{"guid": "d8c6a693-4e7f-4cf7-88ba-72cb69337b77:8cad2c70-9ee1-4626-bafc-b5f4a41b63f0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100846.1", "spisova_znacka": "16Sa/11/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Sa/11/2023 z 10. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 10. augusta 2026, sp. zn. 16Sa/11/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100846.1", "identifikacne_cislo": "0723100846", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "sudca_id": 1010, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-smahovska-1010", "datum_vydania": "2026-08-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-249", "nazov": "§ 249 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-249", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-170", "nazov": "§ 170 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-170", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-170"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-249", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-170"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cad2c70-9ee1-4626-bafc-b5f4a41b63f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100846.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100846.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100846.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Sa/11/2023\n0723100846\n10. 08. 2026\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723100846.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava II, so sídlom Kvetná\n13, 820 05 Bratislava 25, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827\n05 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Žaloba a jej dôvody\n1. Žalobca sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 13. septembra 2023, domáhal, aby súd\npodľa § 250 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) uložil žalovanému, aby začal konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného\nzákona vo vzťahu k oploteniu nachádzajúceho sa na stavbe „Rodinný dom s garážou“ s miestom stavby\nA. B. C. XX D. E., na pozemku registra „C“-KN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. F. (rodinný dom s garážou,\nspevnené plochy a sadovnícke úpravy) a na pozemku registra „C“-KN parcelné číslo XXXX, k. ú. F.,\nidentifikovaného pozemkom registra „E“-KN parcelné číslo XXX/X, k. ú. F. (NN Prípojka – rekonštrukcia)\na to v lehote v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.\n2. Nečinnostnú žalobu prokurátor odôvodnil tým, že na základe podnetu preskúmal konanie žalovaného\npo uskutočnení štátneho stavebného dohľadu na stavbe „Rodinný dom s garážou“ s miestom stavby A.\nB. C. XX D. E., na pozemku registra „C“-KN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. F. (rodinný dom s garážou,\nspevnené plochy a sadovnícke úpravy) a na pozemku registra „C“-KN parcelné číslo XXXX, k. ú. F.,\nidentifikovaného pozemkom registra „E“-KN parcelné číslo XXX/X, k. ú. F. (NN Prípojka – rekonštrukcia).\nPoukázal, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 11. novembra 2020 č. G. XXX/XXXX/XX/H.- XXX v spojení\ns rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 23. marca 2021\nč. I./XXXXX/XXX-X vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom s garážou“ podľa\nobjektovej skladby na stavebné objekty – rodinný dom s garážou, spevnené plochy, sadovnícke úpravy,\nelektrická prípojka (rekonštrukcia) s miestom stavby A. B. C. XX D. E., na pozemku registra „C“-KN,\nparcelné číslo XXXX/X, k. ú. F. (rodinný dom s garážou, spevnené plochy a sadovnícke úpravy) a na\npozemku registra „C“-KN parcelné číslo XXXX, k. ú. F., identifikovaného pozemkom registra „E“-KN\nparcelné číslo XXX/X, k. ú. F. (NN Prípojka – rekonštrukcia). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa\n21. apríla 2021.