 236 ods. 1 písm. b) cit. zák. Ďalšou podmienkou je zistenie splnenia vedomostnej zložky, keď zákon stanovuje, že príjemca dávky musel vedieť alebo aspoň z okolností predpokladať, že sa mu vypláca dávka, na ktorú nemá nárok. Predpokladá sa teda skúmanie subjektívneho zavinenia. 17. V otázke preukázania predpokladov stanovených v § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v zmysle, že poberateľ dávky vedel, že ju prijíma neoprávnene, poukazuje kasačný súd poukazuje na závery prijaté v rozhodnutí sp. zn. 7Ssk/35/2025 zo dňa 15. 8. 2025. Tunajší súd v tomto rozhodnutí uzavrel: «Vychádzajúc z formulácie ustanovenia § 236 ods.1 písm. b) najmä z použitého oznamovacieho spôsobu („vedel"), potom záver, že príjemca v čase prijímania dávky vedel o tom, že ju prijíma neoprávnene, predpokladá zistenie, že príjemca mal skutočnú vedomosť o tom, že mu dávka nepatrí (teda že mu na ňu nevznikol nárok alebo že mu vzniknutý nárok zanikol). Nepostačuje, že o tom vedieť mohol alebo že mal pochybnosti. Záver o vedomosti príjemcu je v podstate skutkovým záverom o stave mysle (vedomia) príjemcu, ktorý sa sám osebe nedá priamo dokazovať. Na tento stav možno usudzovať len z vonkajších prejavov, ktorú budú svedčiť o jeho vedomosti (napr. jeho vlastné vyjadrenia o tom, že sa mu podarilo niečo vylákať a pod.), alebo z rôznych nepriamych dôkazov (porov. napr. pre dokazovanie úmyslu obdobne rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 10/2020).» 18. Pokiaľ ide o záver, že musel z okolností predpokladať, že sa mu dávka vypláca neprávom, tak tu postačuje poznanie takých okolností, ktoré sú spôsobilé v ňom vzbudiť rozumné pochybnosti o tom, či má právo na dávku (napr. rozsudok sp. zn. 6 Ssk 48/2023). Aj v tomto prípade je však potrebné zistiť a označiť konkrétne skutkové okolnosti a je potrebné skúsenostnou úvahou posúdiť ich spôsobilosť vzbudiť rozumné pochybnosti. Judikatúra už vyslovila, že vedomosť ani povinnosť predpokladať nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že v Zbierke zákonov bol uverejnený právny predpis, ktorý upravuje podmienky nároku na dávku, jeho trvanie alebo jej výplatu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 So 253/2001, judikát R 69/2003). 19. Z uvedeného vyplýva, že je podstatné, či žalovaná vychádzala pri svojom rozhodovaní z toho, že žalobca vedel alebo, či musel vzhľadom na okolnosti predpokladať, že dávka mu je vyplácaná neprávom. S rozlíšením stupňa vedomostnej zložky skutkovej podstaty § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. totiž priamo súvisia nároky na odôvodnenie jej rozhodnutia, ako je uvedené v odsekoch 17 a 18 tohto rozhodnutia.
20. V prerokúvanej veci žalovaná konštatovala, že žalobca vedel o neoprávnenom vyplácaní dávky, a to za situácie, keď žalobca zdôrazňoval, že minimálne do doručenia rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku (teda do 23. 11. 2023) nemohol za žiadnych okolností vedieť, či jeho žiadosti bude vyhovené a či a odkedy mu bude priznaný nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Namietal, že nemal vedomosť o tom, že nemocenské poberá neoprávnene, a súčasne, že sa jeho s jeho vedomosťou žalovaná ani riadne a dostatočne nevysporiadala a neprihliadal na jeho dobromyseľnosť. 21. O vrátení neprávom vyplatenej dávky rozhoduje žalovaná resp. jej organizačné zložky v tzv. nedávkovom konaní. Žalovaná je povinná v odôvodnení svojich rozhodnutí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala (§ 209 odsek 4). Je jej povinnosťou vysvetliť, akými konkrétnymi skutočnosťami mala naplnené jednotlivé znaky skutkovej podstaty (hypotézy) právnej normy, podľa ktorej rozhodovala. 22. Ak teda žalovaná v prerokúvanej veci rozhodla podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., s tým, že konštatovala vedomosť žalobcu (nie to, že musel vzhľadom na okolnosti predpokladať neoprávnené vyplácanie dávky), bolo jej povinnosťou tento záver riadne odôvodniť v zmysle záverov uvedených v odseku 17 tohto rozhodnutia. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej uvedeným požiadavkám nezodpovedalo a vo svojej podstate len všeobecne opísalo časový sled udalostí. Aj keď tieto udalosti vždy budú základom pre závery ohľadne vedomosti resp. povinnosti predpokladať neoprávnené prijatie dávky, chýba dostatočná úvaha, z čoho žalovaná vyvodila, že žalobca o týchto následkoch vedel. Samotný správny súd považoval takéto odôvodnenie za veľmi lakonické, pričom však dospel k záveru, že napriek tomu vyjadruje podstatu úvahy. Kasačný súd sa s týmto záverom z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje. IV. Záver a trovy kasačného konania 23. S poukazom na vyššie uvedené závery bola kasačná sťažnosť žalobcu podaná dôvodne, a preto kasačný súd zmenil rozhodnutie správneho súdu a zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 462 ods. 2 SSP a vec vrátil na ďalšie konanie. 24. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde, pričom vychádzal z úspechu žalobcu v konaní na oboch stupňoch (§ 167 ods. 1 SSP). 25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.