{"guid": "9ce231d5-2185-479f-9a9e-e412c99e21e6:08d08d84-144b-4eb5-aa77-d974183334e4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100957.1", "spisova_znacka": "2S/71/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/71/2024 z 4. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 4. februára 2026, sp. zn. 2S/71/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100957.1", "identifikacne_cislo": "0824100957", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2026-02-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08d08d84-144b-4eb5-aa77-d974183334e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100957.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100957.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100957.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n2S/71/2024\n0824100957\n04. 02. 2026\nJUDr. Peter Piroš\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100957.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek\nsenátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v\nprávnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, so sídlom: Pribinova 2, 812\n72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia\nžalovaného vo veci slobodného prístupu k informáciám, takto\nrozhodol:\nI. Súd fiktívne rozhodnutie žalovaného - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného\nzboru zo dňa 08.11.2024 a fiktívne rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne zo\ndňa 19.09.2024 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\nII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom\nrozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto\nrozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žalobca sa žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 26.08.2024 podľa zákona č. 211/2000 Z.\nz. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“) domáhal poskytnutia\ninformácie, a to sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom\nMeste nad Váhom (ďalej ako „Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom“) číslo: ORPZNM-262/2023. Uviedol, že informáciu žiada sprístupniť zaslaním, odpoveďou do jeho elektronickej\nschránky občana na ústrednom\nportáli verejnej správy sprístupnením celého spisu aj s obsahom\na obalom.\nE-mailom od odosielateľa – C. D., zo dňa 27.08.2024\npre prijímateľa – E. F. odosielateľ prijímateľovi oznámil, že o podaní žalobcu je potrebné bezodkladne\nupovedomiť a postúpiť ho na priame vybavenie Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne\n(ďalej ako „Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne“), keďže ide o žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám. Predmetnú žiadosť o informácie následne e-mailom odosielateľ – E. F. zo dňa 27.08.2024\nzaslal prijímateľovi – G. H. na ďalšie vybavenie.\n2. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom vyrozumením zo dňa 30.08.2024 žiadateľovi\n(pozn. súdu - v tomto súdnom konaní žalobcovi) oznámilo, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií\npodaná podľa zákona č. 211/2000 Z. z. bola dňa 27.08.2024 postúpená oddeleniu komunikácie\na prevencie Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne ako útvaru príslušnému na priame vybavenie\ndanej agendy. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom následne v odpovedi zo dňa\n\n05.09.2024 žalobcovi oznámilo, že dňa 27.08.2024 prevzal riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Novom\nMeste nad Váhom jeho podanie zo dňa 26.08.2024, ktoré bolo pôvodne dňa 27.08.2024 zaslané\nna Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne ako žiadosť o sprístupnenie informácií, o čom žalobcu upovedomili\npísomnosťou zo dňa 30.08.2024. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcovi\noznámilo, že jeho podanie označené ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií“, ktorej predmetom\nbolo sprístupnenie celého spisu vrátane obsahu a obalu pod č. ORPZ-NM-262/2023 bolo napokon\npo konzultácii s Krajským riaditeľstvom PZ v Trenčíne posúdené podľa obsahu v súlade s § 19 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nako „Správny poriadok“). Žalobcovi bolo oznámené, že jeho podanie bolo vyhodnotené ako žiadosť\no informácie týkajúce sa výkonu riadiacich a kontrolných oprávnení nadriadeného v služobnom pomere\nvoči podriadenému policajtovi v rámci zákonom a internými predpismi ustanoveného rozsahu riadenia,\norganizovania, kontroly a hodnotenia výkonu štátnej služby podriadených policajtov, podľa ustanovení\n§ 4 ods. 2 a § 49 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 73/1998 Z. z.“). Žalobcovi bolo ďalej oznámené,\nže jeho podanie sa týka organizačnej a riadiacej činnosti nadriadeného realizovanej jeho rozhodnutím.\nVýkon tejto činnosti, ktorej výsledkom bolo posúdenie jeho žiadosti o vydanie potvrdenia nadriadeného\na spôsobilosť používať služobnú zbraň podľa § 17 ods. 5 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach\na strelive v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 190/2003 Z. z.“), nie konaním vo veciach\nslužobného pomeru, ktoré by sa viedlo s policajtom ako s účastníkom konania. Okresné riaditeľstvo\nPZ v Novom Meste nad Váhom záverom uviedlo, že z uvedeného dôvodu nie je možné uplatniť práva\núčastníka konania a poskytnúť žalobcovi možnosť nahliadnutia do spisu.\n3. Žalobca žiadosťou zo dňa 09.09.2024 (ďalej ako „žiadosť zo dňa 09.09.2024“) adresovanou\nKrajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z., požiadal\nKrajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne o poskytnutie informácie, a to sprístupnenie informácií zo spisu\nOkresného riaditeľstva PZ v Novom meste nad Váhom č. ORPZ-NM-262/2023.\n4. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcu vyrozumením zo dňa 11.09.2024\nvyrozumelo, že dňa 10.09.2024 mu bola doručená jeho písomnosť zo dňa 09.09.2024 označená\nako „Žiadosť o sprístupnenie informácií“ adresovaná na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne. Uviedlo,\nže elektronické podanie žalobcu je identické s jeho skorším podaním, ktoré už bolo vybavené dňa\n05.09.2024 registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024, čo bolo žalobcovi dané na vedomie\nspolu s informáciou o spôsobe vybavenia veci. Žalobca žiadosťou zo dňa 12.09.2024 požiadal\nKrajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne podľa § 14 ods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. o písomné potvrdenie\no podanej žiadosti zo dňa 09.09.2024. Uviedol, že táto žiadosť bola na Krajské riaditeľstvo PZ\nv Trenčíne doručená elektronicky dňa 09.09.2024 prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy\nso zaručeným podpisom. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcovi dňa 13.09.2024\noznámilo, že na základe jeho žiadosti zo dňa 12.09.2024 o vydanie písomného potvrdenia podľa § 14\nods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. potvrdzuje prijatie jeho žiadosti o sprístupnenie informácií. Uviedlo,\nže žiadosť žalobcu bola pôvodne doručená na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne a následne bola\npostúpená na vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ v Novom Meste nad Váhom, keďže predmetom\nžiadosti žalobcu bolo sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste\nnad Váhom č. ORPZ-NM-262/2023. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcu\nzároveň opakovane informovalo o tom, že jeho žiadosť bola už skôr vybavená dňa 05.09.2024\nregistratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024, o čom bol žalobca informovaný písomnosťou\nzo dňa 11.09.2024 spolu so spôsobom vybavenia veci.\n5. Žalobca podal dňa 24.09.2024 na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne odvolanie proti fiktívnemu\nrozhodnutiu o nesprístupnení informácií, v ktorom poukázal na podanie svojej žiadosti zo dňa\n09.09.2024. Uviedol, že v zákonnej lehote ôsmych pracovných dní (t. j. 19.09.2024) mu Krajské\nriaditeľstvo PZ v Trenčíne požadované informácie nesprístupnilo, ani nevydalo písomné rozhodnutie\no nesprístupnení informácií. Podľa žalobcu v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. nečinnosťou\npovinnej osoby došlo k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o informácie (tzv. fiktívneho\nrozhodnutia). Uviedol, že podľa nariadenia Ministerstva vnútra SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru\nzabezpečuje poskytovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a Okresné riaditeľstvo Policajného\nzboru zabezpečuje úlohy v oblasti poskytovania informácií. Poukázal na to, že dňa 11.09.2024 bol listom\nOkresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom informovaný o spôsobe vybavenia jeho žiadosti,\n\navšak takýto list nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktorý má formálne nedostatky, ale ide o nulitný\nakt, keďže povinnou osobou je v danom prípade Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne. Žalobca sa odvolal aj\nproti listu č. ORPZ-NM-386-006/2024 v spojení s registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024\nOkresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom.\n6. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne žalobcovi listom zo dňa 25.09.2024 oznámilo, že jeho podanie nie je\nmožné vybaviť ako riadny opravný prostriedok v režime Správneho poriadku z dôvodu, že nie sú splnené\nzákonom stanovené objektívne znaky opravného prostriedku, ktoré by umožnili uplatniť suspenzívne\na devolutívne účinky jeho podania. Objektívne znaky sa vzťahujú na spôsobilosť napadnutého\nrozhodnutia správneho orgánu a ich posúdenie je potrebné k samotnému posúdeniu zákonnosti\nopravného prostriedku. Ak sa smeruje opravný prostriedok proti úkonu, ktorý nie je rozhodnutím, nie je\nmožné uplatniť jeho právne účinky. Uviedlo, že žalobcom podaný opravný prostriedok nespĺňa zákonné\npodmienky objektívnej procesnej spôsobilosti k vyvolaniu účinkov riadne podaného odvolania a z tohto\ndôvodu nie je možné na jeho základe začať riadne odvolacie konanie. Poukázalo na to, že Správny\nporiadok v § 19 ods. 2 určuje podmienky posudzovania podaní doručovaných správnym orgánom.\nZákon o slobode informácií ako lex generalis vo vzťahu k právu na informácie sa použije vždy, ak\nneexistuje špeciálna právna úprava, ktorá sa vzťahuje k určitému úseku verejnej správy, ktorý upravuje\nproblematiku poskytovania určitej formy informácií. Špeciálna právna norma deroguje postavenie\nzákona o slobode informácií a umožňuje tak orgánu verejnej moci použiť na vybavenie veci ustanovenie\npríslušného špeciálneho zákona. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne konštatovalo, že k fiktívnemu\nrozhodnutiu by mohlo dôjsť v prípade, ak by správny orgán povinnej osoby podanie žalobcu nevybavil\nžiadnym zákonným spôsobom a márne by uplynula lehota určená zákonom č. 211/2000 Z. z. Zdôraznilo,\nže podanie žalobcu bolo fakticky vybavené zo strany Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne v režime\nSprávneho poriadku. Pri vybavení podania žalobcu bol priamo aplikovaný jeden z princípov zákona\no slobode informácií, ktorý je spojený s princípom subsidiarity aplikácie Správneho poriadku, a to je\nprincíp prednosti obsahu pred formou. Uviedol, že tento princíp je priamo vyjadrený ustanovením § 19\nSprávneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211 /2000 Z. z. a priznáva orgánu verejnej moci\nprávo posúdiť každé podanie podľa jeho obsahu. Tak, ako v napadnutom prípade, ak je z obsahu podania\nzrejmé, že vzhľadom na individuálny charakter ide o bežné podanie, je na rozhodnutí orgánu verejnej\nmoci ako podanie vybaví, pričom nie je viazaný striktne iba jedným vybraným druhom právneho predpisu.\nPostup podľa Správneho poriadku nie je možné považovať za nezákonný a fakt, že v danom prípade bola\nvec fakticky odovzdaná na Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom ako podanie týkajúce\nsa organizačnej činnosti nadriadeného, nemôže byť dôvodom na vyslovenie záveru o vzniku fiktívneho\nrozhodnutia. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne poukázalo tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp.\nzn. 5Sži 21, 22, 23/2012 a sp. zn. 5Sži /8/2012), z ktorej vyplýva, že faktické vybavenie má prednosť\npred fiktívnym rozhodnutím. Podľa Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne konštatovanie, že v danej\nveci bol porušený postup určený zákonom č. 211/2000 Z. z. nebolo správne, pretože podanie bolo\nfakticky a riadne vybavené reálnou faktickou činnosťou v súlade so zákonom v pôsobnosti Okresného\nriaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom, a teda na postup pri vybavení veci sa nevzťahovali lehoty\na iné povinnosti určené zákonom č. 211/2000 Z. z. S ohľadom na uvedené Krajské riaditeľstvo PZ\nv Trenčíne žalobcovi oznámilo, že jeho podanie obsahujúce odvolanie proti fiktívnym rozhodnutiam\npovažuje za neopodstatnené. Zároveň žalobcovi oznámil, že časť jeho podania vo veci odvolania\nproti listu č. ORPZ-NM-386-006/2024 v spojení s registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024\nbola postúpená na Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom.\n7. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcovi podaním zo dňa 01.10.2024\noznámilo, že po preskúmaní jeho podania zistilo, že jeho podanie nie je možné vybaviť ako riadny\nopravný prostriedok v režime Správneho poriadku, pretože nespĺňa zákonom stanovené objektívne\nznaky opravného prostriedku. Uviedlo, že pôvodné podanie žalobcu bolo fakticky vybavené v režime\nSprávneho poriadku, čím nedošlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia s poukazom na registratúrne záznamy\nč. ORPZ-NM-386-004/2024 v spojení s č. ORPZ-NM-386-006/2024 a č. ORPZ-NM-386-008-2024.\nUviedlo, že postup pri vybavovaní pôvodného podania žalobcu bol v súlade so zákonom a jeho odvolanie\nproti fiktívnemu rozhodnutiu považuje za neopodstatnené.\nSprávna žaloba\n8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia\n\nžalovaného – prezidenta Policajného zboru zo dňa 08.11.2024, ako aj fiktívneho rozhodnutia Krajského\nriaditeľa PZ v Trenčíne zo dňa 19.09.2024 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\nŽalobca uviedol, že podanou žalobou napáda fiktívne rozhodnutie prezidenta Policajného zboru zo dňa\n08.11.2024, nakoľko podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. sa predpokladá, že vydal rozhodnutie,\nktorým zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 24.09.2024, ktoré bolo prvostupňovému orgánu – Krajskému\nriaditeľstvu PZ v Trenčíne doručené dňa 24.09.2024.\n9. Žalobca poukázal na znenie § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. Z., podľa ktorého sa predpokladá,\nže fiktívnym rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne bolo dňa 19.09.2024 rozhodnuté\no žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024 doručenej prvostupňovému orgánu, ktorým povinná osoba\nžalobcovi odmietla poskytnutie informácie, pričom za deň doručenia sa považuje tretí deň od uplynutia\nlehoty na vybavenie žiadosti (t. j. 22.09.2024). Žalobca uviedol, že dňa 09.09.2024 požiadal Krajské\nriaditeľstvo PZ v Trenčíne, ako správny orgán povinnej osoby, ktorou je podľa § 2 ods. 1 zákona č.\n211/2000 Z. z. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, určený aplikáciou § 6 ods. 2 Správneho poriadku\no poskytnutie informácie v znení: „Vec: Žiadosť o sprístupnenie informácií. Podľa zákona č. 211/2000\nZ. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, žiadam poskytnutie informácie\na to sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva PZ SR v Novom Meste nad Váhom\nčíslo: ORPZ-NM-262/2023. Informáciu žiadam sprístupniť zaslaním odpovede do mojej elektronickej\nschránky občana na ústrednom portáli verejnej správy sprístupnením celého spisu aj s obsahom\na obalom.“ Žalobca konštatoval, že prvostupňový orgán v lehote podľa zákona požadovanú informáciu\nnesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie, ktorým by informáciu odmietol sprístupniť. Na jeho odvolanie\npodané po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňový orgán nevydal rozhodnutie, ktorým by\nzrušil svoje fiktívne rozhodnutie ani žalobcu ako žiadateľa neinformoval o predložení spisového materiálu\nodvolaciemu orgánu. Žalobca zdôraznil, že po uplynutí lehoty na predloženie spisového materiálu\na lehoty na rozhodnutie odvolacieho orgánu sa predpokladá, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia,\nktorým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalobca poukázal na § 19 ods.\n3 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého rozhodnutie žalovaného treba považovať za nezákonné\nz dôvodu, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, predovšetkým neobsahuje odôvodnenie,\nz ktorého dôvodu je nepreskúmateľné, čo je samo o sebe dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia\n(§ 250j ods. 2 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).\n10. Podľa žalobcu na základe všetkých uvedených dôvodov sú napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu nesprávne, nezákonné\na nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, na základe čoho je daný dôvod na ich zrušenie podľa § 191\nods. 1 písm. d), g) a ods. 3 písm. a) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu\npodľa § 191 ods. 4 SSP.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.02.2025 poukázal na § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 19\nods. 2 Správneho poriadku a poznamenal, že k vysporiadaniu sa so žalobnou argumentáciou žalobcu\nje potrebné zadefinovať procesný charakter celého konania, ktoré bolo vedené vo veci pôvodného\npodania žalobcu zo dňa 26.08.2024 a ktoré sa obsahovo a vecne zhodovalo s opakovanou žiadosťou\nzo dňa 09.09.2024 uvedenou v podanej žalobe. Podľa žalovaného žalobca bez zjavného dôvodu účelovo\nobchádza vlastné úkony, ako aj úkony oprávneného orgánu, ktoré predchádzali jeho podaniu zo dňa\n09.09.2024, ktoré uviedol v podanej žalobe.\n12. Žalovaný poukázal na celý priebeh administratívneho konania a vo vzťahu k žalobným argumentom\ndeklarovaným v správnej žalobe poukázal na § 19 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý určuje podmienky\nposudzovania podaní doručovaných správnym orgánom. Uviedol, že zákon o slobode informácií ako lex\ngeneralis vo vzťahu k právu na informácie sa použije vždy, ak neexistuje špeciálna právna úprava, ktorá\nsa vzťahuje k určitému úseku verejnej správy, ktorý upravuje problematiku poskytovania určitej formy\ninformácií. Špeciálna právna norma deroguje postavenie zákona č. 211/2000 Z. z. a umožňuje tak orgánu\nverejnej moci použiť na vybavenie veci ustanovenie príslušného špeciálneho zákona.