Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-1Sa/1/2022 7022200036 02. 05. 2024 JUDr. Radovan Turčík ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200036.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Košiciach, Trieda SNP 207/40 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2021/1137 zo dňa 12.11.2021, takto rozhodol: I.Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobkyni právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I.Priebeh administratívneho konania 1.Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ( ďalej v texte ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) zo dňa 21.09.2021, č. KE0/RSK/ZAM/2021/48359 ( ďalej v texte ako „prvostupňové rozhodnutie“ ), bola žalobkyňa postupom a z dôvodov podľa ust. § 36 ods. 2 písm. b) a ods. 5 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „zákon o službách zamestnanosti“ ) vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa nespolupracovala s prvostupňovým orgánom verejnej správy tým, že sa naň v určenom termíne ( dňa 02.08.2021 ) nedostavila, za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania, bez preukázania vážnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 36 ods. 4 písm. b) až f) zákona o službách zamestnanosti. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že začal správne konanie vo veci vyradenia žalobkyne z evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe výzvy zo dňa 18.08.2021, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 11.09.2021, pričom ako podotkol táto do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia vážne dôvody upravené v ust. § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti nepreukázala. Na základe uvedených skutočností bola žalobkyňa vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 02.08.2021. 2.O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný dňa 12.11.2021 ( rozhodnutie č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2021/1137, ďalej v texte ako „rozhodnutie žalovaného“ ) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dňom 01.02.2021 bola žalobkyňa prvostupňovým orgánom verejnej správy zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe e-mailom podanej písomnej žiadosti zo dňa 05.02.2021. Pri podaní žiadosti bola žalobkyňa riadne poučená o právach a povinnostiach evidovaného uchádzača o zamestnanie vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti, čo potvrdila svojim podpisom. Žalovaný poukázal na obsah spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že dňa 01.06.2021 bola žalobkyňa poučená o povinnosti dostaviť sa osobne na prvostupňový orgán verejnej správy dňa 02.08.2021, za účelom preukázania hľadania zamestnania v súlade s ustanovením § 34 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, kedy túto skutočnosť zároveň potvrdila aj svojím vlastnoručným
podpisom. Dňa 02.08.2021 sa žalobkyňa na prvostupňový orgán verejnej správy nedostavila. Z tohto dôvodu jej bola dňa 11.09.2021 doručená výzva na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, na ktorú žalobkyňa reagovala odpoveďou, v ktorej bolo uvedené, že na prvostupňový orgán verejnej správy sa nedostavila z dôvodu, že jej nebolo doručené predvolanie dostaviť sa a to ani poštou ani elektronicky, pričom doplnila, že doposiaľ jej bolo doručené predvolanie aj poštou aj elektronicky. Ďalej žalobkyňa, podľa opisu žalovaného vo vyjadrení uviedla, že naposledy bola predvolaná na prvostupňový orgán verejnej správy dňa 01.06.2021, kde sa skontaktovala s pracovníčkou D. E., ktorá jej počas osobného stretnutia povedala, že preukázať to, že si aktívne hľadá zamestnanie bude postačovať prostredníctvom emailu odoslaného na jej príslušnú e-mailovú adresu vždy začiatkom kalendárneho mesiaca za uplynulý kalendárny mesiac, čo praktizovala v mesiaci júl, august a dokonca aj september. K preukázaniu svojich tvrdení žalobkyňa predložila mailovú komunikáciu s prvostupňovým orgánom verejnej správy. Na základe uvedených skutočností vydal prvostupňový orgán verejnej správy dňa 21.09.2021 rozhodnutie č. k.: KE0/RSK/ZAM/2021/48359, ktorým žalobkyňu vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 02.08.2021. Žalovaný opätovne poukázal na obsah spisového materiálu, konkrétne na vyjadrenie pracovníčky prvostupňového orgánu verejnej správy - D. E., ktorá v ňom uviedla, že vzhľadom na núdzový stav v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie komunikovala so žalobkyňou prostredníctvom elektronickej pošty. Následne po uvoľnení opatrení, bola žalobkyňa vyzvaná e – mailom, aby sa dňa 01.06.2021 dostavila osobne na prvostupňový orgán verejnej správy, čo žalobkyňa aj splnila a kde bola zároveň poučená o právach a povinnostiach a tiež mala stanovený termín na deň 02.08.2021, za účelom preukázania hľadania zamestnania, čo potvrdila aj svojím podpisom. Súčasťou poučenia žalobkyne bola tiež informácia o formách preukazovania hľadania si zamestnania, okrem iného aj o tom, že prvostupňovému orgánu verejnej správy je možné preukázať aj e-mailom zaslanú žiadosť o prijatie do zamestnania zamestnávateľovi, čo ale prvostupňovému orgánu verejnej správy je potrebné doručiť osobne. Podľa žalovaného žalobkyni nebola uložená povinnosť toto preukazovať každý mesiac, ale až pri osobnom kontakte, ktorý sa mal uskutočniť dňa 02.08.2021. Žalovaný povedal, že odvolacie dôvody, ktorými sa žalobkyňa snažila spochybniť prvostupňové rozhodnutie, nie sú právne relevantné a neodôvodňujú jeho zmenu alebo