{"guid": "383d5329-1a80-4724-9a62-c4d0a3c0fabd:edec0679-ba05-4dad-96b1-ec15d3d54712", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101026.3", "spisova_znacka": "1S/40/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/40/2024 z 14. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 14. mája 2026, sp. zn. 1S/40/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101026.3", "identifikacne_cislo": "0724101026", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/330", "nazov": "zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-11.odsek-4", "nazov": "§ 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-11.odsek-5", "nazov": "§ 11 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-11.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/330#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edec0679-ba05-4dad-96b1-ec15d3d54712", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101026.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101026.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101026.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n1S/40/2024\n0724101026\n14. 05. 2026\nMgr. Marián Štulajter\nECLI:SK:SpSBB:2026:0724101026.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca\nspravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobkyne:\nA. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová,\nadvokátka so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, proti žalovanému: Ministerstvo\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava\n- mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č.\n6199/2024-3010 zo dňa 4. júna 2024, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru č. OURS-PLO1-2020/016770-002 zo dňa 30. septembra 2020 boli nariadené v k. ú. C., okres E. F.\npozemkové úpravy z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových\núpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o\npozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o pozemkových\núpravách“), teda z dôvodu, že pozemkové úpravy sú potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích\npomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou Zákona\no pozemkových úpravách. Žalobkyňa dňa 5. januára 2024 podala Okresnému úradu Rimavská\nSobota, pozemkovému a lesnému odboru námietku proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme\numiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Žalobkyňa v podanej námietke uviedla, že nesúhlasí so\nspoluvlastníctvom parcely nového stavu C-KN č. 2972 (časť parcely C-KN č. 1037 podľa pôvodného\nstavu) s p. G. F., nakoľko spoluvlastníctvo parcely nie je dôvodné. Časť parcely C-KN č. 1037\nnachádzajúcej sa okolo budov vo vlastníctve p. F. bude v jeho výlučnom vlastníctve, ale časť\nparcely nachádzajúcej sa okolo budov žalobkyne bude v spoluvlastníctve. Spoluvlastníctvo nie je\npodľa žalobkyne odôvodnené, nakoľko prístupová cesta zabezpečuje len k prístup k nehnuteľnostiam\nžalobkyne. Námietka žalobkyne bola podľa § 13 ods. 4 Zákona o pozemkových úpravách prerokovaná\ndňa 7. februára 2024 so žalobkyňou. Druhej časti námietky žalobkyne týkajúcej sa požiadavky, aby\nhranica pozemku v novom stave C-KN č. 2153 kopírovala súčasnú hranicu s pozemkom C-KN č. 1039/7,\nOkresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor vyhovel. Keďže Okresný úrad Rimavská\nSobota, pozemkový a lesný odbor považoval námietku žalobkyne len za čiastočne vybavenú, odstúpil\nju podľa § 13 ods. 5 Zákona o pozemkových úpravách Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru\nopravných prostriedkov (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) na rozhodnutie.\n\n2. Orgán verejnej správy prvého stupňa vydal dňa 8. marca 2024 Rozhodnutie č. OU-BBOOP6-2024/016820-002 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým\nnámietke žalobkyne zo dňa 5. januára 2024 proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme\numiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, v ktorej nesúhlasí so spoluvlastníctvom k novej parcele C-KN\nč. 2972, nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh\nadministratívneho konania, obsah námietky žalobkyne a spôsob jej vybavenia Okresným úradom\nRimavská Sobota, pozemkovým a lesným odborom a skonštatoval, že nevybavená časť námietky\nžalobkyne je neopodstatnená a nie je možné jej vyhovieť, keďže boli dodržané zákonné kritériá\nprimeranosti ustanovené v § 11 ods. 3 Zákona o pozemkových úpravách a boli dodržané zásady\numiestnenia nových pozemkov pre projekt pozemkových úprav v k. ú. C.. Podľa výpisu z registra\npôvodného stavu žalobkyňa vstupovala do pozemkových úprav s celkovou výmerou podielu 30 300,81\nm2 a celkovou hodnotou vlastníckeho podielu 2 482,245 eur. Celkovo osem parciel pôvodného stavu\nvlastnila v podiele 1/1 a dve parcely v spoluvlastníctve, pričom ide o parcelu pôvodného stavu C-KN č.\n1037 (spoluvlastnícky podiel 10/32, čo predstavuje výmeru vlastníckeho podielu 410,31 m2 a hodnotu\nvlastníckeho podielu 10,90 eur) a parcelu pôvodného stavu C-KN č. 1039/8 (spoluvlastnícky podiel\n1, čo predstavuje výmeru vlastníckeho podielu 185,50 m2 a hodnotu vlastníckeho podielu 15,945\neur). Podľa výpisu z registra nového stavu boli žalobkyni vytvorené nové pozemky v celkovej výmere\n30 638,0 m2 a v celkovej hodnote 2 500,175 eur. Komasačný koeficient žalobkyne je 0,77, okrem\ntoho primeranosť vo výmere predstavuje 101,11 % a primeranosť v hodnote predstavuje 100,72 %.\nOrgán verejnej správy prvého stupňa poznamenal, že pripomienku žalobkyne, že sa vzdala časti parcely\nv prospech p. F., je potrebné uviesť na pravú mieru, keďže žalobkyňa dostala za tento nárok náhradu\nvo forme nového pozemku. Nároky žalobkyne boli uspokojené v zákonom stanovených podmienkach\nprimeranosti, pričom výmera (101,11 %) a aj hodnota (100,72 %) jej pôvodných pozemkov sa dokonca\nmierne zvýšila. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o pozemkových úpravách sú nové pozemky vlastníka\nprimerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať\npercent hodnoty pôvodných pozemkov. Podľa § 11 ods. 5 Zákona o pozemkových úpravách nové\npozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka\nnepresahuje 5 % výmery pôvodných pozemkov. Ak by sa p. F. vzdal svojho podielu na parcele\nnového stavu C-KN č. 2972 v prospech žalobkyne, podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa by\nsa jej vyrovnanie navýšilo o výmeru 489,50 m2 a hodnotu 13,020 eur, pričom vyrovnanie p. F. by sa\no tieto hodnoty znížilo, čo by zvýšilo výhody žalobkyne získané pozemkovými úpravami. Nároky p.\nF. boli uspokojené v zákonom stanovených podmienkach primeranosti, keďže primeranosť p. F. vo\nvýmere je 99,84 % a v hodnote 99,83 %. Na strane p. F. je podľa orgánu verejnej správy prvého\nstupňa aj skutočnosť, že dotknutý pozemok prístupovej cesty v podiele 10/32 nadobudol titulom\ndedičstva ešte pred pozemkovými úpravami. Nemožno spochybniť, že žalobkyňa bola pozemkovými\núpravami dotknutá len v minimálnej miere, nakoľko už pred pozemkovými úpravami mala väčšinu\nsvojich pozemkov vo výlučnom vlastníctve. Zo spoluvlastníctva dotknutého pozemku prístupovej cesty\nbol vyňatý podiel 6/16 vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý bol použitý na pokrytie pozemkov pod\nspoločnými zariadeniami a opatreniami. Orgán verejnej správy prvého stupňa vzhľadom na uvedené\ndospel k záveru, že rozdeľovací plán bol vypracovaný v zmysle požiadaviek žalobkyne a aj p. G. F.. Na\nindividuálnom prerokovaní požiadaviek boli oboznámení obidvaja dotknutí vlastníci so spoluvlastníctvom\nparciel nového stavu č. 2971 a 2972, dôkazom čoho sú podpísané zápisnice zo dňa 4. apríla 2023 a zo\ndňa 10. mája 2023.\n3. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný\nRozhodnutím č. 6199/2024-3010 zo dňa 4. júna 2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že\nodvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania, obsah odvolania\nžalobkyne a skonštatoval, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je vydané v súlade\ns príslušnými ustanoveniami Zákona o pozemkových úpravách, orgán verejnej správy prvého stupňa\ndostatočne zistil skutkový stav veci a s podanou námietkou žalobkyne sa riadne vysporiadal.\n4. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že požiadavka racionálneho\npriestorového usporiadania pozemkového vlastníctva v území je síce jednou zo základných požiadaviek\nna riadne a vecne správne vykonanie pozemkových úprav v území, avšak je potrebné zohľadniť aj\nostatné požiadavky, a to aj požiadavky podľa § 11 ods. 4 a 5 Zákona o pozemkových úpravách, ktoré\nurčujú kritériá primeranosti nových pozemkov voči pôvodným pozemkom vo výmere a v hodnote. V §\n\n11 ods. 3 Zákona o pozemkových úpravách sú stanovené ďalšie kritériá primeranosti v druhu pozemku,\nvýmere, bonite, polohe a hospodárskom stave, pričom sa zároveň má prihliadať na výhody získané\npozemkovými úpravami. Podľa žalovaného napriek tomu, že žalobkyňa namieta spoluvlastníctvo\nk parcele C-KN č. 2972 nového stavu ako nesprávne, pretože vo vzťahu k jej záujmom a potrebám to\nnepokladá za racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva, vyššie uvedené zákonné\npožiadavky na správne vykonanie pozemkových úprav so zohľadnením pomerov všetkých účastníkov\npriviedli Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor k takému riešeniu, ktoré napokon\nv k. ú. C. po prerokovaní s dotknutými účastníkmi navrhol. V administratívnom spise sa nachádzajú\nlistinné dôkazy, že takéto riešenie si dotknutí účastníci, a to tak žalobkyňa ako aj p. F., odsúhlasili. Pán\nF. na spoluvlastníctve k parcele C-KN č. 2972 trval, pričom žalobkyňa so spoluvlastníctvom súhlasila.\nSamotná skutočnosť, že žalobkyni by úplne prirodzene viac vyhovovalo výlučné vlastníctvo k predmetnej\nparcele, nemôže zakladať dôvod na opomenutie povinností orgánu verejnej správy prihliadnuť aj na\npožiadavky ďalšieho dotknutého účastníka konania a jeho oprávnený nárok ignorovať. Účastník konania\nsi môže s odstupom času vec premyslieť, no na druhej strane povinnosťou orgánu verejnej správy nie\nje námietke vždy vyhovieť, ale správne ju posúdiť, zistiť jej opodstatnenosť, náležite zistiť skutkový stav\na až na základe týchto zistení o nej napokon rozhodnúť. Na zmenu výroku by podľa žalovaného nemalo\nvplyv ani žalobkyňou požadované posudzovanie pravdivosti toho, či p. F. prístupovú cestu potrebuje pre\nprístup k pozemkom nachádzajúcim sa západne od tejto cesty, pretože to bol iba jeden z argumentov\npre zachovanie spoluvlastníctva k parcele C-KN č. 2972. Podľa žalovaného bol rozhodujúcim oprávnený\nnárok p. F. na zachovanie spoluvlastníctva k parcele C-KN č. 2972 nového stavu a povinnosť orgánu\nverejnej správy tento jeho nárok v procese pozemkových úprav zohľadniť. Žalovaný ďalej uviedol,\nže žalobkyňa si nesprávne spája pojem „hospodársky stav pozemku“ s „účelom jeho využívania“\ns poukazom na § 11 ods. 3 Zákona o pozemkových úpravách, nakoľko cesta (parcela C-KN č. 2972)\naj reálne existuje a ako prístupová komunikácia sa v súčasnosti aj využíva, aj keď iba ako prístup\nk pozemkom žalobkyne. Termín „hospodársky stav pozemku“ neznamená „účel jeho využívania“, ale\naktuálny stav daného pozemku vo vzťahu k danému účelu využívania a nie samotný účel jeho využívania\nako taký.\n5. Žalovaný ďalej uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa v odvolaním napadnutom\nrozhodnutí venoval odôvodneniu námietok podľa § 13 ods. 7 Zákona o pozemkových úpravách.