Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/86/2022 7022200725 22. 07. 2025 JUDr. Tomáš Kuruc ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200725.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: PROENERGS s.r.o., so sídlom v Prešove, K Surdoku 8434, IČO: 36 693 481, právne zastúpený: JUDr. Ing. Michal Juhás, advokát, so sídlom v Košiciach, Mojmírová 12, IČO: 42 325 463 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 1887/10, IČO: 00 166 405, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. NIP_PO/BEZ/2022/3738-2022/16354 zo dňa 12.10.2022, takto rozhodol: I. Z r u š u j e opatrenia žalovaného č. NIP_PO/BEZ/2022/3738-2022/16354 zo dňa 12.10.2022 a vec vracia Národnému inšpektorátu práce na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Inšpektorát práce Prešov, ako prvostupňový orgán (ďalej aj „IP Prešov“) podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“) rozhodnutím č. IPPO/IPPO_2.0-PO/ROZ/2022/827 zo dňa 08.06.2022 rozhodol vo veci žalobcu tak, že podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „správny poriadok“) uložil pokutu žalobcovi vo výške 1.500,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode - právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - zákona o inšpekcii práce za skutky vymedzené v rozhodnutí inšpektorátu práce. 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 06.07.2022 odvolanie, v ktorom navrhol, aby druhostupňový správny orgán rozhodnutie IP Prešov zo dňa 08.06.2022 zrušil a súčasne zastavil správne konanie v celom rozsahu vo veci uloženia pokuty voči žalobcovi. 3. IP Prešov listom označeným ako „oznámenie o odstúpením odvolania“ dňa 02.08.2022 žalobcovi oznámil, že odvolanie žalobcu, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 06.07.2022 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 08.06.2022, ktorým bola uložená pokuta žalobcovi, bolo dňa 02.08.2022 odstúpené na Národný inšpektorát práce. 4. Národný inšpektorát práce (ďalej aj „žalovaný“) listom zo dňa 25.08.2022 označeným "oznámenie k doručenému elektronickému dokumentu označeného ako odvolanie" oznámil žalobcovi, že preskúmal
či sú splnené podmienky pre riadne podané odvolanie v zmysle Správneho poriadku a uviedol, že elektronický dokument bol do elektronickej schránky inšpektorátu práce doručený dňa 06.07.2022 prostredníctvom advokátskej kancelárie A. B. C. A., pričom elektronický dokument bol podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom advokáta. Žalovaný uviedol, že v spise je založené plnomocenstvo pre A. B. C. A., ktoré bolo podpísané dňa 31.03.2022 B. A. D. označeným ako konateľom žalobcu a podľa obchodného registra A. D. skončila funkcia konateľa dňa 29.03.2022, teda pred podpisom plnomocenstva pre uvedeného advokáta. Žalovaný uviedol, že predmetný právny úkon označený ako odvolanie nebol urobený žalobcom ako osobou, voči ktorej napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce smerovalo, ale osobou, ktorá nemala oprávnenie predmetný právny úkon za žalobcu vykonať. Z tohto dôvodu žalovaný oznámil žalobcovi, že nie je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť, pretože doručené elektronické podanie nie je odvolaním žalobcu a teda nie je procesným úkonom, ktorý by bol spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie. V danom prípade rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 08.06.2022 o uložení pokuty vo výške 1.500,- eur nadobudlo právoplatnosť. 