Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/71/2019 7019200721 11. 09. 2024 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2024:7019200721.4
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, IČO: 36 863 408, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1/ A. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX, XXX XX B., 2/ doc. E. C. G., J. K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXXX/XX, XXX XX B., 3/ E. N. B., A. K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. L. XXXX/X, XXX XX B., 4/ MUDr. Karol Holomáň, CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. I. XX, XXX XX B., 5/ E. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX P., 6/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX D. a 7/ N. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX D., všetci právne zastúpení advokátom: JUDr. JCLic. Q. E., A., so sídlom Južná trieda 28, Košice, o žalobe opomenutého účastníka konania, takto rozhodol: I. Konanie s ďalšími účastníkmi zastavuje. II. Správnu žalobu odmieta ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. III. Ďalším účastníkom nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. IV. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 20.09.2019 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému doručiť mu rozhodnutie žalovaného č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 z 15.05.2019 a priznania mu tak postavenia opomenutého účastníka v reštitučnom konaní, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané a tiež aby mu bol priznaný 100% nárok na náhradu trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie 3. Žiadosťou doručenou 27.02.1992 v tom čase Pozemkovému úradu Košice – mesto (ďalej len „pozemkový úrad“) sa žiadatelia C. G., E. G., G. Q., D. R. a C. R. (ďalej len „žiadatelia“) domáhali vrátenia, v minulosti im vyvlastnených nehnuteľností a medzi inými aj parcely č. 6122 v katastrálnom území Košice – Terasa (ďalej len „dotknutá parcela“).
Po úmrtí pôvodných žiadateľov boli účastníkmi administratívneho konania ich právni nástupcovia (dedičia), zastúpení právnym zástupcom; ako aj Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom a Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov Košice – Terasa č. 32-24 zastúpená jej predsedom a tajomníkom (ďalej len „štatutári dotknutej záhradkárskej osady“). V dôsledku žalovaným vykonaného rozsiahleho dokazovania [vyžiadaním dedičských rozhodnutí po žiadateľoch na preukázanie okruhu ich nástupcov; výpisom z PKV 9212 pre katastrálne územie Košice; výmerom zo Štátneho archívu pobočka Košice č. 611-7/5-1949-III k rozhodnutiu o výkupe pôdy; rozhodnutím ONV, pôdohospodársky odbor v Košiciach č. 20114/1958 z 27.12.1961; uznesením Okresného úradu Košice, pozemno-knižné oddelenie č. d. 330/62; písomnou a grafickou identifikáciou príslušnej správy katastra č. K1-17451/2012 z 21.12.2012; písomnou a grafickou identifikáciou z katastrálneho odboru Okresného úradu Košice č. K2-20/2015 z 03.03.2015; geometrickým plánom č. 35/2001 z 03/2002 a úradne overeným Správou katastra Košice II dňa 04.11.2002; kópiou pozemkovej mapy z 15.01.1991], pozemkový úrad zistil, že dotknutá parcela č. 6122 v katastrálnom území Q. je vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu a je evidovaná na LV XXXXX v celosti s tým, že táto dotknutá parcela sa nachádza v lokalite zriadenej záhradkovej osady Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov Košice – Terasa č. 32 – 24 (ďalej tiež aj len „ZO SZZ“). 4. Rozhodnutím č. OU-KE-PLO-2015/01835-49 zo 17.08.2015 žalovaný (ako právny nástupca po pôvodnom pozemkovom úrade, pozn.) rozhodol, (i) že žiadatelia a ich právni nástupcovia (dedičia) spĺňajú podmienky na priznanie im statusu oprávnených osôb na uplatnenie reštitúcie podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. (ďalej len „reštitučný zákon“), (ii) že právnym nástupcom zomrelých žiadateľov (oprávneným osobám) nevydáva dotknutú parcelu č. 6122 - roľa o výmere 17552 m2, evidovanú v PKV 9212, pretože na pôvodnej tejto dotknutej parcele je zriadená záhradková osada tvorená rovnomernou zástavbou stavieb záhradného typu a takýto pozemok podľa § 11 ods. 1 písm. e) reštitučného zákona nie je možné vydať a (iii) že právnym nástupcom žiadateľov podľa § 11 ods. 2 až 8 a § 16 reštitučného zákona priznáva právo na náhradu (finančnú alebo na iný pozemok). Žalovaný mal za preukázané, že vlastníkom dotknutej parcely č. 6122 sa stal Československý štát výkupom podľa zákona o pozemkovej reforme, neskôr rozhodnutím ONV-pôdohospodársky odbor Košice č. 2114/1958 bola jej správa prevedená na Štátny majetok, n.p. Barca, na ktorý sa obrátil Československý ovocinársky a záhradkársky zväz-Okresný výbor v Košiciach so žiadosťou o udelenie súhlasu s odovzdaním okrem iného aj dotknutej parcely č. 6122 za účelom zriadenia záhradkárskej osady. Riaditeľstvo Štátneho majetku, n.p. Barca prípisom č. 3502/Dr.V-T/66 z 28.10.1966 súhlasilo s odovzdaním pôdy. Útvar hlavného architekta mesta Košice vydal 06.12.1966 územné rozhodnutie č. 1521/1966-ÚHA o umiestnení stavby - záhradnej osady Terasa Košice, pričom základná organizácia SZZ Košice-Terasa vznikla na ustanovujúcej schôdzi 12.02.1967 a je zaregistrovaná v centrálnej evidencii SZZ RV pod č. 32-24 a podľa jej Ministerstvom vnútra SR registrovaných stanov pod č. VVS/1-909/90-51-3 zo 04.07.2006 je samostatnou právnickou osobou s právnou subjektivitou. 5. Z dôvodu právnymi nástupcami žiadateľov podaného opravného prostriedku, Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6 Sp 45/2015-75 z 24.02.2016 zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-KEPLO-2015/01835-49 zo 17.08.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Sp 12/2005 z 12.03.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 140/2008 z 20.11.2008 dôvodil, že v konaní nebolo sporné, že záhradkárska osada nachádzajúca sa aj na dotknutej parcele nebola zriadená legitímnym spôsobom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Zb. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, z ktorého dôvodu vlastnícke práva reštituentov k nej ostali v celom rozsahu zachované a preto dotknutá parcela č. 6122 im má byť vydaná v celom rozsahu podľa pôvodného geometrického plánu v čase uplatnenia reštitučného nároku. Pre kontext veci je nutné uviesť, že z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Sp 12/2005 z 12.03.2008, na ktoré rozhodnutie odkazoval v tomto odseku označený rozsudok č. k. 6 Sp 45/2015-75 z 24.02.2016, vyplýva, že rozsudkom sp. zn. 5 Sp 12/2005 z 12.03.2008 označený súd zamietol ako nedôvodnú žalobu užívateľov záhradiek v dotknutej záhradkárskej osade (KošiceTerasa), ktorou sa títo užívatelia domáhali prieskumu zákonnosti rozhodnutia Krajského pozemkového úradu č. A/2005/00054 zo 07.03.2005, ktorým bolo zasa potvrdené prvostupňové správne rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu č. 2004/00096-12-143/F z 30.08.2004 o zastavení konania vo veci návrhu užívateľov záhradiek o vysporiadanie vlastníckeho práva k nim a to z dôvodu, že zriadenie dotknutej záhradkárskej osady nebolo preukázané v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.
