Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 1S/40/2024 0724101026 14. 05. 2026 Mgr. Marián Štulajter ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101026.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 6199/2024-3010 zo dňa 4. júna 2024, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru č. OURS-PLO1-2020/016770-002 zo dňa 30. septembra 2020 boli nariadené v k. ú. C., okres E. F. pozemkové úpravy z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o pozemkových úpravách“), teda z dôvodu, že pozemkové úpravy sú potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou Zákona o pozemkových úpravách. Žalobkyňa dňa 5. januára 2024 podala Okresnému úradu Rimavská Sobota, pozemkovému a lesnému odboru námietku proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Žalobkyňa v podanej námietke uviedla, že nesúhlasí so spoluvlastníctvom parcely nového stavu C-KN č. 2972 (časť parcely C-KN č. 1037 podľa pôvodného stavu) s p. G. F., nakoľko spoluvlastníctvo parcely nie je dôvodné. Časť parcely C-KN č. 1037 nachádzajúcej sa okolo budov vo vlastníctve p. F. bude v jeho výlučnom vlastníctve, ale časť parcely nachádzajúcej sa okolo budov žalobkyne bude v spoluvlastníctve. Spoluvlastníctvo nie je podľa žalobkyne odôvodnené, nakoľko prístupová cesta zabezpečuje len k prístup k nehnuteľnostiam žalobkyne. Námietka žalobkyne bola podľa § 13 ods. 4 Zákona o pozemkových úpravách prerokovaná dňa 7. februára 2024 so žalobkyňou. Druhej časti námietky žalobkyne týkajúcej sa požiadavky, aby hranica pozemku v novom stave C-KN č. 2153 kopírovala súčasnú hranicu s pozemkom C-KN č. 1039/7, Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor vyhovel. Keďže Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor považoval námietku žalobkyne len za čiastočne vybavenú, odstúpil ju podľa § 13 ods. 5 Zákona o pozemkových úpravách Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) na rozhodnutie.
2. Orgán verejnej správy prvého stupňa vydal dňa 8. marca 2024 Rozhodnutie č. OU-BBOOP6-2024/016820-002 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým námietke žalobkyne zo dňa 5. januára 2024 proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, v ktorej nesúhlasí so spoluvlastníctvom k novej parcele C-KN č. 2972, nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh administratívneho konania, obsah námietky žalobkyne a spôsob jej vybavenia Okresným úradom Rimavská Sobota, pozemkovým a lesným odborom a skonštatoval, že nevybavená časť námietky žalobkyne je neopodstatnená a nie je možné jej vyhovieť, keďže boli dodržané zákonné kritériá primeranosti ustanovené v § 11 ods. 3 Zákona o pozemkových úpravách a boli dodržané zásady umiestnenia nových pozemkov pre projekt pozemkových úprav v k. ú. C.. Podľa výpisu z registra pôvodného stavu žalobkyňa vstupovala do pozemkových úprav s celkovou výmerou podielu 30 300,81 m2 a celkovou hodnotou vlastníckeho podielu 2 482,245 eur. Celkovo osem parciel pôvodného stavu vlastnila v podiele 1/1 a dve parcely v spoluvlastníctve, pričom ide o parcelu pôvodného stavu C-KN č. 1037 (spoluvlastnícky podiel 10/32, čo predstavuje výmeru vlastníckeho podielu 410,31 m2 a hodnotu vlastníckeho podielu 10,90 eur) a parcelu pôvodného stavu C-KN č. 1039/8 (spoluvlastnícky podiel 1, čo predstavuje výmeru vlastníckeho podielu 185,50 m2 a hodnotu vlastníckeho podielu 15,945 eur). Podľa výpisu z registra nového stavu boli žalobkyni vytvorené nové pozemky v celkovej výmere 30 638,0 m2 a v celkovej hodnote 2 500,175 eur. Komasačný koeficient žalobkyne je 0,77, okrem toho primeranosť vo výmere predstavuje 101,11 % a primeranosť v hodnote predstavuje 100,72 %. Orgán verejnej správy prvého stupňa poznamenal, že pripomienku žalobkyne, že sa vzdala časti parcely v prospech p. F., je potrebné uviesť na pravú mieru, keďže žalobkyňa dostala za tento nárok náhradu vo forme nového pozemku. Nároky žalobkyne boli uspokojené v zákonom stanovených podmienkach primeranosti, pričom výmera (101,11 %) a aj hodnota (100,72 %) jej pôvodných pozemkov sa dokonca mierne zvýšila. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o pozemkových úpravách sú nové pozemky vlastníka primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov. Podľa § 11 ods. 5 Zákona o pozemkových úpravách nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje 5 % výmery pôvodných pozemkov. Ak by sa p. F. vzdal svojho podielu na parcele nového stavu C-KN č. 2972 v prospech žalobkyne, podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa by sa jej vyrovnanie navýšilo o výmeru 489,50 m2 a hodnotu 13,020 eur, pričom vyrovnanie p. F. by sa o tieto hodnoty znížilo, čo by zvýšilo výhody žalobkyne získané pozemkovými úpravami. Nároky p. F. boli uspokojené v zákonom stanovených podmienkach primeranosti, keďže primeranosť p. F. vo výmere je 99,84 % a v hodnote 99,83 %. Na strane p. F. je podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa aj skutočnosť, že dotknutý pozemok prístupovej cesty v podiele 10/32 nadobudol