5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu (JUDr. Inf. C. A., advokátska kancelária) vyjadrením zo dňa 12.09.2022 k oznámeniu žalovaného zo dňa 25.08.2022 uviedol, že v čase udelenia danej plnej moci riadne konali s pánom B. A. D. ako konateľom žalobcu, nakoľko im nebolo v tom čase žiadnym spôsobom ako tretej osobe oznámené, že došlo už medzičasom k jeho odvolaniu z funkcie konateľa a v príslušnom obchodnom registri v čase podpisu plnej moci bol práve pán B. A. D. riadne zapísaný ako jediný konateľ žalobcu. S poukazom na § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka mal za to, že v zmysle materiálnej publicity sa hľadí na udelené plnomocenstvo zo strany žalobcu podpisujúcim konateľom pánom B. A. D. (aj keď žalobca už v tom čase mal iného konateľa pána A. E.), tak ako by ho riadne podpísala osoba plne oprávnená konať za žalobcu. Teda plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii zo strany pána B. A. D. bolo riadnym spôsobom udelené oprávnenou osobou na konanie za žalobcu a tým pádom aj podané Odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu je riadnym procesným úkonom, ktorý je spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie. Navyše žalovaný v plnom rozsahu akceptoval tú istú plnú moc na právne zastúpenie podpísanú pánom B. A. D., keď riadne prostredníctvom e-mailu zo dňa 13.04.2022 na základe žiadosti o poskytnutie informácii a priloženej plnej moci k nej poskytol požadované informácie vrátane zaslania rozhodnutia o nesprístupnení časti informácií priamo do elektronickej schránky advokátskej kancelárie. Zároveň aj prvostupňový správny orgán, ktorý vydal samotné rozhodnutie o uložení pokuty riadne konal s advokátskou kanceláriou od momentu udelenia predmetnej plnej moci, pričom toto konanie od prevzatia právneho zastúpenia zahŕňalo najmä telefonickú komunikáciu s IP Prešov ohľadom termínu nahliadnutia do spisu, samotné nahliadnutie do spisu dňa 26.04.2022 na právnom oddelení IP Prešov, doručovanie písomností vrátane Rozhodnutia IP Prešov a nikdy prvostupňový správny orgán nevzniesol žiadnym spôsobom akékoľvek výhrady voči udelenej plnej moci. Na záver žalobca žiadal žalovaného, aby bez zbytočného odkladu rozhodol o podanom odvolaní proti rozhodnutiu IP Prešov. 6. Následne dňa 12.10.2022 podaním č. NIP_PO/BEZ/2022/3738-2022/16354 zo dňa 12.10.2022 označeným ako „Odpoveďou na vyjadrenie zo dňa 12.09.2022“ – (ďalej aj ako „opatrenie žalovaného“) Národný inšpektorát práce (ako druhostupňový správny orgán – žalovaný pozn.- správneho súdu) oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že preskúmal a preveril námietky uvedené vo vyjadrení a uviedol, že tieto nie sú spôsobilé zmeniť záver, že Národný inšpektorát práce nebol oprávnený konať a rozhodnúť vo veci týkajúcej sa účastníka konania PROENERGS s.r.o., K Surdoku 8434, 080 01 Prešov, IČO 36693481 (konanie Inšpektorátu práce Prešov č.: IPPO/ IPPO_2.0-PO/ROZ/2022/827, P:14/2022), pretože elektronické podanie, podané a doručené Vašou advokátskou kanceláriou nebolo odvolaním účastníka konania PROENERGS s.r.o., Prešov (žalobcu – pozn. správneho súdu), a teda nešlo o procesný úkon, ktorý by bol spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie. 7. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 11.11.2022 k odpovedi žalovaného zo dňa 12.10.2022 uviedol, že vôľa žalobcu byť riadne právne zastúpený vo všetkých úkonoch v rámci predmetnej inšpekcie práce sa nezmenila ani po zmene konateľa u žalobcu svedčí o tom riadne udelené plnomocenstvo zo strany žalobcu zo dňa 05.04.2022, ktoré z dôvodu procesnej opatrnosti predložil právny zástupca žalobcu žalovanému. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu poukázal na to, že plnomocenstvo zo dňa 05.04.2022 bolo žalobcom udelené ešte v čase pred podaním odvolania voči rozhodnutiu IP Prešov zo dňa 06.07.2022. Plnomocenstvo zo dňa 05.04.2022 ktoré bolo podpísané novým konateľom pánom A. E. nebolo predložené k odvolaniu voči rozhodnutiu IP Prešov zo dňa