o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, keďže užívatelia záhradiek (navrhovatelia) v správnom konaní nepredložili zmluvu o dočasnom užívaní pozemkov uzavretú v súlade s vtedy platnými predpismi medzi Slovenským zväzom záhradkárov a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá mala k pozemkom na ktorých sa záhradkárska osada nachádzala právo správy družstevného užívania, náhradného užívania, užívania na zabezpečenie výroby alebo iné užívacie právo. Pritom Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku sp. zn. 5 Sp 12/2005 z 12.03.2008 tiež uviedol cit. „V danom prípade však nebola splnená podmienka druhá, t. j. existencia zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov. Podľa názoru súdu jej splnenie nie je možné preukázať spôsobom, navrhnutým žalobcami, t. j. rozhodnutiami, pripojenými k návrhu, na ktoré sa odvolávali. Ide o hmotnoprávnu podmienku, ktorá musí byť splnená v záujme toho, aby záhradková osada mohla byť kvalifikovaná ako zriadená záhradková osada v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z..“ S uvedeným názorom sa plne stotožnil v odvolacom konaní aj Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 8 Sžo 140/2008 z 20.11.2008 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Sp 12/2005 z 12.03.2008, pričom konštatoval cit. „Podľa názoru odvolacieho súdu so všetkými relevantnými námietkami žalobcov sa vyporiadal už žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne odkazuje.“ Najvyšší súd tiež doplnil, že označený zákon nemá žiadne ustanovenie na zmiernenie tvrdosti tohto zákona, ktorý striktne vyžaduje určité predpoklady na preukázanie legitímneho zriadenia záhradkovej osady. Rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn. 8 Sžo 140/2008 z 20.11.2008, ako aj jemu predchádzajúci procesný postup obstáli aj v teste ústavnosti tak, ako to vyplýva z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19.05.2009 a sp. zn. IV. ÚS 203/09 z 11.06.2009. 6. Listom č. OU-KE-PLO/2017-01343-85-DN z cit. „28.02.2017“ [vzhľadom k obsahu listu sa jedná o zrejmú chybu v písaní roku v dátume, takže správne malo byť z „28.02.2016“, pozn. súdu], žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho žiadosť zaevidovanú 23.02.2016 o poskytnutie mu informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. vo veci reštitučného konania žalovaný vyhodnotil tak, že táto nespadá pod právny režim zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ale sa jedná o žiadosť účastníka reštitučného konania č. OU-KE-PLO/2017/01343 (v roku 2016 vedené pod č. OU-KE-PLO-2016/04413) o stave tohto konania, do spisu ktorého môže účastník konania kedykoľvek nazrieť s tým, že toto reštitučné konanie sa po zrušení rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-PLO-2015/01835-49 zo 17.08.2015 Krajským súdom v Košiciach, vrátilo opäť na nové prvostupňové konanie a opätovne sa zameriava na dotknutú parcelu (č. 6122 ). Dňa 21.06.2016 žalobca, ako člen dotknutej záhradkárskej osady, ktorú žalovaný mal za účastníka reštitučného konania nahliadol do reštitučného spisu. 7. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 Sp 45/2015-75 z 24.02.2016, podal 27.06.2016 žalobca spolu s F. B. (t.j. brat žalobcu; ďalej len „žalobca a spol.“) odvolanie, s tým, že žalobca a spol. mali byť účastníkmi administratívneho (reštitučného) konania, keďže na svoje zastupovanie, ako členovia dotknutej záhradkárskej osady, v tomto konaní nikdy nesplnomocnili jej štatutárov a teda v tom dôsledku mali byť aj účastníkmi súdneho konania pred Krajským súdom v Košiciach. Dôvodili, že štatutármi dotknutej záhradkárskej osady, ako jej členovia neboli informovaní o prebiehajúcich konaniach a neboli im doručené žiadne rozhodnutia a súčasne vyjadrili nesúhlas s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, keďže podľa nich toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia ohľadne otázky vzniku záhradkovej osady. Právny zástupca reštituentov vo svojom vyjadrení z 25.07.2016 k námietke žalobcu a spol. podľa ktorej mali byť žalobca a spol. účastníkmi reštitučného konania uviedol, že žalobca a spol. nie sú účastníkmi reštitučného konania, ktorého účastníkmi sú iba oprávnená a povinná osoba s tým, že oprávnenou osobou sú reštituenti, resp. ich dedičia a povinnou osobou je štát; dodal, že o právach a povinnostiach členov dotknutej záhradkárskej osady zriadenej na pozemkoch, ktoré boli predmetom reštitučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté a to Obvodným pozemkovým úradom Košicemesto č. 2004/00096-12-143/F z 30.08.2004; Krajským pozemkovým úradom Košice č. A/2005/00054 zo 07.03.2005 a následne po ich preskúmaní aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp/12/2005 z 12.03.2008 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 140/2008 z 20.11.2008, v ktorom konaní sa konalo o žiadosti členov dotknutej záhradkárskej osady o vyporiadanie pozemkov v tejto záhradkárskej osade, ale ich žiadosť bola zamietnutá, okrem iného aj z dôvodu, že táto dotknutá
záhradkárska osada nebola zriadená legitímnym spôsobom, t.j. nemala žiaden titul užívania a teda ani uplatneným reštitučným nárokom nemôžu byť jej členovia nijako dotknutí na svojich právach a povinnostiach. 8. Odvolanie žalobcu a spol. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 Sp 45/2015-75 z 24.02.2016 bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžr/71/2016 z 21.06.2017 s odôvodnením, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné [podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 250s zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. II. US/181/2011-35 zo 14.09.2011] a tiež, že bolo podané neoprávnenou osobou, keďže podľa najvyššieho súdu cit. „... účastníkom konania pred súdom je Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, lokalita Q. XX - XX S. D., ako účastník správneho konania a nie jej jednotliví členovia.“ Proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžr/71/2016 z 21.06.2017 podali žalobca a spol. dovolanie z 02.10.2017. Najvyšší súd svojim uznesením sp. zn. 2 Sdo/12/2017 zo 16.01.2018 konanie o dovolaní žalobcu a spol. zastavil s odôvodnením, že cit. „... najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom“, pričom v uvedenej súvislosti najvyšší súd podporne poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR. Sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo 16.02.2010 k neprípustnosti dovolania v správnom súdnictve 9. Dňa 20.02.2019 bolo žalovanému doručené oznámenie ZO SZZ Košice - Terasa o tom, že 09.03.2018 sa na schôdzi výboru dovtedajší jeho predseda (Ing. Róbert Rečo) vzdal funkcie ku dňu 08.03.2018 a na základe voľby výboru ZO SZZ Košice - Terasa bola zvolená nová predsedníčka (N. E. D.) a tajomník (S. F.). 10. Dna 14.02.2019 bolo žalovanému doručené spoločné podanie žalobcu a spol. (F. B.), ktorým uplatnili námietku zaujatosti, v ktorom žiadali vylúčenie zamestnanca žalovaného F. M. z rozhodovania v reštitučnej veci z dôvodu, že na ich strane vyvstali vážne pochybnosti o jeho nezaujatosti. Listom č. OU-KE-PLO-2019/013698-2-Pr. z 15.02.2019 žalovaný oznámil žalobcovi a spol., že nie sú oprávnenými podať námietku zaujatosti, pretože nie sú účastníkmi konania a námietku zaujatosti môže podať jedine účastník konania s tým, že účastníkmi reštitučného konania sú reštituenti ako oprávnené osoby a povinná osoba, t.j. štát v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, pričom do reštitučného konania sa vzala aj ZO SZZ Košice - Terasa č. 32-24 ako celok, ktorá so správnym orgánom koná prostredníctvom svojho predsedu a tajomníka. Dna 25.02.2019 bolo žalovanému doručené spoločné podanie žalobcu a spol. (F. B.), ktorým uplatnili ďalšiu námietku zaujatosti tentokrát voči vedúcej vo veci konajúceho odboru žalovaného, pretože tá o ich predchádzajúcej námietke zaujatosti ani nerozhodla, ale ju len prejednala, keďže mala byť voči žalobcovi a spol. zaujatá. Listom č. OU-KE-OOP-2019/016059 z 11.03.2019 vedúca odboru nadriadeného odboru žalovaného, voči vedúcej ktorého bola žalobcom a spol. uplatnená námietka zaujatosti, žalobcu a spol. vyrozumela, že v konaní o reštitučnom nároku na parcelu č. 6122 v katastrálnom území Košice je účastníkom konania ZO SZZ Košice – Terasa č. 32-24, ktorá má samostatnú právnu subjektivitu a v ktorej mene vystupujú a konajú navonok predseda a tajomník. A keďže námietka zaujatosti bola podaná žalobcom a spol. ako osobami, ktoré nie sú účastníkmi konania, nie je o preto dôvodným o nej konať a rozhodnúť. 