titulom dedičstva ešte pred pozemkovými úpravami. Nemožno spochybniť, že žalobkyňa bola pozemkovými úpravami dotknutá len v minimálnej miere, nakoľko už pred pozemkovými úpravami mala väčšinu svojich pozemkov vo výlučnom vlastníctve. Zo spoluvlastníctva dotknutého pozemku prístupovej cesty bol vyňatý podiel 6/16 vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý bol použitý na pokrytie pozemkov pod spoločnými zariadeniami a opatreniami. Orgán verejnej správy prvého stupňa vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že rozdeľovací plán bol vypracovaný v zmysle požiadaviek žalobkyne a aj p. G. F.. Na individuálnom prerokovaní požiadaviek boli oboznámení obidvaja dotknutí vlastníci so spoluvlastníctvom parciel nového stavu č. 2971 a 2972, dôkazom čoho sú podpísané zápisnice zo dňa 4. apríla 2023 a zo dňa 10. mája 2023. 3. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 6199/2024-3010 zo dňa 4. júna 2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania, obsah odvolania žalobkyne a skonštatoval, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o pozemkových úpravách, orgán verejnej správy prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a s podanou námietkou žalobkyne sa riadne vysporiadal. 4. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že požiadavka racionálneho priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva v území je síce jednou zo základných požiadaviek na riadne a vecne správne vykonanie pozemkových úprav v území, avšak je potrebné zohľadniť aj ostatné požiadavky, a to aj požiadavky podľa § 11 ods. 4 a 5 Zákona o pozemkových úpravách, ktoré určujú kritériá primeranosti nových pozemkov voči pôvodným pozemkom vo výmere a v hodnote. V §
11 ods. 3 Zákona o pozemkových úpravách sú stanovené ďalšie kritériá primeranosti v druhu pozemku, výmere, bonite, polohe a hospodárskom stave, pričom sa zároveň má prihliadať na výhody získané pozemkovými úpravami. Podľa žalovaného napriek tomu, že žalobkyňa namieta spoluvlastníctvo k parcele C-KN č. 2972 nového stavu ako nesprávne, pretože vo vzťahu k jej záujmom a potrebám to nepokladá za racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva, vyššie uvedené zákonné požiadavky na správne vykonanie pozemkových úprav so zohľadnením pomerov všetkých účastníkov priviedli Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor k takému riešeniu, ktoré napokon v k. ú. C. po prerokovaní s dotknutými účastníkmi navrhol. V administratívnom spise sa nachádzajú listinné dôkazy, že takéto riešenie si dotknutí účastníci, a to tak žalobkyňa ako aj p. F., odsúhlasili. Pán F. na spoluvlastníctve k parcele C-KN č. 2972 trval, pričom žalobkyňa so spoluvlastníctvom súhlasila. Samotná skutočnosť, že žalobkyni by úplne prirodzene viac vyhovovalo výlučné vlastníctvo k predmetnej parcele, nemôže zakladať dôvod na opomenutie povinností orgánu verejnej správy prihliadnuť aj na požiadavky ďalšieho dotknutého účastníka konania a jeho oprávnený nárok ignorovať. Účastník konania si môže s odstupom času vec premyslieť, no na druhej strane povinnosťou orgánu verejnej správy nie je námietke vždy vyhovieť, ale správne ju posúdiť, zistiť jej opodstatnenosť, náležite zistiť skutkový stav a až na základe týchto zistení o nej napokon rozhodnúť. Na zmenu výroku by podľa žalovaného nemalo vplyv ani žalobkyňou požadované posudzovanie pravdivosti toho, či p. F. prístupovú cestu potrebuje pre prístup k pozemkom nachádzajúcim sa západne od tejto cesty, pretože to bol iba jeden z argumentov pre zachovanie spoluvlastníctva k parcele C-KN č. 2972. Podľa žalovaného bol rozhodujúcim oprávnený nárok p. F. na zachovanie spoluvlastníctva k parcele C-KN č. 2972 nového stavu a povinnosť orgánu verejnej správy tento jeho nárok v procese pozemkových úprav zohľadniť. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa si nesprávne spája pojem „hospodársky stav pozemku“ s „účelom jeho využívania“ s poukazom na § 11 ods. 3 Zákona o pozemkových úpravách, nakoľko cesta (parcela C-KN č. 2972) aj reálne existuje a ako prístupová komunikácia sa v súčasnosti aj využíva, aj keď iba ako prístup k pozemkom žalobkyne. Termín „hospodársky stav pozemku“ neznamená „účel jeho využívania“, ale aktuálny stav daného pozemku vo vzťahu k danému účelu využívania a nie samotný účel jeho využívania ako taký. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa v odvolaním napadnutom rozhodnutí venoval odôvodneniu námietok podľa § 13 ods. 7 Zákona o pozemkových úpravách. K námietke žalobkyne, že nebola dodržaná rovnosť prístupu k obom účastníkom konania, žalovaný uviedol, že pre zistenie skutočného stavu veci boli podrobne posúdené všetky známe aspekty, dôvody a postupy Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru pri spracovaní nielen návrhu nového usporiadania pozemkov, ale aj predošlých etáp a dokumentácie vyhotovených v rámci pozemkových úprav, pričom žalovaný sa s nimi stotožňuje po vecnej a aj formálnej stránke. Žalobkyňa skutočnosti tak, ako sú v novom stave na daných pozemkoch vlastnícky zaevidované, nesprávne interpretuje ako scelenie „v danom priestore“ medzi parcelami C-KN č. 1033/9, 1034/5, 1033/1 a 1034/3, čo ju potom privádza k tvrdeniu o nerovnakom prístupe orgánu verejnej správy k účastníkom konania v zhodných prípadoch. Uvedené prípady nie je podľa žalovaného možné posudzovať ako sceľovanie. V prípadoch, na ktoré žalobkyňa poukázala ako na scelenie, sa jedná o bežnú situáciu, keď doterajšie parcely, ktoré sú v údajoch katastra nehnuteľností vedené ako cesty, sa už tak dávno nevyužívajú a sú iba pozostatkami zastaralej evidencie predošlých máp katastra nehnuteľností. Tieto nedostatky sa odstraňujú návrhom novej cestnej siete, pričom tento postup sa použil aj pri pozemkových úpravách v k. ú. C.. V lokalitách, na ktoré žalobkyňa poukázala ako na scelenie, v skutočnosti neprišlo k sceľovaniu, ale pôvodné parcely vedené ako cesty už v novom návrhu ako cesty neboli potrebné a vznikol priestor pre naprojektovanie ucelených pozemkov, ktoré budú prístupné z iných ciest a budú ucelene obhospodarované ako nový druh pozemku. Takýmto postupom dochádza k racionálnemu priestorovému usporiadaniu pozemkového vlastníctva v danom území ako to požaduje § 1 ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách. Zatiaľ čo v priestore medzi parcelami C-KN č. 1033/9, 1034/5, 1033/1 a 1034/3 návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia žiadnu cestu nestanovuje, v priestore medzi pozemkami žalobkyne áno, a preto bolo potrebné nové pozemky naprojektovať s týmto zreteľom. Dochádza tak na prvý pohľad k nerovnakému prístupu k účastníkom konania ako to namieta žalobkyňa. Medzi pozemkami, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, je existujúca cesta a z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné túto cestu vyriešiť tak, ako sa účastníci na tom dohodli. Príslušná časť majetku žalobkyne a p. F. na tých úsekoch pôvodných ciest, ktoré zanikli, bola v pôvodnom stave vyčíslená v metroch štvorcových aj v príslušnej hodnote a v sumárnom vyhodnotení vo výmere a v hodnote sa musí zhodovať s výmerou a hodnotu nových pozemkov, čo orgán verejnej správy prvého stupňa žalobkyni vyčíslil už v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Žalovaný tieto údaje preveril a skonštatoval, že sú
uvedené správne. Ďalej žalovaný vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne k možnostiam oplotenia pozemkov v jej vlastníctve uviedol, že samotný fakt spoluvlastníctva k parcele C-KN č. 2972 oploteniu nebráni. 6. Žalovaný skonštatoval, že nedošlo k porušeniu zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania a zásady legitímnych očakávaní s poukazom na už uvedenú argumentáciu. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaný uviedol, že vysvetlenie, prečo sa orgán verejnej správy prvého stupňa údajne nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne, je obsahom rozhodnutia žalovaného, ktorý podal žalobkyni úplnú, ucelenú, logickú a právne presvedčivú argumentáciu v dostatočnom rozsahu. Skutočnosť, že žalobkyňa s názormi orgánu verejnej správy prvého stupňa nesúhlasí, nemôže sama osebe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, resp. nezákonnosti rozhodnutia. Žalovaný tak dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Správna žaloba 7. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom tvrdila, že bola rozhodovaním a postupom orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach. 8. Žalobkyňa v bode I. správnej žaloby stručne popísala priebeh administratívneho konania. Mala za to, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa konali v rozpore so základnou zásadou správneho konania podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), keď nerozhodovali na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keď nerešpektovali ústavnú podmienku primeranej náhrady za vyvlastnenie. 9. Žalobkyňa uviedla citácie čl. 20 ods. 4 a čl. 14 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods.1, § 11 ods. 1 a 14 Zákona o pozemkových úpravách a § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, pričom mala za to, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa postupovali „v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami“ Zákona o pozemkových úpravách „pri posudzovaní tejto námietky“, pretože orgán verejnej správy môže v zmysle § 11 ods. 14 Zákona o pozemkových úpravách zrušiť podielové spoluvlastníctvo, a to aj bez súhlasu spoluvlastníkov. Žalobkyňa preto tvrdenie žalovaného, že orgán verejnej správy mal povinnosť ponechať podielové spoluvlastníctvo z dôvodu trvania p. F. na jeho zotrvaní, považovala za zavádzajúce. Ak by orgán verejnej správy mal povinnosť rozhodovať len na základe vyhlásenia podielových spoluvlastníkov, podľa názoru žalobkyne by nebolo dané ustanovenie v zákone a pozemkové úpravy by nemali žiadny účel, pretože ktorýkoľvek vlastník alebo spoluvlastník akéhokoľvek pozemku by mohol trvať na svojom vlastníctve a orgán verejnej správy by „nemohol nič