06.07.2022 z dôvodu, že v celom priebehu prvostupňového konania prvostupňový správny orgán nikdy nenamietal predložené plnomocenstvo zo dňa 31.03.2022. V závere žalobca prostredníctvom právneho zástupcu opätovne požiadal žalovaného, aby riadne konal a bez zbytočného odkladu rozhodol o podanom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. 8. Napokon žalovaný odpoveďou č. NIP_PO/BEZ/2022/3738-2022/19151 zo dňa 07.12.2022 na vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.11.2022 uviedol, že preskúmal námietky žalobcu a oznámil, že tieto nie sú spôsobilé zmeniť záver, že žalovaný nebol oprávnený konať a rozhodnúť z dôvodov uvedených v oznámení zo dňa 25.08.2022 a v odpovedi zo dňa 12.10.2022. Žalovaný uviedol, že berie na vedomie plnomocenstvo zo dňa 05.04.2022, ktoré bolo predložené až 11.11.2022, avšak správne konanie bolo právoplatne ukončené dňa 06.07.2022, a preto žalovaný nie je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť. II. Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania 9. Správnou žalobou zo dňa 23.12.2022, doručenou toho istého dňa pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil opatrenie žalovaného č. NIP_PO/BEZ/2022/3738-2022/16354 zo dňa 12.10.2022 ako aj odpoveď žalovaného č. NIP_PO/ BEZ/2022/3738-2022/19151 zo dňa 07.12.2022 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 10. V žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ) spočívajúce v tom, že žalovaný nepriznal právne účinky odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty zo dňa 06.07.2022, ktoré bolo riadne a včas podané a doručené prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu na základe plnomocenstva udeleného zo dňa 31.03.2022 a 05.04.2022. 11. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to (rovnako ako v písomných vyjadreniach adresovaných Národnému inšpektorátu práce), že v čase udelenia plnomocenstva zo dňa 31.03.2022 právny zástupca JUDr. Ing. Michal Juhás riadne konal s pánom B. A. D. ako konateľom žalobcu, pretože mu nebolo v tom čase žiadnym spôsobom ako tretej osobe oznámené, že medzičasom došlo k jeho odvolaniu z funkcie konateľa, pričom aj podľa údajov z obchodného registra (ktorými Národný inšpektorát obhajuje svoj nezákonný postup) bol v čase podpisu plnomocenstva zo dňa 31.03.2022 práve pán B. A. D. riadne zapísaný ako jediný konateľ žalobcu. 12. S poukazom na § 27 ods. 3 prvá veta Obchodného zákonníka a zákonný princíp materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri je nielenže neprípustné, ale zároveň žiadny právny predpis nevyžaduje, aby akákoľvek tretia osoba (splnomocneného právneho zástupcu spoločnosti nevynímajúc) vždy pred konaním s právnickou osobou z vlastnej iniciatívy overovala, či skutočne platia údaje zapísané v obchodnom registri. Žalobca (PROENERGS s.r.o.) informoval svojho právneho zástupcu JUDr. Ing. Michala Juhása so zmenou konateľa až dňa 05.04.2022 v deň udelenia „nového“ plnomocenstva na základe zaslaného e-mailu od pani B. F. E. zo spoločnosti PROENERGS s.r.o. To znamená, že právny zástupca žalobcu (spoločnosti PROENERGS, s.r.o.) JUDr. Ing. Michal Juhás sa o zmene v osobe konateľa spoločnosti dozvedel až v čase zápisu tohto údaja do obchodného registra, a teda v čase podpisu „pôvodného“ plnomocenstva zo dňa 31.03.2022 nebol žiadnym spôsobom informovaný a nevedel o odvolaní konateľa spoločnosti PROENERGS s.r.o. z pána B. A. D. na pána A. E.. 13. Plnomocenstvo zo dňa 05.04.2022 bolo dodatočne predložené z dôvodu procesnej opatrnosti, keďže Národný inšpektorát práce zotrvával na svojom nepochopiteľnom názore, že právny zástupca JUDr. Ing. Michala Juhás nepreukázal oprávnenie konať za žalobcu (spoločnosť PROENERGS, s.r.o.). Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že plnomocenstvo zo dňa 05.04.2022 bolo právnemu zástupcovi JUDr. Ing. Michalovi Juhásovi udelené ešte v čase pred podaním Odvolania proti Rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 08.06.2022, napriek tomu však Národný inšpektorát práce ani po predložení tohto plnomocenstva nepovažuje Odvolanie žalobcu ako odvolanie s riadnymi právnymi účinkami. V právnom štáte, v ktorom štát zaručuje materiálnu (a nie formálnu) ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, je neprípustné, aby nastala situácia, kedy v konaní pred orgánmi verejnej moci, v rámci ktorého zákon garantuje účastníkom dvojinštančnosť
