Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-74S/12/2023 z 22. 1. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici BB-74S/12/2023 6023200070 22. 01. 2025 JUDr. Ing. Matúš Škarbala ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200070.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Andrey Soukupovej v právnej veci žalobcu: KLEEN spol. s r.o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 751 534, právne zastúpený Mgr. Peter Kružliak, advokát, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. POZ 1929-2021/II-81-2022 zo dňa 12.12.2022, takto rozhodol: I. Súd správnu žalobu zamieta. II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žiadosťou zo dňa 22.07.2021 žalobca v postavení prihlasovateľa prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o zápis slovnej ochrannej známky v slovnom vyjadrení „CLEANSTEEL“ do registra ochranných známok na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „úrad“ alebo „žalovaný“). Ochrannú známku žalobca v prihláške podradil pre Zoznam tovarov alebo služieb zoradený podľa aktuálnej Niceskej klasifikácie (ďalej ako „medzinárodné triedenie tovarov a služieb“) pod triedu 3 „mydlá; leštiace a hladiace prípravky; prípravky na dosiahnutie vysokého lesku; prípravky na odstraňovanie škvŕn; detergenty (nie na použitie vo výrobnom procese a na lekárske použitie); prípravky na čistenie povrchov; prípravky na odstraňovanie vodného kameňa (pre domácnosť); odmasťovacie prípravky (nie na použitie vo výrobnom procese); čistiace prípravky; čistiace oleje; chemické čistiace prípravky na domáce použitie„ a pod triedu 5 „chemické dezinfekčné prostriedky na WC; dezinfekčné prípravky; antibakteriálne mydlá; antibakteriálne tekuté mydlá; dezinfekčné mydlá“. 2. Úrad v administratívnom konaní vykonal rešerš na označenie slovnej ochrannej známky „CLEANSTEEL“ ku dňu 12.08.2021 pod č. 1929-2021-1. O výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti informoval žalobcu správou pod č. POZ 1929-2021 zo dňa 12.08.2021, v ktorej uviedol, že vo vzťahu k prihláseným tovarom v triede 3 a v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno hromadne označiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie, leštenie a dezinfekciu, zistil, že prihlásené označenie nemá ako celok rozlišovaciu spôsobilosť podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14.01.2019 (ďalej ako „zákon o ochranných známkach“), pretože podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach pozostáva výlučne z údajov, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie účelu, zamerania a charakteru prihlásených tovarov. Ďalej správu odôvodnil tým, že označenie „CLEANSTEEL“, v bežnom type písma veľkej

tlačenej abecedy, ktoré vzniklo spojením anglického výrazu „CLEAN“ s výrazom čistiť; očistiť; leštiť (kov); vyleštiť; čistý; očisťovací (In.: anglicko-slovenský slovník PC Translator 2010.21) a anglického výrazu „STEEL“ s významom oceľ; oceľový (In.: anglicko-slovenský slovník PC Translator 2010.21), je tak možné preložiť, resp. interpretovať ako čistiť oceľ, čistá oceľ. Ako celok tak poskytuje relevantnej spotrebiteľskej verejnosti len jednoduchú a zrozumiteľnú informáciu o tom, že pod takýmto označením budú poskytované tovary, ktoré sú svojím účelom a charakterom zamerané na čistenie, leštenie, prípadne dezinfekciu povrchov rôznych predmetov z ocele. Príslušná spotrebiteľská verejnosť, ktorá je vzhľadom na povahu tovarov tvorená širokou verejnosťou s priemerným stupňom pozornosti, ako aj odbornou verejnosťou v oblasti čistenia a dezinfikovania, by takto označené tovary neidentifikovala ako pochádzajúce od určitého podnikateľa, ale spájala by ich výlučne s účelom a zameraním použitia daných tovarov, pričom táto skutočnosť by bola rozhodujúca pri ich kúpe. Vzhľadom na uvedené úrad konštatoval, že je vo vzťahu ku všetkým prihláseným tovarom označením opisným, bez rozlišovacej spôsobilosti. K uvedenému výsledku prieskumu sa mohol prihlasovateľ vyjadriť v určenej lehote s poučením, že pokiaľ sa v uloženej lehote nevyjadrí, tak podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach bude prihláška ochrannej známky zamietnutá. 3. Žalobca podal k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky v dodatočne určenej lehote Vyjadrenie zo dňa 24.02.2022, v ktorom uviedol, že prihlasované označenie disponuje rozlišovacou spôsobilosťou a zároveň namietal spôsob, akým boli úradom identifikovaní priemerní spotrebitelia vo vzťahu k požiadavke § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach. Uviedol, že v prípade prihlasovaného označenia sa jedná o novotvar v dôsledku toho, že je spojením slov, nie jednoduché slovo, čím z pohľadu priemerného spotrebiteľa vykazuje dostatočnú unikátnosť, aby si ho dokázal spojiť s tovarom konkrétneho podnikateľa, ale súčasne svojou povahou vylučuje aj opisnosť prihlasovaného označenia, keďže zo strany priemerného spotrebiteľa by vyžadovalo prípadné priradenie charakteristiky tovaru dlhšiu úvahu, resp. hlbšiu reflexiu. Taktiež poukázal na dĺžku trvania používania prihlasovaného označenia, čo podľa prihlasovateľa preukazuje nadobudnutú rozlišovaciu spôsobilosť, ktorá je založená na zavedení a používaní prihlasovaného označenia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky v dostatočnom rozsahu, ako aj na vlastnú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť. Ako dôkaz za účelom prekonania namietaných zápisných prekážok podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach predložil do administratívneho konania faktúry, ktoré mali demonštrovať, že predaj tovarov bol prostredníctvom vlastného e-shopu, aj prostredníctvom jeho obchodného partnera, realizovaný pod uvedeným označením až po bežného spotrebiteľa, taktiež ďalšími dôkazmi preukazujúcimi používanie tohto označenia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky - na účely preukázania nadobudnutia vnútornej rozlišovacej spôsobilosti. 4. Úrad rozhodnutím zn. POZ 1929-2021/Z-154-2022 zo dňa 01.07.2022 zamietol prihlášku ochrannej známky č. POZ 1929-2021 z 22.07.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že označenie „CLEANSTEEL“ predstavuje pre relevantnú spotrebiteľskú verejnosť iba jednoduchú informáciu o tom, že pod takýmto označením budú poskytované tovary, ktoré sú svojím účelom a charakterom zamerané na čistenie, leštenie, prípadne dezinfekciu povrchov rôznych predmetov z ocele. Príslušná spotrebiteľská verejnosť, ktorá je vzhľadom na povahu tovarov tvorená širokou verejnosťou s priemerným stupňom pozornosti, ako aj odbornou verejnosťou v oblasti čistenia a dezinfikovania, by takto označené tovary neidentifikovala ako pochádzajúce od určitého podnikateľa, ale spájala by ich výlučne s účelom a zameraním použitia daných tovarov, pričom táto skutočnosť by bola rozhodujúca pri ich kúpe. Ďalej uviedol, že anglický výraz „clean“ sa v súčasnosti aj na slovenskom trhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb, t.j. takto označené tovary a služby sú určené, resp. zamerané na čistenie niečoho, pričom relevantná verejnosť si ho s týmto významom aj bežne spája. Vo vzťahu k anglickému pôvodu tohto označenia úrad uviedol, že anglické výrazy v čoraz vyššej miere prenikajú do života slovenskej spoločnosti, a teda aj do slovenského jazyka, s čím súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenských spotrebiteľov, a to vo všetkých vekových kategóriách. Za priemerného slovenského spotrebiteľa je podľa úradu v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie potrebné považovať riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa a voči takto definovanému adresátovi tohto označenia nie je podľa úradu dôvodné tvrdiť, že nebude rozumieť anglickým slovám tvoriacim prihlásené označenie a bude ich naopak vnímať ako fantazijné, bez konkrétneho významu len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z cudzieho jazyka. Ďalej vo vzťahu k argumentu ohľadom časti verejnosti vyššej vekovej kategórie uviedol, že ide o menšinovú skupinu verejnosti a nie je dôvodné podľa