robiť“. Ponechanie podielového spoluvlastníctva k parcele C-KN č. 2972 v novom stave nie je podľa žalobkyne v súlade s účelom pozemkových úprav a ponechaním tohto podielového spoluvlastníctva nedošlo k racionálnemu priestorovému usporiadaniu pozemkového vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, čím bol porušený § 1 Zákona o pozemkových úpravách. Žalobkyňa tvrdila, že nevyhovenie jej námietke nevytvára predpoklady pre racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v obvode pozemkových úprav, keďže ponechanie podielového spoluvlastníctva parcely C-KN č. 2972 v novom stave „žiadnym spôsobom neusporiadalo pozemky žalobkyne, ktorá naďalej nemá svoje pozemky ucelené, nakoľko stredom jej pozemkov sa nachádza pozemok v podielovom spoluvlastníctve“. Predmetný pozemok je prístupovou cestou oboch terajších spoluvlastníkov, ktorá sa napája smerom na západ na pozemok E-KN parc. č. 981 zapísaný na liste vlastníctva č. 205 vo vlastníctve Slovenskej republiky. Táto parcela sa však v novom stave ruší, pričom pozemky nachádzajúce sa na druhej strane tohto pozemku sú vo vlastníctve iných osôb a nie vo vlastníctve druhého podielového spoluvlastníka p. F.. Z uvedeného dôvodu nie je podľa žalobkyne žiadny racionálny dôvod ponechať parcelu C-KN č. 2972 v novom stave v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a p. G. F., keďže tento pozemok zabezpečuje prístup p. G. F. len k nehnuteľnostiam, ktoré majú hranicu s nehnuteľnosťami žalobkyne. Žalobkyňa namietala, že ponechaním predmetného pozemku v podielovom spoluvlastníctve dochádza k porušeniu § 11 Zákona o pozemkových úpravách, keďže „neexistuje účel užívania časti pozemku nachádzajúceho sa medzi pozemkami vo vlastníctve žalobkyne“. Nakoľko sa v procese pozemkových úprav vytvára popri pozemkoch v C-KN č. 2153 a 2158 v novom stave nová cesta, podľa žalobkyne práve touto cestou bude mať p. F. prístup k akýmkoľvek
pozemkom nachádzajúcim sa západne od parcely C-KN č. 2972 v novom stave a k osade Suchý potok. Túto prístupovú cestu, ktorá je zjazdná tak peši ako aj motorovými vozidlami, p. F. aj v súčasnosti využíva. 10. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe poukázala na to, že „bola k svojmu súhlasu so zrušením podielového spoluvlastníctva zo strany orgánu verejnej správy donútená“, nakoľko pri osobnom prerokovaní jej dal orgán verejnej správy na výber buď ponechanie podielového spoluvlastníctva alebo zakreslenie novej cesty, ktorú si však žalobkyňa bude musieť na svoje vlastné náklady vybudovať sama. Nakoľko žalobkyňa nemá finančné prostriedky na vybudovanie novej cesty, bola nútená súhlasiť s druhou možnosťou, a preto zápis so svojím súhlasom ponechať podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku podpísala. 11. Ďalej žalobkyňa namietala, že z pôvodného pozemku parc. č. 1037 v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, p. G. F. a Slovenskej republiky bola odčlenená časť nachádzajúca sa medzi pozemkami parc. č. 1033/9 a 1034/5 a bola zahrnutá do pozemku v novom stave pod č. 2139 vo výlučnom vlastníctve p. G. F.. Žalobkyňa mala za to, že ak orgán verejnej správy posúdil jej námietku ako nedôvodnú, mal pôvodnú parc. č. 1037 ponechať v rovnakom stave aj po pozemkových úpravách a nie odčleniť od nej časť a zbytok nechať v podielovom spoluvlastníctve. Žalobkyňa tvrdila, že v dvoch prípadoch došlo k pozemkovým úpravám tak, že boli scelené pozemky vlastníkov, no vo vzťahu k žalobkyni tak urobené nebolo. 12. Žalobkyňa taktiež namietala, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobkyne, nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo podľa žalobkyne spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 13. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 8. novembra 2024 popísal priebeh administratívneho konania a uviedol, že žalobkyňa v správnej žalobe napáda rozhodnutie žalovaného opätovne z dôvodov, ktoré uviedla vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Podľa žalovaného žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla žiadne relevantné dôvody spochybňujúce zákonnosť postupu žalovaného. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalovaného preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Pozemkové úpravy nie sú podľa žalovaného „vyvlastnením“ a už vôbec nimi nedochádza k prideľovaniu náhradných pozemkov. Vyvlastnenie sa ako nástroj a inštitút v konaniach o pozemkových úpravách nepoužíva. V pozemkových úpravách ide vždy len o náhradu za pôvodné pozemky v nových pozemkoch, a to za kumulatívneho dodržania podmienok a kritérií primeranosti pri ich umiestňovaní. Môže dôjsť aj k vyrovnaniu v peniazoch, avšak len v zákonom stanovených prípadoch. Zrušením podielového spoluvlastníctva p. F. by sa jeho pozemky stali neprimeranými v druhu pozemku, ako aj v hospodárskom stave, voči čomu by bol oprávnený využiť prostriedky procesnej obrany z dôvodu neprimeranosti jeho pôvodných a nových pozemkov. V § 11 ods. 14 Zákona o pozemkových úpravách sa stanovuje okresnému úradu