{"guid": "2c8d70f0-f54d-4c60-aa19-67d3cd010ff8:ffa36387-0d79-4e39-adf6-9b02360e3059", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:5024200060.2", "spisova_znacka": "2Sf/44/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2Sf/44/2024 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 24. júna 2026, sp. zn. 2Sf/44/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:5024200060.2", "identifikacne_cislo": "5024200060", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/582#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-14", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-18", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ffa36387-0d79-4e39-adf6-9b02360e3059", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:5024200060.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:5024200060.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:5024200060.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n2Sf/44/2024\n5024200060\n24. 06. 2026\nJUDr Miroslava Štefčeková\nECLI:SK:SpSBB:2026:5024200060.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej\nveci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Sabína\nHodoňová, PhD., advokátka, so sídlom: Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 501, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 134426/2024 zo dňa 21. marca 2024, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\nPrvé rozhodnutie správcu dane\n1. Mesto Čadca ako správca dane (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím\nč. 003831/2023 zo dňa 13.04.2023 (ďalej ako „prvé prvostupňové rozhodnutie“ alebo „prvé rozhodnutie\nsprávcu dane“) v zmysle ustanovenia § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach\na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov\n(ďalej ako „zákon č. 582/2004 Z. z.“) a podľa Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Čadca č. 3/2022\no miestnych daniach (ďalej ako „VZN č. 3/2022“), vyrubilo žalobcovi daň z nehnuteľností (bytu) na\nzdaňovacie obdobie rok 2023 vo výške 18,76 Eur. Proti prvému prvostupňovému rozhodnutiu podal\nžalobca podľa § 72 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) v zákonom\nstanovenej lehote odvolanie.\nPrvé rozhodnutie žalovaného\n2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako „Finančné riaditeľstvo SR“ alebo „žalovaný“)\nako odvolací orgán rozhodnutím č. 384490/2023 zo dňa 31.07.2023 (ďalej ako „prvé rozhodnutie\nžalovaného“ alebo „prvé napadnuté rozhodnutie“), zrušilo prvé rozhodnutie správcu dane a vec\nmu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedlo, že správca dane\nneuviedol všetky relevantné skutočnosti preukazujúce jeho oprávnenosť na vyrubenie predmetnej dane\nz nehnuteľností (t.j. aké konkrétne nehnuteľnosti zdaňuje; skutočnosti, na základe ktorých dospel k\nzáverom preukazujúcim, že daňový subjekt má postavenie daňovníka k zdaňovanej nehnuteľnosti a\nkonkrétne dokumenty relevantne preukazujúce skutočnosti, z ktorých pri určení daňovej povinnosti\n\nvychádzal, ...). Tiež uložilo správcovi dane odôvodniť skutočnosti, na základe ktorých daňovému\nsubjektu vyrubil daň z nehnuteľnosti.\nDruhé rozhodnutie správcu dane\n3. Po vrátení veci správca dane vydal nové rozhodnutie č. 003831/2023/1 zo dňa 06.12.2023 (ďalej\nako „druhé prvostupňové rozhodnutie“ alebo „druhé rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 99e\nods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. a podľa VZN č. 3/2022 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností (bytu)\nna zdaňovacie obdobie rok 2023 vo výške 18,76 Eur. V odôvodnení správca dane uviedol, že daň\nz nehnuteľností na zdaňovacie obdobie rok 2023 vyrubil žalobcovi v zmysle jeho daňového priznania\nz roku 2005 podľa stavu k 01.01.2023 v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. a VZN č. 3/2022, v ktorom\nžalobca priznal byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome na adrese C. XXXX/X, F., v k. ú. F., parc. č.\n1237 o výmere 67m2, zapísaný na liste vlastníctva (ďalej ako „LV“) č. XXXX.\nDruhé rozhodnutie žalovaného\n4. Proti druhému prvostupňovému rozhodnutiu bolo žalobcom podané odvolanie, o ktorom rozhodlo\nFinančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 134426/2024 zo dňa 21.03.2024 (ďalej ako\n„druhé rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdilo druhé prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane. Finančné riaditeľstvo SR uviedlo, že druhé prvostupňové rozhodnutie\nsprávca dane náležite odôvodnil s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 582/2004 Z. z. a VZN\nč. 3/2022. Poukázalo taktiež aj na dokumenty slúžiace ako podklad pre vyrubenie dane, konkrétne\nna podané priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2005 a LV č. XXXX s uvedením, že daň bola\nžalobcovi vyrubená podľa stavu k 01.01.2023. Tvrdenie žalobcu, že sa pri podaní priznania k dani\nz nehnuteľností na rok 2005 vyjadroval k LV, kde bol podiel 1, čo bolo následne zmenené, uviedlo,\nže túto skutočnosť nepovažovalo za preukázanú relevantným dôkazom. Rovnako nepovažovalo zo\nstrany žalobcu za preukázané ani tvrdenie ohľadom zásahu správcu dane do údajov uvádzaných\nv priznaní k dani z nehnuteľnosti na rok 2005, a napriek tvrdeniu žalobcu, že na úpravy podaného\npriznania na rok 2005 poukazoval vo viacerých súdnych konaniach uviedlo, že toto tvrdenie nebolo\nv žiadnom zo súdnych konaní preukázané. Vzhľadom na uvedené považovalo Finančné riaditeľstvo\nSR námietku žalobcu vo veci úpravy priznania správcom dane pre posúdenie dôvodnosti vyrubenia\ndane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie rok 2023 za právne irelevantnú. Finančné riaditeľstvo\nSR ďalej uviedlo, že pri preskúmavaní druhého prvostupňového rozhodnutia správcu dane vychádzalo\nz priznania