\n13. Zdôraznil, že prvotná žiadosť žalobcu, rovnako ako aj jeho žiadosť zo dňa 09.09.2024, ktorá\nje predmetom podanej žaloby, sa obsahovo viazali na informácie pochádzajúce z výkonu štátnej\nslužby žalobcu a plnenia povinností jeho nadriadeného a vo všeobecnosti sa týkali výkonu riadiacich\n\na kontrolných oprávnení nadriadeného v služobnom pomere voči podriadenému policajtovi v rámci\nzákonom a internými predpismi ustanoveného rozsahu riadenia, organizovania, kontroly a hodnotenia\nvýkonu štátnej služby podriadených policajtov podľa § 4 ods. 2 a § 49 zákona č. 73/1998 Z. z. Poukázal\nna to, že pri vybavení oboch podaní žalobcu bol priamo aplikovaný jeden z princípov zákona o slobode\ninformácií, ktorý je spojený s princípom subsidiarity aplikácie Správneho poriadku, a to je princíp\nprednosti obsahu pred formou. Tento princíp je priamo vyjadrený § 19 Správneho poriadku a v spojení\ns § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. priznáva orgánu verejnej moci právo posúdiť každé podanie\npodľa jeho obsahu. V prípade opísanom žalobcom v podanej žalobe bolo podľa žalovaného z obsahu\npodania zrejmé, že vzhľadom na individuálny charakter ide o podanie osoby v služobnom pomere\npríslušníka Policajného zboru voči svojmu nadriadenému v služobnom pomere, ktorého vybavenie\nje plne v kompetencii nadriadeného, ktorý v mene štátu koná vo veciach služobného pomeru vo\nvymedzenom rozsahu. Podania žalobcu sa podľa žalovaného teda týkali rozhodovacej a riadiacej\nčinnosti nadriadeného súvisiacej s vydaním potvrdenia nadriadeného o spôsobilosti žalobcu používať\nslužobnú zbraň.\n14. Žalovaný uviedol, že k fiktívnemu rozhodnutiu tak, ako to konštatuje žalobca v podanej žalobe\nby mohlo dôjsť v prípade, ak by orgán verejnej moci jeho podanie nevybavil žiadnym zákonným\nspôsobom a márne by uplynula lehota určená zákonom č. 211/2000 Z. z. Konštatoval, že podanie\nžalobcu bolo fakticky vybavené zo strany Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom\nv režime zákona č. 73/1998 Z. z. s odkazom na Správny poriadok a rovnako aj jeho podanie označené\nako odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu bolo fakticky vybavené zo strany Krajského riaditeľstva PZ\nv Trenčíne v režime Správneho poriadku. Podľa žalovaného postup podľa Správneho poriadku nie je\nmožné považovať za nezákonný a fakt, že v danom prípade bola vec fakticky odovzdaná na Okresné\nriaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom ako podanie týkajúce sa organizačnej činnosti nadriadeného,\nnemôže byť dôvodom na vyslovenie záveru o vzniku fiktívneho rozhodnutia. Rovnako tak dôvodom\nna vyslovenie záveru o vzniku fiktívneho rozhodnutia o odvolaní podľa žalovaného nemôže byť to,\nže podanie označené ako odvolanie bolo vybavené fakticky s odkazom na Správny poriadok s poukazom\nna absenciu objektívnej spôsobilosti napadnutého rozhodnutia.\n15. Žalovaný poukázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sži 21, 22, 23/2012, sp.\nzn. 5Sži/8/2012 ), podľa ktorej je zrejmé , že faktické vybavenie veci má prednosť pred fiktívnym\nrozhodnutím. Na záver zdôraznil, že všetky podania žalobcu boli fakticky a riadne vybavené reálnou\nfaktickou činnosťou v súlade so zákonom v pôsobnosti Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste\nnad Váhom a Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, teda na postup pri vybavovaní podaní žalobcu sa\nnevzťahovali lehoty a iné povinnosti určené zákonom č. 211/2000 Z. z. Žalovaný na základe všetkých\nuvedených súvislosti navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nReplika\n16. Žalobca v podanej replike zo dňa 05.11.2025 uviedol, že ako žiadateľ podľa zákona o slobodnom\nprístupe neobchádzal nič, žiadne vlastné úkony a ani úkony povinnej osoby, pričom zotrval na názore,\nže informáciu žiadal podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a v súlade s ním.\nK vyjadreniu žalovaného o podaní zo dňa 26.08.2024 uviedol, že nevie ako sa do spisového materiálu\npo zaslaní jeho žiadosti dostala informácia o urobenom podaní, nevie, že vo veci bolo vedené\nkonanie alebo aké úkony správny orgán urobil. Pravdou je, že prvotne žiadal o informáciu Okresné\nriaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom, ktoré jeho žiadosť odignorovalo a odmietlo informácie\nsprístupniť. V žiadnej fáze konania nebolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácie tak,\naby mohlo byť preskúmané súdom a zo strany žalovaného podľa žalobcu ide o snahu zmariť prístup\nk informáciám vytvoreným štátnym orgánom, ktoré sú požadované na základe zákona č. 211/2000 Z.z.\n17. K poukazu žalovaného na faktické vybavenie veci, ktoré má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím\nuviedol, že podľa neho bol prakticky a reálne použitý princíp moci vo forme „vykašleme na tvoje práva“\na žiaden spis nedostaneš, s tým, že dané osoby si uvedomujú svoju pozíciu v systéme a takýmto\nspôsobom sú utajované informácie, na ktoré má každý právo v demokratickom systéme.\n18. Žalobca poukázal na to, že výslovne označil právny základ svojej žiadosti a jednoznačne formuloval,\nže ide o žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., čím založil povinnosť orgánu verejnej\n\nmoci konať v režime zákona č. 211/2000 Z. z., teda vysporiadať žiadosť v lehote podľa § 17 zákona č.\n211/2000 Z. z. a rozhodnúť v prípade odmietnutia podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.\n19. Zdôraznil, že Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom síce reagovalo,\navšak nepostupovalo podľa zákona č. 211/2000 Z. z., ale v rozpore s ním, teda bez vydania riadneho\nrozhodnutia o odmietnutí žiadosti, ako to prikazuje § 18 ods. 2 zákona\nč. 211/2000\nZ. z. Namiesto rozhodnutia poskytlo iba neformálnu odpoveď, ktorá nemala náležitosti rozhodnutia\npodľa Správneho poriadku a neobsahovala poučenie o opravnom prostriedku, teda takýto postup nie\nje vybavením žiadosti v zmysle infozákona a preto má za to, že orgán žiadosti nevyhovel, teda nastalo\nfiktívne rozhodnutie o odmietnutí informácie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Tiež poukázal\nna to, že Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne ako nadriadený orgán po podaní odvolania žalobcu žiadnym\nzákonným spôsobom nerozhodlo, čo iba potvrdzuje stav nečinnosti a existenciu fiktívneho rozhodnutia\naj v druhom stupni.\n20. Argument žalovaného o tom, že žiadosť o sprístupnenie spisu má byť vybavená v režime Správneho\nporiadku alebo zákona č. 73/1998 Z. z. považoval za účelový a právne nesprávny, pričom v tejto\nsúvislosti poukázal na zákon č. 211/2000 Z. z., ktorý každému priznáva právo na prístup k akýmkoľvek\ninformáciám, ktoré má orgán verejnej moci k dispozícii, pokiaľ nejde o zákonom vylúčené informácie.