zrušenie. Námietku žalobkyne, podľa ktorej sa na prvostupňovým orgánom verejnej správy určený termín nedostavila, z toho dôvodu, že v čase uskutočnenia posledného osobného stretnutia bola v zlom psychickom stave a nebola v plnej miere schopná vnímať a hodnotiť obsah uvedeného stretnutia, nakoľko jej dňa 25.05.2021 náhle zomrela matka, kedy žalobkyňa zároveň pripustila, že inštrukciu pracovníčky prvostupňového orgánu verejnej správy nechopila správne, žalovaný vyhodnotil ako právne irelevantnú. Žalovaný podotkol, že žalobkyňa nepreukázala ani jeden z vážnych dôvodov upravených ust. § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, na základe ktorých je možné ospravedlniť jej nespoluprácu s prvostupňovým orgánom verejnej správy. Podľa žalovaného skutočnosť, že sa žalobkyňa nedostavila na určený termín dňa 02.08.2021 z vážnych rodinných dôvodov, pričom bola riadne poučená, že je povinná sa v daný dátum osobne dostaviť na prvostupňový orgán verejnej správy, nie je možné považovať za vážny dôvod v zmysle § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti a ani za „iný vážny dôvod“ v zmysle § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, aj v súvislosti so zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými účastníkmi konania. Podľa mienky žalovaného žalobkyňu neospravedlňuje skutočnosť, že pre vážne rodinné problémy, ktoré uviedla, nebola schopná porozumieť povinnosti pre ňu vyplývajúcu, dostaviť sa osobne na prvostupňový orgán verejnej správy za určitým účelom. Žalobkyňa zákonným spôsobom nepreukázala vážnosť dôvodov, ktoré uviedla v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný považoval za nevyhnutné taktiež podotknúť, že prvostupňový orgán verejnej správy nemal žiadny riadny dôvod doručovať predvolanie niektorým zo žalobkyňou uvádzaných spôsobov, nakoľko táto bola o termíne ďalšieho osobného kontaktu riadne poučená dňa 01.06.2021, čo, ako už žalovaný skôr spomenul, potvrdila aj svojím vlastnoručným podpisom. Žalovaný taktiež uvádza, že v zmysle § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, posúdenie závažnosti žalobkyňou uvedených dôvodov, nie je v jeho kompetencii, ale predmetným posúdením je povinný sa zaoberať prvostupňový orgán verejnej správy. II.Priebeh správneho súdneho konania 3.Rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa správnou žalobou, kde sa domáhala jeho zrušenia a súčasne aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie. V časti správnej žalobe opísala aj dôvody, ktoré ju viedli k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Zdôraznila, že žalovaný nenapravil pochybenia prvostupňového orgánu verejnej správy, ale len
prevzal všetky jeho skutkové závery, bez toho aby potrebné dôkazy vykonal sám a tieto následne zákonným spôsobom aj vyhodnotil. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje nejasné a čiastočne si odporujúce závery v otázke, aké poučenie a kedy mala, ako uchádzačka o zamestnanie obdržať, kedy na jednej strane žalovaný uvádza, že dňa 01.06.2021 mala byť žalobkyňa osobne poučená o povinnosti dostaviť sa osobne na úrad dňa 02.08.2021 za účelom preukázania hľadania zamestnania, čo mala potvrdiť svojim podpisom, zároveň však na inom mieste rozhodnutia žalovaný konštatoval, že dňom 01.02.2021 bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe e-mailom podanej žiadosti a pri podaní žiadosti mala byť riadne poučená o právach a povinnostiach evidovaného uchádzača. Z uvedeného teda nemožno podľa žalobkyne vyvodiť jasný záver, či mala byť poučená pri podaní žiadosti vo februári, alebo pri osobnej účasti 01.06.2021. Žalobkyňa navyše vníma v tejto otázke rozpor medzi prvostupňovým rozhodnutím a rozhodnutím žalovaného, kedy prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že dňa 01.06.2021 mala žalobkyňa osobne prevziať poučenie o právach a povinnostiach občana, ktorý podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá je zároveň aj žiadosťou o dávku v nezamestnanosti. Z logického výkladu tejto formulácie by malo potom podľa žalobkyne vyplývať, že dňa 01.06.2021 mala obdržať nejaký konkrétny písomný doklad s poučením a so žiadosťou o dávku v nezamestnanosti a to napriek tomu, že ako žalobkyňa uvádza, o takúto dávku nikdy nežiadala a ani ju nepoberala. Žalobkyňa poukázala na zápis v záznamoch o kontaktoch uchádzača o zamestnanie, v zmysle ktorého mala dňa 01.06.2021 podpísať úplne iné poučenie, konkrétne „o povinnosti do 8. kalendárnych dní písomne oznámiť každú zmenu skutočnosti“. Žalobkyňa si vzhľadom na ňou prezentované skutočnosti kladie otázku, z akých skutkových záverov v otázke jej poučenia orgány verejnej správy vychádzali. Práve z dôvodu odstránenia uvedených nejasnosti žalobkyňa, podľa jej slov, v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu navrhla vykonať dôkaz jej výsluchom, ako aj výsluchom zamestnankyne prvostupňového orgánu verejnej správy p. E., ktorý ale žalovaný nielenže neakceptoval, ale v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žiadne dôkazy nenavrhla. Za nedostatočné a čiastočne aj zmätočné, považuje žalobkyňa odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, kedy sa tento síce zaoberal jej námietkou, že nedostavenie sa na prvostupňový orgán verejnej správy dňa 02.08.2021 bolo z vážneho dôvodu, tento však nepovažoval za vážny v zmysle § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti s odôvodnením, že by vznikol precedens v súvislosti so zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými účastníkmi