Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-5Sa/4/2022 7022200072 09. 10. 2023 JUDr. Dana Bystrianská ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200072.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D., nar.: X.X.XXXX, bytom E. F. XXX/X, XXX XX G., zastúpená v konaní JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom SAK, so sídlom Stará cesta 6, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. októbra 2021, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a
právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou elektronicky doručenou správnemu súdu dňa 16. februára 2022 domáhala zrušenia rozhodnutia - žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 27. októbra 2021 a namietala žalobné body podľa § 191 ods. 1 písm. e), c), g) SSP. Žalobkyňa správnou žalobou žiadala priznať invalidný dôchodok odo dňa 24.1.2021 s úpravou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 80 %. 2. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.10.2021, priznala táto žalobkyni invalidný dôchodok v sume 66,40 EUR mesačne od 4.8.2021. Žalobkyňa bola až v odvolacom konaní uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Postup pred orgánmi verejnej správy 3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2021, podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. a Čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. Vychádzala z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 20. apríla 2021, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, pretože v rozpore s § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu, schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 15 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 4. V odvolaní zo dňa 13. júla 2021 žalobkyňa nesúhlasila s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ani so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý v odvolaní veľmi podrobne opísala. Žiadala
o jeho opätovné prehodnotenie a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 %. Uviedla, že od vypracovania odborného lekárskeho posudku jej pribudli nové diagnózy, za ktoré žiadala zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. K odvolaniu pripojila fotokópiu odborný posudok zo dňa 20. apríla 2021, odborné lekárske nálezy a životopis a požiadala o posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia za jej osobnej účasti. 5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, zmenil odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2021 po posúdení celej spisovej dokumentácie žalobkyne. Žalovaný k rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. októbra 2021 priložil Odborný lekársky posudok zo dňa 9.9.2021 vyhotovený posudkovým lekárom H. I. J. a osobný list dôchodkového poistenia žalobkyne. Žalovaný po celkovom zhodnotení zdravotného stavu uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa žalovaného je ochorenie podľa kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Uviedol dátum vzniku invalidity, deň 4. augusta 2021, v súlade s kontrolným psychiatrickým posúdením potvrdzujúcim už dlhodobejšiu liečbu rozhodujúceho zdravotného postihnutia v uvedený deň. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania ustálil na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dospel k tomuto záveru po vykonaní opätovného lekárskeho posudku a ostatné vyššie uvedené zdravotné postihnutia účastníčky konania označil za svojím charakterom a klinickým priebehom posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. 6. Konštatoval, že žalobkyňa bola od januára 2020 liečená psychiatrom v Českej republike. Psychické ťažkosti, ako uvádzala, vznikli ako následok dlhodobej šikany na pracovisku. Žalobkyňa absolvovala kúpeľnú liečbu v auguste až septembri 2020. /od novembra 2020 je v dispenzárnej starostlivosti a liečbe psychiatra na Slovensku, naďalej bola vedená pre akútnu stresovú reakciu, podľa MKCH (medzinárodnej klasifikácie chorôb) F 43.0, čo spadá medzi neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy/. Priebeh ochorenia a zdravotný stav bol uzavretý ako reakcia na stres s protrahovanou depresívnou reakciou. Od mája 2021 je žalobkyňa psychiatrom liečená aj pre inú depresívnu epizódu. Absolvovala kontrolné psychiatrické vyšetrenia, ktoré potvrdili depresívnu epizódu, opakovane bola upravovaná terapia. S navrhnutým hospitalizačným preliečením žalobkyňa nateraz nie je stotožnená. Na základe klinického obrazu, ako aj so zhodnotením liečby ide o stredne ťažkú formu depresívnej porúch a pre bolesti chrbtice a bolesti hlavy absolvovala neurologické vyšetrenia a následne rehabilitačnú liečbu. Po absolvovanej liečbe neurológ dokumentuje, že neurologický nález je negatívny. V objektívnom klinickom obraze neboli prítomné známky dráždenia nervov a svalov, nie je prítomný úbytok svalovej hmoty, nie sú prítomné poruchy citlivosti, postoj a chôdza sú v norme s uvádza, že stav je posudkovo nevýznamný. 7. Podľa žalovaného žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity, t. j. ku dňu 4. augusta 2021, dosiahla 32 rokov veku. Podľa § 72 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Jej obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky je 517 dní a nárok na invalidný dôchodok jej z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikol, ale v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia v počte 1 628 dní, ktoré získala podľa právnych predpisov Českej republiky. Pred vznikom invalidity, /4. augustom 2021/, spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky účastníčka konania získala 2 145 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list"). Žalovaný po vysvetlení výpočtov invalidného dôchodku, pokračoval, že získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky nebolo preukázané. Od uvedených súvislostí sa odvíja výpočet a tak i výška jej priznaného invalidného dôchodku. Spôsob výpočtu invalidného dôchodku nebol v žalobe žalobkyňou namietaný. Citoval ustanovenie § 227 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. ukladá príjemcovi dôchodku povinnosť do ôsmich dní písomne oznámiť Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, zmenu mena, priezviska alebo adresy, na ktorej sa zdržiava.
