Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-3Sa/22/2022 8022200530 31. 07. 2024 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200530.2
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Plastics - Trade, a.s., so sídlom Budovateľská 5, Snina 069 01, IČO: 36 483 265, právne zastúpený: Bartošík Šváby, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Okresný úrad Snina, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Partizánska 1057, 069 01 Snina, o žalobe proti nečinnosti žalovaného v konaní vedenom pod č. OU-SV-OSZP-2021/000782-005-AL-R takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný dňa 27.07.2021 oznámil žalobcovi listom začatie správneho konania o uložení pokuty podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o odpadoch“). Dňa 24.09.2021 vydal žalovaný rozhodnutie č. OU-SV-OSZP-2021/000782-005-AL-R (ďalej aj „rozhodnutie o uložení pokuty“), ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 117 ods. 6 zákona o odpadoch vo výške 5000 eur za porušenie ust. § 13 písm. b) zákona o odpadoch. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo pritom vyhotovené v listinnej podobe a bolo doručované žalobcovi prostredníctvom poštového podniku. Voči rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca odvolanie. Okresný úrad Prešov ako odvolací orgán v odpovedi zo dňa 14.03.2022 oznámil žalobcovi, že odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty bolo podané po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na jeho podanie. 2. Následne žalobca upozornil žalovaného a Okresný úrad Prešov podaniami zo dňa 06.04.2022 na nesprávny úradný postup a vyzval žalovaného na pokračovanie v konaní, na čo tieto orgány verejnej správy v odpovediach zo dňa 27.04.2022 uviedli, že postup žalovaného bol zákonný. 3. Žalobca podal dňa 25.05.2022 podnet podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v účinnom znení (ďalej aj „ProkZ“) na vykonanie opatrení voči postupu na Okresnú prokuratúru Humenné. Listom zo dňa 06.07.2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné upovedomil žalobcu, že na základe jeho podnetu podal toho istého dňa upozornenie prokurátora na porušenie § 17 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej aj „zákon o e-Governmente“) v konaní vedenom žalovaným. 4. Následne žalovaný listom zo dňa 21.07.2022 upovedomil okresného prokurátora o prijatých opatreniach, ktoré spočívali v prejednaní predmetného upozornenia v rámci orgánu verejnej správy za účelom zamedzenia výskytu obdobných situácií v budúcnosti. II.
Žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom A. Žaloba 5. Žalobca podal proti žalovanému žalobu proti nečinnosti podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“) na Krajskom súde v Prešove, toho času konajúcom ako správny súd. 6. V žalobe najmä uviedol, že žalovaný vydaním rozhodnutia o uložení pokuty v listinnej forme a jeho doručovaním prostredníctvom poštového podniku porušil ustanovenie § 17 zákona o e-Governmente. V danom prípade nebola daná žiadna z výnimiek ustanovených v § 17 ods. 1 tohto zákona z povinnosti uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky. Zároveň predmetný zákon ustanovuje ďalšiu výnimku z povinnosti uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, a to v § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, pričom však z tohto vyplýva, že ak orgán verejnej moci pre objektívne dané technické problémy nie je schopný vykonať právny úkon elektronicky a doba tohto obmedzenia by znamenala nečinnosť verejnej inštitúcie, pričom by hrozilo predlžovanie zákonných lehôt na rozhodnutie, tak je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky. Uvedené ustanovenie sa teda netýka krátkodobých technických výpadkov, alebo prípadov pokiaľ by nemožnosť elektronického výkonu verejnej moci nemohla spôsobiť porušenie zákonom danej lehoty na konanie. Zároveň je podľa názoru žalobcu povinnosťou orgánu verejnej moci v prípade existencie okolností podľa vyššie zmieneného ustanovenia informovať účastníkov konania o týchto technických problémoch. V prípade administratívneho konania, zmieneného v bode 1 tohto uznesenia neexistovali dôvody na aplikáciu výnimky z uplatňovania výkonu verejnej moci elektronicky. Zároveň žalobca zdôraznil, že povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky sa nevzťahuje len na doručovanie rozhodnutí, ale aj na ich vyhotovenie. Keďže rozhodnutie o uložení pokuty nebolo vyhotovené ani doručené elektronicky nemá navonok žiadnu právnu relevanciu a z tohto dôvodu tak doposiaľ vo veci správneho konania podľa bodu 1 tohto uznesenia nebolo vydané konečné rozhodnutie. 