\nK námietke žalobkyne, že nebola dodržaná rovnosť prístupu k obom účastníkom konania, žalovaný\nuviedol, že pre zistenie skutočného stavu veci boli podrobne posúdené všetky známe aspekty, dôvody\na postupy Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru pri spracovaní nielen\nnávrhu nového usporiadania pozemkov, ale aj predošlých etáp a dokumentácie vyhotovených v rámci\npozemkových úprav, pričom žalovaný sa s nimi stotožňuje po vecnej a aj formálnej stránke. Žalobkyňa\nskutočnosti tak, ako sú v novom stave na daných pozemkoch vlastnícky zaevidované, nesprávne\ninterpretuje ako scelenie „v danom priestore“ medzi parcelami C-KN č. 1033/9, 1034/5, 1033/1\na 1034/3, čo ju potom privádza k tvrdeniu o nerovnakom prístupe orgánu verejnej správy k účastníkom\nkonania v zhodných prípadoch. Uvedené prípady nie je podľa žalovaného možné posudzovať ako\nsceľovanie. V prípadoch, na ktoré žalobkyňa poukázala ako na scelenie, sa jedná o bežnú situáciu,\nkeď doterajšie parcely, ktoré sú v údajoch katastra nehnuteľností vedené ako cesty, sa už tak dávno\nnevyužívajú a sú iba pozostatkami zastaralej evidencie predošlých máp katastra nehnuteľností. Tieto\nnedostatky sa odstraňujú návrhom novej cestnej siete, pričom tento postup sa použil aj pri pozemkových\núpravách v k. ú. C.. V lokalitách, na ktoré žalobkyňa poukázala ako na scelenie, v skutočnosti neprišlo\nk sceľovaniu, ale pôvodné parcely vedené ako cesty už v novom návrhu ako cesty neboli potrebné\na vznikol priestor pre naprojektovanie ucelených pozemkov, ktoré budú prístupné z iných ciest a budú\nucelene obhospodarované ako nový druh pozemku. Takýmto postupom dochádza k racionálnemu\npriestorovému usporiadaniu pozemkového vlastníctva v danom území ako to požaduje § 1 ods. 1 Zákona\no pozemkových úpravách. Zatiaľ čo v priestore medzi parcelami C-KN č. 1033/9, 1034/5, 1033/1 a 1034/3\nnávrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia žiadnu cestu nestanovuje, v priestore medzi\npozemkami žalobkyne áno, a preto bolo potrebné nové pozemky naprojektovať s týmto zreteľom.\nDochádza tak na prvý pohľad k nerovnakému prístupu k účastníkom konania ako to namieta žalobkyňa.\nMedzi pozemkami, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, je existujúca cesta a z vyššie uvedených\ndôvodov bolo potrebné túto cestu vyriešiť tak, ako sa účastníci na tom dohodli. Príslušná časť majetku\nžalobkyne a p. F. na tých úsekoch pôvodných ciest, ktoré zanikli, bola v pôvodnom stave vyčíslená\nv metroch štvorcových aj v príslušnej hodnote a v sumárnom vyhodnotení vo výmere a v hodnote sa musí\nzhodovať s výmerou a hodnotu nových pozemkov, čo orgán verejnej správy prvého stupňa žalobkyni\nvyčíslil už v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Žalovaný tieto údaje preveril a skonštatoval, že sú\n\nuvedené správne. Ďalej žalovaný vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne k možnostiam oplotenia\npozemkov v jej vlastníctve uviedol, že samotný fakt spoluvlastníctva k parcele C-KN č. 2972 oploteniu\nnebráni.\n6. Žalovaný skonštatoval, že nedošlo k porušeniu zásady materiálnej rovnosti účastníkov\nkonania a zásady legitímnych očakávaní s poukazom na už uvedenú argumentáciu. K námietke\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaný uviedol, že vysvetlenie,\nprečo sa orgán verejnej správy prvého stupňa údajne nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne, je\nobsahom rozhodnutia žalovaného, ktorý podal žalobkyni úplnú, ucelenú, logickú a právne presvedčivú\nargumentáciu v dostatočnom rozsahu. Skutočnosť, že žalobkyňa s názormi orgánu verejnej správy\nprvého stupňa nesúhlasí, nemôže sama osebe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, resp. nezákonnosti\nrozhodnutia. Žalovaný tak dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.\nSprávna žaloba\n7. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom\ntvrdila, že bola rozhodovaním a postupom orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach.\n8. Žalobkyňa v bode I. správnej žaloby stručne popísala priebeh administratívneho konania. Mala\nza to, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa konali v rozpore so základnou zásadou\nsprávneho konania podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), keď nerozhodovali na základe spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu veci, ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keď\nnerešpektovali ústavnú podmienku primeranej náhrady za vyvlastnenie.\n9. Žalobkyňa uviedla citácie čl. 20 ods. 4 a čl. 14 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods.1,\n§ 11 ods. 1 a 14 Zákona o pozemkových úpravách a § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb.\no úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších\npredpisov, pričom mala za to, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa postupovali „v\nrozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami“ Zákona o pozemkových úpravách „pri posudzovaní tejto\nnámietky“, pretože orgán verejnej správy môže v zmysle § 11 ods. 14 Zákona o pozemkových\núpravách zrušiť podielové spoluvlastníctvo, a to aj bez súhlasu spoluvlastníkov. Žalobkyňa preto\ntvrdenie žalovaného, že orgán verejnej správy mal povinnosť ponechať podielové spoluvlastníctvo z\ndôvodu trvania p. F. na jeho zotrvaní, považovala za zavádzajúce. Ak by orgán verejnej správy mal\npovinnosť rozhodovať len na základe vyhlásenia podielových spoluvlastníkov, podľa názoru žalobkyne\nby nebolo dané ustanovenie v zákone a pozemkové úpravy by nemali žiadny účel, pretože ktorýkoľvek\nvlastník alebo spoluvlastník akéhokoľvek pozemku by mohol trvať na svojom vlastníctve a orgán\nverejnej správy by „nemohol nič robiť“. Ponechanie podielového spoluvlastníctva k parcele C-KN č.