Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 2S/71/2024 0824100957 04. 02. 2026 JUDr. Peter Piroš ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100957.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci slobodného prístupu k informáciám, takto rozhodol: I. Súd fiktívne rozhodnutie žalovaného - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru zo dňa 08.11.2024 a fiktívne rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne zo dňa 19.09.2024 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žalobca sa žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 26.08.2024 podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“) domáhal poskytnutia informácie, a to sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom (ďalej ako „Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom“) číslo: ORPZNM-262/2023. Uviedol, že informáciu žiada sprístupniť zaslaním, odpoveďou do jeho elektronickej schránky občana na ústrednom portáli verejnej správy sprístupnením celého spisu aj s obsahom a obalom. E-mailom od odosielateľa – C. D., zo dňa 27.08.2024 pre prijímateľa – E. F. odosielateľ prijímateľovi oznámil, že o podaní žalobcu je potrebné bezodkladne upovedomiť a postúpiť ho na priame vybavenie Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne (ďalej ako „Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne“), keďže ide o žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Predmetnú žiadosť o informácie následne e-mailom odosielateľ – E. F. zo dňa 27.08.2024 zaslal prijímateľovi – G. H. na ďalšie vybavenie. 2. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom vyrozumením zo dňa 30.08.2024 žiadateľovi (pozn. súdu - v tomto súdnom konaní žalobcovi) oznámilo, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií podaná podľa zákona č. 211/2000 Z. z. bola dňa 27.08.2024 postúpená oddeleniu komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne ako útvaru príslušnému na priame vybavenie danej agendy. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom následne v odpovedi zo dňa
05.09.2024 žalobcovi oznámilo, že dňa 27.08.2024 prevzal riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom jeho podanie zo dňa 26.08.2024, ktoré bolo pôvodne dňa 27.08.2024 zaslané na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne ako žiadosť o sprístupnenie informácií, o čom žalobcu upovedomili písomnosťou zo dňa 30.08.2024. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcovi oznámilo, že jeho podanie označené ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií“, ktorej predmetom bolo sprístupnenie celého spisu vrátane obsahu a obalu pod č. ORPZ-NM-262/2023 bolo napokon po konzultácii s Krajským riaditeľstvom PZ v Trenčíne posúdené podľa obsahu v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“). Žalobcovi bolo oznámené, že jeho podanie bolo vyhodnotené ako žiadosť o informácie týkajúce sa výkonu riadiacich a kontrolných oprávnení nadriadeného v služobnom pomere voči podriadenému policajtovi v rámci zákonom a internými predpismi ustanoveného rozsahu riadenia, organizovania, kontroly a hodnotenia výkonu štátnej služby podriadených policajtov, podľa ustanovení § 4 ods. 2 a § 49 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 73/1998 Z. z.“). Žalobcovi bolo ďalej oznámené, že jeho podanie sa týka organizačnej a riadiacej činnosti nadriadeného realizovanej jeho rozhodnutím. Výkon tejto činnosti, ktorej výsledkom bolo posúdenie jeho žiadosti o vydanie potvrdenia nadriadeného a spôsobilosť používať služobnú zbraň podľa § 17 ods. 5 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 190/2003 Z. z.“), nie konaním vo veciach služobného pomeru, ktoré by sa viedlo s policajtom ako s účastníkom konania. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom záverom uviedlo, že z uvedeného dôvodu nie je možné uplatniť práva účastníka konania a poskytnúť žalobcovi možnosť nahliadnutia do spisu. 3. Žalobca žiadosťou zo dňa 09.09.2024 (ďalej ako „žiadosť zo dňa 09.09.2024“) adresovanou Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z., požiadal Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne o poskytnutie informácie, a to sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Novom meste nad Váhom č. ORPZ-NM-262/2023. 4. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcu vyrozumením zo dňa 11.09.2024 vyrozumelo, že dňa 10.09.2024 mu bola doručená jeho písomnosť zo dňa 09.09.2024 označená ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií“ adresovaná na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne. Uviedlo, že elektronické podanie žalobcu je identické s jeho skorším podaním, ktoré už bolo vybavené dňa 05.09.2024 registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024, čo bolo žalobcovi dané na vedomie spolu s informáciou o spôsobe vybavenia veci. Žalobca žiadosťou zo dňa 12.09.2024 požiadal Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne podľa § 14 ods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. o písomné potvrdenie o podanej žiadosti zo dňa 09.09.2024. Uviedol, že táto žiadosť bola na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne doručená elektronicky dňa 09.09.2024 prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy so zaručeným podpisom. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcovi dňa 13.09.2024 oznámilo, že na základe jeho žiadosti zo dňa 12.09.2024 o vydanie písomného potvrdenia podľa § 14 ods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. potvrdzuje prijatie jeho žiadosti o sprístupnenie informácií. Uviedlo, že žiadosť žalobcu bola pôvodne doručená na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne a následne bola postúpená na vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ v Novom Meste nad Váhom, keďže predmetom žiadosti žalobcu bolo sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-262/2023. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcu zároveň opakovane informovalo o tom, že jeho žiadosť bola už skôr vybavená dňa 05.09.2024 registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024, o čom bol žalobca informovaný písomnosťou zo dňa 11.09.2024 spolu so spôsobom vybavenia veci. 5. Žalobca podal dňa 24.09.2024 na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, v ktorom poukázal na podanie svojej žiadosti zo dňa 09.09.2024. Uviedol, že v zákonnej lehote ôsmych pracovných dní (t. j. 19.09.2024) mu Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne požadované informácie nesprístupnilo, ani nevydalo písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Podľa žalobcu v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. nečinnosťou povinnej osoby došlo k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o informácie (tzv. fiktívneho rozhodnutia). Uviedol, že podľa nariadenia Ministerstva vnútra SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru zabezpečuje poskytovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru zabezpečuje úlohy v oblasti poskytovania informácií. Poukázal na to, že dňa 11.09.2024 bol listom Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom informovaný o spôsobe vybavenia jeho žiadosti,
avšak takýto list nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktorý má formálne nedostatky, ale ide o nulitný akt, keďže povinnou osobou je v danom prípade Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne. Žalobca sa odvolal aj proti listu č. ORPZ-NM-386-006/2024 v spojení s registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024 Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom. 6. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne žalobcovi listom zo dňa 25.09.2024 oznámilo, že jeho podanie nie je možné vybaviť ako riadny opravný prostriedok v režime Správneho poriadku z dôvodu, že nie sú splnené zákonom stanovené objektívne znaky opravného prostriedku, ktoré by umožnili uplatniť suspenzívne a devolutívne účinky jeho podania. Objektívne znaky sa vzťahujú na spôsobilosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a ich posúdenie je potrebné k samotnému posúdeniu zákonnosti opravného prostriedku. Ak sa smeruje opravný prostriedok proti úkonu, ktorý nie je rozhodnutím, nie je možné uplatniť jeho právne účinky. Uviedlo, že žalobcom podaný opravný prostriedok nespĺňa zákonné podmienky objektívnej procesnej spôsobilosti k vyvolaniu účinkov riadne podaného odvolania a z tohto dôvodu nie je možné na jeho základe začať riadne odvolacie konanie. Poukázalo na to, že Správny poriadok v § 19 ods. 2 určuje podmienky posudzovania podaní doručovaných správnym orgánom. Zákon o slobode informácií ako lex generalis vo vzťahu k právu na informácie sa použije vždy, ak neexistuje špeciálna právna úprava, ktorá sa vzťahuje k určitému úseku verejnej správy, ktorý upravuje problematiku poskytovania určitej formy informácií. Špeciálna právna norma deroguje postavenie zákona o slobode informácií a umožňuje tak orgánu verejnej moci použiť na vybavenie veci ustanovenie príslušného špeciálneho zákona. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne konštatovalo, že k fiktívnemu rozhodnutiu by mohlo dôjsť v prípade, ak by správny orgán povinnej osoby podanie žalobcu nevybavil žiadnym zákonným spôsobom a márne by uplynula lehota určená zákonom č. 211/2000 Z. z. Zdôraznilo, že podanie žalobcu bolo fakticky vybavené zo strany Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne v režime Správneho poriadku. Pri vybavení podania žalobcu bol priamo aplikovaný jeden z princípov zákona o slobode informácií, ktorý je spojený s princípom subsidiarity aplikácie Správneho poriadku, a to je princíp prednosti obsahu pred formou. Uviedol, že tento princíp je priamo vyjadrený ustanovením § 19 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211 /2000 Z. z. a priznáva orgánu verejnej moci právo posúdiť každé podanie podľa jeho obsahu. Tak, ako v napadnutom prípade, ak je z obsahu podania zrejmé, že vzhľadom na individuálny charakter ide o bežné podanie, je na rozhodnutí orgánu verejnej moci ako podanie vybaví, pričom nie je viazaný striktne iba jedným vybraným druhom právneho predpisu. Postup podľa Správneho poriadku nie je možné považovať za nezákonný a fakt, že v danom prípade bola vec fakticky odovzdaná na Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom ako podanie týkajúce sa organizačnej činnosti nadriadeného, nemôže byť dôvodom na vyslovenie záveru o vzniku fiktívneho rozhodnutia. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne poukázalo tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sži 21, 22, 23/2012 a sp. zn. 5Sži /8/2012), z ktorej vyplýva, že faktické vybavenie má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Podľa Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne konštatovanie, že v danej veci bol porušený postup určený zákonom č. 211/2000 Z. z. nebolo správne, pretože podanie bolo fakticky a riadne vybavené reálnou faktickou činnosťou v súlade so zákonom v pôsobnosti Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom, a teda na postup pri vybavení veci sa nevzťahovali lehoty a iné povinnosti určené zákonom č. 211/2000 Z. z. S ohľadom na uvedené Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne žalobcovi oznámilo, že jeho podanie obsahujúce odvolanie proti fiktívnym rozhodnutiam považuje za neopodstatnené. Zároveň žalobcovi oznámil, že časť jeho podania vo veci odvolania proti listu č. ORPZ-NM-386-006/2024 v spojení s registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024 bola postúpená na Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom. 7. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcovi podaním zo dňa 01.10.2024 oznámilo, že po preskúmaní jeho podania zistilo, že jeho podanie nie je možné vybaviť ako riadny opravný prostriedok v režime Správneho poriadku, pretože nespĺňa zákonom stanovené objektívne znaky opravného prostriedku. Uviedlo, že pôvodné podanie žalobcu bolo fakticky vybavené v režime Správneho poriadku, čím nedošlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia s poukazom na registratúrne záznamy č. ORPZ-NM-386-004/2024 v spojení s č. ORPZ-NM-386-006/2024 a č. ORPZ-NM-386-008-2024. Uviedlo, že postup pri vybavovaní pôvodného podania žalobcu bol v súlade so zákonom a jeho odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu považuje za neopodstatnené. Správna žaloba 8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia
žalovaného – prezidenta Policajného zboru zo dňa 08.11.2024, ako aj fiktívneho rozhodnutia Krajského riaditeľa PZ v Trenčíne zo dňa 19.09.2024 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že podanou žalobou napáda fiktívne rozhodnutie prezidenta Policajného zboru zo dňa 08.11.2024, nakoľko podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. sa predpokladá, že vydal rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 24.09.2024, ktoré bolo prvostupňovému orgánu – Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne doručené dňa 24.09.2024. 9. Žalobca poukázal na znenie § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. Z., podľa ktorého sa predpokladá, že fiktívnym rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne bolo dňa 19.09.2024 rozhodnuté o žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024 doručenej prvostupňovému orgánu, ktorým povinná osoba žalobcovi odmietla poskytnutie informácie, pričom za deň doručenia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (t. j. 22.09.2024). Žalobca uviedol, že dňa 09.09.2024 požiadal Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne, ako správny orgán povinnej osoby, ktorou je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, určený aplikáciou § 6 ods. 2 Správneho poriadku o poskytnutie informácie v znení: „Vec: Žiadosť o sprístupnenie informácií. Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, žiadam poskytnutie informácie a to sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva PZ SR v Novom Meste nad Váhom číslo: ORPZ-NM-262/2023. Informáciu žiadam sprístupniť zaslaním odpovede do mojej elektronickej schránky občana na ústrednom portáli verejnej správy sprístupnením celého spisu aj s obsahom a obalom.“ Žalobca konštatoval, že prvostupňový orgán v lehote podľa zákona požadovanú informáciu nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie, ktorým by informáciu odmietol sprístupniť. Na jeho odvolanie podané po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňový orgán nevydal rozhodnutie, ktorým by zrušil svoje fiktívne rozhodnutie ani žalobcu ako žiadateľa neinformoval o predložení spisového materiálu odvolaciemu orgánu. Žalobca zdôraznil, že po uplynutí lehoty na predloženie spisového materiálu a lehoty na rozhodnutie odvolacieho orgánu sa predpokladá, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalobca poukázal na § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého rozhodnutie žalovaného treba považovať za nezákonné z dôvodu, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, predovšetkým neobsahuje odôvodnenie, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné, čo je samo o sebe dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia (§ 250j ods. 2 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 10. Podľa žalobcu na základe všetkých uvedených dôvodov sú napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, na základe čoho je daný dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) a ods. 3 písm. a) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu podľa § 191 ods. 4 SSP. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.02.2025 poukázal na § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 19 ods. 2 Správneho poriadku a poznamenal, že k vysporiadaniu sa so žalobnou argumentáciou žalobcu je potrebné zadefinovať procesný charakter celého konania, ktoré bolo vedené vo veci pôvodného podania žalobcu zo dňa 26.08.2024 a ktoré sa obsahovo a vecne zhodovalo s opakovanou žiadosťou zo dňa 09.09.2024 uvedenou v podanej žalobe. Podľa žalovaného žalobca bez zjavného dôvodu účelovo obchádza vlastné úkony, ako aj úkony oprávneného orgánu, ktoré predchádzali jeho podaniu zo dňa 09.09.2024, ktoré uviedol v podanej žalobe. 12. Žalovaný poukázal na celý priebeh administratívneho konania a vo vzťahu k žalobným argumentom deklarovaným v správnej žalobe poukázal na § 19 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý určuje podmienky posudzovania podaní doručovaných správnym orgánom. Uviedol, že zákon o slobode informácií ako lex generalis vo vzťahu k právu na informácie sa použije vždy, ak neexistuje špeciálna právna úprava, ktorá sa vzťahuje k určitému úseku verejnej správy, ktorý upravuje problematiku poskytovania určitej formy informácií. Špeciálna právna norma deroguje postavenie zákona č. 211/2000 Z. z. a umožňuje tak orgánu verejnej moci použiť na vybavenie veci ustanovenie príslušného špeciálneho zákona. 13. Zdôraznil, že prvotná žiadosť žalobcu, rovnako ako aj jeho žiadosť zo dňa 09.09.2024, ktorá je predmetom podanej žaloby, sa obsahovo viazali na informácie pochádzajúce z výkonu štátnej služby žalobcu a plnenia povinností jeho nadriadeného a vo všeobecnosti sa týkali výkonu riadiacich
