Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 2Sf/44/2024 5024200060 24. 06. 2026 JUDr Miroslava Štefčeková ECLI:SK:SpSBB:2026:5024200060.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, so sídlom: Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 501, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 134426/2024 zo dňa 21. marca 2024, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie Prvé rozhodnutie správcu dane 1. Mesto Čadca ako správca dane (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 003831/2023 zo dňa 13.04.2023 (ďalej ako „prvé prvostupňové rozhodnutie“ alebo „prvé rozhodnutie správcu dane“) v zmysle ustanovenia § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 582/2004 Z. z.“) a podľa Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Čadca č. 3/2022 o miestnych daniach (ďalej ako „VZN č. 3/2022“), vyrubilo žalobcovi daň z nehnuteľností (bytu) na zdaňovacie obdobie rok 2023 vo výške 18,76 Eur. Proti prvému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca podľa § 72 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Prvé rozhodnutie žalovaného 2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako „Finančné riaditeľstvo SR“ alebo „žalovaný“) ako odvolací orgán rozhodnutím č. 384490/2023 zo dňa 31.07.2023 (ďalej ako „prvé rozhodnutie žalovaného“ alebo „prvé napadnuté rozhodnutie“), zrušilo prvé rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedlo, že správca dane neuviedol všetky relevantné skutočnosti preukazujúce jeho oprávnenosť na vyrubenie predmetnej dane z nehnuteľností (t.j. aké konkrétne nehnuteľnosti zdaňuje; skutočnosti, na základe ktorých dospel k záverom preukazujúcim, že daňový subjekt má postavenie daňovníka k zdaňovanej nehnuteľnosti a konkrétne dokumenty relevantne preukazujúce skutočnosti, z ktorých pri určení daňovej povinnosti
vychádzal, ...). Tiež uložilo správcovi dane odôvodniť skutočnosti, na základe ktorých daňovému subjektu vyrubil daň z nehnuteľnosti. Druhé rozhodnutie správcu dane 3. Po vrátení veci správca dane vydal nové rozhodnutie č. 003831/2023/1 zo dňa 06.12.2023 (ďalej ako „druhé prvostupňové rozhodnutie“ alebo „druhé rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. a podľa VZN č. 3/2022 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností (bytu) na zdaňovacie obdobie rok 2023 vo výške 18,76 Eur. V odôvodnení správca dane uviedol, že daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie rok 2023 vyrubil žalobcovi v zmysle jeho daňového priznania z roku 2005 podľa stavu k 01.01.2023 v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. a VZN č. 3/2022, v ktorom žalobca priznal byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome na adrese C. XXXX/X, F., v k. ú. F., parc. č. 1237 o výmere 67m2, zapísaný na liste vlastníctva (ďalej ako „LV“) č. XXXX. Druhé rozhodnutie žalovaného 4. Proti druhému prvostupňovému rozhodnutiu bolo žalobcom podané odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 134426/2024 zo dňa 21.03.2024 (ďalej ako „druhé rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdilo druhé prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Finančné riaditeľstvo SR uviedlo, že druhé prvostupňové rozhodnutie správca dane náležite odôvodnil s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 582/2004 Z. z. a VZN č. 3/2022. Poukázalo taktiež aj na dokumenty slúžiace ako podklad pre vyrubenie dane, konkrétne na podané priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2005 a LV č. XXXX s uvedením, že daň bola žalobcovi vyrubená podľa stavu k 01.01.2023. Tvrdenie žalobcu, že sa pri podaní priznania k dani z nehnuteľností na rok 2005 vyjadroval k LV, kde bol podiel 1, čo bolo následne zmenené, uviedlo, že túto skutočnosť nepovažovalo za preukázanú relevantným dôkazom. Rovnako nepovažovalo zo strany žalobcu za preukázané ani tvrdenie ohľadom zásahu správcu dane do údajov uvádzaných v priznaní k dani z nehnuteľnosti na rok 2005, a napriek tvrdeniu žalobcu, že na úpravy podaného priznania na rok 2005 poukazoval vo viacerých súdnych konaniach uviedlo, že toto tvrdenie nebolo v žiadnom zo súdnych konaní preukázané. Vzhľadom na uvedené považovalo Finančné riaditeľstvo SR námietku žalobcu vo veci úpravy priznania správcom dane pre posúdenie dôvodnosti vyrubenia dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie rok 2023 za právne irelevantnú. Finančné riaditeľstvo SR ďalej uviedlo, že pri preskúmavaní druhého prvostupňového rozhodnutia správcu dane vychádzalo z priznania k dani z nehnuteľností na rok 2005 a z evidencie katastra nehnuteľností uvedenej na LV č. XXXX k stavu k 01.01.2023. V predmetnom priznaní k dani z nehnuteľností na rok 2005 žalobca uviedol, že je spoluvlastníkom určeným dohodou, a teda je splnomocneným na podanie priznania aj za spoluvlastníka. Vzhľadom k tomu, že podľa LV č. XXXX bola k stavu k 01.01.2023 spoluvlastníčkou bytu č. XX v bytovom dome na adrese G. C. XXXX/X, XXX XX