\n2972 v novom stave nie je podľa žalobkyne v súlade s účelom pozemkových úprav a ponechaním\ntohto podielového spoluvlastníctva nedošlo k racionálnemu priestorovému usporiadaniu pozemkového\nvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, čím bol porušený § 1 Zákona o pozemkových úpravách.\nŽalobkyňa tvrdila, že nevyhovenie jej námietke nevytvára predpoklady pre racionálne priestorové\nusporiadanie pozemkového vlastníctva v obvode pozemkových úprav, keďže ponechanie podielového\nspoluvlastníctva parcely C-KN č. 2972 v novom stave „žiadnym spôsobom neusporiadalo pozemky\nžalobkyne, ktorá naďalej nemá svoje pozemky ucelené, nakoľko stredom jej pozemkov sa nachádza\npozemok v podielovom spoluvlastníctve“. Predmetný pozemok je prístupovou cestou oboch terajších\nspoluvlastníkov, ktorá sa napája smerom na západ na pozemok E-KN parc. č. 981 zapísaný na liste\nvlastníctva č. 205 vo vlastníctve Slovenskej republiky. Táto parcela sa však v novom stave ruší, pričom\npozemky nachádzajúce sa na druhej strane tohto pozemku sú vo vlastníctve iných osôb a nie vo\nvlastníctve druhého podielového spoluvlastníka p. F.. Z uvedeného dôvodu nie je podľa žalobkyne\nžiadny racionálny dôvod ponechať parcelu C-KN č. 2972 v novom stave v podielovom spoluvlastníctve\nžalobkyne a p. G. F., keďže tento pozemok zabezpečuje prístup p. G. F. len k nehnuteľnostiam,\nktoré majú hranicu s nehnuteľnosťami žalobkyne. Žalobkyňa namietala, že ponechaním predmetného\npozemku v podielovom spoluvlastníctve dochádza k porušeniu § 11 Zákona o pozemkových úpravách,\nkeďže „neexistuje účel užívania časti pozemku nachádzajúceho sa medzi pozemkami vo vlastníctve\nžalobkyne“. Nakoľko sa v procese pozemkových úprav vytvára popri pozemkoch v C-KN č. 2153 a 2158\nv novom stave nová cesta, podľa žalobkyne práve touto cestou bude mať p. F. prístup k akýmkoľvek\n\npozemkom nachádzajúcim sa západne od parcely C-KN č. 2972 v novom stave a k osade Suchý potok.\nTúto prístupovú cestu, ktorá je zjazdná tak peši ako aj motorovými vozidlami, p. F. aj v súčasnosti\nvyužíva.\n10. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe poukázala na to, že „bola k svojmu súhlasu so zrušením\npodielového spoluvlastníctva zo strany orgánu verejnej správy donútená“, nakoľko pri osobnom\nprerokovaní jej dal orgán verejnej správy na výber buď ponechanie podielového spoluvlastníctva alebo\nzakreslenie novej cesty, ktorú si však žalobkyňa bude musieť na svoje vlastné náklady vybudovať\nsama. Nakoľko žalobkyňa nemá finančné prostriedky na vybudovanie novej cesty, bola nútená súhlasiť\ns druhou možnosťou, a preto zápis so svojím súhlasom ponechať podielové spoluvlastníctvo k\npredmetnému pozemku podpísala.\n11. Ďalej žalobkyňa namietala, že z pôvodného pozemku parc. č. 1037 v podielovom spoluvlastníctve\nžalobkyne, p. G. F. a Slovenskej republiky bola odčlenená časť nachádzajúca sa medzi pozemkami parc.\nč. 1033/9 a 1034/5 a bola zahrnutá do pozemku v novom stave pod č. 2139 vo výlučnom vlastníctve\np. G. F.. Žalobkyňa mala za to, že ak orgán verejnej správy posúdil jej námietku ako nedôvodnú, mal\npôvodnú parc. č. 1037 ponechať v rovnakom stave aj po pozemkových úpravách a nie odčleniť od nej\nčasť a zbytok nechať v podielovom spoluvlastníctve. Žalobkyňa tvrdila, že v dvoch prípadoch došlo k\npozemkovým úpravám tak, že boli scelené pozemky vlastníkov, no vo vzťahu k žalobkyni tak urobené\nnebolo.\n12. Žalobkyňa taktiež namietala, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími\ndôvodmi žalobkyne, nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a zároveň nedostatočne zistil skutkový\nstav veci, čo podľa žalobkyne spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho\nnezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.\n13. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu\ns rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 8. novembra 2024 popísal priebeh administratívneho\nkonania a uviedol, že žalobkyňa v správnej žalobe napáda rozhodnutie žalovaného opätovne z\ndôvodov, ktoré uviedla vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa.\nPodľa žalovaného žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla žiadne relevantné dôvody spochybňujúce\nzákonnosť postupu žalovaného. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalovaného preskúmateľné,\nzrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi\nSlovenskej republiky. Pozemkové úpravy nie sú podľa žalovaného „vyvlastnením“ a už vôbec nimi\nnedochádza k prideľovaniu náhradných pozemkov. Vyvlastnenie sa ako nástroj a inštitút v konaniach\no pozemkových úpravách nepoužíva. V pozemkových úpravách ide vždy len o náhradu za pôvodné\npozemky v nových pozemkoch, a to za kumulatívneho dodržania podmienok a kritérií primeranosti pri\nich umiestňovaní. Môže dôjsť aj k vyrovnaniu v peniazoch, avšak len v zákonom stanovených prípadoch.\nZrušením podielového spoluvlastníctva p. F. by sa jeho pozemky stali neprimeranými v druhu pozemku,\nako aj v hospodárskom stave, voči čomu by bol oprávnený využiť prostriedky procesnej obrany z\ndôvodu neprimeranosti jeho pôvodných a nových pozemkov. V § 11 ods. 14 Zákona o pozemkových\núpravách sa stanovuje okresnému úradu možnosť zriadiť alebo zrušiť podielové spoluvlastníctvo k\npozemku a nie jeho povinnosť tak, ako to vykladá žalobkyňa. Žalovaný považoval tvrdenia žalobkyne,\nže pozemkovými úpravami nedošlo k racionálnemu priestorovému usporiadaniu jej pozemkového\nvlastníctva, za bezpredmetné, účelové, zavádzajúce a právne irelevantné. Žalobkyňa v správnej\nžalobe neuviedla žiadne konkrétne a vecné dôvody, ktorými by preukázala nesprávnosť rozhodovania\na postupu orgánov verejnej správy. Žalovaný uviedol, že pristupoval ku svojej rozhodovacej činnosti v\nsúlade so zásadami správneho konania a na základe dostupných podkladov so zohľadnením všetkých\nskutočností vo vzájomných súvislostiach a nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa. Tvrdenie žalobkyne, že bola k svojmu súhlasu so znením zápisu o umiestnení\nnových pozemkov donútená, žalovaný považoval za účelové a nepreukázané. Rokovanie o umiestnení\nnových pozemkov žalobkyne prebehlo úplne štandardne tak, ako aj v prípade všetkých ostatných\n\nrokovaní s vlastníkmi a účastníkmi konania o pozemkových úpravách v k. ú. C.. Ak mala žalobkyňa\nakékoľvek námietky k zneniu zápisnice, mohla túto skutočnosť namietať priamo na danom prerokovaní.