Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-8S/3/2023 8023200046 23. 08. 2023 JUDr. Radovan Turčík ECLI:SK:SpSKE:2023:8023200046.2
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: X.. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX X. Y., občan M. L. I., zastúpeného spoločnosťou JANÍČEK LEGAL, s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Vladimír Janíček, LL.M., proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru č. 3, Prešov, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného Č. j.: OU-PO-OOP6-2022/020773 zo dňa 14.11.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou z 27. januára 2023, doručenou v čase jej podania vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Prešove dňa 28. januára 2023, sa žalobca X.. B. Y., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „žalobca“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a to Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“), Č. j.: OU-PO-OOP6-2022/020773 zo 14.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zrušil rozhodnutie T. úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. OU-KKPLO-2022/000418-113 z 10.01.2022, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku konanie vo veci uplatnenia reštitučného nároku Y. (W.) Y., rod. K., ktorý si dňa 17.12.1992 uplatnila na Pozemkovom úrade v Poprade, zaevidovaného pod č. 3070/92 zastavil (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“). Žalobca sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a vrátenia veci Okresnému úradu Kežmarok na nové konanie. 2. Podaním doručením súdu 30.06.2023 sa žalobca domáhal priznania odkladného účinku jeho správnej žalobe. Svoj návrh na priznanie odkladného účinku konkretizoval tým, že napadnutým rozhodnutím došlo k zastaveniu viac ako 30 rokov trvajúceho reštitučného konania o nároku uplatnenom jeho právnymi predchodcami, pričom ani ku dňu podania tohto návrhu nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o uplatnenom reštitučnom nároku v celistvosti. Podstatnou otázkou, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie žalovaného bolo to, či si právna predchodkyňa žalobcu uplatnila reštitučný nárok a či bolo rozhodnuté o všetkých jeho častiach. Z administratívneho spisu je pritom zrejmé, že právna predchodkyňa žalobcu si reštitučný nárok uplatnila, čo bolo v priebehu administratívneho konania preukázané znaleckým skúmaním, ako aj to, v akom rozsahu bol tento nárok uplatnený. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a to bez toho, aby sa v konaní o riadne uplatnenom reštitučnom nároku ďalej pokračovalo. Právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia mu hrozí trvalá a neodvratná ujma na jeho subjektívnych právach a to najmä na jeho základnom práve vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a Ústavy Slovenskej republiky. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v súčasnosti, podľa jeho názoru, jediným prostriedkom nápravy, ktorý ešte dokáže zvrátiť nenapraviteľné krivdy a škody, ktoré mu hrozia.
3. Žalobca poukázal na to, že v doterajšom priebehu administratívneho konania už bolo viacerými výrokmi v rozhodnutiach správnych orgánov rozhodnuté v jeho prospech, respektíve v prospech jeho právneho predchodcu. Skutočnosť, že jeho právny predchodca pani W. Y. je oprávnenou osobou po pôvodnej vlastníčke pani F. K. a že sú splnené podmienky stanovené v § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) bola už v minulosti potvrdená viacerými rozhodnutiami správnych orgánov a to aj v ich výrokovej časti. Ak sa teda žalovaný po značnom časovom odstupe a to v rovine desiatok rokov od tohto záveru odchýlil a to v rozpore s už existujúcimi právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami, ktoré sú záväzné, je zrejmé, že takýmto postupom mu vznikla závažná ujma na jeho právach. Právnym následkom napadnutého rozhodnutia je pre neho strata postavenia „reštituenta“ v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a strata jeho reštitučných nárokov, o ktorých nebolo doteraz rozhodnuté, čo predstavuje závažnú ujmu a závažný zásah do jeho vlastníckeho práva a práva na spravodlivé súdne konanie. Zdôraznil, že má uplatnený reštitučný nárok vo vzťahu k pozemkom, ktorých rozloha sa pohybuje v státisícoch m2. Ak v dôsledku napadnutého rozhodnutia stratí, a to po 30 rokoch po uplatnení reštitučného nároku, svoje postavenie legitímneho reštituenta, hoci v minulosti bolo