11. Dňa 25.02.2019 bolo žalovanému doručené aj spoločné podanie žalobcu a spol. (F. B.) označené ako cit. „Prihlásenie sa do konania a žiadosť o rešpektovanie práv účastníka konania.“, v ktorom vyjadrili nesúhlas s názorom žalovaného, že nie sú účastníkmi konania a teda sa na nich nevzťahuje možnosť podať námietku zaujatosti. Opakovane uviedli, že ani jeden z nich nesplnomocnil predsedu ani tajomníka ZO SZZ Košice -Terasa na svoje zastupovanie v konaní, pričom zároveň spochybnili, že tieto osoby sú oprávnené konať v mene ZO SZZ Košice-Terasa a vytkli žalovanému, že nedisponuje žiadnymi materiálmi preukazujúcimi túto skutočnosť. Vyjadrili názor, že osoby konajúce v mene ZO SZZ Košice-Terasa, spolu so zamestnancom žalovaného JUDr. Nigutom a s právnym zástupcom reštituentov majú spoločne záujem na likvidácii záhradkárskej osady. Vyjadrili jednoznačný nesúhlas s tým, že by záhradkárska osada mala byť nelegálna. Poukázali tiež, že na ich podania (v celkovom počte 14), ktorými žiadali o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. v súvislosti s prebiehajúcim reštitučným konaním vedeným žalovaným pod č. OU-KE-PLO-2016/04413, žalovaný reagoval listom č. OU-KE-
PLO/2017-01343-99-DN z 19.10.2017 v tom zmysle, že ich žiadosť nepovažuje za žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., pretože žiadatelia zatiaľ vystupujú ako samostatní účastníci konania, nakoľko neboli z konania procesným rozhodnutím vylúčení, a teda majú možnosť do spisu vždy nahliadnuť. 12. Žalovaný reagoval na podanie žalobcu a spol. listom č. OU-KE-PLO-2019/020794-2-DN z 27.03.2019 s tým, že žalobca a spol. nie sú účastníkmi administratívneho reštitučného konania s poučením, že predpokladom účastníctva v konaní je hmotnoprávny pomer fyzickej alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Zákon č. 71/1967 Zb. síce vymedzuje, kto je účastníkom konania,, avšak odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú až predpisy hmotného práva, až ktoré vymedzujú, ktoré osoby sú alebo ktoré sa môžu stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje. V prípade reštitučného konania je takýmto osobitným predpisom zákon č. 229/1991 Z.z. podľa ktorého účastníkmi konania sú reštituent a povinná osoba. A teda v konaní žalovaným vedenom pod č. OU-KE-PLO-2019/000623 žalobca a spol. nie sú účastníkmi konania, ale je ním iba ZO SZZ Košice – Terasa ako celok. Na uvedenom nič nemení ani odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu a spol. o poskytnutie informácií, v ktorej došlo k miernemu pochybeniu správneho orgánu, keďže žiadosť žalobcu a spol. mal posúdiť podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. 13. Žalovaný po vrátení mu veci na ďalšie konanie, viazaný právny názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 Sp 45/2015-75 z 24.02.2016 opätovne vo veci rozhodol a rozhodnutím č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 z 15.05.2019 uzavrel, že žiadateľky (neb. E. G. a neb. C. G., obidve rodené Balčíkové) mali status oprávnených osôb na uplatnenie reštitúcie; súčasne ich právnym nástupcom priznal reštitučný nárok na vrátenie parcely evidovanej v čase jej prechodu na štát pod č. 6122 a to v podobe vydania im z nej aktuálne vytvorených parciel vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe SPF evidovaných pre katastrálne územie Q. na LV XXXXX. 14. Dňa 29.05.2019 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu a spol. označené ako odvolanie proti reštitučnému rozhodnutiu žalovaného č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 z 15.05.2019 s odôvodnením, že štatutári dotknutej záhradkárskej osady (ZO SZZ Terasa, predsedníčka N. D. a tajomník p. F.) s ktorými žalovaný konal ako s účastníkmi reštitučného konania, neboli riadne zvolení a ich vystupovanie v reštitučnom konaní je v rozpore so záujmami ZO SZZ Terasa a aj v rozpore so záujmami žalobcu a spol.. Z uvedeného dôvodu žalobca a spol. žiadali, aby boli pripustení ako účastníci reštitučného konania a aby im bolo riadne doručené rozhodnutie žalovaného z 15.05.2019 s dodatkom, že dôvody odvolania doplnia dodatočne Podaním doručeným žalovanému 20.06.2019 žalobca a spol. žiadali o predĺženie lehoty na doplnenie svojho odvolania podaného proti rozhodnutiu žalovaného z 15.05.2019. Listami z 24.06.2019 a opätovne z 27.06.2019 žalovaný oznámil žalobcovi a spol., že vzhľadom na už im uplynutie lehoty na doplnenie odvolania im túto nepredlžuje. Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, ako žalovanému nadriadený orgán, listom č. OU-KEOOP-2019/036990 zo 04.07.2019 žalobcu a spol. informoval, že keďže neboli a nie sú účastníkmi administratívneho (reštitučného) konania, nimi podané odvolanie považuje za neprípustné, ktoré nie je oprávnený preskúmavať s dodatkom, že márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania účastníkmi konania a ich zástupcami, ktorými účastníkmi boli vlastník dotknutého pozemku Slovenská republika v zastúpení SPF a ZO SZZ Košice - terasa, tak rozhodnutie žalovaného z 15.05.2009 nadobudlo právoplatnosť. Dňa 10.07.2019 (t.j. po lehote určenej na doplnenie odvolania) bolo žalovanému doručené rozsiahle podanie žalobcu a spol. označené ako cit. „Doplnenie odvolania...“, v ktorom vyjadrujú nesúhlas s rozhodnutím žalovaného z 15.05.2019, poukazujúc na nesprávne zistený skutkový stav a procesné pochybenia z dôvodu, že žalovaný konal so štatutármi ZO SZZ Košice - Terasa, ktorí neboli riadne zvolení. 15. Dňom 10.06.2019 žalobca a spol. podali Krajskému súdu v Košiciach aj žalobu proti nečinnosti žalovaného vo veci vybavenia ich podaní, ktorým sa domáhali účastníctva v reštitučnom konaní, o ktorej žalobe Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) konal v konaní pod sp. zn. 7 Sa 9/2019 a uznesením sp. zn. 7Sa/9/2019 z 02.07.2020 krajský súd túto správnu žalobu žalobcu a spol. ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorá žaloba bola založená na dôvodoch, pre ktoré podľa žalobcu a spol. im mal žalovaný priznať postavenie účastníkov reštitučného konania, krajský súd nie je oprávneným zaujať stanovisko k týmto otázkam,
