Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-5S/48/2019 8019200324 30. 05. 2024 JUDr. Tatiana Sabadošová ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200324.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej, a členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A. X, D. E., zastúpeného JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, so sídlom Levočská 1, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti ďalšieho účastníka: Okresná prokuratúra Stará Ľubovňa, so sídlom Obrancov mieru 18, Stará Ľubovňa, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP1-2019/008406/LUM zo dňa 13.03.2019 takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhrad trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov (ďalej len žalovaný) rozhodnutím č. OU-POOOP1-2019/008406/LUM zo dňa 13.03.2019 ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v konaní o odvolaní účastníka správneho konania A. B. (v súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu) proti rozhodnutiu Obce Sulín (ďalej len správny orgán prvého stupňa resp. prvostupňový správny orgán) č. ObU-Su-9/2018, 292/2016 zo dňa 07.12.2018 v konaní o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa č. Pd 77/17/7710-7 zo dňa 12.01.2018 o zrušení súpisného čísla 194 pre budovu – iná budova postavená v obci Sulín, k. ú. C. F. na parcele č. KN-C 11/2 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) odvolanie účastníka konania zastúpeného zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. 2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. ObU-Su-9/2018, 292/2016 zo dňa 07.12.2018 vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúru Stará Ľubovňa č. Pd 77/17/7710-7 zo dňa 12.01.2018 (ďalej len protest prokurátora) proti opatreniu správneho orgánu č. 292/2016 zo dňa 28.10.2016, ktorým určil súpisné číslo 194 pre budovu – iná budova, adresný bod: 49.362 706 3/20.755 482 0 postavenú v obci Sulín, k. ú. C. F., ktorej vlastníkom je žalobca, a to parcele č. KN-C 11/2 – zastavané plochy a nádvoria vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu. 3. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na protest prokurátora. Po podaní protestu správny orgán dňa 13.02.2018 vydal rozhodnutie, ktorým opatrenie zrušil v celom rozsahu. Na základe odvolania účastníka konania odvolací orgán v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie a dňa 05.04.2018 vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 59 ods. 3 Správneho poriadku
rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení administratívneho spisu správny orgán listom zo dňa 26.04.2018 oznámil účastníkovi konania tzv. obnovu konania. Po vyjadrení účastníka konania k obsahu protestu prokurátora správny orgán dňa 23.05.2018 vydal rozhodnutie o zastavení konania podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Účastník konania sa odvolal aj voči tomuto rozhodnutiu, pretože nesúhlasil s jeho obsahom a požiadal odvolací orgán o zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán preskúmal rozhodnutie a celý spisový materiál a dňa 23.10.2018 vydal rozhodnutie, ktorým konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a zákona o prokuratúre. Rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Následne správny orgán viazaný obsahom rozhodnutia odvolacieho orgánu pokračoval už v skôr začatom konaní a opätovne vyzval účastníka konania výzvou zo dňa 27.11.2018, aby sa k protestu prokurátora vyjadril. Účastník konania sa k výzve vyjadril, avšak opätovne nedoložil listinu preukazujúcu vlastnícky, resp. iný právny vzťah k pozemku, na ktorom leží stavba a pre ktorú žiada prideliť súpisné číslo. Správny orgán uviedol, že pre rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora a pre platné rozhodnutie o pridelení súpisného čísla k stavbe bolo nevyhnutné, aby účastník konania preukázal vlastníctvo alebo iné právo k pozemku, na ktorom stojí stavba a pre ktorú žiada prideliť súpisné číslo, tak ako vyžaduje Vyhláška a tak, ako to uviedol prokurátor v proteste. Pre vydanie rozhodnutia o pridelení súpisného čísla k stavbe nemôžu byt' smerodajné ustanovenia katastrálneho a ani stavebného zákona, tak ako tvrdí účastník konania vo svojich vyjadreniach. 4. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca podal odvolanie zo dňa 18.12.2018, v ktorom opätovne poukázal na skutočnosť, že je jediným výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, súp. číslo 194 (stodola), postavenej na pozemku KNC 11/2. Vlastníkom stavby je od roku 1980 titulom darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice. Podľa zmluvy mu boli darované aj stavby postavené ešte v roku 1951, dvor a záhrada. Uvedené nehnuteľnosti v čase uzatvorenia darovacej zmluvy neboli dostatočne identifikované, a ani zapísané v evidencii nehnuteľností. Z listín predložených správnemu orgánu je nesporné, že stavby a pozemky boli vo vlastníctve jeho rodičov, ktorí mu ich previedli zákonným spôsobom. V záujme dokončenia majetkoprávneho vysporiadania požiadal správny orgán o určenie súpisného čísla stodoly, k žiadosti predložil darovaciu zmluvu, ktorá preukazuje, že stavbu nadobudol legálnym spôsobom. Bez jeho vedomia, jeho nebohý synovec G. H. v roku 2013 vyhlásením pred notárom osvedčil pozemky pod stavbami, ktoré žalobca nadobudol v roku 1980 darom od svojich rodičov. Správnemu orgánu tak muselo byť známe, že stavba - stodola bola postavená pred rokom 1976, teda pred účinnosťou stavebného zákona č. 50/1976 Zb., a preto vo vzťahu k tejto stavbe, ktorá nie je zapísaná na liste vlastníctva, nie je potrebné preukazovať vlastnícke resp. iné právo k pozemku. Pri zápise takejto stavby príslušné orgány vyžadujú iba potvrdenie resp. čestné vyhlásenie o tom, že stavba bola postavená pred rokom 1976, a to napr. oznámenie obce, kedy bola stavba ukončená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto je jej vlastníkom. Pre určenie súpisného čísla sa síce vyžadujú náležitosti súvisiace s kolaudačným rozhodnutím, avšak nie pri stavbách postavených pred rokom 1976, a preto požiadavka na preukázanie vlastníckeho resp. iného práva k pozemku nie je v súlade so zákonom. Správny orgán nemal vyhovieť protestu prokurátora, nakoľko ako vlastník stavby predložil všetky potrebné podklady. Žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 5. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, kompletný spisový materiál ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Citujúc § 27a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 4, § 6 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb (ďalej len Vyhláška) uviedol, že vo veci koná a rozhoduje už tretíkrát, a preto poukázal najmä na obsah jeho rozhodnutí č.: OU-PO-OOP1-2018/018541/LUM zo dňa 05.04.2018 a č.: OU-PO- OOP1-2018/030878/LUM zo dňa 23.10.2018, ktorými zrušil predchádzajúce rozhodnutia správneho orgánu vo veci a taktiež na obsah odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu č.j. ObU-Su-9/2018, 292/2016 zo dňa 07.12.2018. 6. Podľa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že účastník konania dňa 10.10.2016 doručil správnemu orgánu žiadosť o určenie súpisného čísla (budove) na parcele č. KN-C 11/2 v obci Sulín, k. ú. C. F.. Dňa 28.10.2016 správny orgán opatrením určil vyššie uvedenej budove súpisné číslo 194. Prokurátor protestom zo dňa 12.01.2018 napadol opatrenie správneho orgánu a uviedol, že opatrenie správneho orgánu o určení súpisného čísla je v rozpore s Vyhláškou.
7. Žalovaný zdôraznil, že predmetom konania bolo posúdiť, či sa protestu malo vyhovieť alebo nie a či predmetné opatrenie bolo zákonné alebo nie. Nie je možné v tomto konaní nahrádzať konanie pôvodné. Konanie o proteste prokurátora je procesným konaním, v ktorom sa nenahrádza dokazovanie, či zisťovanie stavu veci, ktoré má (malo) prebiehať v základnom konaní. V záujme právneho štátu je, aby rozhodnutia a opatrenia správnych orgánov boli v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä z dôvodu, že ich nedostatky sa premietajú do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy alebo v prípade iných právnych aktov zasahujú do práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. V záujme zachovania ústavnosti a zákonnosti v tom zmysle, aby rozhodnutia a opatrenia boli v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, je povinnosťou správneho orgánu po doručení protestu prokurátora, takéto nezákonne rozhodnutie alebo opatrenie zrušiť (prípadne nahradiť zákonným rozhodnutím, opatrením) za podmienok, že protest je podaný včas, je dôvodný a naopak napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie je v rozpore s konkrétnou právnou normou. Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydáva, má dve možnosti - buď protestu prokurátora vyhovie alebo mu nevyhovie (resp. mu vyhovie iba čiastočne). V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov. 8. Preskúmaním žiadosti účastníka konania prokurátor zistil, že účastník konania nedoložil k žiadosti o určenie súpisného čísla obligatórnu prílohu k žiadosti, ktorou je doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku (§ 6 ods. 1 písm. d) bod 1. Vyhlášky). Účastník konania v žiadosti o určenie súpisného čísla uviedol, že budova je postavená na pozemku č. KN-C 11/2, LV č. XXXX, obec F., k. ú. C. F.. Z uvedeného listu vlastníctva je zrejmé, že spoluvlastníkmi tohto pozemku sú I. H. (podiel 1 k celku) a A. H. (podiel 3 k celku), obaja bytom Sulín. 9. Odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a konštatoval, že správny orgán posúdil vec správne po skutkovej aj právnej stránke a jeho rozhodnutie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi (Správny poriadok, Vyhláška). Žalovaný mal za to, že pre určenie súpisného čísla je potrebné, aby žiadateľ - účastník konania predložil správnemu orgánu doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, keďže túto obligatórnu prílohu vyžaduje dikcia ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) bod 1. Vyhlášky. Z obsahu celého administratívneho spisu je zrejmé, že účastník konania túto obligatórnu prílohu správnemu orgánu nepredložil. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že účastník konania nie je vlastníkom pozemku č. KN-C 11/2, na ktorom stojí stavba - stodola, pre ktorú žiadal správny orgán prideliť súpisné číslo. 10. Žalovaný zdôraznil, že určenie súpisného čísla budove je proces, ktorý je upravený príslušnými ustanoveniami Vyhlášky a tá v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d) bod 1. expressis verbis stanovuje, čo obsahuje žiadosť o určenie súpisného čísla. Keďže účastník konania správnemu orgánu doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená nepredložil, neboli splnené podmienky na určenie súpisného čísla a preto žiadosti účastníka konania nie je možné vyhovieť. Z uvedeného dôvodu žalovaný mal za to, že správny orgán postupoval správne, ak protestu prokurátora proti opatreniu správneho orgánu, číslo spisu: 292/2016 zo dňa 28.10.2016, ktorým určil súpisné číslo 194 pre budovu - iná budova, adresný bod:49.362 706 3/20.755 482 0, postavenú v obci F., katastrálne územie C. F., ktorej vlastníkom je A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A. X, D. E., a to na parcele č. KN-C 11/2 - zastavané plochy a nádvoria vyhovel a napadnuté opatrenie správne zrušil v celom rozsahu. 11. Žalovaný ďalej k odvolaniu uviedol, že pre proces určenia súpisného čísla budove sú ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a skutočnosť postavenia stavby pred rokom 1976 právne irelevantné. Pokiaľ účastník konania má za to, že jeho zomrelý rodinný príslušník (resp. právni nástupcovia) si pozemok pod stavbou (stodolou) osvedčil v rozpore so zákonom, je oprávnený prostredníctvom prokuratúry alebo všeobecného súdu domáhať sa neplatnosti tohto právneho úkonu a žiadať o určenie vlastníctva k pozemku. 12. Pre úplnosť veci žalovaný konštatoval, že po nadobudnutí právoplatnosti jeho rozhodnutia ako odvolacieho orgánu, sa vec dostane do štádia konania vo veci samej, v ktorom správny orgán opätovne posúdi žiadosť účastníka konania A. B. o určenie súpisného čísla a vo veci rozhodne. Povinnosťou správneho orgánu teda bude postupovať v zmysle ustanovenia § 6 ods. Vyhlášky. V prípade, že účastník konania nepredloží správnemu orgánu požadované obligatórne prílohy, správny orgán je povinný postupovať podľa ustanovenia § 6 ods. 4 Vyhlášky a vydať rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o určenie súpisného čísla, ktoré dostatočne odôvodní a zašle účastníkovi konania.
13. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.05.2019 doručenou Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu (ďalej ako pôvodný správny súd) dňa 15.05.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP1-2019/008406/LUM zo dňa 13.03.2019, žiadal, aby súd uvedené rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 14. Žalobca v žalobe opätovne zdôraznil, že v predmetnom prípade pri určení súpisného čísla nebolo jeho povinnosťou dokladovať vlastníctvo pozemku alebo iné právo k pozemku, na ktorom minimálne od roku 1951 je postavená predmetná stavba. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti súp. číslo 194, druh stavby iná stavba (stodola) postavenej na pozemku parcela reg. KN „C" č. 11/2, ktorú vlastní od roku 1980 na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice č. N 381/80, NZ 439/80 dňa 24.10.1980, uzavretej medzi rodičmi žalobcu G. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. D. XX ako darcami a žalobcom ako obdarovaným. Žalobca má za to, že správnemu orgánu predložil potrebné listiny a dostatočne preukázal, že na základe uvedenej darovacej zmluvy nadobudol aj stavby, ktoré boli postavené ešte v roku 1951. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania, boli zapísané v zápisnici č. 89 pre k.ú. C. F. ako dom, maštaľ, stodola, dvor a záhrada. Podľa predmetnej darovacej zmluvy v evidencii nehnuteľnosti bol v tom čase stav neidentický, v prírode sa jednalo o rodinný dom s maštaľou a stodolou. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené nehnuteľnosti v čase uzatvorenia darovacej zmluvy neboli dostatočne identifikované, tieto neboli následne zapísané v príslušnej evidencii nehnuteľností. Na základe dokladov predložených k žiadosti o určenie súpisného čísla je podľa žalobcu nesporné, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti minimálne od roku 1951 boli rodičia žalobcu a od roku 1980 je ich vlastníkom žalobca. Uvedené potvrdzujú aj listiny, ktoré doručil Obci Sulín v prílohe listu zo dňa 15.05.2018, a to rozhodnutie Miestneho národného výboru Sulín zo dňa 24.10.1980, Dotazník a Čestné vyhlásenie prevodcov zo dňa 24.10.1980 vo veci súhlasu k prevodu predmetných nehnuteľností. Preto nemôže byť sporné, že stavby a pozemky, ktoré žalobcovi darovali rodičia boli v ich vlastníctve a žalobca ich nadobudol zákonným spôsobom. Po zistení, že stavba - stodola nie je zapísaná na liste vlastníctva, žalobca požiadal Obec Sulín o určenie súpisného čísla na inú stavbu – stodola, a k žiadosti predložil uvedenú darovaciu zmluvu 15. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v roku 2013 jeho nebohý synovec G. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bez vedomia žalobcu osvedčil pozemky pod stavbami, ktoré žalobca nadobudol darom v roku 1980 formou osvedčenia - vyhlásenia pred notárom. Žalobca má za to, že predmetom daru boli aj pozemky pod rodinným domom a stodolou, ktoré ku dňu spísania notárskej zápisnice boli zapísané na liste vlastníctva (PKV), a ktoré jeho rodičia nadobudli kúpou od pôvodných vlastníkov, a nakladali s nimi v dobrej viere, že tieto pozemky sú ich vlastníctvom. Vychádzajúc zo skutočností uvádzaných v darovacej zmluve ako aj zo všeobecne známych skutočností, Obec Sulín musela mať vedomosť o tom, že stavba - stodola bola postavená ešte pred rokom 1976, t.j. pred účinnosťou zák. č. 50/1976 Zb., a preto vo vzťahu k tejto stavbe nie je potrebné dokladovať práva k pozemku. 16. Žalobca má za to, že vo vzťahu k stavbám, ktoré boli postavené pred rokom 1976, nie je potrebné dokladovať vlastnícke alebo iné právo k pozemku. Vyhláška č. 31/2003 Z.z. je účinná od 01.03.2003, a stavby postavené pred rokom 1976 sa posudzujú podľa zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku a ďalších vykonávacích predpisov. Pri zápise stavby postavenej pred rokom 1976, ktorá nie je zapísaná na liste vlastníctva, správne orgány vyžadujú potvrdenie alebo čestné vyhlásenie vlastníka alebo svedkov, že stavba bola postavená pred rokom 1976. Takáto stavba sa posudzuje podľa právnych noriem platných v čase vzniku stavby. Doklad o práve k pozemku sa podľa žalobcu nevyžaduje, pretože tento doklad sa vyžaduje len pri rozhodovaní o kolaudácii stavby. Z uvedeného dôvodu požiadavka správneho orgánu na predloženie predmetných listín je nad rámec právnej úpravy, nakoľko tie je potrebné predložiť v prípade stavieb postavených po roku 1976. Žalobca preto nesúhlasí s názorom prokurátora vyjadreným v proteste a s odôvodnením rozhodnutí správnych orgánov, ktoré z povinných príloh vyberajú len doloženie práva k pozemku, zameranie adresného bodu a vo veci kolaudácie sa uspokojili aj s tvrdením žalobcu, že stavba je postavená pred rokom 1976 a kolaudačné rozhodnutie nie je potrebné. Zastáva názor, že prílohy uvedené v § 6 ods. l Vyhlášky č. 31/2003 Z.z. (1. až 3.) sú nedeliteľné, a je možné ich požadovať len pri stavbách postavených po roku 1976 po nadobudnutí účinnosti zák. č. 50/1976 Zb.. 17. Vychádzajúc z uvedeného, poukazujúc na uvedenú právnu úpravu a aplikačnú prax správnych orgánov žalobca zdôraznil, že trvá na tom, že Obec Sulín ako správny orgán bola povinná vydať súpisné číslo, nakoľko splnil všetky zákonom určené podmienky a predložil stanovené listiny. Podmieňovať určenie súpisného čísla vlastníctvom pozemku alebo iným právom pri stavbách postavených pred