8. V súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony sa posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach, v nasledujúcom období vykonávala výlučne bez prítomnosti /aj žalobkyne/ na posúdení zdravotného stavu, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie, preto nebolo možné vyhovieť ani žiadosti žalobkyne o posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia za jej osobnej účasti. 9. Žalovaný uviedol, pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú preto neodôvodnené a sú podľa žalovaného vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. Za takéhoto stavu preto, nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých žalovaným v konaní. Správna žaloba 10. Žalobkyňa žiadala priznať ohodnotenie zníženia jej pracovnej schopnosti na 80 % s tým, že uviedla ako zákonnú jej požiadavku, že invalidita žalobkyne vznikla ako následok pracovného úrazu. Žalobkyňa namietala, že už dňa 30.9.2020 bola žalobkyni lekárkou potvrdená jej diagnóza „reakce na stres s protrahovanou depresívní reakci, psychické potíže vznikly následkem dlouhodobé šikany na pracovisku. Uviedla, že už dňa 2.12.2020 bola žalobkyňa odoslaná ošetrujúcou psychiatričkou, u ktorej je vedená „pre akútnu stresovú reakciu a depresívne ladenie", na psychologické vyšetrenie, ktorého záver je „v oblasti a efektivity dominovala depresívna symptomatika t.č. ťažkého stupňa. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach v posudku zo dňa 9.9.2021 podľa nej nesprávne uviedol rozhodujúce zdravotné postihnutie „kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické)", pričom ohodnotil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na hornú hranicu podľa písmena a (stredne ťažké formy) na 45 % podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") „Epizóda depresie" s dátumom vzniku invalidity 4.8.2021 - „kontrolným psychiatrickým vyšetrením potvrdzujúcim dlhodobejšiu liečbu rozhodujúceho zdravotného postihnutia". Namietala, že lekársky posudok neuvádzal, že invalidita žalobkyne vznikla ako následok jej pracovného úrazu. Určil vznik invalidity podľa lekárskeho posudku. Avšak jej ochorenie vzniklo v zamestnaní a diagnóza „akútna stresová porucha" bola určená už 9.1.2020. 11. Žalobkyňa uviedla, že v rozhodnutí č. 895 305 8961 0 zo dňa 27.10.2021 a ani v odbornom lekárskom posudku nie je uvedené iné meno posudkového lekára, ktorý by posudzoval zdravotný stav žalobkyne a je pochybný postup žalovanej v tom, že vychádza pri svojom rozhodnutí z odborného posudku o invalidite iba od posudkového lekára./ H. K. L. a H. I. J., posudkové lekárky Sociálnej poisťovne/. V posudku z 9.9.2021 sa konštatuje: že žalobkyňa s vysokoškolským vzdelaním bola od januára 2020 liečená psychiatrom v Českej republike. Stav bol uzavretý ako reakcia na stres s protrahovanou depresívnou reakciou. Psychické ťažkosti vznikli ako následok dlhodobej šikany na pracovisku." Už dňa 30.9.2020 bola žalobkyni lekárkou potvrdená diagnóza „reakce na stres s protrahovanou depresívní reakci". Dňa 2.12.2020 bola žalobkyňa odoslaná ošetrujúcou psychiatričkou, u ktorej je vedená pre „akútnu stresovú reakciu a depresívne ladenie", na psychologické vyšetrenie, ktorého záver je „v oblasti afektivity t.č. dominuje depresívna symptomatika t.č. ťažkého stupňa..." 12. Uviedla, že bývalá česká praktická lekárka ukončila dňa 19.7.2021 jej DPN a jej trvanie potvrdila od 11.1.2021. Poslednú nemocenskú dávku žalobkyňa dostala od ČSSZ dňa 22.1.2021, ako jej posledný príjem. Žalobkyňa dňa 20.7.2021 pripomenula jej praktickému lekárovi, že už po vyše 1,5 ročnej DPN nemá nárok na nemocenskú dávku, je stále zamestnaná v Českej republike. Žalobkyňa podala žiadosť o vystavenie potvrdenia o DPN od 20.7.2021. Dňa 28.7.2021 praktický lekár vystavil potvrdenie po odporúčaní od psychiatričky. 13. Žalobkyňa namietala, že žalovaná rozhodnutie založila na záveroch posudkových lekárov, a to H. K. L. zo dňa 26.7.2021, /posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky/ a MUDr. Gabriely Zátrochovej, /posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie/, a rozhodujúca choroba žalobkyne pre invalidný dôchodok je zaradená v kapitole Duševné poruchy a
