Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 4S/9/2024 5022200548 05. 06. 2024 JUDr. Michaela Kútiková ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200548.2
Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. B., právne zastúpená: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Okresný úrad Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor, so sídlom E. F. X, XXX XX D. B., za účasti ďalších účastníkov konania: 1) F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX H. X, adresa na doručovanie: I. XX, XXXXX J. K. L., M. J., 2) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DK-PLO-2022/000431-056 zo dňa 01. augusta 2022, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Súd návrh žalobkyne zo dňa 03. októbra 2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 03. októbra 2022, doručenou Krajskému súdu v Žiline, domáhala preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DK-PLO-2022/000431-056 zo dňa 01.08.2022. Rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, pozemkového a lesného odboru, číslo OUDK-PLO2022/000431-053 zo dňa 02. mája 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. mája 2022 (ďalej len „rozhodnutie”), bolo dedičkám po oprávnenej osobe: N. K. I., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. I. XXXX/X, XXX XX D. B., v čase uplatnenia nároku občan Slovenskej republiky, zomrelý 09.12.2008 podľa osvedčenia o dedičstve č. 7Dd/5/2009, a to žalobkyni a F. G., J. I., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, XXXXX H. X (sestra žalobkyne), priznané právo na náhradu za pôvodný pozemok: pozemok pôvodne zapísaný v pozemkovoknižnom protokole č. 136, ako pozemkovoknižná parcela č. 247, druh pozemku roľa v katastrálnom území O. H. v časti o výmere 800 m2 (ďalej len „pôvodný pozemok”). Náhradný pozemok poskytne v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb.) o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon”), Slovenský pozemkový fond na základe výzvy na vydanie náhrady do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Na základe tohto rozhodnutia bolo žalobkyni následne doručené aj ocenenie pôvodného pozemku, (ako pozemku, ktorý podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov nemožno vydať) zo dňa 01.08.2022 pod č. OU-DK-PLO-2022/000431-056, ktoré zabezpečil žalovaný (ďalej len „oznámenie o ocenení”). Oznámenie o ocenení bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 04.08.2022. Na základe tohto ocenenia bola vyčíslená náhrada žalobkyne vo výške 72,- EUR. Žalobkyňa nesúhlasila so spôsobom ocenenia, ktorý je protizákonný a diskriminačný, a teda ocenenie žalovaného považuje za opatrenie, ktoré ju ukracuje na jej právach a právom chránených záujmoch — konkrétne v tom, že nezákonným spôsobom určená výška náhrady je neprimerane nízka. Žalobkyňa ďalej namietala, že k oceneniu pôvodného pozemku došlo bez toho, aby už bol zo strany žalobkyne alebo oprávnenej osoby uplatnený nárok na poskytnutie náhradného pozemku u Slovenského pozemkového fondu a ďalej, že žalobkyni ani oprávnenej osobe neboli poskytnuté podklady, na základe ktorých žalovaný pozemky ocenil.
2. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 32S/1/2022 zo dňa 31. októbra 2022 bola správna žaloba žalobkyne odmietnutá ako neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Voči predmetnému uzneseniu žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky posúdil ako dôvodnú a uznesením sp. zn. 1Svk/10/2023 zo dňa 31. januára 2024 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 32S/1/2022 zo dňa 31. októbra 2022 o odmietnutí správnej žaloby postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení predmetného uznesenia kasačný súd okrem iného uviedol, že ocenenie pôvodnej nehnuteľnosti, resp. nehnuteľností predstavuje osobitný správny akt orgánu verejnej správy a hoci sa formálne vydáva až po skončení reštitučného konania, aj ono je výsledkom administratívneho konania sui generis. Dané ocenenie má súčasne nesporný dopad i na subjektívne práva reštituenta, pretože predstavuje podklad pre následné uspokojenie reštituenta zo strany Slovenského pozemkového fondu, keďže sa ním kvantifikuje reštitučným rozhodnutím abstraktne priznaná náhrada. Inak povedané, výška ocenenia reštitučnej náhrady nie je výsledkom nejakých predzmluvných či zmluvných rokovaní medzi reštituentom a Slovenským pozemkovým fondom, ale určuje ju vo svojom ocenení vrchnostensky reštitučný orgán na podklade príslušného oceňovacieho predpisu. Ocenenie pôvodnej nehnuteľnosti preto jednoznačne má povahu opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Zároveň sa v žiadnom prípade nemôže jednať o opatrenie procesnej, či predbežnej povahy, ako sa mylne vyjadril v napadnutom rozhodnutí krajský súd. Po vydaní ocenenia totiž už žiadne administratívne konanie nenasleduje, a to či už zo strany reštitučného orgánu alebo Slovenského pozemkového fondu, ktorý jednak nemá postavenie orgánu verejnej správy a súčasne vzťah ktorého s reštituentom je výlučne súkromnoprávny. 3. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: a) z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici, b) z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave, c) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach. 4. Žalobkyňa v správnej žalobe zo dňa 03. októbra 2022 zároveň požiadala, aby súd priznal žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 ods. 1 písm. a) SSP. Tento návrh odôvodnila tým, že vydanie oznámenia o ocenení pozemkov je predpokladom poskytnutia náhradného pozemku, resp. finančnej náhrady Slovenským pozemkovým fondom, ktorý bude vychádzať práve z tohto ocenenia. Určená výška náhrady je, podľa žalobkyne, neprimerane nízka, čo sa negatívne prejaví na hodnote náhradných pozemkov, resp. na výške finančnej náhrady, ktorá bude žalobkyni poskytnutá. 5. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 19. apríla 2024 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný sa však k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril. 6. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 9. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 11. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobkyne v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobkyňa neosvedčila, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 12. Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnila iba konštatovaním tvrdiacim, že určená výška náhrady v oznámení o ocenení pozemkov je neprimerane nízka, čo sa negatívne prejaví na hodnote náhradných pozemkov, resp. na výške finančnej náhrady, ktorá bude žalobkyni poskytnutá. Žalobkyňa však neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by dôvodila splnenie podmienok podľa § 185 písm. a) SSP. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. 13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. 15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobkyňou podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. 16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).