Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 4S/9/2024 5022200548 28. 05. 2026 JUDr. Michaela Kútiková ECLI:SK:SpSBB:2026:5022200548.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. B., právne zastúpená: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Okresný úrad Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor, so sídlom E. F. X, XXX XX D. B., za účasti ďalších účastníkov konania: 1) F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX H. X, adresa na doručovanie: Hnanice 39, 51263 Rovensko pod Troskami, Česká republika, 2) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DKPLO-2022/000431-056 zo dňa 01.08.2022, takto rozhodol: I. Správny súd opatrenie žalovaného Okresného úradu Dolný Kubín č. OU-DK-PLO-2022/000431-056 zo dňa 01.08.2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Opatrením č. OU-DK-PLO-2022/000431-056 zo dňa 01.08.2022, formálne nazvaným ,,Ocenenie pozemkov, ktoré podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov nemožno vydať a preto sa poskytujú náhradné pozemky alebo náhrada v hotovosti“ bol priznaný nárok oprávnených osôb: A. B. a F. G. vo výške náhrady spolu 144 EUR. 2. Z obsahu predmetného opatrenia vyplýva, že reštitučný nárok bol priznaný rozhodnutím Okresného úradu v Dolnom Kubíne, pozemkového a lesného úradu č. OU-DK-PLO-2022/000431-053 zo dňa 02.05.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2022. a) Oprávnená osoba : A. B., I. J., pozemok v katastrálnom území K. H., PKN vložka: XXX, PNK parcela: 247, druh pozemku: roľa, výmera m2: 800 m2, BPEJ: 80601, cena v € /m2: 0,18 €, cena pozemku v €: 144 €, spoluvlastnícky podiel: 1, cena podielu: 72 €. b) Oprávnená osoba : F. G., I. J., pozemok v katastrálnom území K. H., PKN vložka: XXX, PNK parcela: 247, druh pozemku: roľa, výmera m2: 800 m2, BPEJ: 80601, cena v € /m2: 0,18 €, cena pozemku v €: 144 €, spoluvlastnícky podiel: 1, cena podielu: 72 €. Správna žaloba
3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáha, aby správny súd zrušil opatrenie žalovaného č. OU-DK-PLO-2022/000431-056 zo dňa 01.08.2022 a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania. 4. V odôvodnení správnej žaloby uviedla, že rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, pozemkového a lesného odboru, číslo OU-DK-PLO2022/000431-053 zo dňa 02.05.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2022, bolo dedičkám po oprávnenej osobe: L. M. J., a to žalobkyni a F. G. (sestra žalobkyne) priznané právo na náhradu za pôvodný pozemok: pozemok pôvodne zapísaný v pozemkovoknižnom protokole č. 136, ako pozemkovoknižná parcela ě. 247, druh pozemku roľa v katastrálnom území K. H. v časti o výmere 800 m2 (ďalej len „pôvodný pozemok”). Náhradný pozemok bude poskytnutý v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia bolo žalobkyni následne doručené aj napádané opatrenie. 5. Žalobkyňa nesúhlasí so spôsobom ocenenia, ktorý je protizákonný a diskriminačný, a teda ocenenie žalovaného považuje za opatrenie, ktoré žalobkyňu ukracuje na jej právach a právom chránených záujmoch - konkrétne v tom, že nezákonným spôsobom určená výška náhrady je neprimerane nízka. Z napádaného opatrenia vyplýva, že ocenenie bolo „vykonané na základe stanovenia kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ) Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom, Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy - Pôdna služba Banská Bystrica pod č. 2239/2022/2170107 zo dňa 14.07.2022 a v zmysle Vyhlášky Ministerstva financií a Cien Slovenskej republiky č. 289/1990 Zb.” 6. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že je teda nepochybné, že pôvodný pozemok bol oceňovaný podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 205/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 289/1990 Zb. Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky, hoci je nepochybné, že pozemok bol určený na zastavanie (o čom priložila aj dôkazy) a teda je potrebné, aby pôvodný pozemok, za ktorý sa poskytuje náhrada, bol oceňovaný ako pozemok určený na zastavanie v súlade s§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 205/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 289/1990 Zb. Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky.. 7. K správnej žalobe žalobkyňa pripojila prílohy: Číslo vložky 136, A. majetková podstata (1.1.1.a); Číslo vložky 136, B. vlastníctvo (1.1.1.b); Kópia z katastrálnej mapy — starý stav (1.1.2.); Rozhodnutie o prípustnosti stavby 1 (1.1.3.); Rozhodnutie o prípustnosti stavby 2 (1.1.3.b); Investičná úloha (1.1.4.a); Investičná úloha (1.1.4.b);Rozpis jednotlivých etáp výstavby (1.1.5.); Rozhodnutie o vyvlastnení (1.1.6.); Identifikácia parciel (1.1.9.); Katastrálna mapa (1.1.10.); Identifikácia parciel z roku 2006 (1.1.12.); Oznámenie o ocenení č. OU-DK-PLO-2022/000431-056; Výzva zo dňa 02.09.2022; Oznámenie k výzve zo dňa 27.09.2022. 8. Ďalej žalobkyňa výzvou zo dňa 02.09.2022 vyzvala žalovaného, aby napravil svoje nezákonný postup a zabezpečil ocenenie pozemkov v súlade so zákonom. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 27.09.2022 oznámil, že zotrváva na správnosti ocenenia pozemkov, pričom poznamenal, že v prípade, ak by bol pôvodný pozemok určený na zastavanie, nebolo by možné, aby za tento bolo možné uplatniť reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého aj bolo vydané rozhodnutie. Žalobkyňa k tomu uviedla, že litera zákona č. 229/1991 Zb. nevylučuje situáciu, že v prípade pôvodného pozemku išlo jeho charakterom o poľnohospodársku pôdu, ktorá však bola určená v budúcnosti na zastavanie, a teda nevylučuje ani aplikáciu § 14 ods. 1 vyhlášky č. 205/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 289/1990 Zb. Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky na ocenenie pôvodného pozemku, pretože ten bol v čase odňatia poľnohospodárskou pôdou, avšak určenou na zastavanie. 9. Žalobkyňa považuje za absolútne diskriminačné, aby sa pri poskytovaní náhradných pozemkov na strane pôvodných pozemkov pri určení ich hodnoty nezohľadňovala skutočnosť, že boli určené na zastavanie (hoci boli stále poľnohospodárskou pôdou), avšak na strane poskytovaných náhradných pozemkov sa pri určovaní ich hodnoty zohľadňovala skutočnosť', že sú podľa územného plánu určené na zastavanie. Takýto princíp nielenže nemá oporu vo vyhláške č. 205/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 289/1990 Zb. Ministerstva financií a Cien Slovenskej republiky ani v zákone č. 229/1991 Zb., ale je diskriminačný a protiústavný - nie je predsa možné, aby na okolnosť „možnosti zastavania pozemku” bolo prihliadané len pri vydávaní náhradných pozemkov - vytvára to situáciu, že oprávneným osobám (resp. ich právnym predchodcom) sa síce odňala poľnohospodárska pôda určená na zastavanie, avšak na možnosť jej využitia na zastavanie sa neprihliada — na druhej strane pri ocenení náhradných pozemkov sa už na možnosť' ich využitia na zastavanie prihliada. 10. Žalobkyňa si dovoľuje namietnuť aj tú skutočnosť, že k oceneniu pôvodného pozemku došlo bez toho, aby už bol zo strany žalobkyne alebo oprávnenej osoby uplatnený nárok na poskytnutie náhradného pozemku u Slovenského pozemkového fondu a ďalej, že žalobkyni ani oprávnenej osobe neboli poskytnuté podklady, na základe ktorých žalovaný pozemky ocenil.
