Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 7Ssk/73/2026 7022200072 29. 07. 2026 Mgr. Michal Novotný ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200072.3
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: I.. M.I., U.., nar. X. L. XXXX, N. XXX/X, B., zastúpenej: Advokátska kancelária Milata s.r.o., IČO: 57 693 960, Hviezdoslavova 3, Rožňava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o ochranu pred iným zásahom - kontrolnými lekárskymi prehliadkami, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 20 Sas 3/2025 z 30. januára 2026 takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola od februára 2017 zamestnaná v Českej republike, kde približne od januára 2020 navštevovala psychiatrickú ambulanciu. Pretože psychiatrické vyšetrenie v septembri 2020 potvrdilo zhoršenie jej stavu, presťahovala sa na Slovensko a od novembra 2020 tu bola tiež v starostlivosti psychiatra. Tu aj požiadala žalovanú o invalidný dôchodok. Posudková lekárka pobočky v Košiciach v odbornom posudku o invalidite z 20. apríla 2021 za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne ustálila neurotické, stresové a somatomorfné poruchy - stredne ťažká forma podľa kapitoly V položky 4 písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tomu priradila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 % (z rozpätia 15 až 20 %), teda na dolnej hranici, pretože ochorenie bolo akútne. Po odvolaní posudková lekárka ústredia žalovanej (pracovisko v Košiciach) v odbornom posudku z 9. septembra 2021 ustálila, že žalobkyňa je okrem akútnej stresovej reakcie liečená aj pre inú depresívnu epizódu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie tak ustálila poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) - stredne ťažké formy podľa kap. V pol. 3 písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Tomu priradila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 až 45 %) s dátumom vzniku invalidity 4. augusta 2021 a určila dátum kontrolnej lekárskej prehliadky na „09/2022“. Obe posúdenia posudkoví lekári vykonali bez prítomnosti žalobkyne. 2. Generálny riaditeľ žalovanej tak rozhodnutím z 27. októbra 2021 priznal žalobkyni invalidný dôchodok od 4. augusta 2021 a v jeho odôvodnení výslovne odkázal na zákon č. 66/2020 Z. z., ktorý počas krízovej situácie dovoľoval žalovanej, aby posudzovanie zdravotného stavu vykonávala bez prítomnosti poistenca. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa obsiahlu správnu žalobu s viacerými žalobnými návrhmi, ktorú správny súd najskôr v celom rozsahu zamietol rozsudkom č. k. KE-5Sa/4/2022-153. Kasačná sťažnosť proti nemu bola úspešná len sčasti, takže po jeho čiastočnom zrušení rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 33/2024 predmetom konania zostal len žalobný návrh (IV) uložiť žalovanej, aby žalobkyňu ušetrila zbytočnej záťaže kontrolnými lekárskymi prehliadkami. 3. Tu napadnutým uznesením sp. zn. 20 Sas 3/2025 však správny súd zamietol žalobu aj v tomto zvyšku. Na odôvodnenie uviedol, že v súlade so záväzným právnym názorom posudzoval, či povinnosť žalobkyne podrobiť sa lekárskym prehliadkam nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP.