poruchy správania. Uviedla, že ako H. K. L., tak aj H. I. J. majú špecializáciu vnútorné lekárstvo a v pobočke v Košiciach sa nenachádza žiaden s atestáciou z psychiatrie a v prípade žalobkyne posudkový lekár so špecializáciou vnútorné lekárstvo mal posúdiť, ako vplýva rozhodujúca choroba zaradená v kapitole Duševné poruchy a poruchy správania na pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je mimo jeho kompetencie. Tiež namietala, že posudková lekárka žalovanej H. K. L. nevyhovela odvolaniu žalobkyne a spôsobila jej škodu pri vystavení potvrdenia o DPN. Posudková lekárka H. I. J., ktorá ju požiadala, doručiť psychiatrické vyšetrenia po 28.6.2021, čo považuje za prejav diskriminácie z dôvodu jej zdravotného postihnutia, keďže k odvolaniu, ktoré doručila žalovanej dňa 14.7.2021, dodala nové lekárske správy. 14. Žalobkyňa namietala, že žalovaná akceptovala uvedené posudky, ale nezabezpečila objektívnosť posudzovania, ak vychádza iba od jedného posudkového lekára. Posudková lekárka H. K. L. v posudku o invalidite uviedla jej vek, vzdelanie zamestnávateľa v ČR a čítanie odborného posudku o invalidite spôsobilo nepochopenie jej reálneho zdravotného stavu a to, že pre aktívnosť bola pred vznikom diagnózy zo strany nadriadeného na Masarykovej vystavená tlaku. Posudková lekárka nespomína pracovné pozície (manažérka transferu technológií ICT; výskumná a vývojová pracovníčka a vzhľadom k vykonávaným pracovným pozíciám v odbornom posudku o invalidite chýba zmienka, že rozhodujúca choroba pre žiadosť o invalidný dôchodok je následkom pracovného úrazu a rozhodujúca choroba pre jej žiadosť o invalidný dôchodok vznikla následkom pracovného úrazu. 15. Žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej povinnosť ušetriť ju stresovej záťaže v súvislosti s lekárskymi prehliadkami jej zdravotného stavu pre opätovné posúdenie jej invalidity. Tiež požiadala uvádzať mená posudkového lekára na správe o zdravotnom stave a určenie povinnosti žalovanej doručiť žalobkyni potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. 16. Žalobkyňa žiadala vyjadriť žalovanou ospravedlnenie, v ktorom by uviedla: Vážená pani A. B. C., ospravedlňujeme sa Vám za spôsobenú ujmu, ktorá Vám vznikla diskriminačným konaním voči Vašej osobe prostredníctvom zamestnancov Sociálnej poisťovne a zároveň sa týmto ospravedlňujeme, prijmite prosím, naše uistenie, že vykonáme všetky potrebné opatrenia, aby sa podobná situácia voči Vašej osobe, ako aj iným osobám už nikdy zo strany Sociálnej poisťovne neopakovala, a to do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 17. Ďalej žiadala, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni aj 9.000 Kč s úrokom z omeškania od 7. 12. 2021 do zaplatenia prepočítaním kurzom Národnej banky Slovenska ako majetkovú ujmu žalobkyne, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa tiež žiadala, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 100.000 EUR s úrokom z omeškania v zákonnej výške od 18.6.2021 do zaplatenia ako zadosťučinenie za nemajetkovú ujmou žalobkyni. 18. Žalobkyňa trvala na tom, že proces prípravy žiadosti o invalidný dôchodok bol zdĺhavý - na podpis sa žalobkyňa dostavila dňa 20.4.2021. Pri podpise žiadosti dodala ešte ďalšie lekárske správy, aj správu z neurologického vyšetrenia. So žalobkyňou komunikovali pracovníci žalovanej len telefonicky a dňa 23.4.2021 bol posúdený jej zdravotný stav v neprítomnosti, posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť v pobočke Sociálnej poisťovne Košice na základe doložených odborných lekárskych nálezov". Žalobkyni dňa 23.1.2021 skončilo čerpanie podpornej doby v dĺžke 380 dní počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti a od toho dňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku a trvá na tom, že invalidný dôchodok jej má žalovaná priznať od 24.1.2021, kedy kontrolnými vyšetreniami jej bola potvrdená dlhodobejšia liečba rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Podľa žalobkyne žalovaná ovplyvňovala postup ošetrujúcich lekárov, ktorí tlačili na žalobkyňu, aby súhlasila s hospitalizáciou a navýšila jej lieky a má podozrenie, že H. K. L. túto lekárku inštruovala, ako má ďalej postupovať v jej „špecifickom prípade". 19. Uviedla, že dňa 17.9.2021 dostala výpoveď od svojho zamestnávateľa za závažné porušenie pracovných povinností ako následok obštrukcií pri vystavovaní potvrdenia o DPN zo strany žalovanej. Jej zdravotný stav sa zhoršil po obdŕžaní informácie o vyrubenom dlhu od zamestnávateľa vo výške 2 052 Kč. Žalovaný v období od 20. júla 2021 do 4. augusta 2021 nesprávne uzavrel, že nebolo vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a žalobkyňa nebola poistencom Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa preto trvá na tom, že invalidný dôchodok jej má žalovaná priznať od 24.1.2021, pretože už k tomuto dňu bola viacerými kontrolnými vyšetreniami potvrdená dlhodobejšia liečba rozhodujúceho