a kontrolných oprávnení nadriadeného v služobnom pomere voči podriadenému policajtovi v rámci zákonom a internými predpismi ustanoveného rozsahu riadenia, organizovania, kontroly a hodnotenia výkonu štátnej služby podriadených policajtov podľa § 4 ods. 2 a § 49 zákona č. 73/1998 Z. z. Poukázal na to, že pri vybavení oboch podaní žalobcu bol priamo aplikovaný jeden z princípov zákona o slobode informácií, ktorý je spojený s princípom subsidiarity aplikácie Správneho poriadku, a to je princíp prednosti obsahu pred formou. Tento princíp je priamo vyjadrený § 19 Správneho poriadku a v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. priznáva orgánu verejnej moci právo posúdiť každé podanie podľa jeho obsahu. V prípade opísanom žalobcom v podanej žalobe bolo podľa žalovaného z obsahu podania zrejmé, že vzhľadom na individuálny charakter ide o podanie osoby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru voči svojmu nadriadenému v služobnom pomere, ktorého vybavenie je plne v kompetencii nadriadeného, ktorý v mene štátu koná vo veciach služobného pomeru vo vymedzenom rozsahu. Podania žalobcu sa podľa žalovaného teda týkali rozhodovacej a riadiacej činnosti nadriadeného súvisiacej s vydaním potvrdenia nadriadeného o spôsobilosti žalobcu používať služobnú zbraň. 14. Žalovaný uviedol, že k fiktívnemu rozhodnutiu tak, ako to konštatuje žalobca v podanej žalobe by mohlo dôjsť v prípade, ak by orgán verejnej moci jeho podanie nevybavil žiadnym zákonným spôsobom a márne by uplynula lehota určená zákonom č. 211/2000 Z. z. Konštatoval, že podanie žalobcu bolo fakticky vybavené zo strany Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom v režime zákona č. 73/1998 Z. z. s odkazom na Správny poriadok a rovnako aj jeho podanie označené ako odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu bolo fakticky vybavené zo strany Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne v režime Správneho poriadku. Podľa žalovaného postup podľa Správneho poriadku nie je možné považovať za nezákonný a fakt, že v danom prípade bola vec fakticky odovzdaná na Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom ako podanie týkajúce sa organizačnej činnosti nadriadeného, nemôže byť dôvodom na vyslovenie záveru o vzniku fiktívneho rozhodnutia. Rovnako tak dôvodom na vyslovenie záveru o vzniku fiktívneho rozhodnutia o odvolaní podľa žalovaného nemôže byť to, že podanie označené ako odvolanie bolo vybavené fakticky s odkazom na Správny poriadok s poukazom na absenciu objektívnej spôsobilosti napadnutého rozhodnutia. 15. Žalovaný poukázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sži 21, 22, 23/2012, sp. zn. 5Sži/8/2012 ), podľa ktorej je zrejmé , že faktické vybavenie veci má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím. Na záver zdôraznil, že všetky podania žalobcu boli fakticky a riadne vybavené reálnou faktickou činnosťou v súlade so zákonom v pôsobnosti Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom a Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, teda na postup pri vybavovaní podaní žalobcu sa nevzťahovali lehoty a iné povinnosti určené zákonom č. 211/2000 Z. z. Žalovaný na základe všetkých uvedených súvislosti navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Replika 16. Žalobca v podanej replike zo dňa 05.11.2025 uviedol, že ako žiadateľ podľa zákona o slobodnom prístupe neobchádzal nič, žiadne vlastné úkony a ani úkony povinnej osoby, pričom zotrval na názore, že informáciu žiadal podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a v súlade s ním. K vyjadreniu žalovaného o podaní zo dňa 26.08.2024 uviedol, že nevie ako sa do spisového materiálu po zaslaní jeho žiadosti dostala informácia o urobenom podaní, nevie, že vo veci bolo vedené konanie alebo aké úkony správny orgán urobil. Pravdou je, že prvotne žiadal o informáciu Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom, ktoré jeho žiadosť odignorovalo a odmietlo informácie sprístupniť. V žiadnej fáze konania nebolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácie tak, aby mohlo byť preskúmané súdom a zo strany žalovaného podľa žalobcu ide o snahu zmariť prístup k informáciám vytvoreným štátnym orgánom, ktoré sú požadované na základe zákona č. 211/2000 Z.z. 17. K poukazu žalovaného na faktické vybavenie veci, ktoré má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím uviedol, že podľa neho bol prakticky a reálne použitý princíp moci vo forme „vykašleme na tvoje práva“ a žiaden spis nedostaneš, s tým, že dané osoby si uvedomujú svoju pozíciu v systéme a takýmto spôsobom sú utajované informácie, na ktoré má každý právo v demokratickom systéme. 18. Žalobca poukázal na to, že výslovne označil právny základ svojej žiadosti a jednoznačne formuloval, že ide o žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., čím založil povinnosť orgánu verejnej
moci konať v režime zákona č. 211/2000 Z. z., teda vysporiadať žiadosť v lehote podľa § 17 zákona č. 211/2000 Z. z. a rozhodnúť v prípade odmietnutia podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. 19. Zdôraznil, že Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom síce reagovalo, avšak nepostupovalo podľa zákona č. 211/2000 Z. z., ale v rozpore s ním, teda bez vydania riadneho rozhodnutia o odmietnutí žiadosti, ako to prikazuje § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Namiesto rozhodnutia poskytlo iba neformálnu odpoveď, ktorá nemala náležitosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku a neobsahovala poučenie o opravnom prostriedku, teda takýto postup nie je vybavením žiadosti v zmysle infozákona a preto má za to, že orgán žiadosti nevyhovel, teda nastalo fiktívne rozhodnutie o odmietnutí informácie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Tiež poukázal na to, že Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne ako nadriadený orgán po podaní odvolania žalobcu žiadnym zákonným spôsobom nerozhodlo, čo iba potvrdzuje stav nečinnosti a existenciu fiktívneho rozhodnutia aj v druhom stupni. 20. Argument žalovaného o tom, že žiadosť o sprístupnenie spisu má byť vybavená v režime Správneho poriadku alebo zákona č. 73/1998 Z. z. považoval za účelový a právne nesprávny, pričom v tejto súvislosti poukázal na zákon č. 211/2000 Z. z., ktorý každému priznáva právo na prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré má orgán verejnej moci k dispozícii, pokiaľ nejde o zákonom vylúčené informácie. 