Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 13Saz/1/2023 7023200297 09. 06. 2023 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2023:7023200297.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: V. V.' P. V. P.-A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Q. S. K., bez cestovného dokladu, toho cˇasu umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Secˇovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Racˇianska 1523/71, Bratislava, ICˇO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného cˇ. PPZ-HCP-BB4-719-031/2023-AV, zo dnˇa 21. apríla 2023, takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Nárok na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 1.6.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia, bezodkladného prepustenia zo zaistenia a priznania náhrady trov konania. Administratívne konanie 2. Dňa 13.2.2023 bol žalobca pre neoprávnený pobyt predvedený na Mobilnú jednotku Policajného zboru Banská Bystrica, boli vykonávané aj lustrácie vrátane komunikácie s Národnou ústredňou SIRENE. Dňa 14.2.2023 bol žalobca zaistený na účel zabezpečenia a prípravy alebo výkonu jeho prevozu. Dňa 21.3.2023 vydalo Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra SR rozhodnutie o zastavení konania v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) zákona o azyle, nakoľko odpadol dôvod konania. V odôvodnení je uvedené, že Nemecko dňa 17.3.2023 po odvolaní zamietlo prijatie cudzinca späť z dôvodu, že 21.6.2023 preukázateľne dobrovoľne opustil Nemecko. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.3.2023. 3. Dňa 24.3.2023 o 11:05 bol žalobca predvedený na útvar MJ PZ BB pre podozrenie z neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, zároveň bola potvrdená pozitívna lustrácia v CLK a bolo začaté konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V rámci svojho vyjadrenia v administratívnom konaní žalobca ako účastník konania uviedol, že pochádza zo Sýrie, je moslimom, jeho rodný jazyk je arabský, je ženatý a má dvoch synov vo veku 8 a 11 rokov. Jeho manželka a deti žijú v Sýrii. V krajine pôvodu nemá žiaden majetok, domovskú krajinu opustil z dôvodu zlej situácie, hlavne z ekonomických dôvodov, chcel lepší život pre svoju rodinu. Má ukončené základné vzdelanie, v Jordánsku nemal žiadne zamestnanie, nikdy sa nedopustil trestného činu, nie je členom politickej strany, ani politického hnutia. Jeho cieľovou krajinou je Holandsko a chce tam požiadať o azyl, pracoval by ako vodič. Prenasledovanie v domovskej
krajine mu nehrozí, ani trest smrti. Na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov a administratívne vyhostenie sa závažným spôsobom nedotkne jeho rodinného a súkromného života. Neprejavil záujem požiadať o azyl na území Slovenskej republiky. 4. Dňa 24.3.2023 Mobilná jednotka PZ Banská Bystrica vydala rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, zároveň dňa 24.3.2023 Mobilná jednotka PZ Banská Bystrica vydala rozhodnutie o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca je nežiaducou osobou, nakoľko bolo na neho vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní preukázané platným záznamom Nemeckej republiky evidovanom v Schengenskom informačnom systéme. Opatrenie Nemeckej spolkovej republiky má platnosť do 30.6.2025. Dňa 11.4.2023 ÚPZC Sečovce odoslalo žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu. 5. V súvislosti so začatím konania o predĺžení zaistenia žalobca vo vyjadrení dňa 21.4.2023 uviedol, že v prípade prepustenia zo zaistenia by šiel do Španielska, kde má bratrancov, a tí by mu pomohli. Na území Slovenskej republiky nemá nikoho, nevie si zabezpečiť ubytovanie ani zdravotnú starostlivosť, nemá peniaze na vycestovanie. Zároveň uviedol, že bude spolupracovať a chce sa vrátiť do Jordánska. 6. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-719-031/2023-AV zo dňa 21.4.2023 rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu odo dňa 24.4.2023 do 24.6.2023 na účel zabezpečenia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky. Rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že rozhodnutím zo dňa 24.3.2023 bolo rozhodnuté o zaistení žalobcu dňom 24.3.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 23.4.2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Následne rozhodnutím zo dňa 21.4.2023 žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia do 24.6.2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Konanie vo veci administratívneho vyhostenia do Jordánskeho kráľovstva, teda do krajiny pôvodu bolo začaté z dôvodu, že žalobca nepredložil správnemu orgánu žiaden doklad totožnosti, a ani žiadnym spôsobom nepreukázal svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko žiadnym dokladom totožnosti nedisponoval. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného 7. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že pracovníci ÚPZ Sečovce zaslali žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu do ÚPZS Medveďov a tento má následne odovzdať žiadosť na príslušný zastupiteľský úrad, pričom tento doposiaľ náhradný cestovný doklad nevydal. Z uvedeného vyplýva, že už nie je ani len predpoklad naplnenia účelu zaistenia a z toho dôvodu považuje za neúčelné aj predĺženie jeho lehoty zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vo veci žalobcu nedošlo po dobu niekoľkých mesiacov od doby jeho zaistenia k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre žalobcu zo strany zastupiteľského úradu domovskej krajiny. Odo dňa posledného predĺženia lehoty zaistenia dňa 24.4.2023 došlo iba k opätovnému odoslaniu urgencií zo strany ÚPZC Medveďov na zastupiteľský úrad a odoslaniu vyplneného formuláru o vydanie náhradného cestovného dokladu. Zo strany pracovníkov ÚPZC Medveďov bola doručená odpoveď, v ktorej uviedli, že nedisponujú informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi, teda nedošlo k žiadnemu posunu vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu. 8. Žalobca zdôraznil, že poskytol zariadeniu pre cudzincov všetky svoje osobné údaje nevyhnutné k jeho stotožneniu v domovskej krajine a s prípadným návratom do jeho domovskej krajiny nesúhlasí. Navyše, ak odo dňa 28.3.2023 nedošlo k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, pričom po dobu niekoľkých mesiacov nedošlo zo strany zastupiteľského úradu či jeho domovského štátu k žiadnemu konkrétnemu úkonu smerujúcemu k vystaveniu tohto dokladu, túto dlhodobú nečinnosť štátnych orgánov krajiny pôvodu žalobcu nemožno dávať na ťarchu žalobcu a to spôsobom dlhodobého držania žalobcu v zaistení. Mal za to, že vo veci žalobcu existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia a má to teda za následok aj nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia. Podľa jeho názoru žalovaný bližším spôsobom nešpecifikuje, aké ďalšie úkony ešte plánujú policajné útvary vykonať za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, aby tak zabezpečili výkon administratívneho vyhostenia žalobcu, a ktoré by zároveň odôvodňovali záver žalovaného o účelnosti a efektívnosti predĺženia zaistenia žiadateľa do 24.6.2023.
9. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.5.2023 uviedol, že zaistenie žalobcu bolo potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko v konaní vo veci neoprávneného pobytu bolo žalobcovi dňa 24.3.2023 jednoznačne preukázané, že sa nachádzal na území Slovenskej republiky a členských štátov Schengenskej dohody neoprávnene, a to tým, že sa na tomto území zdržiaval bez platného cestovného dokladu a víza, resp. povolenia na pobyt. V konaní bolo taktiež preukázané, že účastník konania je nežiaducou osobou, nakoľko na neho bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané platným záznamom Nemeckej republiky evidovaným v Schengenskom informačnom systému. 10. Lustráciou v systéme bolo potvrdené, že Nemecká republika dňa 30.6.2022 vytvorila na účastníka konania v Schengenskom informačnom systéme záznam po ID F., z dôvodu existencie rozhodnutia o vyhostení pre nelegálny vstup a pobyt na jej národnom území. Následnou intenzívnou komunikáciou s orgánmi polície Nemeckej republiky prostredníctvom Národnej ústredne SIRENE Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru formou dožiadania bolo zistené, že žalobca bol dňa 30.6.2022 nemeckou políciou vyhostený. Doba platnosti opatrenia je na obdobie 3 rokov odo dňa odchodu, resp. vyhostenia. Z uvedeného vyplýva, že toto opatrenie Nemeckej spolkovej republiky voči účastníkovi konania má platnosť do 30.6.2025. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 21.3.2023 Dublinské stredisko vydalo rozhodnutie o zastavení konania, nakoľko odpadol dôvod konania. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že dňa 17.3.2023 Nemecká spolková republika po odvolaní zamietla prijatie späť žalobcu z dôvodu, že dňa 21.6.2022 dobrovoľne opustil nemecké územie, čo potvrdil aj zaslaním evidencie o vycestovaní. V konaní o administratívnom vyhostení existuje reálny predpoklad, že cestovný doklad bude možné vystaviť v časovom horizonte 3 až 4 mesiace. Po umiestnení do ÚPZC Sečovce bol dňa 28.3.2023 so žalobcom vykonaný pohovor za účelom zistenia jeho totožnosti, pričom uviedol, že sa chce do svojej domovskej krajiny vrátiť čím skôr. Citácie dotknutých právnych predpisov 12. Podľa § 2 odsek 1 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, neoprávneným pobytom je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. 13. Podľa § 2 odsek 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. 14. Podľa § 82 odsek 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice. 15. Podľa § 88 odsek 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 16. Podľa § 88 odsek 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
17. Podľa § 32 odsek 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 18. Podľa § 47 odsek 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 19. Podľa čl. 5 odsek 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu 20. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.4.2023 o predĺžení zaistenia žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a na pojednávaní konanom dňa 9.6.2023 dospel k záveru o potrebe zamietnutia žaloby ako nedôvodnej podľa § 229 SSP. 21. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 22. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o predĺžení zaistenia žalobcu od 24.4.2023 do 24.6.2023 v súvislosti so zabezpečovaním náhradných cestovných dokladov. Dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný najviac do 24.6.2023 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a žalobca bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. 23. Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je prísne normatívne obmedzené. Policajný útvar nemôže držať cudzinca v zaistení s zdĺhavom konaní o administratívnom vyhostení bez vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení. To by znamenalo neprimeranú neistotu pre zaisteného cudzinca, preto požiadavka existencie prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení je základnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o zaistení. Ak štátny príslušník tretej krajiny nesúhlasí s administratívnym vyhostením, môže napadnúť rozhodnutie o ňom. Zaistenie na účely odsunu umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo SR na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia. 24. Na rozdiel od účelu zaistenia, ktorý má povahu zákonného dôvodu zaistenia, účelnosť zaistenia predstavuje existenciu reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon vyhostenia osoby z územia SR. V praxi pôjde o prípady, keď napr. štátny príslušník tretej krajiny bude pochádzať zo štátu, ktorý nevydáva náhradné cestovné doklady a nie je možné zabezpečiť vycestovanie na cudzinecký pas alebo neexistuje štát, do ktorého by mohol byť cudzinec vyhostený, resp. zdravotný stav cudzinca neumožňuje realizovať jeho vyhostenie. Pri hodnotení účelnosti zaistenia policajný útvar skúma predovšetkým skutočnosť, či v prípade zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia SR v rámci maximálnej zákonnej dĺžky zaistenia, resp. v rámci predĺženej lehoty zaistenia (napr. existuje reálna možnosť získania náhradného cestovného dokladu). Účelnosť zaistenia musí policajný útvar skúmať tak pred vydaním rozhodnutia o zaistení (čo uvedie aj v odôvodnení rozhodnutia o zaistení), ako aj po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. 25. Preto pokiaľ odporca rozhodol o predĺžení doby zaistenia tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, pričom táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia pre jeden a ten istý dôvod právne subsumovaný pod rovnakou literou zákona zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, odporca aj s
poukazom na okolnosti daného prípadu, ktoré spočívali v uprednostnení záujmu spoločnosti na ochrane verejného poriadku a bezpečnosti pred záujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu, a tieto okolnosti uprednostnenia pri kolízii dvoch práv aj náležite odôvodnil, rozhodol v súlade so zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/7/2016 zo dňa 18.3.2016). 26. Hoci správne orgány v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca nesú zodpovednosť za riadne obstaranie podkladov pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), s ohľadom na špecifiká daného správneho konania nie sú schopné zabezpečiť dôkazy v prospech cudzinca bez jeho predchádzajúceho tvrdenia o existencii prekážok jeho administratívneho vyhostenia. Je to predovšetkým cudzinec, kto disponuje relevantnými informáciami zo svojho života a kto najlepšie môže objasniť, z čoho plynie v krajine, do ktorej má byť administratívne vyhostený, ohrozenie jeho života alebo slobody (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžak/14/2020 zo dňa 29.9.2021). 27. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že predĺženie lehoty jeho zaistenia je neúčelné a neefektívne, a preto aj nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť účel zaistenia, žalovaný trval na dôvodnosti predĺženia zaistenia. 28. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, nakoľko v konaní vo veci neoprávneného pobytu bolo žalobcovi dňa 24.3.2023 jednoznačne preukázané, že sa nachádzal na území Slovenskej republiky a členských štátov Schengenskej dohody neoprávnene, a to tým, že sa na tomto území zdržiaval bez platného cestovného dokladu a víza, resp. povolenia na pobyt. V konaní bolo taktiež preukázané, že účastník konania je nežiaducou osobou, nakoľko na neho bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané platným záznamom Nemeckej republiky evidovaným v Schengenskom informačnom systéme. Lustráciou v tomto systéme bolo potvrdené, že Nemecká republika dňa 30.6.2022 vytvorila na účastníka konania v Schengenskom informačnom systéme záznam z dôvodu existencie rozhodnutia o vyhostení pre nelegálny vstup a pobyt na jej národnom území. Následne bolo zistené, že žalobca bol dňa 30.6.2022 nemeckou políciou vyhostený, toto opatrenie Nemeckej spolkovej republiky má platnosť do 30.6.2025. Pokiaľ žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia z dôvodu, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad, pričom táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, rozhodol v súlade so zákonom. 29. Správny súd uvádza, že v aplikačnom postupe žalovaného pri rozhodovaní o zaistení žalobcu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ako ani nedostatočne zistený skutkový stav veci. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia, ako i s poukazom na zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 24.3.2023 a zo dňa 21.4.2023, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, dospel k správnemu záveru o zaistení žalobcu. 30. Reálnu možnosť výkonu vyhostenia účastníka konania do domovského štátu potvrdzuje aj existencia Rozhodnutia asociačnej rady EÚ - Jordánsko č. 1/2016 z 19. decembra 2016 o dohode o prioritách partnerstva EÚ a Jordánska (2016/2388), ktorá sa okrem iného zaoberá aj otázkami mobility a migrácie, pričom uvádza, že navracanie neregulárnych migrantov je pre riadenie migračných tokov dôležité. Z verejne prístupných štatistík uvádzaných v Ročenkách Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava za minulé roky vyplýva, že zo Slovenskej republiky bol v roku 2019 zrealizovaný 1 návrat do Jordánskeho hášimovského kráľovstva, Česká republika v roku 2021 realizovala 2 dobrovoľné návraty do Jordánska. 31. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Správnym poriadkom, európskymi právnymi predpismi i medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil, nie sú dôvodné. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 229 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. Podľa § 167 odsek 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 33. Podľa § 168 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 34. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 odsek 1 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.