zdravotného postihnutia. Súčasne je žalobkyňa presvedčená, že určenie miery poklesu na úrovni hornej hranice písmena b) (ťažké formy) lepšie zodpovedá reálnemu zdravotnému stavu žalobkyne, a teda celkovo by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe zdravotného stavu žalobkyne mala byť ohodnotená na 80 %. Takisto má žalobkyňa za to, že odstavec o ďalších diagnózach v posudku z 9.9.2021 tendenčne zľahčuje jej zdravotné ťažkost, ak tvrdí: „Pre bolesti chrbtice a bolesti hlavy absolvovala neurologické vyšetrenia a následne rehabilitačnú liečbu." Záverečná veta: „Stav je posudkovo nevýznamný." Neurológ konštatuje, že ide o somatoformnú poruchu, nie že bolesti chrbtice a hlavy neexistujú. Navyše ide o schopnosť vykonávať duševnú zárobkovú činnosť (manažérka transferu technológií ICT; výskumná a vývojová pracovníčka), avšak pracovné pozície žalobkyne sa znova v odbornom posudku nespomínajú. Žalobkyňa má za to, že posudkový lekár nemôže správne určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak ju neposudzuje vzhľadom k vykonávaným pracovným pozíciám. Na druhej strane, ale posudkový lekár pokojne navrhuje, že žalobkyňa môže byť pracovne zaradená na pôvodnom pracovisku, kde ju dlhodobo šikanujú. 20. Žalobkyňa konštatuje diskriminačný prístup žalovanej, ktorý poškodzuje žalobkyňu, keďže nezohľadňuje jej reálny dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa ods. 2 § 2a antidiskriminačného zákona: „Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.", a to z niektorého z chránených dôvodov, akými je pohlavie, vek, zdravotné postihnutie a iné postavenie v zmysle ods. 1 § 2 antidiskriminačného zákona. 21. Žalobkyňa žiadala o možnosť osobne sa zúčastniť posudzovania jej zdravotného stavu, poukázala na to, že od 2.6.2021 je plne zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19 a dňa 5.8.2021 zaslala lekársku správu z ostatného psychiatrického vyšetrenia spolu s potvrdením o vystavenej DPN. Žalobkyňa tiež žiadala aj o účasť odborného lekára z rezortu zdravotníctva, z príslušného odboru - psychiatrie, čo je v súlade s § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení: „Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore." Žiaden odborník však k posudzovaniu zdravotného stavu žalobkyne nebol prizvaný. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 22. Podľa žalovaného žalobou napadnuté rozhodnutie je zákonné a správne. Žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. októbra 2021 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. októbra 2021, ktorým zmenil rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2021. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože námietky žalobkyne, nie sú dôvodné a posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. 23. Žalovaná uviedla, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. 24. Pripomenula, že podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky žalovanej a posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
25. Odborný lekársky posudok nie je rozhodnutím. Je podkladom pre rozhodnutie, pre ktoré zákon č 461/2003 Z. z. nevyžaduje, aby bol podpísaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia a opatrený pečiatkou tak, ako sa to vyžaduje pri samotnom rozhodnutí. Zopakovala, že Odborný lekársky posudok - záver uviedol v odbornom lekárskom posudku zo dňa 9. septembra 2021, ktorý bol obsahom napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. októbra 2021. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia, žalovanej, ústredie stanovil epizódu depresie, na základe klinického obrazu a liečby stredne ťažkú, ktoré zaradil do kapitoly V duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Iné zdravotné postihnutia neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia, žalovanej, ústredie určený od 4. augusta 2021, kontrolným psychiatrickým vyšetrením, ktoré potvrdzuje už dlhodobejšiu liečbu rozhodujúceho zdravotného postihnutia. 26. Podľa žalovaného námietka žalobkyne, s ktorou nesúhlasila s posúdením zdravotného stavu v jej neprítomnosti nie je preto dôvodná, pretože podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 225/2019 Z. z., a § 155 ods. 1, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa žalovaného k neúčasti žalobkyne pri posúdení LPK citovala ust. § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., podľa ktorého počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. 27. Žalovaný mal za to, že skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobkyne bol objektívne zistený.Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný posudkovými lekármi vykonávajúcimi lekársku posudkovú činnosť žalovanej posúdený zdravotný stav žalobkyne v neprítomnosti, na základe odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej dokumentácii. 28. Námietky žalobkyne, ktorými komentovala, /že išlo o námietky súvisiace s dátumom vzniku invalidity, so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré poukazovali na nepriaznivý zdravotný stav a na zo, že zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že v odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie sa neoboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi, nevysporiadal sa s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa posúdenia zdravotného stavu a že bola vystavená priamej diskriminácii zo strany žalovanej z dôvodu veku, pohlavia, zdravotného postihnutia a iného postavenia /, nie je dôvodná. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený na základe aktuálneho zdravotného stavu, ktorý bol dokladovaný odbornými lekárskymi nálezmi. Vek, pohlavie alebo výkon zárobkovej činnosti v Českej republike neboli kritériom pre posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne. 29. Poukázal na ust. § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Replika žalobkyne 30. V replike zo dňa 4. mája 2022 žalobkyňa dôvodí obdobne ako vo svojej správnej žalobe zahŕňa, analyzuje, zvýrazňuje svoje názory vo všetkých aspektoch spochybňovaného rozhodnutia a o stanovení výšky obmedzenia pracovnej schopnosti a priznania invalidného dôchodku odo dňa 4. augusta 2021. V replike žalobkyňa obdobne ako vo svojej správnej žalobe v sociálnych namietala zákonnosť rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 27.10.2021 a žiadala na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v dôsledku priamej diskriminácie, popísala svoj zdravotný stav a diagnózy.
31. V ďalšej časti žalovaný od doručenia repliky žalobkyne duplikou nereagoval. Dôvody rozhodnutia správneho súdu a referenčná právna úprava 32. Podľa § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd). 33. Správny súd ako mieste a vecne príslušný konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP") v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu. 34. Konštatuje, že podľa § 134 SSP(1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak: a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192 ,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Taktiež pripomína, že podľa § 135 (1) na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),b) rozhoduje podľa § 192.V danej právnej veci ide o rozhodnutie v sociálnych veciach a správny súd postupoval na základe neformálneho posúdenia správnej žaloby fyzickej osoby, pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj obsahu ich administratívneho spisu a súdneho spisu o otázke zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. 35. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom po vykonaní nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP, ktorý vyhlásil verejne dňa 9. októbra 2023, keď dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju podľa § 190 zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, podľa § 167 ods. 1 a contrario a § 168 SSP. 36. Na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 18. júla 2023 žalobkyňu v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného pred správnym súdom zastupuje ustanovený advokát. Na požiadavku žalobkyne súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 9. október 2023.Žalobkyňa po nariadení pojednávania vo veci písomne oznámila súdu, že žiada o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu jej zdravotného stavu. Pripojila potvrdenie od ošetrujúceho lekára zo dňa 3.10.2023 o tom, že ošetrujúci lekár potvrdil, že v dôsledku obavy zo súdneho pojednávania jej zdravotný stav vyžaduje, aby sa tohto nezúčastnila. Dňa 6.10.2023 bol žalobkyni poskytnutý písomný lekársky doklad o tom, že sa nedoporučuje jej účasť na ústnom pojednávaní. 37. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach;
Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne Podľa § 134 SSP(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak:a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192 ,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Podľa § 135 (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),b) rozhoduje podľa § 192. Podľa § 195 ods. 1 zákona o soc. Poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 7 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a b/komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. 38. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv a oprávnených záujmov pred nezákonnou činnosťou orgánov verejnej správy. Správny súd v úvode upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či (ne)prekračuje jej zverené právomoci a ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté v rozpore so zákonom. Správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy zverenú do ich kompetencie. 39. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je tak ochrana subjektívnych práv s cieľom ochrany práv aj fyzických osôb. Konanie pred správnym súdom je tak jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP).Správny súd v posudzovanej veci postupoval v konaní v zmysle zákona č. 162/2002 Z. z. o správnom súdnom poriadku, ktorý upravuje v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). 40. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale i neformálne a dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Preskúmavané rozhodnutia svojim odôvodnením spĺňa požiadavky na úplné a zrozumiteľné rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v rámci právomoci im zákonom vymedzenej, ktoré je tak vecne správne a zákonné. Správny súd konštatuje, že predmet preskúmania je založený na posúdení zdravotného stavu žalobkyne, ktoré bolo podkladom rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne vzalo do úvahy všetky lekárske zistenia a bol zadávateľom lekárskej správy a odborného posudku z 9. 