Takým zásahom však podľa neho môže byť len faktický postup vykonaný v rámci verejnej správy, nie akýkoľvek zásah. Námietky žalobkyne však smerovali skôr voči postupu žalovanej, ktorý mal viesť k tejto lekárskej prehliadke. Lekársky posudok zo septembra 2021 určil kontrolnú lekársku prehliadku na september 2022, no z § 153 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení nemožno vyvodiť, že po tomto termíne by sa už nemohla vykonať. Ak ju teda žalovaná v tejto lehote nevykonala, neznamená to, že by ju nemohla vykonať neskôr, lebo rozhodujúce je, či posudkový lekár rozhodol o potrebe takejto prehliadky. Pretože zákon o sociálnom poistení ukladá povinnosť podrobiť sa takejto kontrole, jediná prehliadka nemôže viesť k ujme na právach žalobkyne a nemožno ju považovať za iný zásah. Rovnako zaň nemožno považovať výzvy žalovanej, aby žalobkyňa predložila dokumentáciu, ktoré mali oporu v ustanoveniach § 71 ods. 10 a § 153 ods. 6 písm. a) cit. zákona. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto uznesenia. Správnemu súdu vytkla, že nevzal do úvahy jej námietky, ktoré predostrela počas konania, a nedôsledne zhrnul aj priebeh konania a listín, ktoré predložila na pojednávaní (napríklad lekársky posudok podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu). Naproti tomu stanovisko žalovanej súd zreprodukoval takmer úplne, z čoho je zrejmé porušenie rovnosti účastníkov, čo zakladá vadu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Žalobkyňa zdôraznila, že posudkový lekár žalovanej napokon 4. novembra 2025 vykonal opätovné posúdenie jej zdravotného stavu bez jej prítomnosti. Pri tom vychádzal z informácií, ktoré si zadovážil bez jej súhlasu, teda nezákonne, čo potvrdil aj žalobkynin ošetrujúci lekár. Správny súd sa nevyrovnal ani s návrhom na vykonanie dokazovania pripojením administratívneho spisu a jej 10stranové vyjadrenie z januára 2026 zhrnul do jedného odseku, navyše neúplne. Podľa žalobkyne musela žalovaná v zmysle čl. 49 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004, (tzv. vykonávacie nariadenie), ale aj Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prihliadať na to, že jej bol vydaný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý platí v celej Európskej únii. Pretože ho musia akceptovať iné štáty, mal ho akceptovať aj správny súd. Žalobkyňa zotrvala na názore, že žalovaná v rozpore s § 293fzg zákona o sociálnom poistení nepreskúmala trvanie invalidity do 31. júla 2025, ale až 4. novembra 2025, kedy tak už nemohla urobiť. Správny súd podľa nej nedostatočne zhrnul a reagoval na argumenty, ktoré predniesla na pojednávaní 30. januára 2026, a porušil jej právo na spravodlivý proces nepresvedčivým odôvodnením svojho uznesenia. Žalobkyňa pred správnym súdom jasne poukazovala na nesprávny postup posudkového lekára a nesúhlasila s názorom, že by opätovné posúdenie 4. novembra 2025 bolo vykonané v súlade s § 153 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Podľa lekárskych nálezov sa zdravotný stav žalobkyne nemôže zlepšiť liečbou, čo potvrdili aj posudkoví lekári úradu práce. Uprednostnením posudkov žalovanej súd porušil ustanovenie § 5 ods. 9 SSP. Žalobkyňa zopakovala, že neexistuje dôvod určenia novej kontrolnej prehliadky na máj 2026, ktorou sa teda zasahuje do jej subjektívnych práv. Žalovaná pritom porušila § 153 ods. 6 zákona o sociálnom poistení aj tým, že kontrolnú lekárku prehliadku vykonala až po uplynutí pôvodne určenej lehoty na jej vykonanie, a správny súd toto jej konanie nesankcionoval napriek § 199 ods. 2 SSP. Tým boli podľa žalobkyne porušené aj jej práva podľa čl. 40 Ústavy SR a čl. 25 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žalobkyňa zopakovala aj svoj názor, že výzvy, ktorými od nej žalovaná žiadala predloženie lekárskych správ, boli nezákonné. Správny súd sa so všetkými týmito argumentami nevyrovnal, čím porušil jej právo z čl. 46 ods. 1 ústavy, a jeho uznesenie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, keďže rozhodnutie správneho súdu považovala za správne. III. Posúdenie veci kasačným súdom 