F., v spoluvlastníckom podiele 1/1 bývalá manželka žalobcu, H. C., I. J., bol žalobca podľa Finančného riaditeľstva SR správcom dane právom považovaný za daňovníka. Konštatovalo, že za daňovníka je žalobca považovaný až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo vyporiadané rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn. 6Co 145/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2023. Finančné riaditeľstvo SR malo uvedené za preukázané z výpisu LV č. XXXX zo dňa 26.01.2024, podľa ktorého je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu bývalá manželka žalobcu H. C., I. J. až od 14.03.2023, čím zanikla žalobcovi daňová povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 584/2004 Z. z. až dňa 31.12.2023. Daň z nehnuteľností vyrubenú žalobcovi správcom dane na rok 2023 podľa § 99e ods. 1 zákona č. 584/2004 Z. z. tak považovalo za oprávnenú. Finančné riaditeľstvo SR zdôraznilo, že daň z nehnuteľností na rok 2023 bola žalobcovi správcom dane vyrubená za byt, ktorý bol k 01.01.2023 v bezpodielovom spoluvlastníctve s jeho bývalou manželkou z dôvodu podania jeho priznania k dani z nehnuteľností na rok 2005, s tým, že žalobca nepodal žiadne čiastkové priznanie podľa § 99b zákona č. 582/2004 Z. z. deklarujúce zmeny v podanom daňovom priznaní. Správca dane preto vychádzal pri vyrubení dane z daňového priznania na rok 2005, podaného dňa 21.02.2005, a to podľa stavu k 01.01.2023. Správna žaloba 5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že dôvody na zrušenie
napadnutého rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci a v nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaným. 6. Žalobca namietal, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, že mu bola vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2023 v zmysle ním podaného daňového priznania a v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. a platným VZN č. 3/2022. Podľa slov žalovaného žalobca v daňovom priznaní na rok 2005 uviedol, že je spoluvlastníkom bytu určený dohodou, a teda je splnomocnený na podanie daňového priznania aj za spoluvlastníka, a podľa § 13 ods. 2 a § 99e ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. správca dane pristúpil k vyrubeniu dane z nehnuteľností na rok 2023 tomu z manželov, ktorý podal daňové priznanie (v tomto prípade žalobca). Žalobca popiera, že by také daňové priznanie na rok 2005 podal. 7. Podľa žalobcu je pravdou, že na ním podanom daňovom priznaní je pod číslom 12 – „Spoluvlastník určený dohodou“ vyznačené krížikom „áno“, avšak zo žiadnej časti daňového priznania nevyplýva, že ide o dohodu podľa § 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. Žalobca uvádza, že predmetné pole daňového priznania nemá v jeho kontexte žiaden význam a ani výkladom nemožno vyvodiť, že by žalobca ako spoluvlastník uzavrel s druhým spoluvlastníkom dohodu o zastupovaní spoluvlastníkov na konanie vo veci správy daní. Tiež uviedol, že nemal v úmysle byť daňovníkom, či zástupcom určeným dohodou. Jeho úmyslom bolo splniť si zákonnú povinnosť vo vzťahu k polovici bytu s príslušenstvom, čo vyplýva aj z ním uvedeného vyznačenia v daňovom priznaní, kde v oddiele sumarizácia pod bodom 5 v kolónke počet bytov uviedol 0,5. Žalobca ďalej uviedol, že pri nahliadnutí do spisu na mestskom úrade Čadca si vyhotovil fotografiu prvej strany originálu daňového priznania, z ktorého vyplýva, že v bode 15 v stĺpci daňovník pri výmere podlahových plôch (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu) bola pôvodne žalobcom uvedená výmera 33,38 a rovnako v bode 17 v stĺpci daňovník pri výmere podlahových plôch podliehajúcich dani (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu) bola pôvodne uvedená výmera 33,38, ktorá bola následne niekým zabielená a nahradená výmerou 67. Žalobca zdôraznil, že takú úpravu on sám nevykonal a má za to, že takú úpravu vykonať nemožno. Žalobca uviedol, že vzhľadom na písmo, ktorým je vyplnený stĺpec správca sa javí, že predmetná úprava daňového priznania bola vykonaná správcom. Rovnako tomu nasvedčuje aj iná farba tuhy pera, ktorým bolo doplnené vyznačenie krížikom v bode 12 daňového priznania, pričom rovnakým perom bol v ďalšom texte vyplnený stĺpec správca. Nahliadnutím do spisu žalobca zistil, že ním podané daňové priznanie bolo upravované, pričom podpísal a podal daňové priznanie bez uskutočnených úprav. 8. Žalobca ďalej namietal postup správcu dane podľa § 99e ods. 5 zákona č. 582//2005 Z. z., pretože v čase podania daňového priznania na rok 2005 a vydania rozhodnutia o vyrubení dane, bolo už bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknuté. Žalovaný mal podľa žalobcu z konania vedeného pod číslom 430814/2018 vedomosť o tom, že manželstvo žalobcu a H. C. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/59/2003 zo dňa 03.12.2003, pričom rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2004, a teda pred podaním daňového priznania žalobcom zo dňa 21.02.2005. Uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo právoplatne vyporiadané v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/145/2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2023. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nesprávny postup správcu dane, nakoľko v čase vyrubenia dane za rok 2023 bol už žalobca právoplatne rozvedený, v dôsledku čoho nemohol byť daňovníkom dane z bytu len on. Tiež uviedol, že v súčasnosti užíva byt výlučne H. C., ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti a daň z nehnuteľnosti je priamou majetkovou daňou, ktorá podľa § 13 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. postihuje len vlastníka bytu. 9. Žalobca konštatoval, že v čase podávania daňového priznania na rok 2005 bol evidovaný ako podielový spoluvlastník bytu so spoluvlastníckym podielom 1, pričom ako podielový spoluvlastník bol evidovaný aj v nasledovných rokoch. Daňové priznanie síce podával k nehnuteľnosti patriacej do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak podával ho v čase keď zákon č. 582/2004 Z. z. neobsahoval úpravu, v zmysle ktorej by mu mala byť vyrubená daň z celej nehnuteľnosti len z toho dôvodu, že vo vzťahu k nehnuteľnosti v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov to bol práve on, kto daňové priznanie podával. Poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy je podmienkou, aby v prípade podania daňového priznania k nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bolo daňové priznanie podané niektorým z manželov, avšak v čase podania daňového priznania žalobcom dňa 21.02.2005, žalobca status manžela nemal. Daňové priznanie žalobca podával iba ako spoluvlastník, ktorý podával daňové priznanie len sám za seba. V dôsledku uvedeného, by podľa žalobcu mohol správca dane pristúpiť k vyrubeniu dane žalobcovi
za celú nehnuteľnosť len za predpokladu, že by sa preukázala existencia dohody spoluvlastníkov, ktorá podľa žalobcu neexistuje a jej existenciu vylučuje aj samotný text daňového priznania. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.10.2024 navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako neopodstatnenú zamietol. 11. Námietku žalobcu ohľadne podania daňového priznania na rok 2005 s uvedením, že je spoluvlastníkom bytu určeným dohodou, a teda splnomocneným na podanie daňového priznania aj za spoluvlastníka a jeho tvrdenia, že zákon predpokladá dohodu spoluvlastníkov o jednom daňovníkovi prípadne zastupovaní jedným zo spoluvlastníkov, ktorá má byť verifikovaná, žalovaný považoval za neopodstatnenú pre posúdenie dôvodnosti vyrubenia dane z nehnuteľnosti na rok 2023. Žalovaný odkázal na závery súdov k predmetnej námietke v tej istej veci žalobcu len za iné zdaňovacie obdobie, kde Krajský súd v Žiline uviedol, že vo vzťahu k dohode spoluvlastníkov zákon č. 582/2004 Z. z. nepožaduje, aby taká dohoda bola urobená v písomnej forme. S uvedeným sa následne stotožnil aj kasačný súd, ktorý uviedol, že v čase podania daňového priznania, zákon neobsahoval špeciálnu právnu úpravu týkajúcu sa podávania priznania k dani z nehnuteľnosti v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalobca toto priznanie podával ako spoluvlastník bytu, ktorý je predmetom dane, a to ako spoluvlastník určený dohodou. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, ktorou poukazoval na zákonom vyžadovanú verifikáciu dohody spoluvlastníkov, s tým, že túto zákon č. 582/2004 Z. z nevyžaduje. Rovnako ju nevyžadoval ani správca dane ako prílohu pri predložení priznania k dani z nehnuteľností. 12. Žalovaný k námietke žalobcu ohľadne upravovania daňového priznania na rok 2005 uviedol, že žalobca v tejto veci nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce zásah správcu dane do údajov uvedených v predmetnom daňovom priznaní. 13. Námietku žalobcu ohľadne neprávneho postupcu správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľností podľa § 99e ods. 5 zákona č. 582/2005 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 01.12.2023, žalovaný považoval za nedôvodnú. Zdôraznil, že žalobca sa za daňovníka považuje až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo vyporiadané rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn. 6Co/145/2020, právoplatným dňa 14.03.2023, čo mal žalovaný preukázané z výpisu LV č. XXXX zo dňa 26.01.2024, podľa ktorého je bývalá manželka žalobcu H. C. výlučnou vlastníčkou predmetného bytu až od 14.03.2023. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že žalobcovi jeho daňová povinnosť zanikla až dňa 31.12.2023, a teda správca dane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2023 v súlade so zákonom, nakoľko podľa ustanovenia § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje, vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak. Žalovaný ďalej uviedol, že má za to že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v odôvodnení druhého prvostupňového rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 99e ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z., v zmysle ktorého vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2023. Predmetná daň z nehnuteľnosti na rok 2023 bola žalobcovi správcom dane vyrubená za byt, ktorý bol k 01.01.2023 v bezpodielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou H. C., I. J. a vyrubil ju žalobcovi, pretože on podal priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2005. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k podaniu čiastkového priznania v zmysle § 99b zákona č. 582/2004 Z. z., ktoré by deklarovalo zmeny v podanom priznaní k dani z nehnuteľností na rok 2005, a preto správca dane pri vyrubení z dane nehnuteľnosti vychádzal z priznania na rok 2005 podľa stavu k 01.01.2023. 14. Okrem uvedeného žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon č. 582/2004 Z. z. upravoval vyrubenie dane do 30.11.2012 v § 20. Od 01.12.2012 bol pri vyrubení dane z nehnuteľnosti správca dane povinný postupovať v zmysle § 99e ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. ustanoveného zákonodarcom zákonom č. 460/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. Uviedol tiež, že skutočnosť, že sa bývalá manželka žalobcu stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti k dátumu 14.03.2023, nemá vplyv na vyrubenie dane z nehnuteľností na rok 2023 žalobcovi, nakoľko pre vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, a teda v predmetnom
prípade k 01.01.2023, kedy žalobca bol spoluvlastníkom bytu v spoluvlastníckom podiele 1/1 spolu s bývalou manželkou. Replika žalobcu 15. Žalobca právo podať repliku nevyužil. Konanie pred správnym súdom 16. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania ani správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 17.06.2026 v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.06.2026 (§ 137 ods. 3 SSP). 17. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správny súd rozhodol tak, že žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia zamietol podľa § 190 SSP, z dôvodu, že bola v celom rozsahu nedôvodná. Relevantné zákonné ustanovenia 18. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.; ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. 19. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.; predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby, sú byty a nebytové priestory. 20. Podľa § 16 ods. 2 prvá veta zákona č. 582/2004 Z. z.; ročnú sadzbu dane z bytov alebo nebytový priestor podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 01. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. 21. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.; daňová povinnosť vzniká 01. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 01. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. 22. Podľa § 18 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 582/2004 Z. z.; na vyrubenie dane z nehnuteľnosti je rozhodujúci stav k 01. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 99e ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. ; pri dohode spoluvlastníkov správca dane vyrubí daň z nehnuteľností rozhodnutím zástupcovi, ktorý podal príslušné priznanie, a pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie. 24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. ; daňové priznanie je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová
povinnosť, ak tento zákon neustanovuje inak, a v ďalších zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Za zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovažuje zmena sadzieb dane z nehnuteľností. Daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie do 15 dníb odo dňa vzniku daňovej povinnosti. 25. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2005; ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb (§5 ods. 4, § 9 ods. 3 a § 13 ods. 2), priznanie podá každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. 26. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.12.2005 do 30.11.2012; ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 5 ods. 4, § 9 ods. 3 a § 13 ods. 2), priznanie podá každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. To sa nevzťahuje na manželov, ktorí majú pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; v tomto prípade priznanie podáva jeden z manželov. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 27. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tejto veci je rozhodnutie žalovaného č. 134426/2024 zo dňa 21.03.2024, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane z nehnuteľností (bytu) žalobcovi na zdaňovacie obdobie rok 2023 v sume 18,76 Eur podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. 