9. 2021 pre odvolacie konanie, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka. 41. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/5/2011 zo dňa 25. 10. 2011, v ktorom najvyšší súd uviedol, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť a posúdenie splnenia zdravotnej podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia (zabezpečenia) je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.“ 42. Súd považuje námietky žalobkyne za nedôvodné a uvádza, že zákonodarca zveril do pôsobnosti posudkových lekárov posudzovať rozsah zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť osoby vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na to, že takéto posúdenie zdravotného stavu si vyžaduje odborné znalosti. Ide o zisťovanie skutkového stavu, ktorý je odbornou otázkou. Zdravotný stav žalobkyne sa bude vzhľadom na posudzované zdravotné ťažkosti vyvíjať a podľa jeho vývoja možno očakávať i zmenu záverov LPK. 43. Žalobkyňa namietala záver rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 10. 2021 založeného na lekárskej správe zo dňa 9.9.2021, v rámci ktorej je genéza vo vzťahu k všetkým vykonaným vyšetreniam a následne aj celkové posúdenie zdravotného stavu, pričom vzhľadom na okolnosti bol zdravotný posúdený LPK. Podľa tohto a s odôvodnením podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa splnila podmienky pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera schopnosti poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom . Bolo zistené, že v zmysle lekárskej správy a lekárskeho posudku z 9. 9. 2021 bolo vydané rozhodnutie žalovaného - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zo dňa 27.10.2021, zmenil na odvolanie rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 18.6.2021 v celom rozsahu, s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1, až ods. 9 zákona o sociálnom poistení a § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a zákona 578/2004. Z.z.. V odôvodnení uvádza podrobne všetky lekárske správy. 44. Správny súd pripomína, že i žalovaný už dôvodil a v napadnutom rozhodnutí uviedol, že činnosť posudkových lekárov podľa žalovaného spočíva v náležitom objektívnom nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu. Lekársky posudok žalovaného je presvedčivý úplný zodpovedajúci kritériám zákona o sociálnom poistení. Vnímanie žalobkyne, subjektívne nemožno podceňovať, len LPK hodnotí zdravotný stav občanov na základe lekárskych správ, ale i osobným skúmaním. V tomto prípade došlo k výnimočnej situácii spôsobenej pandémiou, kedy i právna úprava umožnila vypustiť osobnú účasť vo vymedzenom období. 45. Podľa názoru správneho súdu napadnuté opatrenie žalovaný pokladá za vecne správne náležite odôvodnené a tak preskúmateľné založené na dostatočnom zistení skutkového stavu vydaného so všetkými dôkaznými prostriedkami postupom ustanoveným v zmysle zákona o sociálnom poistení a zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti upravujúcich postavenie zdravotníckych pracovníkov, ale najmä upravujúcej výkon lekárskej posudkovej činnosti. Žalovaný zdôraznil tiež, že v napadnutom rozhodnutí sa riadil v odborných otázkach Správou o zdravotnom stave žalobkyne a uviedol, že lekársku posudkovú činnosť v zmysle zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov stavovských organizáciách v zdravotníctve v platnom znení zákona č. 578/2004 Z. z. vykonáva osoba, ktorá získa odbornú spôsobilosť posudkového lekára v špecializácii v odbore posudkové lekárstvo. 46. Súd na tomto mieste konštatuje, že v zmysle žalobcom označenej lekárskej správy a lekárskeho posudku bolo vydané správne a zákonne rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Týmto zmenil potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne opakovane s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1,až 9, zákona o sociálnom poistení a § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a zákona 578/2004 z.z. 47. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Preto pokiaľ ide o vývoj zdravotného stavu žalobkyne a jej subjektívne presvedčenie, ktoré doposiaľ nie je akceptované, správny súd odkazuje na zákon o sociálnom poistení jeho preskúmanie je možné aj na základe vývoja tohto zdravotného stavu smerom k jeho zhoršeniu na základe žiadosti žalobkyne. Správny súd pripomína, že podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,
dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 48. Preto napokon je potrebné dodať, pokiaľ ide o zdravotné doklady predložené spolu so žalobou, pokiaľ nie sú rozhodujúcim ochorením, môžu privodiť zhoršenie hodnotenia spôsobilosti žalobkyne na výkon pracovnej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 10% a to na základe záverov LPK. Požiadavky o zákonne nepodložených nárokoch o akých už bolo právoplatne orgánom verejnej správy rozhodnuté, ktoré uvádza v správnej žalobe žalobkyňa zakladajú dôvod na nové preskumávanie a zmenu nielen právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy , ale najmä získanie nových medicínskych podkladov, čo vedie k predpokladu, že ich aj žalobkyňa bude iniciovať ako odborné podklady pre závery, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Správnu žalobu žalobkyne v sociálnych veciach súd posudzoval neformálne a v tomto prípade nie je viazaný žalobnými bodmi, ani jej obsahom. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). 49. Správny súd dáva opakovane , že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia má za to, že správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia poukazuje. 50. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že účastníčka konania ku dňu vzniku invalidity získala 5 rokov a 320 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 51. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala v kontexte požiadavky zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného č. poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. októbra 2021, že toto je nezákonné aj v súvislosti s momentom vzniku jej nároku na invalidný dôchodok. Preto nesúhlasila s tým, že v lekárskom posudku bolo uvedené, že: „Epizóda depresie" s dátumom vzniku invalidity 4.8.2021 „kontrolným psychiatrickým vyšetrením potvrdzujúcim dlhodobejšiu liečbu rozhodujúceho zdravotného postihnutia" a neuvádzal, že invalidita žalobkyne vznikla ako následok jej pracovného úrazu. Tvrdila, že ochorenie žalobkyne vzniklo v zamestnaní a diagnóza „akútna stresová porucha" bola určená v roku 2020. 52. Žalovaný uzavrel, že v období od 20. júla 2021 do 4. augusta 2021 nebolo vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a žalobkyňa nebola poistencom Sociálnej poisťovne. Podľa žalovaného dočasná pracovná neschopnosť nie je predmetom evidencie dočasných pracovných neschopností vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, preto posudzovanie a potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti patrí do kompetencie ošetrujúceho lekára. 53. Podľa správneho súdu určiť dobu vzniku invalidity, patrí do okruhu odborných otázok, ktoré žalovaný ukončil napadnutým rozhodnutím vychádzajúc z podkladov Odborného lekárskeho posudku a jeho záverov. Napokon žalobkyňa sa neriadila odporúčaním odborných lekárov a hospitalizáciou sa mohli vymedziť tieto lekárske závery podrobnejšie a nie je vylúčené aj moment vzniku rozhodujúceho ochorenia. Žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok 30.4.2021. 54. Žalobkyni dňa 23.1.2021 skončilo čerpanie podpornej doby v dĺžke 380 dní počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Trvala na tom, že invalidný dôchodok jej má žalovaná priznať, ako uvádza od 24.1.2021, kedy kontrolnými vyšetreniami potvrdená dlhodobejšia liečba rozhodujúceho zdravotného postihnutia. K zhora uvedenému a tomu, že žalobkyňa nemala potvrdenú, a ukončenú DPN, ktorú skutočnosť pokladá za šikanu správny súd uvádza, že žalobkyňa napriek ochoreniu, sama rozhoduje, kto je jej ošetrujúci lekár, ale lekár posudzuje PN, ku ktorému aj napokon dospel. Žalovaného podľa súdu
nie je možné označiť za zodpovedného za vystavenie PN žalobkyne a jej dĺžke a tak jeho rozhodnutie vychádza aj z faktu o dobe poistenia v SR. 55. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že posudkové lekárky H. K. L., tak aj H. I. J. majú špecializáciu vnútorné lekárstvo a v pobočke v Košiciach sa nenachádza žiaden s atestáciou z psychiatrie a v prípade žalobkyne posudkoví lekári so špecializáciou vnútorné lekárstvo, tak nemali predpoklady posúdiť, ako vplýva rozhodujúca choroba zaradená v kapitole Duševné poruchy a poruchy správania na pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného s odkazom na právnu úpravu, ktorú uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a vo vyjadrení. Pri posudzovaní v procese činnosti LPK ide o hodnotenie zdravotných a lekárskych podkladov ponúknutých a preukázaných žalobkyňou. Ide o dosť chúlostivé obdobie života žalobkyne, kedy ponúkaná nielen psychologická, a psychiatrická a neskôr právnická pomoc bola žalobkyni poskytovaná, ako to vyplýva zo súdneho a administratívneho spisu. Lekárska posudková činnosť predpokladá vzdelanie, odborné preverenie a schopnosť posudkového lekára posúdiť závery multidisciplinárne, alebo prizvať daného medicínskeho špecialistu. Nejde však vždy o takúto potrebu a rozhodovanie, ktoré je odbornou medicínskou otázkou a patrí lekárom. 56. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že psychiatrička H. M. na ňu tlačila, aby súhlasila s hospitalizáciou a navýšila jej lieky a má podozrenie, že H. K. L. inštruovala aj túto lekárku, ako ma ďalej postupovať v jej „špecifickom prípade", podľa súdu i žalovaného ide len o tvrdenie žalobkyne a nezodpovedá realite, s čím sa nie je možné stotožniť, pretože žiadne dôkazy o tom neboli označené, a tak tieto tvrdenia nie sú preukázané. 