ktoré už aj v tom čase boli predmetom tohto súdneho konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 7 S/71/2019 (aktuálne sp. zn. KE-7S/71/2019, pozn.) Kasačná sťažnosť žalobcu a spol. proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 7Sa/9/2019 z 02.07.2020 bola omietnutá uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/36/2020 z 15.12.2021 z dôvodu žalobcom a spol. nešpecifikovania dôvodu jej podania. Súdne konanie 16. Žalobca svoju správnu žalobu opomenutého účastníka odôvodnil tvrdením, že žalovaný s ním nekonal ako s účastníkom reštitučného konania, aj napriek tomu, že žalobca sa svojim podaním 25.02.2019 u žalovaného domáhal priznania mu statusu účastníka administratívneho (reštitučného) konania a rešpektovania jeho práv ako účastníka tohto konania, a tiež napriek zneniu § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), ktoré žalobcovi status účastníka vyslovene priznáva, keďže týmto reštitučným konaním mohli byť práva žalobcu priamo dotknuté, pretože žalobca užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného nároku a ktoré sú predmetom vydania oprávneným osobám. Z uvedených dôvodov je podľa žalobcu nesprávny záver žalovaného, že žalobca nie je účastníkom reštitučného konania, ktorý záver žalovaný oznámil žalobcovi listom z 27.03.2019 a podľa ktorého v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) sú účastníkmi konania iba reštituent, povinná osoba a v tomto konkrétnom konaní aj ZO SZZ Košice Terasa 32 – 24. Podľa žalobcu definícia účastníka správneho konania, ktorým konaním je aj reštitučné konanie v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku, je definíciou univerzálnou platnou aj pre účely reštitučného konania a zákonom č. 229/1991 Zb. vymedzená definícia účastníka konania je iba jej rozšírením a nie zúžením, ako to nesprávne vníma žalovaný, takže žalobca, podľa jeho názoru mal byť každopádne účastníkom reštitučného konania, keďže mohol byť jeho závermi dotknutý na svojich právach a oprávnených záujmoch. V súvislosti so ZO SZZ Košice – Terasa 32 – 24 s ktorou žalovaný konal ako s účastníkom reštitučného konania, žalobca uviedol, že táto nemohla zastupovať v reštitučnom konaní jeho záujmy ako svojho člena, pretože jednako v jej mene konajúca predsedníčka a tajomník neboli do svojej funkcie zvolení v súlade s účinným znením stanov ZO SZZ Košice – Terasa, t.j. neboli zvolení jej členskou schôdzou ale iba výborom ZO SZZ a to s poukazom na vyjadrenie ZO SZZ predložené žalovanému 20.02.2019, a teda predsedníčka a tajomník ZO SZZ Košice – Terasa nemohli byť štatutárnym orgánom ZO SZZ Košice – Terasa a navyše, podľa žalobcu, predsedníčka a tajomník ZO SZZ Košice – Terasa majú aj vážny záujem na likvidácii záhradkárskej osady, ktorý záujem je v rozpore so záujmami členov tejto záhradkárskej osady a teda aj so záujmami žalobcu, ktorého záujmy tak tieto osoby nemohli v reštitučnom konaní adekvátne zastupovať. Vzhľadom k uvedenému sa žalobca domáha priznania mu účastníctva v predmetnom administratívnom (reštitučnom) konaní a s tým spojeného doručenia mu rozhodnutia žalovaného č. k. OU-KEPLO-2019/000623-119 z 15.05.2019. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie žalobe odkladného účinku, ktorý bol zamietnutý uznesením správneho súdu sp. zn. KE-7S/71/2019 z 29.11.2023. 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade podotkol, že rozhodnutie č. k. OU-KEPLO-2019/000623-119 z 15.05.2019, ktorého doručenia sa žalobca podanou žalobou domáha, žalovaný vydal súc viazaný záväzným právnym názorom Krajského súdu v Košiciach v rozsudku č. k. 6 Sp 45/2015-75 z 24.02.2016 s dodatkom, že rozhodnutie č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 z 15.05.2019, ktorým bola dotknutá parcela (č. 6122 v katastrálnom území Košice – Terasa) vydaná reštituentom, nadobudlo právoplatnosť 14.06.2019 a následne 16.07.2019 bolo odoslané na zápis do katastra nehnuteľností. Uviedol, že okruh účastníkov administratívneho (reštitučného) konania je určený zákonom č. 229/1991 Zb., v zmysle ktorého boli účastníkmi tohto konania reštituenti ako oprávnené osoby a Slovenská republika ako povinná osoba, pričom žalovaný súčasne z opatrnosti konal aj so ZO SZZ Košice Terasa, aby členovia tejto dotknutej záhradkárskej osady vedeli s kým môžu neskôr realizovať úpravu vlastníckych a užívacích práv, pričom v zmysle § 31 ods. 3 Stanov Slovenského zväzu záhradkárov, ZO SZZ v administratívnom konaní ako štatutári zastupovali jej predseda a tajomník. Pokiaľ ide o žalobcu ten nebol a ani nemôže byť účastníkom zmieneného administratívneho konania a teda nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a to aj s poukazom na konštatovanie Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 3Sžr/71/2016 z 21.06.2017, podľa ktorého žalobca nie je osobou oprávnenou podať opravný prostriedok, keďže účastníkom konania je ZO SZZ Košice - Terasa, a nie jej jednotliví
členovia, v zmysle konštatovania ktorého ani civilný súd v konaní sp. zn. 20 C 128/2014 o civilnej žalobe reštituentov proti Slovenskej republike v zastúpení SPF o určenie vlastníckeho práva k dotknutej parcele, žalobcu nepripustil do tohto označeného civilného konania ako intervenienta. Navyše žalobca je vlastníkom parcely EKN 5973/1 v k. ú. Q., ktorá sa nachádza mimo obvodu v reštitúcii vydávanej dotknutej parcely č. 6122, takže ani v reštitučnom konaní vydané rozhodnutie žalovaného č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 z 15.05.2019 nemohlo žiadnym spôsobom zasiahnuť do jeho práv a oprávnených záujmov, pričom ani sám žalobca v podanej správnej žalobe neuvádza, akým spôsobom by malo vydané rozhodnutie zasiahnuť do jeho práv a povinností. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. 18. Žalobca vo svojom stanovisku (replika), vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného, pričom v prvom rade opakovane poukázal, že štatutárni zástupcovia ZO SZZ Košice - Terasa neboli riadne ustanovení do funkcie podľa zmenených platných a účinných Stanov Slovenského zväzu záhradkárov, ktorá zmena ohľadne ustanovovania do týchto funkcií nastala až po právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžr/71/2016 z 21.06.2017, preto aj právny názor vyjadrený v tomto rozhodnutí nezohľadňuje žalobcom namietané okolnosti týkajúce sa zastupovania ZO SZZ Košice - Terasa jeho štatutárnymi orgánmi, keďže v tom čase táto skutočnosť ešte nenastala, preto ju vo svojom rozhodnutí ani Najvyšší súd SR nemohol zohľadniť. Má teda za to, že žalovaný nemal v konaní iba bez rozmyslu vychádzať z právneho názoru vyjadreného Najvyšším súdom SR v predmetnom rozhodnutí, ale žalovaný mal zohľadniť aj žalobcom namietané skutočnosti týkajúce sa ustanovenia do funkcií štatutárnych orgánov ZO SZZ Košice - Terasa v rozpore so Stanovami Slovenského zväzu záhradkárov. Podľa žalobcu mal teda žalovaný z tohto dôvodu poňať ako účastníka konania priamo žalobcu, ako člena ZO SZZ Košice Terasa. Vo vzťahu k osobám predsedu a tajomníka ZO SZZ Košice - Terasa sa žalobca obšírne v replike zaoberal úvahami o ich záujme na postupnom zlikvidovaní dotknutej záhradkovej osady, dôkazom čoho má byť, že predsedníčka a tajomník ZO SZZ nepodali odvolanie proti reštitučnému rozhodnutiu žalovaného. V ďalšom žalobca poukázal na existenciu Útvarom hlavného architekta mesta Košice vydaného územného rozhodnutia sp. zn. 1521/1966-ÚHA zo 06.12.1966 o umiestnení stavby pod názvom záhradková osada Terasa – Košice s tým, že žalobca má za to, že práve toto rozhodnutie tvorí právnu prekážku vydania dotknutej parcely reštituentom a ktoré rozhodnutie podľa žalobcu ani Krajský súd v Košiciach a následne ani žalovaný, ktorý rozhodoval viazaný jeho právnym názorom, pri rozhodovaní vo veci nezohľadnili. Žalobca vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného, podľa ktorého reštitučné rozhodnutie žalovaného nijako nezasiahlo do práv žalobcu, keďže ten nie je vlastníkom dotknutej parcely, ktorá bola predmetom reštitučného konania. Podľa žalobcu totižto žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do iných ako vlastníckych práv žalobcu, ktorý zásah vidí v tom, že zo strany úzkej skupiny užívateľov a iných osôb dochádza k systematickej likvidácii záhradkovej osady, k pravidelnému poškodzovaniu prístupovej cesty, o ktorej údržbu sa žalobca dlhodobo snaží spolu s údržbou potoka, vyjadril obavu z plánov výstavby rodinných domov v záhradkovej osade a z ich dopadu na budúcnosť záhradkovej osady. Na zdôraznenie vyostrenia situácie podrobne opísal incident, ktorý sa mal v tejto lokalite stať, pri ktorom bol žalobca zranený príslušníkmi mestskej polície. Súčasne žalobca vyjadril aj obavy z odkupovania pozemkov skupinou užívateľov, ktorí zároveň majú podľa neho v úmysle odkúpiť aj priľahlú časť pozemnej komunikácie, s čím on osobne nesúhlasí. 