{"guid": "f710330c-e255-46d3-871a-39bd077a10a4:408332bc-ba55-4b85-993f-bd170e632e83", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200070.2", "spisova_znacka": "BB-74S/12/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-74S/12/2023 z 22. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 22. januára 2025, sp. zn. BB-74S/12/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200070.2", "identifikacne_cislo": "6023200070", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506", "nazov": "zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/408332bc-ba55-4b85-993f-bd170e632e83", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200070.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200070.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200070.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-74S/12/2023\n6023200070\n22. 01. 2025\nJUDr. Ing. Matúš Škarbala\nECLI:SK:SpSBB:2025:6023200070.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Andrey Soukupovej v právnej\nveci žalobcu: KLEEN spol. s r.o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,\nIČO: 51 751 534, právne zastúpený Mgr. Peter Kružliak, advokát, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09\nBratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so\nsídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zn. POZ 1929-2021/II-81-2022 zo dňa 12.12.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd správnu žalobu zamieta.\nII. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žiadosťou zo dňa 22.07.2021 žalobca v postavení prihlasovateľa prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu požiadal o zápis slovnej ochrannej známky v slovnom vyjadrení „CLEANSTEEL“ do registra\nochranných známok na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „úrad“\nalebo „žalovaný“). Ochrannú známku žalobca v prihláške podradil pre Zoznam tovarov alebo služieb\nzoradený podľa aktuálnej Niceskej klasifikácie (ďalej ako „medzinárodné triedenie tovarov a služieb“)\npod triedu 3 „mydlá; leštiace a hladiace prípravky; prípravky na dosiahnutie vysokého lesku; prípravky na\nodstraňovanie škvŕn; detergenty (nie na použitie vo výrobnom procese a na lekárske použitie); prípravky\nna čistenie povrchov; prípravky na odstraňovanie vodného kameňa (pre domácnosť); odmasťovacie\nprípravky (nie na použitie vo výrobnom procese); čistiace prípravky; čistiace oleje; chemické čistiace\nprípravky na domáce použitie„ a pod triedu 5 „chemické dezinfekčné prostriedky na WC; dezinfekčné\nprípravky; antibakteriálne mydlá; antibakteriálne tekuté mydlá; dezinfekčné mydlá“.\n2. Úrad v administratívnom konaní vykonal rešerš na označenie slovnej ochrannej známky\n„CLEANSTEEL“ ku dňu 12.08.2021 pod č. 1929-2021-1. O výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti\ninformoval žalobcu správou pod č. POZ 1929-2021 zo dňa 12.08.2021, v ktorej uviedol, že vo vzťahu\nk prihláseným tovarom v triede 3 a v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré\nmožno hromadne označiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie, leštenie a dezinfekciu, zistil, že\nprihlásené označenie nemá ako celok rozlišovaciu spôsobilosť podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č.\n506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14.01.2019 (ďalej ako „zákon o ochranných\nznámkach“), pretože podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach pozostáva výlučne\nz údajov, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie účelu, zamerania a charakteru prihlásených\ntovarov. Ďalej správu odôvodnil tým, že označenie „CLEANSTEEL“, v bežnom type písma veľkej\n\ntlačenej abecedy, ktoré vzniklo spojením anglického výrazu „CLEAN“ s výrazom čistiť; očistiť; leštiť\n(kov); vyleštiť; čistý; očisťovací (In.: anglicko-slovenský slovník PC Translator 2010.21) a anglického\nvýrazu „STEEL“ s významom oceľ; oceľový (In.: anglicko-slovenský slovník PC Translator 2010.21), je\ntak možné preložiť, resp. interpretovať ako čistiť oceľ, čistá oceľ. Ako celok tak poskytuje relevantnej\nspotrebiteľskej verejnosti len jednoduchú a