57. Podľa žalobkyne, ide o to, že nie je schopná vykonávať duševnú zárobkovú činnosť (manažérka transferu technológií ICT; výskumná a vývojová pracovníčka), a iné pracovné pozície, ako tieto sa v odbornom posudku nespomínali. Podľa jej názoru posudkový lekár nemôže vedieť a správne určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ku vykonávaným pracovným pozíciám. Správny súd konštatuje, že obmedzenie pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zakladá predpoklad aj zmeny tejto pracovnej činnosti na inú, zdravotnému stavu vhodnú pracovnú činnosti. Berúc do úvahy mladý vek žalobkyne existuje i vyhliadka, a to priaznivá pre prípadnú zmenu intelektuálnej pracovnej činnosti, lebo jej obmedzenie pracovnej činnosti nie je úplné, ale 45 percentné. 58. Žalobkyňa žiadala o určenie, že jej invalidita vznikla v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela u zamestnávateľa. K tomuto správny súd dodáva, že nároky žalobkyne v súvislosti s uvedeným patria do kategórie nárokov - úrazová renta, podľa zákona o sociálnom poistení a iné nároky vyplývajú zo zákona o rovnakom zaobchádzaní. 59. Pokiaľ žiadala tiež uložiť žalovanej povinnosť ušetriť ju stresovej záťaže v súvislosti s lekárskymi prehliadkami jej zdravotného stavu pre opätovné posúdenie jej invalidity, tak správny súd pripomína, že sama žalobkyňa požadovala účasť na posúdení jej zdravotného stavu v čase COVID obmedzení a napokon žiadala i nariadenie pojednávania v tomto preskúmavacom konaní, správny súd s dovolením pripomína, že bez jej účasti, nie je možné zaručiť jej úplnú spokojnosť vzhľadom na výhrady ku napadnutému rozhodnutiu , ako aj s týmito súvisiacimi úkonmi. 60. S požadovanou povinnosťou žalovanej v lekárskom posudku uvádzať meno posudkového lekára, ktorý jej zdravotný stav posudzoval možno súhlasiť, ale i z obsahu napadnutého rozhodnutia a celého súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že v lekárskom posudku sa mená lekárov uvádzajú. 61. S posudzovaním zhora uvedených otázok nastolených žalobou, žalobkyňa tiež žiadala uvádzať mená posudkového lekára na správe o zdravotnom stave a určenie povinnosti žalovanej doručiť žalobkyni potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Tieto, presahujú rámec prieskumu napadnutého rozhodnutia správnym súdom, a to tak jeho posudzovanie i nápravu o otázke priznania invalidného dôchodku. Na záver správny súd dodáva, že meno posudkového lekára samotná žalobkyňa vedela, pretože ho uvádza ja v správnej žalobe. 62. Žalobkyňa žiadala vyjadriť žalovanou ospravedlnenie žalobkyni, tiež žiadala, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni aj 9.000 Kč s úrokom z omeškania od 7.12.2021 a aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 100.000 EUR nemajetkovú ujmu ako
zadosťučinenie žalobkyne s úrokom z omeškania v zákonnej výške od 18.6.2021 do zaplatenia. Správny súd neposudzuje nároky vyplývajúce zo zákona o rovnakom zaobchádzaní a zákazu diskriminácie žalobkyne, ako aj nároky súvisiace s priznaním odškodnenia a náhrady majetkovej nemajetkovej ujmy žalobkyne. Body 6-9 petitu žaloby sú predmetom konania vedeného pod sp. zn 34C/30/2022 na Mestskom súde v Košiciach. Nároky vyplývajúce a uplatnené žalobkyňou podľa zákona o rovnakom zaobchádzaní, neposudzuje, rovnako ako ani obmedzenie zdravotných prehliadok žalobkyne pre účely priznávania invalidity. Pokiaľ žalobkyňa žiadala vyjadriť žalovanou ospravedlnenie, ide o nárok prejednávaný Mestským súdom v Košiciach. 63. V rámci prieskumu napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že zo žalobného petitu vyplýva, že žalobkyňa žiadala žalobkyni priznať invalidný dôchodok od 24. januára 2021 s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 80 %. Žalobkyňa žiadala i určenie, že jej invalidita vznikla v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela u zamestnávateľa. 64. Ako bolo zhora uvedené, súčasťou preskúmania rozhodnutia je hodnotenie skutkového stavu, ktorý je v tomto prípade odbornou otázkou a vecou poskytnutého lekárskeho posudku. Jeho správnosť a stanovenie zdravotného obmedzenia žalobkyne tzv. úpravy miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a posúdenie vzniku invalidity, podľa zisteného skutkového stavu. Správny súd konštatuje, že v tejto otázke žalovaný vzal do úvahy odborný posudok vypracovaný na základe jednotlivých čiastkových lekárskych správ poskytnutých žalobkyňou a vec správne právne posúdil a odôvodnil. 65. Podľa § 190 správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP a neúspešnej žalobkyni nepriznal právo na úplnú náhradu trov konania. Žalovaný podľa § 168 SSP účelne vynaložené trova konania nežiadal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.