Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 1Sas/2/2025 0925100080 08. 10. 2025 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100080.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. GIMY DESIGN, Jánovce 175, 059 13 Jánovce, IČO: 44 864 531, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00011/2024 zo dňa 27.06.2024, takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Právo na náhradu trov konania sa účastníkom konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 02.09.2024, doručenou na Správny súd v Košiciach dňa 10.09.2024 (ďalej aj „správna žaloba“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00011/2024 zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkaz nedoplatkov (ďalej aj „VN“) č. 2246435518 zo dňa 18.12.2023, vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2021 v sume 664,18 eur, ktorý bol vydaný zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Poprad tak, že výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2021 bol nedoplatok v sume 917,18 eur. Žalobkyňa sa zároveň proti žalovanému domáhala náhrady trov konania. 2. Žalovaný následne po zistení zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení uvedeného rozhodnutia – svojim „Upovedomením o oprave zrejmej nesprávnosti č. PV 912/00011/2024 zo dňa 25.07.2024“ opravil napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti rozhodnutia tak, že v časti rozhodnutia, kde je uvedená suma nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2021 „917,18 eur, sa nahrádza sumou „917,28 eur“. I. Priebeh administratívneho konania 3. Zdravotná poisťovňa - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta č. 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Poprad, predpísala platiteľke poistného (žalobkyni) Výkazom nedoplatkov č. 2246435518 zo dňa 18.12.2023 nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2021 (ďalej aj „RZ 2021“) v sume 664,18 eur podľa ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. Z odôvodnenia VN vyplýva, že dňa 09.07.2022 vydala zdravotná poisťovňa oznámenie o výsledku ročného zúčtovania č. 2246435518, voči ktorému platiteľka poistného (žalobkyňa) podala nesúhlasné stanovisko. Menovaná si splnila oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni až dňa 18.12.2023,
kedy ku dňu 08.05.2020 oznámila ukončenie poistenca štátu definovaného v § 11 odsek 7 písm. j) zákona (tzn. fyzická osoba, ktorá sa osobne celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov). Zdravotná poisťovňa po zohľadnení skutočností uvedených v nesúhlasnom stanovisku menovanej dospela k záveru, že celkovým výsledkom RZ za rok 2021, ktorý bol zistený ku dňu 18.12.2023, je nedoplatok vo výške 664,18 eur, ktorého podrobný výpočet je určený z údajov v tabuľke – „prehľad údajov pre výpočet RZ“. 4. Proti uvedenému výkazu nedoplatkov podala platiteľka poistného v zákonnej lehote námietky, v ktorých uviedla, že žiada o zrušenie VN č. 2246435518 zo dňa 18.12.2023, ktorým jej zdravotná poisťovňa vymerala nedoplatok vo výške 664,18 eur. V námietkach platiteľka poistného okrem ďalšieho namietala predovšetkým tú skutočnosť, že nesúhlasí s tvrdením zdravotnej poisťovne, že si oznamovaciu povinnosť splnila až v roku 2023 (vyplnením prísl. formulára), nakoľko už v roku 2020, teda v čase kedy jej dcéra dovŕšila šiesty rok veku (dieťa platiteľky poistného narodené dňa XX. XX. XXXX), telefonicky kontaktovala príslušnú pracovníčku zdravotnej poisťovne (počas pandémie COVID), pričom táto jej telefonicky potvrdila, že jej dcéra 09.05.2020 dovŕšila šiesty rok veku, a preto súbeh s režimom poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., sa týmto dátumom u nej ukončuje. Napriek uvedenému, zdravotná poisťovňa telefonické oznámenie o ukončení súbehu platiteľky poistného s režimom štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., vôbec nezohľadnila. V tejto súvislosti platiteľka poistného poukázala aj na to, že samotná zdravotná poisťovňa mala z jej evidenčného systému zo spracovaných údajov vedomosť o tom, že jej dcéra dňa 09.05.2020 už dovŕšila šiesty rok veku, preto nerozumie, prečo ju zdravotná poisťovňa nekontaktovala skôr, ešte v období rokov 2020 – 2022, ale až v decembri roku 2023, kedy zdravotná poisťovňa kontrolou zistila, že neeviduje splnenie oznamovacej povinnosti platiteľky poistného. S poukazom na uvedené platiteľka poistného žiadala zdravotnú poisťovňu o predloženie evidencie, z ktorej budú zrejmé všetky jej režimy ako platiteľky poistného a zároveň žiadala aj o prepočet a správne vykonanie RZ 2021. 