k dani z nehnuteľností na rok 2005 a z evidencie katastra nehnuteľností uvedenej na LV\nč. XXXX k stavu k 01.01.2023. V predmetnom priznaní k dani z nehnuteľností na rok 2005 žalobca\nuviedol, že je spoluvlastníkom určeným dohodou, a teda je splnomocneným na podanie priznania aj\nza spoluvlastníka. Vzhľadom k tomu, že podľa LV č. XXXX bola k stavu k 01.01.2023 spoluvlastníčkou\nbytu č. XX v bytovom dome na adrese G. C. XXXX/X, XXX XX F., v spoluvlastníckom podiele 1/1 bývalá\nmanželka žalobcu, H. C., I. J., bol žalobca podľa Finančného riaditeľstva SR správcom dane právom\npovažovaný za daňovníka. Konštatovalo, že za daňovníka je žalobca považovaný až do právoplatného\nrozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo vyporiadané\nrozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn. 6Co 145/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2023.\nFinančné riaditeľstvo SR malo uvedené za preukázané z výpisu LV č. XXXX zo dňa 26.01.2024, podľa\nktorého je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu bývalá manželka žalobcu H. C., I. J. až od 14.03.2023,\nčím zanikla žalobcovi daňová povinnosť v zmysle\n§ 18 ods. 1 zákona č. 584/2004 Z. z. až dňa\n31.12.2023. Daň z nehnuteľností vyrubenú žalobcovi správcom dane na rok 2023 podľa § 99e ods. 1\nzákona č. 584/2004 Z. z. tak považovalo za oprávnenú. Finančné riaditeľstvo SR zdôraznilo, že daň\nz nehnuteľností na rok 2023 bola žalobcovi správcom dane vyrubená za byt, ktorý bol k 01.01.2023\nv bezpodielovom spoluvlastníctve s jeho bývalou manželkou z dôvodu podania jeho priznania k dani\nz nehnuteľností na rok 2005, s tým, že žalobca nepodal žiadne čiastkové priznanie podľa § 99b zákona\nč. 582/2004 Z. z. deklarujúce zmeny v podanom daňovom priznaní. Správca dane preto vychádzal\npri vyrubení dane z daňového priznania na rok 2005, podaného dňa 21.02.2005, a to podľa stavu\nk 01.01.2023.\nSprávna žaloba\n5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že dôvody na zrušenie\n\nnapadnutého rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci a v nedostatočnom zistení\nskutkového stavu žalovaným.\n6. Žalobca namietal, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, že mu bola vyrubená daň\nz nehnuteľností na rok 2023 v zmysle ním podaného daňového priznania a v súlade so zákonom č.\n582/2004 Z. z. a platným VZN č. 3/2022. Podľa slov žalovaného žalobca v daňovom priznaní na rok\n2005 uviedol, že je spoluvlastníkom bytu určený dohodou, a teda je splnomocnený na podanie daňového\npriznania aj za spoluvlastníka, a podľa § 13 ods. 2 a § 99e ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. správca dane\npristúpil k vyrubeniu dane z nehnuteľností na rok 2023 tomu z manželov, ktorý podal daňové priznanie\n(v tomto prípade žalobca). Žalobca popiera, že by také daňové priznanie na rok 2005 podal.\n7. Podľa žalobcu je pravdou, že na ním podanom daňovom priznaní je pod číslom 12 – „Spoluvlastník\nurčený dohodou“ vyznačené krížikom „áno“, avšak zo žiadnej časti daňového priznania nevyplýva, že\nide o dohodu podľa § 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. Žalobca uvádza, že predmetné pole daňového\npriznania nemá v jeho kontexte žiaden význam a ani výkladom nemožno vyvodiť, že by žalobca ako\nspoluvlastník uzavrel s druhým spoluvlastníkom dohodu o zastupovaní spoluvlastníkov na konanie vo\nveci správy daní. Tiež uviedol, že nemal v úmysle byť daňovníkom, či zástupcom určeným dohodou.\nJeho úmyslom bolo splniť si zákonnú povinnosť vo vzťahu k polovici bytu s príslušenstvom, čo vyplýva\naj z ním uvedeného vyznačenia v daňovom priznaní, kde v oddiele sumarizácia pod bodom 5 v kolónke\npočet bytov uviedol 0,5. Žalobca ďalej uviedol, že pri nahliadnutí do spisu na mestskom úrade Čadca si\nvyhotovil fotografiu prvej strany originálu daňového priznania, z ktorého vyplýva, že v bode 15 v stĺpci\ndaňovník pri výmere podlahových plôch (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu)\nbola pôvodne žalobcom uvedená výmera 33,38 a rovnako v bode 17 v stĺpci daňovník pri výmere\npodlahových plôch podliehajúcich dani (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu) bola\npôvodne uvedená výmera 33,38, ktorá bola následne niekým zabielená a nahradená výmerou 67.\nŽalobca zdôraznil, že takú úpravu on sám nevykonal a má za to, že takú úpravu vykonať nemožno.\nŽalobca uviedol, že vzhľadom na písmo, ktorým je vyplnený stĺpec správca sa javí, že predmetná úprava\ndaňového priznania bola vykonaná správcom. Rovnako tomu nasvedčuje aj iná farba tuhy pera, ktorým\nbolo doplnené vyznačenie krížikom v bode 12 daňového priznania, pričom rovnakým perom bol v ďalšom\ntexte vyplnený stĺpec správca. Nahliadnutím do spisu žalobca zistil, že ním podané daňové priznanie\nbolo upravované, pričom podpísal a podal daňové priznanie bez uskutočnených úprav.\n8. Žalobca ďalej namietal postup správcu dane podľa § 99e ods. 5 zákona č. 582//2005 Z. z.,\npretože v čase podania daňového priznania na rok 2005 a vydania rozhodnutia o vyrubení dane, bolo už\nbezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknuté. Žalovaný mal podľa žalobcu z konania vedeného\npod číslom 430814/2018 vedomosť o tom, že manželstvo žalobcu a H. C. bolo rozvedené rozsudkom\nOkresného súdu Čadca sp. zn. 8C/59/2003 zo dňa 03.12.2003, pričom rozsudok v tejto časti nadobudol\nprávoplatnosť dňa 09.03.2004, a teda pred podaním daňového priznania žalobcom zo dňa 21.02.2005.\nUviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo právoplatne vyporiadané v zmysle rozhodnutia\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/145/2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2023. Žalobca\nv tejto súvislosti poukázal na nesprávny postup správcu dane, nakoľko v čase vyrubenia dane za rok\n2023 bol už žalobca právoplatne rozvedený, v dôsledku čoho nemohol byť daňovníkom dane z bytu len\non. Tiež uviedol, že v súčasnosti užíva byt výlučne H. C., ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti\na daň z nehnuteľnosti je priamou majetkovou daňou, ktorá podľa § 13 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.