11. Napádané opatrenie žalobkyňu ukracuje na jej právach a právom chránených záujmoch, konkrétne v tom, že nezákonným spôsobom určená výška náhrady je neprimerane nízka, pričom pri poskytovaní náhradného pozemku, resp. finančnej náhrady bude Slovenský pozemkový fond vychádzať práve z tohto ocenenia, a toto sa teda negatívne prejaví na hodnote náhradných pozemkov, resp. na výške finančnej náhrady, ktorá bude žalobkyni poskytnutá. Vyjadrenie k správnej žalobe žalovaný 12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, bola cena pozemku stanovená podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (ďalej len „BPEJ"), určenej Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom, Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy - Pôdna služba Banská Bystrica pod č. 2239/2022/2170107 zo dňa 14.07.2022. Pre horeuvedený pozemok bol 7 miestny kód BPEJ stanovený 0806012. Podľa prevodného číselníka BPEJ zo 7 miestneho na 5 miestny kód bol tento určený ako 80601. V zmysle Vyhlášky Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky č. 289/1990 Zb. príloha č. 9 pre kód BPEJ 80601 je určená sadzba 5,40 Kčs. za m2. Prepočtom na sumu v Eurách (5,40 : 30,126 = 0,1792) po zaokrúhlení predstavuje sumu 0,18 €. Žalovaný ďalej uviedol, že trvá na vyššie uvedenej cene k rozhodnutiu č. OU-DK-PLO-2022/000431-053, zo dňa 02.05.2022, právoplatnému dňa 23.05.2022 za časť vyvlastneného pozemku parcela č. 247 zapísaný v pkn. protokole č. 136 v k. ú. K. H. o výmere 800 m2 a má za to, že výška náhrady bola stanovená v súlade s platnými právnymi predpismi. Vyjadrenie ďalší účastník konania 1/ k správnej žalobe 13. F. G. ako ďalší účastník konania 1/ uviedla, že správnu žalobu považuje za dôvodnú a zároveň sa stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou obsiahnutou v žalobe a má za to, že súd má podanej správnej žalobe vyhovieť. Replika 14. Žalobkyňa opätovne uviedla, že považuje za absolútne diskriminačné, aby sa pri poskytovaní náhradných pozemkov na strane pôvodných pozemkov pri určení ich hodnoty nezohľadňovala skutočnosť, že boli určené na zastavanie (hoci boli stále poľnohospodárskou pôdou), avšak na strane poskytovaných náhradných pozemkov sa pri určovaní ich hodnoty zohľadňovala skutočnosť, že sú podľa územného plánu určené na zastavanie. Takýto princíp podľa žalobkyne nielenže nemá oporu vo vyhláške č. 205/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 289/1990 Zb. Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky, ale ani v zákone č. 229/1991 Zb. Posúdenie podstatných skutkových dôvodov a právnych argumentov 15. Na úvod si správny súd dovoľuje poznamenať, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci vedenej pod sp. zn. 1Svk/10/2023, žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. B., právne zastúpenej Nosko & Partners, s.r.o. so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava., IČO: 36 860 107, adresa pre doručovanie N. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Okresný úrad Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Námestie slobody 1, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DK-PLO-2022/000431-056 z 1.8.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 32S/1/2022 z 31.10.2022 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 32S/1/2022 z 31.10.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Uvedené konanie je v súčasnosti vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4S/9/2024. V odôvodnení kasačný súd uviedol, že ocenenie pôvodnej nehnuteľnosti, resp. nehnuteľností predstavuje teda osobitný správny akt orgánu verejnej správy a hoci sa formálne vydáva až po skončení reštitučného konania, aj ono je výsledkom administratívneho konania sui generis. Dané ocenenie má súčasne nesporný dopad i na subjektívne práva reštituenta, pretože predstavuje podklad pre následné uspokojenie reštituenta zo strany Slovenského pozemkového fondu, keďže sa ním kvantifikuje reštitučným rozhodnutím abstraktne priznaná náhrada. Inak povedané, výška ocenenia reštitučnej náhrady nie je výsledkom nejakých predzmluvných či zmluvných rokovaní medzi reštituentom a Slovenským pozemkovým fondom, ale určuje ju vo svojom ocenení vrchnostensky reštitučný orgán na podklade príslušného oceňovacieho predpisu. 16. Ocenenie pôvodnej nehnuteľnosti preto jednoznačne má povahu opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. 16. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 SSP na nariadenom pojednávaní dňa 28.05.2026 za prítomnosti žalobkyne, v neprítomnosti