\n3. Opísal následne priebeh štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 22. februára 2022 podľa\n§ 98 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), nariadený povereným zamestnancom žalovaného\npodľa § 99 písm. b) stavebného zákona listom č. G. XXXX/XXXX/X/J. zo dňa 7. februára 2022.\n\nPoverenému zamestnancovi stavebník predložil dodatočné stavebné povolenie č. G. XXX/XXXX/XX/\nH.-XXX zo dňa 11. novembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. apríla 2021, projekt stavby\noverený v dodatočnom stavebnom konaní, doplnený o realizačný projekt (architektúra a statika) v zmysle\npodmienok dodatočného stavebného povolenia a stavebný denník. Žalobca dal do pozornosti, že zo\nštátneho stavebného dohľadu vyplynulo, že na predmetnej stavbe došlo k realizácii železobetónového\noplotenia pri garáži dodatočne povoľovanej stavby. Listom zo dňa 15. júla 2022 č. G. XXXX/XXXX/X/\nJ. žalovaný oznámil, že stavebník splnil podmienky dodatočného stavebného povolenia vzťahujúcim\nsa k aktuálnej rozostavanosti stavby a rozostavaná stavba bola v čase výkonu štátneho stavebného\ndohľadu uskutočnená v súlade s overeným projektom stavby, vrátane doplneného realizačného projektu.\nPoverený zamestnanec v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu nezistil porušenie podmienok\ndodatočného stavebného povolenia alebo zmeny v uskutočňovaní stavby od overeného projektu stavby,\na preto ukončil výkon štátneho stavebného dohľadu bez prijatia opatrení voči stavebníkovi.\n4. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 7. februára 2023 podal žalovanému upozornenie prokurátora sp. zn. K.\nX/XX/XXXX-X (doručené žalovanému dňa 9. februára 2023), ktorého obsah následne v žalobe opísal.\nŽalovaný listom zo dňa 9. marca 2023 č. G. XXXX/XXXX/X/J. upozorneniu prokurátora nevyhovel a\npostúpil ho Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej stavebnej\nsprávy. Žalobca následne opísal dôvody, pre ktoré žalovaný upozorneniu prokurátora nevyhovel, pričom\nšlo predovšetkým o tú skutočnosť, že predmetom dodatočného stavebného povolenia bol jednoznačne\naj predmetný oporný múr/oplotenie. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky preskúmal\npredložené upozornenie žalobcu a s právnym názorom prokurátora v danej veci sa tiež nestotožnil.\n5. Žalobca prezentoval názor, že vykonaným štátnym stavebným dohľadom bolo objektívne zistené,\nže došlo k realizácii železobetónového oplotenia pri garáži dodatočne povoľovanej stavby, pričom\n(i) stavebný objekt (oplotenie) nebol predmetom rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení\nč. G. XXX/XXXX/XX/H.-XXX, (ii) stavebný objekt nie je identifikovaný vo výroku rozhodnutia a nie\nje uvádzaný ani v jeho odôvodnení, a je pomerne neurčitým spôsobom zaznačený len v časti\nvýkresovej dokumentácie (Pôdorys 1. NP, č. výkresu 4) a (iii) stavba oplotenia nebola predmetom\ndodatočného stavebného povolenia, dokonca bola v podstate predmetom zákazu výstavby podľa\nosobitnej podmienky č. 39.5 rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení č. G. XXX/XXXX/XX/\nH.-XXX. Ďalej podľa názoru žalobcu orgán štátneho stavebného dohľadu nesprávne vyhodnotil, že\nstavba oplotenia bola zrealizovaná v súlade s projektovou dokumentáciu, a nesprávne vyhodnotil,\njednak, že ide o nejakú dovolenú odchýlkovú toleranciu a súčasne že ide o spoločné oplotenie medzi\npozemkami a spoločný oporný múr, ktorý má plniť doplnkovú funkciu nielen k dodatočne povoľovanej\nstavbe, ale aj k existujúcej stavbe L. J. M.. Výkonom štátneho stavebného dohľadu boli objektivizované\na v administratívnom spise zo štátneho stavebného dohľadu sú dokumentované kontrolné skutkové\nzistenia, že nad rámec dodatočného stavebného povolenia boli realizované stavebné práce. Žalovaný\npo zistení tejto skutočnosti, t. j. po zistení, že došlo k realizácii stavby bez stavebného povolenia,\nnepostupoval spôsobom predpokladaným stavebným zákonom, t. j. nezačal konanie o dodatočnom\npovolení/odstránení zistenej nepovolenej stavby. Poukázal, že predpokladom začatia stavebného\nkonania