01.10.1976 nemá oporu v zákone, pretože v čase výstavby predmetnej nehnuteľnosti až do roku 1976 bola vo veciach rozhodovania o povolení výstavby a pri evidencii nehnuteľnosti platná iná právna úprava. Správny orgán tak nemal zákonný dôvod, aby vyhovel protestu prokurátora a zrušil napadnuté opatrenie o určení súpisného čísla. Nesúhlasí ani s protestom prokurátora proti opatreniu starostu Obce Sulín, ktorým určil súpisné číslo pre predmetnú budovu. Podľa názoru žalobcu Obec Sulín neporušila právne predpisy, a preto protest prokurátora nie je v súlade s zákonom. Žalobca má za to, že správne orgány sa náležite nevysporiadali s otázkou stavby postavenej pred rokom 1976, ku ktorej vlastníctvo nie je sporné, a jej následným zápisom do katastra nehnuteľností. 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.09.2019 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na skutkovej a právnej argumentácii v žalobe napadnutom rozhodnutí č. OU-POOOP1-2019/008406/LUM zo dňa 13.03.2019. Citujúc § 27a ods. 1 zákona o obecnom zriadení, § 4 a § 6 ods. 1 Vyhlášky, poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 79/1993 zdôraznil, že protest prokurátora je inštitút, ktorý nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkov, ale je prostriedkom realizácie právomoci pri ochrane zákonnosti, prostriedkom na odstránenie vecnej nezákonnosti rozhodnutia (opatrenia) správneho orgánu, resp. na odstránenie procesných nedostatkov konania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o merite veci. V tejto súvislosti mal žalovaný za potrebné uviesť, že konanie o proteste prokurátora nie je opravným konaním, v rámci ktorého nie sú využívané opravné prostriedky podľa správneho poriadku, ale ide o využívaný dozorný prostriedok, na základe ktorého vo vnútri správneho orgánu prebehne konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia napádaného protestom. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl. ÚS 21/08-39 vyplýva, že protestom prokurátora možno iniciovať a v konečnom dôsledku aj dosiahnuť zásah do právoplatných rozhodnutí, či iných právnych aktov orgánov verejnej správy. 19. Konanie o proteste prokurátora je procesným konaním, v ktorom sa nenahrádza dokazovanie, či zisťovanie stavu veci, ktoré má (malo) prebiehať v základnom konaní. V záujme právneho štátu je, aby rozhodnutia a opatrenia správnych orgánov boli v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä z dôvodu, že ich nedostatky sa premietajú do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy alebo v prípade iných právnych aktov zasahujú do práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. V záujme zachovania ústavnosti a zákonnosti v tom zmysle, aby rozhodnutia a opatrenia boli v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, je povinnosťou správneho orgánu po doručení protestu prokurátora, takéto nezákonne rozhodnutie alebo opatrenie zrušiť (prípadne nahradiť zákonným rozhodnutím, opatrením), za podmienok, že protest je podaný včas, je dôvodný a naopak napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie je v rozpore s konkrétnou právnou normou. Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydáva, má dve možnosti - buď protestu prokurátora vyhovie alebo mu nevyhovie (resp. mu vyhovie iba čiastočne). V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov. 20. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že v predmetnom prípade preskúmaním žiadosti účastníka konania - žalobcu prokurátor zistil, že žalobca nedoložil k žiadosti o určenie súpisného čísla obligatórnu prílohu, ktorou je doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku (§ 6 ods. 1 písm. d) bod 1. Vyhlášky). V žiadosti o určenie súpisného čísla žalobca uviedol, že budova je postavená na pozemku č. KN-C 11/2, LV č. XXXX, obec F., k. ú. C. F., avšak z uvedeného listu vlastníctva je zrejmé, že spoluvlastníkmi tohto pozemku sú I. H. (podiel 1 k celku) a Patril Malarčík (podiel 3 k celku), obidvaja bytom Sulín. 21. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne skonštatoval, že pre určenie súpisného čísla je potrebné, aby žalobca predložil správnemu orgánu doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, keďže túto obligatórnu prílohu vyžaduje dikcia ust. § 6 ods. 1 písm. d) bod 1. Vyhlášky. Z obsahu celého administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca túto obligatórnu prílohu správnemu orgánu nepredložil. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že účastník konania - žalobca nie je vlastníkom pozemku č. KN-C 11/2, na ktorom stojí stavba - stodola, pre ktorú žiadal správny orgán prideliť súpisné číslo. 22. Určenie súpisného čísla budove je proces, ktorý je upravený príslušnými ustanoveniami Vyhlášky a tá v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d) bod 1. expressis verbis stanovuje, čo obsahuje žiadosť o určenie súpisného čísla. Keď žalobca správnemu orgánu doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená nepredložil, žalovaný opätovne konštatoval, že neboli splnené podmienky na určenie súpisného čísla a preto žiadosti žalobcu nemožno vyhovieť. Z uvedeného dôvodu žalovaný má za to, že správny orgán postupoval správne, ak protestu prokurátora proti opatreniu správneho orgánu, č. spisu: 292/2016 zo dňa 28.10.2016, ktorým určil súpisné číslo 194 pre predmetnú
budovu, ktorej vlastníkom je žalobca vyhovel a napadnuté opatrenie správne zrušil v celom rozsahu. K námietke žalobcu týkajúcej sa obdobia, kedy bola stavba postavená žalovaný zdôraznil, že pre proces určenia súpisného čísla budove sú ustanovenia stavebného zákona a katastrálneho zákona a skutočnosť postavenia stavby pred rokom 1976 právne irelevantné. Pokiaľ žalobca má za to, že jeho zomrelý rodinný príslušník (resp. právni nástupcovia) si pozemok pod stavbou (stodolou) osvedčil v rozpore so zákonom, je oprávnený prostredníctvom všeobecného súdu domáhať sa neplatnosti tohto právneho úkonu a žiadať o určenie vlastníctva k pozemku. 23. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný vo svojom vyjadrení skonštatoval, že všetky žalobné dôvody uvedené v žalobe, ktoré sú takmer identické s odvolacími dôvodmi, sú právne irelevantné. 24. Žalobca v replike zo dňa 14.10.2019 k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich predchádzajúci vyjadreniach. 25. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril napriek tomu, že výzva súdu podľa § 106 ods. 2 SSP mu bola doručená dňa 05.02.2024. 26. Zo spisového materiálu Okresného úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov k preskúmavanému rozhodnutiu č. OU-PO-OOP1-2019/008406/LUM zo dňa 13.03.2019 a spisového materiálu Obce Sulín k rozhodnutiu č. ObU-Su-9/2018, 292/2016 zo dňa 07.12.2018 súd zistil, že účastníkmi administratívneho konania boli okrem žalobcu Okresná prokuratúra Stará Ľubovňa a Obec Sulín. Súd konal s uvedenými účastníkmi administratívneho konania ako s ďalšími účastníkmi konania podľa § 32 ods. 3 SSP nakoľko mal za to, že o ich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať. Obec Sulín sa však svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom podľa § 32 ods. 4 SSP výslovne písomne v podaní doručenom súdu dňa 06.08.2019 vzdala. 27. Ďalší účastník konania Okresná prokuratúra Stará Ľubovňa v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.08.2019 navrhol, aby súd žalobu zamietol, nakoľko rozhodnutie žalovaného považuje za správne a zákonné. Keďže žalobca ku žiadosti o určenie súpisného čísla nepredložil všetky náležitosti, Obec Sulín nemala vyhovieť žiadosti a rozhodnúť o určení súpisného čísla. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že predloženie príloh uvedených v ust. § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 31/2003 Z.z. sa vyžaduje len v prípade stavieb postavených po roku 1976, t.j. po účinnosti zákona č. 50/1976 Zb. K tvrdeniu žalobcu, že je vlastníkom pozemkov pod predmetnou stavbou a jeho synovec si tieto pozemky nezákonne osvedčil ďalší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca sa mohol žalobou podanou na príslušnom súde domáhať určenia vlastníckeho práva a na základe rozhodnutia súdu by tak deklaroval svoje vlastnícke právo k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba, pre ktorú žiada určiť súpisné číslo. Záverom zdôraznil, že zotrváva na dôvodoch uvedených v proteste prokurátora a má za to, že opatrenie obce o určení súpisného čísla, ktoré bolo napadnuté protestom prokurátora bolo nezákonné. 28. Na pojednávaní dňa 30.05.2024 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a ďalší účastník konania vo svojich výpovediach zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach. 29. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach. 30. Správny súd v Košiciach v konaní podľa § 177 SSP po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu, a úplným administratívnymi spismi správnych orgánov dospel k záveru, že rozhodnutia administratívneho orgánu sú zákonné a vecne správne a žalobcom uplatnené žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť týchto rozhodnutí. Súd nariadil vo veci pojednávanie (v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP), na ktorom dňa 30.05.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu procesným postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Riadne predvolaný žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalovaného podľa § 114 SSP.