konania. Pokiaľ ide o iné dôvody nedostavenia sa na prvostupňový orgán verejnej správy ( ust. § 36 ods. 4, písm. f/ v spojení s ust. § 36 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti ), žalobkyňa poukazuje na povinnosť prvostupňového orgánu verejnej správy individuálne posúdiť konkrétne dôvody nedostavenia sa uvedené účastníkom a vyhodnotiť ich z hľadiska ich vážnosti. Každý individuálny dôvod je podľa názoru žalobkyne potrebné posúdiť bez ohľadu na to, či sa ním môže vytvoriť precedens. Z obsahu správnej žaloby ďalej vyplýva opis udalostí, kde žalobkyňa uvádza, že zo stretnutia s pracovníčkou prvostupňového orgánu verejnej správy p. E. dňa 01.06.2021 odišla s vedomím, že v zmysle ňou uvedeného ústneho poučenia má svoje aktívne hľadanie zamestnania realizovať formou e-mailov a rovnakou formou e-mailov jej má jednotlivé odpovede aj zasielať, vždy začiatkom príslušného mesiaca, nakoľko išlo o formu, ktorou komunikovali aj v predchádzajúcom období. Preto p. E. za mesiace jún, júl aj august zasielala e-mailové správy. V jednej z nich, ako uvádza žalobkyňa, sa jej pýtala, či je takýto postup v poriadku, avšak na túto otázku, ani na ostatné e-maily nedostala žiadnu odpoveď a teda ani upozornenie že nepostupuje v súlade s jej inštrukciami. Žalobkyňa zdôrazňuje, že o povinnosti osobne sa dostaviť dňa 02.08.2021 na prvostupňový orgán verejnej správy netušila. Poukázala pritom na písomný záznam o kontaktoch uchádzača o zamestnanie, z ktorého po nahliadnutí zistila, že v kolónke označenej dátumom 01.06.2021 bol tlačeným písmom vytlačený obsah poučení a k tomu bol rukou dopísaný dátum 02.08.2021 a v tomto riadku bol aj jej podpis. Žalobkyňa uvádza, že dátum 02.08.2021 si vôbec nepamätala a nevie ani, či uvedený dátum bol rukou dopísaný v čase, keď záznam opatrila podpisom. Uvedené pochybnosti pripisuje udalosti, ktorá sa stala krátko pred dňom 01.06.2021, kedy náhle zomrela jej matka, čo sa odrazilo na jej psychickom stave tak, že podľa jej slov, nebola schopná dostatočne vnímať realitu. Na uvedenú udalosť žalobkyňa poukazuje aj preto, nakoľko ju v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žiadala zohľadniť, ako vážny dôvod jej nedostavenia sa na prvostupňový orgán verejnej správy dňa 02.08.2021. Ak podľa žalobkyne súdna prax v tejto otázke zaujala názor, že nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s prvostupňovým orgánom verejnej správy možno sankcionovať iba za predpokladu, ak bol tento o jeho povinnostiach voči prvostupňovému orgánu verejnej správy dostatočne poučený, potom je žalobkyňa toho názoru, že nedostatočné poučenie môže byť zavinené nie len samotným prvostupňovým orgánom verejnej správy, ale aj subjektívnymi dôvodmi na strane uchádzača, teda aj jeho mimoriadnou indispozíciou, ktoré umožňuje posúdiť ust. § 36 ods. 4 písm. f) zákona č. 5/2004 Z.z.. V tejto časti
však žalobkyňa, ako už bolo skôr povedané, považuje odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za nedostatočné, nejasné až zmätočné. 4.K správnej žalobe sa listom zo dňa 12.04.2022 vyjadril žalovaný a v ňom zopakoval, že žalobkyňa bola o povinnosti preukazovať aktívne hľadanie zamestnania prvostupňovému orgánu verejnej správy, osobne, v termíne a na mieste týmto určenom poučená, čo potvrdila svojim podpisom na vyhlásení zo dňa 01.06.2021 aj na poučeniach zo dňa 01.06.2021. Žalobkyňa svojim podpisom na záznamoch o kontaktoch uchádzača o zamestnanie, podľa vyhlásenia žalovaného, potvrdila povinnosť hlásiť sa na prvostupňovom orgáne verejnej správy za účelom preukázania hľadania zamestnania v termíne ďalšieho kontaktu určenom na deň 02.08.2021. Vážny dôvod, na ktorý žalobkyňa poukazuje, však podľa vyjadrenia žalovaného uviedla až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a nie v jej odpovedi zo dňa 15.09.2021 na výzvu prvostupňového orgánu verejnej správy na uplatnenie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti vychádzal z právneho stavu a skutkových okolností existujúcich v čase vydania rozhodnutia a on ako druhostupňový správny orgán je pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu nižšieho stupňa povinný vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností existujúcich v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Navrhol preto správnu žalobu zamietnuť. 5.V podaní datovanom ku dňu 27.05.2022 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a v ňom mu vytkla, že vôbec nereaguje na konkrétne dôvody správnej žaloby týkajúce sa namietania závažných procesných pochybení orgánu verejnej správy, spočívajúcich v tom, že nepostupoval v súlade s úpravou § 32 ods. 1 Správneho poriadku, neuviedol aké konkrétne dôkazy v konaní vykonal a aké skutkové závery z nich vyvodil. V ďalšom obsahu vyjadrenia žalobkyňa argumentovala zhodne s obsahom správnej žaloby. Podotkla, že o povinnosti osobne sa dostaviť na prvostupňový orgán verejnej správy sa dozvedela až z výzvy na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, na ktorú odpovedala v zmysle toho, čoho si bola vtom čase vedomá, teda že na takéto dostavenie nebola predvolaná. Žalobkyňa uvádza, že dôvod, ktorý žiadala zohľadniť, ako vážny dôvod nedostavenia sa v zmysle § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, uviedla až po vydaní prvostupňového rozhodnutia preto, lebo až vtedy, po nahliadnutí do spisu si uvedenú skutočnosť uvedomila. Odvolávajúc sa na ust. § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, žalobkyňa hovorí, že okrem konkrétne vymedzených