\n21. Vo vzťahu k poukazu žalovaného na judikatúru Najvyššieho súdu SR žalobca uviedol,\nže táto sa týka prípadov, keď orgán žiadosť reálne vybavil podľa príslušného zákona, teda vydal\nrozhodnutie alebo informáciu poskytol a nie na situácie, keď orgán vôbec nevydal rozhodnutie podľa\ninfozákona. Podľa žalobcu v danom prípade k faktickému vybaveniu v zmysle zákona č. 211/2000\nZ. z. nedošlo, pretože orgán nepostupoval v zákonnom režime, nevydal rozhodnutie a neumožnil\npreskúmanie svojho postupu odvolacím orgánom. S ohľadom na uvedené žalobca zotrval na podanej\nžalobe.\nDuplika\n22. Žalovaný v podanej duplike zo dňa 25.11.2025 uviedol, že sporným bodom medzi žalobcom\na žalovaným je, či úradný list označený ako „A. B., žiadosť o sprístupnenie informácií - odpoveď“ zo dňa\n05.09.2024 a následné oznámenie k podaniu žalobcu označeného ako „Odvolanie proti fiktívnemu\nrozhodnutiu o nesprístupnení informácií“ spĺňajú náležitosti rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej\ninformácie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., a teda, či sa žalobca mal v konaní\ndomáhať preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.\nalebo preskúmania úradných listov, ktorým Okresné riaditeľstvo PZ Nové Mesto nad Váhom vybavilo\nžiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 26.08.2024. V tejto súvislosti poukázal na to,\nže uvedenou situáciou sa podrobne zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 1Svk/14/2021\nzo dňa 23.06.2023, z ktorého odcitoval jednotlivé body odôvodnenia.\n23. Žalovaný uviedol, že podľa neho v konaní o žiadosti žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z. z.\nnedošlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže žalobcovi\nbola poskytnutá riadna odpoveď na jeho žiadosť, ktorej obsah mu umožňoval predostrieť kvalifikovanú\nargumentáciu voči nesprístupneniu požadovaných informácií, čo v konečnom dôsledku vyplýva\naj z podaní samotného žalobcu, ktorý v replike uvádza, že „Argument žalovaného, že žiadosť\no sprístupnenie celého spisu má byť vybavená v režime Správneho poriadku alebo zákona č. 73/1998 Z.\nz., je účelový a právne nesprávny“. Žalovaný zdôraznil, že podľa jeho názoru sa žalobca mal správnou\nžalobou domáhať preskúmania zákonnosti úradných listov, ktorými bola vybavená jeho žiadosť, resp.\npodanie označené ako odvolanie. S ohľadom na uvedené zotrval na tom, aby správny súd žalobu\nzamietol.\nKonanie pred správnym súdom\n24. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci\nkonania nepožiadali o nariadenie pojednávania ani správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu\npojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137\nods. 3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej\n\nstránke súdu dňa 21.01.2026 v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n04.02.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).\n25. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP\npreskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu\npredchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.\nSprávny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto zrušil napadnuté fiktívne\nrozhodnutie žalovaného, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191\nods. 1 písm. d) SSP.\nRelevantné zákonné ustanovenia\n26. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí\npožadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo\nmárneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,\nktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n27. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.; o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí\nžiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní\nrozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať\nrozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n28. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.; odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní\nod doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú\ninformáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú\ninformáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán\nzruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o\nsprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá\nsa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia\ntohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby-podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n29. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci bolo posúdenie, či postup orgánov verejnej správy pri\nvybavovaní žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024 bol v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. a či pri\nvybavovaní tejto žiadosti nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu.\n30. Správny súd s ohľadom na priebeh administratívneho konania uvedený v odsekoch 1 až 7\nodôvodnenia tohto rozsudku považoval za kľúčové vysporiadať sa v prvom rade s listom Okresného\nriaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.09.2024, ktorým bola vybavená žiadosť žalobcu\nzo dňa 09.09.2024 adresovaná Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne a následným vybavením odvolania\nKrajským riaditeľstvom PZ v Trenčíne zo dňa 25.09.2024 a určením povinnej osoby na vybavenie žiadosti\nžalobcu zo dňa 09.09.2024.\n31. Z obsahu odpovede Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom vyplynulo, že žiadosť\nžalobcu zo dňa 09.09.2024 vybavilo tak, že ho vyrozumelo o tom, že jeho žiadosť bola identická\ns jeho skorším podaním, ktoré bolo vybavené dňa 05.09.2024 registratúrnym záznamom Okresného\nriaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-386-004/2024, čo mu bolo dané na vedomie\nspolu s informáciou o spôsobe vybavenia veci. Následne po dopyte žalobcu o vydanie písomného\npotvrdenia adresovaného Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne zo dňa 12.09.2024, mu Okresné\nriaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom oznámením č. ORPZ-NM-386-008/2024 zo dňa 13.09.2024\npotvrdilo prijatie žiadosti o sprístupnenie informácie a informovalo ho o tom, že jeho žiadosť pôvodne\ndoručená Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne bola následne postúpená na vybavenie Okresnému\nriaditeľstvu PZ v Novom Meste nad Váhom, keďže jej predmetom bolo sprístupnenie informácií zo\nspisu Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-262/2023. Zároveň žalobcu\nOkresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom v tomto oznámení opakovane informovalo o tom, že\njeho žiadosť bola už skôr vybavená dňa 05.09.2024 registratúrnym záznamom Okresného riaditeľstva\n\nPZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-386-004/2024, o čom bol informovaný písomnosťou zo\ndňa 11.09.2024 (registratúrny záznam č. ORPZ-NM-386-006/2024) spolu so spôsobom vybavenia veci.