možnosť zriadiť alebo zrušiť podielové spoluvlastníctvo k pozemku a nie jeho povinnosť tak, ako to vykladá žalobkyňa. Žalovaný považoval tvrdenia žalobkyne, že pozemkovými úpravami nedošlo k racionálnemu priestorovému usporiadaniu jej pozemkového vlastníctva, za bezpredmetné, účelové, zavádzajúce a právne irelevantné. Žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla žiadne konkrétne a vecné dôvody, ktorými by preukázala nesprávnosť rozhodovania a postupu orgánov verejnej správy. Žalovaný uviedol, že pristupoval ku svojej rozhodovacej činnosti v súlade so zásadami správneho konania a na základe dostupných podkladov so zohľadnením všetkých skutočností vo vzájomných súvislostiach a nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Tvrdenie žalobkyne, že bola k svojmu súhlasu so znením zápisu o umiestnení nových pozemkov donútená, žalovaný považoval za účelové a nepreukázané. Rokovanie o umiestnení nových pozemkov žalobkyne prebehlo úplne štandardne tak, ako aj v prípade všetkých ostatných
rokovaní s vlastníkmi a účastníkmi konania o pozemkových úpravách v k. ú. C.. Ak mala žalobkyňa akékoľvek námietky k zneniu zápisnice, mohla túto skutočnosť namietať priamo na danom prerokovaní. Žalobkyňa okrem samotného konštatovania „donútenia“ žiadnym spôsobom nepreukázala relevantnosť svojich domnienok. Návrh nových pozemkov spĺňa zákonom stanovené kritériá primeranosti polohou, výmerou, hodnotou, hospodárskym stavom ako aj druhom pozemku. Primeranosť nových a pôvodných pozemkov sa vždy posudzuje v celkovom súčte výmer a celkovom súčte hodnôt všetkých pôvodných a nových pozemkov v celom obvode projektu pozemkových úprav. Nie je ich možné posudzovať jednotlivo, nakoľko dochádza k sceľovaniu výmer z pôvodných pozemkov do nového pozemku, resp. pozemkov. Ustanovenia § 11 ods. 4 a 5 Zákona o pozemkových úpravách upravujú porovnávanie výmery a hodnoty pôvodných a nových pozemkov vlastníka, pričom neobsahujú úpravu posudzovania primeranosti podľa projektových blokov. Primeranosť v hodnote a vo výmere sa posudzuje za celé pozemkové vlastníctvo jedného vlastníka v celom odvode pozemkových úprav. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžrk/1/2020 zo dňa 12. februára 2020. Primeranosť nových pozemkov žalobkyne podľa § 11 ods. 4 a 5 Zákona o pozemkových úpravách v k. ú. C. bola podľa údajov vyplývajúcich zo spisového materiálu dodržaná. Žalovaný ďalej upozornil na skutočnosť, že dňa 15. júla 2024 mu bola z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doručená žiadosť o predloženie administratívnych spisov z dôvodu podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa podaného žalobkyňou. Dňa 21. októbra 2024 boli žalovanému v prílohe k listu č. VI/1 Gd 307/24/1000-6 vrátené administratívne spisy s tým, že podľa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky „... v predmetnej veci nebolo zistené porušenie zákona v postupe a rozhodovaní Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a podriadených orgánov verejnej správy, ktoré by si vyžadovalo ingerenciu prokuratúry vo forme prijatia prokurátorského opatrenia v oblasti dozoru nad zákonnosťou orgánov verejnej správy“. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. 15. Žalobkyňa nevyužila právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 16. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 25. marca 2026. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. mája 2026 (§ 137 ods. 3 SSP). 17. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 21. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade
s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. 22. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o pozemkových úpravách nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Pri vzniku rozdielnej hodnoty pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav si môžu vlastníci určiť rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov až do výšky 25 % v zásadách umiestnenia nových pozemkov. Pri celkovej výmere do 200 m2 sa toto kritérium nemusí dodržať s písomným súhlasom vlastníka. 23. Podľa § 11 ods. 5 Zákona o pozemkových úpravách nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje 5 % výmery pôvodných pozemkov po odpočítaní podielu pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. Pri celkovej výmere pôvodných pozemkov alebo spoluvlastníckych podielov vlastníka v obvode projektu pozemkových úprav do 100 m2 sú nové pozemky vlastníka primerané, ak rozdiel podľa prvej vety nepresahuje 5 m2. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. 24. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorými nebolo vyhovené námietke žalobkyne proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, v ktorej nesúhlasila so spoluvlastníctvom k novej parcele C-KN č. 2972 v k. ú. C., okres Rimavská Sobota. 25. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu vernej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. 26. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa konali v rozpore so základnou zásadou správneho konania podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď nerozhodovali na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keď nerešpektovali ústavnú podmienku primeranej náhrady za vyvlastnenie. Takéto tvrdenie žalobkyne však správny súd nemohol považovať za relevantnú žalobnú námietku, ktorá by bola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobkyňa v správnej žalobe len všeobecne uviedla, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodovali na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, čím mali porušiť základnú zásadu správneho konania podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, čo však nepostačuje pre spochybnenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Bez toho, aby žalobkyňa uviedla, ktoré konkrétne skutkové okolnosti podstatné pre právne posúdenie veci neboli konajúcimi orgánmi verejnej správy zistené a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, nemožno takto všeobecne formulovanú námietku žalobkyne považovať za dôvodnú. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobkyňa v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania
uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Bolo preto povinnosťou žalobkyne vymedziť dôvody správnej žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobkyňa uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyhľadávať namiesto žalobkyne a dopĺňať podľa vlastných zistení, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobkyne. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobkyne, čo by bolo v rozpore so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 prvej vety SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie“. 27. K tvrdeniu žalobkyne, že konajúce orgány verejnej správy rozhodovali v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keď nerešpektovali ústavnú podmienku primeranej náhrady za vyvlastnenie, správny súd podotýka, že v konaní o pozemkových úpravách podľa Zákona o pozemkových úpravách sa nerozhoduje o vyvlastnení a určení primeranej náhrady za vyvlastnenie pozemku, ale o novom usporiadaní pozemkového vlastníctva v obvode projektu pozemkových úprav za účelom dosiahnutia racionálneho priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva v danom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (§ 1 ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách). Inštitút vyvlastnenia Zákon o pozemkových úpravách nepozná a nie je možné ho prenášať do konania o projekte pozemkových úprav ani z iných všeobecnozáväzných právnych predpisov. Keďže žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodovali o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, nemohlo dôjsť ani k žalobkyňou tvrdenému porušeniu čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 28. Námietka žalobkyne, že ponechaním podielového spoluvlastníctva k parcele C-KN č. 2972 v k. ú. C. v novom stave nedošlo k racionálnemu priestorovému usporiadaniu pozemkového vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, čím bol porušený § 1 Zákona o pozemkových úpravách, je nedôvodná. Z ustanovenia § 1 Zákona o pozemkových úpravách explicitne nevyplýva, že k racionálnemu priestorovému usporiadaniu pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného dôjde len v prípade, ak vlastníci pozemkov v obvode pozemkových úprav budú po vykonaní projektu pozemkových úprav v novom stave pozemkov tieto vlastniť ako výluční vlastníci, teda v podiele 1/1, pričom k takémuto záveru nemožno dospieť ani žiadnym výkladom. Pokiaľ teda orgán verejnej správy nevyhovel námietke žalobkyne, že v novom stave bolo ponechané k parcele C-KN č. 2972 v k. ú. C. spoluvlastníctvo žalobkyne vo výške spoluvlastníckeho podielu 1, pričom žalovaný rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o nevyhovení námietke žalobkyne potvrdil, konajúce orgány verejnej správy neporušili § 1 ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách ako to tvrdí žalobkyňa. Z § 11 ods. 14 Zákona o pozemkových úpravách vyplýva, že okresný úrad môže na účely pozemkových úprav rozhodnutím podľa § 14 ods. 5 zriadiť alebo zrušiť podielové spoluvlastníctvo k pozemku, avšak ani uvedené ustanovenie konajúcemu orgánu verejnej správy neukladá povinnosť zrušiť podielové spoluvlastníctvo k pozemku a ani neupravuje podmienky, za splnenia ktorých by sa podielový spoluvlastník pozemku mohol domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva k nemu. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že nevyhovenie jej námietke nevytvára predpoklady pre racionálne priestorové usporiadanie pozemkov vlastníctva v obvode pozemkových úprav, keďže ponechanie podielového spoluvlastníctva parcely C-KN č. 2972 v novom stave „žiadnym spôsobom neusporiadalo pozemky žalobkyne, ktorá naďalej nemá svoje pozemky ucelené, nakoľko stredom jej pozemkov sa nachádza pozemok v podielovom spoluvlastníctve“, uvedené tvrdenie predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu žalobkyne s návrhom nového usporiadania pozemkového vlastníctva v obvode
