Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/26/2026 0826100427 16. 09. 2026 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100427.2
Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. E. X, XXX XX F. C. G., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Krčmárik, advokát, so sídlom Smetanova 365/1, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad v Žarnovici, katastrálny odbor, so sídlom Bystrická 53, 966 81 Žarnovica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Magebere-robotika, s.r.o., so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava, IČO: 54 110 050, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-156/2026 zo dňa 24.02.2026, takto rozhodol: Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.04.2026 zamieta. odôvodnenie: 1. Dňa 24.04.2026 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-156/2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zo dňa 24.02.2026, ktorým žalovaný podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a podľa § 31a písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) prerušil konanie vo veci návrhu na povolenie vkladu práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2026, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie G. H.. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, a to do právoplatného skončenia tohto konania. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím prerušil konanie podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona s tým, že ak vytýkané nedostatky nebudú odstránené, bude postupovať v súlade s § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona a konanie o povolení vkladu zastaví. Žalobca sa domnieval, že zastavením konania by bola porušená zásada priority podľa katastrálneho zákona a musel by opätovne podať návrh na vklad, čím by sa značne znevýhodnilo jeho postavenie z hľadiska zápisu jeho práv, nakoľko by už daný zápis nemohol byť vykonaný. Zároveň uviedol, že záložný veriteľ by si medzičasom mohol uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti formou dražby nehnuteľnosti. 3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.08.2026 k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že s jeho priznaním nesúhlasí, nakoľko v predmetnom konaní nebude pokračovať až do právoplatného ukončenia súdneho konania pod sp. zn. 5S/26/2026. 4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t.j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. 10. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto je potrebné, aby žalobca jednoznačne osvedčil opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 11. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh
na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. 12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku a s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca odôvodnil svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obavou, že ak nedostatky návrhu na vklad nebudú odstránené, žalovaný vkladové konanie podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastaví. Tým by podľa žalobcu bola porušená zásada priority podľa katastrálneho zákona a návrh na vklad by musel žalovanému zaslať opäť, čo by značne znevýhodňovalo jeho pozíciu z hľadiska zápisu jeho práv, keďže by už daný zápis nemohol byť vykonaný, a zároveň uviedol, že záložný veriteľ by si medzičasom mohol uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti formou dražby nehnuteľnosti. 13. Správny súd v súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukazuje na to, že je viazaný dispozičnou zásadou (§ 5 ods. 9 SSP), v zmysle ktorej sú účastníci povinní nielen tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Za kvalifikovanosť návrhu nesie zodpovednosť hlavne žalobca a jeho právny zástupca, pričom nie je úlohou súdu nahrádzať ich povinnosti a konkretizovať osobitné okolnosti prípadu a tie aj preukazovať. 14. Koncepcia odkladného účinku správnej žaloby predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, z ktorého musí byť zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci zo znenia ustanovenia § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami osvedčiť skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. 15. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. Žalobca v súvislosti s tvrdením, že žalovaný by mohol postupovať v súlade s § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona a konanie o povolení vkladu zastaviť, neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu bezprostrednej hrozby, závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle § 185 písm. a) SSP a ani tieto tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobcom predpokladané zastavenie vkladového konania nie je právnym následkom napadnutého rozhodnutia, ale iba možným výsledkom ďalšieho procesného postupu žalovaného, ku ktorému doposiaľ nedošlo. Takto formulovaná obava má preto len hypotetický charakter a neosvedčuje reálnu a bezprostrednú hrozbu závažnej ujmy. Z uvedeného dôvodu správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (zostal len v rovine hypotetických a všeobecných tvrdení), z ktorých by bolo možné dospieť k vyššie uvedenému záveru, ani nepredložil také dôkazy, ktoré by vyššie zmienený následok preukazovali. 16. Správny súd pri posudzovaní žalobcom tvrdenej hrozby prihliadol aj na vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.08.2026, podľa ktorého žalovaný nebude vo vkladovom konaní pokračovať až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného pod sp. zn. 5S/26/2026. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že v aktuálnom procesnom štádiu bezprostredne nehrozí zastavenie vkladového konania. Za daného procesného stavu a bez preukázania ďalších konkrétnych okolností preto nemožno žalobcom tvrdenú hrozbu považovať za dostatočne osvedčenú. 17. Pokiaľ žalobca ďalej odôvodnil svoj návrh na priznanie odkladného účinku tvrdením, že záložný veriteľ medzičasom uspokojí svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti v dražbe, správny súd považuje
toto tvrdenie za hypotetické. Žalobca neuviedol, že by výkon záložného práva už bol začatý, že by bola dražba oznámená alebo určený jej termín a ani nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu konkrétne úkony záložného veriteľa smerujúce k predaju nehnuteľnosti. Samotná budúca možnosť uspokojenia pohľadávky a predaja nehnuteľnosti preto neosvedčuje existenciu hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku podľa § 185 písm. a) SSP. 18. Správny súd preto dospel k záveru, že uvedené tvrdenia žalobcu nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi skutkovými tvrdeniami ani dôkazmi, z ktorých by bolo možné usudzovať, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu hrozí tvrdený následok v dôsledku okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. 19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)