žalovaného, ďalšieho účastníka 1/, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a v neprítomnosti ďalšieho účastníka 2/, preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Správny súd viažuc názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 31.01.2024 pod sp. zn. 1Svk/10/2023 skonštatoval že, napadnuté opatrenie predstavuje spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve, pretože ide o opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko ide o akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva a povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí, opatrení a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu, rozhodnutia alebo opatrenia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). 17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky č. 289/1990 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov (ďalej len „vyhláška č. 289/1990 Zb.“), cena za 1 m2 pozemku alebo jeho časti určeného na stavbu alebo na zriadenie záhrady alebo pozemku vedeného v evidencii nehnuteľností ako zastavaná plocha, nádvorie, záhrada, a nejde o pozemok oceňovaný podľa odseku 2, je: 250,- Kčs v hlavnom mieste Slovenskej republiky Bratislave 150,- Kčs v Banskej Bystrici, Košiciach, Piešťanoch, Sliači, Starom Smokovci, Štrbskom Plese, Tatranskej Lomnici a Trenčianskych Tepliciach 100,- Kčs v ostatných mestách, ktoré sú sídlom okresu, a v mestách, v ktorých pôsobia národné výbory I. kategórie19) 70,- Kčs v ostatných mestách 20,- Kčs v ostatných obciach. Cena sa upraví podľa prílohy č. 7. 18. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 289/1990 Zb., cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako orná pôda, ovocný sad, vinica alebo chmeľnica sa určí podľa sadzieb uvedených v prílohe č. 9. 19. Predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného č. OU-DK-PLO-2022/000431-056 zo dňa 01.08.2022, formálne nazvané ,,Ocenenie pozemkov, ktoré podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov nemožno vydať a preto sa poskytujú náhradné pozemky alebo náhrada v hotovosti“, ktorým bol priznaný nárok oprávnených osôb: A. B. a F. G. vo výške náhrady spolu 144 €. Z obsahu predmetného opatrenia vyplýva, že reštitučný nárok bol priznaný rozhodnutím Okresného úradu v Dolnom Kubíne, pozemkového a lesného úradu č. OU-DK-PLO-2022/000431-053 zo dňa 02.05.2022, a to oprávneným osobám: A. B., I. J., pozemok v katastrálnom území K. H., PKN vložka: XXX, PNK parcela: 247, druh pozemku: roľa, výmera m2: 800 m2, BPEJ: 80601, cena v € /m2: 0,18 €, cena pozemku v €: 144 €, spoluvlastnícky podiel: 1, cena podielu: 72 € a F. G., I. J., pozemok v katastrálnom území K. H., PKN vložka: XXX, PNK parcela: 247, druh pozemku: roľa, výmera m2: 800 m2, BPEJ: 80601, cena v € /m2: 0,18 €, cena pozemku v €: 144 €, spoluvlastnícky podiel: 1, cena podielu: 72 €. 20. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na bod 13. a 14. odôvodnenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Svk/10/2023 zo dňa 31.01.2024, že: ,,Reštitučný proces upravený zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) možno totiž rozdeliť do dvoch fáz. Prvú predstavuje administratívne reštitučné konanie, v rámci ktorého reštitučné orgány (de lege lata okresný úrad, pozemkový a lesný odbor ako prvostupňový orgán) vrchnostensky rozhodujú o uplatnenom reštitučnom nároku. Ak reštitučnému nároku vyhovejú, buď rozhodnú o vydaní pôvodnej nehnuteľnosti reštituentovi (k schvaľovaniu dohôd o vydaní nehnuteľnosti už v súčasnosti logicky nedochádza) alebo reštituentovi priznajú právo na náhradu, ak pôvodnú nehnuteľnosť nemožno vydať. Druhá fáza, ktorá logicky nasleduje, len ak bol reštitučný nárok úspešný, avšak reštituentovi nebolo možné vydať pôvodnú