7. V ďalšej časti žalobca namietal uplynutie prekluzívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty a tiež nesprávne posúdenie včasnosti podania odvolania zo strany Okresného úradu Prešov. 8. Žalobca navrhol, aby správny súd uložil žalovanému, aby v lehote tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti uznesenia konal v právnej veci o uložení pokuty a toto konanie zastavil alebo riadne ukončil vydaním právne účinného rozhodnutia. Zároveň navrhol, aby mu správny súd priznal náhradu trov konania. B. Vyjadrenie žalovaného, ďalšie stanoviská a priebeh konania pred správnym súdom 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.11.2022 v stručnosti zopakoval priebeh, podstatu a výsledky administratívneho konania o uložení pokuty, vyjadroval sa k aplikácii fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj „správny poriadok“) a k vyhodnoteniu včasnosti podania odvolania. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k plynutiu prekluzívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty a k dôvodom samotného rozhodnutia o uložení pokuty. 10. Žalovaný žalobcov výklad zákona o e-Governmente považoval za účelový. S nedodržaním povinnosti doručiť písomnosť elektronickou formou totiž zákon nespája právne následky. Doručovanie individuálnych správnych aktov v správnom konaní upravuje správny poriadok, ktorý pre právne účinky doručenia písomnosti za súčasného dodržania princípu zákonnosti požaduje doručenie rozhodnutia, ktoré zakladá práva a povinnosti účastníkom konania, do vlastných rúk s opakovaným doručením. Doručovať do vlastných rúk je možné akýmkoľvek spôsobom, ktorým sa dostatočne preukáže, že písomnosť bola doručená do vlastných rúk oprávnenej osobe. Rovnako ako zákon o e-Governmente, ani správny poriadok nespája právne následky s nedodržaním elektronickej formy výkonu štátnej správy. 11. Ďalej žalovaný uviedol, že listom pod č. OU-SV-OSZP-2022/000677-003 zo dňa 21.07.2022 oznámil prokuratúre vybavenie upozornenia, keď o. i. uviedol, že upozornenie prejednal na pracovnej porade, konanej dňa 18.07.2022 za účasti zamestnancov žalovaného. Zamestnanec žalovaného zvolil poštovú prepravu listinného vyhotovenia rozhodnutia o uložení pokuty z dôvodu krátkodobého výpadku systému FABASOFT, ktorý slúži na evidenciu záznamov a spisov a odosielanie elektronických záznamov. Uvedený postup umožňuje aj ustanovenie § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente. 12. S poukazom na druh dozorového opatrenia prokurátora – upozornenie, s ohľadom na jeho charakter v zmysle ustanovenia § 28 a nasl. zákona o prokuratúre a tiež na obsah záveru odôvodnenia upozornenia prokurátora – prejednanie upozornenia so zamestnancami a prijatím účinných opatrení do budúcnosti je zrejmé, že rozhodnutie o uložení pokuty nebolo zrušené a teda zostáva v platnosti. V danom prípade boli prokuratúrou zistené iba nedostatky procesnoprávneho charakteru, pričom nedostatky hmotnoprávneho charakteru zistené neboli, čo s prihliadnutím na to, že ide o formálne
nedostatky rozhodnutia znamená, že v prípade jeho zrušenia by nové rozhodnutie obsahovalo rovnaké závery a teda by sa nezmenilo právne postavenie účastníka konania. 13. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu proti nečinnosti, sú námietky týkajúce sa samotných dôvodov rozhodnutia o uložení pokuty irelevantné. 