dôvodov zákon pripúšťa aj možnosť zohľadnenia iného nešpecifikovaného dôvodu a orgánu verejnej správy ukladá povinnosť individuálne posúdiť, či ide o vážny dôvod a jeho závery v tejto otázke jasne a presvedčivo v rozhodnutí odôvodniť v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Dôvod, ktorý k tejto otázke žalovaný v rozhodnutí uviedol, že by došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, nemožno podľa žalobkyne považovať za jasný, zrozumiteľný ani vyčerpávajúci. Vysvetleniu tejto, pre rozhodnutie významnej otázky sa žalovaný vyhol aj vo vyjadrení k správnej žalobe, keď síce podľa žalobkyne správne uviedol, že tento dôvod nedostavenia sa treba vzhliadať spätne ku dňu 01.06.2021, kedy žalobkyňa na osobnom stretnutí s pracovníčkou prvostupňového orgánu verejnej správy nebola schopná vnímať a hodnotiť reálny stav okolo seba, ďalej sa však už touto podstatnou otázkou zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska, či ho možno posúdiť ako vážny dôvod nezaoberal a opäť iba opakoval, že bola pracovníčkou riadne poučená. Tento nedostatok odôvodnenia rozhodnutia zakladá podľa žalobkyne jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť a v zmysle ustálenej judikatúry NS SR má za následok porušenie práva na spravodlivé konanie pred orgánmi štátnej správy. 6.Na stanovisko žalobkyne zo dňa 27.05.2022 reagoval žalovaný predložením vyjadrenia prvostupňového orgánu verejnej správy ku správnej žalobe, datovaného ku dňu 31.03.2022. Z neho vyplýva, že na základe predvolania zo dňa 24.05.2021 doručovaného e-mailom sa dňa 01.06.2021 žalobkyňa dostavila osobne na prvostupňový orgán verejnej správy, kedy si prevzala poučenie o právach a povinnostiach občana, ktorý si podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá je zároveň aj žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, čo žalobkyňa potvrdila svojím podpisom a zároveň vyhlásila, že v súlade s ustanovením § 34 ods. 8 zákona o službách zamestnanosti si pre účely ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení trhu práce, resp. iného vyzvania úradom stanovuje formu vyzvania poštou na adresu trvalého alebo prechodného pobytu, kde žalobkyňa uviedla adresu: Trieda SNP 40, Košice. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na záznam o kontaktoch uchádzača o zamestnanie zo dňa 01.06.2021, podľa ktorého žalobkyňa bola okrem iného poučená o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, ktoré prevzala a potvrdila svojim podpisom a bola tiež uzrozumená o tom, že sa dňa 02.08.2021 má hlásiť za účelom preukázania hľadania zamestnania, čo takisto žalobkyňa dňa 01.06.2021 potvrdila svojim
podpisom. Žalobkyňa sa teda mala dňa 02.08.2021 dostaviť osobne na prvostupňový orgán verejnej správy za účelom preukázania hľadania zamestnania v súlade s ustanovením § 34 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, čo dňa 01.06.2021 aj potvrdila svojím podpisom. V ďalšom obsahu vyjadrenia prvostupňového orgánu verejnej správy tento opisuje priebeh nasledujúceho deja zhodne s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe. Na doplnenie uviedol, že v rámci odvolacieho konania bolo vyžiadané vyjadrenie pracovníčky prvostupňového orgánu verejnej správy p. D. E., ktorá uviedla, že „vzhľadom na núdzový stav v čase podania Žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie komunikovala so žalobkyňou prostredníctvom elektronickej pošty. Následne po uvoľnení opatrení bola žalobkyňa vyzvaná e-mailom, aby sa dňa 01.06.2021 dostavila osobne na úrad, čo žalobkyňa akceptovala a dostavila sa na úrad, bola poučená o právach a povinnostiach a súčasne mala stanovený termín za účelom preukázania hľadania zamestnania, čo potvrdila svojím podpisom. Tento termín ďalšieho kontaktu žalobkyňa potvrdila svojim podpisom dňa 01.06.2021, kde je jasne a zrozumiteľne uvedené - Hlási sa za účelom preukázania hľadania zamestnania. Žalobkyňa bola poučená o formách preukazovania hľadania si zamestnania, okrem iného aj o tom, že je možné úradu preukázať aj emailom zaslanú žiadosť o prijatie do zamestnania zamestnávateľovi, čo ale úradu doručí osobne. Nebola jej uložená povinnosť toto preukazovať každý mesiac, ale až pri kontakte dňa 02.08.2021“. Prvostupňový orgán verejnej správy ako nepravdivé vyhodnotil tvrdenie žalobkyne, že „preukázanie hľadania zamestnania má vykonávať prostredníctvom elektronickej pošty“ s odôvodnením, že uchádzač o zamestnanie má preukázať hľadanie zamestnania osobne, pričom formu hľadania zamestnania si uchádzač o zamestnanie vyberá a to prostredníctvom emailovej komunikácie s potenciálnym zamestnávateľom alebo prostredníctvom príslušného tlačiva. O tejto skutočnosti bola žalobkyňa podľa prvostupňového orgánu verejnej správy riadne poučená. V nadväznosti na znenie ust. § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, prvostupňový orgán verejnej správy povedal, že ho nie je možné aplikovať na prípad žalobkyne, nakoľko skutočnosť jej osobného nedostavenia sa dňa 02.08.2021 nastala neskôr, ako jej zlý psychický stav zo dňa 01.06.2021 po úmrtí jej matky, na ktorý poukazuje, ako vážny dôvod osobného nedostavenia sa. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej uviedol, že ustanovenia zákona o službách zamestnanosti citovaných v žalobkyninom odvolaní, nie je možné aplikovať na jej prípad, nakoľko sa netýkajú o uchádzača o zamestnanie ale záujemcu o zamestnanie. Zároveň si v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že si dátum ďalšieho hlásenia nepamätala dostatočne, kladie otázku prečo sa ako uchádzač o zamestnanie so svojimi právami ale aj povinnosťami o tejto skutočnosti neinformovala. K prílohám správnej žaloby prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že kontrolný preukaz žalobkyne nie je kontrolným preukazom evidencie uchádzača o zamestnanie, na ktorý sa správna žaloba vzťahuje, ale ide o evidenciu predchádzajúcu v období od 10.07.2020 do 17.11.2020. 7.Vo svojom poslednom vyjadrení zo dňa 16.09.2022 žalobkyňa opisuje, že aj napriek tomu, že opakovane uviedla, že až do okamihu, keď telefonicky kontaktovala po vydaní rozhodnutia pracovníčku oddelenia služieb pre občana, D. E., nemala ani tušenie o povinnosti osobne sa dostaviť na prvostupňový orgán verejnej správy dňa 02.08.2021. Až potom, čo po tomto telefonáte bola nahliadnuť do spisu, žalobkyňa podľa svojich slov zistila, že pri účasti na prvostupňovom orgáne verejnej správy dňa 01.06.2021 mala byť informovaná o tejto povinnosti. Dodáva, že pracovníčke D. E. posielala každý mesiac emaily, v ktorých preukazovala, že sa o zamestnanie uchádzala a takisto sa jej pýtala, či predmetné dokumenty stačí zasielať elektronicky. Keďže, ako žalobkyňa uvádza, na uvedenú otázku nedostala odpoveď, považovala svoje konanie za správne. 8.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli. 9.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle znenia ust. § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku, na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň ( 01.06.2023 ) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci. 10.Vzhľadom na existenciu ust. § 493e Správneho súdneho poriadku, procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami Správneho súdneho poriadku v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.
11.Sudca Správneho súdu v Košiciach, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci ( ust. § 23 ods. 2, písm. b/, § 199 až § 205 Správneho súdneho poriadku ) preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh správneho konania na úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm. d/, § 199 ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá Správneho súdneho poriadku a vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby a preto o potrebe jej zamietnutia. 12.Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 02.05.2024 so začiatkom o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti P2 v budove Správneho súdu v Košiciach. Na tomto pojednávaní prítomná žalobkyňa zhrnula v podstatných rysoch žalobnú argumentáciu. Na pojednávaní nebol prítomný zástupca žalovaného, nakoľko žalovaný listom zo dňa 20.03.2024 svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti jeho zástupcu. Pre doslovné znenie prednesu žalobkyne, ako jedinému účastníkovi prítomnom na pojednávaní, správny súd odkazuje na zápisnicu vyhotovenú z jeho priebehu, ako aj na zvukový záznam z tohto pojednávania. 13.Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý a) nie je zamestnanec, b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. 14.Podľa ust. § 13 ods.1, písm. b/, bod 1 a písm. e/, bod 1 zákona o službách zamestnanosti, do pôsobnosti úradu práce sociálnych vecí a rodiny patrí viesť evidenciu uchádzačov o zamestnanie, rozhodovať o nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a u) a ods. 2. 15.Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, občan, ktorý sa uchádza na základe osobného podania písomnej žiadosti alebo na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa podania žiadosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa podáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie. 16.Podľa ust. § 34 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom. 17.Podľa ust. § 36 ods. 2, písm. b/ zákona o službách zamestnanosti, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. 18.Podľa ust. § 36 ods. 5, písm. e/ zákona o službách zamestnanosti, za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny podľa odseku 2 písm. b) sa považuje nedostavenie sa na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo miesto určené úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až f). 19.Podľa ust. § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, za vážny dôvod podľa odseku 5 písm. a) až e) a h) sa považuje, a) ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania manžela alebo ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania neumožňujú zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia alebo do školy, a
b) zdravotný stav uchádzača o zamestnanie posúdený podľa § 19 ods. 1, c) dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne, d) zdravotný stav blízkych osôb, ktorý si na základe písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia vyžaduje osobnú starostlivosť, ošetrovanie alebo sprevádzanie; písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o začatí osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie do troch pracovných dní odo dňa vystavenia písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia, písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania a doklad o sprevádzaní predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení sprevádzania, e) výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu, 13ba) vykonávanie pravidelného cvičenia alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu, 13bb) ktorých začatie a skončenie sa úradu preukazuje najneskôr jeden pracovný deň pred ich začatím