5. Zdravotná poisťovňa námietkam platiteľky poistného nevyhovela a dňa 22.01.2024 ich postúpila so svojim stanoviskom (§ 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z.) na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „Úrad“). V tomto stanovisku zdravotná poisťovňa citovala ust. § 11 ods. 1 písm. b), § 11 ods. 7 písm. j), § 12 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2, § 16 ods. 1 a 2 písm. b), § 23 ods. 1 písm. d), ods. 13 a ods. 18, § 19 ods. 16 zákona č. 580/2004 Z. z. Zdravotná poisťovňa zároveň úradu predložila VN s doručenkou, námietky platiteľky poistného s doručenkou, prehľad prijatých a vrátených platieb, saldo II. detailné, oznámenie o výsledku RZ 2021 zo dňa 09. 07. 2022, čestné prehlásenie, prihlášku poistenca/platiteľky poistného zo dňa 13.12.2023, priebeh poistiek platiteľky poistného, mail zo dňa 19.02.2024, odpoveď na mail zo dňa 29.02.2024, výzvu na vrátenie neoprávneného preplatku z RZ 2021 zo dňa 19.12.2023, prehľad došlých a vrátených platieb, vyjadrenie k úhradám zúčtovaným v RZ 2021, scan obrazovky z komunikácie zo dňa 16.06.2022 zo dňa 11.01.2023 a zo dňa 13.12.2023. 6. Následne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou listom zo dňa 03.05.2024 podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, vyzval platiteľku poistného o vyjadrenie k stanovisku zdravotnej poisťovne zo dňa 22.01.2024. 7. Platiteľka poistného doručila úradu dňa 21.05.2024 svoje vyjadrenie, kde citovala ust. § 77a ods. 1 a 3 zákona č. 581/2004 Z. z. a ust. správneho poriadku § 3 ods. 1, 4 a 5, § 4 ods. 2, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 2 a § 46. Menovaná vyjadrila svoj nesúhlas s tvrdením zdravotnej poisťovne, že si nesplnila včas zákonnú oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni (resp. že si splnila oznamovaciu povinnosť až dodatočne, a to v roku 2023), nakoľko už v roku 2020, teda v čase keď jej dcéra dovŕšila šiesty rok veku, telefonicky o tom informovala pracovníčku zdravotnej poisťovne (počas pandémie COVID), pričom táto jej telefonicky potvrdila aj skutočnosť, že dcéra 09.05.2020 dovŕšila šiesty rok veku, a teda súbeh s režimom poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., sa u nej ukončil. V tejto súvislosti platiteľka poistného preto navrhla správnemu orgánu, aby vykonal dôkaz žiadosťou o poskytnutie súčinnosti u telefónneho operátora Slovak Telekom, a.s., v rámci ktorého si overí hovor z jej telefónneho čísla s pobočkou zdravotnej poisťovne Poprad v roku 2020. Na podporu svojho tvrdenia platiteľka poistného uviedla, že v čase kedy u nej došlo k ukončeniu režimu poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., platili na území Slovenska tzv. covidové opatrenia, tzn. že štátne inštitúcie pracovali len v núdzovom režime a všetky stránky boli v podstate vybavované len telefonicky, príp. elektronicky. S poukazom na vyššie uvedené menovaná má za to, že ak si svoju oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni splnila telefonicky, neobstojí tu postup zdravotnej poisťovne, kedy odvodzuje splnenie oznamovacej povinnosti iba od vyplnenia formulárového