malej skupiny spotrebiteľov posudzovať zápisnú spôsobilosť označenia. Ako nedôvodný vyhodnotil úrad aj argument, že výraz „CLEANSTEEL“ predstavuje novotvar, pričom s poukazom na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-56/15 z 18.10.2016, Raimund Schmitt Verpachtungsgesellschaft GmbH & co. KG vs Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo uviedol, že kombinácia prvkov „CLEAN“ a „STEEL“, z ktorých každý má konkrétny sémantický obsah, pričom kombinácia týchto dvoch prvkov nie je nič viac ako len súčet informácií, ktoré prinášajú, a predstavuje neologizmus, ktorý má ako celok konkrétny opisný význam. V súvislosti s tvrdením žalobcu o dostatočnej unikátnosti tohto označenia, aby si ho priemerný spotrebiteľ dokázal spojiť s tovarom konkrétneho podnikateľa a súčasne svojou povahou vylučuje opisnosť, úrad uviedol, že použitie spojenia slov „CLEANSTEEL“ v danom význame v označeniach nie je neobvyklé. Ako príklad uviedol výrobky spoločnosti Miele, kde uvedený výraz odkazuje na povrchovú úpravu jej výrobkov z nerezu, ktorá umožňuje spotrebiteľom veľmi jednoduché čistenie týchto výrobkov bez použitia špeciálnych čistiacich prostriedkov. Vzhľadom na uvedené úrad zastáva názor, že spojenie dvoch slovných prvkov do jedného slova, ako tomu bolo v tomto prípade, nie je ničím výnimočné, originálne ani lexikálne neobvyklé, pričom je zrejmé, že spotrebiteľ je schopný v ňom jasne identifikovať nielen dva slovné prvky s jasným významom, ale jasný význam pre spotrebiteľa má aj spojenie ako také. Úrad preto konštatoval, že prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb predstavuje označenie opisné bez rozlišovacej spôsobilosti, čím napĺňa zápisné výluky podľa § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach. 5. Úrad v prvostupňovom rozhodnutí ďalej v súvislosti s možnosťou prekonania zápisnej prekážky vyplývajúcej z § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach poukázal na to, že je potrebné splniť dve podmienky súčasne, pričom každá z nich sa posudzuje samostatne. Prvou podmienkou je preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je nárokované, pred dňom podania prihlášky ochrannej známky, t.j. v tomto prípade do 22.07.2021, kedy bola prihláška podaná. Pokiaľ nemá prihlásené označenie (vlastnú) rozlišovaciu spôsobilosť, môže túto nadobudnúť intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje tovary alebo služby ním označované, ako tovary alebo služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie nebude považovať za všeobecne používané. Povinnosť označiť a predložiť potrebné dôkazy a uvedenými dôkazmi svoje tvrdenia preukázať spočíva v zmysle § 52 ods. 1 a 3 zákona o ochranných známkach na osobe prihlasovateľa, teda prihlasovateľ nesie dôkazné bremeno. Pokiaľ prihlasovateľ v konaní nepredložil relevantné dôkazy dostatočné na to, aby úrad mohol konštatovať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti nedištinktívneho a opisného označenia, znáša procesnú zodpovednosť za to, že úrad nemal možnosť urobiť zistenia svedčiace v jeho prospech. Na to, aby bolo možné konštatovať, že označenie, ktoré je prihlásené na zápis do registra ochranných známok a ktoré ako také, nemá rozlišovaciu spôsobilosť, túto nadobudlo v dôsledku jeho používania, je potrebné preukázanie splnenia dvoch podmienok. Musí byť preukázané, že toto označenie bolo používané na celom území Slovenskej republiky, resp. aspoň na podstatnej časti jej územia vo vzťahu k nárokovaným tovarom pred podaním prihlášky ochrannej známky. Ďalej je potrebné preukázať, že toto označenie uvedeným používaním nadobudlo pred podaním prihlášky rozlišovaciu spôsobilosť. K dôkazom, ktoré navrhovateľ predložil k Vyjadreniu zo dňa 24.02.2022 k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky, úrad uviedol, že prihlasovateľ neuvádza na trh výrobky označené výlučne pod predmetným označením, ale v obaloch, ktoré okrem slovného prvku prihláseného označenia v grafickej úprave, obsahujú aj ďalšie slovné či grafické prvky, vďaka ktorým by spotrebiteľ mohol už určiť obchodný pôvod takto označených tovarov. Navyše, ani preukázaný rozsah používania v relevantnom období pred podaním prihlášky ochrannej známky (576 kusov výrobkov dodaných jednému subjektu na Slovensku), a to aj s prihliadnutím na uvedený spôsob používania prihláseného označenia vyplývajúci z predložených dôkazov, nemožno považovať za dostatočný na preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Z doložených dokladov nemožno mať za preukázané, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené označenie vnímať ako označenie obchodného pôvodu, teda na základe prihláseného označenia bez ďalších rozlišujúcich prvkov dokážu identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ju vo vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať ako označenie opisujúce ich zameranie, účel a charakter. Úrad tiež zdôraznil, že registráciou ochrannej známky prihlasovateľ získava právo zakázať ostatným hospodárskym subjektom na predmetnom trhu nielen používanie zhodného označenia na zhodných tovaroch, ale aj právo zakázať používanie každého označenia, ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s registrovanou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, existuje pravdepodobnosť jeho zámeny s ochrannou známkou na strane verejnosti. Uvedené skutočnosti osobitne odôvodňujú

