Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 6S/57/2025 7023200226 27. 10. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200226.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Romana Die (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO-19817/6996/2023-32915/2023 zo dňa 24.03.2023, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov č. KaPO-19817/6996/2023-32915/2023 zo dňa 24.03.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 25.04.2023 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO-19817/6996/2023-32915/2023, zo dňa 24.03.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, a následne zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhrady trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023 vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom. II. Administratívne konanie 3. Žalovanému bola dňa 21.02.2023 doručená žiadosť žalobcu o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov v právnej veci návrhu o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktorú následne po prerušení konania žalovaným s výzvou na doplnenie, doplnil podaním doručeným žalovanému dňa 20.03.2023 o ďalšie informácie, formulárovú žiadosť a ďalšie prílohy. Z týchto príloh vyplynulo, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Renault Megane Scénic EČV: E. (ďalej len ako „MV Renault“) v hodnote 650 Eur (podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.08.2022) a za týmto účelom podal žalobu zo dňa 23.01.2023 na Okresný súd Spišská Nová Ves.
III. Napadnuté rozhodnutie 4. O žalobcovej vyššie uvedenej žiadosti rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci, v právnej veci určenia vlastníckeho práva k MV Renault. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v krátkosti zhrnul skutkový stav a poukázal na tri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci mohol byť so svojou žiadosťou úspešný, t. z. žiadateľ musí spĺňať podmienku, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak ho je možné vyčísliť v peniazoch. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „Zákon o právnej pomoci“), podľa ktorého má žiadateľ právo na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (v čase vydania napadnutého rozhodnutia 700 Eur), okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Uviedol, že žalobca predložil aj kúpnu zmluvu zo dňa 29.08.2022, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla značky Renault, v rámci ktorej bola dohodnutá kúpna cena v sume 650 Eur, ktorú podľa vyjadrení žalobcu a predloženej žaloby zo dňa 23.01.2023, žalobca zaplatil predávajúcemu na mieste. Z predložených dokladov podľa žalovaného vyplynulo, že žalobca podal dňa 02.02.2023 na Okresnom súde Spišská Nová Ves žalobu o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedenému motorovému vozidlu proti predávajúcemu z kúpnej zmluvy. Podľa žalovaného tak hodnotu sporu v danom prípade predstavuje hodnota veci, ktorej sa spor týka, a teda hodnotu sporu v danom prípade možno vyčísliť na sumu 650 Eur, ktorá je zároveň nižšia ako aktuálna hodnota minimálnej mzdy podľa oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z., podľa ktorého je suma minimálne mzdy na rok 2023, 700 Eur za mesiac. Žalobca teda podľa žalovaného nesplnil podmienku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona o právnej pomoci. 5. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa zaoberal tiež možnosťou aplikácie § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný skonštatoval, že nepristúpil k aplikácii predmetného ustanovenia, keďže predpokladom jeho aplikácie je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, a teda ide o vec, kde je poskytnutie právnej pomoci celospoločensky žiaduce. S ohľadom na to, že v danom prípade ide o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, predmetnú vec podľa žalovaného v žiadnom prípade nemožno považovať za vec celospoločenského významu. 6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnil tiež nepriznanie poskytnutia predbežnej právnej pomoci, v rámci ktorého uviedol, že žalobca jednak vo svojom návrhu neuviedol, kedy má lehota koniec a že z predložených dokladov vyplynulo, že žalobca bol po podaní žaloby Okresným súdom Spišská Nová Ves vyzvaný na jej doplnenie, tieto na základe výzvy odstránil a z ďalších dokladov nevyplynulo, že by žalobcovi hrozilo nebezpečenstvo zmeškania nejakej lehoty. 