\nŽalobkyňa okrem samotného konštatovania „donútenia“ žiadnym spôsobom nepreukázala relevantnosť\nsvojich domnienok. Návrh nových pozemkov spĺňa zákonom stanovené kritériá primeranosti polohou,\nvýmerou, hodnotou, hospodárskym stavom ako aj druhom pozemku. Primeranosť nových a pôvodných\npozemkov sa vždy posudzuje v celkovom súčte výmer a celkovom súčte hodnôt všetkých pôvodných a\nnových pozemkov v celom obvode projektu pozemkových úprav. Nie je ich možné posudzovať jednotlivo,\nnakoľko dochádza k sceľovaniu výmer z pôvodných pozemkov do nového pozemku, resp. pozemkov.\nUstanovenia § 11 ods. 4 a 5 Zákona o pozemkových úpravách upravujú porovnávanie výmery a hodnoty\npôvodných a nových pozemkov vlastníka, pričom neobsahujú úpravu posudzovania primeranosti podľa\nprojektových blokov. Primeranosť v hodnote a vo výmere sa posudzuje za celé pozemkové vlastníctvo\njedného vlastníka v celom odvode pozemkových úprav. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžrk/1/2020 zo dňa 12. februára 2020. Primeranosť\nnových pozemkov žalobkyne podľa § 11 ods. 4 a 5 Zákona o pozemkových úpravách v k. ú. C. bola podľa\núdajov vyplývajúcich zo spisového materiálu dodržaná. Žalovaný ďalej upozornil na skutočnosť, že dňa\n15. júla 2024 mu bola z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doručená žiadosť o predloženie\nadministratívnych spisov z dôvodu podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v\nspojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa podaného žalobkyňou. Dňa 21. októbra\n2024 boli žalovanému v prílohe k listu č. VI/1 Gd 307/24/1000-6 vrátené administratívne spisy s tým,\nže podľa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky „... v predmetnej veci nebolo zistené porušenie\nzákona v postupe a rozhodovaní Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky\na podriadených orgánov verejnej správy, ktoré by si vyžadovalo ingerenciu prokuratúry vo forme prijatia\nprokurátorského opatrenia v oblasti dozoru nad zákonnosťou orgánov verejnej správy“. Vzhľadom na\nuvedené žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n15. Žalobkyňa nevyužila právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n16. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa\n§ 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel\nk záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP\nbez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom\nnariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom\nvyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 25. marca 2026. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 14. mája 2026 (§ 137 ods. 3 SSP).\n17. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n21. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách obsahom pozemkových úprav je racionálne\npriestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného\npoľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade\n\ns požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej\nstability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného\npoľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.\n22. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o pozemkových úpravách nové pozemky vlastníka sú primerané, ak\nrozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty\npôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia.\nS písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových\npozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Pri vzniku rozdielnej hodnoty pozemkov v obvode\nprojektu pozemkových úprav si môžu vlastníci určiť rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových\npozemkov až do výšky 25 % v zásadách umiestnenia nových pozemkov. Pri celkovej výmere do 200 m2\nsa toto kritérium nemusí dodržať s písomným súhlasom vlastníka.\n23. Podľa § 11 ods. 5 Zákona o pozemkových úpravách nové pozemky vlastníka sú primerané, ak\nrozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje 5 % výmery pôvodných\npozemkov po odpočítaní podielu pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a\nopatrenia. Pri celkovej výmere pôvodných pozemkov alebo spoluvlastníckych podielov vlastníka v\nobvode projektu pozemkových úprav do 100 m2 sú nové pozemky vlastníka primerané, ak rozdiel podľa\nprvej vety nepresahuje 5 m2. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť\nprípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch.\n24. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorými nebolo vyhovené\nnámietke žalobkyne proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho\nplánu, v ktorej nesúhlasila so spoluvlastníctvom k novej parcele C-KN č. 2972 v k. ú. C., okres Rimavská\nSobota.\n25. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu vernej správy\nprvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi\nnezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo\nznamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny\nsúd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom\nžalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie\nžalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej\nlehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov\npovažuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1\npísm. e) SSP. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať\nskutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože\nnenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si\norgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav,\nt. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s\nhmotnoprávnymi a procesnými predpismi.\n26. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa\nkonali v rozpore so základnou zásadou správneho konania podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku,\nkeď nerozhodovali na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ako aj v rozpore s čl.\n20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keď nerešpektovali ústavnú podmienku primeranej náhrady\nza vyvlastnenie. Takéto tvrdenie žalobkyne však správny súd nemohol považovať za relevantnú\nžalobnú námietku, ktorá by bola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\na rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobkyňa v správnej žalobe len všeobecne\nuviedla, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodovali na základe spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu veci, čím mali porušiť základnú zásadu správneho konania podľa § 3 ods.\n5 Správneho poriadku, čo však nepostačuje pre spochybnenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí.\nBez toho, aby žalobkyňa uviedla, ktoré konkrétne skutkové okolnosti podstatné pre právne posúdenie\nveci neboli konajúcimi orgánmi verejnej správy zistené a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutých\nrozhodnutí, nemožno takto všeobecne formulovanú námietku žalobkyne považovať za dôvodnú. Podľa\n§ 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobkyňa v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania\n\nuviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov\npovažuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Bolo preto povinnosťou žalobkyne vymedziť\ndôvody správnej žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa. Dostatočne konkrétne\na jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd\nmôže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa\nsprávny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný\nrozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd\njasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobkyňa uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyhľadávať namiesto žalobkyne\na dopĺňať podľa vlastných zistení, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých\nrozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať\npri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu\nžalobných námietok žalobkyne. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky\nby prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobkyne, čo by bolo v rozpore so základnými princípmi\nsprávneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 prvej vety SSP, podľa ktorej „v\nkonaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie“.\n27. K tvrdeniu žalobkyne, že konajúce orgány verejnej správy rozhodovali v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, keď nerešpektovali ústavnú podmienku primeranej náhrady za vyvlastnenie,\nsprávny súd podotýka, že v konaní o pozemkových úpravách podľa Zákona o pozemkových úpravách\nsa nerozhoduje o vyvlastnení a určení primeranej náhrady za vyvlastnenie pozemku, ale o novom\nusporiadaní pozemkového vlastníctva v obvode projektu pozemkových úprav za účelom dosiahnutia\nracionálneho priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva v danom území a ostatného\nnehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom\nzáujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného\nsystému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými\nhľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (§ 1 ods.\n1 Zákona o pozemkových úpravách). Inštitút vyvlastnenia Zákon o pozemkových úpravách nepozná\na nie je možné ho prenášať do konania o projekte pozemkových úprav ani z iných všeobecnozáväzných\nprávnych predpisov. Keďže žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodovali o vyvlastnení\npozemkov vo vlastníctve žalobkyne, nemohlo dôjsť ani k žalobkyňou tvrdenému porušeniu čl. 20 ods.\n4 Ústavy Slovenskej republiky.\n28. Námietka žalobkyne, že ponechaním podielového spoluvlastníctva k parcele C-KN č. 2972 v k. ú. C. v\nnovom stave nedošlo k racionálnemu priestorovému usporiadaniu pozemkového vlastníctva predmetnej\nnehnuteľnosti, čím bol porušený § 1 Zákona o pozemkových úpravách, je nedôvodná. Z ustanovenia § 1\nZákona o pozemkových úpravách explicitne nevyplýva, že k racionálnemu priestorovému usporiadaniu\npozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného\nmajetku s ním spojeného dôjde len v prípade, ak vlastníci pozemkov v obvode pozemkových úprav budú\npo vykonaní projektu pozemkových úprav v novom stave pozemkov tieto vlastniť ako výluční vlastníci,\nteda v podiele 1/1, pričom k takémuto záveru nemožno dospieť ani žiadnym výkladom. Pokiaľ teda\norgán verejnej správy nevyhovel námietke žalobkyne, že v novom stave bolo ponechané k parcele\nC-KN č. 2972 v k. ú. C. spoluvlastníctvo žalobkyne vo výške spoluvlastníckeho podielu 1, pričom\nžalovaný rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o nevyhovení námietke žalobkyne potvrdil,\nkonajúce orgány verejnej správy neporušili § 1 ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách ako to tvrdí\nžalobkyňa. Z § 11 ods. 14 Zákona o pozemkových úpravách vyplýva, že okresný úrad môže na účely\npozemkových úprav rozhodnutím podľa § 14 ods. 5 zriadiť alebo zrušiť podielové spoluvlastníctvo\nk pozemku, avšak ani uvedené ustanovenie konajúcemu orgánu verejnej správy neukladá povinnosť\nzrušiť podielové spoluvlastníctvo k pozemku a ani neupravuje podmienky, za splnenia ktorých by\nsa podielový spoluvlastník pozemku mohol domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva k nemu.\nPokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že nevyhovenie jej námietke nevytvára predpoklady\npre racionálne priestorové usporiadanie pozemkov vlastníctva v obvode pozemkových úprav, keďže\nponechanie podielového spoluvlastníctva parcely C-KN č. 2972 v novom stave „žiadnym spôsobom\nneusporiadalo pozemky žalobkyne, ktorá naďalej nemá svoje pozemky ucelené, nakoľko stredom jej\npozemkov sa nachádza pozemok v podielovom spoluvlastníctve“, uvedené tvrdenie predstavuje len\nvyjadrenie nesúhlasu žalobkyne s návrhom nového usporiadania pozemkového vlastníctva v obvode\n\npozemkových úprav v k. ú. C. zo strany Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného\nodboru a následným vysporiadaním sa orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného s námietkou\nžalobkyne proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu.\nŽalobkyňa v správnej žalobe viedla polemiku so závermi orgánu verejnej správy prvého stupňa\na žalovaného prezentovaním vlastného hodnotenia skutkových okolností a právnej úpravy odlišného od\nhodnotenia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného. Z takto formulovaných žalobných bodov\nnemožno dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy\nprvého stupňa. Nepostačuje, ak žalobkyňa v správnej žalobe uviedie len svoje hodnotenie skutkových\na právnych okolností predmetnej veci bez toho, aby uviedla, v čom sú skutkové a právne závery\nžalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou.\nLen jednostranné závery, hodnotenia, domnienky a konštatovania žalobkyne samé osebe nezákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí neosvedčujú. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia\nzaložené, nie sú v súlade s názormi žalobkyne, nepreukazuje ich nezákonnosť. Žalovaný a orgán\nverejnej správy prvého stupňa v odôvodneniach svojich rozhodnutí zrozumiteľne a v súlade so Zákonom\no pozemkových úpravách k tvrdeniam žalobkyne uviedli, že pri pozemkových úpravách je potrebné\nzohľadniť aj požiadavky pre vyrovnanie vlastníkom pozemkov za pozemky podliehajúce pozemkovým\núpravám podľa § 11 ods. 4 a 5 Zákona o pozemkových úpravách, ktoré určujú kritériá primeranosti\nnových pozemkov voči pôvodným pozemkom vo výmere a v hodnote. Ako uviedol orgán verejnej správy\nprvého stupňa, nároky žalobkyne boli uspokojené v zákonom stanovených podmienkach primeranosti,\npričom výmera (101,11 %) a aj hodnota (100,72 %) jej pôvodných pozemkov sa dokonca mierne zvýšila\n(primeranosť vo výmere pozemkov bola u p. F. 99,84 % a v hodnote 99,83 %,). Ak by sa p. F. vzdal\nsvojho podielu na parcele nového stavu C-KN č. 2972 v prospech žalobkyne, podľa orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa by sa jej vyrovnanie navýšilo o výmeru 489,50 m2 a hodnotu 13,020 eur, pričom\nvyrovnanie p. F. by sa o tieto hodnoty znížilo, čo by zvýšilo výhody žalobkyne získané pozemkovými\núpravami. Žalovaný skonštatoval, že samotná skutočnosť, že žalobkyni by úplne prirodzene viac\nvyhovovalo výlučné vlastníctvo k predmetnej parcele, nemôže zakladať dôvod na opomenutie povinností\norgánu verejnej správy prihliadnuť aj na požiadavky ďalšieho dotknutého účastníka konania a jeho\noprávnený nárok odignorovať. Správny súd považuje uvedené závery žalovaného za súladné so\nZákonom o pozemkových úpravách, ako aj s požiadavkami formálnej logiky. Akceptovanie požiadavky\nžalobkyne, aby parcela nového stavu C-KN č. 2972 bola v jej výlučnom vlastníctve bez tomu\nzodpovedajúcemu vyrovnaniu v pozemkoch v prospech p. F., by tak vytvorilo nerovnováhu a odklon\nod kritérií primeranosti nových pozemkov tak vo výmere ako aj v hodnote u žalobkyne a aj u p. F..\nKeďže Zákon o pozemkových úpravách neupravuje obligatórne zrušenie podielového spoluvlastníctva\nk pozemkom v obvode pozemkových úprav a ani nepredpokladá dosiahnutie stavu, v ktorom by pozemky\npodliehajúce pozemkovým úpravám boli len vo výlučnom vlastníctve jednotlivých vlastníkov, nemožno\npožiadavku žalobkyne na výlučné vlastníctvo parcely C-KN č. 2972 v novom stave považovať za\nodôvodnenú. Na veci nič nemenia ani skutkové okolnosti popísané žalobkyňou v správnej žalobe,\nže predmetný pozemok zabezpečuje prístup p. G. F. len k nehnuteľnostiam, ktoré majú hranicu s\nnehnuteľnosťami žalobkyne, pričom p. F. bude mať novou cestou prístup aj k pozemkom nachádzajúcim\nsa západne od predmetného pozemku a k osade Suchý potok, resp. že p. F. novú cestu aj využíva,\nkeďže z daných tvrdení nevyplýva porušenie zákona zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy\nprvého stupňa.\n29. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa\npostupovali v rozpore s čl. 20 ods. 4 a čl. 14 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods.1, § 11 ods. 1\na 14 Zákona o pozemkových úpravách a § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, pričom v správnej\nžalobe len vymenovala ustanovenia všeobecnozáväzných právnych predpisov, len prostý výpočet\nustanovení zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, nemožno považovať za žalobné body bez\njasnej a zrozumiteľnej argumentácie ako boli konkrétnym rozhodovaním alebo postupom konajúcich\norgánov verejnej správy predmetné ustanovenia porušené. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon\nbol porušený. Žalobkyňa bola povinná poukázať v správnej žalobe na konkrétne skutočnosti, z ktorých\nvyvodzuje porušenie zákona.