Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/4/2026 0826100066 09. 07. 2026 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100066.1
Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne pobytom XXX XX C. XXX, občan Ruskej federácie, právne zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BB2-102-002/2025-SK zo dňa 07.11.2025, takto rozhodol: Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.01.2026 zamieta. odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 22.01.2026 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB2-102-002/2025-SK zo dňa 07.11.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín č. PPZ-HCPBB8-696-016/2025-PC zo dňa 31.07.2025, ktorým bol žalobcovi v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 písm. a) a ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b), s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania, udelený v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o zrušení prechodného pobytu priamo zasahuje do zákonnej ochrany podľa § 131k zákona o pobyte cudzincov a má za následok okamžité ukončenie oprávneného pobytu žalobcu. Žalobca mal za to, že bez priznania odkladného účinku by správne orgány mohli pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu. 3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.06.2026 k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Podľa žalovaného žalobca neuviedol, ani neosvedčil žiadnymi dôkazmi, aká závažná ujma je spojená s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca predovšetkým neosvedčil ním tvrdenú skutočnosť, že povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky po zrušení prechodného pobytu je preňho závažnou ujmou. Ďalej podľa žalovaného žalobca hodnoverne neosvedčil, ani nepodložil prípadnými relevantnými dôkazmi návrh na priznanie odkladného účinku, obmedzil sa len na konštatovanie, že následky napadnutého rozhodnutia správneho orgánu predstavujú pre žalobcu okamžité ukončenie oprávneného
pobytu. Žalobca neuviedol, ani neosvedčil ďalšie zákonné podmienky vymedzené v ustanovení § 185 Správneho súdneho poriadku pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako hrozba značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, či neexistenciu rozporu s verejným záujmom. Žalovaný k zavádzajúcemu a hypotetickému tvrdeniu, že bez priznania odkladného účinku by správne orgány mohli pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalovaný uviedol, že zrušenie prechodného pobytu nezakladá automaticky vznik dôvodu na začatie konania vo veci administratívneho vyhostenia. Žalobca má v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov zákonnú povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Konanie vo veci administratívneho vyhostenia je samostatné správne konanie, vedené podľa odlišných ustanovení zákona o pobyte cudzincov a vyžadujúce individuálne posúdenie každého prípadu a splnenie zákonných dôvodov administratívneho vyhostenia. Na základe neaplikovateľnosti dôvodov uvedených žalobcom v správnej žalobe na ustanovenie § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku žalovaný navrhol, aby správny súd podľa § 188 Správneho súdneho poriadku zamietol žalobcovi návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) štátny príslušník tretej krajiny je povinný vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie prechodného pobytu a ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 31 ods. 4 poslednej vety, zamietla žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, zrušil prechodný pobyt, zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu, zrušil trvalý pobyt, zamietla žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, zrušil dlhodobý pobyt, zamietla žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, zamietla žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu alebo zrušil tolerovaný pobyt, je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky z iného dôvodu. 9. Podľa § 131k ods. 1 zákona o pobyte cudzincov platnosť prechodného pobytu, trvalého pobytu alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny (ďalej len „mimoriadna situácia“), sa predlžuje až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého žiadosť o obnovenie prechodného pobytu bola zamietnutá. V súvislosti s predĺžením platnosti pobytu podľa predchádzajúcej vety vydá policajný útvar so súhlasom ministerstva vnútra na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny doklad o pobyte s platnosťou určenou konkrétnym dátumom, ak je to potrebné na vykonávanie účelu pobytu.
10. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t.j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 11. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. 12. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto je potrebné, aby žalobca jednoznačne osvedčil opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. 14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o zrušení prechodného pobytu priamo zasahuje do zákonnej ochrany podľa § 131k zákona o pobyte cudzincov a má za následok okamžité ukončenie oprávneného pobytu žalobcu, a zároveň uviedol, že bez priznania odkladného účinku by správne orgány mohli pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu. 15. Správny súd v súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukazuje na to, že je viazaný dispozičnou zásadou (§ 5 ods. 9 SSP), v zmysle ktorej sú účastníci povinní nielen tvrdiť, ale predovšetkým
predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Za kvalifikovanosť návrhu nesie zodpovednosť hlavne žalobca a jeho právny zástupca, pričom nie je úlohou súdu nahrádzať ich povinnosti a konkretizovať osobitné okolnosti prípadu a tie aj preukazovať. 16. Koncepcia odkladného účinku správnej žaloby predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, z ktorého musí byť zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci zo znenia ustanovenia § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami osvedčiť skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. 17. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. Žalobca k tvrdeniu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o zrušení prechodného pobytu priamo zasahuje do zákonnej ochrany podľa § 131k zákona o pobyte cudzincov a má za následok okamžité ukončenie oprávneného pobytu žalobcu neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu bezprostrednej hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle § 185 písm. a) SSP, ani tieto tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca pritom ani netvrdil žiadne konkrétne individuálne okolnosti týkajúce sa jeho osobných, rodinných, pracovných alebo majetkových pomerov, z ktorých by bolo možné usudzovať, že výkon napadnutého rozhodnutia bude mať preňho závažnú ujmu alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Z uvedeného dôvodu správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (zostal len v rovine strohých a všeobecných tvrdení), z ktorých by bolo možné dospieť k vyššie uvedenému záveru, ani nepredložil také dôkazy, ktoré by vyššie zmienený následok preukazovali. 18. Pokiaľ žalobca odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku tvrdením, že bez jeho priznania by správne orgány mohli pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, správny súd považuje toto tvrdenie za hypotetické. Zo samotnej vykonateľnosti rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu bezprostredne nevyplýva vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Správny súd zároveň poukazuje na to, že žalobca netvrdil ani nijako neosvedčil, že by voči nemu už bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení alebo že by správny orgán vykonal konkrétne úkony smerujúce k jeho začatiu. Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 111 ods. 1 písm. p) ukladá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu, ak sa na území Slovenskej republiky nezdržiava z iného zákonného dôvodu. Až nesplnenie tejto povinnosti môže predstavovať jeden zo zákonných dôvodov na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 2 písm. n) zákona o pobyte cudzincov, pričom administratívne vyhostenie je predmetom samostatného správneho konania podľa ustanovenia § 77 a nasl. zákona o pobyte cudzincov, v rámci ktorého správny orgán posudzuje splnenie zákonných podmienok individuálne v každom jednotlivom prípade. Samotná možnosť začatia takéhoto konania preto neosvedčuje existenciu hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. 19. Správny súd preto dospel k záveru, že uvedené tvrdenia žalobcu nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi skutkovými tvrdeniami ani dôkazmi, z ktorých by bolo možné usudzovať, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Možnosť budúceho vedenia ďalšieho správneho konania podľa zákona o pobyte cudzincov takúto hrozbu neosvedčuje. 20. Vzhľadom na absenciu relevantných dôkazov zo strany žalobcu a na neosvedčenie skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v dôsledku okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)