tlačiva. Preto navrhla, aby úrad prešetril nielen správnosť výpočtu poistného, ale najmä dôvod, ktorý viedol k vzniku dlhu na poistnom, a teda nesprávny postup zdravotnej poisťovne, ktorá nezohľadnila telefonické oznámenie zániku režimu poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z.. Platiteľka poistného zároveň k svojmu vyjadreniu predložila aj čestné prehlásenie. Menovaná v závere poukázala na skutočnosť, že v súčasnosti riadne odvádza preddavky na zdravotné poistenie, avšak v dôsledku vyrubenia dlhu zdravotnou poisťovňou je jej znemožnené absolvovať akúkoľvek zdravotnú starostlivosť. Nakoľko platiteľka poistného má za to, že oznamovacia povinnosť bola z jej strany platne a účinne splnená, z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania voči uplatňovaným nárokom zo strany zdravotnej poisťovne. 8. Po preskúmaní námietok platiteľky poistného Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „žalovaný“) vydal rozhodnutie č. PV 912/00011/2024 zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v zmysle ust. § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zmenil Výkaz nedoplatkov č. 2246435518 zo dňa 18.12.2023 vydaný zdravotnou poisťovňou, proti ktorému platiteľka poisteného podala námietky zo dňa 05.01.2024 a v zmysle ust. § 19 ods. 9 v spojení s ust. § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2021 v sume 664,18 eur, že výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2021 je nedoplatok v sume 917,28 eur. Platiteľka poistného tak bola zaviazaná zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2021 v sume 917,28 eur, pričom rozhodnutie v celom rozsahu nahradilo výkaz nedoplatkov. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 10.07.2024 a zdravotnej poisťovni bolo na vedomie doručené dňa 04.07.2024. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2024. 9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrejmým spôsobom odôvodnil prečo pristúpil k zmene VN vydaného zdravotnou poisťovňou, pričom zároveň podrobne poukázal aj na rozsiahle odôvodnenie spôsobu výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2021. 10. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 18.12.2023 vykonala zdravotná poisťovňa prepočet RZP za obdobie roka 2021 na základe novozistených skutočností, ktorými bolo vyhlásenie platiteľky poistného zo dňa 13.12.2023, v ktorom si táto dodatočne splnila oznamovaciu povinnosť, že v období do 08.05.2020 bola fyzickou osobou, ktorá osobne celodenne vykonáva starostlivosť o dieťa vo veku do šiestich rokov. Zapracovaním ukončenia poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. ku dňu 08.05.2020, zdravotná poisťovňa považovala žalobkyňu na základe novozistených skutočností a v rozhodnom období roka 2021 ju evidovala od 01.01.2021 do 31.12.2021 ako SZČO bez súbehu s poistencom štátu. Z rozhodnutia taktiež vyplýva, že za obdobie roku 2021 boli žalobkyňou uhradené preddavky na poistné v celkovej sume 253,10 eur, pričom tieto preddavky jej boli vrátené ako súčasť preplatku vyplývajúci z výsledku prvotného ročného zúčtovania poistného za rok 2021. Z vykonaného dokazovania preto vyplýva, že zdravotná poisťovňa evidovala ku dňu vykonania prepočtu RZP za rok 2021 úhrn preddavkov na poistné vo výške 0,00 eur. Žalovaný následne podrobne uviedol spôsob výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2021. Pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť k tejto žalovaný uviedol, že riešenie chýbajúcej kategórie žalobkyne na základe jej telefonického hovoru zákon č. 580/2004 Z. z. nepozná a preto ani nepripúšťa. Podľa ust. § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z. si poistenec a platiteľ poistného môžu oznamovaciu povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v prípade, že by si žalobkyňa splnila svoju oznamovaciu povinnosť zákonným spôsobom v zákonom stanovenej lehote, nedošlo by tak k nesprávnemu evidovaniu kategórie platiteľa poistného v prípade žalobkyne zo strany zdravotnej poisťovne a nemuselo tak dôjsť k vzniknutej situácii. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul, že námietky platiteľky poistného (žalobkyne) pokladá za nedôvodné a neopodstatnené. II. Správna žaloba