\nSprávny súd považuje za dôležité uviesť, že z obsahu podanej žiadosti žalobcu zo dňa 09.092024\nvyplynulo, že jej predmetom bolo poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., konkrétne\nposkytnutie informácie, a to „sprístupnenie informácií zo spisu okresného riaditeľstva PZ SR v Novom\nMeste nad Váhom číslo: ORPZ-NM-262/2023.“ S ohľadom na uvedené podľa správneho súdu bola\nžiadosť žalobcu adresovaná Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne podaná v režime zákona č. 211/2000\nZ. z., na základe čoho v súlade s § 2 tohto zákona bola na jej vybavenie príslušná povinná osoba,\nktorou v tomto prípade bolo Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne, ako štátny orgán – organizačná zložka\nPolicajného zboru vykonávajúca pôsobnosť v rámci kraja. Ustanovenie § 15 zákona č. 211/2000 Z. z.\numožňuje povinnej osobe v prípade, ak požadovanými informáciami nedisponuje a má vedomosť o tom,\nkde ich je možné získať, postúpiť žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe,\nktorá má informácie k dispozícii a toto postúpenie oznámiť bezodkladne žiadateľovi, ktorý postup však\nv súlade so zákonom v preskúmavanej veci nebol realizovaný, pretože Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne\npostúpilo žiadosť žalobcu zo dňa 09.09.2024 na vybavenie bez toho, aby žalobcu o tomto postupe\ninformovalo a až dodatočne o postúpení veci informovalo žalobcu po jeho dopyte Okresné riaditeľstvo PZ\nv Novom Meste nad Váhom. Z hierarchickej štruktúry Policajného zboru vyplýva, že okresné riaditeľstvo\nje podriadené krajskému riaditeľstvu, teda z pohľadu zákona vo vzťahu k žiadanej informácii išlo podľa\nnázoru správneho súdu stále o informáciu, v rámci pôsobnosti Policajného zboru, ktorú si v prípade, ak\nňou krajské riaditeľstvo nedisponovalo, mohlo vyžiadať.\n32. Proti rozhodnutiu povinnej osoby je podľa § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. možné podať\nodvolanie, o ktorom rozhoduje nadriadený orgán, pričom v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z.\nupravujúceho vnútornú organizačnú štruktúru Policajného zboru, sú krajské riaditeľstvá podriadené\nPrezídiu Policajného zboru, ktoré riadi a kontroluje ich činnosť. Na základe uvedeného je tak\nbezprostredne nadriadeným orgánom Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, Prezídium Policajného\nzboru.\n33. Správny súd uvádza, že v prejednávanej veci došlo k vybaveniu žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024\nlistom Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.09.2024, z ktorého obsahu\nvyplynulo, že mu požadovanú informáciu nesprístupnilo s odkazom na skoršie vybavenie jeho obdobnej\nžiadosti, v ktorom vybavení poukázalo na to, že podanie žalobcu sa týkalo organizačnej a riadiacej\nčinnosti nadriadeného realizovanej jeho rozhodnutím, a preto nebolo možné uplatniť práva účastníka\nkonania a poskytnúť žalobcovi možnosť nahliadnutia do spisu. K následnému vybaveniu žalobcom\npodaného odvolania došlo listom Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 25.09.2024, v ktorom bolo\nžalobcovi v podstate oznámené, že jeho podanie nebolo možné vybaviť ako riadny opravný prostriedok,\npretože nespĺňalo zákonom požadované znaky opravného prostriedku. Zároveň Krajské riaditeľstvo PZ\nv Trenčíne žalobcovi oznámilo, že jeho podanie bolo fakticky vybavené v režime Správneho poriadku\na pri vybavení podania bol priamo aplikovaný jeden z princípov zákona č. 211/2000 Z. z. spojený\ns princípom subsidiarity aplikácie Správneho poriadku, a to princípu prednosti obsahu pred formou.\n34. S ohľadom na uvedené podľa správneho súdu možno v súlade s uvedenými zákonnými\nustanoveniami zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 171/1993 Z. z. uzavrieť, že povinnou osobou na\nvybavenie žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024 bolo v predmetnej veci Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne\na osobou, oprávnenou na vybavenie podaného odvolania žalobcom bolo Prezídium Policajného zboru.\n35. Vzhľadom na listy Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.09.2024\na Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 25.09.2024, ktorými tieto orgány vybavili žiadosť žalobcu zo\ndňa 09.09.2024 správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s ich obsahom, keďže týmito\nlistami uvedené orgány odpovedali na žiadosť žalobcu zo dňa 09.09.2024 ako žiadateľa o poskytnutie\ninformácií.\n36. V tejto súvislosti je podľa správneho súdu potrebné poukázať na ustanovenie § 18 ods. 2\nzákona č. 211/2000 Z. z., z ktorého vyplýva, že ak povinná osoba žiadateľovi nesprístupní úplne\nvšetky požadované informácie, tak je o nesprístupnení povinná vydať písomné rozhodnutie. Správny\nsúd uvádza, že aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby podpísaný, resp. vydaný\nosobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti\nrozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola\n\nzamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti\na nie z jej názvu, označenia či formy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.06.2023), v zmysle ktorého:\n„27. V praxi povinných osôb vznikajú rôzne variácie vybavenia infožiadosti, ktoré je náročné\njednoznačne podriadiť pod jeden z vyššie uvedených troch spôsobov predpokladaných § 18 Infozákona.\nProblematickými bývajú najmä situácie, kedy povinné osoby vybavia žiadosti rôznymi neformálnymi\nlistami a oznámeniami bez súčasného sprístupnenia informácií a bez súčasného vydania písomného\nrozhodnutia, ktoré by obsahovalo všetky nevyhnutné formálne a obsahové náležitosti podľa príslušných\nustanovení Infozákona a Správneho poriadku (vrátane výroku, odôvodnenia a poučenia o opravnom\nprostriedku). Zvláštnu kategóriu problematických spôsobov vybavenia infožiadosti tvoria situácie, akou\nje aj prejednávaný prípad, kedy žiadateľ požaduje v jednom podaní väčšie množstvo informácií a povinná\nosoba žiadosť vybaví jedným aktom - oznámením, ktorým vyhovie žiadosti len sčasti, no vo zvyšnej časti\nuž zámerne nevydá alebo opomenie vydať písomné negatívne rozhodnutie.