právoplatnými rozhodnutiami potvrdené, že podmienky pre priznanie reštitučných nárokov boli riadne splnené, ide o taký závažný následok a zásah do jeho vlastníckeho práva, ktorý nemôže byť v žiadnom právnom štáte ignorovaný a už vôbec nie tolerovaný. Z uvedeného dôvodu je preto podľa jeho názoru potrebné priznať žalobe odkladný účinok a to až do okamihu, kým o žalobe nerozhodne súd. Poukázal tiež na to, že legitímne očakáva, že reštitučné nároky mu patria v celom ním uplatnenom rozsahu a považuje za preukázané, že rozhodnutia správnych orgánov sú arbitrárne a v rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru existuje vysoká pravdepodobnosť, že napadnuté rozhodnutia budú zrušené a vec bude vrátená Okresnému úradu Kežmarok na ďalšie konanie. 4. Žalobca na podporu svojich tvrdení uviedol, že aj naďalej pátra po minulosti a zbiera informácie týkajúce sa svojich právnych predchodcov, ktoré by mohol použiť v reštitučnom konaní vrátane súdneho konania a navštevuje príslušné archívy, komunikuje s nimi, pričom tieto úrady a archívy s ním komunikujú a poskytujú mu všetky informácie, o ktoré si požiada, iba výlučne na základe toho, že reštitučné konanie nebolo právoplatne skončené. Preto podľa jeho názoru ak odkladný účinok žalobe priznaný nebude, stratí nárok na neobmedzený prístup ku všetkým archívnym materiálom, čo predstavuje závažnú a nenapraviteľnú ujmu. Nepriznaním odkladného účinku jeho správnej žalobe sa na neho už nebude vzťahovať § 4a zákona č. 229/1991 Zb. a tak stratí právnu a faktickú možnosť aktívne zabezpečovať podklady pre rozhodnutie správneho súdu v rámci súdneho konania o prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko osoby, na ktoré prešlo vlastnícke a užívacie právo k nehnuteľnostiam tvoriacim uplatnený reštitučný nárok nebudú povinné mu poskytovať potrebnú súčinnosť. Právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia mu tak môže byť odňatá možnosť účinne skutkovo argumentovať v konaní pred súdom, čím dôjde k závažnej ujme na jeho strane v podobe zásahu do garancií práva na súdnu a inú právnu ochranu v kontexte čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V závere poukázal na to, že nemá vedomosť o tom, že by priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe bolo v rozpore s verejným záujmom. Práve naopak, je vo verejnom záujme, aby práva účastníkov reštitučného konania boli dodržiavané a rešpektované, nakoľko účelom reštitučných konaní je zmierňovať krivdy vykonané bývalým režimom práve na reštituentoch. 5. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo 4. augusta 2023, v ktorom len stručne uviedol, že nevidí dôvod na jeho priznanie, vzhľadom na ním tvrdenú správnosť napadnutého rozhodnutia. 6. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). 7. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 9. Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. pri presadzovaní nároku sú dotknuté orgány štátnej správy a právnické osoby, na ktoré prešlo vlastnícke alebo užívacie právo, povinné poskytnúť tomu, kto tvrdí, že je oprávnenou osobou, pomoc najmä tým, že jej poskytujú výpisy z evidencie a kópie listín, ako aj iné prostriedky, ktoré môžu prispieť na objasnenie veci. 10. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP). 11. Právo na správnym súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je dočasné pozastavenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 12. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci z § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. 13. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, kedy by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom prípadne inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je neexistencia rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. 14. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil skutočnosťami uvedenými v bodoch dva až štyri tohto uznesenia. 15. V prvej argumentačnej línii žalobca dôvodí tým, že napadnutým rozhodnutím došlo k zastaveniu viac ako 30 rokov trvajúceho reštitučného konania o nároku uplatnenom právnymi predchodcami žalobcu, pričom ani ku dňu podania tohto návrhu nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o uplatnenom reštitučnom nároku v celistvosti. Právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia mu hrozí trvalá a neodvratná ujma na jeho subjektívnych právach a to najmä na jeho základnom práve vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v súčasnosti jediným prostriedkom nápravy, ktorý ešte dokáže zvrátiť nenapraviteľné krivdy a škody, ktoré mu hrozia. 16. Tieto žalobcom uvádzané skutočnosti nie sú podľa názoru súdu dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pre nesplnenie zákonných predpokladov podľa § 185 písm. a) SSP. Konkrétne súd uvádza, že práve v tomto súdnom konaní bude v merite veci posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom platí, že sú to všeobecné súdy a správne súdy, ktoré sú primárne
ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe je v súčasnosti jediným prostriedkom nápravy v jeho prípade. Účinným prostriedkom prípadnej nápravy je samotná správna žaloba žalobcu a to aj vo vzťahu k ochrane jeho základného práva vlastniť majetok podľa č. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. S týmito skutočnosťami, na ktoré poukazuje žalobca súvisia aj jeho tvrdenia o tom, že pokiaľ sa žalovaný po niekoľkých desiatkach rokov odchýlil od svojich už raz právoplatne vyslovených názorov je zrejmé, že takýmto postupom mu vznikla závažná ujma na jeho právach a stratil svoje reštitučné nároky. Tieto námietky a dôvody žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe smerujú k samotnej podstate jeho správnej žaloby a budú predmetom meritórneho prejednania jeho veci. Preto sami o sebe nenapĺňajú dôvodnosť tohto jeho návrhu. 17. V ďalšej argumentačnej línii žalobca dôvodí tým, že nepriznaním odkladného účinku jeho správnej žalobe stratí postavenie „reštituenta“ a stratí tak aj možnosti, ktoré sú reštituentom priznané v § 4a zákona č. 229/1991 Zb., čím stratí možnosť zaobstarávať si dôkazy v tomto súdnom konaní na podporu svojich tvrdení o nedostatočne zistenom skutkovom stave správny orgánmi. Uvedeným tak dôjde podľa jeho názoru k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu ukotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K uvedenému súd uvádza, že nastúpenie právnych účinkov rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy a ich následné realizovanie by v prípade dôvodnosti tohto návrhu žalobcu malo mať objektívne nezvratný alebo ťažko odstrániteľný charakter. Bez významu tak nie je to, že v prípade žalobcu nejde o tzv. nezvratný stav, keďže v prípade úspešnosti jeho žaloby a zrušenia napadnutého rozhodnutia sa žalobca opätovne stane účastníkom konania so všetkými s tými spojenými právami a to aj právom navštevovať archívy a iné inštitúcie za účelom riadneho preukázania svojich reštitučných nárokov. 18. K tvrdeniu žalobcu, že zamietnutím jeho návrhu stratí možnosť zaobstarávať si dôkazy v tomto súdnom konaní na podporu svojich tvrdení o nedostatočne zistenom skutkovom stave správny orgánmi súd uvádza, že hoci správny súd nie je skutkovým súdom a dokazovanie vykonáva len výnimočne, nemožno vykonanie dôkazov vylúčiť, najmä ak sú nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia či opatrenia. Žalobca môže navrhnúť jednak dôkazy nové, ale aj zopakovanie alebo doplnenie dôkazov vykonaných už v administratívnom konaní. Žalobca je teda oprávnený a povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich žalobných tvrdení, pričom v prípade navrhovania dôkazov sa neuplatňuje koncentračná zásada vyjadrená v § 62 a § 183 SPP. Zo znenia § 182 ods. 1 písm. f) SPP vyplýva, že žalobca má len povinnosť označiť dôkazy, nie ich aj predložiť. Ak teda žalobca považuje za potrebné v tomto konaní vykonať dôkaz, ku ktorému nemá oprávnenie na jeho získanie, či preverenie, môže dôkaz označiť (v rozsahu svojich vedomostí, pozn.) a správny súd zváži (s ohľadom na žalobnú argumentáciu, pozn.) vyžiadanie tohto dôkazu (informácie) od príslušných inštitúcii v rámci prípadného dokazovania. Vzhľadom na uvedené podľa súdu ani touto argumentáciou žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ktorá by mu hrozila nepriznaním odkladného účinku jeho správnej žalobe. 19. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd konštatuje, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy a na uvedenom nič nemení ani názor žalobcu, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že napadnuté rozhodnutie bude zrušené, keďže toto tvrdenie je pri rozhodovaní súdu o tomto jeho návrhu bez právneho významu. 20. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup), súd preto ani nepristúpil. 21. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s § 188 SSP zamietol. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).