11. Proti vyššie cit. rozhodnutiu žalovaného žalobkyňa podala v zákonnej lehote na správny súd správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného. 12. Podľa žalobkyne nesprávnym úradným postupom žalovaného, nedostatočným zistením skutkového stavu a nedostatočným vyhodnotením dôkazov došlo rozhodnutím žalovaného k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Uvedené žalobkyňa odôvodňuje nezohľadnením skutkového stavu, na ktorý poukazovala, nedostatočným, či vôbec žiadnym vysporiadaním sa s návrhmi na vykonanie dôkazov, ako aj nesprávnym vyhodnotením dôkazov bez toho, aby správny orgán uviedol prečo navrhované dôkazy nezohľadnil a nevykonal alebo aspoň uviedol akými úvahami sa riadil, keď dospel k vydanému rozhodnutiu. 13. Podľa žalobkyne sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí zaoberal iba vysvetlením ako vypočítal nedoplatok na ročnom zúčtovaní poistného za rozhodné obdobie, avšak namietanému dôvodu, resp. postupu zdravotnej poisťovne, a teda dôvodu prečo nedoplatok vôbec vznikol sa žalovaný opomenul v odôvodnení a pri hodnotení dôkazov venovať. 14. Žalobkyňa ďalej namieta v správnej žalobe porušenie zásady materiálnej pravdy ako jednu z nosných zásad správneho konania, pričom uvedené žalobkyňa odôvodňuje tým, že žalovaný sa nevysporiadal s jednotlivými jej tvrdeniami uvedenými v námietkach proti VN, ohľadom skutočností, že jej oznamovacia povinnosť ako platiteľky poistného materiálne bola splnená už v roku 2020, a nie až v roku 2023, na ktorú žalobkyňa už opakovane poukazovala, a teda, že zdravotná poisťovňa mala už v roku 2020 informácie pre správny výpočet RZP. Taktiež uviedla, že ak by správny orgán dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav, vykonaním dôkazov navrhnutých žalobkyňou (tzn. zabezpečením výpisu telefonických hovorov od tel. operátora z dotknutého obdobia, ktorý by potvrdil tvrdenie žalobkyne o telefonickom oznámení ukončenia kategórie poistenca štátu zdravotnej poisťovni), nevyhnutne by muselo dôjsť k odstráneniu rozporov medzi tvrdeniami žalobkyne a zdravotnej poisťovne. 15. Ďalej žalobkyňa namietala, že v spornom období neobdŕžala od zdravotnej poisťovne žiadnu výzvu, ktorou by bola vyzvaná na oznámenie kategórie platiteľa poistného. Podľa žalobkyne tvrdenie, že rozhodujúcim pre zohľadnenie správnych režimov platiteľa poistného je až vypísaním formulára/tlačiva zdravotnej poisťovne, je neudržateľné a popretím zásady zistenia materiálnej pravdy v administratívnom konaní. Zároveň žalobkyňa uviedla, že zákon pritom výslovne nezakazuje vykonať oznámenia inou formou pod sankciou neplatnosti. Naviac zdravotná poisťovňa v jej prípade o ukončení režimu poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. mala vedomosť nielen na základe jej telefonického oznámenia, ale aj zo svojej internej evidencie, nakoľko zdravotná poisťovňa spracúva aj údaje dieťaťa žalobkyne. Žalobkyňa namietala aj skutočnosť, že správny orgán nezohľadnil ani jej čestné prehlásenie v danom smere a ani sa nevysporiadal s tým, prečo tak neurobil. 16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PV 912/00011/2024 zo dňa 27.06.2024, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa proti žalovanému domáhala aj náhrady trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 17. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.04.2025, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 16.04.2025. V tomto vyjadrení žalovaný uviedol nasledujúce stanovisko. 18. Uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne v správnej žalobe sa nie je možné stotožniť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že vo veci riadne a dôsledne zistil a preskúmal skutkový stav v prejednávanom správnom konaní, pričom pri rozhodovaní zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne a zreteľne vyplýva na podklade akých skutočností bolo rozhodnutie vydané, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a v súlade s akými príslušnými právnymi predpismi žalovaný posúdil prejednávanú právnu vec. V odôvodnení sa žalovaný taktiež vysporiadal so všetkými žalobkyňou namietanými tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré v námietkach proti výkazu nedoplatkov žalobkyňa namietala. Rozhodnutie tak na základe vyššie uvedeného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a je riadne a dostatočným spôsobom odôvodnené.
19. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasným a zrejmým spôsobom odôvodnil prečo pristúpil k zmene VN vydaného zdravotnou poisťovňou, pričom zároveň podrobne poukázal aj na rozsiahle odôvodnenie spôsobu výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2021. 20. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 18.12.2023 vykonala zdravotná poisťovňa prepočet RZP za obdobie roka 2021 na základe novozistených skutočností, ktorými bolo vyhlásenie platiteľky poistného zo dňa 13.12.2023, v ktorom si táto dodatočne splnila oznamovaciu povinnosť, že v období do 08.05.2020 bola fyzickou osobou, ktorá osobne celodenne vykonáva starostlivosť o dieťa vo veku do šiestich rokov. Zapracovaním ukončenia poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. ku dňu 08.05.2020, zdravotná poisťovňa považovala žalobkyňu na základe novozistených skutočností a v rozhodnom období roka 2021 ju evidovala od 01.01.2021 do 31.12.2021 ako SZČO bez súbehu s poistencom štátu. Z rozhodnutia taktiež vyplýva, že za obdobie roku 2021 boli žalobkyňou uhradené preddavky na poistné v celkovej sume 253,10 eur, pričom tieto preddavky jej boli vrátené ako súčasť preplatku vyplývajúceho z výsledku prvotného ročného zúčtovania poistného za rok 2021. Z vykonaného dokazovania preto vyplýva, že zdravotná poisťovňa evidovala ku dňu vykonania prepočtu RZP za rok 2021 úhrn preddavkov na poistné vo výške 0,00 eur. Žalovaný následne podrobne uviedol spôsob výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2021. 21. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť, riešenie chýbajúcej kategórie žalobkyne na základe jej telefonického hovoru zákon č. 580/2004 Z. z. nepozná a preto ani nepripúšťa. Podľa ust. § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z. si poistenec a platiteľ poistného môžu oznamovaciu povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v prípade, že by si žalobkyňa splnila svoju oznamovaciu povinnosť zákonným spôsobom v zákonom stanovenej lehote, nedošlo by tak k nesprávnemu evidovaniu kategórie platiteľa poistného v prípade žalobkyne zo strany zdravotnej poisťovne a nemuselo tak dôjsť k vzniknutej situácii. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že akým spôsobom má byť oznámená zmena alebo vznik platiteľa poistného, a preto oznámenie kategórie prostredníctvom telefonického hovoru rozhodne nie je v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z.. Správnosť názoru žalovaného v predmetnej veci potvrdzuje aj § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého platiteľ poistného je povinný oznámiť zmenu platiteľa poistného zdravotnej poisťovni spôsobom určeným správnym orgánom. Zákonom spomínaný spôsob oznámenia uvedenej zmeny je opísaný aj v Metodickom usmernení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/13/14 „Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejne zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni“ uverejnenom vo Vestníku úradu. 22. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia uviedol, že žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný dôkazný prostriedok, príp. neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali akúkoľvek moc ovplyvniť skutočnosti uvádzané správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí, resp. mali potenciál akýmkoľvek spôsobom vyvrátiť dôvodnosť a správnosť tvrdení správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí. Preto žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojom rozhodnutí. Navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a nežiadal náhradu trov konania. 23. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného v stanovenej lehote už replikou nereagovala. IV. Relevantná právna úprava 24. Podľa § 10b ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.), zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z., na účely tohto zákona je povinný platiť poistné samostatne zárobkovo činná osoba. 26. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti. 27. Podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, ak za inú osobu nie je platiteľom štát podľa písmena c) alebo písmena m) prvého bodu na totožné dieťa a za inú osobu nie je platiteľom štát z dôvodu celodennej a riadnej starostlivosti o to isté dieťa. 28. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa. 29. Podľa § 19 ods. 9 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z., ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, zamestnanec, ktorému sa doručuje výsledok ročného zúčtovania, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. 30. Podľa § 23 ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z., účinného do 28. 02. 2022, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v). 31. Podľa § 23 ods. 3 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) do ôsmich dní od vzniku skutočností. Príslušná zdravotná poisťovňa spracúva údaje o tretích osobách podľa § 11 ods. 7 písm. j), k) a l) na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu týchto tretích osôb. Ak ide o skutočnosť podľa § 11 ods. 7 písm. j) poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo dieťaťa a priložiť kópiu rodného listu dieťaťa. 32. Podľa § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec, ktorý ani na výzvu zdravotnej poisťovne nesplní oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, sa na účely tohto zákona považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. Výzva zdravotnej poisťovne musí byť písomná a musí obsahovať vyčíslenie preddavku na poistné a poistného podľa § 20 ods. 4 a poučenie o následkoch nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa prvej vety. Na doručovanie výzvy sa vzťahuje § 17b. 33. Podľa § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec a platiteľ poistného si môžu oznamovaciu povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Na plnenie oznamovacej povinnosti v elektronickej podobe sa nevyžaduje zaručený elektronický podpis. 34. Podľa § 38ev ods. 14 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec a platiteľ poistného sú počas krízovej situácie povinní splniť povinnosti ustanovené v § 23 ods. 1 až 6, 8, 10 až 12 a ods. 15 a v § 24 písm. c), f) až o) najneskôr do 8. januára 2021. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 35. Správny súd v Košiciach s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach ust. § 199 - § 205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a preskúmal konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP, rozhodujúc bez nariadenia
pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 SSP a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť postupom podľa ust. § 190 SSP. 36. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzoval výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. 37. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v administratívnom (správnom) konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia. 38. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 39. Nosnou otázkou, ktorou sa správny súd zaoberal bolo preukázanie spôsobu splnenia si oznamovacej povinnosti platiteľky poistného voči zdravotnej poisťovni vzhľadom na skutočností (ukončenie poistenca štátu) v spojitosti s dôvodom v ust. § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., ako aj vznik celkového výsledku zúčtovania poistného za rok 2021, ktorý predstavoval u žalobkyne nedoplatok v sume v sume 917,28 eur. 40. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že zdravotná poisťovňa eviduje žalobkyňu ako platiteľku poistného pre účely RZ 2021 v období od 01.01.2021 do 31.12.2021 ako samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z.. Taktiež súd zistil, že zdravotná poisťovňa telefonicky oslovila žalobkyňu vo veci oznámenia ukončenia poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. dňa 16.06.2022, 11.01.2023 a 13.12.2023. Žalobkyňa si splnila oznamovaciu povinnosť a oznámila ukončenie poistenca štátu definovaného v § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. ku dňu 08.05.2020 doručením oznámenia platiteľa poistného a čestného vyhlásenia - až dňa 13.12.2023. Žalobkyňa si teda splnila oznamovaciu povinnosť v listinnej podobe dňa 13.12.2023 v zmysle § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z.. Po zapracovaní nových skutočností a po prepočte RZ 2021 došlo k zmene výsledku RZ 2021, a tým aj k zmene výšky preddavkov na poistné za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021, čo sa prejavilo aj v stave účtu platiteľky (zanikol preplatok a zdravotná poisťovňa eviduje na účte platiteľky poistného pohľadávku z neoprávnene vráteného preplatku z RZ 2021 č. 2246435518 vo výške 274,27 eur). Predložené doklady platiteľkou poistného mali ďalej za následok, že bolo nutné výsledok RZ 2021 zmeniť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je jasným a zrejmým spôsobom odôvodnené prečo úrad pristúpil k tejto zmene, pričom zároveň podrobne uviedol aj rozsiahle odôvodnenie spôsobu výpočtu nedoplatku na VZP vyplývajúcom z RZ za obdobie roka 2021. Súd ma tiež za preukázané, že z obsahu námietok žalobkyne vyplýva, že je si vedomá toho, že výsledkom jej RZ 2021 mal byť nedoplatok a nie preplatok. Výsledok RZ 2021, ktorým je nedoplatok v sume 917,28 eur je preto zákonný. 