podľa § 88a a nasl. stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena,\nresp. jej časť, bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom\nstanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný\núrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil\ndoklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto\nzákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebný úrad\nmusí z vlastného podnetu vždy začať konanie podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, keď zistí, že\nstavba bola postavená bez stavebného povolenia vrátane uskutočnenia stavebných prác (stavebných\núprav) na existujúcej stavbe (zmena stavby), ktoré vyžadovali stavebné povolenie. V posudzovanom\nprípade, podkladom pre postup stavebného úradu podľa § 88a stavebného zákona boli závery štátneho\nstavebného dohľadu, ktorý sa uskutočnil dňa 22. februára 2022, na podklade ktorých príslušný stavebný\núrad nezačal ex offo konanie o dodatočnom povolení stavby, čím ostal v konaní nečinný.\n6. K žalobe žalobca pripojil fotokópiu upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn.\nK. X/XX/XXXX-X zo 7. februára 2023, fotokópiu listu žalovaného z 9. marca 2023, ktorým upozorneniu\nprokurátora nevyhovel a postúpil ho Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky\nako aj fotokópiu upovedomenia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. I./\nXXXXXX/XXX z 18. júla 2023, ktorým nebolo vyhovené upozorneniu prokurátora.\n\nII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu\n7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 20. novembra 2023 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Uviedol, že\nžalovaný ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 11. novembra 2020 č.\nG. XXX/XXXX/XX/H.- XXX v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a\nbytovej politiky zo dňa 23. marca 2021 č. I.- XXXX/XXXXX/XXX vydal dodatočné stavebné povolenie\nna stavbu „Rodinný dom s garážou“ podľa objektovej skladby na stavebné objekty - rodinný dom s\ngarážou, spevnené plochy, sadovnícke úpravy, elektrická prípojka (rekonštrukcia) s miestom stavby A.\nB. C. XX D. E., na pozemku registra „C“-KN, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. F. (rodinný dom s garážou,\nspevnené plochy a sadovnícke úpravy) a na pozemku registra „C“-KN parcelné číslo XXXX, k. ú. F.,\nidentifikovaného pozemkom registra „E“-KN parcelné číslo XXX/X. k. ú. F. (NN Prípojka - rekonštrukcia).\nRozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. apríla 2021.\n8. Predmetne železobetónové oplotenie, o ktorom žalobca nesprávne tvrdí, že nie je súčasťou\ndodatočného stavebného povolenia, bolo povolené žalovaným v konaní o dodatočnom povolení stavby,\nnetvorilo samostatný stavebný objekt, vzhľadom k tomu, že tvorilo neoddeliteľnú súčasť základov\na zvislej nosnej konštrukcie navrhovanej garáže, pričom malo dvojitú funkciu. Konštrukcia tvorila\noporný múr medzi nosnou konštrukciu navrhovanej garáže a existujúcej rampy slúžiacej ako vjazd\ndo susednej stavby, a zároveň tvorila spoločné oplotenie pozemku stavebníka a vlastníka susednej\nstavby. Tvar aj miesto oporného múru/ oplotenia bolo presne uvedené v textovej aj grafickej časti\nprojektu stavby overenom v dodatočnom stavebnom povolení (predloženom k nahliadnutiu pri výkone\nštátneho stavebného dohľadu) a tiež v realizačnom projekte, ktorý stavebník doložil stavebnému úradu\nv zmysle podmienok dodatočného stavebného povolenia pred jeho realizáciou a po zaslaní spisového\nmateriálu na nadriadený orgán. Poloha a miesto oporného muru oplotenia bola zameraná oprávnenou\nosobou - geodetom, a tieto doklady boli predložené stavebnému úradu. Žalovaný k tomu dodal, že bez\nrealizácie oporného múru / oplotenia by nebolo možné pokračovať v realizácii stavby garáže, predmetom\ndodatočného stavebného povolenia bol jednoznačne aj predmetný oporný múr/ oplotenie.