a tri pracovné dni po ich skončení, f) iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad. 20.Podľa ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa na oficiálnom tlačive prvostupňového orgánu verejnej správy požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Jej žiadosť bola prvostupňovému orgánu verejnej správy doručená dňa 05.02.2021. Na uvedenú žiadosť zareagoval prvostupňový orgán verejnej správy oznámením datovaným ku dňu 12.02.2021, kde žalobkyni potvrdil jej zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.02.2021. Listom odoslaným žalobkyni na jej emailovú adresu dňa 24.05.2021, bola žalobkyňa vyzvaná, aby sa dňa 01.06.2021 dostavila na prvostupňový orgán verejnej správy. Dňa 01.06.2021 žalobkyňa pri osobnom kontakte na prvostupňovom orgáne verejnej správy okrem iného vyhlásila, že bola poučená o právach a povinnostiach občana, ktorý si podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie ( ďalej ako „poučenie o právach a povinnostiach“ ). Zo záznamu o kontaktoch uchádzača o zamestnanie, ktorý bol žalobkyni v súvislosti s jej zaevidovaním na prvostupňovom orgáne verejnej správy zriadený, okrem iného vyplýva, že žalobkyni bola dňa 01.06.2021 pri osobnom kontakte uložená povinnosť hlásiť sa za účelom preukázania hľadania zamestnania dňa 02.08.2021. Oboznámenie s informáciou o uložení tejto povinnosti, osvedčila žalobkyňa svojim podpisom. Z toho istého záznamu vyplýva aj poznámka s dátumom 06.08.2021 o návrhu na vyradenie žalobkyne z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce - nedostavenia sa dňa 02.08.2021 za účelom dokladovania hľadania zamestnania. 22.V prejednávanom prípade bola žalobkyňa vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu jej nespolupráce s prvostupňovým orgánom verejnej správy, ktorou bolo nedostavenie sa naň na účely preukázania aktívneho hľadania zamestnania osobne dňa 02.08.2021. 23.V citovanom ust. § 36 zákona o službách zamestnanosti zákonodarca ustanovil dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, vážne dôvody, ktoré exkulpujú ( oslobodzujú ) uchádzača od inak povinného vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako
aj skutočnosti, pri ktorých je možné opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ustanovením sa predovšetkým určujú dôvody, ktoré sú rozhodné pre vyradenie z evidencie na strane prvostupňového orgánu verejnej správy. Ide o množinu dôvodov, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy oprávňujú rozhodnúť o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie ex lege, t. j. zo zákona v dôsledku vzniku definovaných právnych skutočností, ktoré môžu mať v zásade dvojakú podobu: ide o objektívne právne skutočnosti ( napr. úmrtie ) alebo subjektívne právne skutočnosti ( napr. nástup do zamestnania ) viažuce sa na osobu uchádzača o zamestnanie, vymenované v ods. 1 tohto ust. Zároveň Ide o pasívne konanie, protiprávne konanie, resp. nekonanie zo strany uchádzača o zamestnanie ( napr. vykonávanie tzv. čiernej práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, nespolupráca s prvostupňovým orgánom verejnej správy ) podľa ods. 2 predmetného ust. Podľa ust. § 36 ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, v nadväznosti na ust. § 36 ods. 5 písm. e) cit. zákona, ide o prípad, keď uchádzač o zamestnanie nespolupracuje s prvostupňovým orgánom verejnej správy tým, že sa naň bez vážnych dôvodov osobne nedostaví za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania. Za vážny dôvod, ktorý je prvostupňový orgán verejnej správy povinný akceptovať a na jeho základe nevyradiť uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje aj iný dôvod, ktorého vážnosť posudzuje prvostupňový orgán verejnej správy. Prostredníctvom ust. § 36 ods. 4 písm. f) bola na základe aplikačnej praxe doplnená aj možnosť prvostupňovému orgánu verejnej správy individuálne posúdiť vážnosť iných dôvodov, a to vzhľadom na konkrétne okolnosti toho - ktorého prípadu. 24.Pre posúdenie spolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pri hľadaní zamestnania je právne významné skúmanie, či sa uchádzač o zamestnanie nedostavil na úrad bez ospravedlnenia a vážneho dôvodu, hoci bol s touto povinnosťou a s určeným termínom oboznámený ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Sžso/17/2009 ). 25.Z tohto dôvodu bolo preto významné sa zaoberať otázkami: 1/ či nastal takýto dôvod - nespolupráca s prvostupňovým orgánom verejnej správy ( nedostavenie sa naň na účely preukázania aktívneho hľadania zamestnania ) 2/ či existoval žalobkyňou tvrdený ospravedlniteľný dôvod „nespolupráce“ ako iný vážny dôvod z taxatívne vymenovaných dôvodov v ustanovení § 36 ods. 4 písm. a) až f) zákona o službách zamestnanosti, ktorý ju oprávňoval osobne sa nedostaviť dňa 2.8.2021. 26.Na prvú otázku, teda či v preskúmavanom prípade nastala situácia, ktorú zákon o službách zamestnanosti kvalifikuje, ako nespoluprácu s prvostupňovým orgánom verejnej správy ( úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ) správny súd odpovedá, že takáto situácia nastala tým, žalobkyňa sa dňa 02.08.2021 osobne nedostavila na prvostupňový orgán verejnej správy za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania. Túto skutočnosť nespochybňuje ani žalobkyňa. Pokiaľ ide o odpoveď na druhú otázku, či u žalobkyne vznikol vážny dôvod, ktorý by bol spôsobilý jej nespoluprácu s prvostupňovým orgánom verejnej správy zahojiť, ani tu správny súd pochopenie, pre žalobkyňou uvádzané dôvody nenašiel. 