pozemkových úprav v k. ú. C. zo strany Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru a následným vysporiadaním sa orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného s námietkou žalobkyne proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Žalobkyňa v správnej žalobe viedla polemiku so závermi orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného prezentovaním vlastného hodnotenia skutkových okolností a právnej úpravy odlišného od hodnotenia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného. Z takto formulovaných žalobných bodov nemožno dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Nepostačuje, ak žalobkyňa v správnej žalobe uviedie len svoje hodnotenie skutkových a právnych okolností predmetnej veci bez toho, aby uviedla, v čom sú skutkové a právne závery žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Len jednostranné závery, hodnotenia, domnienky a konštatovania žalobkyne samé osebe nezákonnosť napadnutých rozhodnutí neosvedčujú. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobkyne, nepreukazuje ich nezákonnosť. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodneniach svojich rozhodnutí zrozumiteľne a v súlade so Zákonom o pozemkových úpravách k tvrdeniam žalobkyne uviedli, že pri pozemkových úpravách je potrebné zohľadniť aj požiadavky pre vyrovnanie vlastníkom pozemkov za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám podľa § 11 ods. 4 a 5 Zákona o pozemkových úpravách, ktoré určujú kritériá primeranosti nových pozemkov voči pôvodným pozemkom vo výmere a v hodnote. Ako uviedol orgán verejnej správy prvého stupňa, nároky žalobkyne boli uspokojené v zákonom stanovených podmienkach primeranosti, pričom výmera (101,11 %) a aj hodnota (100,72 %) jej pôvodných pozemkov sa dokonca mierne zvýšila (primeranosť vo výmere pozemkov bola u p. F. 99,84 % a v hodnote 99,83 %,). Ak by sa p. F. vzdal svojho podielu na parcele nového stavu C-KN č. 2972 v prospech žalobkyne, podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa by sa jej vyrovnanie navýšilo o výmeru 489,50 m2 a hodnotu 13,020 eur, pričom vyrovnanie p. F. by sa o tieto hodnoty znížilo, čo by zvýšilo výhody žalobkyne získané pozemkovými úpravami. Žalovaný skonštatoval, že samotná skutočnosť, že žalobkyni by úplne prirodzene viac vyhovovalo výlučné vlastníctvo k predmetnej parcele, nemôže zakladať dôvod na opomenutie povinností orgánu verejnej správy prihliadnuť aj na požiadavky ďalšieho dotknutého účastníka konania a jeho oprávnený nárok odignorovať. Správny súd považuje uvedené závery žalovaného za súladné so Zákonom o pozemkových úpravách, ako aj s požiadavkami formálnej logiky. Akceptovanie požiadavky žalobkyne, aby parcela nového stavu C-KN č. 2972 bola v jej výlučnom vlastníctve bez tomu zodpovedajúcemu vyrovnaniu v pozemkoch v prospech p. F., by tak vytvorilo nerovnováhu a odklon od kritérií primeranosti nových pozemkov tak vo výmere ako aj v hodnote u žalobkyne a aj u p. F.. Keďže Zákon o pozemkových úpravách neupravuje obligatórne zrušenie podielového spoluvlastníctva k pozemkom v obvode pozemkových úprav a ani nepredpokladá dosiahnutie stavu, v ktorom by pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám boli len vo výlučnom vlastníctve jednotlivých vlastníkov, nemožno požiadavku žalobkyne na výlučné vlastníctvo parcely C-KN č. 2972 v novom stave považovať za odôvodnenú. Na veci nič nemenia ani skutkové okolnosti popísané žalobkyňou v správnej žalobe, že predmetný pozemok zabezpečuje prístup p. G. F. len k nehnuteľnostiam, ktoré majú hranicu s nehnuteľnosťami žalobkyne, pričom p. F. bude mať novou cestou prístup aj k pozemkom nachádzajúcim sa západne od predmetného pozemku a k osade Suchý potok, resp. že p. F. novú cestu aj využíva, keďže z daných tvrdení nevyplýva porušenie zákona zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa. 29. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa postupovali v rozpore s čl. 20 ods. 4 a čl. 14 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods.1, § 11 ods. 1 a 14 Zákona o pozemkových úpravách a § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, pričom v správnej žalobe len vymenovala ustanovenia všeobecnozáväzných právnych predpisov, len prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, nemožno považovať za žalobné body bez jasnej a zrozumiteľnej argumentácie ako boli konkrétnym rozhodovaním alebo postupom konajúcich orgánov verejnej správy predmetné ustanovenia porušené. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobkyňa bola povinná poukázať v správnej žalobe na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. 30. Relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nepredstavuje ani tvrdenie žalobkyne v správnej žalobe, že „bola k svojmu súhlasu so zrušením podielového spoluvlastníctva zo strany orgánu verejnej správy donútená“, nakoľko pri osobnom prerokovaní jej dal orgán verejnej správy na výber