21. Vo vzťahu k poukazu žalovaného na judikatúru Najvyššieho súdu SR žalobca uviedol, že táto sa týka prípadov, keď orgán žiadosť reálne vybavil podľa príslušného zákona, teda vydal rozhodnutie alebo informáciu poskytol a nie na situácie, keď orgán vôbec nevydal rozhodnutie podľa infozákona. Podľa žalobcu v danom prípade k faktickému vybaveniu v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. nedošlo, pretože orgán nepostupoval v zákonnom režime, nevydal rozhodnutie a neumožnil preskúmanie svojho postupu odvolacím orgánom. S ohľadom na uvedené žalobca zotrval na podanej žalobe. Duplika 22. Žalovaný v podanej duplike zo dňa 25.11.2025 uviedol, že sporným bodom medzi žalobcom a žalovaným je, či úradný list označený ako „A. B., žiadosť o sprístupnenie informácií - odpoveď“ zo dňa 05.09.2024 a následné oznámenie k podaniu žalobcu označeného ako „Odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií“ spĺňajú náležitosti rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., a teda, či sa žalobca mal v konaní domáhať preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. alebo preskúmania úradných listov, ktorým Okresné riaditeľstvo PZ Nové Mesto nad Váhom vybavilo žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 26.08.2024. V tejto súvislosti poukázal na to, že uvedenou situáciou sa podrobne zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.06.2023, z ktorého odcitoval jednotlivé body odôvodnenia. 23. Žalovaný uviedol, že podľa neho v konaní o žiadosti žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nedošlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže žalobcovi bola poskytnutá riadna odpoveď na jeho žiadosť, ktorej obsah mu umožňoval predostrieť kvalifikovanú argumentáciu voči nesprístupneniu požadovaných informácií, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z podaní samotného žalobcu, ktorý v replike uvádza, že „Argument žalovaného, že žiadosť o sprístupnenie celého spisu má byť vybavená v režime Správneho poriadku alebo zákona č. 73/1998 Z. z., je účelový a právne nesprávny“. Žalovaný zdôraznil, že podľa jeho názoru sa žalobca mal správnou žalobou domáhať preskúmania zákonnosti úradných listov, ktorými bola vybavená jeho žiadosť, resp. podanie označené ako odvolanie. S ohľadom na uvedené zotrval na tom, aby správny súd žalobu zamietol. Konanie pred správnym súdom 24. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania ani správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej
stránke súdu dňa 21.01.2026 v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.02.2026 (§ 137 ods. 3 SSP). 25. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto zrušil napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Relevantné zákonné ustanovenia 26. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 27. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.; o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 28. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.; odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Posúdenie opodstatnenosti žaloby-podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 29. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci bolo posúdenie, či postup orgánov verejnej správy pri vybavovaní žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024 bol v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. a či pri vybavovaní tejto žiadosti nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu. 30. Správny súd s ohľadom na priebeh administratívneho konania uvedený v odsekoch 1 až 7 odôvodnenia tohto rozsudku považoval za kľúčové vysporiadať sa v prvom rade s listom Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.09.2024, ktorým bola vybavená žiadosť žalobcu zo dňa 09.09.2024 adresovaná Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne a následným vybavením odvolania Krajským riaditeľstvom PZ v Trenčíne zo dňa 25.09.2024 a určením povinnej osoby na vybavenie žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024. 31. Z obsahu odpovede Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom vyplynulo, že žiadosť žalobcu zo dňa 09.09.2024 vybavilo tak, že ho vyrozumelo o tom, že jeho žiadosť bola identická s jeho skorším podaním, ktoré bolo vybavené dňa 05.09.2024 registratúrnym záznamom Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-386-004/2024, čo mu bolo dané na vedomie spolu s informáciou o spôsobe vybavenia veci. Následne po dopyte žalobcu o vydanie písomného potvrdenia adresovaného Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne zo dňa 12.09.2024, mu Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom oznámením č. ORPZ-NM-386-008/2024 zo dňa 13.09.2024 potvrdilo prijatie žiadosti o sprístupnenie informácie a informovalo ho o tom, že jeho žiadosť pôvodne doručená Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne bola následne postúpená na vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ v Novom Meste nad Váhom, keďže jej predmetom bolo sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-262/2023. Zároveň žalobcu Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom v tomto oznámení opakovane informovalo o tom, že jeho žiadosť bola už skôr vybavená dňa 05.09.2024 registratúrnym záznamom Okresného riaditeľstva
PZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-386-004/2024, o čom bol informovaný písomnosťou zo dňa 11.09.2024 (registratúrny záznam č. ORPZ-NM-386-006/2024) spolu so spôsobom vybavenia veci. Správny súd považuje za dôležité uviesť, že z obsahu podanej žiadosti žalobcu zo dňa 09.092024 vyplynulo, že jej predmetom bolo poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., konkrétne poskytnutie informácie, a to „sprístupnenie informácií zo spisu okresného riaditeľstva PZ SR v Novom Meste nad Váhom číslo: ORPZ-NM-262/2023.“ S ohľadom na uvedené podľa správneho súdu bola žiadosť žalobcu adresovaná Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne podaná v režime zákona č. 211/2000 Z. z., na základe čoho v súlade s § 2 tohto zákona bola na jej vybavenie príslušná povinná osoba, ktorou v tomto prípade bolo Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne, ako štátny orgán – organizačná zložka Policajného zboru vykonávajúca pôsobnosť v rámci kraja. Ustanovenie § 15 zákona č. 211/2000 Z. z. umožňuje povinnej osobe v prípade, ak požadovanými informáciami nedisponuje a má vedomosť o tom, kde ich je možné získať, postúpiť žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má informácie k dispozícii a toto postúpenie oznámiť bezodkladne žiadateľovi, ktorý postup však v súlade so zákonom v preskúmavanej veci nebol realizovaný, pretože Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne postúpilo žiadosť žalobcu zo dňa 09.09.2024 na vybavenie bez toho, aby žalobcu o tomto postupe informovalo a až dodatočne o postúpení veci informovalo žalobcu po jeho dopyte Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom. Z hierarchickej štruktúry Policajného zboru vyplýva, že okresné riaditeľstvo je podriadené krajskému riaditeľstvu, teda z pohľadu zákona vo vzťahu k žiadanej informácii išlo podľa názoru správneho súdu stále o informáciu, v rámci pôsobnosti Policajného zboru, ktorú si v prípade, ak ňou krajské riaditeľstvo nedisponovalo, mohlo vyžiadať. 32. Proti rozhodnutiu povinnej osoby je podľa § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. možné podať odvolanie, o ktorom rozhoduje nadriadený orgán, pričom v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. upravujúceho vnútornú organizačnú štruktúru Policajného zboru, sú krajské riaditeľstvá podriadené Prezídiu Policajného zboru, ktoré riadi a kontroluje ich činnosť. Na základe uvedeného je tak bezprostredne nadriadeným orgánom Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, Prezídium Policajného zboru. 33. Správny súd uvádza, že v prejednávanej veci došlo k vybaveniu žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024 listom Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.09.2024, z ktorého obsahu vyplynulo, že mu požadovanú informáciu nesprístupnilo s odkazom na skoršie vybavenie jeho obdobnej žiadosti, v ktorom vybavení poukázalo na to, že podanie žalobcu sa týkalo organizačnej a riadiacej činnosti nadriadeného realizovanej jeho rozhodnutím, a preto nebolo možné uplatniť práva účastníka konania a poskytnúť žalobcovi možnosť nahliadnutia do spisu. K následnému vybaveniu žalobcom podaného odvolania došlo listom Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 25.09.2024, v ktorom bolo žalobcovi v podstate oznámené, že jeho podanie nebolo možné vybaviť ako riadny opravný prostriedok, pretože nespĺňalo zákonom požadované znaky opravného prostriedku. Zároveň Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne žalobcovi oznámilo, že jeho podanie bolo fakticky vybavené v režime Správneho poriadku a pri vybavení podania bol priamo aplikovaný jeden z princípov zákona č. 211/2000 Z. z. spojený s princípom subsidiarity aplikácie Správneho poriadku, a to princípu prednosti obsahu pred formou. 34. S ohľadom na uvedené podľa správneho súdu možno v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 171/1993 Z. z. uzavrieť, že povinnou osobou na vybavenie žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024 bolo v predmetnej veci Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne a osobou, oprávnenou na vybavenie podaného odvolania žalobcom bolo Prezídium Policajného zboru. 35. Vzhľadom na listy Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.09.2024 a Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 25.09.2024, ktorými tieto orgány vybavili žiadosť žalobcu zo dňa 09.09.2024 správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s ich obsahom, keďže týmito listami uvedené orgány odpovedali na žiadosť žalobcu zo dňa 09.09.2024 ako žiadateľa o poskytnutie informácií. 36. V tejto súvislosti je podľa správneho súdu potrebné poukázať na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., z ktorého vyplýva, že ak povinná osoba žiadateľovi nesprístupní úplne všetky požadované informácie, tak je o nesprístupnení povinná vydať písomné rozhodnutie. Správny súd uvádza, že aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby podpísaný, resp. vydaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola
zamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti a nie z jej názvu, označenia či formy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.06.2023), v zmysle ktorého: „27. V praxi povinných osôb vznikajú rôzne variácie vybavenia infožiadosti, ktoré je náročné jednoznačne podriadiť pod jeden z vyššie uvedených troch spôsobov predpokladaných § 18 Infozákona. Problematickými bývajú najmä situácie, kedy povinné osoby vybavia žiadosti rôznymi neformálnymi listami a oznámeniami bez súčasného sprístupnenia informácií a bez súčasného vydania písomného rozhodnutia, ktoré by obsahovalo všetky nevyhnutné formálne a obsahové náležitosti podľa príslušných ustanovení Infozákona a Správneho poriadku (vrátane výroku, odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku). Zvláštnu kategóriu problematických spôsobov vybavenia infožiadosti tvoria situácie, akou je aj prejednávaný prípad, kedy žiadateľ požaduje v jednom podaní väčšie množstvo informácií a povinná osoba žiadosť vybaví jedným aktom - oznámením, ktorým vyhovie žiadosti len sčasti, no vo zvyšnej časti už zámerne nevydá alebo opomenie vydať písomné negatívne rozhodnutie. 