28. Správny súd uvádza, že pri bytoch je daňovníkom dane z bytov vlastník bytu alebo vlastník nebytového priestoru v bytovom dome určenom na bývanie, pričom daňovníkom dane z bytov je aj správca bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je vo vlastníctve obce, alebo správca bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je vo vlastníctve vyššieho územného celku. Vlastníctvo bytu a nebytového priestoru v bytovom dome, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, na príslušenstve, ako aj na pozemku sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Pre vznik daňovej povinnosti je dôležitý dátum vkladu, od ktorého je osoba, ktorá nadobudla vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru, povinná do 30 dní správcovi dane túto skutočnosť oznámiť a od nasledujúceho zdaňovacieho obdobia sa stáva daňovníkom, ktorý má povinnosť predložiť priznanie k dani a vykonávať ďalšie úkony v daňovom konaní. Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb, daňovníkom dane z bytov je každá fyzická alebo právnická osoba podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Podiel spoluvlastníctva vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. 29. Zákon č. 582/2004 Z. z. ponechal možnosť dohody spoluvlastníkov na podanie daňového priznania. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Novela k zákonu č. 582/2004 Z. z. (konkrétne zákon č. 460/2011 Z. z.) upresnila, že ak je byt alebo nebytový priestor v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom tejto dane sú obaja manželia a za daň ručia v plnej výške obidvaja manželia spoločne a nerozdielne. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov správca dane vyrubí daň rozhodnutím tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie. Za nehnuteľnosť, ktorá je v spoluvlastníctve viacerých osôb, sa daň z nehnuteľností vyrubí každej fyzickej alebo právnickej osobe za jej spoluvlastnícky podiel vtedy, ak sa do 31. januára 2013 spoluvlastníci nedohodli, že daňové priznanie za celú nehnuteľnosť podá zástupca, ktorého spoločne určili dohodou. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodli tak, že priznanie podá zástupca, ktorého spoločne určili dohodou, správca dane za celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, vyrubí daň rozhodnutím zástupcovi, ktorý na základe ich dohody podal príslušné priznanie. Vo vzťahu k tejto dohode spoluvlastníkov zákon č. 582/2004 Z. z. žiadne kogentné náležitosti neurčuje, t. j. zákon nepožaduje, aby táto dohoda bola urobená v písomnej forme.
30. V § 3 Daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 31. Možno teda zhrnúť, že daňovník, ako osoba povinná platiť daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej aj „daň z bytov“), je taxatívne vymedzený v § 13 zákona č. 582/2004 Z. z. V rámci právnej úpravy dane z bytov, ako typicky majetkovej dane, je zvýraznená zásada, podľa ktorej je daňovníkom vlastník (jedinú výnimku tu predstavuje daňovník, ktorým je správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu alebo vyššieho územného celku). V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom nehnuteľnosti (prípadne správcom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane) a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastnícke právo (prípadne správa bytu). Kto je vlastníkom bytu v zásade vyplýva z katastra nehnuteľností. V zmysle zásady materiálnej publicity katastra nehnuteľností/zásada hodnovernosti a záväznosti upravená v § 70 a 71 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľní a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej ako „katastrálny zákon“), údaje o vlastníckom práve uvedené v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Preto údaj o vlastníckom práve k bytu, zapísaný v katastri nehnuteľností je aj pre orgány verejnej správy záväzný, pokiaľ sa nepreukáže hodnoverným spôsobom inak. 32. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a správcom dane vykonaného dokazovania vyhodnotil námietky žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu za nedôvodné. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení v administratívnom konaní (ani v podanom odvolaní) nespochybnil, že bol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyrubil daň z bytu žalobcovi, ktorý sa v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností zo dňa 21.02.2005 vo vzťahu k dani z bytu označil za spoluvlastníka určeného dohodou (t. j. sám seba označil ako zástupcu vystupujúceho za spoluvlastníka v konaní vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností), pričom žalobca od roku 2005 uvedenú skutočnosť ani v nasledujúcich rokoch nezmenil. Správca dane, ako aj žalovaný, preto v súlade so zákonom správne považovali za daňovníka dane z nehnuteľností práve žalobcu. V kontexte tvrdení žalobcu nemožno prehliadnuť, že keď žalobca v roku 2005 podával vyššie označené daňové priznanie, bol už právoplatne rozvedený, a to rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/59/2003-47 zo dňa 03.01.2003, ktorý rozsudok v časti o rozvod manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2004, ku ktorému dňu zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (t. j. žalobcu a H. C.). 