19. Podaním doručeným 12.11.2019 pôvodne ešte krajskému súdu sa do konania iniciatívne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili reštituenti (ďalší účastníci konania) a k im následne zaslanej žalobe sa vyjadrili podaním doručeným správnemu súdu 25.10.2023, ktoré bolo 24.01.2024 doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu a 16.01.2024 žalovanému. Keďže súd nesprávne konal v tomto konaní s ďalšími účastníkmi konania (viď odôvodnenie výroku I. uznesenia, pozn.), preto nie je potrebné na tomto mieste uvádzať obsah ich vyjadrení. 20. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k replike žalobcu, zotrval na svojich názoroch uvedených už v jeho vyjadrení k žalobe. 21. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 správny súd. 22. Keďže v rámci revízie súdneho spisu správny súd z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise zistil, že počas súdneho konania sa žalobca s identickými námietkami, akými je odôvodnená aj správna
žaloba obrátil so svojim podnetom z 25.07.2019 aj na Okresnú prokuratúru Košice I. (ďalej len „okresná prokuratúra“), správny súd vyzval okresnú prokuratúru na oznámenie o spôsobe vybavenia tohto podnetu žalobcu. Okresná prokuratúra oznámila, že podnet žalobcu odložila listom č. Pd 106/20/8802-4 z 24.09.2020 bez prijatia opatrenia, v ktorom liste okresná prokuratúra žalobcovi ozrejmila, že správny orgán (t.j. žalovaný), správne ustálil okruh účastníkov reštitučného (administratívneho) konania, keďže podľa reštitučného zákona jednotlivým záhradkárom neprináleží z hľadiska hmotného práva status účastníkov reštitučného konania s dodatkom, že reštitučným rozhodnutím sa nijako nezmenilo právne postavenie žalobcu, keďže žalobca bude musieť realizovať vysporiadanie záhrady vždy s jej vlastníkom, bez ohľadu kto ním je. V tej súvislosti okresná prokuratúra poukázala, že záver o tom, že jednotlivým záhradkárom nesvedčí účastníctvo v reštitučnom konaní vyplýva už aj z, vo veci vydaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžr/71/2016 z 21.06.2017, ktorý uviedol, že účastníkom reštitučného konania je ZO SZZ ako celok a nie jednotliví jej členovia. Súčasne k námietke žalobcu, že predsedníčka a tajomník ZO SZZ neboli oprávnení v reštitučnom konaní zastupovať ZO SZZ, okresná prokuratúra tiež uviedla cit. „... správnemu orgánu neprináleží v rámci reštitučného konania posudzovať zákonnosť voľby štatutárnych zástupcov právnickej osoby, a to najmä vtedy ak z administratívneho spisu nevyplýva akákoľvek pochybnosť o tom, že vyššie menovaní boli riadne zvolení.“ Napokon okresná prokuratúra ustálila nedôvodnosť aj námietky žalobcu o nemožnosti vydania reštituentom dotknutej parcely z dôvodu zriadenia na nej záhradkovej osady s tým, že okresná prokuratúra podotkla, že Krajský súd v Košiciach už vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 Sp/45/2015 a to s poukazom na rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 S/12/2005 z 12.03.2008 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/140/2008 z 20.11.2008 už uviedli, že cit. „... Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, lokalita Terasa 32-24 v Košiciach je nelegálna a nemožno v jej prípade hovoriť o zriadenej záhradkárskej osade.“ Postup okresnej prokuratúry na základe opakovaného podnetu žalobcu preskúmala aj Krajská prokuratúra Košice (ďalej len „krajská prokuratúra“), ktorá listom č. Kd 315/20/8800-3 z 15.02.2021 odložila aj tento opakovaný podnet žalobcu plne sa stotožniac s dôvodmi okresnej prokuratúry, že žalobcovi nesvedčí účastníctvo v reštitučnom konaní s dodatkom, že prokurátorom bolo ešte 30.10.2019 vydané upozornenie č. D. XXX/XX/XXXX-15, ktorým bol konštatovaný nesprávny postup žalovaného ohľadne nevydania formálneho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca z reštitučného konania vylúčený ako účastník konania, teda že žalovaný mal vydať formálne rozhodnutie o tom, že žalobcovi postavenie účastníka reštitučného konania neprislúcha s dodatkom, že tento formálny nedostatok však nemá vplyv na vecnú správnosť reštitučného rozhodnutia. Okrem iného krajská prokuratúra tiež uviedla, že na závere konštatovanom už v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Sp/45/2015 o tom, že dotknutá záhradkova osada bola síce zriadená, ale nie legitímnym spôsobom cit. «... nič nemení ani vydané územné rozhodnutie Útvaru hlavného architekta Košice o umiestnení stavby „Výstavba záhradných besiedok v lokalite záhradnej osady „Terasa“ sp. zn. 1521/1966-UHA zo 06.12.1966, na ktoré opakovane poukazujete. Uvedené rozhodnutie je územným rozhodnutím týkajúcim sa stavby záhradných besiedok v záhradkovej lokalite...» Právne východiská pre rozhodnutie 23. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 24. Podľa § 32 ods. 1 a ods. 3 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ďalšími účastníkmi sú tí, (a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania.“ 25. Podľa § 33 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sa od začatia konania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, len čo sa o tom správny súd dozvie, vydá uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka konania.“ 26. Podľa § 99 písm. g) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak (g) odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).“
27. Podľa § 179 ods. 1 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.“ 28. Podľa § 179 ods. 7 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.“ 29. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak (e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.“ 30. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení účinnom k 25.02.2019, kedy sa žalobca domáhal účastníctva v reštitučnom konaní „Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.“ 31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) v znení účinnom ku dňu začatia reštitučného konania (27.02.1992, ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom.“ 32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase „Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.“ 33. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990, b) cudzích štátov.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 34. V danom konkrétnom prípade sa žalobca správnou žalobu dovoláva priznania mu statusu opomenutého účastníka administratívneho (reštitučného) konania, dôvodiac splnením tretieho zákonného predpokladu tohto účastníctva podľa cit. § 14 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom správneho konania, t.j. konania pred správnym orgánom aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý. 35. Prv však, ako by sa bol správny súd zaoberal skúmaním pravdivosti tvrdení žalobcu o jeho opomenutom účastníctve v dotknutom reštitučnom konaní, sa správny súd musel vzhľadom na, ku dňu rozhodovania existujúci aktuálny procesný stav súdenej veci, vysporiadať s otázkou účastníctva v tomto súdnom konaní, t.j. s otázkou účastníctva v konaní o žalobe opomenutého účastníka. Aj keď problematika žaloby opomenutého účastníka v rámci systematiky Správneho súdneho poriadku je upravená v jeho prvej hlave, tretej časti, kde je upravené aj konanie o všeobecnej správnej žalobe, je nutné podotknúť, že už samotná podstata, resp. samotný princíp konania o žalobe opomenutého účastníka je v porovnaní s konaním o všeobecnej správnej žalobe diametrálne odlišný. Kým rozhodnutie súdu v konaní o všeobecnej správnej žalobe má vplyv na hmotnoprávny status účastníkov administratívneho konania, t.j. s konečnou platnosťou skrz preskúmavané rozhodnutie správneho