\n28. Pokiaľ ide o podmienku pre nástup fikcie vydania negatívneho rozhodnutia formulovanú §\n18 ods. 3 Infozákona spočívajúcu v nevydaní rozhodnutia (t. j. „v lehote na vybavenie žiadosti\nnevydala rozhodnutie“), nie je právna úprava jednoznačná v tom, žeby presne definovala, čo sa za\nvydanie rozhodnutia považuje a čo už nie. V dôsledku tejto nejednoznačnosti sa mnohé konkrétne\nspôsoby vybavenia infožiadosti nachádzajú v „šedej zóne“, na pomedzí medzi písomným negatívnym\nrozhodnutím podľa § 18 ods. 2 Infozákona a fiktívnym negatívnym rozhodnutím podľa § 18 ods. 3\nInfozákona. Hranica medzi týmito inštitútmi je tenká a v každom jednotlivom prípade treba citlivo\nzvažovať, akým spôsobom bola infožiadosť vybavená, a to práve vzhľadom na obsah odpovede povinnej\nosoby. Súčasne platí, že ak právna úprava nie je jednoznačná a dovoľuje rôzne možnosti výkladu, na\núčely posúdenia, či správny súd vôbec vezme vec do súdneho prieskumu, sa treba prikloniť k výkladu,\nktorý je v prospech realizácie základných práv, v tomto prípade práva na súdnu ochranu, resp. práva na\ninformácie zaručených Ústavou SR a medzinárodnými dokumentmi.\n32. Kasačný súd teda rešpektuje doterajšiu judikatúru v tom, že fiktívne rozhodnutie je nástrojom\npre absolútnu nečinnosť povinnej osoby a že faktické vybavenie žiadosti má mať prednosť pred\nkonštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia. Súčasne však uvádza, že k stavu obdobnému\nabsolútnej nečinnosti môže dôjsť aj vtedy, keď je akt povinnej osoby adresovaný žiadateľovi vo vzťahu\nk spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný a bezobsažný. Inými slovami, nie „akákoľvek“\nodpoveď povinnej osoby na infožiadosť vylučuje vydanie fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3\nInfozákona. Rozhodujúci je v tomto smere obsah aktu, ktorý povinná osoba žiadateľovi adresuje.\n34. Kasačný súd teda konštatuje, že pri posudzovaní, či konkrétna žiadosť o sprístupnenie informácií\nbola povinnou osobou vybavená sprístupnením informácií a vydaním rozhodnutia zápisom v spise (§\n18 ods. 1 Infozákona), vydaním písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§ 18\nods. 2 Infozákona) alebo vydaním fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§\n18 ods. 3 Infozákona), je rozhodujúci obsah aktu povinnej osoby adresovaného žiadateľovi, ktorý treba\npreskúmať prísne individuálne.\n35. V prvom kroku je potrebné rozlíšiť, či žiadosť bola vybavená sprístupnením informácií (§ 18 ods.\n1 Infozákona) alebo nesprístupnením informácií (§ 18 ods. 2 alebo 3 Infozákona), a to porovnaním\ninformácií, ktoré žiadateľ požadoval, s informáciami, ktoré mu povinná osoba poskytla. Rozhodujúci je\nteda obsah aktu povinnej osoby vo vzťahu k uspokojeniu subjektívneho práva žiadateľa na prístup k\ninformáciám.\n36. Ak povinná osoba informácie čo i len sčasti nesprístupnila, je v druhom kroku potrebné posúdiť, či akt\npovinnej osoby, ak nie je výslovne rozhodnutím, z materiálneho hľadiska možno považovať za negatívne\nrozhodnutie (§ 18 ods. 2 Infozákona) alebo došlo k vydaniu fiktívneho negatívneho rozhodnutia (§ 18 ods.\n3 Infozákona). Ak v akte nie je uvedené ani tvrdenie o nesprístupnení alebo odmietnutí sprístupnenia\ninformácií a ani žiadne dôvody, pre ktoré sa informácie nesprístupňujú (napríklad žiadané informácie nie\nsú informáciami sprístupňovanými podľa Infozákona, žiadaná osoba nie je povinnou osobou, povinná\nosoba nemá žiadané informácie k dispozícií alebo sa aplikuje niektoré z obmedzení v prístupe k\ninformáciám podľa ustanovení § 9 - 12 Infozákona alebo osobitných zákonov), teda ak je obsah\naktu povinnej osoby vo vzťahu k spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný, bezobsažný a\nnepreskúmateľný, možno konštatovať, ide o stav obdobný absolútnej nečinnosti povinnej osoby, ktorého\ndôsledkom je vydanie fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 Infozákona).\n37. Ak vzniknú pochybnosti, či v správnej žalobe bol akt povinnej osoby označený správne, je potrebné\nprikloniť sa k výkladu v prospech realizácie práva na súdnu ochranu a práva na informácie.“\n\n37. S ohľadom na závery uvedené vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR,\nsprávny súd po preskúmaní obsahu listov Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa\n11.09.2024 a Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 25.09.2024, ktorými bola vybavená žiadosť\nžalobcu zo dňa 09.09.2024 a následne podané odvolanie žalobcu, dospel k záveru, že žiadosť žalobcu\nnebolo možné považovať za fakticky vybavenú, tak ako to uvádzal žalovaný. Správny súd sa nestotožnil\ns argumentáciou žalovaného o tom, že žalobcovi bola poskytnutá odpoveď na jeho žiadosť, pretože\nz obsahu odpovedí orgánov verejnej správy podľa správneho súdu vyplynulo, že žalobcovi nebola\nposkytnutá odpoveď, z akého dôvodu mu orgány verejnej správy nesprístupnili ním žiadanú informáciu\npodľa zákona č. 211/2000 Z. z. Orgány verejnej správy v odpovedi na žiadosť žalobcu o sprístupnenie\ninformácií zo dňa 09.09.2024, ako aj na jeho odvolanie, iba uviedli, že jeho žiadosť bola posúdená\ns poukazom na Správny poriadok podľa obsahu a jeho podanie sa týka organizačnej a riadiacej činnosti\nnadriadeného, ktorá činnosť, nie je konaním vo veciach služobného pomeru, ktoré by sa s policajtom\nviedlo ako s účastníkom konania, a preto nie je možné žalobcovi poskytnúť možnosť nahliadnuť do spisu.\nSprávny súd nespochybňuje, že ak by z odpovedí orgánov verejnej správy (hoci tieto nemali výslovne\ncharakter rozhodnutia) bolo zrejmé, že žalobcovi žiadané informácie nesprístupnili s uvedením dôvodov,\npre ktoré informáciu nesprístupnili (napr. že povinná osoba nemá žiadané informácie k dispozícii, že sa\naplikuje niektoré z obmedzení v prístupe k informáciám, ...) bolo by možné považovať ich z materiálneho\nhľadiska za negatívne rozhodnutie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. V posudzovanej veci však podľa\nsprávneho súdu, žalobca od orgánov verejnej správy nedostal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to,\nprečo mu neboli sprístupnené ním žiadané informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a z akých dôvodov,\npričom je nevyhnutné zdôrazniť, že obsahom žiadosti žalobcu nebolo uplatnenie práva na nahliadnutie\ndo spisu, ale sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z.