28. Pokiaľ ide o podmienku pre nástup fikcie vydania negatívneho rozhodnutia formulovanú § 18 ods. 3 Infozákona spočívajúcu v nevydaní rozhodnutia (t. j. „v lehote na vybavenie žiadosti nevydala rozhodnutie“), nie je právna úprava jednoznačná v tom, žeby presne definovala, čo sa za vydanie rozhodnutia považuje a čo už nie. V dôsledku tejto nejednoznačnosti sa mnohé konkrétne spôsoby vybavenia infožiadosti nachádzajú v „šedej zóne“, na pomedzí medzi písomným negatívnym rozhodnutím podľa § 18 ods. 2 Infozákona a fiktívnym negatívnym rozhodnutím podľa § 18 ods. 3 Infozákona. Hranica medzi týmito inštitútmi je tenká a v každom jednotlivom prípade treba citlivo zvažovať, akým spôsobom bola infožiadosť vybavená, a to práve vzhľadom na obsah odpovede povinnej osoby. Súčasne platí, že ak právna úprava nie je jednoznačná a dovoľuje rôzne možnosti výkladu, na účely posúdenia, či správny súd vôbec vezme vec do súdneho prieskumu, sa treba prikloniť k výkladu, ktorý je v prospech realizácie základných práv, v tomto prípade práva na súdnu ochranu, resp. práva na informácie zaručených Ústavou SR a medzinárodnými dokumentmi. 32. Kasačný súd teda rešpektuje doterajšiu judikatúru v tom, že fiktívne rozhodnutie je nástrojom pre absolútnu nečinnosť povinnej osoby a že faktické vybavenie žiadosti má mať prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia. Súčasne však uvádza, že k stavu obdobnému absolútnej nečinnosti môže dôjsť aj vtedy, keď je akt povinnej osoby adresovaný žiadateľovi vo vzťahu k spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný a bezobsažný. Inými slovami, nie „akákoľvek“ odpoveď povinnej osoby na infožiadosť vylučuje vydanie fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 Infozákona. Rozhodujúci je v tomto smere obsah aktu, ktorý povinná osoba žiadateľovi adresuje. 34. Kasačný súd teda konštatuje, že pri posudzovaní, či konkrétna žiadosť o sprístupnenie informácií bola povinnou osobou vybavená sprístupnením informácií a vydaním rozhodnutia zápisom v spise (§ 18 ods. 1 Infozákona), vydaním písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§ 18 ods. 2 Infozákona) alebo vydaním fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§ 18 ods. 3 Infozákona), je rozhodujúci obsah aktu povinnej osoby adresovaného žiadateľovi, ktorý treba preskúmať prísne individuálne. 35. V prvom kroku je potrebné rozlíšiť, či žiadosť bola vybavená sprístupnením informácií (§ 18 ods. 1 Infozákona) alebo nesprístupnením informácií (§ 18 ods. 2 alebo 3 Infozákona), a to porovnaním informácií, ktoré žiadateľ požadoval, s informáciami, ktoré mu povinná osoba poskytla. Rozhodujúci je teda obsah aktu povinnej osoby vo vzťahu k uspokojeniu subjektívneho práva žiadateľa na prístup k informáciám. 36. Ak povinná osoba informácie čo i len sčasti nesprístupnila, je v druhom kroku potrebné posúdiť, či akt povinnej osoby, ak nie je výslovne rozhodnutím, z materiálneho hľadiska možno považovať za negatívne rozhodnutie (§ 18 ods. 2 Infozákona) alebo došlo k vydaniu fiktívneho negatívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 Infozákona). Ak v akte nie je uvedené ani tvrdenie o nesprístupnení alebo odmietnutí sprístupnenia informácií a ani žiadne dôvody, pre ktoré sa informácie nesprístupňujú (napríklad žiadané informácie nie sú informáciami sprístupňovanými podľa Infozákona, žiadaná osoba nie je povinnou osobou, povinná osoba nemá žiadané informácie k dispozícií alebo sa aplikuje niektoré z obmedzení v prístupe k informáciám podľa ustanovení § 9 - 12 Infozákona alebo osobitných zákonov), teda ak je obsah aktu povinnej osoby vo vzťahu k spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný, bezobsažný a nepreskúmateľný, možno konštatovať, ide o stav obdobný absolútnej nečinnosti povinnej osoby, ktorého dôsledkom je vydanie fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 Infozákona). 37. Ak vzniknú pochybnosti, či v správnej žalobe bol akt povinnej osoby označený správne, je potrebné prikloniť sa k výkladu v prospech realizácie práva na súdnu ochranu a práva na informácie.“
37. S ohľadom na závery uvedené vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR, správny súd po preskúmaní obsahu listov Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.09.2024 a Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 25.09.2024, ktorými bola vybavená žiadosť žalobcu zo dňa 09.09.2024 a následne podané odvolanie žalobcu, dospel k záveru, že žiadosť žalobcu nebolo možné považovať za fakticky vybavenú, tak ako to uvádzal žalovaný. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že žalobcovi bola poskytnutá odpoveď na jeho žiadosť, pretože z obsahu odpovedí orgánov verejnej správy podľa správneho súdu vyplynulo, že žalobcovi nebola poskytnutá odpoveď, z akého dôvodu mu orgány verejnej správy nesprístupnili ním žiadanú informáciu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Orgány verejnej správy v odpovedi na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 09.09.2024, ako aj na jeho odvolanie, iba uviedli, že jeho žiadosť bola posúdená s poukazom na Správny poriadok podľa obsahu a jeho podanie sa týka organizačnej a riadiacej činnosti nadriadeného, ktorá činnosť, nie je konaním vo veciach služobného pomeru, ktoré by sa s policajtom viedlo ako s účastníkom konania, a preto nie je možné žalobcovi poskytnúť možnosť nahliadnuť do spisu. Správny súd nespochybňuje, že ak by z odpovedí orgánov verejnej správy (hoci tieto nemali výslovne charakter rozhodnutia) bolo zrejmé, že žalobcovi žiadané informácie nesprístupnili s uvedením dôvodov, pre ktoré informáciu nesprístupnili (napr. že povinná osoba nemá žiadané informácie k dispozícii, že sa aplikuje niektoré z obmedzení v prístupe k informáciám, ...) bolo by možné považovať ich z materiálneho hľadiska za negatívne rozhodnutie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. V posudzovanej veci však podľa správneho súdu, žalobca od orgánov verejnej správy nedostal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, prečo mu neboli sprístupnené ním žiadané informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a z akých dôvodov, pričom je nevyhnutné zdôrazniť, že obsahom žiadosti žalobcu nebolo uplatnenie práva na nahliadnutie do spisu, ale sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. 