7. Žalovaný záverom skonštatoval, že žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na poskytnutie právnej pomoci a keďže nesplnenie hoci len jednej z podmienok má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, žalovaný žalobcovi v predmetnej veci nárok na priznanie právnej pomoci nepriznal. Vzhľadom na kumulatívnosť podmienok podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, splnenie ďalších podmienok žalovaný nevyhodnocoval. IV. Konanie na krajskom súde a na správnom súde 8. Žalobca po doručení napadnutého rozhodnutia prostredníctvom zákonnej zástupkyne inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia podaním správnej žaloby. Žalobca považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nesprávne. Podľa žalobcu žalovaný nemohol použiť argument o hodnote sporu, keďže žalobca ešte nepodal žalobu vo veci, v ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci. Zo žiadosti podľa žalobcu vyplýva, že ide o určenie vlastníckeho práva. Podľa žalobcu sa žalovaný zaoberal len kúpnou cenou a nie postavením žalobcu ako maloletej osoby bez príjmu a vyhodnotením jeho statusu vo vzťahu k § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, čím došlo k porušeniu tohto ustanovenia
zo strany žalovaného. Žalobca mal za to, že preukázal, že v danom prípade ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. Žalovaný podľa žalobcu svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Maloleté osoby podľa žalobcu majú zo zákona právo na právnu pomoc. Žalobca následne všeobecne poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu trpí vadami nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, nedostatočne zisteného skutkového stavu (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo veci senát správneho súdu 6S. 10. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 02.02.2024 vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a že v rámci rozhodovania postupoval v intenciách platnej právnej úpravy, v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil právne úvahy, ktorého viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia, zadovážil si dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, zaoberal aj možnosťou postupu podľa ust. § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Citoval čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého: „Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.“ Predpokladom priznania nároku na právnu pomoc je kumulatívne splnenie troch zákonom stanovených podmienok v zmysle § 6 Zákona o právnej pomoci. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že je jeho povinnosťou pred rozhodnutím o nároku na právnu pomoc skúmať splnenie zákonom stanovených podmienok. V danom prípade nebola splnená podmienka hodnoty sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc a nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Podľa žalovaného nepriznanie právnej pomoci neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že je maloletou osobou žalovaný uviedol, že podľa Zákona o právnej pomoci úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok, a to, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak ho je možné vyčísliť v peniazoch. Záverom žalovaný navrhol predmetnú správnu žalobu zamietnuť. 11. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca po výzve správneho súdu replikou nevyjadril. 12. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP a splnení podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP, bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 18.12.2024, ktorého sa po riadnom predvolaní podľa § 108 ods. 2 a ods. 3 SSP, nezúčastnil žalobca ani žalovaný. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 09.12.2024, v ktorom uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, nežiada odročiť pojednávanie a súhlasí s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. 13. Podľa obsahu žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci a lustrácie v registri obyvateľov, dosiahol žalobca plnoletosť dňom 18.11.2024, na základe čoho správny súd predvolanie na pojednávanie a ďalšie písomnosti doručoval priamo žalobcovi a nie jeho zákonnej zástupkyni. Správny súd mal za to, že predvolanie bolo podľa doručenky na č. l. 47 súdneho spisu žalobcovi doručené dňa 27.11.2024. 14. Dňa 17.12.2024, t. j. jeden deň pred uskutočnením pojednávania bolo správnemu súdu k spisovej značke KE-8S/47/2023, pod ktorou je na správnom súde vedené predmetné konanie, doručené písomné podanie F. D. B., ktorý sa označil za zákonného zástupcu žalobcu, v ktorom tento uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní v tejto veci a žiada odročiť pojednávanie z vážnych rodinných a finančných dôvodov na termín po 12.01.2025.