dôležitosť dôsledného vyžadovania a naplnenia požiadavky na rozlišovaciu spôsobilosť označenia, ktoré predstavujú opisné označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom, ako podmienky pre jeho zápis do registra ochranných známok vo vzťahu k predmetnému trhu. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda úradu rozhodnutím zn. POZ 1929-2021/II-81-2022 zo dňa 12.12.2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu. Žalobca v rozklade namietal, že prvostupňové rozhodnutie je neodôvodnené a nepreskúmateľné. Žalobca namietal argumentáciu úradu ohľadom znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou. Podľa žalobcu znalosť anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou nie je notorietou či všeobecne známou skutočnosťou. Hoci žalobca súhlasil s tým, že anglické slová postupne nahrádzajú slovenské výrazy, táto skutočnosť však podľa názoru žalobcu nič nevypovedá o znalosti slov „clean“ a „steel“ slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou. Tvrdenie prvostupňového orgánu o znalosti anglického jazyka sa dá vzťahovať len na výrazy, pri ktorých bolo cudzím slovom nahradené pôvodné slovenské slovo, čím sa cudzí výraz stal v populácii vžitým, teda na anglické slová vo svojom pôvodnom význame, ktoré v rámci slovenského jazyka zdruhoveli a boli používané ako súčasť štandardnej slovnej zásoby. Žalobca považoval záver, že uvedeným výrazom nebude rozumieť iba určitá skupina spotrebiteľov vyššej vekovej kategórie za skutkovú otázku, ktorú je potrebné preukázať konkrétnymi skutočnosťami o vnímaní predmetného slova spotrebiteľskou verejnosťou. Žalobca nesúhlasil so záverom ohľadom známosti a používania uvedených slov Slovensku spotrebiteľskou verejnosťou. Uviedol, že skutočnosť, že ide o dve cudzie slová, ktoré nemusia byť známe slovenskému spotrebiteľovi, resp. nemusí poznať ich doslovný preklad, robí ich spojenie do jedného celku viac ako len súčet individuálnych častí. Uvedené je pritom v zhode s uznávanými štandardmi zápisnej spôsobilosti podobných označení. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 363/99 z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland NV vs. Benelux Merkenbureau. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že nie je sporné, že v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov a slovných spojení z angličtiny, s čím priamo súvisí zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom. V mnohých oblastiach je celkom bežné, že nové anglické výrazy či pomenovania postupne vytláčajú staršie slovenské ekvivalenty, resp. používajú sa spolu s nimi. S ohľadom na uvedené nie je dôvodné tvrdiť, že priemerný slovenský spotrebiteľ nebude rozumieť anglickým slovám „clean“ a „steel“, ktoré tvoria prihlásené označenie len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre neho cudzím jazykom, resp. nie úradným jazykom na Slovensku. Žalovaný zastáva názor, že priemerný slovenský spotrebiteľ má takú znalosť anglického jazyka, že porozumie slovám, ktorými je prihlásené označenie tvorené. Čo sa týka určitej skupiny spotrebiteľov prevažne vyššej vekovej kategórie, je možné pripustiť, že táto uvedeným slovám nemusí rozumieť. Zároveň však zhodne s prvostupňovým orgánom uviedol, že v tomto prípade ide o menšinovú skupinu, pričom vo všeobecnosti nie je dôvodné podľa tejto skupiny spotrebiteľov posudzovať zápisnú spôsobilosť označenia. Inými slovami stačí, že prihlásené označenie bude vnímať ako opisné, a teda ako označenie bez rozlišovacej spôsobilosti, časť relevantnej spotrebiteľskej verejnosti. Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že prihlásené označenie nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru, na základe ktorého spotrebiteľ nedokáže odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných subjektov. Vzhľadom na to, že prihlásené označenie ako celok vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom opisuje ich charakter a zameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci T-234/06 zo dňa 19.11.2009, v ktorom je uvedené, že „podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamo a konkrétne spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovalo okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb“. V súvislosti s možnosťou prekonania zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia žalovaný rovnako ako prvostupňový orgán dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dokladmi nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom, nakoľko predložené dôkazné materiály nie sú datované, prípadne nespadajú do rozhodného obdobia alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca posúdenie predložených dôkazných materiálov zo strany prvostupňového orgánu v podanom rozklade nijako nespochybnil. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípade

sú naplnené zápisné výluky v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach, preto je dôvodné prihlášku ochrannej známky zamietnuť. V tomto prípade neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Správna žaloba – žalobné body 7. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej ako „SSP“). 8. Žalobca uviedol, že otázka znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa je otázkou skutkovou, s ktorou sa žalovaný nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne. Žalovaný nevykonal na preukázanie tohto skutkového tvrdenia žiadne dôkazy a napadnuté rozhodnutie v tomto smere odôvodnil dvomi všeobecnými tvrdeniami, ktoré samy osebe môžu byť pravdivé, avšak nepreukazujú znalosť anglického jazyka v slovenskej verejnosti a žalovaný ani žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo a v akom rozsahu sa znalosť anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa premieta do znalosti týchto dvoch konkrétnych slov tvoriacich prihlasované označenie. 9. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade posúdenia ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b), resp. § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach je nevyhnutné posúdiť, do akej miery priemerný slovenský spotrebiteľ rozumie konkrétnemu slovu v cudzom jazyku, ktoré prihlasované označenie tvorí. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ slovu rozumie v takej miere, aby bolo na prekážku zápisnej spôsobilosti, musí osvedčiť znalosť cudzieho jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti u priemerného spotrebiteľa objektívnym spôsobom, a to v takom rozsahu, aby nielen demonštroval znalosť cudzieho jazyka, ale súčasne, aby vedel uskutočniť aj záver o tom, že táto znalosť je postačujúca vo vzťahu ku konkrétnemu slovu, či slovám, ktoré tvoria prihlasované označenie, aby význam slova v cudzom jazyku vnímali úplne rovnako ako ekvivalent slovenského slova. Vzhľadom na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, sú podľa názoru žalobcu splnené dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktorého závery žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil. 10. V súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom ďalej žalobca namietal aj spôsob hodnotenia žalovaného v spojitosti so spotrebiteľmi vyššej vekovej kategórie, pri ktorých úrad pripustil, že slovám „CLEAN“ a „STEEL“ nemusia rozumieť, avšak uviedol, že v tomto prípade ide o menšinovú skupinu, pričom vo všeobecnosti nie je dôvodné podľa tejto skupiny spotrebiteľov posudzovať zápisnú spôsobilosť označenia. Žalobca poukázal na to, že zo znenia aplikovaných ustanovení zákona o ochranných známkach nevyplýva žalovanému možnosť diferencovať kategórie spotrebiteľskej verejnosti, pri ktorých jedna môže rozumieť danému označeniu a druhá nie. V tomto kontexte musí mať záver žalovaného o tom, že označenie nespĺňa podmienky § 5 ods. 1 písm. b) a § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach absolútnu povahu platnú pre priemerného spotrebiteľa. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že predmetné ustanovenia zakladajú absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pričom sa logicky musí jednať o objektívnu nespôsobilosť daného označenia. 11. Žalobca poukázal ďalej na to, že predmetné označenie pozostáva z dvoch cudzích slov tvoriacich jeden celok. Hodnotenie žalovaného, pri ktorom žalovaný redukoval túto skutočnosť s ohľadom na priamy preklad oboch cudzích slov do slovenského jazyka, v nedostatočnej miere zohľadňuje skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ slová v cudzom jazyku objektívne vníma inak ako ekvivalentné označenia v slovenčine a samotné spojenie dvoch cudzích slov do jedného celku má vplyv na ich vnímanie priemerným spotrebiteľom. Keďže žalovaný pri svojom posúdení situácie vôbec nezohľadnil špecifiká spojenia dvoch cudzích slov do prihlasovaného označenia, pričom vychádzal len z jednoduchého prečítania predmetného označenia ako keby bolo napísané ekvivalentnými slovenskými slovami, postupoval podľa názoru žalobcu v rozpore s relevantnými ustanoveniami zákona o ochranných známkach, a teda napadnuté rozhodnutie vychádza aj v tejto súvislosti z nesprávneho právneho posúdenia.