\npostihuje len vlastníka bytu.\n9. Žalobca konštatoval, že v čase podávania daňového priznania na rok 2005 bol evidovaný ako\npodielový spoluvlastník bytu so spoluvlastníckym podielom 1, pričom ako podielový spoluvlastník bol\nevidovaný aj v nasledovných rokoch. Daňové priznanie síce podával k nehnuteľnosti patriacej do\nzaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak podával ho v čase keď zákon č. 582/2004\nZ. z. neobsahoval úpravu, v zmysle ktorej by mu mala byť vyrubená daň z celej nehnuteľnosti len\nz toho dôvodu, že vo vzťahu k nehnuteľnosti v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov\nto bol práve on, kto daňové priznanie podával. Poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle aktuálnej\nprávnej úpravy je podmienkou, aby v prípade podania daňového priznania k nehnuteľnosti patriacej\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bolo daňové priznanie podané niektorým z manželov,\navšak v čase podania daňového priznania žalobcom dňa 21.02.2005, žalobca status manžela nemal.\nDaňové priznanie žalobca podával iba ako spoluvlastník, ktorý podával daňové priznanie len sám za\nseba. V dôsledku uvedeného, by podľa žalobcu mohol správca dane pristúpiť k vyrubeniu dane žalobcovi\n\nza celú nehnuteľnosť len za predpokladu, že by sa preukázala existencia dohody spoluvlastníkov, ktorá\npodľa žalobcu neexistuje a jej existenciu vylučuje aj samotný text daňového priznania.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.10.2024 navrhol, aby správny súd žalobu\nžalobcu ako neopodstatnenú zamietol.\n11. Námietku žalobcu ohľadne podania daňového priznania na rok 2005 s uvedením, že je\nspoluvlastníkom bytu určeným dohodou, a teda splnomocneným na podanie daňového priznania aj za\nspoluvlastníka a jeho tvrdenia, že zákon predpokladá dohodu spoluvlastníkov o jednom daňovníkovi\nprípadne zastupovaní jedným zo spoluvlastníkov, ktorá má byť verifikovaná, žalovaný považoval za\nneopodstatnenú pre posúdenie dôvodnosti vyrubenia dane z nehnuteľnosti na rok 2023. Žalovaný\nodkázal na závery súdov k predmetnej námietke v tej istej veci žalobcu len za iné zdaňovacie obdobie,\nkde Krajský súd v Žiline uviedol, že vo vzťahu k dohode spoluvlastníkov zákon č. 582/2004 Z. z.\nnepožaduje, aby taká dohoda bola urobená v písomnej forme. S uvedeným sa následne stotožnil\naj kasačný súd, ktorý uviedol, že v čase podania daňového priznania, zákon neobsahoval špeciálnu\nprávnu úpravu týkajúcu sa podávania priznania k dani z nehnuteľnosti v prípade bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov a žalobca toto priznanie podával ako spoluvlastník bytu, ktorý je predmetom\ndane, a to ako spoluvlastník určený dohodou. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu,\nktorou poukazoval na zákonom vyžadovanú verifikáciu dohody spoluvlastníkov, s tým, že túto zákon č.\n582/2004 Z. z nevyžaduje. Rovnako ju nevyžadoval ani správca dane ako prílohu pri predložení priznania\nk dani z nehnuteľností.\n12. Žalovaný k námietke žalobcu ohľadne upravovania daňového priznania na rok 2005 uviedol, že\nžalobca v tejto veci nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce zásah správcu dane do údajov\nuvedených v predmetnom daňovom priznaní.\n13. Námietku žalobcu ohľadne neprávneho postupcu správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľností\npodľa § 99e ods. 5 zákona č. 582/2005 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 01.12.2023, žalovaný považoval\nza nedôvodnú. Zdôraznil, že žalobca sa za daňovníka považuje až do právoplatného rozhodnutia\no vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo vyporiadané rozsudkom Krajského\nsúdu Žilina, sp. zn. 6Co/145/2020, právoplatným dňa 14.03.2023, čo mal žalovaný preukázané z výpisu\nLV č. XXXX zo dňa 26.01.2024, podľa ktorého je bývalá manželka žalobcu H. C. výlučnou vlastníčkou\npredmetného bytu až od 14.03.2023. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že žalobcovi jeho\ndaňová povinnosť zanikla až dňa 31.12.2023, a teda správca dane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností\nna zdaňovacie obdobie roku 2023 v súlade so zákonom, nakoľko podľa ustanovenia § 99e ods. 1 zákona\nč. 582/2004 Z. z., daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a dane za nevýherné\nhracie prístroje, vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho\nobdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak. Žalovaný\nďalej uviedol, že má za to že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v odôvodnení druhého\nprvostupňového rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 99e ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z., v zmysle\nktorého vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2023. Predmetná daň z nehnuteľnosti na rok 2023\nbola žalobcovi správcom dane vyrubená za byt, ktorý bol k 01.01.2023 v bezpodielovom spoluvlastníctve\ns bývalou manželkou H. C., I. J. a vyrubil ju žalobcovi, pretože on podal priznanie k dani z nehnuteľností\nna rok 2005. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k podaniu čiastkového\npriznania v zmysle § 99b zákona č. 582/2004 Z. z., ktoré by deklarovalo zmeny v podanom priznaní\nk dani z nehnuteľností na rok 2005, a preto správca dane pri vyrubení z dane nehnuteľnosti vychádzal\nz priznania na rok 2005 podľa stavu k 01.01.2023.