31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie alebo bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. 32. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti; teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014). 33. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 37. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 39. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 41. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia 42. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov. 43. Podľa § 4 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, žiadosť o určenie súpisného čísla a orientačného čísla obsahu: a) meno, priezvisko a trvalý pobyt žiadateľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, b) predmet žiadosti, c) kód druhu stavby a termín jej dokončenia, d) prílohy, ktorými sú 1. doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku, 2. kolaudačné rozhodnutie; pri rozostavanej stavbe stavebné povolenie, 3. zameranie adresného bodu a 4. údaj o tom, či sa v budove nachádzajú byty, a údaje o číslach bytov a podlažiach, na ktorých sa byty nachádzajú. 44. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 45. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 46. Súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ani nie je arbitrárne. Rozhodnutie má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia žalovaný správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 47. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného (aj správneho orgánu 1. stupňa) za nezákonné a vecne nesprávne aj dôvodu, že podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia keď namietal, že predloženie príloh k žiadosti o pridelenie súpisného čísla uvedených v ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. sa vyžaduje len v prípade stavieb postavených po roku 1976, t.j. po účinnosti zákona č. 50/1976 Zb. 48. Podstatnom žalobnou námietkou vyplývajúcou z obsahu správnej žaloby je teda tvrdenie žalobcu, že nebolo jeho povinnosťou predložiť k žiadosti o pridelení súpisného čísla inej stavbe (stodola), ktorej je vlastníkom, postavenej na parcele KN-C 11/2 - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcej sa v obci F., katastrálne územie C. F. správnemu orgánu listinu, ktorá by preukázala jeho vlastníctvo k predmetnému pozemku, prípadne iné právo k pozemku, na ktorom minimálne od roku 1951 je postavená predmetná stavba (stodola), ktorej malo byť pridelené na základe jeho žiadosti súpisné číslo. Poukazoval na to, že z darovacej zmluvy, ktorú predložil k žiadosti (N 381/80, NZ 439/80 uzavretej 24.10.1980 pozn.