buď ponechanie podielového spoluvlastníctva alebo zakreslenie novej cesty, ktorú si však žalobkyňa bude musieť na svoje vlastné náklady vybudovať sama. Z uvedeného tvrdenia opätovne nemožno dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže predstavuje len hodnotiaci postoj žalobkyne, navyše bez toho, aby jej tvrdenie malo oporu v administratívnom spise. Žalobkyňa vlastnoručne podpísala Zápisnicu z prerokovania návrhu nového usporiadania pozemkov podľa § 12 ods. 6 Zákona pozemkových úpravách zo dňa 4. apríla 2023, ktorej súčasťou je aj vyhlásenie, že súhlasí s umiestnením nových pozemkov tak, ako ich spracovateľ projektu pozemkových úprav navrhol a vyznačil v návrhu nového usporiadania pozemkov. Žalobkyňa do predmetnej zápisnice nevzniesla žiadne pripomienky a ani námietky. 31. Spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nie je spôsobilé ani tvrdenie žalobkyne, že z pôvodného pozemku parc. č. 1037 v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, p. G. F. a Slovenskej republiky bola odčlenená časť nachádzajúca sa medzi pozemkami parc. č. 1033/9 a 1034/5 a bola zahrnutá do pozemku v novom stave pod č. 2139 vo výlučnom vlastníctve p. G. F., pričom ak orgán verejnej správy posúdil jej námietku ako nedôvodnú, mal pôvodnú parc. č. 1037 ponechať v rovnakom stave aj po pozemkových úpravách a nie odčleniť od nej časť a zbytok nechať v podielovom spoluvlastníctve. Uvedené tvrdenie rovnako predstavuje len polemiku žalobkyne so závermi žalovaného, ktorý na str. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia v bode „Ad „A.3“ uviedol zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu argumentáciu k dodržaniu žalobkyňou namietanej rovnosti prístupu k obom účastníkom konania. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že v dvoch prípadoch došlo k pozemkovým úpravám tak, že boli scelené pozemky vlastníkov, no vo vzťahu k žalobkyni tak urobené nebolo, správny súd uvádza, že vo všeobecnosti možno skonštatovať, že na dodržiavaní zákonnej zásady rovnakého rozhodovania v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch (§ 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku) je potrebné bezpodmienečne trvať, nakoľko to vyžaduje zachovanie právnej istoty účastníkov konaní pred orgánmi verejnej správy, pričom princíp právnej istoty patrí medzi základné princípy demokratického a právneho štátu, v ktorom je právo a rozhodovanie orgánov verejnej moci predvídateľné. Správny súd však nemohol vykonať súdny prieskum vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobkyne, pretože žalobkyňa vec iných účastníkov správneho konania, na ktoré len všeobecne poukázala, bližšie nekonkretizovala a nevymedzila, v čom mal byť skutkový stav totožný a v čom konkrétne sa konajúce orgány verejnej správy odklonili od rozhodovania v iných skutkovo zhodných alebo podobných veciach. Ako už správny súd uviedol v bode 26. tohto rozsudku, nemôže pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy vychádzať z domnienok o obsahu žalobných námietok. Ak žalobkyňa chcela relevantne namietať porušenie precedenčnej zásady, bolo jej povinnosťou ozrejmiť skutkovú a právnu zhodnosť, resp. blízkosť poukazovaných prípadov s predmetnou vecou, čo neurobila. 32. Žalobkyňa v správnej žalobe zároveň všeobecne namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý sa podľa jej názoru nevyposporiadal s jej odvolacími námietkami proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa riadne nezaoberal jej námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom nekonkretizovala, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, rovnako nie je z dôvodu všeobecnosti (nekonkrétnosti) tohto tvrdenia možné konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Tvrdenia žalobkyne v správnej žalobe vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného sú jednak nekonkrétne a jednak nemajú oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, pretože odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 47 Správneho poriadku, vrátane vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa so závermi žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje nepreskúmateľnosť, a teda ani nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou vecne zaoberať, by žalobkyňa musela uviesť, ktoré konkrétne závery žalovaného sú nedostatočné a aký to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Nestačí len vyjadriť nespokojnosť s bližšie nekonkretizovaným obsahom rozhodnutia žalovaného. Správny súd opätovne podotýka, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom žalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že ak žalobkyňa v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne nešpecifikuje, správny súd dôvody nezákonnosti rozhodnutia nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobkyne. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im
predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. 35. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141 SSP).