\n14. Okrem uvedeného žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon č. 582/2004 Z. z. upravoval vyrubenie\ndane do 30.11.2012 v § 20. Od 01.12.2012 bol pri vyrubení dane z nehnuteľnosti správca dane povinný\npostupovať v zmysle § 99e ods. 5 zákona č. 582/2004\nZ. z. ustanoveného zákonodarcom zákonom\nč. 460/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. Uviedol tiež, že skutočnosť, že sa\nbývalá manželka žalobcu stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti k dátumu 14.03.2023,\nnemá vplyv na vyrubenie dane z nehnuteľností na rok 2023 žalobcovi, nakoľko pre vyrubenie dane\nz nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, a teda v predmetnom\n\nprípade k 01.01.2023, kedy žalobca bol spoluvlastníkom bytu v spoluvlastníckom podiele 1/1 spolu\ns bývalou manželkou.\nReplika žalobcu\n15. Žalobca právo podať repliku nevyužil.\nKonanie pred správnym súdom\n16. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie\npojednávania ani správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle §\n107 ods. 1 SSP a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. Miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 17.06.2026\nv zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.06.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).\n17. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom rozsah prieskumu\nbol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správny súd rozhodol tak, že žalobu\no preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia zamietol podľa § 190 SSP, z dôvodu, že bola\nv celom rozsahu nedôvodná.\nRelevantné zákonné ustanovenia\n18. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.; ak sú byty alebo nebytové priestory v\nspoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky\nsvojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov\nzastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt\nalebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane\nz bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.\n19. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.; predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom\naspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby,\nsú byty a nebytové priestory.\n20. Podľa § 16 ods. 2 prvá veta zákona č. 582/2004 Z. z.; ročnú sadzbu dane z bytov alebo nebytový\npriestor podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych\npodmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s\núčinnosťou od 01. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.\n21. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.; daňová povinnosť vzniká 01. januára zdaňovacieho\nobdobia nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom,\nnájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra\nzdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie\nnehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti\n01. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.\n22. Podľa § 18 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 582/2004 Z. z.; na vyrubenie dane z nehnuteľnosti je\nrozhodujúci stav k 01. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú\npovinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n23. Podľa § 99e ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. ; pri dohode spoluvlastníkov správca dane vyrubí\ndaň z nehnuteľností rozhodnutím zástupcovi, ktorý podal príslušné priznanie, a pri bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie.\n24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. ; daňové priznanie je daňovník povinný podať\npríslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová\n\npovinnosť, ak tento zákon neustanovuje inak, a v ďalších zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len\nak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Za zmeny skutočností\nrozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovažuje zmena sadzieb dane z nehnuteľností. Daňovník, ktorý\nnadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie do\n15 dníb odo dňa vzniku daňovej povinnosti.\n25. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2005; ak je pozemok, stavba,\nbyt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb (§5 ods. 4, § 9 ods. 3 a §\n13 ods. 2), priznanie podá každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú,\npriznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť\nsprávcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.\n26. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.12.2005 do 30.11.2012; ak\nje pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb (§\n5 ods. 4, § 9 ods. 3 a § 13 ods. 2), priznanie podá každá fyzická osoba alebo právnická osoba.\nAk sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, pričom\ntúto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového\npriznania. To sa nevzťahuje na manželov, ktorí majú pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor v\nbytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; v tomto prípade priznanie podáva jeden z\nmanželov.\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n27. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tejto veci je rozhodnutie žalovaného č.\n134426/2024 zo dňa 21.03.2024, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane\nz nehnuteľností (bytu) žalobcovi na zdaňovacie obdobie rok 2023 v sume\n18,76 Eur podľa\n§ 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.