\n9. Žalovaný bol preto toho názoru, že nemôže začať konanie o dodatočnom povolení stavby podľa §\n88a stavebného zákona vo vzťahu k oploteniu, keďže o dodatočnom oplotení už rozhodol rozhodnutím\nzo dňa 11. novembra 2020 č. G. XXX/XXXX/XX/H.- XXX v spojení s rozhodnutím Okresného úradu\nBratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 23. marca 2021 č. I.- E./XXXXX/XXX.\n10. Žalobca v replike z 1. marca 2024 prezentoval názor, že stavebný úrad nesprávne vyhodnotil,\nže stavba oplotenia bola zrealizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou, a nesprávne vyhodnotil\njednak, že ide o nejakú dovolenú odchýlkovú toleranciu a súčasne, že ide o spoločné oplotenie\nmedzi pozemkami a spoločný oporný múr, ktorý má plniť doplnkovú funkciu nielen k dodatočne\npovoľovanej stavbe, ale aj k existujúcej stavbe L. J. M.. Podľa žalobcu boli výkonom štátneho stavebného\ndohľadu objektivizované a v administratívnom spise zo štátneho stavebného dohľadu sú dokumentované\nkontrolné skutkové zistenia, že nad rámec dodatočného stavebného povolenia boli realizované stavebné\npráce v podobe železobetónového oplotenia.\n11. Žalovaný v duplike z 1. októbra 2024 zotrval v plnom rozsahu na vyjadrení k žalobe. Doplnil, že\nčinnosť stavebného úradu v prejednávanej veci vykonával zamestnanec s odborným kvalifikačným\npredpokladom podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona. Z bodu 4 a 5 vyjadrenia žalovaného vyplýva,\nže primárne sa jedná o otázku odbornú, ktorá bola posúdená vecne správne a následne absentoval\nakýkoľvek zákonný dôvod pre ďalší postup stavebného úradu, ktorého sa domáha žalobca. S postupom\nžalovaného sa stotožnil aj bezprostredne nadriadený orgán, ktorým je Okresný úrad Bratislava, odbor\nvýstavby a bytovej politiky.\nIII. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\n13. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy.\n14. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,\nalebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;\nnečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia\norgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po\nvydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej\nzmene okolností.\n15. Podľa § 45 ods. 2 SSP prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej\nsprávy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.\n16. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení\npovinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.\n17. Podľa § 243 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.\n18. Podľa § 244 ods. 2 SSP prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal\nnečinný aj po upozornení prokurátora.\n19. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať\nrozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.\n20. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu\nzamietne.\n21. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez\nstavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka\nstavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými\npredpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,\nstavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b\na podkladov predložených v stavebnom konaní.\n22. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných\nzáujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú\nz uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z\nterénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.\n23. Podľa § 98 ods. 2 písm. a) stavebného zákona orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené\nzisťovať, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia\nalebo na základe ohlásenia.\n24. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n25. Podľa § 18 ods.1 správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet\nsprávneho orgánu.\nIV. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom\n26. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že\nžaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 244 ods. 2 SSP) a je prípustná [§ 6 ods. 2 písm. e) a § 7 SSP].