Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sa/11/2023 0723100846 10. 08. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100846.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava II, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava 25, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Žaloba a jej dôvody 1. Žalobca sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 13. septembra 2023, domáhal, aby súd podľa § 250 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) uložil žalovanému, aby začal konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona vo vzťahu k oploteniu nachádzajúceho sa na stavbe „Rodinný dom s garážou“ s miestom stavby A. B. C. XX D. E., na pozemku registra „C“-KN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. F. (rodinný dom s garážou, spevnené plochy a sadovnícke úpravy) a na pozemku registra „C“-KN parcelné číslo XXXX, k. ú. F., identifikovaného pozemkom registra „E“-KN parcelné číslo XXX/X, k. ú. F. (NN Prípojka – rekonštrukcia) a to v lehote v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Nečinnostnú žalobu prokurátor odôvodnil tým, že na základe podnetu preskúmal konanie žalovaného po uskutočnení štátneho stavebného dohľadu na stavbe „Rodinný dom s garážou“ s miestom stavby A. B. C. XX D. E., na pozemku registra „C“-KN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. F. (rodinný dom s garážou, spevnené plochy a sadovnícke úpravy) a na pozemku registra „C“-KN parcelné číslo XXXX, k. ú. F., identifikovaného pozemkom registra „E“-KN parcelné číslo XXX/X, k. ú. F. (NN Prípojka – rekonštrukcia). Poukázal, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 11. novembra 2020 č. G. XXX/XXXX/XX/H.- XXX v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 23. marca 2021 č. I./XXXXX/XXX-X vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom s garážou“ podľa objektovej skladby na stavebné objekty – rodinný dom s garážou, spevnené plochy, sadovnícke úpravy, elektrická prípojka (rekonštrukcia) s miestom stavby A. B. C. XX D. E., na pozemku registra „C“-KN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. F. (rodinný dom s garážou, spevnené plochy a sadovnícke úpravy) a na pozemku registra „C“-KN parcelné číslo XXXX, k. ú. F., identifikovaného pozemkom registra „E“-KN parcelné číslo XXX/X, k. ú. F. (NN Prípojka – rekonštrukcia). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. apríla 2021. 3. Opísal následne priebeh štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 22. februára 2022 podľa § 98 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), nariadený povereným zamestnancom žalovaného podľa § 99 písm. b) stavebného zákona listom č. G. XXXX/XXXX/X/J. zo dňa 7. februára 2022.
Poverenému zamestnancovi stavebník predložil dodatočné stavebné povolenie č. G. XXX/XXXX/XX/ H.-XXX zo dňa 11. novembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. apríla 2021, projekt stavby overený v dodatočnom stavebnom konaní, doplnený o realizačný projekt (architektúra a statika) v zmysle podmienok dodatočného stavebného povolenia a stavebný denník. Žalobca dal do pozornosti, že zo štátneho stavebného dohľadu vyplynulo, že na predmetnej stavbe došlo k realizácii železobetónového oplotenia pri garáži dodatočne povoľovanej stavby. Listom zo dňa 15. júla 2022 č. G. XXXX/XXXX/X/ J. žalovaný oznámil, že stavebník splnil podmienky dodatočného stavebného povolenia vzťahujúcim sa k aktuálnej rozostavanosti stavby a rozostavaná stavba bola v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočnená v súlade s overeným projektom stavby, vrátane doplneného realizačného projektu. Poverený zamestnanec v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu nezistil porušenie podmienok dodatočného stavebného povolenia alebo zmeny v uskutočňovaní stavby od overeného projektu stavby, a preto ukončil výkon štátneho stavebného dohľadu bez prijatia opatrení voči stavebníkovi. 4. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 7. februára 2023 podal žalovanému upozornenie prokurátora sp. zn. K. X/XX/XXXX-X (doručené žalovanému dňa 9. februára 2023), ktorého obsah následne v žalobe opísal. Žalovaný listom zo dňa 9. marca 2023 č. G. XXXX/XXXX/X/J. upozorneniu prokurátora nevyhovel a postúpil ho Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej stavebnej správy. Žalobca následne opísal dôvody, pre ktoré žalovaný upozorneniu prokurátora nevyhovel, pričom šlo predovšetkým o tú skutočnosť, že predmetom dodatočného stavebného povolenia bol jednoznačne aj predmetný oporný múr/oplotenie. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky preskúmal predložené upozornenie žalobcu a s právnym názorom prokurátora v danej veci sa tiež nestotožnil. 5. Žalobca prezentoval názor, že vykonaným štátnym stavebným dohľadom bolo objektívne zistené, že došlo k realizácii železobetónového oplotenia pri garáži dodatočne povoľovanej stavby, pričom (i) stavebný objekt (oplotenie) nebol predmetom rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení č. G. XXX/XXXX/XX/H.-XXX, (ii) stavebný objekt nie je identifikovaný vo výroku rozhodnutia a nie je uvádzaný ani v jeho odôvodnení, a je pomerne neurčitým spôsobom zaznačený len v časti výkresovej dokumentácie (Pôdorys 1. NP, č. výkresu 4) a (iii) stavba oplotenia nebola predmetom dodatočného stavebného povolenia, dokonca bola v podstate predmetom zákazu výstavby podľa osobitnej podmienky č. 39.5 rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení č. G. XXX/XXXX/XX/ H.-XXX. Ďalej podľa názoru žalobcu orgán štátneho stavebného dohľadu nesprávne vyhodnotil, že stavba oplotenia bola zrealizovaná v súlade s projektovou dokumentáciu, a nesprávne vyhodnotil, jednak, že ide o nejakú dovolenú odchýlkovú toleranciu a súčasne že ide o spoločné oplotenie medzi pozemkami a spoločný oporný múr, ktorý má plniť doplnkovú funkciu nielen k dodatočne povoľovanej stavbe, ale aj k existujúcej stavbe L. J. M.. Výkonom štátneho stavebného dohľadu boli objektivizované a v administratívnom spise zo štátneho stavebného dohľadu sú dokumentované kontrolné skutkové zistenia, že nad rámec dodatočného stavebného povolenia boli realizované stavebné práce. Žalovaný po zistení tejto skutočnosti, t. j. po zistení, že došlo k realizácii stavby bez stavebného povolenia, nepostupoval spôsobom predpokladaným stavebným zákonom, t. j. nezačal konanie o dodatočnom povolení/odstránení zistenej nepovolenej stavby. Poukázal, že predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a a nasl. stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena, resp. jej časť, bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebný úrad musí z vlastného podnetu vždy začať konanie podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, keď zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia vrátane uskutočnenia stavebných prác (stavebných úprav) na existujúcej stavbe (zmena stavby), ktoré vyžadovali stavebné povolenie. V posudzovanom prípade, podkladom pre postup stavebného úradu podľa § 88a stavebného zákona boli závery štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa uskutočnil dňa 22. februára 2022, na podklade ktorých príslušný stavebný úrad nezačal ex offo konanie o dodatočnom povolení stavby, čím ostal v konaní nečinný. 6. K žalobe žalobca pripojil fotokópiu upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn. K. X/XX/XXXX-X zo 7. februára 2023, fotokópiu listu žalovaného z 9. marca 2023, ktorým upozorneniu prokurátora nevyhovel a postúpil ho Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky ako aj fotokópiu upovedomenia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. I./ XXXXXX/XXX z 18. júla 2023, ktorým nebolo vyhovené upozorneniu prokurátora.
II. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 20. novembra 2023 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 11. novembra 2020 č. G. XXX/XXXX/XX/H.- XXX v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 23. marca 2021 č. I.- XXXX/XXXXX/XXX vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom s garážou“ podľa objektovej skladby na stavebné objekty - rodinný dom s garážou, spevnené plochy, sadovnícke úpravy, elektrická prípojka (rekonštrukcia) s miestom stavby A. B. C. XX D. E., na pozemku registra „C“-KN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. F. (rodinný dom s garážou, spevnené plochy a sadovnícke úpravy) a na pozemku registra „C“-KN parcelné číslo XXXX, k. ú. F., identifikovaného pozemkom registra „E“-KN parcelné číslo XXX/X. k. ú. F. (NN Prípojka - rekonštrukcia). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. apríla 2021. 8. Predmetne železobetónové oplotenie, o ktorom žalobca nesprávne tvrdí, že nie je súčasťou dodatočného stavebného povolenia, bolo povolené žalovaným v konaní o dodatočnom povolení stavby, netvorilo samostatný stavebný objekt, vzhľadom k tomu, že tvorilo neoddeliteľnú súčasť základov a zvislej nosnej konštrukcie navrhovanej garáže, pričom malo dvojitú funkciu. Konštrukcia tvorila oporný múr medzi nosnou konštrukciu navrhovanej garáže a existujúcej rampy slúžiacej ako vjazd do susednej stavby, a zároveň tvorila spoločné oplotenie pozemku stavebníka a vlastníka susednej stavby. Tvar aj miesto oporného múru/ oplotenia bolo presne uvedené v textovej aj grafickej časti projektu stavby overenom v dodatočnom stavebnom povolení (predloženom k nahliadnutiu pri výkone štátneho stavebného dohľadu) a tiež v realizačnom projekte, ktorý stavebník doložil stavebnému úradu v zmysle podmienok dodatočného stavebného povolenia pred jeho realizáciou a po zaslaní spisového materiálu na nadriadený orgán. Poloha a miesto oporného muru oplotenia bola zameraná oprávnenou osobou - geodetom, a tieto doklady boli predložené stavebnému úradu. Žalovaný k tomu dodal, že bez realizácie oporného múru / oplotenia by nebolo možné pokračovať v realizácii stavby garáže, predmetom dodatočného stavebného povolenia bol jednoznačne aj predmetný oporný múr/ oplotenie. 9. Žalovaný bol preto toho názoru, že nemôže začať konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona vo vzťahu k oploteniu, keďže o dodatočnom oplotení už rozhodol rozhodnutím zo dňa 11. novembra 2020 č. G. XXX/XXXX/XX/H.- XXX v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 23. marca 2021 č. I.- E./XXXXX/XXX. 10. Žalobca v replike z 1. marca 2024 prezentoval názor, že stavebný úrad nesprávne vyhodnotil, že stavba oplotenia bola zrealizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou, a nesprávne vyhodnotil jednak, že ide o nejakú dovolenú odchýlkovú toleranciu a súčasne, že ide o spoločné oplotenie medzi pozemkami a spoločný oporný múr, ktorý má plniť doplnkovú funkciu nielen k dodatočne povoľovanej stavbe, ale aj k existujúcej stavbe L. J. M.. Podľa žalobcu boli výkonom štátneho stavebného dohľadu objektivizované a v administratívnom spise zo štátneho stavebného dohľadu sú dokumentované kontrolné skutkové zistenia, že nad rámec dodatočného stavebného povolenia boli realizované stavebné práce v podobe železobetónového oplotenia. 11. Žalovaný v duplike z 1. októbra 2024 zotrval v plnom rozsahu na vyjadrení k žalobe. Doplnil, že činnosť stavebného úradu v prejednávanej veci vykonával zamestnanec s odborným kvalifikačným predpokladom podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona. Z bodu 4 a 5 vyjadrenia žalovaného vyplýva, že primárne sa jedná o otázku odbornú, ktorá bola posúdená vecne správne a následne absentoval akýkoľvek zákonný dôvod pre ďalší postup stavebného úradu, ktorého sa domáha žalobca. S postupom žalovaného sa stotožnil aj bezprostredne nadriadený orgán, ktorým je Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky. III. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 15. Podľa § 45 ods. 2 SSP prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora. 16. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. 17. Podľa § 243 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46. 18. Podľa § 244 ods. 2 SSP prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. 19. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. 20. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 21. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 22. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. 23. Podľa § 98 ods. 2 písm. a) stavebného zákona orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia. 24. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 25. Podľa § 18 ods.1 správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. IV. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 244 ods. 2 SSP) a je prípustná [§ 6 ods. 2 písm. e) a § 7 SSP]. 27. Správny súd taktiež pre úplnosť úvodom uvádza, že spočiatku konal aj s L. J. N., ako ďalším účastníkom konania (označeným žalobcom za ďalšieho účastníka), avšak vychádzajúc z § 243 SSP,
ktorý osobitne upravuje účastníctvo v konaní o nečinnostnej žalobe (t. j. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný), súd s ním prestal konať ako s ďalším účastníkom konania, čo mu bolo písomne oznámené. 28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného (a to aj s administratívnym spisom vyžiadaným zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. BA-1S/104/2021), preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) namietaný postup žalovaného orgánu verejnej správy, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy nebola podaná dôvodne. 29. Správny súdny poriadok v § 3 ods. 1 písm. d) vymedzil zákonnú definíciu nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Zákonodarca v citovanom ustanovení zaviedol aj negatívnu definíciu nečinnosti, podľa ktorej nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 30. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2015, sp. zn. 2 Sžnz 4/2015). 31. Podmienkou pre úspešné uplatnenie žaloby prokurátora proti nečinnosti spočívajúcej v nezačatí konania z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 2 SSP) je existencia protiprávneho stavu, t. j. situácie, kedy správnemu orgánu zo zákona jednoznačne vyplývala povinnosť určité konanie začať, no tento ostal pasívny. V oblasti stavebného poriadku je takouto povinnosťou postup podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, avšak len vtedy, ak stavebný úrad objektívne zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. 32. Jadrom sporu v prejednávanej veci je otázka, či sa žalovaný dopustil protiprávnej nečinnosti tým, že po výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 22. februára 2022 nezačal z úradnej povinnosti (ex offo) konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona vo vzťahu k zrealizovanému železobetónovému oploteniu. 33. Aby bolo možné konštatovať, že žalovaný porušil povinnosť začať konanie z úradnej povinnosti, musel by nastať stav, kedy boli bezvýhradne splnené všetky zákonné podmienky (hypotézy) pre vznik takejto povinnosti, no správny orgán napriek tomu zostal pasívny. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona je stavebný úrad povinný začať konanie o dodatočnom povolení stavby iba vtedy, ak objektívne zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Ak stavebný úrad po prešetrení veci takúto skutočnosť nezistí, zákonná povinnosť začať konanie ex offo mu nevzniká, a preto jeho nekonanie nemožno kvalifikovať ako protiprávne. 34. Správny súd zdôrazňuje, že konanie o žalobe proti nečinnosti podľa § 242 a nasl. SSP je procesným prostriedkom ochrany pred pasivitou orgánu verejnej správy. Predmetom tohto konania nie je a nemôže byť meritórny (vecný) prieskum zákonnosti opatrenia (oznámenia o výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu z 15. júla 2022 číslo G. XXXX/XXXX/X/J.) a správnosti odborných záverov, ktoré správny orgán v uvedenom opatrení vyjadril. 35. Ak stavebný úrad na základe podnetu vykonal štátny stavebný dohľad, aktívne prešetril skutkový stav, vyhodnotil odborné podklady a dospel k záveru, že stavebník splnil podmienky dodatočného stavebného povolenia, vzťahujúcim sa k aktuálnej rozostavanosti stavby a rozostavaná stavba bola v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočnená v súlade s overeným projektom stavby, vrátane doplneného realizačného projektu, vyčerpal tým svoje zákonné možnosti. Správny súd v konaní o nečinnostnej žalobe nie je oprávnený prejudiciálne preskúmavať vecnú správnosť kontrolných zistení vyplývajúcich z vykonaného štátneho stavebného dohľadu, nakoľko by tým obchádzal zákonné limity súdneho prieskumu a neprípustne nahrádzal odbornú diskrečnú právomoc stavebného úradu.
36. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný dňa 22. februára 2022 vykonal štátny stavebný dohľad, pri ktorom prešetril aj realizáciu železobetónového oplotenia. Stavebník predložil dodatočné stavebné povolenie zo dňa 11. novembra 2020 č. G. XXX/XXXX/XX/H.-XXX, overenú projektovú dokumentáciu, realizačný projekt a stavebný denník. 37. Z oznámenia o výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu z 15. júla 2022 číslo G. XXXX/ XXXX/X/J. vyplýva, že na vyžiadanie povereného zamestnanca stavebník predložil vytyčovací protokol navrhovanej stavby rodinného domu a porealizačné zameranie oplotenia. Na základe vytyčovacieho protokolu navrhovaného rodinného domu bolo možné konštatovať, že vytýčená stavba nezasahuje na susedné pozemky vo vlastníctve iných fyzických alebo právnických osôb. Z porealizačného zamerania betónového oplotenia, tvoriaceho spoločné oplotenie a oporný múr medzi garážou stavebníka a vjazdom do podzemnej garáže autora podnetu, vyplynulo, že je osovo osadený na spoločnú hranicu medzi pozemkami stavebníka a autora podnetu s presahom 5 až 7,5 cm na oba pozemky, čo predstavovalo celkovú hrúbku oplotenia 15 cm. Betónové oplotenie bolo uskutočnené v súlade s projektom stavby overenom v dodatočnom stavebnom konaní. K hodnote presahu oplotenia na pozemok stavebníka a autora podnetu poverený zamestnanec stavebného úradu uviedol, že táto predstavuje odchýlkovú toleranciu, vyplývajúcu z presnosti merania pre podrobné mapovania podľa príslušných technických noriem a prihliadajúc na skutočnosť, že sa jedná o spoločné oplotenie medzi pozemkami a spoločný oporný múr medzi existujúcou stavbou a navrhovanou stavbou, z čoho vyplýva, že plní doplnkovú funkciu pre navrhovanú aj existujúcu stavbu vo vlastníctve autora podnetu, nevzťahuje sa na túto skutočnosť podmienka o zastavení stavebných prác pri presahu stavby na susedné pozemky do doby majetko-právneho vysporiadania s vlastníkmi dotknutých pozemkov. Poverený zamestnanec skonštatoval, že stavebník splnil podmienky dodatočného stavebného povolenia, vzťahujúcim sa k aktuálnej rozostavanosti stavby a rozostavaná stavba bola v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočnená v súlade s overeným projektom stavby, vrátane doplneného realizačného projektu. Poverený zamestnanec v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu nezistil porušenie podmienok dodatočného stavebného povolenia alebo zmeny v uskutočňovaní stavby od overeného projektu stavby, a preto ukončil výkon štátneho stavebného dohľadu bez prijatia opatrení voči stavebníkovi. 38. Na základe týchto skutočností mal správny súd za preukázané, že žalovaný vec aktívne prešetril a na základe odborných technických a právnych úvah dospel k záveru, že stavba bola zrealizovaná v súlade s dodatočným stavebným povolením a overeným projektom. 39. Keďže stavebný úrad po vykonaní dohľadu nezistil, že by stavba bola postavená v rozpore s povolením, nebola splnená základná zákonná podmienka pre vznik jeho povinnosti začať konanie podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona. Nekonanie (nezačatie konania) zo strany žalovaného preto nie je protiprávne, a teda nie je naplnený pojmový znak nečinnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) prvej vety SSP. 40. Práve naopak, pokiaľ by žalovaný aj napriek tomu, že nezistil vykonaním štátneho stavebného dohľadu porušenie podmienok dodatočného stavebného povolenia alebo zmeny v uskutočňovaní stavby od overeného projektu stavby, a napriek týmto zisteniam by začal konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona, konal by priamo v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. 