\n28. Správny súd uvádza, že pri bytoch je daňovníkom dane z bytov vlastník bytu alebo vlastník\nnebytového priestoru v bytovom dome určenom na bývanie, pričom daňovníkom dane z bytov je aj\nsprávca bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového\npriestoru, ktorý je vo vlastníctve obce, alebo správca bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je vo\nvlastníctve vyššieho územného celku. Vlastníctvo bytu a nebytového priestoru v bytovom dome,\nspoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, na príslušenstve,\nako aj na pozemku sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Pre vznik daňovej povinnosti\nje dôležitý dátum vkladu, od ktorého je osoba, ktorá nadobudla vlastníctvo bytu alebo nebytového\npriestoru, povinná do 30 dní správcovi dane túto skutočnosť oznámiť a od nasledujúceho zdaňovacieho\nobdobia sa stáva daňovníkom, ktorý má povinnosť predložiť priznanie k dani a vykonávať ďalšie\núkony v daňovom konaní. Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve\nviacerých osôb, daňovníkom dane z bytov je každá fyzická alebo právnická osoba podľa výšky svojho\nspoluvlastníckeho podielu. Podiel spoluvlastníctva vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na\nprávach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.\n29. Zákon č. 582/2004 Z. z. ponechal možnosť dohody spoluvlastníkov na podanie daňového priznania.\nAk sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní\nspoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Novela k zákonu č. 582/2004 Z. z.\n(konkrétne zákon č. 460/2011 Z. z.) upresnila, že ak je byt alebo nebytový priestor v bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov, daňovníkom tejto dane sú obaja manželia a za daň ručia v plnej výške\nobidvaja manželia spoločne a nerozdielne. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov správca dane\nvyrubí daň rozhodnutím tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie. Za nehnuteľnosť, ktorá je v\nspoluvlastníctve viacerých osôb, sa daň z nehnuteľností vyrubí každej fyzickej alebo právnickej osobe za\njej spoluvlastnícky podiel vtedy, ak sa do 31. januára 2013 spoluvlastníci nedohodli, že daňové priznanie\nza celú nehnuteľnosť podá zástupca, ktorého spoločne určili dohodou. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodli\ntak, že priznanie podá zástupca, ktorého spoločne určili dohodou, správca dane za celú nehnuteľnosť,\nktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, vyrubí daň rozhodnutím zástupcovi, ktorý na\nzáklade ich dohody podal príslušné priznanie. Vo vzťahu k tejto dohode spoluvlastníkov zákon č.\n582/2004 Z. z. žiadne kogentné náležitosti neurčuje, t. j. zákon nepožaduje, aby táto dohoda bola\nurobená v písomnej forme.\n\n30. V § 3 Daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní sa\npostupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa\npritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca\ndane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje\nim poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane\nje povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez\nzbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu\ndane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní\nje neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony\npri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu\ndaňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri\nuplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu\nalebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe\ndaní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4\nods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby\npri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n31. Možno teda zhrnúť, že daňovník, ako osoba povinná platiť daň z bytov a nebytových priestorov\nv bytovom dome (ďalej aj „daň z bytov“), je taxatívne vymedzený v § 13 zákona č. 582/2004 Z. z.\nV rámci právnej úpravy dane z bytov, ako typicky majetkovej dane, je zvýraznená zásada, podľa\nktorej je daňovníkom vlastník (jedinú výnimku tu predstavuje daňovník, ktorým je správca bytu alebo\nnebytového priestoru vo vlastníctve štátu alebo vyššieho územného celku). V zmysle § 18 ods. 1\nzákona č. 582/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho\npo zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom nehnuteľnosti (prípadne správcom\nnehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane) a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom\ndaňovníkovi zanikne vlastnícke právo (prípadne správa bytu). Kto je vlastníkom bytu v zásade\nvyplýva z katastra nehnuteľností. V zmysle zásady materiálnej publicity katastra nehnuteľností/zásada\nhodnovernosti a záväznosti upravená v § 70 a 71 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľní a zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej ako „katastrálny zákon“), údaje o\nvlastníckom práve uvedené v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.\nPreto údaj o vlastníckom práve k bytu, zapísaný v katastri nehnuteľností je aj pre orgány verejnej správy\nzáväzný, pokiaľ sa nepreukáže hodnoverným spôsobom inak.\n32. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a správcom dane vykonaného\ndokazovania vyhodnotil námietky žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu za nedôvodné.\nSprávny súd zdôrazňuje, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení v administratívnom konaní (ani v\npodanom odvolaní) nespochybnil, že bol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom\ndane. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyrubil daň z bytu žalobcovi, ktorý sa\nv daňovom priznaní k dani z nehnuteľností zo dňa 21.02.2005 vo vzťahu k dani z bytu označil za\nspoluvlastníka určeného dohodou (t. j. sám seba označil ako zástupcu vystupujúceho za spoluvlastníka\nv konaní vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností), pričom žalobca od roku 2005 uvedenú skutočnosť ani\nv nasledujúcich rokoch nezmenil. Správca dane, ako aj žalovaný, preto v súlade so zákonom správne\npovažovali za daňovníka dane z nehnuteľností práve žalobcu. V kontexte tvrdení žalobcu nemožno\nprehliadnuť, že keď žalobca v roku 2005 podával vyššie označené daňové priznanie, bol už právoplatne\nrozvedený, a to rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/59/2003-47 zo dňa\n03.01.2003,\nktorý rozsudok v časti o rozvod manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2004, ku ktorému dňu\nzaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (t. j. žalobcu a H. C.).