súdu) je zrejmé, že predmetná stavba bola postavená v roku 1951 a že do roku 1980 boli vlastníkmi predmetnej stavby jeho rodičia a od roku 1980 už len on. Vzhľadom k tomu že zistil že táto stavba stodola nie je zapísaná na liste vlastníctva tak požiadal správny orgán, aby určil tejto stavbe súpisné číslo a k tejto žiadosti pripojil darovaciu zmluvu, na základe ktorej mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva predmetnú stavbu. Tvrdil, že bolo dostatočne preukázané správnemu orgánu, že stavba bola postavená ešte pred rokom 1976, t.j. pred účinnosťou stavebného zákona a k takejto stavbe sa nevyžadovalo zdokladovať právo k pozemku. Zároveň opakovane poukázal na vyhlášku účinnú od 01.03.2003 (vyhl. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb), ako aj na účinnosť stavebného zákona od roku 1976 s tým, že pri stavbách postavených pred rokom 1976, to je pred jeho účinnosťou sa nevyžadovalo kolaudačné rozhodnutie na zápis stavby a to, že správny orgán žiadal od neho doložiť vlastníctvo k predmetnému pozemku na ktorom je postavená stodola alebo iný doklad o inom práve k pozemku pod predmetnou stavbou, ktorá bola postavená pred rokom 1976 je nad rámec právnej úpravy, keďže táto sa nevzťahuje na stavby, ktoré boli postavené pred rokom 1976. Z tohto dôvodu žiadané tieto prílohy je potrebné doložiť len pri týchto stavbách. Na základe toho bol správny orgán povinný vyhovieť jeho žiadosti a určiť predmetnej stavbe súpisné číslo a namietal, že správne orgány sa a vôbec nevysporiadali s otázkou predmetnej stavby, ktorá bola postavená pred rokom 1976. 49. Správny súd považuje tieto námietky za nedôvodné. Je zrejmé z obsahu administratívneho spisu, že žalobca k svojej žiadosti o určenie súpisného čísla inej stavbe (stodola) nedoložil obligatórnu náležitosť tejto žiadosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) bod 1 vyhl. č. 31/2003 Z.z., ktorou je doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku, na ktorom je stavba postavená. Správny orgán v tom čase zistil, že na LV č. XXXX k. ú. C. F., obec Sulín je vedená parcela č. KN-C 11/2 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 70 m2 a ako podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti sú zapísaní I. H., E. K. v podiele 1-iny z celku a A. H. v podiele 3-iny k celku. Nedbolo sporné, že na predmetnej nehnuteľnosti je postavená iná stavba (stodola), ktorej výlučným vlastníkom je žalobca. To vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu a nepopiera to ani žalobca. 50. Určenie súpisného čísla k budove je proces, ktorý je upravený príslušnými ustanoveniami vyhlášky číslo 31/2003 Z.z. a z vyššie citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) bod 1 jednoznačne vyplýva čo má obsahovať žiadosť o určenie súpisného čísla. Účastník správneho konania - žalobca však správnemu orgánu tento doklad o vlastníctve k pozemku alebo doklad o inom práve k tomuto pozemku, na ktorom je umiestnená predmetná stavba nepredložil a preto nesplnil podmienky na to, aby bolo vyhovené jeho žiadosti a bolo určené súpisné číslo predmetnej budove. Na konanie týkajúce sa určenia súpisného čísla sa nevzťahujú ustanovenia stavebného a katastrálneho zákona a sú právne irelevantné tvrdenia žalobcu týkajúce sa posudzovania takejto stavby postavenej pred rokom 1976. 51. Pokiaľ žalobca namietal, že právni predchodcovia vlastníkov predmetného pozemku si tento pozemok pod stodolou osvedčili v rozpore so zákonom tak k tomuto správny súd uvádza, že žalobca je oprávnený domáhať sa ochrany prostredníctvom všeobecného súdu a to buď žalobou o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu alebo domáhať sa určenia vlastníctva k predmetnému pozemku. V tomto konaní správny súd len preskúmava rozhodnutia vydané správnym orgánom a nemá právomoc vo veci inak rozhodnúť. 52. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 53. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že správna žaloba je nedôvodná. Správne orgány postupovali správne, ak vyhoveli protestu prokurátora a predchádzajúce rozhodnutie Obce Sulín, ktorým bolo vyhovené žiadosti žalobcu a bolo určené inej budove (stodole) súpisné číslo zrušil v celom rozsahu a znova posúdili túto žiadosť žalobcu v medziach zákona a túto zamietli. Následne napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdené. V
odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, uviedol v odôvodnení zrozumiteľne a dostatočne akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil a posúdil ho z vecného hľadiska a po právnej stránke a zároveň vyjadril svoje stanovisko ku skutočnostiam a argumentom, ktoré účastník konania uplatnil. Vec posúdil správne po skutkovej aj právnej stránke a jeho rozhodnutie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi t.j. právnym poriadkom ako aj predmetnej vyhlášky. 54. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutých rozhodnutí v medziach uplatnených žalobných dôvodov. 55. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa posúdili vec správne po skutkovej aj právnej stránke a v dôsledku toho nezistil žiaden z dôvodov pre zrušenie napadnutých rozhodnutí. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167, § 168 a § 169 SSP a nepriznal účastníkom konania právo na náhradu trov konania. Žalobca v konaní nebol úspešný, avšak žalovanému a ďalšiemu účastníkovi voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 57. Rozsudok bol prijatý senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).