konania, prvostupňový orgán počas celého priebehu prvostupňového konania bez výhrad konal s účastníkom konania prostredníctvom právneho zástupcu na základe predloženého plnomocenstva, po podaní riadneho opravného prostriedku (odvolania) účastníkovi konania (odvolateľovi) oznámil tiež prostredníctvom splnomocneného zástupcu odstúpenie odvolania nadriadenému (odvolaciemu) orgánu a následne nadriadený (odvolací) orgán to isté splnomocnenie neakceptoval, pričom ani dodatočne doložené predtým udelené splnomocnenie (oprávňujúce splnomocneného zástupcu v mene účastníka konania nielen na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci prvého stupňa) nezhojilo požiadavku nadriadeného (odvolacieho) orgánu na preukázanie oprávnenia konať v mene účastníka konania. Takýto postup nadriadeného (odvolacieho) orgánu verejnej moci (v tomto prípade Národného inšpektorátu práce), je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, ako jedným zo základných pilierov materiálneho právneho štátu a spôsobuje hrubé porušovanie ústavou garantovaných práv účastníka konania (v tomto prípade žalobcu) na prístup k spravodlivosti. 14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.04.2023 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich postupov a navrhol, aby správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP alebo žalobu ako nedôvodnú zamietol. 15. Vo svojom vyjadrení žalovaný opätovne zhrnul priebeh administratívneho konania a v správnej žalobe vznesené žalobné námietky považoval za neopodstatnené. Uviedol, že v čase doručenia podania označeného ako odvolanie žalovanému dňa 02.082022 boli zverejnené údaje v Obchodnom registri o zmene konateľa žalobcu, a teda boli tieto údaje vo vzťahu k žalovanému ako tretej osobe už účinné. Žalovaný postupoval presne a súladne s údajmi žalobcu zverejnenými v Obchodnom registri. K tvrdeniu, že žalobca informoval advokátsku kanceláriu o zmene konateľa až dňa 05.04.2022 v deň udelenia nového plnomocenstva na základe zaslaného e-mailu od pani B. F. E. zo spoločnosti žalobcu: Žalovaný k danej veci uvádza, že advokátska kancelária nepredložila žalovanému spolu s odvolaním plnomocenstvo zo dňa 05.04.2022. Ani obsahom administratívneho spisu Inšpektorátu práce Prešov toto plnomocenstvo nebolo. Obsahom administratívneho spisu Inšpektorátu práce Prešov bolo iba plnomocenstvo zo dňa 31.03.2022, ktoré advokátska kancelária predložila Inšpektorátu práce Prešov spolu so žiadosťou o nahliadnutie do spisu dňa 04.05.2022. Žiadne ďalšie plnomocenstvo už nebolo v správnom konaní týkajúcom sa žalobcu predložené. Plnomocenstvo zo dňa 04.05.2022 predložila advokátska kancelária žalobcovi až spolu s vyjadrením dňa 11.11.2022, teda až po viac ako štyroch mesiacoch po skončení správneho konania týkajúceho sa žalobcu. V tomto prípade bol žalovaný viazaný plnomocenstvom zo dňa 05.04.2022 až po jeho doručení žalovanému dňa 11.11.2022. Žalovaný nesúhlasil s vyjadreniami žalobcu, že doručené podanie označené ako odvolanie bolo riadne podané. S danou vecou sa žalovaný zaoberal zodpovedne a po riadnom posúdení všetkých zistených faktov o svojich záveroch riadne informoval priamo žalobcu listom zo dňa 25.08.2022. Advokátska kancelária nebola ani v čase vydania listu zo dňa 25.08.2022, ani v čase vydania listu zo dňa 12.10.2022 riadne splnomocnená na zastupovanie žalobcu, preto s ňou žalovaný ani nekonal ako so splnomocneným zástupcom žalobcu. 