\n33. Čo sa týka samotného vyporiadania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov žalobcu a jeho bývalej manželky, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Okresný súd\nČadca rozsudkom sp. zn. 8C/59/2003 zo dňa 03.12.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti o rozvod\nmanželstva dňa 09.03.2004, manželstvo žalobcu a H. C. rozviedol, čím došlo aj k zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov (ďalej ako „BSM“ alebo „bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“). V zmysle\n§ 148 a nasl. Občianskeho zákonníka ak zanikne BSM, vykoná sa jeho vyporiadanie, ktoré môže\nnastať dohodou, rozhodnutím súdu alebo zákonnou fikciu vyporiadania po uplynutí lehoty troch rokov\n\nod právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. BSM manželov bolo vyporiadané na základe\nrozsudku Krajského súdu Žilina sp zn. 6Co 145/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2023.\nZ výpisu z LV č. XXXX zo dňa 26.01.2024, založeného v administratívnom spise, vyplýva, že výlučným\nvlastníkom predmetného bytu o veľkosti 1/1 je bývalá manželka žalobcu H. C. až od 14.03.2023.\nVychádzajúc tak z predmetného LV v nadväznosti na § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., žalobcovi\nzanikla daňová povinnosť až dňa 31.12.2023. Správca dane aj žalovaný preto v čase vydávania svojich\nrozhodnutí, napriek tomu, že BSM žalobcu a jeho bývalej manželky už bolo vyporiadané, postupovali\nsprávne a súladne so zákonom, keď žalobcovi bola vyrubená daň z nehnuteľností (bytu) podľa § 99e\nods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. na zdaňovacie obdobie rok 2023 podľa stavu k 01.01.2023, pretože\nk tomuto dátumu bol žalobca s prihliadnutím na daňové priznanie k nehnuteľnosti na rok 2005, údaje\nz katastra nehnuteľností a zákon č. 582/2004 Z. z. považovaný za daňovníka. Správny súd v kontexte\nuvedeného zdôrazňuje, že hodnovernosť predmetného zápisu v katastri nehnuteľností nebola žalobcom\nspochybnená predložením žiadneho hodnoverného dôkazu.\n34. Správny súd vo vzťahu k skutočnosti, že žalobca v čase rozhodovania orgánov verejnej správy\nuž nebol vlastníkom ani spoluvlastníkom bytu, uvádza, že táto skutočnosť je pre vyrubenie dane\nz nehnuteľností na rok 2023 bezpredmetná, pretože v súlade s § 99e ods.1 zákona č. 582/2004 Z.\nz. je pre vyrubenie dane z nehnuteľností rozhodujúci stav k 1. januáru príslušného zdaňovacieho\nobdobia, teda v predmetnej veci k 01.01.2023, kedy bol ešte žalobca preukázateľne spoluvlastníkom\nbytu v spoluvlastníckom podiele 1/1 spolu so svojou bývalou manželkou.\n35. Správny súd konštatuje, ako už bolo uvedené vyššie, že situáciu, keď je byt v spoluvlastníctve\nviacerých osôb upravuje § 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. Novelou zákona č. 582/2004 Z. z. (t.\nj. zákonom č. 460/2011 Z. z.) bol § 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. doplnený s účinnosťou od\n01.12.2012, pričom v tomto ustanovení bola pripojená veta „Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom\ndome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí\nručia za daň spoločne a nerozdielne.“. Zákon platný do 30.11.2012 osobitne určoval daňovníka dane\nz bytov len v prípade podielového spoluvlastníctva. Vychádzajúc z dôvodovej správy k návrhu zákona\nč. 460/2011 Z. z., si jednoznačnú právnu úpravu vyžiadali poznatky z praxe v prípade, ak je byt v\nbezpodielovom spoluvlastníctve. Podľa platnej právnej úpravy sú daňovníkom z bytu obaja manželia. Z\nuvedeného zároveň vyplýva, že daňovníkom z bytu sú aj bývalí manželia podľa § 13 ods. 2 zákona č.\n582/2004 Z. z., a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM.\n36. Daň z bytu je ako majetková daň vyrubená v rámci vyrubovacieho konania rozhodnutím správcu\ndane, v ktorom správca dane určí sumu dane, ktorú má daňovník zaplatiť, alebo rozdiel dane oproti už\nvyrubenej dani. Povinnosť obciam, ako príslušným správcom dane z nehnuteľností, každoročne vyrubiť\ndaň z nehnuteľností rozhodnutím, ukladá zákon č. 582/2004 Z. z. a Daňový poriadok. Rozhodnutie o\nvyrubení dane z bytu je rozhodnutím správcu dane, ktoré má právnu záväznosť len voči daňovníkovi.\nJedná sa o rozhodnutie adresné, pričom daňové konanie nepripúšťa, aby napríklad pre nedostatok\npredložených dôkazov o daňovej povinnosti bolo upustené od vydania rozhodnutia o vyrubení dane.\nPri vyrubení dane správca dane vychádza z ustanovení zákona platného v konkrétnom zdaňovacom\nobdobí (v danom prípade zdaňovacie obdobie roku 2023), z údajov daňového priznania predloženého\ndaňovníkom a zo všeobecne záväzného nariadenia o dani z nehnuteľností platného a účinného na\npríslušné zdaňovacie obdobie (rok 2023). Správca dane vyrubuje daň z nehnuteľností v celkovej\nsume každoročne na celé zdaňovacie obdobie rozhodnutím podľa stavu k 1. januáru príslušného\nzdaňovacieho obdobia počas celého zdaňovacieho obdobia.\n37. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že správca dane postupoval správne,\nkeď s ohľadom na predložené listinné dôkazy a zisťovanie v katastri nehnuteľností, ustálil ako jedného\ndaňovníka dane z bytu žalobcu, ktorý bol až do vyporiadania BSM, bezpodielovým spoluvlastníkom\nbytu. Správca dane pritom správne vychádzal z daňového priznania, ktoré podal žalobca v roku 2005,\nkeďže žalobca vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu nepodal čiastkové daňové priznanie ani\nopravné daňové priznanie.