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 7. Predmetom prieskumu kasačného súdu je uznesenie správneho súdu, ktorým podľa § 261 SSP zamietol žalobu proti inému zásahu - (kontrolným) lekárskym prehliadkam. Hneď skraja treba poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry tunajšieho súdu žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) a § 252 a nasl. SSP nie je správnou žalobou v sociálnych veciach, ani keď pôvodcom iného zásahu je orgán verejnej správy uvedený v § 199 ods. 1 SSP (uznesenie sp. zn. 7Ssk/53/2022, č. 35/2022 ZNSS). Na konanie správneho súdu po zrušení pôvodného rozsudku sa teda nevzťahovalo ani ustanovenie § 199 ods. 2 SSP, ktorého sa žalobkyňa dovolávala. K jej námietkam
proti odôvodneniu napadnutého uznesenia možno znova odkázať na § 139 ods. 2 v spojení s § 147 ods. 2 SSP, podľa ktorých musí súd v odôvodnení uviesť posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. Podobne judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva právo na riadne odôvodnenie považuje za súčasť práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň však podľa tejto judikatúry požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno vykladať ako povinnosť súdu dať odpoveď na každý jeden čiastkový argument účastníka konania. Špecifická odpoveď sa vyžaduje, len ak ide o argument kľúčový. No sama okolnosť, že odpovede súdu nezodpovedajú očakávaniam účastníka, neznamená porušenie práva na spravodlivý proces (porov. z posledného obdobia - naprieč senátmi - napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 132/2026, II. ÚS 257/2026, III. ÚS 598/2025 a IV. ÚS 9/2026). 8. Už vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 7 Ssk 33/2024 kasačný súd vysvetlil žalobkyni, že citované ustanovenia neukladajú správnemu súdu, aby doslovne reprodukoval všetky podania žalobkyne, ani aby dopodrobna opisoval priebeh konania a rozhodnutia. Naopak, vyplýva z nich, že zhrnutie má byť „stručné“ a že vyrovnať sa treba len s argumentami podstatnými. Z § 261 v spojení s § 252 SSP vyplýva, že správny súd zamietne žalobu proti inému zásahu, ak nie je dôvodná, teda ak nie sú dané v nej tvrdené žalobné body, teda dôvody nezákonnosti určitého, existujúceho zásahu [porov. § 257 ods. 1 písm. d) v spojení s leg. skratkou v § 182 ods. 1 písm. e) SSP]. Podľa kasačného súdu tak v uznesení, ktorým sa zamieta žaloba proti inému zásahu, je podstatné vysvetliť, prečo namietaný postup nebol iným zásahom alebo prečo bol zákonný. Tejto požiadavke napadnuté uznesenie vyhovuje, keď zrozumiteľne vysvetľuje, že postup žalovanej, ktorá vyzývala žalobkyňu na predloženie dokumentácie, nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a žalovaná naň navyše mala právo na základe § 71 ods. 10 a § 153 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Takéto odôvodnenie je logické, má oporu v príslušných zákonných ustanoveniach, a preto sa kasačný súd nestotožňuje s názorom, že by ním správny súd porušil žalobkynino právo na spravodlivý proces. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP je iným zásahom faktický postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb. Iný zásah má teda čisto faktickú povahu, neprebieha o ňom žiadne administratívne konanie a je spravidla výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia verejnej moci na mieste samom (porov. napr. uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 1/2022). Z tohto hľadiska lekárska prehliadka osobne prítomného poistenca posudkovým lekárom žalovanej, ktorý na základe § 153 zákona o sociálnom poistení pri výkone sociálneho poistenia vykonáva lekársku posudkovú činnosť, môže predstavovať takýto faktický postup, a preto by mohla napĺňať pojmové znaky iného zásahu v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Zároveň však podľa § 252 SSP platí, že ochrany pred iným zásahom sa možno domáhať len vtedy, ak takýto zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie. Iný zásah môže trvať, len ak už začal, a aj opakovanie predpokladá, že už k nemu aspoň raz došlo (inak by nový zásah nemohol byť „opakovaním“). Preto judikatúra tunajšieho súdu už vyslovila, že len samotná hrozba iného zásahu, ktorý ešte nenastal, nemôže byť predmetom žaloby podľa § 252 SSP (porov. uznesenie sp. zn. 3 Sfk 25/2024). 