nehnuteľnosť, spočíva v uspokojení priznanej reštitučnej náhrady. Na rozdiel od prvej fázy, tá druhá má výlučne súkromnoprávnu povahu. V rámci nej sa úspešný reštituent a štát zastúpený Slovenským pozemkovým fondom dohadujú na spôsobe uspokojenia náhrady, ktorého výsledkom je následne buď zmluva o bezodplatnom prevode náhradného pozemku zo štátu na reštituenta alebo zaplatenie peňažnej náhrady štátom reštituentovi. Hoci zákon č. 229/1991 Zb. len vo všeobecnosti vo vzťahu k náhradám v § 14 ods. 5 uvádza, že „Ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.“, je procesnou notorietou, že ocenenie pôvodných nehnuteľností na účel uspokojenia náhrady uskutočňuje prvostupňový reštitučný orgán. Toto ocenenie je následne podkladom pre predzmluvné rokovania medzi reštituentom a Slovenským pozemkovým fondom.“ 21. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalovaný pri oceňovaní pozemkov vychádzal z toho, že sa jednalo o poľnohospodársku pôdu a cena pozemku bola stanovená podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (ďalej len „BPEJ"), určenej Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom, Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy - Pôdna služba Banská Bystrica pod č. 2239/2022/2170107 zo dňa 14.07.2022. Pre pozemok bol 7 miestny kód BPEJ stanovený 0806012. Podľa prevodného číselníka BPEJ zo 7 miestneho na 5 miestny kód bol tento určený ako 80601. V zmysle Vyhlášky Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky č. 289/1990 Zb. príloha č. 9 pre kód BPEJ 80601 je určená sadzba 5,40 Kčs. za m2. Prepočtom na sumu v Eurách (5,40 : 30,126 = 0,1792) po zaokrúhlení predstavuje sumu 0,18 €, pričom žalovaný uviedol, že trvá na uvedenej cene k rozhodnutiu č. OU-DK-PLO-2022/000431-053, zo dňa 02.05.2022, za časť vyvlastneného pozemku parcela č. 247 zapísaný v pkn. protokole č. 136 v k. ú. K. H. o výmere 800 m2 a má za to, že výška náhrady bola stanovená v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa správneho súdu žalovaný však nezohľadnil zásadné skutkové okolnosti prípadu, ktoré mohli mať vplyv či už pozitívny alebo aj negatívny na výšku tejto náhrady. Pôvodný pozemok bol oceňovaný podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 205/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 289/1990 Zb. Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky, hoci bol pozemkom určeným na zastavanie v súlade s§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 205/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 289/1990 Zb. Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Preskúmavané opatrenie trpí vadou nezákonnosti, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia/opatrenia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia/ opatrenia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia/opatrenia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 22. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou uvádza, že za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať aj také opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého opatrenia. 23. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutí, prípadne opatrení, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I. ÚS 56/01. Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého opatrenia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 24. Vzhľadom na uvedené správny súd v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP, opatrenie žalovaného Okresného úradu Dolný Kubín č. OU-DK-PLO-2022/000431-056 zo dňa 01.08.2022 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude opätovne právne posúdiť vec vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci. Uvedené však automaticky ešte nemusí znamenať, že žalobkyňa bude v ďalšom konaní úspešná. 25. Správny súd žalobe vyhovel a napadnuté opatrenie zrušil, v nadväznosti na čo je žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, a preto jej správny súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania. 26. Ďalším účastníkom konania 1/a 2/ právo na náhradu trov konania priznané nebolo, nakoľko neboli splnené podmienky vyplývajúce z úpravy § 169 SSP, teda nebol preukázaný vznik trov konania na strane ďalších účastníkov konania v súvislosti s výslovne uloženou povinnosťou týmto subjektom zo strany správneho súdu a taktiež neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie ďalších trov konania týmto účastníkom. 27. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.