\n27. Správny súd taktiež pre úplnosť úvodom uvádza, že spočiatku konal aj s L. J. N., ako ďalším\núčastníkom konania (označeným žalobcom za ďalšieho účastníka), avšak vychádzajúc z § 243 SSP,\n\nktorý osobitne upravuje účastníctvo v konaní o nečinnostnej žalobe (t. j. účastníkmi konania sú žalobca\na žalovaný), súd s ním prestal konať ako s ďalším účastníkom konania, čo mu bolo písomne oznámené.\n28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho\nspisu žalovaného (a to aj s administratívnym spisom vyžiadaným zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.\nBA-1S/104/2021), preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP)\nnamietaný postup žalovaného orgánu verejnej správy, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2\nSSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti nečinnosti\norgánu verejnej správy nebola podaná dôvodne.\n29. Správny súdny poriadok v § 3 ods. 1 písm. d) vymedzil zákonnú definíciu nečinnosti orgánu\nverejnej správy, ktorou sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom\nadministratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti\nnezačal administratívne konanie. Zákonodarca v citovanom ustanovení zaviedol aj negatívnu definíciu\nnečinnosti, podľa ktorej nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v\nadministratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu\nverejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.\n30. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz\npre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. (Uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 28. októbra 2015, sp. zn. 2 Sžnz 4/2015).\n31. Podmienkou pre úspešné uplatnenie žaloby prokurátora proti nečinnosti spočívajúcej v nezačatí\nkonania z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 2 SSP) je existencia protiprávneho stavu, t. j. situácie, kedy\nsprávnemu orgánu zo zákona jednoznačne vyplývala povinnosť určité konanie začať, no tento ostal\npasívny. V oblasti stavebného poriadku je takouto povinnosťou postup podľa § 88a ods. 1 stavebného\nzákona, avšak len vtedy, ak stavebný úrad objektívne zistí, že stavba bola postavená bez stavebného\npovolenia alebo v rozpore s ním.\n32. Jadrom sporu v prejednávanej veci je otázka, či sa žalovaný dopustil protiprávnej nečinnosti tým, že\npo výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 22. februára 2022 nezačal z úradnej povinnosti (ex offo)\nkonanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona vo vzťahu k zrealizovanému\nželezobetónovému oploteniu.\n33. Aby bolo možné konštatovať, že žalovaný porušil povinnosť začať konanie z úradnej povinnosti,\nmusel by nastať stav, kedy boli bezvýhradne splnené všetky zákonné podmienky (hypotézy) pre vznik\ntakejto povinnosti, no správny orgán napriek tomu zostal pasívny. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona\nje stavebný úrad povinný začať konanie o dodatočnom povolení stavby iba vtedy, ak objektívne zistí, že\nstavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Ak stavebný úrad po prešetrení\nveci takúto skutočnosť nezistí, zákonná povinnosť začať konanie ex offo mu nevzniká, a preto jeho\nnekonanie nemožno kvalifikovať ako protiprávne.\n34. Správny súd zdôrazňuje, že konanie o žalobe proti nečinnosti podľa § 242 a nasl. SSP je\nprocesným prostriedkom ochrany pred pasivitou orgánu verejnej správy. Predmetom tohto konania nie je\na nemôže byť meritórny (vecný) prieskum zákonnosti opatrenia (oznámenia o výsledku výkonu štátneho\nstavebného dohľadu z 15. júla 2022 číslo G. XXXX/XXXX/X/J.) a správnosti odborných záverov, ktoré\nsprávny orgán v uvedenom opatrení vyjadril.