zrozumiteľnú informáciu o tom, že pod takýmto označením\nbudú poskytované tovary, ktoré sú svojím účelom a charakterom zamerané na čistenie, leštenie,\nprípadne dezinfekciu povrchov rôznych predmetov z ocele. Príslušná spotrebiteľská verejnosť, ktorá\nje vzhľadom na povahu tovarov tvorená širokou verejnosťou s priemerným stupňom pozornosti, ako\naj odbornou verejnosťou v oblasti čistenia a dezinfikovania, by takto označené tovary neidentifikovala\nako pochádzajúce od určitého podnikateľa, ale spájala by ich výlučne s účelom a zameraním použitia\ndaných tovarov, pričom táto skutočnosť by bola rozhodujúca pri ich kúpe. Vzhľadom na uvedené úrad\nkonštatoval, že je vo vzťahu ku všetkým prihláseným tovarom označením opisným, bez rozlišovacej\nspôsobilosti. K uvedenému výsledku prieskumu sa mohol prihlasovateľ vyjadriť v určenej lehote\ns poučením, že pokiaľ sa v uloženej lehote nevyjadrí, tak podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných\nznámkach bude prihláška ochrannej známky zamietnutá.\n3. Žalobca podal k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky v dodatočne\nurčenej lehote Vyjadrenie zo dňa 24.02.2022, v ktorom uviedol, že prihlasované označenie disponuje\nrozlišovacou spôsobilosťou a zároveň namietal spôsob, akým boli úradom identifikovaní priemerní\nspotrebitelia vo vzťahu k požiadavke § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach. Uviedol,\nže v prípade prihlasovaného označenia sa jedná o novotvar v dôsledku toho, že je spojením slov, nie\njednoduché slovo, čím z pohľadu priemerného spotrebiteľa vykazuje dostatočnú unikátnosť, aby si ho\ndokázal spojiť s tovarom konkrétneho podnikateľa, ale súčasne svojou povahou vylučuje aj opisnosť\nprihlasovaného označenia, keďže zo strany priemerného spotrebiteľa by vyžadovalo prípadné priradenie\ncharakteristiky tovaru dlhšiu úvahu, resp. hlbšiu reflexiu. Taktiež poukázal na dĺžku trvania používania\nprihlasovaného označenia, čo podľa prihlasovateľa preukazuje nadobudnutú rozlišovaciu spôsobilosť,\nktorá je založená na zavedení a používaní prihlasovaného označenia pred dátumom podania prihlášky\nochrannej známky v dostatočnom rozsahu, ako aj na vlastnú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť. Ako\ndôkaz za účelom prekonania namietaných zápisných prekážok podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných\nznámkach predložil do administratívneho konania faktúry, ktoré mali demonštrovať, že predaj tovarov\nbol prostredníctvom vlastného e-shopu, aj prostredníctvom jeho obchodného partnera, realizovaný\npod uvedeným označením až po bežného spotrebiteľa, taktiež ďalšími dôkazmi preukazujúcimi\npoužívanie tohto označenia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky - na účely preukázania\nnadobudnutia vnútornej rozlišovacej spôsobilosti.\n4. Úrad rozhodnutím zn. POZ 1929-2021/Z-154-2022 zo dňa 01.07.2022 zamietol prihlášku ochrannej\nznámky č. POZ 1929-2021 z 22.07.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 28 ods. 4\nzákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných\nznámkach. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že označenie „CLEANSTEEL“ predstavuje pre relevantnú\nspotrebiteľskú verejnosť iba jednoduchú informáciu o tom, že pod takýmto označením budú poskytované\ntovary, ktoré sú svojím účelom a charakterom zamerané na čistenie, leštenie, prípadne dezinfekciu\npovrchov rôznych predmetov z ocele. Príslušná spotrebiteľská verejnosť, ktorá je vzhľadom na povahu\ntovarov tvorená širokou verejnosťou s priemerným stupňom pozornosti, ako aj odbornou verejnosťou\nv oblasti čistenia a dezinfikovania, by takto označené tovary neidentifikovala ako pochádzajúce od\nurčitého podnikateľa, ale spájala by ich výlučne s účelom a zameraním použitia daných tovarov,\npričom táto skutočnosť by bola rozhodujúca pri ich kúpe. Ďalej uviedol, že anglický výraz „clean“ sa v\nsúčasnosti aj na slovenskom trhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb,\nt.j. takto označené tovary a služby sú určené, resp. zamerané na čistenie niečoho, pričom relevantná\nverejnosť si ho s týmto významom aj