Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 5Svk/28/2026 0824100957 30. 07. 2026 JUDr. Petra Príbelská ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100957.1
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: U. J., narodený X. S. XXXX, bytom T. XXX, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci slobodného prístupu k informáciám, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/71/2024-73 zo 4. februára 2026, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa odmieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žiadosťou o sprístupnenie informácií z 26. augusta 2024 podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) domáhal sprístupnenia informácií zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom uviedlo, že nebolo možné uplatniť práva účastníka konania a poskytnúť žalobcovi možnosť nahliadnutia do spisu. 2. Potom žalobca žiadosťou z 9. septembra 2024 adresovanou Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne požiadal o sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom meste nad Váhom. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom uviedlo, že elektronické podanie žalobcu bolo identické s jeho skorším podaním, ktoré už bolo vybavené dňa 5. septembra 2024 registratúrnym záznamom. 3. Žalobca podal dňa 24. septembra 2024 na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. Uviedol, že v zákonnej lehote ôsmich pracovných dní mu požadované informácie neboli sprístupnené a ani mu nebolo vydané písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Podľa žalobcu nečinnosťou došlo k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o informácie (tzv. fiktívneho rozhodnutia). 4. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne žalobcovi listom z 25. septembra 2024 oznámilo, že jeho podanie nebolo možné vybaviť ako riadny opravný prostriedok v režime Správneho poriadku z dôvodu, že neboli splnené zákonom stanovené objektívne znaky opravného prostriedku, ktoré by umožnili uplatniť suspenzívne a devolutívne účinky jeho podania. Uviedlo taktiež, že pôvodné podanie žalobcu bolo fakticky vybavené v režime Správneho poriadku, čím nedošlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia s poukazom na registratúrne záznamy. Postup pri vybavovaní pôvodného podania žalobcu bol podľa neho v súlade so zákonom a jeho odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu považoval za neopodstatnené.
5. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť fiktívne rozhodnutie žalovaného (Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru) a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd") rozsudkom č. k. 2S/71/2024-73 zo 4. februára 2026 (ďalej „napadnutý rozsudok") podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP") zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného z 8. novembra 2024 a fiktívne rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne z 19. septembra 2024 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 6. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ") 13. apríla 2026 kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) SSP tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci; odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 7. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd") ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h) SSP). Kasačný súd po zistení, že kasačná sťažnosť nebola podaná v zákonnej lehote podľa § 443 ods. 1 SSP, kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. a) SSP odmietol. 8. Podľa § 443 SSP musí byť kasačná sťažnosť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak zákon neustanovuje inak. Po preštudovaní súdneho spisu kasačný súd z elektronickej doručenky zistil, že žalovanému bol napadnutý rozsudok doručený elektronicky dňa 5. marca 2026 (štvrtok, pracovný deň). V rozpore s tým je na druhej strane kasačnej sťažnosti uvedené, že napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený dňa 10. marca 2026 (utorok, pracovný deň), čo však zo žiadnej listiny nevyplývalo. Kasačná sťažnosť bola podaná dňa 13. apríla 2026 (pondelok, pracovný deň). 9. Z priloženej doručenky bolo jednoznačné, že napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený 5. marca 2026. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti, ktorá bola podľa § 443 ods. 1 SSP jeden mesiac od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (a rovnako bola uvedená aj v poučení v napadnutom rozsudku), uplynula lehota dňa 7. apríla 2026 (deň 5. apríl pripadol na nedeľu a 6. apríla 2026 bol sviatok - Veľkonočný pondelok). 10. Dokonca aj v prípade, že by sa vyvrátila pravdivosť údaju o dátume doručenia, uvedeného na doručenke, a naozaj by bol napadnutý rozsudok doručený sťažovateľovi až 10. marca 2026, ako to uviedol v kasačnej sťažnosti, mesačná lehota by uplynula v piatok 10. apríla 2026, a podanie z 13. apríla 2026 by bolo urobené až po zákonnej lehote. 11. Správny súdny poriadok nepripúšťa možnosť odpustenia zmeškania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, preto nebolo možné postupovať inak, ako kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. a) SSP odmietnuť ako oneskorene podanú. 12. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 171 ods. 1 SSP. Žalovaný procesne zavinil odmietnutie kasačnej sťažnosti, pretože podal kasačnú sťažnosť po zákonom stanovenej lehote, preto žalobca má právo na náhradu trov kasačného konania. 13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.