10. V prerokúvanej veci žalobkyňa podala svoju žalobu ešte vo februári 2022 a dovtedy žalovaná posúdila jej zdravotný stav dvakrát - 20. apríla 2021 posudkovou lekárkou pobočky v Košiciach a 9. septembra 2021 posudkovou lekárkou ústredia (pracovisko v Košiciach). Obidve tieto posúdenia sa udiali bez prítomnosti žalobkyne, s odkazom na vtedy vyhlásenú krízovú situáciu a § 293eu zákona o sociálnom poistení (porov. ods. 22 rozsudku sp. zn. 7 Ssk 33/2024). Inak povedané, pred podaním tu prerokúvanej žaloby žalobkyňa ani raz nebola podrobená lekárskej prehliadke ako faktickému postupu žalovanej, resp. jej posudkových lekárov. Podobne ani v novembri 2025 (teda po podaní žaloby) nebola podrobená takejto prehliadke, ale posudkoví lekári si od nej len vyžiadali lekárske správy. Správny súd v podstate správne dospel k záveru, že žalobkyňa sa nebráni voči samotným lekárskym prehliadkam, ktoré by v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP mohli byť iným zásahom, ale voči procesnému postupu žalovanej, spočívajúcemu v obstarávaní podkladov. V tomto smere však tunajší súd opakovane vyjadril právny názor, že samo obstarávanie podkladov na účely (budúceho) administratívneho konania spravidla nemožno považovať za iný zásah v tomto zmysle (porov. napr. uznesenia sp. zn. 8 Sfk 26/2025, 8 Shk 2/2025 alebo cit. 3 Sfk 25/2024), rovnako ako žalobou proti inému zásahu nemožno brániť orgánu verejnej správy, aby v budúcnosti uplatňoval svoju právomoc (podobne rozsudok sp. zn. 7 Svk 7/2025). 11. Na základe uvedeného tak kasačný súd uzatvára, že k zamietnutiu žaloby v zostávajúcej časti postačovalo už to, že žalobkyňa sa domáhala len ochrany pred možnými budúcimi lekárskymi prehliadkami, hoci ju žalovaná ešte ani jednej nepodrobila, čím nie je splnený základný predpoklad existencie určitého zásahu v zmysle § 252 ods. 1 SSP. Kasačný súd sa však stotožňuje aj s názorom
správneho súdu, že postup žalovanej, resp. jej posudkových lekárov, keď opätovne posudzovali žalobkynin zdravotný stav na účely invalidného poistenia, mali dostatočnú zákonnú oporu. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení sa totiž dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Znenie citovaného ustanovenia je jasné v tom, že neviaže toto posudzovanie na žiadnu vopred určenú lehotu. Preto kasačný súd nesúhlasí so žalobkyňou, že by ustanovenie § 153 ods. 6 písm. a) cit. zák., podľa ktorého posudkový lekár posudzuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť pri kontrolných lekárskych prehliadkach v lehote určenej pri predchádzajúcej lekárskej prehliadke, znamenalo, že ak sa táto lehota nedodrží, nemožno už zdravotný stav posudzovať nanovo. Rovnako sa kasačný súd nestotožňuje s názorom, že ak žalovaná podľa § 293fzg cit. zák. nestihla preskúmať trvanie invalidity do 31. júla 2025, nemôže ho skúmať osobitne. Uvedené lehoty sú totiž len poriadkové, nie prepadné (podobne ako lehoty na vydanie rozhodnutí), takže ich prekročením nezaniká oprávnenie žalovanej na tento postup. 12. Žalobkyňa vo svojich právnych úvahách nedoceňuje obsah a význam posudku o invalidite, keď urputne zotrváva na stanovisku, že kontrolná lekárska prehliadka je vylúčená, lebo jej zdravotný stav je neliečiteľný. Predmetom posudzovania v tomto posudku je totiž podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o zdravotnom poistení nielen dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ale aj pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera tohto poklesu, ktorý sa podľa § 71 ods. 3 cit. zák. určuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovaného poistenca so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, sa vyjadruje v percentách (§ 71 ods. 6 cit. zák.). Poistenec je síce invalidný, ak táto miera presiahne 40 % (§ 71 ods. 1 cit. zák.), ale konkrétna miera je kľúčová pre určenie sumy invalidného dôchodku: z porovnania odsekov 1 a 2 v § 73 tohto zákona totiž