14. Žalobca pred podaním žaloby úspešne vyčerpal podnet pred prokuratúrou a teda neboli splnené podmienky na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 244 ods. 1 S.s.p., čo je podľa názoru žalovaného dôvodom pre rozhodnutie správneho súdu o zastavení konania podľa ustanovenia § 99 písm. f) S.s.p. Alternatívne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 15. Vo vyjadrení zo dňa 07.03.2024 žalobca zrekapituloval žalobné námietky a ďalej dodal, že zákon o e-Governmente spája s nedodržaním elektronickej formy výkonu verejnej moci spáchanie správneho deliktu. Zároveň dodal, že zákony nemôžu taxatívne vymenovávať všetky prípady neplatnosti rozhodnutí správnych orgánov, pričom tak nerobí ani samotný správny poriadok, ktorý stanovuje náležitosti správneho rozhodnutia, pričom taktiež výslovne spája s nedodržaním uvedených náležitostí žiadne právne následky. 16. V tejto súvislosti žalobca dodal že postup žalovaného je v rozpore s legitímnymi očakávaniami žalobcu o tom, že mu bude rozhodnutie o uložení pokuty doručované elektronicky. Uvedené vyústilo do situácie, v ktorej žalobca nemohol očakávať, že uloženou zásielkou je rozhodnutie o uložení pokuty, že mu plynie lehota na podanie odvolania a z tohto dôvodu mu bolo znemožnené podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení pokuty a napokon aj domáhať sa preskúmania rozhodnutia pred súdom. 17. Vo vyjadrení zo dňa 02.04.2024 zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii a navrhol žalobu zamietnuť a alternatívne navrhol konanie zastaviť. 18. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Krajskému súdu v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 3Sa/22/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená sudcovi Mgr. Michalovi Magurovi a je vedená pod sp. zn. PO-3Sa/22/2022. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 19. Podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente, orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, a) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe, b) ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo c) ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu priamo u kontrolovaného subjektu alebo dohliadaného subjektu, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci. 20. Podľa § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje. 21. Podľa § 28 ods. 2 zákona o e-Governmente, elektronický úradný dokument, vrátane príloh, má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré podľa osobitného predpisu vydáva, oznamuje alebo doručuje orgán verejnej moci v listinnej podobe. 22. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) S.s.p., nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 23. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 24. Podľa § 244 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
25. Podľa § 249 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 26. Podľa § 493e S.s.p., konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté 27. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 28. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 29. Úvodom správny súd považoval za potrebné vysporiadať sa s podmienkou neúspešného vyčerpania sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúre. „Podmienka predchádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Ingerencia správneho súdu by totiž mala nastupovať až v prípade, ak sa nezákonný stav, v danom prípade v podobe nečinnosti, nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy. V sťažnosti alebo v podnete prokuratúre musí pritom byť výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorá by mala byť odstránená v prípade ich dôvodnosti na základe opatrení prijatých podľa § 19 ods. 1 písm. i) ZSťaž alebo upozornenia prokurátora podľa § 28 ProkZ. Z logiky veci je zrejmé, že fyzická alebo právnická osoba bude mať dôvod pre podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy len vtedy, ak ich sťažnosť alebo podnet prokuratúre budú neúspešné. V opačnom prípade by totiž nečinnosť mala byť odstránená v dôsledku ďalšieho postupu orgánu vybavujúceho sťažnosť alebo upozornenie prokurátora. Orgán vybavujúci sťažnosť tak môže urobiť pri kontrolovaní jej vybavenia uložením poriadkovej pokuty podľa § 24 ZSťaž a prokurátor podaním upozornenia prokurátora podľa § 28 ProkZ, resp. následným podaním žaloby proti nečinnosti. Pod neúspešným vyčerpaním sťažnosti alebo podnetu prokuratúre treba pritom rozumieť v zásade oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti (§ 20 ZSťaž) alebo upovedomenie o vybavení podnetu (§ 35 ProkZ), z ktorých obsahu vyplýva, že namietaná