12. Žalobca zároveň namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný vychádzal pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti len z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil a nevychádzal z individuálnych okolností prípadu. Záver žalovaného o tom, že tieto dve anglické slová sú bežné anglické slová bez podrobnej analýzy príslušných výrazov podľa objektívnych okolností, ktoré majú bezprostredný vplyv na to, či slovo je bežné alebo nie, ako je napr. frekventovanosť používania vo všeobecnom zmysle slova, nielen na Slovensku, považuje za arbitrárny a zo strany žalovaného za nezdôvodnený. Žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by malo byť priemernému spotrebiteľovi na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích slov „clean“ a „steel“, čo taktiež považuje za arbitrárne a neodôvodnené v kontexte aplikácie dvoch všeobecných tvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny, ktorými žalovaný odôvodnil kľúčové závery pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Z hľadiska priemerného spotrebiteľa nie je vôbec žiaden rozdiel medzi situáciou, kedy prihlasované označenie pozostáva z dvoch cudzích slov a situáciou, kedy by ho tvorili dve slová slovenského jazyka. V tomto prípade vykazuje napadnuté rozhodnutie znaky arbitrárnosti, ktoré majú za dôsledok jeho nedostatočné zdôvodnenie a tým aj nepreskúmateľnosť. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd v súlade s § 191 ods. 3 SSP zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe opísal priebeh konania, závery prijaté v preskúmavaných rozhodnutiach a zhrnul žalobné námietky. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Mal za to, že náležite zistil skutkový stav tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej ako „Správny poriadok“), pri rozhodovaní aplikoval príslušné ustanovenia zákona o ochranných známkach a ostatných relevantných právnych predpisoch a rozhodol na základe žalobcom podaného rozkladu s prihliadnutím na ním uvádzané argumenty, s ktorými sa vysporiadal. 14. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu a absencii dôkazov vedúcich k záveru o tom, že relevantná spotrebiteľská verejnosť pozná význam slov „CLEAN“ a „STEEL“, ktoré tvoria prihlásené označenie, žalovaný zdôraznil, že k záveru o znalosti významu slov tvoriacich prihlásené označenie u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti dospel na základe skutočnosti, že úroveň znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti sa nielen neustále zvyšuje, ale v súčasnosti dosiahnutá úroveň je taká, že dotknutá spotrebiteľská verejnosť bude poznať význam predmetných slov. Toto východisko je podľa názoru žalovaného potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť tzv. notorietu, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného dokazovania. S odkazom na komentár k § 186 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“) žalovaný zdôraznil, že v súdnej praxi sa dajú nájsť rozhodnutia, u ktorých súd za notorietu v prostredí Slovenskej republiky považoval napríklad to, že pojem „NIVA“ sa u priemerného spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry nevyhnutne spája so špecifickým druhom syra, obsahujúci modrozelenú pleseň. Súd teda notorietu konštatuje a v dôsledku toho dôkazné bremeno sa presúva na stranu, ktorá existenciu notoriety popiera. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 07.10.2014, z ktorého o.i. vyplýva, že „práve intenzita všeobecne známej skutočnosti širokému okruhu osôb, účastníkom konania, ako aj orgánom prejednávajúcim vec, jej dáva tú vlastnosť, že sa jej obsah prezumuje za preukázaný. Určité skutočnosti objektívnej reality sú také intenzívne a exkluzívne, že sudca ich existenciu môže v rozhodnutí deklarovať ako člen spoločnosti, napríklad ako spotrebiteľ. Rozhodovacia činnosť súdu je založená aj na poznaní objektívnej reality sudcami ako členmi spoločnosti, spotrebiteľmi na potravinovom trhu...Všeobecne známe skutočnosti tvoria v rámci dokazovania pozadie, na ktorom sa vytvára úsudok správneho orgánu pri vytváraní správnej úvahy...Súd ju iba konštatuje a v dôsledku konštatácie sa dôkazné bremeno presúva na subjekt, ktorý jej existenciu popiera. V konaní preto dochádza k obráteniu dôkazného bremena.“ Z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že pokiaľ účastník konania spochybňuje tvrdenú všeobecne známu skutočnosť, prechádza dôkazné bremeno na jeho stranu, teda tento účastník konania musí predložiť dôkazy, ktorými danú všeobecnú známu skutočnosť chce vyvrátiť. V predmetnom správnom konaní však zo strany žalobcu k takémuto postupu nedošlo. Obmedzil sa len na konštatovanie nesúhlasu so závermi žalovaného a žiadne dôkazy či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť o významne anglických slov tvoriacich prihlásené označenie, nepredložil.