bežne spája. Vo vzťahu k anglickému pôvodu tohto označenia\núrad uviedol, že anglické výrazy v čoraz vyššej miere prenikajú do života slovenskej spoločnosti, a teda\naj do slovenského jazyka, s čím súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenských\nspotrebiteľov, a to vo všetkých vekových kategóriách. Za priemerného slovenského spotrebiteľa je\npodľa úradu v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie potrebné považovať riadne\ninformovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa a voči takto definovanému adresátovi\ntohto označenia nie je podľa úradu dôvodné tvrdiť, že nebude rozumieť anglickým slovám tvoriacim\nprihlásené označenie a bude ich naopak vnímať ako fantazijné, bez konkrétneho významu len preto,\nže predstavujú slová pochádzajúce z cudzieho jazyka. Ďalej vo vzťahu k argumentu ohľadom časti\nverejnosti vyššej vekovej kategórie uviedol, že ide o menšinovú skupinu verejnosti a nie je dôvodné podľa\n\nmalej skupiny spotrebiteľov posudzovať zápisnú spôsobilosť označenia. Ako nedôvodný vyhodnotil\núrad aj argument, že výraz „CLEANSTEEL“ predstavuje novotvar, pričom s poukazom na rozsudok\nVšeobecného súdu vo veci T-56/15 z 18.10.2016, Raimund Schmitt Verpachtungsgesellschaft GmbH\n& co. KG vs Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo uviedol, že kombinácia prvkov „CLEAN“\na „STEEL“, z ktorých každý má konkrétny sémantický obsah, pričom kombinácia týchto dvoch prvkov\nnie je nič viac ako len súčet informácií, ktoré prinášajú, a predstavuje neologizmus, ktorý má ako celok\nkonkrétny opisný význam. V súvislosti s tvrdením žalobcu o dostatočnej unikátnosti tohto označenia,\naby si ho priemerný spotrebiteľ dokázal spojiť s tovarom konkrétneho podnikateľa a súčasne svojou\npovahou vylučuje opisnosť, úrad uviedol, že použitie spojenia slov „CLEANSTEEL“ v danom význame\nv označeniach nie je neobvyklé. Ako príklad uviedol výrobky spoločnosti Miele, kde uvedený výraz\nodkazuje na povrchovú úpravu jej výrobkov z nerezu, ktorá umožňuje spotrebiteľom veľmi jednoduché\nčistenie týchto výrobkov bez použitia špeciálnych čistiacich prostriedkov. Vzhľadom na uvedené úrad\nzastáva názor, že spojenie dvoch slovných prvkov do jedného slova, ako tomu bolo v tomto prípade,\nnie je ničím výnimočné, originálne ani lexikálne neobvyklé, pričom je zrejmé, že spotrebiteľ je schopný\nv ňom jasne identifikovať nielen dva slovné prvky s jasným významom, ale jasný význam pre spotrebiteľa\nmá aj spojenie ako také. Úrad preto konštatoval, že prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným\ntovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb predstavuje označenie opisné bez\nrozlišovacej spôsobilosti, čím napĺňa zápisné výluky podľa § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných\nznámkach.\n5. Úrad v prvostupňovom rozhodnutí ďalej v súvislosti s možnosťou prekonania zápisnej prekážky\nvyplývajúcej z § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach poukázal na to, že je potrebné splniť dve\npodmienky súčasne, pričom každá z nich sa posudzuje samostatne. Prvou podmienkou je preukázanie\nnadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k tovarom a službám, pre\nktoré je nárokované, pred dňom podania prihlášky ochrannej známky, t.j. v tomto prípade do 22.07.2021,\nkedy bola prihláška podaná. Pokiaľ nemá prihlásené označenie (vlastnú) rozlišovaciu spôsobilosť, môže\ntúto nadobudnúť intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje\ntovary alebo služby ním označované, ako tovary alebo služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a\noznačenie nebude považovať za všeobecne používané. Povinnosť označiť a predložiť potrebné dôkazy\na uvedenými dôkazmi svoje tvrdenia preukázať spočíva v zmysle § 52 ods. 1 a 3 zákona o ochranných\nznámkach na osobe prihlasovateľa, teda prihlasovateľ nesie dôkazné bremeno. Pokiaľ prihlasovateľ\nv konaní nepredložil relevantné dôkazy dostatočné na to, aby úrad mohol konštatovať nadobudnutie\nrozlišovacej spôsobilosti nedištinktívneho a opisného označenia, znáša procesnú zodpovednosť za to,\nže úrad nemal možnosť urobiť