nečinnosť nebola u orgánu verejnej správy zistená. Splnenie tejto procesnej podmienky preto fyzická alebo právnická osoba preukazuje predložením uvedených písomností správnemu súdu ako príloh žaloby podľa § 246 ods. 2 SSP. Výnimočne však nie je vylúčené aj predloženie takého oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti alebo upovedomenia o vybavení podnetu, z ktorých síce vyplýva dôvodnosť podanej sťažnosti alebo podnetu, ak však následne k odstráneniu nečinnosti orgánu verejnej správy z rôznych príčin v primeranej lehote nedošlo (napr. prokurátor po nevyhovení upozornenia nepodá žalobu proti nečinnosti). Nepreukázanie neúspešného vyčerpania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre zo strany žalobcu by bolo dôvodom pre rozhodnutie správneho súdu o zastavení konania podľa § 99 písm. f) SSP.“ (FEČÍK, Marián. § 245 [Žalovaný]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1202–1203.) 30. Z obsahu súdneho spisu (č. l. 32 až 35) najmä vyplynulo, že žalobca z dôvodov uplatnených v žalobe (body 6 a nasl. tohto uznesenia) podal podnet na Okresnú prokuratúru Humenné, v ktorom namietal nepokračovanie v administratívnom konaní a navrhol uplatnenie právnych prostriedkov dozoru podľa § 22 ods. 1 písm. a) alebo b) ProkZ a navrhnutie pokračovania v konaní. Následne dňa 06.07.2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné pod č. Pd 65/22/7702-6 podal žalovanému upozornenie prokurátora na porušenie § 17 ods. 1 písm. a) a b) zákona o e-Governmente a navrhol jeho prejednanie a prijatie účinných opatrení, aby v budúcnosti k podobným porušeniam zákonnosti nedochádzalo. Z uvedeného vyplýva, že prokurátor namietané nedostatky nevyhodnotil ako nečinnosť orgánu verejnej správy, čo nepochybne možno vyhodnotiť z pohľadu žalobcu ako neúspešné vyčerpanie podnetu na prokuratúre. Preto túto podmienku aktívnej žalobnej legitimácie správny súd považoval za splnenú. 31. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 242 a nasl. S.s.p., po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, pristúpil k jej posúdeniu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
32. Súčasťou práva na súdnu ochranu je právo na konanie bez zbytočných prieťahov. Toto právo sa vzťahuje tak ako na konanie na súde, aj na konania pred inými orgánmi rozhodujúcimi o právach a záväzkoch. Ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d) a § 242 ods. 1 S.s.p., sa nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie a žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Nečinnosť správneho orgánu predstavuje nezákonný jav správneho orgánu a nastáva v okamihu, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, hoci v zmysle zákona je povinný konať. Nečinnosť správneho orgánu je v rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. 33. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie vo veci. 34. Cieľom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Na návrh dotknutej osoby tak môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote vo veci rozhodnúť. 35. Dňa 24.09.2021 vydal žalovaný rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré bolo vyhotovené v listinnej podobe a bolo doručované žalobcovi prostredníctvom poštového podniku. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že žalovaný vyššie uvedeným postupom porušil ust. § 17 zákona o e-Governmente, rozhodnutie o uložení pokuty nemá pre tieto nedostatky právne účinky a z tohto dôvodu doposiaľ vo veci správneho konania o uložení pokuty podľa bodu 1 tohto uznesenia nebolo vydané konečné rozhodnutie. 36. Správny súd konštatuje, že podanej žalobe v zmysle žalobcom formulovaného petitu nie je možné vyhovieť. Podľa názoru správneho súdu žalovaný postupoval v súlade so zákonom o e-Governmente a jeho konanie nie je možné hodnotiť ako nečinnosť, čo vyplýva aj z predloženého administratívneho spisu žalovaného. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca po doručení rozhodnutia o uložení pokuty proti tomuto podal odvolanie, ktoré Okresný úrad Prešov posúdil ako oneskorene podané. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný orgán verejnej správy konal, teda vykonával úkony a vydal vo veci rozhodnutie, čo je v priamom rozpore s charakteristikou nečinnosti orgánu verejnej správy. Zároveň z vyššie načrtnutého opisu doterajšieho priebehu konania vyplýva, že ani samotný žalobca nemal pochybnosť o tom, že vo veci uloženia pokuty bolo žalovaným rozhodnuté, pričom k podaniu žaloby proti nečinnosti sa uchýlil až potom ako bolo jeho odvolanie posúdené ako oneskorene podané. 37. Pokiaľ ide o hlavný argument žalobcu, niet pochybností o tom, že žalovaný ako orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky. Elektronické úradné dokumenty sa doručujú do elektronickej schránky, okrem prípadu, ak schránka nie je aktivovaná. Elektronická schránka je miestom doručovania a žalobca mal aktivovanú elektronickú schránku. 38. Je tiež zrejmé, že samotný zákon o e-Governmente upravuje výnimky z povinnosti orgánov verejnej moci uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky. Výnimka, ktorú je potrebné vztiahnuť aj k predmetnému konaniu je obsiahnutá v § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, podľa ktorého, ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje. Uvedená výnimka sa pritom nevzťahuje len na elektronické doručovanie rozhodnutí, ale aj na vydávanie elektronických úradných dokumentov 39. Zo zápisnice z pracovnej porady zo dňa 18.07.2022, ktorej predmetom bolo prejednanie upozornenia prokurátora zo dňa 06.07.2022 pritom vyplynulo, že u žalovaného je výkon štátnej správy odpadového hospodárstva zabezpečený len jedným pracovníkom, ktorý je nezastupiteľný. Z predmetnej zápisnice tiež vyplýva, že dôvodom doručenia rozhodnutia o uložení pokuty poštovým podnikom bol krátkodobý výpadok počítačového programu FABASOFT dňa 24.09.2021, pričom v nasledujúcich dňoch mal uvedený zamestnanec čerpať dovolenku, čo by ďalej vzhľadom na personálne obsadenie žalovaného predlžovalo správne konanie. Aj z upozornenia prokurátora č. Pd 58/21/7702 – 3 zo dňa 23.09.2021 (ktoré predchádzalo žalobcovmu podnetu) vyplýva, že už v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty žalovaný konal v oneskorení, po uplynutí lehôt podľa § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, k čomu zrejme prispelo šírenie ochorenia COVID-19 a s tým súvisiace nariadenie práce z domu. Uvedené skutočnosti podľa názoru správneho súdu odôvodňujú aplikáciu výnimky podľa § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente.
40. Z predmetného ustanovenia však nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy aplikáciu tohto ustanovenia osobitne oznamovať adresátovi písomnosti/rozhodnutia. 41. Odhliadnuc od vyššie uvedeného správny súd považoval (aj s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto prípadu) žalobcov výklad zákona o e-Governmente za účelový, keďže s nedodržaním povinnosti uplatňovať verejnú moc elektronicky zákon nespája žalobcom tvrdený následok – teda že by sa na rozhodnutie malo hľadieť ako na neexistujúce a na žalobcovi doručený dokument prinajlepšom ako na podklad alebo koncept zamýšľaného rozhodnutia. S uvedeným tvrdením sa správny súd nemohol stotožniť, keďže „elektronický výkon verejnej moci je v zmysle konštrukcie zákona o e-Governmente (napríklad § 28 ods. 1 a 2) rovnocenný s výkonom verejnej moci v listinnej podobe, a tak, opomenúc výnimky, v podstate ide pri listinnej a elektronickej o rovnocenné písomné formy s tým, že orgán verejnej moci je povinný konať elektronickou formou“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/63/2018 z 10.12.2018). S uvedeným názorom sa následne stotožnil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 236/2020 26.05.2020, pričom uviedol, že „zákon o e-Governmente, ktorý určuje formu, v akej sa majú rozhodnutia prípadne iné dokumenty orgánov verejnej moci doručiť účastníkom konania (§ 27 ods. 1 zákona o e-Governmente), a taktiež spôsob ich doručovania (§ 29 a nasl. zákona o e-Governmente). Výslovne pritom ustanovuje, že vyhotovený elektronický úradný dokument vrátane príloh má rovnaké účinky ako rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré podľa osobitného predpisu vydáva, oznamuje alebo doručuje orgán verejnej moci v listinnej podobe (§ 28 ods. 2 zákona o e-Governmente).