33. Čo sa týka samotného vyporiadania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a jeho bývalej manželky, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Okresný súd Čadca rozsudkom sp. zn. 8C/59/2003 zo dňa 03.12.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti o rozvod manželstva dňa 09.03.2004, manželstvo žalobcu a H. C. rozviedol, čím došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej ako „BSM“ alebo „bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“). V zmysle § 148 a nasl. Občianskeho zákonníka ak zanikne BSM, vykoná sa jeho vyporiadanie, ktoré môže nastať dohodou, rozhodnutím súdu alebo zákonnou fikciu vyporiadania po uplynutí lehoty troch rokov
od právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. BSM manželov bolo vyporiadané na základe rozsudku Krajského súdu Žilina sp zn. 6Co 145/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2023. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 26.01.2024, založeného v administratívnom spise, vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetného bytu o veľkosti 1/1 je bývalá manželka žalobcu H. C. až od 14.03.2023. Vychádzajúc tak z predmetného LV v nadväznosti na § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., žalobcovi zanikla daňová povinnosť až dňa 31.12.2023. Správca dane aj žalovaný preto v čase vydávania svojich rozhodnutí, napriek tomu, že BSM žalobcu a jeho bývalej manželky už bolo vyporiadané, postupovali správne a súladne so zákonom, keď žalobcovi bola vyrubená daň z nehnuteľností (bytu) podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. na zdaňovacie obdobie rok 2023 podľa stavu k 01.01.2023, pretože k tomuto dátumu bol žalobca s prihliadnutím na daňové priznanie k nehnuteľnosti na rok 2005, údaje z katastra nehnuteľností a zákon č. 582/2004 Z. z. považovaný za daňovníka. Správny súd v kontexte uvedeného zdôrazňuje, že hodnovernosť predmetného zápisu v katastri nehnuteľností nebola žalobcom spochybnená predložením žiadneho hodnoverného dôkazu. 34. Správny súd vo vzťahu k skutočnosti, že žalobca v čase rozhodovania orgánov verejnej správy už nebol vlastníkom ani spoluvlastníkom bytu, uvádza, že táto skutočnosť je pre vyrubenie dane z nehnuteľností na rok 2023 bezpredmetná, pretože v súlade s § 99e ods.1 zákona č. 582/2004 Z. z. je pre vyrubenie dane z nehnuteľností rozhodujúci stav k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, teda v predmetnej veci k 01.01.2023, kedy bol ešte žalobca preukázateľne spoluvlastníkom bytu v spoluvlastníckom podiele 1/1 spolu so svojou bývalou manželkou. 35. Správny súd konštatuje, ako už bolo uvedené vyššie, že situáciu, keď je byt v spoluvlastníctve viacerých osôb upravuje § 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. Novelou zákona č. 582/2004 Z. z. (t. j. zákonom č. 460/2011 Z. z.) bol § 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. doplnený s účinnosťou od 01.12.2012, pričom v tomto ustanovení bola pripojená veta „Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.“. Zákon platný do 30.11.2012 osobitne určoval daňovníka dane z bytov len v prípade podielového spoluvlastníctva. Vychádzajúc z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 460/2011 Z. z., si jednoznačnú právnu úpravu vyžiadali poznatky z praxe v prípade, ak je byt v bezpodielovom spoluvlastníctve. Podľa platnej právnej úpravy sú daňovníkom z bytu obaja manželia. Z uvedeného zároveň vyplýva, že daňovníkom z bytu sú aj bývalí manželia podľa § 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM. 36. Daň z bytu je ako majetková daň vyrubená v rámci vyrubovacieho konania rozhodnutím správcu dane, v ktorom správca dane určí sumu dane, ktorú má daňovník zaplatiť, alebo rozdiel dane oproti už vyrubenej dani. Povinnosť obciam, ako príslušným správcom dane z nehnuteľností, každoročne vyrubiť daň z nehnuteľností rozhodnutím, ukladá zákon č. 582/2004 Z. z. a Daňový poriadok. Rozhodnutie o vyrubení dane z bytu je rozhodnutím správcu dane, ktoré má právnu záväznosť len voči daňovníkovi. Jedná sa o rozhodnutie adresné, pričom daňové konanie nepripúšťa, aby napríklad pre nedostatok predložených dôkazov o daňovej povinnosti bolo upustené od vydania rozhodnutia o vyrubení dane. Pri vyrubení dane správca dane vychádza z ustanovení zákona platného v konkrétnom zdaňovacom období (v danom prípade zdaňovacie obdobie roku 2023), z údajov daňového priznania predloženého daňovníkom a zo všeobecne záväzného nariadenia o dani z nehnuteľností platného a účinného na príslušné zdaňovacie obdobie (rok 2023). Správca dane vyrubuje daň z nehnuteľností v celkovej sume každoročne na celé zdaňovacie obdobie rozhodnutím podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia počas celého zdaňovacieho obdobia. 37. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že správca dane postupoval správne, keď s ohľadom na predložené listinné dôkazy a zisťovanie v katastri nehnuteľností, ustálil ako jedného daňovníka dane z bytu žalobcu, ktorý bol až do vyporiadania BSM, bezpodielovým spoluvlastníkom bytu. Správca dane pritom správne vychádzal z daňového priznania, ktoré podal žalobca v roku 2005, keďže žalobca vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu nepodal čiastkové daňové priznanie ani opravné daňové priznanie. 38. Správny súd ďalej poukazuje na to, že § 99d zákona č. 582/2004 Z. z., ktorý upravuje podanie daňového priznania v prípade bytu, ktorý je v BSM, nadobudol účinnosť od 01.12.2012 na základe novely zákona č. 582/2004 Z. z., zákonom č. 460/2011. V čase podania daňového priznania žalobcom (21. 02. 2005) bolo podanie daňového priznania upravené v § 19 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom do
01.12.2005. Keďže v čase podania daňového priznania žalobcom (t. j. dňa 21.02.2005) absentovala špeciálna právna úprava podávania daňového priznania v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobca podal daňové priznanie v zmysle právnej úpravy § 19 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom do 01.12.2005 ako spoluvlastník bytu, ktorý je predmetom dane, a to ako spoluvlastník, ktorý je určený dohodou. Táto skutočnosť celkom jasne vyplýva z bodu 12 daňového priznania podaného žalobcom. 39. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že označenie krížikom na daňovom priznaní pod číslom 12 „Spoluvlastník určený dohodou“ , nie je možné posúdiť ako dohodu podľa § 19 ods. 2 zákona o miestnych daniach, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v obsahovo takmer totožnej veci s tým rozdielom, že išlo o zdaňovacie obdobie roku 2022 (pozn. súdu – a s výnimkou vyporiadania BSM) sp. zn. 3Sfk/15/2025 zo dňa 25.02.2026, v ktorom uviedol, že: „41. Kasačný súd uvádza, že § 19 ods. 2 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 01.12.2005 ustanovuje „Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.“ Z uvedeného vyplýva, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že za nich podá daňové priznanie jeden z nich ako zástupca, pričom túto dohodu sú povinní písomne oznámiť správcovi dane. 42. Kasačný súd má za to, že pre rozhodnutie vo veci je potrebné zodpovedať otázku, či by samostatným písomným oznámením o určení zástupcu, došlo k iným účinkom ako pri vyznačení krížika v bode 12 daňového priznania. 43. Výklad požiadavky „písomného oznámenia“ nemožno chápať formalisticky tak, že ide výlučne o samostatnú listinnú prílohu. Písomnosťou je aj samotné daňové priznanie, ktoré má písomnú formu, preto vyznačenie príslušného krížika v bode určenom na označenie zástupcu predstavuje výslovný a jednoznačný písomný prejav vôle. Právny účinok zastúpenia, t. j. že za spoluvlastníkov koná a podáva daňové priznanie zástupca, je pritom viazaný na prejav vôle práve toho spoluvlastníka, ktorý sa ako zástupca zaväzuje. Je preto logické a súladné s účelom zákona, že písomné oznámenie môže byť urobené priamo prostredníctvom daňového priznania zástupcu a nie je potrebná samostatná listina. 44. Kasačný súd považuje za významné aj to, že zákon ustanovuje povinnosť podať daňové priznanie a jej nesplnenie spája so sankčnými následkami. Ostatní spoluvlastníci, ktorým povinnosť podať daňové priznanie odpadá, tak musia mať istotu, že zástupca túto povinnosť splní. Právnu istotu im poskytuje vyznačenie krížika zástupcom v daňovom priznaní, keďže týmto úkonom oznamuje a prejavuje svoju vôľu prevziať povinnosť vo vzťahu k celému predmetu dane priamo správcovi dane. Z toho vyplýva, že písomná dohoda spoluvlastníkov, ak nie je sprevádzaná prejavom vôle samotného zástupcu vo forme vyznačenia krížika, nemá právne účinky ustanovenia zástupcu. Je iba interným prejavom dohody medzi spoluvlastníkmi, ktorý je bez právneho významu vo vzťahu k správcovi dane. Na základe uvedeného možno vyvodiť, písomná dohoda spoluvlastníkov môže slúžiť len ako prostriedok poskytnutia istoty ostatným spoluvlastníkom o tom, že k dohode naozaj došlo, nie je však podkladom na vznik zastúpenia vo vzťahu k správcovi dane. Na tento účel je vždy nevyhnutný prejav vôle zástupcu v daňovom priznaní. 45. Kasačný súd preto konštatuje, že zákon o miestnych daniach ani iné predpisy nestanovujú osobitnú formu dohody spoluvlastníkov, rovnako ako nestanovujú povinnosť takúto dohodu predkladať ako obligatórnu prílohu daňového priznania, a túto nevyžaduje ani správca dane. Zároveň konštatuje, že právne účinky zastúpenia nastávajú až vyznačením krížika v príslušnom bode daňového priznania zástupcom. 