orgánu upravuje ich práva a povinnosti hmotnoprávnej povahy (napr. či niekomu svedčí právo; či má niečo plniť alebo má právo plnenie prijať a pod.), tak rozhodnutie súdu o žalobe opomenutého účastníka takéto účinky na právny status účastníkov administratívneho konania nemá. V konaní o žalobe opomenutého účastníka totižto súd preskúmava iba to, či boli alebo neboli splnené procesné podmienky administratívneho konania a to z pohľadu, či správny orgán správne konal so všetkými subjektami s ktorými konať mal alebo nie, a teda, či všetkým týmto subjektom vytvoril aj procesný priestor, aby svojim vyjadrením ingerovali do rozhodovacieho procesu správneho orgánu. Inými slovami, rozhodnutie súdu o žalobe opomenutého účastníka samo o sebe nemá bezprostredný vplyv na už v čase rozhodovania súdu existujúce konečné rozhodnutie správneho orgánu regulujúce hmotnoprávne vzťahy účastníkov administratívneho konania, doručenia ktorého sa opomenutý účastník dovoláva, takže do týchto vzťahov bez ďalšieho nie je spôsobilé toto súdne rozhodnutie o žalobe opomenutého účastníka zasiahnuť. A aj keď v prípade vyhovenia žalobe opomenutého účastníka, rozhodnutie súdu kreuje nový procesný priestor na vyjadrenie sa už všetkých (teda už aj vrátane opomenutého účastníka) účastníkov konania, čo už v ďalšom kroku môže mať vplyv na nové konečné rozhodnutie správneho orgánu, tak uvedené nič nemení na už uvedenom závere, že v štádiu rozhodovania súdu o žalobe opomenutého účastníka, toto rozhodnutie súdu, ktoré rozhodnutie je výlučne rozhodnutím iba o procesnej otázke o okruhu účastníkov administratívneho konania, nie je spôsobilé samo o sebe bez ďalšieho postupu, žiadnym spôsobom priamo ovplyvniť právny status, t.j. rozsah hmotných práv a povinnosti účastníkov administratívneho konania daný rozhodnutím správneho orgánu, pretože toto rozhodnutie správneho orgánu nie je v tomto type konania predmetom prieskumu správneho súdu. Z uvedeného dôvodu v tomto osobitnom type súdneho konania o žalobe opomenutého účastníka konania, sú jeho účastníkmi iba, ten kto tvrdí, že je opomenutým účastníkom administratívneho konania a správny orgán, ktorý toto administratívne konanie vykonal, nie však iné osoby hoc by aj boli účastníkmi súdom procesne preskúmavaného administratívneho konania, ktorých vyjadrenie v tomto type súdneho konania nemôže nijako ovplyvniť závery súdu v procesnej otázke účastníctva tohto administratívneho konania, ktorú procesnú otázku si napokon aj bez námietky či vyjadrenia účastníkov administratívneho konania, musí v administratívnom konaní ex offo vyriešiť aj správny orgán. Z uvedených dôvodov tak v súdnom konaní o žalobe opomenutého účastníka konania, sú akékoľvek vyjadrenia iných subjektov, okrem opomenutého účastníka konania a správneho orgánu, irelevantnými. V súvislosti s uvedeným, správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžk/38/2018 z 10.12.2018, podľa ktorého cit. „Súd poznamenáva, že správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179 S.s.p. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je čiastočne odlišné od bežného konania o všeobecnej správnej žalobe. Správny súd totiž pri správnej žalobe opomenutého účastníka preskúmava, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky. Opodstatnenosť vydávania sa žalobcu za opomenutého účastníka zisťuje správny súd preskúmaním príslušného administratívneho spisu, prípadne z vyjadrenia žalovaného. Už z povahy veci je zrejmé, že pre posúdenie tejto otázky nie je nevyhnutné vyžadovať vyjadrenia k žalobe aj od ostatných účastníkov administratívneho konania. Vzhľadom na osobitnú procesnú úpravu konania o žalobe opomenutého účastníka by sa preto na ňu nemali aplikovať ustanovenia týkajúce sa účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní podľa § 32 - § 41 S.s.p. Otázka samotného posúdenia či žalobcovi svedčí postavenie opomenutého účastníka, totiž len sama o sebe nemôže mať vplyv na práva a právom chránené záujmy iných účastníkov administratívneho konania, ktorým by inak patrilo postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 pís. a). Predmetom posudzovania je tu totiž len procesné postavenie žalobcu a nie samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Obdobný záver platí aj pre tých, ktorým by malo patriť postavenie osoby zúčastnenej na konaní. Naopak, vstup prokurátora do konania o správnej žalobe opomenutého účastníka nie je vylúčený. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, s. 886).“ 36. S ohľadom na uvedené, správny súd procesne vyhodnotil, že reštituenti, ktorí síce boli účastníkmi dotknutého administratívneho (reštitučného) konania a ktorí iniciatívne (bez výzvy súdu) prostredníctvom vyjadrenia svojho právneho zástupcu ingerovali (sa zapojili) do tohto súdneho konania, nadväzne na čo potom správny súd nesprávne s nimi fakticky konal ako s ďalšími účastníkmi konania, však v konečnom dôsledku nie sú účastníkmi a ani ďalšími účastníkmi tohto súdneho konania o žalobe žalobcu ako opomenutého účastníka, preto správny súd konanie s nimi o tejto žalobe podľa § 99 písm. g) SSP zastavil tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
Na margo uvedeného je nutné podotknúť, že aj keď správny súd, opäť nesprávne, týchto reštituentov nepribral do súdneho konania ako ďalších účastníkov samostatným formálnym uznesením, predsa len s nimi fakticky konal, keď im poslal na vyjadrenie žalobu s prílohami, čím u nich mohol vzbudiť legitímne očakávanie, že s nimi ako s ďalšími účastníkmi fakticky koná, preto bolo nevyhnutným, aby správny súd tieto svoje predchádzajúce procesné pochybenia, v záujme zjednania procesnej čistoty tohto súdneho konania napravil a zadefinoval status reštituentov v tomto súdnom konaní tak, že v tomto type súdneho konania im účastníctvo nesvedčí. Obdobne tak, ako nesvedčí ani ďalšiemu účastníkovi administratívneho konania a to Slovenskej republike v zastúpení SPF, ktorá mala v administratívnom konaní postavenie povinnej osoby, ktorej však, tentokrát správne, správny súd ani nezasielal na vyjadrenie žiadne v konaní produkované listiny, teda s ňou správny súd ako s ďalším účastníkom tohto súdneho konania ani fakticky nekonal, preto nebolo potrebným už v tomto rozhodnutí riešiť aj jej procesný status. 37. Pokiaľ ide o žalobcom namietané jeho opomenuté účastníctvo v dotknutom reštitučnom konaní, ako už bolo uvedené, žalobca si toto účastníctvo odvodzuje od zákonnej premisy, že v tomto reštitučnom konaní mohol byť rozhodnutím žalovaného správneho orgánu priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Avšak v uvedenej súvislosti sa správnemu súdu žiada v prvom rade uviesť, že žalobca v správnej žalobe tieto práva a povinnosti, na ktorých by reštitučným rozhodnutím v dotknutom reštitučnom konaní mohol byť priamo dotknutý, nijako nekonkretizoval a až vo svojom následnom vyjadrení (replika) uviedol, že by mohol byť dotknutý na iných ako vlastníckych svojich právach, pretože vydaním dotknutej parcely reštituentom sa na nej môže zrealizovať výstavba rodinných domov, bude zabratá a poškodzovaná prístupová cesta o ktorej údržbu sa žalobca stará a napokon dôjde k likvidácii dotknutej záhradkovej osady. 