27.Žalobkyňa bola výzvou zo dňa 18.08.2021 prvostupňovým orgánom verejnej správy vyzvaná na uplatnenie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, prípadne navrhnúť doplnenie týchto podkladov. Žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 15.09.2021, kde svoje nedostavenie sa na prvostupňový orgán verejnej správy dňa 02.08.2021 ospravedlňovala tým, že jej nebolo poštou ani elektronicky, prípadne inou formou doručené žiadne predvolanie dostaviť sa. V tejto súvislosti poukázala na to, že dovtedy jej bolo predvolanie za účelom dostavenia sa na prvostupňový orgán verejnej správy doručované aj poštou aj elektronicky. Vo svojom vyjadrení sa žalobkyňa obhajovala aj tým, že dňa 01.06.2021 jej na prvostupňovom orgáne verejnej správy bolo povedané, že preukazovať aktívne hľadanie zamestnania postačuje prostredníctvom mailovej pošty. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa, ako dôvod osobného nedostavenia na prvostupňový orgán verejnej správy doplnila, že dňa 01.06.2021, kedy bola prvostupňovým orgánom verejnej správy upovedomená o povinnosti osobne sa na ňom hlásiť dňa 02.08.2021, bola v dôsledku náhleho úmrtia jej matky v zlom psychickom stave, kedy nebola schopná plnohodnotne vnímať udalosti okolo nej a teda ani oznámenie o povinnosti osobne sa dostaviť dňa 02.08.2021 za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania. 28.Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na skutočnosť, že predvolanie za účelom dostaviť sa na prvostupňový orgán verejnej správy jej bolo skôr doručované poštou a elektronicky, správny súd k tomu uvádza,
že žalobkyni bolo odo dňa jej zaevidovania, ako uchádzača o zamestnanie, elektronicky doručené výlučne oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, konkrétne dňa 22.02.2021 a dňa 24.05.2021 mailovou poštou predvolanie, aby sa dostavila na prvostupňový orgán verejnej správy dňa 01.06.2021. Tento spôsob komunikácie so žalobkyňou zvolil prvostupňový orgán verejnej správy z dôvodu v tom čase trvajúcej mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, ale neznamenalo to, že elektronická prípadne mailová komunikácia sa mala stať bežnou aj naďalej. Ako už bolo povedané skôr na inom mieste tohto rozsudku, žalobkyňa dňa 01.06.2021 na prvostupňovom orgáne verejnej správy svojim podpisom osvedčila prijatie informácie, že dňa 02.08.2021 sa má hlásiť za účelom preukázania hľadania zamestnania. V rovnaký deň, teda 01.06.2021 žalobkyňa osvedčila svojim podpisom aj poučenie o právach a povinnostiach. Súčasťou predmetného poučenia bola aj citácia viacerých ustanovení zákona o službách zamestnanosti medzi inými aj § 34 ods. 6, ktorý upravuje povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne si hľadať zamestnanie a tiež povinnosť osobne preukazovať aktívne hľadanie zamestnania prvostupňovému orgánu verejnej správy v termíne a na mieste ním určenom. Vzhľadom na obsah uvedeného poučenia o právach a povinnostiach v spojení s informáciou o povinnosti žalobkyne hlásiť sa dňa 02.08.2021 za účelom preukázania zamestnania, nemôže obstáť obrana žalobkyne, podľa ktorej aktívne hľadanie zamestnania postačuje preukazovať prostredníctvom mailovej pošty. Vyššie spomenuté poučenie o právach a povinnostiach bolo navyše dostupné aj na webovej adrese prvostupňového orgánu verejnej správy a tak, ako z neho vyplýva, jeho obsah z väčšej časti tvoria ustanovenia zákona o službách zamestnanosti. Správny súd žalobkyni pripomína, že ako osoba s dosiahnutým vysokoškolským právnickým vzdelaním si uvedené skutočnosti mala možnosť preveriť a nespoliehať sa na svoje domnienky. 29.Poučením o právach a povinnostiach bola žalobkyňa tiež oboznámená aj s prípadmi, kedy prvostupňový orgán vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj s vážnymi dôvodmi, ktoré jeden z týchto prípadov ( nespoluprácu s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ) ospravedlňujú. Pokiaľ ide o posúdenie vážnosti dôvodov, ktorými zákon o službách zamestnanosti umožňuje odpustiť nespoluprácu evidovaného uchádzača o zamestnanie s prvostupňovým orgánom verejnej správy, v prípade žalobkyne prvostupňový orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí reagoval na skutočnosti, ktoré ako dôvod svojej nespolupráce žalobkyňa uviedla vo svojom vyjadrení k výzve na uplatnenie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom tieto nevyhodnotil ako relevantné. Odôvodnenie, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy v tejto súvislosti ponúkol, ktoré je uvedené v administratívnej časti tohto rozsudku, je podľa správneho súdu dostatočné a správne, čo vyplýva aj z odôvodnenia toho rozsudku. Aj napriek skutočnosti, že zákon o službách zamestnanosti dáva právomoc posúdiť vážnosť iných dôvodov, než tých ktoré sú taxatívne vymedzené v jeho ust. § 36 ods. 4, písm a ) až e) prvostupňovému orgánu verejnej správy, v čase kedy tento posudzoval existenciu vážnych dôvodov nespolupráce žalobkyne, o dôvode jej zlého psychického stavu dňa 01.06.2021 nemohol vedieť, nakoľko žalobkyňa tento dôvod uviedla až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Preto vážnosť uvedeného dôvodu posudzoval žalovaný a tento dôvod v rozhodnutí vyhodnotil ako irelevantný s odôvodnením, že žalobkyňu nemôže ospravedlniť skutočnosť, že pre vážne rodinné problémy, nebola schopná porozumieť povinnosti, pre ňu vyplývajúcej, ktorá spočívala v osobnom dostavení sa na prvostupňový orgán verejnej správy za určitým účelom. Žalovaný neakceptovanie