Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 3Sf/18/2026 0826100209 02. 07. 2026 JUDr. Ing. Matúš Škarbala ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100209.2
Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: TRUMM s. r. o., so sídlom Kostolište 162, 900 62 Kostolište, IČO: 44 623 399, právne zastúpený: TAX LAW, s.r.o., so sídlom Radlinského 23A, 901 01 Malacky IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 105180416/2025 zo dňa 16.12.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Návrh žalobcu zo dňa 02.03.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou dňa 02.03.2026 Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) domáha preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 105180416/2025 zo dňa 16.12.2025 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“), ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č. 103347244/2025 zo dňa 19.08.2025 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a zároveň zrušenia aj protokolu prvostupňového orgánu verejnej správy č. 100429550/2025 zo dňa 27.01.2025. Rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 2 200,00 eur za zdaňovacie obdobie jún 2022 tak, že žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 103,94 eur a bola vyrubená daň v sume 2 096,06 eur. 2. Žalobca súčasne v správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny súdny poriadok“, alebo len „SSP“) navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. V rámci odôvodnenia svojho návrhu žalobca konštatoval, že správca dane vydaným rozhodnutím dorubil žalovanému v rámci daňovej kontroly za rok 2022 rozdiel na dani vo výške 39 885,89 eur. Základné imanie žalobcu tvorí peňažné imanie vo výške 5000 eur. Vzhľadom na výšku základného imania žalobca tvrdí, že okamžitým výkonom rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma predlženia v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Žiada preto súd, aby prihliadol na výšku základného imania žalobcu, obdobne ako v prípade uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 31S/141/2017 zo dňa 30.01.2018, v ktorom súd vo svojom odôvodnení uviedol: „Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.“ Žalobca konštatoval, že je riadne podnikajúci subjekt, vykonávajúci podnikanie už viac ako 15 rokov, riadne si plní svoje viaceré povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy a odvody, rovnako platí dane, ako aj každomesačnú daň z pridanej hodnoty. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že žalobca chce naďalej podnikať, avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Žalobca žiada, aby mohol naďalej podnikať, čo
by však v prípade nepriznania odkladného účinku žaloby nebolo možné. Medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami rozhodnutia je zjavný nepomer a vytvára neprimeraný negatívny následok pre žalobcu. Žalobca tak zhrnul, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný následok, pričom nejde o dôvody len všeobecnej povahy. Z uvedených dôvodov žiada, aby správny súd priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok. Navyše, priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a nedôjde ním k zásahu do práv tretích osôb. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi. 3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29.06.2026 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Poukázal na to, že osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalovaný ďalej zhrnul dôvody, ktoré žalobca predostrel súdu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a konštatoval, že žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu, ani žiadnym dôkazom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody ani finančnej škody, ako nenapraviteľného následku rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí ním tvrdený následok, žalovaný považuje návrh žalobcu za argumentačne nepodložený a právne neopodstatnený, preto navrhuje, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel. 4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 7. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 8. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
10. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery bodu 11. odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ 11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalobca v ňom neosvedčil dôvodnú obavu, že by okamžitým výkonom prvostupňového rozhodnutia, ktoré je potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd má za to, že v danom prípade nie je naplnená vyššie špecifikovaná hmotnoprávna podmienka, nakoľko v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie hrozby možných nenapraviteľných následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí tak vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených nimi predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 12. Žalobca úvodom návrhu na priznanie odkladného účinku akcentoval, že správca dane prvostupňovým rozhodnutím dorubil žalobcovi v rámci daňovej kontroly za rok 2022 rozdiel na dani vo výške 39 885,89 eur. Okamžitý výkon rozhodnutí správcu dane a žalovaného by podľa tvrdenia žalobcu mal pre neho nezvratné dôsledky, hrozila by mu závažná ujma predlženia v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii spojená s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť, a to s poukazom na výšku základného imania žalobcu, ktoré tvorí peňažné imanie vo výške 5000 eur. 13. Pokiaľ žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vzhľadom na výšku základného imania poukázal na hrozbu závažnej ujmy „predlženia“ v zmysle § 3 ZKR, správny súd považoval uvedený argument žalobcu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe za neopodstatnený. Základné imanie vyjadruje podľa § 58 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) ako „peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti“, avšak nevyjadruje hodnotu majetku obchodnej spoločnosti, preto hodnota základného imania žalobcu nie je pre posúdenie predlženia žalobcu v zmysle § 3 ZKR právne významná.