41. Správny súd uvádza k námietke žalobkyne, že si svoju oznamovaciu povinnosť splnila v roku 2020 a nie až v roku 2023, že sa plne stotožňuje so záverom žalovaného. Má za to, že platiteľ poistného je na základe ustanovenia § 23 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. b) v spojení s § 23 ods. 18 zákona č. 580/2004 Z. z. povinný oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinnosti štátu, platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z. v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Žalobkyňa bola počas krízovej situácie (pandémia COVID) povinná splniť si povinnosti ustanovené v § 23 ods. 1 zákona č.
580/2004 Z. z. najneskôr do 08.01.2021 v súlade s § 38ev ods. 14 zákona č. 580/2004 Z. z.. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobkyňa poistného jednu z uvedených možností využila. 42. Je nutné zdôrazniť, že splnenie oznamovacej povinnosti zo strany poistencov v listinnej alebo elektronickej podobe napĺňa svoj účel a cieľ tým, že sa zabezpečí úplnosť a správnosť oznámených údajov vzhľadom na ich spätnú verifikáciu. V prípade, že by si žalobkyňa splnila svoju oznamovaciu povinnosť zákonným spôsobom a v zákonom stanovenej lehote, nedošlo by tak k nesprávnemu evidovaniu kategórie platiteľa poistného v prípade žalobkyne zo strany zdravotnej poisťovne a nemuselo tak dôjsť k uvedenej situácii. 43. Taktiež správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. ak zdravotná poisťovňa zistí, že výsledkom ročného zúčtovania má byť nedoplatok, je povinná o nedoplatku vydať výkaz nedoplatkov. Vydanie výkazu nedoplatkov zákon neformuluje ako možnosť, ale ako povinnosť zdravotnej poisťovne. Ak teda zdravotná poisťovňa po zohľadnení novozistených skutočností vydala nový výkaz nedoplatkov o výsledku RZ 2021, ktorým bol nedoplatok, jej konanie je v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z.. 44. K namietanému premlčaniu nedoplatku poistného vyplývajúceho z RZ 2021 správny súd uvádza, že aj táto námietka je neopodstatnená, keďže právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na preddavok na poistné sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti preddavku na poistné. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na nedoplatok na poistnom sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného. V prípade nesplnenia oznamovacích povinností podľa § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného. 45. Ani ďalšie námietky žalobkyne v uvedenom smere neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré ako už vyššie súd uviedol, považoval za vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. Preto ich súd vyhodnotil ako nedôvodné. 46. Keďže správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi), preto okrem zaujatia stanoviska k žalobným námietkam, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe náležite zisteného skutočného stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Skutočnosť, že žalobkyňa s napadnutým rozhodnutím nie je spokojná, nemožno považovať za porušenie jej práv, pokiaľ je rozhodnutie založené na logických a odborných úsudkoch a argumentoch, pričom je vydané v súlade so zákonom. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo postačujúce na vydanie napadnutého rozhodnutia, pričom skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nebol v rozpore s administratívnymi spismi. 47. Správny súd teda nezistil porušenie právnych predpisov a ani procesné vady v správnom konaní, žalovaný rozhodol správne a v súlade so zákonom a s platnými právnymi predpismi, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol zákonné dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Vzhľadom k uvedenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju postupom podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol. 48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačnú sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že : a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.