15. Správny súd takéto ospravedlnenie neakceptoval a nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalobca v tomto konaní dosiahol plnoletosť dňom 18.11.2024, na základe čoho bolo vyššie uvedené písomné podanie vyhodnotené ako podanie osoby, ktorá nie je účastníkom konania, ani zástupcom účastníka konania a na takéto písomné podanie z tohto dôvodu správny súd neprihliadal. 16. Keďže pojednávania dňa 18.12.2024 sa nezúčastnil žalobca, žalovaný ani verejnosť, správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyhlásil rozsudok v predmetnej veci vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu po dobu 14 dní. Týmto rozsudkom predmetnú správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. V. Kasačná sťažnosť a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 17. Proti rozsudku správneho súdu sp. zn. KE-8S/47/2023 zo dňa 18.12.2024 podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 4Svk/22/2025 zo dňa 24.06.2025, ktorým rozsudok správneho súdu sp. zn. KE-8S/47/2023 zo dňa 18.12.2024 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 18. Kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú a to pre procesné pochybenie, ktorým bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, keďže sa s ním riadne nekonalo v časti ústneho pojednávania. Uvedené procesné pochybenie podľa kasačného súdu spočívalo v tom, že predvolanie na pojednávanie dňa 18.12.2024 nebolo podľa doručenky doručené žalobcovi, keďže vedľa podpisu na doručenke je v zátvorke uvedené slovo „otec“, to v spojení s ďalšími skutočnosťami a argumentáciou sťažovateľa v kasačnej sťažnosti doviedlo kasačný súd k záveru o tom, že žalobca bol zo strany správneho súdu nesprávne predvolaný na pojednávanie dňa 18.12.2024, čoho dôsledkom bolo zrušenie rozsudku správneho súdu sp. zn. KE-8S/47/2023 zo dňa 18.12.2024. 19. Kasačný súd tiež uviedol, že z dôvodu, že zrušil rozsudok správneho súdu z procesných dôvodov, neposudzoval vecnú správnosť meritórnych záverov správneho súdu, avšak dal do pozornosti správneho súdu vybranú rozhodovaciu prax, ktorá by mohla byť relevantná pri skúmaní a hodnotení dôvodnosti predmetnej správnej žaloby v merite. Kasačný súd poukázal a zároveň citoval z bodov rozsudkov kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/2/2021 zo dňa 25.05.2022 (body 16 a 18), sp. zn. 5Svk/32/2023 zo dňa 27.03.2024 (bod 5), 19SVs/3/2022 zo dňa 30.01.2024 (bod 19) a Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. ÚS 579/2021-37 zo dňa 30.03.2022 (body č. 17, 22, 25, 26 a 27). VI. Konanie na správnom súde po rozsudku kasačného súdu 20. Správny súd následne na prejednanie predmetnej veci z dôvodu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil pojednávanie na 27.10.2025. Predvolanie na pojednávanie bolo podľa doručenky na č. l. 16 žalobcovi riadne listinne doručené dňa 26.09.2025. Žalobca sa však pojednávania dňa 27.10.2025 bez ospravedlnenia nezúčastnil. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 23.09.2025 a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 26.09.2025 s tým, že súhlasí rozhodnúť vo veci v jeho neprítomnosti. Keďže pojednávania dňa 27.10.2025 sa nezúčastnili účastníci konania, ich zástupcovia, ani verejnosť, boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP a správny súd v predmetnej veci verejne vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu po dobu 14 dní. VII. Právne východiská 21. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého rozhodnutia a predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. SSP.
22. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 469 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“), ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 24. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 25. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 26. Podľa § 467 ods. 1 SSP, ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. 27. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 28. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. 29. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len vnútroštátne spory). 30. Podľa § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. 31. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 32. Podľa Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. o sume minimálne mzdy na rok 2023, je suma minimálne mzdy na rok 2023 a) 700 Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
b) 4,023 Eur za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. 33. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ako „Ústava SR“), každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. 34. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 35. Podľa Prílohy č. 1 zákona č. 71/1992 Zb., Sadzobník súdnych poplatkov, Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese, položka 1 písm. b), zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, je súdny poplatok 140 eur. 36. Podľa Prílohy č. 1 zákona č. 71/1992 Zb., Sadzobník súdnych poplatkov, Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese, Poznámka k položke 1, zo žaloby na určenie, či tu právo je, alebo nie je, a zo žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky. Ak je predmetom konania viac hnuteľných vecí alebo nehnuteľných vecí, poplatok sa vyberie iba za jednu z nich. VIII. Právne posúdenie a závery správneho súdu 37. Ako už bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, na to aby bol žiadateľ úspešný so svojou žiadosťou o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, musí kumulatívne splniť tri podmienky uvedené v § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný v rámci právneho posúdenia žiadosti žalobcu dospel k záveru o nesplnení podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona o právnej pomoci (ďalej aj ako „podmienky hodnoty sporu“), teda že hodnota sporu je vyčísliteľná v peniazoch a táto hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy a tiež k tomu, že v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Keďže žalovaný, s ohľadom na uvedené, splnenie ďalších podmienok už neskúmal a z obsahu správnej žaloby vyplynulo, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie žalovaným len vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, správny súd vyhodnotil ako kľúčové a zásadné v predmetnej veci, či žalovaný správne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona o právnej pomoci a že v danom prípade nebolo možné aplikovať ani ustanovenie § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. 38. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne právneho posúdenia nesplnenia podmienky hodnoty sporu zo strany žalovaného správny súd úvodom uvádza, že Ústava SR vo svojom čl. 47 ods. 2 priznáva právo na právnu pomoc každému, avšak za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Zo znenia uvedeného článku Ústavy SR možno vyvodiť, že samotný text Ústavy SR pripúšťa stanovenie limitov práva na právnu pomoc, ktoré majú byť stanovené vo forme zákona. V danom prípade sú tieto podmienky, či limity, stanovené Zákonom o právnej pomoci, z obsahu ktorého vyplýva, že tieto limity práva na právnu pomoc sú stanovené tak, aby bola zabezpečená trvalá udržateľnosť systému poskytovania právnej pomoci zo strany štátu. 39. Správny súd vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu zotrval na svojich záveroch zo zrušeného rozsudku sp. zn. KE-8S/47/2023 zo dňa 18.12.2024, na základe čoho opakovane uvádza, že v súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadne jeho špecifického postavenia ako maloletej osoby správny súd uvádza že, Zákon o právnej pomoci v prípade žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci nerozlišuje medzi osobou maloletou a plnoletou. V prípade podmienok podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci sú tieto podmienky založené na troch skutočnostiach, a to na príjmoch na majetku žiadateľa, na predpoklade úspechu sporu a na hodnote sporu. Zákon o právnej pomoci vek, či plnoletosť žiadateľa nezohľadňuje ako skutočnosť, ktorá by bola určujúcou pre potreby priznania práva na poskytnutie právnej pomoci, preto podľa správneho súdu nebolo povinnosťou žalovaného brať na zreteľ, či sa v prípade žalobcu jedná o maloletú osobu a túto argumentáciu žalobcu správny súd v súvislosti s vyhodnotením právneho posúdenia nesplnenia žalovaným, vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako tak nie je v danom prípade
podstatným ani to, že žalobca bol v konaní pred Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len ako „okresný súd“), zastúpený zákonnou zástupkyňou. 40. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že žalobca ešte nepodal žalobu vo veci, v ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci, správny súd uvádza, že uvedené nevyplýva z obsahu administratívneho spisu. Naopak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k MV Renault zo dňa 23.01.2023 na okresný súd, ktorú po výzve okresného súdu doplnil písomným podaním zo dňa 16.02.2023 a žiadosťou zo dňa 16.02.2023 (doručenou žalovanému dňa 21.02.2023) požiadal o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov v právnej veci návrhu na určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktorú následne doplnil. 41. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadne toho, že žalovaný sa nezaoberal postavením žalobcu ako maloletej osoby bez príjmu a vyhodnotením jeho statusu vo vzťahu k § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, správny súd poukazuje na bod č. 57 rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2021 zo dňa 24.02.2022: „Centrum právnej pomoci nie je povinné preskúmať mu predloženú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci aj v zmysle § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z. z., na základe ktorého by mohol riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov Centra právnej pomoci, pokiaľ ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, ak to žalobca v žiadosti výslovne neuvádza.“ Z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, že by sa žalobca vo svojej žiadosti výslovne dožadoval preskúmania svojej žiadosti aj vo vzťahu k § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, preto podľa správneho súdu nebolo povinnosťou žalovaného vyhodnocovať žalobcovu žiadosť aj vo vzťahu k § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný sa napriek tomu touto možnosťou zaoberal a v krátkosti vyhodnotenie tejto možnosti uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že aj táto žalobná argumentácia žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu žalovaného nie je dôvodná. 