38. V súvislosti s uvedeným, správny súd, pre komplexnosť veci, preskúmal otázku prípadného účastníctva žalobcu v dotknutom reštitučnom konaní z pohľadu dvoch rôznych skutkových situácii a to jednako za situácie, že žalobca by bol jedným z členov dotknutej záhradkárskej osady, ktorý by užíval parcelu vytvorenú priamo z, v reštitúcii vydávanej dotknutej parcely č. 6122 v k.ú. D. – Terasa, a jednako aj za situácie, že žalobca by bol jedným z členov dotknutej záhradkárskej osady, ktorý by však užíval parcelu odlišnú od v reštitučnom konaní vydávanej dotknutej parcely č. 6122 v k.ú. D. – Terasa. Podľa záveru správneho súdu, ani pri jednej z týchto skutkových situácii, by však účastníctvo žalobcu neprichádzalo do úvahy, resp. požiadavka žalobcu na priznanie mu tohto účastníctva v reštitučnom konaní by bola nedôvodnou. 39. V situácii, že žalobca by bol jedným z členov dotknutej záhradkárskej osady, ktorým užívaná parcela by bola vytvorená priamo z, v reštitúcii vydávanej dotknutej parcely č. 6122 v k.ú. D. – Terasa, čo však žalobca, tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe aj žalovaný, žalobca nie je, keďže žalobca v označenom katastrálnom území D. – Terasa vlastní parcelu EKN 5973/1 nachádzajúcu sa mimo obvodu v reštitúcii vydávanej dotknutej parcely č. 6122, čo v konečnom dôsledku žalobca nepoprel, ba dokonca to nepriamo potvrdil, keď vo svojej replike uviedol, že rozhodnutím v reštitučnom konaní by mohli byť dotknuté jeho „iné ako vlastnícke“ práva. Avšak keďže žalobca mohol mať na mysli aj užívacie právo k nejakej inej parcele v dotknutej záhradkovej osade, bolo nevyhnutné venovať sa aj tejto prvej skutkovej situácii. Teda, ak by žalobca užíval záhradku priamo v územnom obvode, v reštitúcii vydávanej dotknutej parcely č. 6122, aj tak by nebol a ani by nemohol byť účastníkom reštitučného konania, pretože vo vzťahu k ním takto užívanej parcele by nebol nositeľom žiadnych legitímnych hmotných práv a povinností (ani užívacieho práva), o ktorých by sa v reštitučnom konaní priamo konalo (napr. z hľadiska ich zániku v dôsledku vydania dotknutej parcely reštituentom) alebo by sa mohlo konať alebo na ktorých by mohol byť aspoň nepriamo reštitučným rozhodnutím dotknutý. Totižto v čase, kedy sa reštitučné konanie začalo, t.j. 27.02.1992 žalovaný ešte logicky poňal ako účastníka reštitučného konania aj ZO SZZ Košice – Terasa, pretože na v reštitučnom konaní prejednávanej parcele č. 6122 sa nachádzala táto záhradkova osada, o ktorej legitimite nebolo v tom čase pochybností a teda naozaj by práva jej členov hospodáriacich na tejto reštituovanej parcele mohli byť reštitučným rozhodnutím dotknuté. Žalovaný teda v tom čase správne konal ako s účastníkom reštitučného konania aj so ZO SZZ Košice – Terasa a to v zmysle stanov ZO SZZ s ňou konal ako s právnickou osobou, v mene ktorej konali jej štatutári. Avšak neskôr v priebehu reštitučného konania bol „preukázaný opak“ tak, ako to vyslovene predpokladá cit. § 14 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom administratívneho konania aj cit. „... ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa
preukáže opak.“ V priebehu reštitučného konania totižto v inom súdnom konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 5 Sp 12/2005 (vo veci vysporiadania záhradiek), rozhodnutím tohto krajského súdu z 12.03.2008, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 140/2008 z 20.11.2008 a napokon odobrené aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19.05.2009 a sp. zn. IV. ÚS 203/09 z 11.06.2009, bola s konečnou platnosťou a záväznosťou aj pre žalovaného konajúceho v reštitučnom konaní, vyriešená otázka legitímneho zriadenia záhradkovej osady D. – Terasa a to s tým záverom, že táto záhradkova osada sa nemôže považovať za legitímne zriadenú, t.j. nie v súlade s, v čase jej založenia, účinnou právnou úpravou. Navyše táto v čase zriadenia záhradkovej osady účinná právna úprava, ako to vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 140/2008 z 20.11.2008 konštatoval aj Najvyšší súd SR, nemala žiadne ustanovenie o možnom čo i len čiastočnom upustení od všetkých zákonných predpokladov na legitímne zriadenie záhradkovej osady, t.j. nemala žiadne ustanovenie na zmiernenie tvrdosti zákona. Takže v dôsledku súdmi právoplatného ustálenia otázky nelegitímneho zriadenia dotknutej záhradkovej osady, t.j. v dôsledku preukázania opaku o jej legitimite, už žalovaný nemusel ako s účastníkom reštitučného konania konať aj so ZO SZZ Košice – Terasa, pretože keďže samotná záhradkova osada nebola zriadená zákonne, tak logicky ani jej členom nemohli titulom existencie členstva v nej vzniknúť, k obhospodarovaným parcelám na v reštitúcii vydávanej parcele, absolútne žiadne práva (z nepráva nemôže vzniknúť právo), ktoré práva by mohli byť eventuálne v reštitučnom konaní dotknuté. Inými slovami, keďže členovia záhradkovej osady užívali v reštitúcii vydávanú parcelu č. 6122, resp. na nej vytvorené záhradky, nezákonne, tak im ani nemohlo vzniknúť žiadne legitímne užívacie právo k nej, ktorého ochrany by sa mohli dovolávať, resp. ktoré právo by mohlo byť dotknuté vydaním tejto parcely reštituentom a teda v tom dôsledku ani nemohli byť účastníkmi reštitučného konania, pretože výsledok tohto reštitučného konania, sa ich neexistujúcich práv k nelegálnym záhradkám (ako to právoplatne ustálili súdu v inom konaní, pozn.) na v reštitúcii vydávanej parcele, nemohol žiadnym spôsobom dotknúť. Uvedená situácia by sa ako na člena tejto záhradkovej osady vzťahovala aj na žalobcu, ak by obhospodaroval niektorú z parciel vytvorenú z niekdajšej reštituovanej parcely č. 6122. T.j. inými slovami, ak by žalobca obhospodaroval niektorú zo záhradiek v dotknutej záhradkovej osade nachádzajúcu sa na parcele č. 6122, ktorá bola právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Sp 12/2005 z 12.03.2008 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 140/2008 z 20.11.2008, určená ako nelegálne zriadená záhradkova osada, tak z takejto nelegálnosti (nezákonnosti) by si žalobca nemohol odvodzovať žiadne legitímne (zákonné) jemu patriace práva k tejto nelegálnej záhradke, ktoré by mohli byť v reštitučnom konaní prípadne dotknuté a teda ochrany ktorých by sa mohol v reštitučnom konaní ako jeho účastník dovolávať (obdobne tak ilustračne napr., ako keby sa voľakto dovolával ochrany svojho vlastníckeho či legálneho užívacieho práva k nelegálne nadobudnutej veci, pozn.). Preto za tejto prvej skutkovej situácie, by žalobcovi účastníctvo v preskúmavanom reštitučnom konaní nepatrilo, takže žalobca by už nespĺňal prvú z dvoch kumulatívnych zákonných podmienok, aby mohol byť považovaný za opomenutého účastníka tohto reštitučného konania, účastníctva ktorého sa tak žalobou domáhal ako na toto účastníctvo zjavne neoprávnená osoba tak, ako to je ustálené vo výroku II. tohto rozhodnutia. 40. Na margo uvedeného sa správnemu súdu žiada ešte poznamenať, že na uvedenom závere, že žalobcovi by nesvedčalo účastníctvo v dotknutom reštitučnom konaní, ani keby obhospodaroval záhradku nachádzajúcu sa priamo na, v reštitúcii vydávanej parcele a to z dôvodu nelegálneho zriadenia tejto záhradkovej osady, nič nemení ani to, že po preukázaní opaku, t.j. po výsledkom už zo súdneho konania (sp. zn. 5 Sp 12/2005 a sp. zn. 8 Sžo 140/2008) preukázaní, že záhradkova osada je nelegálna, žalovaný aj tak naďalej ako s účastníkom reštitučného konania konal aj so ZO SZZ, aj keď tak už činiť nemusel. Pretože ako to uviedol sám žalovaný, konal tak iba preventívne a z opatrnosti, bez vplyvu jej vyjadrení na reštitučné rozhodnutie [ktoré bolo žalovaným prijaté vyslovene rešpektujúc iba právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 6 Sp 45/2015 z 24.02.2016 o tom, že reštituentom má byť dotknutá parcela vydaná, pozn.] a iba z dôvodu, aby ZO SZZ resp. členovia nelegitímne zriadenej záhradkovej osady boli informovaní o spôsobe skončenia reštitučného konania, za účelom ich vedomosti o tom, s kým by si mali následne po skončení reštitučného konania usporiadať vzájomné vzťahy (napr. požadovať svoje investície a pod.). A keďže záhradkova osada v zmysle jej stanov mala status právnickej osoby v mene ktorej mali oprávnenie konať jej štatutárni zástupcovia, žalovaný tak konal s týmito jej zvolenými zástupcami, pričom je treba mať na zreteli, že nie je a ani nemohlo byť v kompetencii žalovaného, ako správneho orgánu vykonávajúceho reštitučné konanie preskúmavať, či ZO SZZ zastupujúce osoby skutočne boli alebo neboli zvolení do svojich štatutárnych funkcií v súlade so stanovami ZO SZZ alebo nie tak, ako to nesprávne očakával žalobca, pretože toto je v kompetencii súdov a nie správneho orgánu. Takže ak žalobca mal za to, že zvolení