vyplýva, že ak táto miera prevyšuje 40 %, ale neprevyšuje 70 %, suma sa kráti práve určenou mierou, kým pri poklese zárobkovej schopnosti o viac 70 % sa takéto krátenie neuplatňuje. Z uvedeného je teda zrejmé, že keď ustanovenie § 71 ods. 10 počíta s tým, že zdravotný stav sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nepredpokladá tým nevyhnutne len zmenu k lepšiemu, ale rovnako môže ísť aj o zmenu k horšiemu. U poistenca s mierou poklesu medzi 40 a 70 % totiž zmena tejto miery k horšiemu môže podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona viesť práve k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku. 13. Zistený skutkový stav svedčí o tom, že žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok zodpovedajúci 45 %-nej miere poklesu zárobkovej schopnosti, lebo tak ju ustálila posudková lekárka ústredia v posudku z 9. septembra 2021. Ako kasačný súd vyložil v predošlom odseku, táto miera znamenala, že podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení bola suma invalidného dôchodku krátená na 45 % toho, na čo by mal nárok poistenec, ktorého pokles by prekročil 70 %. Aj keď by sa teda zdravotný stav žalobkyne nedal zlepšiť liečbou, ako to sama tvrdí, ani ona sama nevylučuje, že by sa mohol zhoršiť. Jeho zhoršenie by však mohlo znamenať zvýšenie pôvodne určenej miery 45 %, čo by zasa mohlo znamenať zodpovedajúce zvýšenie sumy žalobkyninho invalidného dôchodku. Za týchto okolností tak ani prípadné zistenie, že jej zdravotný stav sa nemôže zlepšiť, nevylučuje, že by sa miera poklesu jej zárobkovej schopnosti nemohla zmeniť (k horšiemu). Pokiaľ však takáto zmena v jej prípade nie je vylúčená, možno ju predpokladať, a preto je splnená podmienka v zmysle § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení na to, aby sa jej zdravotný stav opätovne posúdil. Aj táto súvislosť dokresľuje, prečo nemôže obstáť žalobkynin argument, že opätovné posúdenie je vylúčené po uplynutí pôvodne určenej lehoty - znamenalo by to totiž, že len nedodržanie tejto lehoty by obralo poistenca o možné nároky plynúce zo zhoršenia jeho zdravotného stavu. 14. Už v predošlom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 7 Ssk 33/2024 kasačný súd objasnil, že lekárskym posudkom úradu práce sa ustaľuje miera funkčnej poruchy podľa § 2 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch, ktorá nezodpovedá pojmu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere aj rozsudok tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 19/2023). Navyše, podľa § 2 ods. 3 cit. zákona je podstatné len to, či táto miera dosahuje 50 % alebo nie; ak teda posudkový lekár dospel k záveru, že pod túto mieru už neklesne, nie je z hľadiska tohto zákona podstatné prípadné zhoršovanie žalobkyninho zdravotného stavu. Preto sama okolnosť, že posudkový lekár úradu práce vo svojom posudku neurčil termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nedokazuje, že by bolo také posúdenie vylúčené aj na účely § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení. K žalobkyniným námietkam proti tomu, že žalovaná mala k dispozícii obsah zdravotnej dokumentácie, možno potom - odhliadnuc od toho, že podľa výkladu v odseku 11 samotný tento postup nie je predmetom ochrany pred iným zásahom - stručne odkázať na § 71 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa pokles zárobkovej schopnosti posudzuje aj na základe všetkých údajov zo zdravotnej dokumentácie. Posudkový lekár žalovanej tak mal zákonný podklad, aby tak urobil; prípadné nedostatky jeho odborného záveru bude môcť žalobkyňa
vždy namietať v opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam žalovanej, ktoré by z tohto jeho záveru vychádzali. IV. Záver 15. Zo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná. Preto ju podľa § 461 SSP uznesením (§ 457 SSP) zamietol. 16. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa nebola úspešná s kasačnou sťažnosťou a žalovaná síce mala úspech, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa jej priznal nárok na náhradu trov. 17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.