46. Z uvedených dôvodov kasačný súd uzatvára, že požiadavka zákona na písomné oznámenie správcovi dane je splnená vtedy, ak zástupca vyznačí príslušný krížik v daňovom priznaní, keďže týmto písomným úkonom jednoznačne prejavuje vôľu prevziať na seba nielen povinnosť podať daňové priznanie, ale aj zodpovednosť za splnenie daňovej povinnosti za ostatných spoluvlastníkov. Samotná dohoda spoluvlastníkov, predložená ako osobitná príloha, nemá právny účinok ustanovenia zástupcu a bez vyznačenia krížika v daňovom priznaní nemôže vyvolať účinky, ktoré zákon spája s týmto prejavom vôle. Na základe uvedeného kasačný súd nemôže súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že predloženie písomného oznámenia alebo dohody by malo odlišný alebo silnejší účinok než vyznačenie krížika v daňovom priznaní.“. 40. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že označenie zástupcu spoluvlastníkov vyznačením krížika v príslušnej časti daňového priznania, je potrebné vyhodnotiť ako platný a účinný úkon, ktorým zástupca na seba berie povinnosť nielen podať daňové priznanie, ale aj znášať daňovú povinnosť. Vzhľadom na uvedené, žalobcom vykonané označenie napĺňalo zákonnú požiadavku
písomného oznámenia dohody správcovi dane v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., keďže ide o jednoznačný prejav vôle učinený v písomnej forme. S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že postup správcu dane bol zákonný a ani prípadné zopakovanie administratívneho procesu by neviedlo k odlišnému záveru, keďže skutkové okolnosti, ako existencia režimu BSM a platnosť vyznačenia zástupcu krížikom by boli nezmenené. 41. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe taktiež namietal, že neužíva predmet dane, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže vychádzajúc zo zákona č. 582/2004 Z. z. pre vznik daňovej povinnosti je právne irelevantné, či daňový subjekt (spolu)vlastník nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť aj reálne užíva alebo nie. 42. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa upravovania daňového priznania, ktorú úpravu mal podľa žalobcu vykonať správca dane, správny súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v administratívnom konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, o ktoré by svoje tvrdenie oprel, resp. ho preukázal. Správny súd taktiež zdôrazňuje, že žalobca od roku 2005, po dobu niekoľkých rokov (do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) vo vzťahu k správcovi dane neprejavil žiadne výhrady spočívajúce v úprave žalobcom podaného daňového priznania zo strany správcu dane. Právny stav obsiahnutý na daňovom priznaní z roku 2005 toleroval. Aj keby správny súd vychádzal z predpokladu, že daňové priznanie z roku 2005 bolo zo strany správcu dane upravované, zopakovanie celého administratívneho procesu pred vyrubením dane, by žalobcovi vzhľadom na vyššie opísaný skutkový stav neprinieslo priaznivejší výsledok, s dôsledkom spočívajúcom vo vydaní nezákonného rozhodnutia zo strany správcu dane. Správny súd v kontexte tejto žalobnej námietky poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR p. zn. 3Sfk/15/2025 zo dňa 25.02.2026, v ktorom uviedol, že: „tvrdenie sťažovateľa o údajnej dodatočnej úprave daňového priznania správcom dane vychádza výlučne z jeho vlastného tvrdenia, ktoré sa v administratívnom konaní ani pred správnym súdom nepreukázalo a jeho pravdivosť nie je možné verifikovať. Na dôvažok kasačný súd uvádza, v prípade, ak by sa preukázala pravdivosť tvrdenia sťažovateľa o úprave daňového priznania, táto skutočnosť by nebola spôsobilá zmeniť právne posúdenie veci. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ bol spolu so svojou bývalou manželkou vlastníkom predmetného bytu v režime BSM. V BSM jednotlivé vlastnícke podiely neexistujú, preto sťažovateľ nemohol platne podať daňové priznanie len za časť alebo za polovicu predmetného bytu. Daň mohla byť zákonne vyrubovaná len za celý predmet dane (celý byt), ktorémukoľvek z manželov. Z uvedeného vyplýva, že správca dane by za každých okolností v danom prípade vyruboval daň za celý predmet dane, pretože sa nachádzal v režime BSM. To, akým spôsobom by sa následne manželia medzi sebou vyrovnali v otázke úhrady vyrubenej dane, je otázkou civilnoprávnych vzťahov.“. 43. Vychádzajúc z vyššie opísaných skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2023 žalobcovi postupoval v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z., čoho dôsledkom je aj konštatovanie o zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správca dane správne zistil rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne a dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom podaného odvolania. Správny súd na základe uvedeného ustálil, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zároveň správne uviedol, že na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada, ak zákon neustanovuje inak, a teda, skutočnosť spočívajúca vo vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou predmetného bytu stala bývalá manželka žalobcu, bude mať vplyv na vznik daňovej povinnosti až na zdaňovacie obdobie rok 2024. 44. S ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol. 45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať. 46. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.