38. S ohľadom na uvedené správny súd vzhľadom na žalobcom vznesenú žalobnú námietku o tom, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 09.09.2024 a podané odvolanie boli vybavené vydaním fiktívnych rozhodnutí Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne a Prezídia Policajného zboru dospel k záveru, že skutočne došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď odpovede orgánov verejnej správy obsiahnuté v listoch zo dňa 11.09.2024 a zo dňa 25.09.2024 (vydaných inými než povinnými osobami v jednotlivých stupňoch) nebolo možné z materiálneho hľadiska považovať za negatívne rozhodnutie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Na základe uvedeného správny súd žalobcom vznesenú námietku o vydaní fiktívnych rozhodnutí vyhodnotil ako dôvodnú. 39. Správny súd v kontexte uvedených súvislostí poukazuje na to, že z § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. vyplýva, že každé rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí obsahovať základné náležitosti stanovené v § 47 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia obsahuje samotné rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Ak ide o nesprístupnenie informácií, tak vo výroku sa musí uviesť, že žiadosť o informácie sa zamieta. V odôvodnení rozhodnutia povinná osoba musí dostatočne vysvetliť, prečo pod príslušné zákonné ustanovenie zákona č. 211/2000 Z. z. podradila požadované informácie a aké boli jej úvahy. Rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí obsahovať aj poučenie o odvolaní, teda údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, čo však v danom prípade v prvostupňovom rozhodnutí povinnej osoby absentuje. Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok je jednou z esenciálnych náležitosti rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúcich v prvom stupni. 40. Správny súd považoval vzhľadom na uvedené ako dôvodnú aj námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti fiktívnych rozhodnutí Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne a žalovaného. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z administratívneho spisu zistil, že žalobca podal žiadosť o sprístupnenie informácií dňa 09.09.2024 Krajskému riaditeľstvu v Trenčíne (povinnej osobe), pričom povinná osoba v lehote ôsmych pracovných dní v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. nesprístupnila žiadané informácie ani nevydala rozhodnutie, na základe čoho podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu, pričom za deň doručenia sa považuje tretí deň od uplynutie lehoty na vybavenie žiadosti, t.j. 22.09.2024. Žalobca voči fiktívnemu rozhodnutiu Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne podal dňa 24.09.2024 odvolanie, o ktorom v rámci autoremedúry nerozhodla povinná osoba a podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o ňom v zákonnej lehote (t. j. v lehote 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou) nerozhodol ani žalovaný ako odvolací orgán. Keďže lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu žalovaným ako odvolacím orgánom márne uplynula dňa 08.11.2024, bolo v danom prípade vydané fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.11.2024. Za deň doručenia tohto fiktívneho rozhodnutia žalobcovi ako žiadateľovi
sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní, pričom druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu bol deň 10.11.2024, čo sa považuje za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.11.2024 žalobcovi. 41. Ako už bolo uvedené, fiktívne rozhodnutie sa spája s nečinnosťou orgánu verejnej správy v rámci sprístupňovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z., pričom nečinnosť môže byť vnímaná vo forme omisívneho konania (nekonaním/opomenutím) alebo komisívneho konania (úmyselným nekonaním), keď orgán verejnej správy z určitého dôvodu tají požadované informácie pred žiadateľom. Pri omisívnom aj komisívnom konaní dochádza k porušovaniu zákona č. 211/2000 Z. z. Účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o žiadostiach o sprístupnenie informácií, ale práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu žiadateľovi, ktorý sa obrátil so žiadosťou o informácie na príslušný orgán verejnej správy v prípade jej nečinnosti vedúcej až k vydaniu negatívneho rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011, podľa ktorého je fiktívne rozhodnutie už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto je bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. Na základe uvedeného správny súd ako dôvodnú vyhodnotil žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti fiktívnych rozhodnutí. 42. S ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy vydali fiktívne rozhodnutia, ktoré sú nepreskúmateľné, na základe čoho dospel k záveru o potrebe zrušenia oboch týchto fiktívnych rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a o vrátení veci orgánu verejnej správy prvého stupňa (Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne) v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP na ďalšie konanie. 43. Úlohou prvostupňového orgánu verejnej správy v ďalšom konaní bude zaoberať sa žiadosťou žalobcu zo dňa 09.09.2024 v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. a v prípade ak dospeje k záveru, že žiadanú informáciu žalobcovi nemožno sprístupniť, uviesť vo svojom rozhodnutí jasné a zrozumiteľné dôvody, z ktorých bude dostatočne zrejmé, prečo žalobcovi žiadanú informáciu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nesprístupnil. 44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd mu priznal voči žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu. Zároveň žalovaného zaviazal na zaplatenie trov žalobcovi v určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky trov konania, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 45. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.