42. V súlade so závermi rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2021 zo dňa 24.02.2022 uvedenými v bode č 55 považoval správny súd záverom za potrebné vyjadriť sa k možnosti posudzovania žiadosti žalobcu podľa § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že na uvedený postup sú splnené podmienky vtedy ak možno konštatovať zároveň dve skutočnosti. Za prvé, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a za druhé, že je to potrebné pre zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. V danom prípade mal správny súd za nepochybné, že žalobcov prístup k spravodlivosti nebol žiadnym spôsobom obmedzený a už vôbec nie znemožnený, keďže podľa obsahu administratívneho spisu riadne podal na okresný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k MV Renault a v tomto konaní sa v zmysle čl. 13 ods. 2 v spojení s § 90 CSP nevyžaduje povinné právne zastúpenie advokátom. V danom prípade tak nemožno konštatovať, že by mal žalobca zamedzený prístup k súdu a spravodlivosti. S ohľadom na uvedené správny súd už podrobnejšie nevyhodnocoval skutočnosť, či v danom prípade ide o vec osobitnej ochrany, aj keď s ohľadom na charakter konania, ktoré žalobca inicioval žalobou na okresnom súde je táto možnosť krajne nepravdepodobná. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nemala byť žiadosť žalobcu žalovaným posudzovaná aj podľa § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. 43. V súvislosti s ďalšími bodmi správnej žaloby, v ktorých žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, správny súd uvádza, že tieto žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné, keďže žalobca ich žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil a správny súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu neidentifikoval naplnenie ani jedného z týchto dôvodov, ktoré by následne ako ďalšie mohli privodiť záver o splnení podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/, f/ a g/ SSP. 44. Ako už bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, kasačný súd vo svojom zrušujúcom rozsudku neposudzoval vecnú správnosť meritórnych záverov správneho súdu, avšak dal do pozornosti správneho súdu vybranú rozhodovaciu prax, ktorá by mohla byť relevantná pri skúmaní a hodnotení dôvodnosti predmetnej správnej žaloby v merite. Kasačný súd poukázal a zároveň citoval z bodov rozsudkov kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/2/2021 zo dňa 25.05.2022 (body 16 a 18), sp. zn. 5Svk/32/2023
zo dňa 27.03.2024 (bod 5), 19SVs/3/2022 zo dňa 30.01.2024 (bod 19) a Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. ÚS 579/2021-37 zo dňa 30.03.2022 (body č. 17, 22, 25, 26 a 27). Napriek tomu, že zo strany kasačného súdu nešlo pre správny súd o záväzný právny názor, správny súd v rámci opätovného rozhodovania v predmetnej veci nemohol nechať bez povšimnutia judikatúru, na ktorú poukázal kasačný súd a po dôslednom vyhodnotení dospel k záveru, že žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci je dôvodná. V konaní nebolo sporným, že žalobcom bola na okresný súd podaná určovacia žaloba. V zrušenom rozsudku správny súd dôvodil najmä faktickou určiteľnosťou hodnoty sporu, ak sa má v rámci súdneho konania, ktoré začalo na základe určovacej žaloby, určiť či tu je alebo nie je právo k veci, ktorej hodnotu možno pomerne ľahko určiť, v danom prípade na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy a z nej vyplývajúcej kúpnej ceny MV Renault. V tomto smere senát správneho súdu, najmä s ohľadom na vyššie uvedenú judikatúru, ale najmä na znenie ustanovení zákonov uvedených v bodoch č. 31, 34, 35 a 36 tohto rozsudku, dospel k posunu právneho názoru. Uvedený posun správny súd odôvodňuje tým, že pokiaľ zo znenia § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci sa pre poskytnutie právnej pomoci fyzickej osobe bez finančnej účasti nevyžaduje splnenie podmienky hodnoty sporu prevyšujúcej hodnotu minimálnej mzdy, v sporoch, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, tak v zmysle Prílohy č. 1 zákona č. 71/1992 Zb., Sadzobník súdnych poplatkov, Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese, položka 1 písm. b) a Poznámky k položke 1 vyplýva, že konanie o žalobe na určenie, či tu právo je, alebo nie je, je konaním, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi. Preto ak v danom prípade žalobca podal na okresnom súde určovaciu žalobu a následne žiadal o poskytnutie právnej pomoci v takomto konaní, žalovaný nesprávne právne vec posúdil, ak v danom prípade pri vyhodnotení splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci vyhodnocoval aj splnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) Zákona o právnej pomoci, teda tzv. podmienku hodnoty sporu. 45. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vzhľadom na viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, v intenciách záverov správneho súdu uvedených v tomto rozhodnutí, vec opätovne právne posúdiť a následne zvoliť procesný postup súladný s prislúchajúcimi ustanoveniami Zákona o právnej pomoci. 46. O náhrade trov konania pred správnym súdom ako aj trov kasačného konania rozhodol správny súd vo výroku II. tohto rozsudku podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP, a to na základe celkového úspechu žalobcu vo veci. XX. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 2:1. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.