zlého psychického stavu žalobkyne dňa 01.06.2021, kedy táto prijala informáciu o povinnosti osobne sa hlásiť na prvostupňovom orgáne verejnej správy dňa 02.08.2021, ako vážneho dôvodu v zmysle cit. ust. § 36 ods. 4, písm. e) zákona o službách zamestnanosti, odôvodnil aj zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými účastníkmi konania a precedensom, ktorý by tým vznikol. Preto aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považuje správny súd, aj napriek niektorým jeho štylistickým nepresnostiam za postačujúce, nakoľko je z neho zrejmé v čom spočívala nespolupráca žalobkyne s prvostupňovým orgánom verejnej správy a prečo neakceptoval ako vážne dôvody skutočnosti, ktorými sa žalobkyňa snažila túto nespoluprácu ospravedlniť. Navyše podľa názoru správneho súdu, nie celkom zrozumiteľne vyznieva vyjadrenie žalobkyne, že svoj zlý psychický stav uviedla ako dôvod až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu preto, lebo si túto skutočnosť uvedomila až po následnom nahliadnutí do spisu. Už v odpovedi zo dňa 15.09.2021, ktorým žalobkyňa reagovala na výzvu prvostupňového orgánu verejnej správy vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia, táto okrem iného uvádza, že bola prvostupňovým orgánom verejnej správy predvolaná a dostavila sa naň dňa 01.06.2021. Logicky to potom nahráva záveru, že žalobkyňa už v čase vyjadrovania sa k podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, si uvedenie dátumu 01.06.2021 mohla dať do súvislosti s jej vtedy zlým psychickým stavom a túto skutočnosť vo svojej odpovedi zo dňa 15.09.2021 uviesť. Správny súd si kladie otázku, akú úlohu v
uvedomení si udalostí súvisiacich so žalobkyniným zlým psychickým stavom, mohlo zohrať nahliadnutie do administratívneho spisu. 30.Správny súd považuje v tejto súvislosti za vhodné spomenúť rozsudok č. k. 4Ads/173/2008-144 zo dňa 29.10.2009, v ktorom Najvyšší správny súd Českej republiky povedal „... Pomoc uchádzačom o zamestnanie, ktorú poskytujú úrady práce, vyžaduje od uchádzačov o zamestnanie taktiež plnenie povinností a spoluprácu. To je pochopiteľné, lebo jedine aktívnym a kooperatívnym vzťahom uchádzača o zamestnanie a štátu, reprezentovaného úradom práce, možno dosiahnuť skutočne rýchle a efektívne riešenie nezamestnanosti. Jednou zo základných povinností uchádzača o zamestnanie pritom je dochádzka na úrad práce v stanovených termínoch. Pokiaľ uchádzač o zamestnanie nerešpektuje a nie je schopný splniť ani túto základnú povinnosť uloženú mu úradom práce, ktorá tvorí základ pre spoluprácu medzi úradom práce a nezamestnaným a uplatňovaním štátnej politiky zamestnanosti a nedoloží žiadny vážny dôvod ..., potom je pochopiteľné, že nasleduje sankcia v podobe vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, k čomu v posudzovanej veci došlo.“ 31.Ten istý súd v rozhodnutí č. k. 4Ads/222/2014-42 zo dňa 19.02.2015, konštatoval, že „... si je vedomý toho, že uchádzači o zamestnanie, ktorí sú vedení na úrade práce, sa nachádzajú v ťaživej sociálnej, finančnej a psychickej situácii, ale na základe tohto samotného faktu nemožno dospieť k záveru, že takéto osoby nemusia dodržiavať príslušné zákonné povinnosti, o ktorých boli vopred riadne poučení“. 32.Za nesprávny, považuje správny súd žalobkyňou vyžadovaný postup, vyplývajúci z ust. § 39 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, nakoľko ten sa týka postupu pri vyraďovaní záujemcu o zamestnanie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Žalobkynin status, v čase kedy bola vyradená z evidencie, bol uchádzač o zamestnanie. 33.Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave orgánmi verejnej správy z dôvodu nevykonania ňou navrhovaných dôkazov, nakoľko správny súd je presvedčený, že skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov, bol pre ich rozhodnutia postačujúci a nebolo potrebné ho dopĺňať. 34.Napriek tomu, že hlavnou náplňou činnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny je snaha sprostredkovať uchádzačom vhodné zamestnanie a je to nepochybne služba verejnosti, nemožno akceptovať „nedbanlivostný“ prístup žalobkyne, ako uchádzača o zamestnanie spočívajúci v opomenutí povinnosti a nedostavení sa na naň osobne za účelom preukázania hľadania zamestnania, aj napriek vedomosti o tejto povinnosti. Aprobovanie takéhoto konania by mohlo mať negatívny vplyv na iných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by si aj plnením takýchto povinností mohli vytvárať pozitívne návyky, ktoré budú neskôr v zamestnaní potrebovať pri plnení pracovných úloh. 35.Žalobkyňa teda v konaní nepreukázala vážny dôvod osobného nedostavenia sa na prvostupňový orgán verejnej správy dňa 02.08.2021 za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania podľa ust. § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti rovnako, ako to tvrdia žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení ich rozhodnutí. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobkyňa vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie postupom podľa ust. § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti sú vecne správne a zákonné, správna žaloba nie je dôvodná a bolo preto potrebné ju v zmysle znenia ust. § 190 SSP zamietnuť. 36.Vo veci trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa ust. § 168 Správneho súdneho poriadku a keďže žalobkyňa nemala v konaní úspech a úspešnému žalovanému nevznikli také účelne vynaložené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.