\n38. Správny súd ďalej poukazuje na to, že § 99d zákona č. 582/2004 Z. z., ktorý upravuje podanie\ndaňového priznania v prípade bytu, ktorý je v BSM, nadobudol účinnosť od 01.12.2012 na základe novely\nzákona č. 582/2004 Z. z., zákonom č. 460/2011. V čase podania daňového priznania žalobcom (21. 02.\n2005) bolo podanie daňového priznania upravené v § 19 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom do\n\n01.12.2005. Keďže v čase podania daňového priznania žalobcom (t. j. dňa 21.02.2005) absentovala\nšpeciálna právna úprava podávania daňového priznania v prípade bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, žalobca podal daňové priznanie v zmysle právnej úpravy § 19 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.\nv znení účinnom do 01.12.2005 ako spoluvlastník bytu, ktorý je predmetom dane, a to ako spoluvlastník,\nktorý je určený dohodou. Táto skutočnosť celkom jasne vyplýva z bodu 12 daňového priznania podaného\nžalobcom.\n39. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že označenie krížikom na daňovom priznaní pod\nčíslom 12 „Spoluvlastník určený dohodou“ , nie je možné posúdiť ako dohodu podľa § 19 ods. 2 zákona\no miestnych daniach, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v obsahovo\ntakmer totožnej veci s tým rozdielom, že išlo o zdaňovacie obdobie roku 2022 (pozn. súdu – a s výnimkou\nvyporiadania BSM) sp. zn. 3Sfk/15/2025 zo dňa 25.02.2026, v ktorom uviedol, že:\n„41. Kasačný súd uvádza, že § 19 ods. 2 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 01.12.2005\nustanovuje „Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom\ntúto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového\npriznania.“ Z uvedeného vyplýva, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že za nich podá daňové priznanie\njeden z nich ako zástupca, pričom túto dohodu sú povinní písomne oznámiť správcovi dane.\n42. Kasačný súd má za to, že pre rozhodnutie vo veci je potrebné zodpovedať otázku, či by samostatným\npísomným oznámením o určení zástupcu, došlo k iným účinkom ako pri vyznačení krížika v bode 12\ndaňového priznania.\n43. Výklad požiadavky „písomného oznámenia“ nemožno chápať formalisticky tak, že ide výlučne o\nsamostatnú listinnú prílohu. Písomnosťou je aj samotné daňové priznanie, ktoré má písomnú formu,\npreto vyznačenie príslušného krížika v bode určenom na označenie zástupcu predstavuje výslovný a\njednoznačný písomný prejav vôle. Právny účinok zastúpenia, t. j. že za spoluvlastníkov koná a podáva\ndaňové priznanie zástupca, je pritom viazaný na prejav vôle práve toho spoluvlastníka, ktorý sa ako\nzástupca zaväzuje. Je preto logické a súladné s účelom zákona, že písomné oznámenie môže byť\nurobené priamo prostredníctvom daňového priznania zástupcu a nie je potrebná samostatná listina.\n44. Kasačný súd považuje za významné aj to, že zákon ustanovuje povinnosť podať daňové priznanie a\njej nesplnenie spája so sankčnými následkami. Ostatní spoluvlastníci, ktorým povinnosť podať daňové\npriznanie odpadá, tak musia mať istotu, že zástupca túto povinnosť splní. Právnu istotu im poskytuje\nvyznačenie krížika zástupcom v daňovom priznaní, keďže týmto úkonom oznamuje a prejavuje svoju\nvôľu prevziať povinnosť vo vzťahu k celému predmetu dane priamo správcovi dane. Z toho vyplýva, že\npísomná dohoda spoluvlastníkov, ak nie je sprevádzaná prejavom vôle samotného zástupcu vo forme\nvyznačenia krížika, nemá právne účinky ustanovenia zástupcu. Je iba interným prejavom dohody medzi\nspoluvlastníkmi, ktorý je bez právneho významu vo vzťahu k správcovi dane. Na základe uvedeného\nmožno vyvodiť, písomná dohoda spoluvlastníkov môže slúžiť len ako prostriedok poskytnutia istoty\nostatným spoluvlastníkom o tom, že k dohode naozaj došlo, nie je však podkladom na vznik zastúpenia\nvo vzťahu k správcovi dane. Na tento účel je vždy nevyhnutný prejav vôle zástupcu v daňovom priznaní.\n45. Kasačný súd preto konštatuje, že zákon o miestnych daniach ani iné predpisy nestanovujú osobitnú\nformu dohody spoluvlastníkov, rovnako ako nestanovujú povinnosť takúto dohodu predkladať ako\nobligatórnu prílohu daňového priznania, a túto nevyžaduje ani správca dane. Zároveň konštatuje, že\nprávne účinky zastúpenia nastávajú až vyznačením krížika v príslušnom bode daňového priznania\nzástupcom.\n46. Z uvedených dôvodov kasačný súd uzatvára, že požiadavka zákona na písomné oznámenie\nsprávcovi dane je splnená vtedy, ak zástupca vyznačí príslušný krížik v daňovom priznaní, keďže\ntýmto písomným úkonom jednoznačne prejavuje vôľu prevziať na seba nielen povinnosť podať daňové\npriznanie, ale aj zodpovednosť za splnenie daňovej povinnosti za ostatných spoluvlastníkov. Samotná\ndohoda spoluvlastníkov, predložená ako osobitná príloha, nemá právny účinok ustanovenia zástupcu a\nbez vyznačenia krížika v daňovom priznaní nemôže vyvolať účinky, ktoré zákon spája s týmto prejavom\nvôle. Na základe uvedeného kasačný súd nemôže súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že predloženie\npísomného oznámenia alebo dohody by malo odlišný alebo silnejší účinok než vyznačenie krížika v\ndaňovom priznaní.“.\n40. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že označenie zástupcu spoluvlastníkov\nvyznačením krížika v príslušnej časti daňového priznania, je potrebné vyhodnotiť ako platný a účinný\núkon, ktorým zástupca na seba berie povinnosť nielen podať daňové priznanie, ale aj znášať daňovú\npovinnosť. Vzhľadom na uvedené, žalobcom vykonané označenie napĺňalo zákonnú požiadavku\n\npísomného oznámenia dohody správcovi dane v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., keďže\nide o jednoznačný prejav vôle učinený v písomnej forme. S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že\npostup správcu dane bol zákonný a ani prípadné zopakovanie administratívneho procesu by neviedlo k\nodlišnému záveru, keďže skutkové okolnosti, ako existencia režimu BSM a platnosť vyznačenia zástupcu\nkrížikom by boli nezmenené.