“ 42. Tento zákon (o e-Governmente) stanovil orgánom verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky. Orgány verejnej moci by mali teda prioritne komunikovať elektronicky. Kodifikovanie elektronickej komunikácie ako nosnej formy komunikácie s verejnou mocou i samotnej verejnej moci medzi sebou bolo motivované snahou, aby sa komunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvýšila bezpečnosť tejto komunikácie. Nedodržanie povinnosti konať v elektronickej forme je v zmysle § 56 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona o e-Governmente správnym deliktom. Zo žiadneho z ustanovení tohto zákona však nevyplýva, že by jeho nedodržanie spôsobovalo žalobcom namietanú neexistenciu rozhodnutia a tomuto záveru nenasvedčuje ani výklad jeho jednotlivých ustanovení. 43. Čo sa týka rozhodovacej praxe slovenských súdov, na ktorú žalobca poukazuje, táto neposkytuje výklad ustanovenia § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente. Navyše, v prípade rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/86/2018 zo dňa 07.11.2019 súd posudzoval situáciu, kedy správca dane nedoručil protokol z daňovej kontroly elektronickými prostriedkami a pri využití alternatívnej možnosti - doručenia protokolu samotnými zamestnancami správcu dane bolo doručovanie vykonané na mieste trvalého bydliska štatutárneho orgánu, teda na nesprávnom mieste, z ktorého dôvodu doručovanie nebolo účinné. Právny názor tam zmienený tak nemožno vykladať v takom zmysle, že by iba samotné porušenie povinnosti doručovať protokol elektronickými prostriedkami malo za následok neúčinnosť doručovania. Práve naopak z predmetného rozsudku vyplýva, že krajský súd následne pristúpil k posudzovaniu správcom dane zvolenej alternatívy, ktorú pre ďalšie pochybenia v mieste doručovania vyhodnotil ako nesprávne prevedenú. 44. V tomto prípade bolo rozhodnutie o uložení pokuty doručované žalobcovi v súlade s ust. § 24 Správneho poriadku do vlastných rúk s opakovaným doručením. Samotná zásielka bola označená číslom rozhodnutia, pozostávajúceho z čísla, pod ktorým bolo administratívne konanie vedené, z čoho žalobca mohol usúdiť (keďže so žalovaným už predtým komunikoval) čoho sa predmetná zásielka týka. Zo žiadneho z ustanovení správneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho orgánu označiť doručovanú písomnosť nad rámec vyššie uvedeného tak, aby jej adresát už vopred presne vedel, čo je jej obsahom. Zásielka bola uložená na pošte, pričom žalobca si túto v rámci odbernej lehoty prevzal a teda nepochybne mal možnosť sa s obsahom predmetného rozhodnutia oboznámiť a voči záverom v ňom obsiahnutým sa brániť. 45. Záverom správny súd vo vzťahu k ostatnej argumentácii žalobcu (plynutie prekluzívnych lehôt, posudzovanie včasnosti podaného odvolania) poukazuje na to, že predmetom konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie sú otázky, ktoré majú byť predmetom meritórneho posudzovania orgánom verejnej správy vo forme rozhodnutia alebo opatrenia, ale to, či o jeho záležitosti, bolo žalovaným riadne konané a rozhodnuté. Samotná vecná správnosť rozhodnutia vydaného žalovaným, ktorým administratívne konanie končí, nemôže byť predmetom konania o žalobe proti nečinnosti. 46. Pokiaľ ide o závery odvolacieho orgánu v odpovedi zo dňa 14.03.2022 vo vzťahu k aplikácii fikcie doručenia podľa Správneho poriadku, správny súd dodáva, že predmetná odpoveď je opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p., ktoré je spôsobilým predmetom prieskumu správnymi súdmi. Preto pokiaľ žalobca nesúhlasil so závermi tam uvedenými bolo v jeho možnostiach domáhať sa súdnej ochrany prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby proti odpovedi zo dňa 14.03.2022.
V. Záver
47. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci nezistil nečinnosť žalobcom označeného žalovaného Okresného úradu Snina, odbor starostlivosti o životné prostredie a preto žalobu podľa § 249 S.s.p. uznesením zamietol. 48. Podľa § 168 S.s.p., žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 49. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 50. O trovách konania pred správnym súdom rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 a § 467 ods. 3 S.s.p., pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.