\n38. S ohľadom na uvedené správny súd vzhľadom na žalobcom vznesenú žalobnú námietku o tom, že\njeho žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 09.09.2024 a podané odvolanie boli vybavené vydaním\nfiktívnych rozhodnutí Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne a Prezídia Policajného zboru dospel k záveru,\nže skutočne došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď odpovede orgánov\nverejnej správy obsiahnuté v listoch zo dňa 11.09.2024 a zo dňa 25.09.2024 (vydaných inými než\npovinnými osobami v jednotlivých stupňoch) nebolo možné z materiálneho hľadiska považovať za\nnegatívne rozhodnutie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Na základe uvedeného správny súd žalobcom\nvznesenú námietku o vydaní fiktívnych rozhodnutí vyhodnotil ako dôvodnú.\n39. Správny súd v kontexte uvedených súvislostí poukazuje na to, že z § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ. z. vyplýva, že každé rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí obsahovať základné náležitosti\nstanovené v § 47 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia obsahuje samotné rozhodnutie vo veci\ns uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Ak ide o nesprístupnenie\ninformácií, tak vo výroku sa musí uviesť, že žiadosť o informácie sa zamieta. V odôvodnení rozhodnutia\npovinná osoba musí dostatočne vysvetliť, prečo pod príslušné zákonné ustanovenie zákona č. 211/2000\nZ. z. podradila požadované informácie a aké boli jej úvahy. Rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí\nobsahovať aj poučenie o odvolaní, teda údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu\nodvolať, čo však v danom prípade v prvostupňovom rozhodnutí povinnej osoby absentuje. Poučenie\no možnosti podať opravný prostriedok je jednou z esenciálnych náležitosti rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy rozhodujúcich v prvom stupni.\n40. Správny súd považoval vzhľadom na uvedené ako dôvodnú aj námietku žalobcu\no nepreskúmateľnosti fiktívnych rozhodnutí Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne a žalovaného.\nV tejto súvislosti správny súd uvádza, že z administratívneho spisu zistil, že žalobca podal žiadosť\no sprístupnenie informácií dňa 09.09.2024 Krajskému riaditeľstvu v Trenčíne (povinnej osobe), pričom\npovinná osoba v lehote ôsmych pracovných dní v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.\nnesprístupnila žiadané informácie ani nevydala rozhodnutie, na základe čoho podľa § 18 ods. 3 zákona\nč. 211/2000 Z. z. vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu, pričom za deň\ndoručenia sa považuje tretí deň od uplynutie lehoty na vybavenie žiadosti, t.j. 22.09.2024. Žalobca\nvoči fiktívnemu rozhodnutiu Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne podal dňa 24.09.2024 odvolanie,\no ktorom v rámci autoremedúry nerozhodla povinná osoba a podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.\no ňom v zákonnej lehote (t. j. v lehote 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou) nerozhodol ani\nžalovaný ako odvolací orgán. Keďže lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu žalovaným ako\nodvolacím orgánom márne uplynula dňa 08.11.2024, bolo v danom prípade vydané fiktívne rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 08.11.2024. Za deň doručenia tohto fiktívneho rozhodnutia žalobcovi ako žiadateľovi\n\nsa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní, pričom druhý deň po uplynutí\nlehoty na vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu bol deň 10.11.2024, čo sa považuje za deň doručenia\nfiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.11.2024 žalobcovi.\n41. Ako už bolo uvedené, fiktívne rozhodnutie sa spája s nečinnosťou orgánu verejnej správy v rámci\nsprístupňovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z., pričom nečinnosť môže byť vnímaná\nvo forme omisívneho konania (nekonaním/opomenutím) alebo komisívneho konania (úmyselným\nnekonaním), keď orgán verejnej správy z určitého dôvodu tají požadované informácie pred žiadateľom.\nPri omisívnom aj komisívnom konaní dochádza k porušovaniu zákona č. 211/2000 Z. z. Účelom\nustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť orgánov verejnej správy pri\nrozhodovaní o žiadostiach o sprístupnenie informácií, ale práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť\nochranu žiadateľovi, ktorý sa obrátil so žiadosťou o informácie na príslušný orgán verejnej správy v\nprípade jej nečinnosti vedúcej až k vydaniu negatívneho rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd\npoukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011,\npodľa ktorého je fiktívne rozhodnutie už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a\npreto je bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. Na základe uvedeného správny súd ako dôvodnú\nvyhodnotil žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti fiktívnych rozhodnutí.\n42. S ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy vydali fiktívne\nrozhodnutia, ktoré sú nepreskúmateľné, na základe čoho dospel k záveru o potrebe zrušenia oboch\ntýchto fiktívnych rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a o vrátení veci orgánu verejnej správy\nprvého stupňa (Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne) v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP na ďalšie\nkonanie.\n43. Úlohou prvostupňového orgánu verejnej správy v ďalšom konaní bude zaoberať sa žiadosťou\nžalobcu zo dňa 09.09.2024 v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. a v prípade ak dospeje k záveru, že\nžiadanú informáciu žalobcovi nemožno sprístupniť, uviesť vo svojom rozhodnutí jasné a zrozumiteľné\ndôvody, z ktorých bude dostatočne zrejmé, prečo žalobcovi žiadanú informáciu podľa zákona č. 211/2000\nZ. z. nesprístupnil.\n44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), keďže žalobca\nbol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd mu priznal voči žalovanému náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu. Zároveň žalovaného zaviazal na zaplatenie trov žalobcovi\nv určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky trov konania, o ktorej bude rozhodnuté samostatným\nuznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n45. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.\n3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\n\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}