15. Žalovaný ďalej poukázal na novelu zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý od roku 2011 zaviedol zásadu, že cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať. V súlade s touto zásadou a na základe vtedy prijatej koncepcie vyučovania jazykov na základných a stredných školách bola zavedená povinná angličtina od tretieho ročníka základnej školy. Hoci sa následne od školského roku 2019/2020 zrušila povinnosť mať anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk, zaviedla sa povinnosť zvoliť si tento jazyk ako druhý povinný cudzí jazyk, v prípade, že nebol zvolený ako prvý cudzí jazyk. O rozšírenosti výučby anglického jazyka žalovaný poukázal na správu TASR zo dňa 27.09.2022 a Správu o priebehu a výsledkoch externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2016/2017 spracovanú Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania zo septembra 2017 a vzhľadom na časové súvislosti dátumu podania prihlášky prihláseného označenia ide v súčasnosti o kategóriu spotrebiteľskej verejnosti do 30 rokov, nemožno poprieť, že anglický jazyk už predovšetkým od roku 1989 preniká do rôznych oblastí života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov, ale aj v pracovnom prostredí, či v prostredí zábavného priemyslu a trávenia voľného času. Je teda zrejmé, že aj ostatná spotrebiteľská verejnosť vo vyšších vekových kategóriách je s anglickým jazykom konfrontovaná a anglický jazyk bude podstatnej časti tejto verejnosti známy, a to minimálne na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby. 16. Žalovaný poukázal aj na index znalosti angličtiny (EF English Profeciency Index) spracúvaný spoločnosťou EF Education first, podľa ktorého patrí Slovenská republika od roku 2017 v znalosti anglického jazyka medzi krajiny s vysokou úrovňou odbornosti, ktorá vypovedá o schopnosti v tomto jazyku prečítať si noviny, porozumieť televíznym programom a bez problémov pripraviť pracovnú prezentáciu po anglicky. Žalovaný v súvislosti s posúdením otázky, či majú byť slová tvoriace prihlásené označenie považované za súčasť základnej slovnej zásoby, poukázal na internetový slovník Macmillan, podľa ktorého slová „clean“ a „steel“ patria medzi slová patriace do základnej slovnej zásoby anglického jazyka. Pre úplnosť žalovaný poukázal aj na vybrané rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa dotýkajú otázky rozšírenie anglického jazyka medzi obyvateľmi Európskej únie a vymedzenia základnej slovnej zásoby anglického jazyka, ako napr.: rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci T-436/12 zo dňa 08.07.2015 (obrazové označenie „rock&rock“), bod 83; rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci T-528/11 zo dňa 16.01.2014 (obrazová ochranná známka „FOREVER“), bod 68. 17. Žalovaný vo vzťahu k námietke nesprávneho hodnotenia relevantnej spotrebiteľskej verejnosti uviedol, že význam slov tvoriacich prihlásené označenie nebude známy len časti spotrebiteľskej verejnosti, ale tento význam bude známy podstatnej časti spotrebiteľskej verejnosti. Význam týchto slov bude vďaka skutočnosti, že ide o slová základnej slovnej zásoby anglického jazyka známy nielen tej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá absolvovala vzdelávanie v slovenskom školskom systéme, ale aj ďalšej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá sa s anglickým jazykom bežne dostáva do styku vzhľadom na prenikanie anglického jazyka do každodenného života. Podstatné je, že väčšina spotrebiteľskej verejnosti bude vnímať prihlásené označenie ako označenie opisné, teda záver o tom, že ide o označenie bez rozlišovacej spôsobilosti, je dôvodný. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že menšinová časť tejto verejnosti nemusí daným pojmom rozumieť, a teda ich nebude vnímať ako opisné vo vzťahu k dotknutým tovarom. Žalovaný taktiež uviedol, že špecifiká spojenia dvoch cudzích slov prvostupňový orgán zohľadnil a tomuto sa náležite venoval v prvostupňovom rozhodnutí na strane 3 a 4, pričom v druhostupňovom rozhodnutí závery prvostupňového rozhodnutia ako vecne správne potvrdil. Z obyčajného spojenia týchto prvkov bez použitia neobvyklých obmien predovšetkým syntaktických alebo významových, nemôže vzniknúť nič iné ako opisné označenie. Pritom nie je dôležité, či ide o slová v slovenskom jazyku alebo slová v anglickom jazyku, ktorých významu podstatná časť slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok ESD z 26.11.2008 – New Look/ÚHVT (NEW LOOK) (ochranná známka „NEW LOOK“), ktorý v bode 20. uvádza, cit.: „...z judikatúry je známe, že slovný prvok pozostávajúci z anglických slov, ktorých kombinácia je gramaticky správna, môže mať zmysel nielen pre anglicky hovoriacich verejnosť, ale tiež pre verejnosť s dostatočnou znalosťou anglického jazyka“. Žalovaný taktiež uviedol, že hoci žalobca tvrdí nesprávnosť záverov žalovaného, nijakým spôsobom neuviedol, prečo by mali byť tieto závery nesprávne, preto na základe uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika) 18. Žalobca v replike vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného o tom, že všeobecne známe skutočnosti nie je potrebné dokazovať, žalobca poukázal na ustanovenie § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, podľa ktorého sa na konanie o ochranných známkach nevzťahujú o. i. ustanovenia § 32 až § 34 Správneho poriadku. Vzhľadom na to notorietu ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho sa ochranných známok nie je možné podľa žalobcu zvoliť. Ak by notorieta bola aj prípustná, žalobca odmietol, že by mal povinnosť dokázať, že niečo nie je všeobecne známou skutočnosťou, nakoľko všeobecnou zásadou dokazovania je, že neexistencia skutočnosti sa nedá preukázať – dá sa preukázať len niečo, čo je. Následne žalobca vo vyjadrení obdobne ako v podanej správnej žalobe namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu. V tomto smere žalobca považoval za neprípustnú snahu dodatočne dopĺňať skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy potvrdzujúce skutkové závery, o ktoré žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie a rozširovať tým jeho odôvodnenie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/10/2013 zo dňa 28.01.2014, v zmysle ktorého: „dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia na pojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred Krajským súdom, či uvedenom v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu.“ Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že vzdelávanie angličtiny je zákonnou povinnosťou od roku 2011 žalobca uviedol, že ide len o časť spotrebiteľskej verejnosti, konkrétne absolventov školskej dochádzky, a to bez akéhokoľvek merateľného alebo kvantifikovateľného ukazovateľa, ktorý by dokazoval, aká je skutočná kvalita vzdelávania slovenského jazyka, pričom to v žiadnom prípade nepreukazuje, aká je skutočná znalosť anglického jazyka v slovenskej verejnosti. 19. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný prvýkrát až vo vyjadrení k žalobe poukázal na (EF English proficiency Index) spracúvaný spoločnosťou EF Education first, kde samotní organizátori prieskumu na žalovaným označenej internetovej stránke poukázali na nepresnosti metriky testovania. Žalobca namietal aj konkrétny slovník Macmillan, prečo táto metodika hodnotenia anglickej slovnej zásoby týmto konkrétnym slovníkom by mala byť relevantná na preukázanie znalosti anglického jazyka a konkrétne výrazov „CLEAN“ a „STEEL“ slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. 20. Žalobca taktiež odmietol ako všeobecne neprenosnú rozhodovaciu prax súdov Európskej únie, ktoré citoval žalovaný, pretože všetky rozhodnutia sa týkajú registrácie ochranných známok Európskej únie, pričom hodnotenie sa týka buď priemerného spotrebiteľa v celej Európskej únii, kde v čase vydania týchto rozhodnutí boli nielen spotrebitelia z Veľkej Británie a Írska s celkovou populáciou takmer 80 miliónov ľudí, pre ktorých je angličtina rodný jazyk, ale aj ďalšie štáty, kde znalosť angličtiny je výrazne na väčšej úrovni ako u nás, ako napr. Holandsko, Dánsko či Fínsko. S poukazom na to, že skutkový záver o znalosti angličtiny v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti a osobitne názov „CLEAN“ a „STEEL“ nemá oporu v zistenom podklade pre vydanie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalobca naďalej považoval podanú žalobu v rozsahu žalobných dôvodov za dôvodnú. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 21. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu výkonu súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/12/2023 je vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/12/2023. 22. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť žalobcu na deň 22.01.2025. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného. V predmetnej veci došlo bezprostredne pred pojednávaním k zmene zloženia senátu v súlade ustanoveniami Rozvrhu práce Správneho súdu v Banskej Bystrice upravujúcimi pravidlá zastupovania, a to z dôvodu krátkodobej neprítomnosti jedného člena pôvodného senátu, pričom účastníci konania boli o zmene zloženia senátu upovedomení na pojednávaní a v súvislosti s touto zmenou neuplatnili žiadne námietky.

23. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava správnej žaloby a jej dôvodov, ako aj doplňujúceho vyjadrenia a doplňujúceho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že chce upriamiť pozornosť na vetu rozkladového rozhodnutia, konkrétne, že orgán rozhodujúci o rozklade zastáva názor, že priemerný slovenský spotrebiteľ má takú znalosť anglického jazyka, že rozumie slovám, ktorým je prihlásené označenie tvorené. Túto skutočnosť, znalosť anglického jazyka, považuje za skutkovú okolnosť, ktorá v rámci rozkladového rozhodnutia nebola žiadnym spôsobom odôvodnená. To, že ide o skutkovú okolnosť, demonštruje následne vyjadrenie úradu v tomto súdnom konaní, kde extenzívne argumentuje tým, prečo by sa malo jednať o všeobecne známu skutočnosť a samo osebe sa však toto zdôvodnenie v obsahu napadnutého správneho rozhodnutia nenachádza, ako sa tam nenachádzajú ani doplňujúce argumenty, ktoré žalovaný uviedol v rámci svojho vyjadrenia. Ďalej namietal, že samotné rozhodnutie vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu a skutkové závery nemajú oporu ani v administratívnom spor spise. Žalobca rešpektuje právo úradu vyhodnotiť čo je rozlišovacia spôsobilosť konkrétneho označenia, ale zdá sa mu spôsob, akým k tomuto úrad pristúpil, arbitrárny a subjektívny. Zároveň uviedol, že by bolo vhodné do budúcnosti nastaviť mantinely tohto usmernenia, aby aj žalobca aj úrad vedeli, ako v takýchto podobných skutkových prípadoch postupovať a ako sa vlastne vysporiadať s hodnotením cudzích jazykov, ktoré považuje žalobca za skutkovú vec, nie právnu. 24. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci svojho prednesu uviedla, že naďalej žalovaný zotrváva na svojom vyjadrení, ktoré bolo predložené k správnej žalobe aj k skutkovým okolnostiam, ktoré v odôvodnení v rámci vyjadrenia žalovaný uviedol. Taktiež zotrval na tom, že žalobná argumentácia a žalobné dôvody nie sú dôvodné. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vo veci považujú za náležite, dostatočne a riadne odôvodnené. Prihlásené označenie „CLEANSTEEL“, ktoré je tvorené výlučne ako slovné spojenie dvoch slov, abstrahuje od toho, že žalovaný ako správny orgán pri posudzovaní zápisnej spôsobilosti označenia, z hľadiska dispozície rozlišovacej spôsobilosti, ktorú musí prihlásené označenie spĺňať na to, aby bolo spôsobilé na zápis ako ochranná známka do registra, musí posudzovať toto označenie nielen z hľadiska významu vnímania významu slov, resp. ostatných prvkov, ktorými je prihlásené označenie tvorené, ale aj z hľadiska tovarov, pre ktoré je príslušné označenie vo vzťahu k týmto tovarom, ktorý má byť príslušné označenie používané. Ani žalobca v rámci celého administratívneho konania, ani v rámci konania pred správnym súdom nijakým spôsobom neuviedol, v čom by malo spočívať dokazovanie. Žalovaný je v rovine dokazovania riadený princípmi materiálnej pravdy a sám od seba nie je oprávnený vytvárať nové dôkazné prostriedky v rámci konania a vychádza zo skutočností, ktoré sú predložené účastníkmi konania, v tomto prípade, aj keď je nesporové konanie, len jeden účastník konania, môže vychádzať iba z tých skutkových okolností a skutočností, ktoré sú správnemu orgánu známe z jeho úradnej činnosti, prípadne zo všeobecne známych skutočností. Vo vzťahu k argumentu žalobcu, že žalovaný sa snažil rozšíriť okolnosti, ktoré vstúpili do rozsahu jeho správnej úvahy poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že skôr išlo o ozrejmenie pre protistranu ako podávateľa návrhu, čo všetko vstupuje do správnej úvahy orgánu. Uviedla, že nešlo o doplnenie dokazovania. 25. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes poverenej zástupkyne žalovaného uviedol, že štandardné konania pred súdom sú sporové a tam smeroval aj tento procesný model, ktorý zvolil zákonodarca, že vylúčil notoriety, aby si sporové strany museli dokázať nejakú skutočnosť a toto konanie je veľmi špecifické. Ďalej uviedol, že nevie, akým spôsobom má žalobca dokázať niečo, čo nie je známe, resp. neexistuje. Dá sa dokázať len to, čo je známe, alebo v akom rozsahu je známe spotrebiteľskej verejnosti. To je štandardnou súčasťou konania. Uviedol, že nevie preukázať, že angličtina nie je známa slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Zároveň uviedol vo vzťahu k pôvodu slovného označenia v anglickom jazyku, že žalobca nikdy netvrdil, že je to anglické slovo, alebo aký má význam. To spravil úrad pri posúdení rozlišovacej spôsobilosti, že rozhodol, že si vykoná skutkové zistenie na tému, aký je význam tohto anglického slova, ale nepokračoval ďalej. To znamená, že sa vôbec nevysporiadal s otázkou, prečo toto zisťovanie robil, že či ten cudzí jazyk je známy alebo nie je známy. Taktiež uviedol, že neobstojí záver o tom, že nepredkladá dôkazy do tohto súdneho spisu alebo správneho konania. 26. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného slova uviedol, že zotrváva na predloženej správnej žalobe a žalobných dôvodoch tak ako ich uviedol ako aj na doplňujúcich tvrdeniach a vyjadreniach a napadnuté rozhodnutie úradu považuje za nezákonné z dôvodov, ktoré tam uviedol a žiadal konajúci

súd tieto rozhodnutia tak druhostupňové ako aj prvostupňové zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a zaviazať ho zaviazať ho povinnosťou nahradiť trovy konania. 27. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci záverečného slova uviedla, že s poukazom na skutočnosti, ktoré sú už súčasťou administratívneho spisu, ako aj skutočnosti, ktoré odzneli v rámci tohto pojednávania žalovaný navrhuje, aby správny súd predmetnú žalobu žalobcu zamietol. 28. Správny súd v Banskej Bystrici pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 16 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 29. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 30. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 31. Podľa § 493e SSP prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023; Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 32. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14.01.2019, t.j. v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). 33. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky. 34. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť. 35. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené. 36. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach úrad v konaní o zápise ochrannej známky do registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. 37. Podľa § 28 ods. 4 a ods. 5 zákona o ochranných známkach ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky podľa odseku 4 týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku zamietne len pre tieto tovary alebo služby. 38. Podľa § 40 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu, b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. (3) Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade nepodania odôvodnenia

rozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu. (4) Rozklad nie je prípustný proti rozhodnutiu, ktorým bolo a) vyhovené žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, b) zastavené konanie podľa § 51 ods. 8 alebo prerušené konanie podľa § 51 ods. 9, c) zastavené konanie podľa odseku 3. (5) Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 39. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. 40. Podľa § 52 ods.1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. zákona o ochranných známkach; Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 42. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 43. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 44. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 45. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP, s výnimkou prípadov uvedených v ods. 2). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo administratívneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. 46. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný vychádzal z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil, konkrétne žalobca namietal arbitrárnosť a neodôvodnenosť záveru žalovaného, že slová tvoriace prihlasované označenie sú bežné anglické slová s poukazom na to, že ich význam sa nachádza v slovníku anglického jazyka. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nezdôvodnil, prečo by malo byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích slov. K námietke nepreskúmateľnosti správny súd uvádza, že prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol správnu úvahu, ktorá ho viedla k záveru, že „relevantná

spotrebiteľská verejnosť, s ohľadom na prenikanie výrazov a slovných spojení z angličtiny a s tým súvisiace zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenských spotrebiteľov, bude prihlásené označenie vnímať ako označenie, ktorému rozumie, a preto nie je dôvodné tvrdiť, že priemerný slovenský spotrebiteľ, za ktorého je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie potrebné považovať riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, nebude rozumieť anglickým slovám tvoriacim prihlásené označenie a bude ich vnímať ako fantazijné, bez konkrétneho významu len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je preňho cudzím jazykom, resp. nie je jeho materinským jazykom“. S uvedeným sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že „priemerný slovenský spotrebiteľ má takú znalosť anglického jazyka, že porozumie slovám, ktorými je prihlásené označenie tvorené“. Zároveň správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na skutočnosť, že ide o spojenie dvoch cudzích (anglických) slov úrad poukázal už vo Výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti zo dňa 12.08.2021, pričom žalobca ako prihlasovateľ túto skutočnosť v priebehu administratívneho konania vo svojom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako ani vo Vyjadrení zo dňa 24.02.2022 nepoprel, pričom vo svojom vyjadrení o. i. konštatoval, že „Vzhľadom na skutočnosť, že sa v prípade prihlasovaného označenia jedná o spojenie dvoch cudzích slov, prihlasované označenie vytvára u priemerného spotrebiteľa istý element prekvapenia...“. Vzhľadom na uvedené preto prvostupňový orgán ako aj žalovaný oprávnene uviedli, že v predmetnom prípade nie je sporné, že spotrebiteľom bude na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích slov z anglického jazyka. Navyše žalobca ani v správnej žalobe pri formulácii svojich žalobných námietok nepoprel, že v danom prípade prihlasované označenie vzniklo spojením dvoch anglických slov, túto skutočnosť zdôraznil aj na nariadenom pojednávaní. Správny súd s poukazom na uvedené konštatuje, že pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť predmetných rozhodnutí len všeobecným konštatovaním o nedostatočnosti odôvodnenia, ktorá nezodpovedá predstave žalobcu, takejto žalobnej námietke nemožno priznať úspech. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd neidentifikoval žiadne nedostatky, ktoré by mali vyvolávať stav nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, v čom spočíva nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia žalobcu, a aké úvahy ho viedli k záveru, že žalobca nepreukázal prekonanie absolútnych výluk vyplývajúcich z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach, ani nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. 47. Ďalej žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného a prvostupňového orgánu, podľa ktorého prihlásené označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom, pre ktoré malo byť prihlásené. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nakoľko mal za to, že žalovaný nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti a vychádzal pri vyhodnotení rozlišovacej spôsobilosti zo všeobecných tvrdení o dostatočnej úrovni znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktoré však podľa žalobcu žiadnym spôsobom neodôvodňujú prečo a v akom rozsahu sa znalosť anglického jazyka premieta do znalosti týchto dvoch konkrétnych slov „clean“ a „steel“. 48. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie pred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zverené zákonné zmocnenie posudzovať splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia ako ochrannej známky. Ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 smernice 2015/2436/ EÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v smernici. Mnohé z týchto dôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, a správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny dvor EÚ, prípadne správne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho konania. Preto posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkový

stav správnych orgánov a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody sa prekrývajú [napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 a zároveň je súčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 citovaného ustanovenia]. Napriek tomu, podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54). 49. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu orientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej stratégie. Slovami Súdneho dvora, podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (C-517/99, bod 22; C-39/97, bod 28). Na to, aby ochranná známka mohla plniť svoju podstatnú úlohu v systéme nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí poskytnúť záruku, že všetky tovary a služby označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou jednej osoby, ktorá je zodpovedná za ich kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam citovaná judikatúra). Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa musí posudzovať tak vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, ktorú tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia [C-363/99, bod 34 a tam citovaná judikatúra; pozri aj § 5 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Rozlišovaciu spôsobilosť možno vnímať z pohľadu objektu (tovarov a služieb), subjektu, ktorý dané označenie používa, a z pohľadu samotného označenia, ktoré má byť zapísané ako ochranná známka. Napokon pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti nesmie chýbať pohľad príslušnej skupiny verejnosti, ktorej sú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré označenia prihlasované ako ochranná známka vykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001 znamená, že daná ochranná známka umožňuje identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo túto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov [pozri rozsudok z 8. februára 2011, Paroc/ ÚHVT (INSULATE FOR LIFE), T-157/08, EU:T:2011:33, bod 44 a citovanú judikatúru].Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti [pozri rozsudok z 25. septembra 2014, Giorgis/ÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených pohárov), T-474/12, EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná judikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, a to identifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom nadobudnutí vykonať rovnaký výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže ako negatívna [rozsudok z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T-34/00, EU:T:2002:41, bod 37; pozri tiež rozsudky z 15. septembra 2009, Wella/ÚHVT (TAME IT), T-471/07, EU:T:2009:328, bod 14 a citovanú judikatúru, a z 13. marca 2024, Quality First/EUIPO (MOREBIOTIC), T-243/23, neuverejnený, EU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru]. Ďalším významným rozhodnutím je rozsudok ESD vo veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patentund Markenamt, kde súdny dvor uviedol, že „článok 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého zápis ako ochrannej známky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, vrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky. V prípade neexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na zvyklosti v dotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo význam dôkladného posúdenia rozlišovacej spôsobilosti pri prihlasovaní ochranných známok, pričom je potrebné brať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú vnímané relevantnou skupinou verejnosti.

50. Žalovaný a prvostupňový orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i subjektívneho hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové. Popisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie výrobku a pod. Ako žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí na strane 4 „je zrejmé, že prihlásené označenie bude vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnne označiť ako mydlá, čistiace prípravky a prípravky na domáce chemické čistenie a dezinfekciu, relevantnou verejnosťou, ktorou je široká spotrebiteľská verejnosť, vnímané ako opisné, poskytujúce jej priamu informáciu o charaktere a zameraní týchto tovarov, t. j., že ide o prípravky slúžiace na odstraňovanie nečistôt z ocele, resp. z povrchov kovových predmetov“. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb. Správny súd si tiež dovoľuje poukázať aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. j. 7 As 35/2011 - 246 ve věci GOLF, podľa ktorého „smyslem ochranných známek je mimo jiné „oslovit relevantní okruh spotřebitelů tak, aby pomocí označení výrobek tzv. identifikovali s jeho původcem. Právě stanovením zákonných podmínek zápisné způsobilosti zákon omezil „lákání spotřebitelů“ pomocí označení požadavkem určité minimální míry rozlišovací způsobilosti, aby institut ochranných známek plnil svůj primární identifikační účel v rámci konkurenční soutěže podnikatelů na relevantním trhu. (…) Proto by značky a údaje, které mohou sloužit pro určení vlastností zboží nebo služeb, pro které se žádá zápis, měly zůstat volně k dispozici všem podnikatelům, aby mohly být použity při popisu stejných vlastností jejich vlastního zboží“. 51. Vo všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na túto schopnosť. Napríklad pri slove „pizza“ pre talianske jedlo ochranná známka môže byť považovaná za slabú rozlišovaciu spôsobilosť. Ak naopak cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného spotrebiteľa, jeho rozlišovacia spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka. Úrad skúma či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť cudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť uznanú ako ochranná známka. Súdny dvor sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento absolútny dôvod zamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49 až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej známky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje. Súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch môže byť považované za opisné. Súdny dvor tiež dodal, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napríklad odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45).

Z uvedeného vyplýva, že označenie má opisný charakter, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov alebo služieb (T-234/06, bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný charakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd podporne poukazuje aj na Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 6 As 304/2020 – 42 zo dňa 23.06.2021 vo veci zamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“, nakoľko prihlasované označenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť. 52. V prejednávanom prípade orgány verejnej správy dospeli k záveru, že znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné prvky obsiahnuté v označení „CLEANSTEEL“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súčasnosti prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú slovenské ekvivalenty. Žalovaný a prvostupňový orgán záver o znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa odôvodnili tým, že anglický výraz „clean“ sa v súčasnosti aj na slovenskom trhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb, t.j. že takto označené tovary a služby sú určené, resp. zamerané na čistenie niečoho, pričom relevantná verejnosť si ho s týmto významom aj bežne spája. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj slovenské interaktívne nákupné portály (ako napr. www.heureka.sk, www.metro.sk, atď. ), kde po zadaní výrazu „clean“ do ich vyhľadávačov, sa zobrazia tovary prednostne určené, resp. zamerané na čistenie, zabezpečenie čistoty niečoho. Aj keď slovné prvky „CLEAN“ a „STEEL“ predstavujú anglické výrazy, ide o slová zo základnej slovnej zásoby anglického jazyka, resp. slová, ktoré sú často používané a ich významy sú veľkej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný svoj záver o znalosti anglického jazyka v slovenskej verejnosti odôvodnil dvoma tvrdeniami, pričom neuviedol, že tieto tvrdenia sú nesprávne, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali prijaté závery úradu, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále viac prehlbuje, preto podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov, potom správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú vyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu. 53. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného uvedené až vo vyjadrení k správnej žalobe (nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že záver o úrovni znalosti anglického jazyka, umožňujúcej relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumieť významu slov tvoriacich prihlasované označenie, je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, tzv. notorietu, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného dokazovania, je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákon o ochranných známkach v ustanovení § 51 vylučuje o i. aj aplikáciu ustanovení § 34 Správneho poriadku, medzi ktoré patrí aj ustanovenie ods. 6, podľa ktorého „skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať“. Na druhej strane je však potrebné tiež uviesť, že aj keď vo všeobecnosti platí, že správny orgán má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je však v konaní pred úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná aktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech v konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že nimi aj disponuje, predkladať tieto dôkazy. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán verejnej správy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný odôvodnením a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. V posudzovanom prípade žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie úrovne znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorá by nepostačovala na porozumenie významu anglických slov „clean“ a „steel“, preto bol orgán verejnej správy v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia oprávnený posúdiť to, či priemerný slovenský spotrebiteľ porozumie významu týchto slov. Preto možno súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ

účastník konania chcel relevantne spochybniť záver úradu, ku ktorému dospel v rámci jemu zákonom zverenej správnej úvahy, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, teda žalobca mal povinnosť predložiť dôkazy, ktorými by úradom tvrdenú skutočnosť vyvrátil. V predmetnom konaní však žalobca nepredložil žiadne dôkazy či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť o významne anglických slov tvoriacich prihlásené označenie. V danom prípade neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nie je schopný preukázať niečo čo nie je, nakoľko úroveň znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere, ktorá nepostačuje na porozumenie slovným prvkom tvoriacim prihlasované označenie, predstavuje skutočnosť, ktorá vo všeobecnosti existuje, teda je možné ju preukazovať. 54. Správny súd má v zmysle uvedeného za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované označenie nemá inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená o neobvyklé slovné spojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, nakoľko je zložené z dvoch anglických výrazov, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré bezprostredne súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky na odstraňovanie nečistôt z ocele), ktorej sa týkajú. Ide preto o označenie popisné bez rozlišovacej spôsobilosti. Súd nesúhlasí ani so záverom žalobcu, že ide o unikátne spojenie slov. Naopak, správny súd súhlasí so žalovaným, že ide o jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho sémantického významu, pričom ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do jedného slova žiadnym spôsobom nemení. Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter označení novotvarov zložených z viacerých slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané ako ochranná známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu (porovnaj T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto súvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“ naznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom označenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne vzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri T-207/06; T-19/04; T-367/02 až C-369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné, teda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „clean steel“ je však spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna správa označujúca výrobky, ktoré sa používajú na odstránenie nečistôt z ocele. V rámci správnej úvahy má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom pásme (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/3/2011 zo dňa 03.10.2011). Správny súd má za to, že žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy a presvedčivo odôvodnil svoje závery. 55. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slovných prvkov „clean“ a „steel“ tvoriacich prihlasované označenie, správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti označenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky (resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01 P a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43). Záver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má všeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti označenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k ponúkaným výrobkom jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je k tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa. Naopak je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona o ochranných známkach preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že široká verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne, ktoré je spojené so žalobcom. Preto ak žalobca síce namietal nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na porozumenie významu slov tvoriacich prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by úroveň tejto znalosti preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázať

rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovaného označenia. Napokon žalobca ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Správny súd poukazuje na to, že zákon o ochranných známkach upravuje práva a povinnosti správneho orgánu a účastníkov konania pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie. Aj z dôvodovej správy k zákonu o ochranných známkach vyplýva, že „ustanovenie § 52 zákona o ochranných známkach korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania. Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.“ V tejto súvislosti správny súd podporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžh 1/2010 zo dňa 30.06.2011, ktorého závery o dokazovaní v konaní pred úradom sú napriek tomu, že zodpovedajú predchádzajúcej právnej úprave (zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach) použiteľné aj v tomto konaní a v zmysle ktorých „účastníci konania sú povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súčasne (zákon) zakotvuje právo a povinnosť úradu vykonávať dokazovanie a hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Len skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté, môže byť podkladom pre rozhodnutie. Správny orgán je povinný postupovať v súlade so Správnym poriadkom, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Nečinný účastník však následne nemôže namietať nevykonanie dôkazov, resp. neuváženie skutočností, ktoré mohol oznámiť, označiť alebo predložiť a neurobil tak. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Nemožno preto rozumne od správneho orgánu očakávať, že bude predvídať možné výhrady a námietky účastníkov konania a v súlade s týmito s účastníkom komunikovať“. Pre úplnosť správny súd uvádza, že námietka žalobcu, že úrad pochybil, ak nevykonal dokazovanie za účelom preukázania toho, že je slovné spojenie prihlasované žalobcom na zápis bežné (poznateľné čo do významu), nie je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné to, na aké tovary sa má prihlasované označenie vzťahovať, ako ani skutočnosť, že tieto tovary ponúkajú na trhu aj ďalšie subjekty. Úzka jazyková spojitosť medzi anglickým výrazom „cleansteel“ a výrobkami na čistenie je natoľko zrejmá, že ohľadom nej nebolo potrebné vykonávať dokazovanie. Následné hodnotenie toho, či v tomto konkrétnom prípade došlo k naplneniu neurčitého právneho pojmu „rozlišovacia spôsobilosť“, potom nebolo otázkou skutkovou, ale otázkou právnou, lebo sa jednalo o subsumpciu konkrétneho skutkového stavu pod príslušnú právnu normu. Výrok rozhodnutia žalovaného teda zodpovedá skutkovému stavu zistenému z vykonaných dôkazov označených žalobcom. Ide o rozhodnutie v administratívnom konaní, ktoré zodpovedá spôsobu dokazovania podľa § 52 zákona o ochranných známkach. 56. V posudzovanom prípade prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli tiež k záveru, že žalobca nepreukázal ani to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Prvostupňový orgán a následne žalovaný pri posudzovaní otázky, či prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku, vychádzali z dôkazov predložených žalobcom (kópie dvoch faktúr z obdobia rokov 2020 – 2021; nedatovaný printscreen webovej stránky prihlasovateľa www.kleen.sk; výtlačok obsahujúci výsledok vyhľadávania v registri WHOIS na webovej stránke https://whois.sk-nic.sk/ k doméne kleen.sk z 21. februára 2022; výtlačok obsahujúci výsledok vyhľadávania v archíve Wayback Machine na webovej stránke https://web.archive.org/zobrazujúci internetovú stránku „www.kleen.sk“ z 10. apríla 2021), pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených dôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, keďže buď nie sú datované, príp. nespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky, alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok. Nakoľko k tomuto právnemu záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia dôkazov žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konkretizovať, uvedené závery prvostupňového orgánu a žalovaného o tom, že prihlasované označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom, vyhodnotil ako správne.

57. Pokiaľ ide o to, že žalobca považoval za neprípustnú snahu žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe dodatočne dopĺňať skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy potvrdzujúce skutkové závery, o ktoré žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie a rozširovať tým jeho odôvodnenie, správny súd súhlasí so žalobcom do tej miery, že nie je prípustné, aby žalovaný nahrádzal argumentáciou uvedenou vo vyjadrení k správnej žalobe absenciu právneho posúdenia v odôvodnení svojho rozhodnutia, k čomu však podľa názoru správneho súdu v prejednávanej veci nedošlo. Je síce pravdou, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol ďalšie argumenty svedčiace v prospech jeho záveru, že prihlasované označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť a ani ju nenadobudlo, avšak podľa názoru správneho súdu nešlo o nahrádzanie či dopĺňanie právneho posúdenia, ktoré by v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentovalo. Správny súd vnímal vyjadrenie žalovaného len ako uvedenie podpornej argumentácie, ktorá mala preukazovať správnosť tých záverov žalovaného, ku ktorým dospel v napadnutom rozhodnutí. Ako správny súd uviedol už vyššie, napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňalo atribúty preskúmateľnosti a obsahovalo právne posúdenie veci, ktoré zodpovedalo zistenému skutkovému stavu a bolo náležite odôvodnené. 58. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP. 59. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.