štatutárni zástupcovia ZO SZZ boli nelegitímne zvolení, resp. že neboli zvolení vôbec mohol a mal sa civilnou žalobou domáhať určenia neplatnosti tejto voľby, a až výsledkom tohto súdneho konania by bol žalovaný viazaný. Avšak žalovaný, vzhľadom na rozsah svojej kompetencie, nebol oprávnený túto otázku v správnom (reštitučnom) konaní riešiť ako otázku predbežnú, ale v súlade so stanovami ZO SZZ konal s jej štatutármi ako s osobami oprávnenými konať v jej mene a to až do doby, kým by sa (v inom súdnom konaní) nepreukázal opak, čo sa však v danom prípade nestalo. Okrem toho, ak už žalovaný, odhliadnuc od uvedených (preventívnych) dôvodov, konal ako s účastníkom reštitučného konania aj so ZO SZZ ako s právnickou osobou a nie s jej jednotlivými členmi, tak v konečnom dôsledku tým titulom, by účastníctvo v súdnom konaní o žalobe opomenutého účastníka mohlo svedčať ak už, tak opäť len ZO SZZ ako právnickej osobe a nie jej jednotlivým členom, akým je napr. aj žalobca. V danom prípade však ZO SZZ ani nemala dôvod podávať žalobu opomenutého účastníka a dovolávať sa tak doručenia jej reštitučného rozhodnutia č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 z 15.05.2019, pretože toto reštitučné rozhodnutie bolo ZO SZZ doručované [predsedníčke ZO SZZ bolo doručené 30.05.2019 a tajomníkovi ZO SZZ bolo doručené 21.05.2019, pozn.), takže sa s ním mohli oboznámiť aj jej členovia ZO SZZ a teda aj žalobca. Napokon sa žiada podotknúť, že je len logické, že ZO SZZ nepodala voči tomuto reštitučnému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorý postup žalobca neprávne vníma, ako snahu ZO SZZ kolaborovať s osobami majúcimi záujem na likvidácii záhradkovej osady, pretože ZO SZZ má vedomosť o právoplatných záveroch rozsudkov tak Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Sp 12/2005 z 12.03.2008, ako aj Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 140/2008 z 20.11.2008, podľa ktorých záhradkárska osada nachádzajúca sa aj na dotknutej parcele nebola zriadená legitímnym spôsobom a teda majúc toto v pozornosti je len neodvratným vyvodiť z toho záver, že ani členovia takto nelegálne zriadenej záhradkovej osady sa nemôžu dovolávať ochrany svojich nelegitímne nadobudnutých práv k týmto záhradkám voči reštituentom (právom nie je možné posvätiť neprávo). Záverom je treba podotknúť, že o vyššie uvedenom závere, a to že v reštitučnom konaní žalobcovi ako jednotlivcovi účastníctvo nesvedčalo a ani svedčať nemohlo, bol žalobca už opakovane informovaný a to jednako listom Okresného úradu, odboru opravných prostriedkov, ako žalovanému nadriadeným orgánom č. OU-KE-OOP-2019/036990 zo 04.07.2019, ktorým boli žalobca a spol. informovaní, že nie sú účastníkmi administratívneho (reštitučného) konania; ako aj listom okresnej prokuratúry č. Pd 106/20/8802-4 z 24.09.2020 a listom krajskej prokuratúry č. Kd 315/20/8800-3 z 15.02.2021, a taktiež nie zanedbateľne aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžr/71/2016 z 21.06.2017, ktorým najvyšší súd rozhodoval o odvolaní žalobcu a spol. proti rozsudku krajského súdu č. k. 6 Sp 45/2015-75 z 24.02.2016, kde už najvyšší súd tiež uviedol cit. „... účastníkom konania pred súdom je Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, lokalita Q. XX - XX v Košiciach, ako účastník správneho konania a nie jej jednotliví členovia.“ 41. Tvrdenia žalobcu o jeho opomenutom účastníctve v administratívnom (reštitučnom) konaní, podľa správneho súdu neobstoja ani v druhej skutkovej situácii, ktorá je vzhľadom na vyjadrenia žalobcu a zistené skutkové okolnosti pravdepodobnejšia a to, že žalobca je síce členom ZO SZZ, avšak jeho záhradka sa nenachádza v tej časti záhradkovej osady, ktorá sa rozprestiera na dotknutej, reštituentom vydávanej parcele č. 6122, keďže žalobca obhospodaruje parcelu EKN 5973/1 nachádzajúcu sa mimo obvodu reštituovanej parcely, pričom žalobca je naviac aj vlastníkom parcely EKN 5973/1 v k.ú. Košice – Terasa. Z uvedeného je zrejmým, že v reštitučnom konaní o reštitúcii parcely č. 6122, ani nemohli byť dotknuté žiadne, a to ani vlastnícke a ani žiadne iné práva žalobcu, titulom obavy ktorej by mu malo svedčať účastníctvo v tomto reštitučnom konaní. Okrem toho, v uvedenej súvislosti sa správnemu súdu žiada tiež poznamenať, že žalobca v správnej žalobe tieto práva a povinnosti, na ktorých by reštitučným rozhodnutím v dotknutom reštitučnom konaní mohol byť priamo dotknutý, nijako nekonkretizoval a až vo svojom následnom vyjadrení (replika) uviedol, že by mohol byť dotknutý na iných ako vlastníckych svojich právach, pretože vydaním dotknutej parcely reštituentom sa na nej môže zrealizovať výstavba rodinných domov, bude zabratá a poškodzovaná prístupová cesta o ktorej údržbu sa žalobca stará a napokon dôjde k likvidácii dotknutej záhradkovej osady. Uvedenými skutočnosťami, t.j. obavou z toho, ako kto by mohol v budúcnosti nakladať so svojim vlastníckym právom, však žalobca nemôže odôvodňovať potrebou jeho účastníctva v reštitučnom konaní a osobovať si tak právo bezdôvodne zasahovať do tohto spôsobu užívania vlastníctva inými vlastníkmi tak, ako to napokon nikto nerobí ani smerom k žalobcovi pokiaľ ide o užívanie a nakladanie s jemu vlastnícky patriacou parcelou EKN 5973/1 v k. ú. Košice – Terasa. 42. Z uvedených dôvodov, keďže sa nepreukázali byť pravdivými tvrdenia žalobcu o jeho opomenutom účastníctve v dotknutom (reštitučnom) konaní, bez potreby skúmania aj druhej zákonnej podmienky
pre priznanie žalobcovi statusu opomenutého účastníka administratívneho konania a to, či od vydania administratívneho rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky (ktoré v tomto prípade mimochodom neuplynuli, pozn.), správny súd žalobu žalobcu podľa cit. § 179 ods. 1 a 7 v spojení s § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou tak, ako to je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia. 43. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 44. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“ 45. Podľa § 169 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“ 46. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Správny súd nepriznal voči v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov ani ďalším účastníkom, voči ktorým konanie zastavil, pretože títo ďalší účastníci ingerovali do konania vlastnou iniciatívou skrz zaslanie vyjadrenia svojím právnym zástupcom bez výzvy súdu aj napriek tomu, že nie sú a ani nemôžu byť účastníkmi tohto špecifického správneho súdneho konania opomenutého účastníka. Takže od žalobcu ako v konaní neúspešného účastníka, ktorý ich vo svojej žalobe tiež ani neoznačil ako ďalších účastníkov by nebolo spravodlivé požadovať náhradu ďalšími účastníkmi dobrovoľne a iniciatívne vynaložených trov. 47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).