14. Správny súd ďalej uvádza, že v zmysle § 3 ods. 3 ZKR „predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky“. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil svoje tvrdenie o hrozbe predlženia v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 3 ZKR, nakoľko neosvedčil žiadnymi dôkazmi hodnotu záväzkov ani hodnotu majetku. Výška základného imania je vzhľadom na vyššie uvedené na rozdiel od obchodného majetku v podstate iba účtovnou veličinou, ktorá nevypovedá o reálnom stave majetku spoločnosti. Skutočná hodnota majetku spoločnosti závisí od viacerých faktorov, predovšetkým výsledkov jej hospodárenia, pričom sa prihliada nielen na samotnú výšku záväzkov či pohľadávok spoločnosti, ale napr. aj na hodnotu dlhodobého majetku spoločnosti, jej ekonomickú výkonnosť, či na opatrenia, ktoré spoločnosť sama vyvinie na svoje ozdravenie, či predídenie negatívnym dôsledkom výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia. Až pokiaľ žalobca osvedčí, že napr. tieto vymenované skutočnosti nepostačujú na krytie prípadných škôd, ktoré by mu potenciálne výkon žalobou napadnutého rozhodnutia spôsobil, je namieste uvažovať o vhodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca však netvrdil ani neosvedčil žiadnu z uvedených skutočností, ako ani iné skutočnosti, ktoré by považoval za relevantné na preukázanie svojich tvrdení. 15. Žalobca v rámci odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby poukázal na svoj dlhodobý výkon podnikateľskej činnosti (viac ako 15 rokov), v súvislosti s ktorým si plní viaceré povinnosti (je zamestnávateľom platiacim mzdy a odvody, plniaci si daňové povinnosti), v nadväznosti na čo žalobca potom argumentuje, že všetky uvedené činnosti a povinnosti by výkonom rozhodnutia žalovaného a správcu dane boli ohrozené a ukončené, nakoľko nepriznaním odkladného účinku správnej žaloby by jeho ďalšie podnikanie nebolo možné. Všetky tieto skutočnosti sú z pohľadu súdu v rovine všeobecných tvrdení bez toho, aby žalobca bližšie popísal a osvedčil výkon svojej podnikateľskej činnosti, či napr. prijal opatrenia na zníženie nákladov, či a na aké obdobie predpokladá príjmy v rámci realizácie podnikateľskej činnosti, ďalej napr. nekonkretizoval, ako by sa mu sťažilo / znemožnilo podnikanie v dôsledku výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia. 16. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť na peňažné plnenie, je zásahom do majetkovej sféry dotknutej osoby, avšak právna úprava odkladného účinku správnej žaloby nespája automaticky s každým rozhodnutím ukladajúcim povinnosť na peňažné plnenie odkladný účinok správnej žaloby. Pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyžaduje vyhodnotenie konkrétnych skutkových okolností, ktoré musia byť osvedčené. 17. Správny súd tak vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu konštatuje, že žalobca okrem nepredloženia žiadnych listinných dôkazov na podporu svojich tvrdení žiadnym spôsobom neosvedčil, no ani bližšie nepopísal svoju ekonomickú a majetkovú situáciu a vo vzťahu k nej nekonkretizoval eventuálny hroziaci dopad výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, na jeho podnikanie. Výška vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty v tejto konkrétnej veci v sume 2 200,00 eur (prípadne viacerých vyrubených rozdielov na dani z pridanej hodnoty v rámci daňovej kontroly za rok 2022) bez preukázania aktuálnej skutočnej finančnej a majetkovej situácie žalobcu sama o sebe taktiež nepreukazuje dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe, pretože dopad povinnosti zaplatiť vyrubenú daň (prípadne iné peňažné plnenie) je rozdielny v závislosti od toho, aké sú ekonomické pomery dotknutého subjektu. 18. Žalobca v ďalšej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prezentoval dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe spočívajúce v riadnom vykonávaní podnikateľskej činnosti žalobcom a plnení si povinností voči štátu a deklaroval vôľu pokračovať v podnikaní, pričom zdôraznil verejný záujem spočívajúci v platení miezd, odvodov, daní vrátane každomesačnej dane z pridanej hodnoty. Správny súd k uvedenej argumentácii žalobcu poznamenáva, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy (ako je to napr. pri inštitúte odkladu