\n35. Ak stavebný úrad na základe podnetu vykonal štátny stavebný dohľad, aktívne prešetril skutkový\nstav, vyhodnotil odborné podklady a dospel k záveru, že stavebník splnil podmienky dodatočného\nstavebného povolenia, vzťahujúcim sa k aktuálnej rozostavanosti stavby a rozostavaná stavba bola\nv čase výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočnená v súlade s overeným projektom stavby,\nvrátane doplneného realizačného projektu, vyčerpal tým svoje zákonné možnosti. Správny súd v konaní\no nečinnostnej žalobe nie je oprávnený prejudiciálne preskúmavať vecnú správnosť kontrolných zistení\nvyplývajúcich z vykonaného štátneho stavebného dohľadu, nakoľko by tým obchádzal zákonné limity\nsúdneho prieskumu a neprípustne nahrádzal odbornú diskrečnú právomoc stavebného úradu.\n\n36. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný dňa 22. februára 2022 vykonal štátny stavebný\ndohľad, pri ktorom prešetril aj realizáciu železobetónového oplotenia. Stavebník predložil dodatočné\nstavebné povolenie zo dňa 11. novembra 2020 č. G. XXX/XXXX/XX/H.-XXX, overenú projektovú\ndokumentáciu, realizačný projekt a stavebný denník.\n37. Z oznámenia o výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu z 15. júla 2022 číslo G. XXXX/\nXXXX/X/J. vyplýva, že na vyžiadanie povereného zamestnanca stavebník predložil vytyčovací protokol\nnavrhovanej stavby rodinného domu a porealizačné zameranie oplotenia. Na základe vytyčovacieho\nprotokolu navrhovaného rodinného domu bolo možné konštatovať, že vytýčená stavba nezasahuje na\nsusedné pozemky vo vlastníctve iných fyzických alebo právnických osôb. Z porealizačného zamerania\nbetónového oplotenia, tvoriaceho spoločné oplotenie a oporný múr medzi garážou stavebníka a vjazdom\ndo podzemnej garáže autora podnetu, vyplynulo, že je osovo osadený na spoločnú hranicu medzi\npozemkami stavebníka a autora podnetu s presahom 5 až 7,5 cm na oba pozemky, čo predstavovalo\ncelkovú hrúbku oplotenia 15 cm. Betónové oplotenie bolo uskutočnené v súlade s projektom stavby\noverenom v dodatočnom stavebnom konaní. K hodnote presahu oplotenia na pozemok stavebníka\na autora podnetu poverený zamestnanec stavebného úradu uviedol, že táto predstavuje odchýlkovú\ntoleranciu, vyplývajúcu z presnosti merania pre podrobné mapovania podľa príslušných technických\nnoriem a prihliadajúc na skutočnosť, že sa jedná o spoločné oplotenie medzi pozemkami a spoločný\noporný múr medzi existujúcou stavbou a navrhovanou stavbou, z čoho vyplýva, že plní doplnkovú\nfunkciu pre navrhovanú aj existujúcu stavbu vo vlastníctve autora podnetu, nevzťahuje sa na túto\nskutočnosť podmienka o zastavení stavebných prác pri presahu stavby na susedné pozemky do\ndoby majetko-právneho vysporiadania s vlastníkmi dotknutých pozemkov. Poverený zamestnanec\nskonštatoval, že stavebník splnil podmienky dodatočného stavebného povolenia, vzťahujúcim sa\nk aktuálnej rozostavanosti stavby a rozostavaná stavba bola v čase výkonu štátneho stavebného\ndohľadu uskutočnená v súlade s overeným projektom stavby, vrátane doplneného realizačného projektu.\nPoverený zamestnanec v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu nezistil porušenie podmienok\ndodatočného stavebného povolenia alebo zmeny v uskutočňovaní stavby od overeného projektu stavby,\na preto ukončil výkon štátneho stavebného dohľadu bez prijatia opatrení voči stavebníkovi.\n38. Na základe týchto skutočností mal správny súd za preukázané, že žalovaný vec aktívne prešetril\na na základe odborných technických a právnych úvah dospel k záveru, že stavba bola zrealizovaná v\nsúlade s dodatočným stavebným povolením a overeným projektom.\n39. Keďže stavebný úrad po vykonaní dohľadu nezistil, že by stavba bola postavená v rozpore s\npovolením, nebola splnená základná zákonná podmienka pre vznik jeho povinnosti začať konanie podľa\n§ 88a ods. 1 stavebného zákona. Nekonanie (nezačatie konania) zo strany žalovaného preto nie je\nprotiprávne, a teda nie je naplnený pojmový znak nečinnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) prvej vety SSP.