16. Žalobca v replike zo dňa 20.06.2024 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach obsiahnutých v žalobe a navyše poukázal na to, že Oznámenie žalovaného zo dňa 25.08.2022 nemôže vyvolávať právne účinky, a to z dôvodu nedodržania zákonom predpokladaného postupu pri doručovaní v správnom konaní podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku. Preto až napadnuté oznámenie bolo spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako účastníka administratívneho konania vo veci inšpekcie práce, nakoľko až po jeho riadnom a zákonom aprobovanom doručení prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu sa žalobca plnohodnotne a so všetkými právnymi účinkami dozvedel o tom, že žalovaný nebude rozhodovať o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 08.06.2022, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.500,- eur. Žalovaný si zakaždým musel byť vedomý toho, že žalobca pri každom svojom podaní koná prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žalovanému muselo byť tiež jasné, že naopak právny zástupca žalobcu nikdy nekoná vo vzťahu k žalovanému vo svojom vlastnom mene. Žalovaný neprípustne obmedzuje právneho zástupcu žalobcu a v rozpore s princípom materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri mu ukladá povinnosť pri každom úkone v mene svojho klienta (v tomto prípade žalobcu ako právnickej osoby) sledovať jeho vnútornú štruktúru a overovať, či stále platia údaje zapísané v obchodnom registri. Všetky argumenty žalovaného prinajmenšom oscilujú na hranici odopretia spravodlivosti (denegatio iustitie), kedy žalovaný uprednostňuje striktný formalizmus pri konaní a rozhodovaní orgánu verejnej moci, ktorý povyšuje nad zmysel súdnej a inej právnej ochrany, čo je v podmienkach materiálneho
právneho štátu neprípustné. Podobný formalizmus už bol opakovanie riešený Ústavným súdom SR (napr. nález č. k. II. ÚS 68/2020-42 zo dňa 23.06.2020) a bol vyhodnotený ako ústavne nekonformný. 17. Žalovaný v duplike zo dňa 02.08.2024 vyjadril presvedčenie, že nie je akceptovateľné prenášať ťarchu pochybenia žalobcu a je advokátskej kancelárie pri udeľovaní plnomocenstva dňa 31.03.2022 na žalovaného, ktorý v postavení odvolacieho orgánu je povinný zaoberať sa odvolaním tak ako mu bolo doručené, a až následne po konštatovaní jeho zákonnosti, venovať pozornosť napadnutému rozhodnutiu, vrátane procesného postupu, ktorý vydaniu tohto individuálneho správneho aktu predchádzal. III. Konanie na krajskom a správnom súde 18. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. 19. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/86/2022-74 zo dňa 11.05.2023 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 20. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 7S/86/2022. Po prechode výkonu súdnictva na Správny súd v Košiciach je vec vedená pod sp. zn. KE-7S/86/2022 a bola pridelená na rozhodovanie do senátu 2S. Oznámenie o zmene senátu bolo následne doručené účastníkom konania. 21. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.07.2025 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil opatrenie rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). IV. Relevantná právna úprava 22. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 23. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 24. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. 25. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 26. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje,
je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť. 27. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 28. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (druhostupňového správneho orgánu) v konaní ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého opatrenia č. NIP_PO/BEZ/2022/3738-2022/16354 zo dňa 12.10.2022. Predmetom tohto súdneho konania bolo najmä posúdiť, či konanie a postup žalovaného, ktorý neprihliadol na odvolanie právneho zástupcu žalobcu ako na odvolanie podané oprávnenou osobou bolo konaním zákonným a právne akceptovateľným konaní správneho orgánu a či takýto postup mal oporu v zákone a bol správne právne posúdený zo strany žalovaného. 29. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 30. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté opatrenie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel správny súd k záveru, že opatrenie žalovaného nie je zákonné a je namieste ho podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a podľa ust. § 191 ods. 4 vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 31. Hlavnú a v zásade jedinú námietku žalobu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení (žalobný dôvod upravený v § 191 ods. písm. c ) SSP ) bola v konaní zo strany správneho súdu jednoznačne vyhodnotená ako dôvodná a súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany žalovaného spočívajúceho v tom, že voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nebolo odvolanie podané oprávnenou osobou. Zároveň správny súd v tomto analogicky poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 68/2020-42 zo dňa 23.06.2020, podľa ktorého: „...21. Ústavný súd po preskúmaní veci je nútený konštatovať, že závery najvyššieho súdu sú arbitrárne, prejavom formalistického postupu, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť, ktorá v okolnostiach veci vyústila až do odopretia spravodlivosti....27. Skutočnosť, že označená advokátka spísala a podala kasačnú sťažnosť v mene sťažovateľa, pričom ju podávala už ako konateľka advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným, nemožno považovať za okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť záver, že ju podával iný advokát bez splnomocnenia sťažovateľa. Je potrebné si uvedomiť, že výkon advokácie môže byť vykonávaný vo viacerých formách, avšak predpokladom poskytovania právnych služieb je to, že ich poskytuje advokát, ktorý je zapísaný v zozname advokátov. Pokiaľ označenej advokátke bolo sťažovateľom riadne udelené plnomocenstvo na zastupovanie v celom konaní o správnej žalobe a na zastupovanie v konaní o opravnom prostriedku, pričom nedošlo k zániku zastúpenia, nie je možné mať relevantnú pochybnosť
o existencii plnej moci na zastupovanie sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti vrátane spísania kasačnej sťažnosti. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že advokátka počas konania zmenila formu výkonu advokácie, pretože v okolnostiach veci pri všetkých úkonoch zastupovala sťažovateľa tá istá advokátka. 28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že pôvodná plná moc bola plne akceptovateľná aj na konanie pred kasačným súdom, preto najvyšší súd nedôvodne a šikanózne žiadal sťažovateľa, ako aj advokátku na predloženie ďalšej plnej moci. V nadväznosti na uvedené záver najvyššieho súdu o tom, že kasačnú sťažnosť spísala a podala advokátka v dobe, keď sťažovateľa nezastupovala, vyznieva absurdne, formalisticky a ústavne neakceptovateľne. 29. Ústavný súd už viackrát vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen zmaril účel súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha.“ 32. V predmetnej veci navyše správny orgán prvého stupňa ako ani žalovaný nevyzval žalobcu na odstránenie vád podania (ak sa domnievali, že v čase podania odvolania už plnomocenstvo nie je z ich strany akceptovateľné) tak ako to predpokladá § 19 ods. 3 Správneho poriadku. Pričom v prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že právny zástupca žalobcu disponoval aj plnomocenstvom zo dňa 05.04.2022, tak ako to viackrát aj vo svojich vyjadreniach uvádzal samotný žalovaný, a tým mohli byť odstránené pochybnosti zo strany žalovaného, ak sa domnieval, že plnomocenstvo zo dňa 31.03.2022 nebolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne udelené, čo ani nebol tento prípad. 33. Odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s fyzickými osobami a právnickými osobami. Táto súčinnosť nemôže mať charakter formálnosti. Jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov. Správny poriadok vychádza z predpokladu aktívnej spolupráce účastníkov konania pri odstraňovaní nedostatkov podania. Ak ide o podanie vo výlučnom záujme účastníka, snaha na odstránenie nedostatkov podania zo strany správneho orgánu nemôže prevyšovať záujem účastníka. V jednoduchých prípadoch správny orgán v súčinnosti s účastníkom konania odstráni nedostatky podania bezodkladne. V ostatných prípadoch na ich odstránenie vyzve, pričom mu na tento účel určí primeranú lehotu. Podstatou správneho procesu je zabezpečiť ochranu práv účastníkov aj procesnú spravodlivosť, pričom sami nedostatky nie sú dôvodom pre zamietnutie odvolania bez poskytnutia možnosti nápravy. Správny orgán vedie proces podľa zásady súčinnosti, aby bola odstránená formálna vada a vec mohla byť meritórne posúdená. 