\n41. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe taktiež namietal, že neužíva predmet dane, správny\nsúd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže vychádzajúc zo zákona č. 582/2004 Z. z. pre\nvznik daňovej povinnosti je právne irelevantné, či daňový subjekt (spolu)vlastník nehnuteľnosti túto\nnehnuteľnosť aj reálne užíva alebo nie.\n42. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa upravovania daňového priznania, ktorú úpravu mal\npodľa žalobcu vykonať správca dane, správny súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\nŽalobca v administratívnom konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, o ktoré by svoje tvrdenie oprel,\nresp. ho preukázal. Správny súd taktiež zdôrazňuje, že žalobca od roku 2005, po dobu niekoľkých rokov\n(do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) vo vzťahu k správcovi dane neprejavil\nžiadne výhrady spočívajúce v úprave žalobcom podaného daňového priznania zo strany správcu dane.\nPrávny stav obsiahnutý na daňovom priznaní z roku 2005 toleroval. Aj keby správny súd vychádzal z\npredpokladu, že daňové priznanie z roku 2005 bolo zo strany správcu dane upravované, zopakovanie\ncelého administratívneho procesu pred vyrubením dane, by žalobcovi vzhľadom na vyššie opísaný\nskutkový stav neprinieslo priaznivejší výsledok, s dôsledkom spočívajúcom vo vydaní nezákonného\nrozhodnutia zo strany správcu dane. Správny súd v kontexte tejto žalobnej námietky poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR p. zn. 3Sfk/15/2025 zo dňa 25.02.2026, v ktorom uviedol,\nže: „tvrdenie sťažovateľa o údajnej dodatočnej úprave daňového priznania správcom dane vychádza\nvýlučne z jeho vlastného tvrdenia, ktoré sa v administratívnom konaní ani pred správnym súdom\nnepreukázalo a jeho pravdivosť nie je možné verifikovať. Na dôvažok kasačný súd uvádza, v prípade,\nak by sa preukázala pravdivosť tvrdenia sťažovateľa o úprave daňového priznania, táto skutočnosť\nby nebola spôsobilá zmeniť právne posúdenie veci. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ bol\nspolu so svojou bývalou manželkou vlastníkom predmetného bytu v režime BSM. V BSM jednotlivé\nvlastnícke podiely neexistujú, preto sťažovateľ nemohol platne podať daňové priznanie len za časť alebo\nza polovicu predmetného bytu. Daň mohla byť zákonne vyrubovaná len za celý predmet dane (celý\nbyt), ktorémukoľvek z manželov. Z uvedeného vyplýva, že správca dane by za každých okolností v\ndanom prípade vyruboval daň za celý predmet dane, pretože sa nachádzal v režime BSM. To, akým\nspôsobom by sa následne manželia medzi sebou vyrovnali v otázke úhrady vyrubenej dane, je otázkou\ncivilnoprávnych vzťahov.“.\n43. Vychádzajúc z vyššie opísaných skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel\nk záveru, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2023 žalobcovi postupoval v\nsúlade so zákonom č. 582/2004 Z. z., čoho dôsledkom je aj konštatovanie o zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia. Správca dane správne zistil rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie daňovej\npovinnosti, pričom žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne a dostatočným\nspôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom podaného odvolania. Správny súd\nna základe uvedeného ustálil, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými\nprávnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zároveň\nsprávne uviedol, že na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu\nzdaňovacieho obdobia sa neprihliada, ak zákon neustanovuje inak, a teda, skutočnosť spočívajúca vo\nvyporiadaní BSM, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou predmetného bytu stala bývalá manželka\nžalobcu, bude mať vplyv na vznik daňovej povinnosti až na zdaňovacie obdobie rok 2024.\n44. S ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe\nneodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa §\n190 SSP v celom rozsahu zamietol.\n45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo\nvýroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a\ncontrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom\nsprávny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému\n\nžalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo\npožadovať.\n46. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca\nod doručenia rozsudku\nalebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,\n§ 439 ods. 1 SSP a §\n439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\ndo jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "923b66b0-6986-4a44-bc20-04a209288a62:f4bfd3e1-0bbf-4d9a-a7ba-92fff318b1b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200526.1", "spisova_znacka": "3Sfk/15/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/15/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200526.1"}, {"guid": "3c198953-01fd-49cd-874b-e6fb14380fad:7857ed28-b0bc-4c30-9977-449e6dbd113c", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/145/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/145/2022 z 26. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c198953-01fd-49cd-874b-e6fb14380fad:7857ed28-b0bc-4c30-9977-449e6dbd113c"}, {"guid": "67245cc6-294b-48d7-9b69-d73e30dfb1a5:0d1b8dab-6e30-4a01-b842-20f01794aa49", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/145/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/145/2020 z 25. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-01-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/67245cc6-294b-48d7-9b69-d73e30dfb1a5:0d1b8dab-6e30-4a01-b842-20f01794aa49"}], "citovane_v": []}