\n40. Práve naopak, pokiaľ by žalovaný aj napriek tomu, že nezistil vykonaním štátneho stavebného\ndohľadu porušenie podmienok dodatočného stavebného povolenia alebo zmeny v uskutočňovaní stavby\nod overeného projektu stavby, a napriek týmto zisteniam by začal konanie o dodatočnom povolení stavby\npodľa § 88a stavebného zákona, konal by priamo v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením.\n41. Iná situácia by nastala, ak by po vykonanom štátnom stavebnom dohľade boli žalovaným\nzistené nezrovnalosti a žalovaný by ex offo konanie o dodatočnom povolení stavby podľa §88a\nstavebného zákona nezačal. V takom prípade by bolo možné hovoriť o protiprávnej nečinnosti, avšak\nv prejednávanom prípade taká situácia nenastala.\n42. Samotný nesúhlas žalobcu s vyhodnotením odchýlky a interpretáciou podmienky č. 39.5\ndodatočného stavebného povolenia žalovaným, nemôže sám osebe založiť stav protiprávnej nečinnosti\nžalovaného. Nesúhlas s odbornými závermi stavebného úradu vyjadrenými v opatrení (Oznámení o\nvýsledku štátneho stavebného dohľadu zo dňa 15. júla 2022 č. G. XXXX/XXXX/X/J.) nie je možné\núspešne uplatniť prostredníctvom žaloby proti nečinnosti, ktorej prieskum je obmedzený len na otázku\nprocesnej pasivity. V prípade, ak by súd za danej situácie uložil povinnosť žalovanému začať konanie\no dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona, také rozhodnutie by bolo priamo\nv rozpore so zisteniami žalovaného, ktoré mu vyplynuli zo štátneho stavebného dohľadu (a nepriamo by\ntak súd zasiahol do právomoci žalovaného, lebo predmetom súdneho prieskumu nebolo a ani nemohlo\nbyť Oznámenie o výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu z 15. júla 2022).\n\n43. Už len pre úplnosť správny súd dodáva, že nepovažuje názor žalobcu, že stavebný objekt (oplotenie)\nnebol predmetom rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení č. G. XXX/XXXX/XX/H.-XXX zo dňa\n11. novembra 2020 za správny, nakoľko je zakreslený a je súčasťou projektovej dokumentácie, na\nzáklade ktorej bolo vydané uvedené dodatočné stavebné povolenie (čo bolo verifikované súdom aj\nz administratívneho spisu žalovaného vyžiadaného zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. BA-1S/104/2021\nv konaní o preskúmanie zákonnosti uvedeného dodatočného stavebného povolenia č. G. XXX/XXXX/\nXX/H.-XXX zo dňa 11. novembra 2020). Správny súd nemôže v konaní o nečinnostnej žalobe\nposudzovať, či uvedené dodatočné stavebné povolenie je úplné a správne, zo spisu však vyplýva,\nže jeho podkladom bola projektová dokumentácia obsahujúca aj železobetónové oplotenie. Čo sa\ntýka podmienky č. 39.5 rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení, žalovaný správne ohľadom\noplotenia posúdil, že hodnota presahu predstavuje odchýlkovú toleranciu podľa príslušných technických\nnoriem. Pokiaľ technická odchýlka merania a realizácie spadá pod príslušné limity, aj civilné súdy\nkonštatujú, že faktický stav zodpovedá právnemu stavu a k žiadnemu protiprávnemu zásahu do\nvlastníctva nedochádza (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/180/2019 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 24. októbra 2017 sp. zn. 21Co/57/2017, rozsudok Okresného\nSpišská Nová Ves sp. zn. 1C/121/2014 z 11. novembra 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 6Co/58/2021 zo 16. novembra 2021).\n44. Pokiaľ vlastník susedného pozemku považuje zameraný presah oplotenia o 5 až 7,5 cm za\nneoprávnený zásah do svojho vlastníckeho práva, ochrana jeho subjektívnych práv patrí do právomoci\ncivilného súdu a nie správneho súdu v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy.\n45. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody správny súd uznesením žalobu zamietol postupom\npodľa § 249 SSP.\n46. Keďže predmetné konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, súd o nároku na náhradu trov\nkonania rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo\nna náhradu trov konania, ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}