34. Taktiež stojí za zmienku podľa názoru správneho súdu v prejednávanej veci, že dňom zápisu údajov do obchodného registra je rozhodnutie účinné predovšetkým voči zapísanej osobe samej (napr. v účtovníctve sa vykoná účtovný záznam o zvýšení základného imania), ale už aj voči tretím osobám, ktoré v tento deň nazrú do obchodného registra (skutočnosť tzv. subjektívnej vedomosti by zapísaná osoba musela preukázať, ak sa chce dovolávať prelomenia ochrany prostredníctvom princípu "nevedomosť chráni" zabezpečujúceho ochranu dobrej viery tretej osoby v zápis zverejnený v Obchodnom vestníku). Z uvedenej konštrukcie vyplýva, že zápis sa dostáva do informačného systému vždy podľa nového stavu, čo zodpovedá obvyklej úprave verejných kníh. Týmto dňom sa zápis stáva voči spoločnosti účinným, pričom najskôr týmto dňom môže mať účinky aj voči tretím osobám, a to v prípade, ak tretie osoby vedeli (t.j. vedieť nemuseli alebo nemali alebo nemohli) o zmenených údajoch alebo o obsahu listín a zapísaná osoba túto vedomosť preukáže. V opačnom prípade sa pre všeobecné účinky zápisu a uloženia do zbierky listín (tzv. pozitívna materiálna publicita) vyžaduje aj jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku. Navyše, v prípade tretích osôb, ktoré preukážu, že sa nemohli oboznámiť so zverejnením zápisu, sa uplatňuje dodatočná pätnásť dňová lehota, v ktorej sa zapísaná osoba nemôže odvolávať na zverejnené údaje a obsah listín. 35. Správny súd navyše nahliadnutím do obchodného registra – výpis úplný, pri obchodnej spoločnosti - žalobcovi zistil, že v časti štatutárny orgán - konateľ bol konateľom žalobcu A. D. od 26.11.2008 do 04.04.2022 a súčasným konateľom žalobcu je A. E., a to od 05.04.2022 doposiaľ. Podľa názoru správneho súdu tak ani v jednom ani v druhom prípade neobstojí právna argumentácia žalovaného, nakoľko z úplného výpisu z obchodného registra u žalobcu mal správny súd jednoznačne za preukázané, že vtedajší konateľ spoločnosti bol oprávnený konať za spoločnosť a bol oprávnený udeliť plnomocenstvo právnemu zástupcovi žalobcu dňa 31.03.2022.
36. Takto prezentovaný právny názor žalovaným je právne neudržateľný, nakoľko takto neakceptovateľný formalistický výklad marí účel ochrany práva a právom chránených záujmov osôb domáhajúcich sa inej ako súdnej ochrany a takýto postup nemôže byť v právnom štáte akceptovateľný. Takýto postup má povahu nesprávneho až šikanózneho výkladu jednotlivých právnych noriem zákona v neprospech účastníka konania, ktorý je v rozpore so zásadou dobrej verejnej správy. 37. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a preto správny súd zrušil opatrenie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). 38. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 39. Súd nezrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nakoľko má za to, že vzhľadom na námietky žalobcu a vzhľadom na vyššie uvedený právny názor správneho súdu bol dôvod len na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorého povinnosťou bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu a ustanovenia § 191 ods. 6 SSP. 40. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu po správnom právnom posúdení veci opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu pri viazanosti správneho orgánu právnymi závermi správneho súdu formulovaným v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP. 41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). 42. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.