41. Iná situácia by nastala, ak by po vykonanom štátnom stavebnom dohľade boli žalovaným zistené nezrovnalosti a žalovaný by ex offo konanie o dodatočnom povolení stavby podľa §88a stavebného zákona nezačal. V takom prípade by bolo možné hovoriť o protiprávnej nečinnosti, avšak v prejednávanom prípade taká situácia nenastala. 42. Samotný nesúhlas žalobcu s vyhodnotením odchýlky a interpretáciou podmienky č. 39.5 dodatočného stavebného povolenia žalovaným, nemôže sám osebe založiť stav protiprávnej nečinnosti žalovaného. Nesúhlas s odbornými závermi stavebného úradu vyjadrenými v opatrení (Oznámení o výsledku štátneho stavebného dohľadu zo dňa 15. júla 2022 č. G. XXXX/XXXX/X/J.) nie je možné úspešne uplatniť prostredníctvom žaloby proti nečinnosti, ktorej prieskum je obmedzený len na otázku procesnej pasivity. V prípade, ak by súd za danej situácie uložil povinnosť žalovanému začať konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona, také rozhodnutie by bolo priamo v rozpore so zisteniami žalovaného, ktoré mu vyplynuli zo štátneho stavebného dohľadu (a nepriamo by tak súd zasiahol do právomoci žalovaného, lebo predmetom súdneho prieskumu nebolo a ani nemohlo byť Oznámenie o výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu z 15. júla 2022).
43. Už len pre úplnosť správny súd dodáva, že nepovažuje názor žalobcu, že stavebný objekt (oplotenie) nebol predmetom rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení č. G. XXX/XXXX/XX/H.-XXX zo dňa 11. novembra 2020 za správny, nakoľko je zakreslený a je súčasťou projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo vydané uvedené dodatočné stavebné povolenie (čo bolo verifikované súdom aj z administratívneho spisu žalovaného vyžiadaného zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. BA-1S/104/2021 v konaní o preskúmanie zákonnosti uvedeného dodatočného stavebného povolenia č. G. XXX/XXXX/ XX/H.-XXX zo dňa 11. novembra 2020). Správny súd nemôže v konaní o nečinnostnej žalobe posudzovať, či uvedené dodatočné stavebné povolenie je úplné a správne, zo spisu však vyplýva, že jeho podkladom bola projektová dokumentácia obsahujúca aj železobetónové oplotenie. Čo sa týka podmienky č. 39.5 rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení, žalovaný správne ohľadom oplotenia posúdil, že hodnota presahu predstavuje odchýlkovú toleranciu podľa príslušných technických noriem. Pokiaľ technická odchýlka merania a realizácie spadá pod príslušné limity, aj civilné súdy konštatujú, že faktický stav zodpovedá právnemu stavu a k žiadnemu protiprávnemu zásahu do vlastníctva nedochádza (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/180/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 24. októbra 2017 sp. zn. 21Co/57/2017, rozsudok Okresného Spišská Nová Ves sp. zn. 1C/121/2014 z 11. novembra 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/58/2021 zo 16. novembra 2021). 44. Pokiaľ vlastník susedného pozemku považuje zameraný presah oplotenia o 5 až 7,5 cm za neoprávnený zásah do svojho vlastníckeho práva, ochrana jeho subjektívnych práv patrí do právomoci civilného súdu a nie správneho súdu v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 45. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody správny súd uznesením žalobu zamietol postupom podľa § 249 SSP. 46. Keďže predmetné konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).