\n30. Relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nepredstavuje ani tvrdenie žalobkyne\nv správnej žalobe, že „bola k svojmu súhlasu so zrušením podielového spoluvlastníctva zo strany orgánu\nverejnej správy donútená“, nakoľko pri osobnom prerokovaní jej dal orgán verejnej správy na výber\n\nbuď ponechanie podielového spoluvlastníctva alebo zakreslenie novej cesty, ktorú si však žalobkyňa\nbude musieť na svoje vlastné náklady vybudovať sama. Z uvedeného tvrdenia opätovne nemožno\ndospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého\nstupňa, keďže predstavuje len hodnotiaci postoj žalobkyne, navyše bez toho, aby jej tvrdenie malo\noporu v administratívnom spise. Žalobkyňa vlastnoručne podpísala Zápisnicu z prerokovania návrhu\nnového usporiadania pozemkov podľa § 12 ods. 6 Zákona pozemkových úpravách zo dňa 4. apríla 2023,\nktorej súčasťou je aj vyhlásenie, že súhlasí s umiestnením nových pozemkov tak, ako ich spracovateľ\nprojektu pozemkových úprav navrhol a vyznačil v návrhu nového usporiadania pozemkov. Žalobkyňa do\npredmetnej zápisnice nevzniesla žiadne pripomienky a ani námietky.\n31. Spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého\nstupňa nie je spôsobilé ani tvrdenie žalobkyne, že z pôvodného pozemku parc. č. 1037 v podielovom\nspoluvlastníctve žalobkyne, p. G. F. a Slovenskej republiky bola odčlenená časť nachádzajúca sa medzi\npozemkami parc. č. 1033/9 a 1034/5 a bola zahrnutá do pozemku v novom stave pod č. 2139 vo\nvýlučnom vlastníctve p. G. F., pričom ak orgán verejnej správy posúdil jej námietku ako nedôvodnú,\nmal pôvodnú parc. č. 1037 ponechať v rovnakom stave aj po pozemkových úpravách a nie odčleniť\nod nej časť a zbytok nechať v podielovom spoluvlastníctve. Uvedené tvrdenie rovnako predstavuje\nlen polemiku žalobkyne so závermi žalovaného, ktorý na str. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia v bode\n„Ad „A.3“ uviedol zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu argumentáciu k dodržaniu žalobkyňou namietanej\nrovnosti prístupu k obom účastníkom konania. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že v dvoch\nprípadoch došlo k pozemkovým úpravám tak, že boli scelené pozemky vlastníkov, no vo vzťahu\nk žalobkyni tak urobené nebolo, správny súd uvádza, že vo všeobecnosti možno skonštatovať, že\nna dodržiavaní zákonnej zásady rovnakého rozhodovania v skutkovo zhodných alebo podobných\nprípadoch (§ 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku) je potrebné bezpodmienečne trvať, nakoľko\nto vyžaduje zachovanie právnej istoty účastníkov konaní pred orgánmi verejnej správy, pričom princíp\nprávnej istoty patrí medzi základné princípy demokratického a právneho štátu, v ktorom je právo a\nrozhodovanie orgánov verejnej moci predvídateľné. Správny súd však nemohol vykonať súdny prieskum\nvo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobkyne, pretože žalobkyňa vec iných účastníkov správneho konania,\nna ktoré len všeobecne poukázala, bližšie nekonkretizovala a nevymedzila, v čom mal byť skutkový\nstav totožný a v čom konkrétne sa konajúce orgány verejnej správy odklonili od rozhodovania v iných\nskutkovo zhodných alebo podobných veciach. Ako už správny súd uviedol v bode 26. tohto rozsudku,\nnemôže pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy vychádzať z domnienok o\nobsahu žalobných námietok. Ak žalobkyňa chcela relevantne namietať porušenie precedenčnej zásady,\nbolo jej povinnosťou ozrejmiť skutkovú a právnu zhodnosť, resp. blízkosť poukazovaných prípadov\ns predmetnou vecou, čo neurobila.\n32. Žalobkyňa v správnej žalobe zároveň všeobecne namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nžalovaného, ktorý sa podľa jej názoru nevyposporiadal s jej odvolacími námietkami proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy prvého stupňa a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Pokiaľ žalobkyňa\ntvrdila, že žalovaný sa riadne nezaoberal jej námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu\nverejnej správy prvého stupňa, pričom nekonkretizovala, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami\nsa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, rovnako nie je z dôvodu všeobecnosti (nekonkrétnosti)\ntohto tvrdenia možné konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Tvrdenia žalobkyne\nv správnej žalobe vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného sú jednak\nnekonkrétne a jednak nemajú oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, pretože odôvodnenie\nsprávnou žalobou napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 47 Správneho\nporiadku, vrátane vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa so\nzávermi žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje nepreskúmateľnosť, a teda ani nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou vecne zaoberať, by žalobkyňa musela uviesť,\nktoré konkrétne závery žalovaného sú nedostatočné a aký to malo vplyv na práva a právom chránené\nzáujmy žalobkyne. Nestačí len vyjadriť nespokojnosť s bližšie nekonkretizovaným obsahom rozhodnutia\nžalovaného. Správny súd opätovne podotýka, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom\nžalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že ak žalobkyňa v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne\nkonkrétne nešpecifikuje, správny súd dôvody nezákonnosti rozhodnutia nemôže sám vyhľadávať\nnamiesto žalobkyne.\n33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im\n\npredchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania\npred správnym súdom nepriznal.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nRozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443\nods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§\n444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nPoznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu\njej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}