platenia podľa § 57 Daňového poriadku), ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu, alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca však neosvedčil, že je nevyhnutné inštitútom odkladného účinku, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na žalobcu, chrániť jeho podnikateľskú činnosť. Poukaz na poctivý výkon podnikateľskej činnosti žalobcu neosvedčuje, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom spočívajúcim v ochrane fiškálnej politiky štátu. 19. Pokiaľ ide o žalobcovo tvrdenie, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný následok a pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom nejde o dôvody len všeobecnej povahy, je potrebné konštatovať, že na to, aby nešlo o všeobecné konštatovanie, je potrebné potenciálnu škodu, či závažnú ujmu, ktorú žalobca vníma ako hroziacu nevyhnutné vyjadriť spôsobom, aby jej dopad na existenciu a podnikateľskú činnosť žalobcu mohol súd vyhodnotiť na tento účel, a predovšetkým je potrebné opätovne zdôrazniť, že táto prípadná škoda má súvisieť s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ vznik takejto škody či závažnej ujmy a nenapraviteľného následku žalobca iba predpokladá, avšak ju neosvedčí dôkazmi preukazujúcimi súvis s výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia, nemožno takto deklarované negatívne následky žalobou napadnutého rozhodnutia považovať za hodnoverne osvedčené a ich vznik za bezprostredne hroziaci a zakladajúci nárok na poskytnutie ochrany jeho podnikateľskej činnosti inštitútom odkladného účinku. 20. Žalobca neodôvodnil, ani neosvedčil prípadnými dôkazmi ani ďalšiu zákonnú podmienku pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe na podklade neexistencie rozporu s verejným záujmom, pokiaľ len uviedol, že priznaním odkladného účinku nedôjde k zásahu do práv tretích osôb. 21. Pokiaľ žalobca poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/141/2017 zo dňa 30.01.2018, správny súd po oboznámení sa s obsahom tohto rozhodnutia konštatuje, že priznanie odkladu vykonateľnosti bolo v predmetnej veci odôvodnené výškou uloženej sankcie a formu podnikania žalobcu, pričom ide o rozhodnutie správneho súdu tej istej inštancie, ktoré nie je pre rozhodovanie správneho súdu v tomto konaní záväzné a nejde ani o publikované rozhodnutie správneho súdu vyššej inštancie zásadného významu. Preto pre rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe v tomto správnom súdnom konaní nebolo predmetné uznesenie právne relevantné. 22. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k presvedčivému záveru, že výkon žalobou napadnutého rozhodnutia by malo taký dopad na ekonomické a hospodárske postavenie žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval značnú hospodársku či finančnú škodu, či iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že by mu v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti, alebo ohrozená samotná jeho existencia. S akcentom na skutočnosť, ktorú už vyššie správny súd zdôraznil, je nutné mať na zreteli, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku právoplatnému rozhodnutiu v administratívnom konaní má zásadne výnimočný charakter, preto ak žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil skutočnosti vymienené v § 185 písm. a) SSP, nemožno jeho návrhu vyhovieť a správnej žalobe priznať odkladný účinok, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).