zistenia svedčiace v jeho prospech. Na to, aby bolo možné konštatovať,\nže označenie, ktoré je prihlásené na zápis do registra ochranných známok a ktoré ako také, nemá\nrozlišovaciu spôsobilosť, túto nadobudlo v dôsledku jeho používania, je potrebné preukázanie splnenia\ndvoch podmienok. Musí byť preukázané, že toto označenie bolo používané na celom území Slovenskej\nrepubliky, resp. aspoň na podstatnej časti jej územia vo vzťahu k nárokovaným tovarom pred podaním\nprihlášky ochrannej známky. Ďalej je potrebné preukázať, že toto označenie uvedeným používaním\nnadobudlo pred podaním prihlášky rozlišovaciu spôsobilosť. K dôkazom, ktoré navrhovateľ predložil\nk Vyjadreniu zo dňa 24.02.2022 k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky,\núrad uviedol, že prihlasovateľ neuvádza na trh výrobky označené výlučne pod predmetným označením,\nale v obaloch, ktoré okrem slovného prvku prihláseného označenia v grafickej úprave, obsahujú aj\nďalšie slovné či grafické prvky, vďaka ktorým by spotrebiteľ mohol už určiť obchodný pôvod takto\noznačených tovarov. Navyše, ani preukázaný rozsah používania v relevantnom období pred podaním\nprihlášky ochrannej známky (576 kusov výrobkov dodaných jednému subjektu na Slovensku), a to\naj s prihliadnutím na uvedený spôsob používania prihláseného označenia vyplývajúci z predložených\ndôkazov, nemožno považovať za dostatočný na preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti\noznačenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Z doložených dokladov nemožno\nmať za preukázané, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené označenie vnímať ako označenie\nobchodného pôvodu, teda na základe prihláseného označenia bez ďalších rozlišujúcich prvkov dokážu\nidentifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ju vo vzťahu k nárokovaným\ntovarom vnímať ako označenie opisujúce ich zameranie, účel a charakter. Úrad tiež zdôraznil, že\nregistráciou ochrannej známky prihlasovateľ získava právo zakázať ostatným hospodárskym subjektom\nna predmetnom trhu nielen používanie zhodného označenia na zhodných tovaroch, ale aj právo\nzakázať používanie každého označenia, ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s registrovanou\nochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, existuje pravdepodobnosť\njeho zámeny s ochrannou známkou na strane verejnosti. Uvedené skutočnosti osobitne odôvodňujú\n\ndôležitosť dôsledného vyžadovania a naplnenia požiadavky na rozlišovaciu spôsobilosť označenia, ktoré\npredstavujú opisné označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom, ako podmienky pre jeho zápis do\nregistra ochranných známok vo vzťahu k predmetnému trhu.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda úradu\nrozhodnutím zn. POZ 1929-2021/II-81-2022 zo dňa 12.12.2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“)\ntak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nzhrnul podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúceho jeho vydaniu. Žalobca v rozklade namietal, že prvostupňové rozhodnutie je\nneodôvodnené a nepreskúmateľné. Žalobca namietal argumentáciu úradu ohľadom znalosti anglického\njazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou. Podľa žalobcu znalosť anglického jazyka slovenskou\nspotrebiteľskou verejnosťou nie je notorietou či všeobecne známou skutočnosťou. Hoci žalobca súhlasil\ns tým, že anglické slová postupne nahrádzajú slovenské výrazy, táto skutočnosť však podľa názoru\nžalobcu nič nevypovedá o znalosti slov „clean“ a „steel“ slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou.\nTvrdenie prvostupňového orgánu o znalosti anglického jazyka sa dá vzťahovať len na výrazy, pri ktorých\nbolo cudzím slovom nahradené pôvodné slovenské slovo, čím sa cudzí výraz stal v populácii vžitým,\nteda na anglické slová vo svojom pôvodnom význame, ktoré v rámci slovenského jazyka zdruhoveli\na boli používané ako súčasť štandardnej slovnej zásoby. Žalobca považoval záver, že uvedeným\nvýrazom nebude rozumieť iba určitá skupina spotrebiteľov vyššej vekovej kategórie za skutkovú otázku,\nktorú je potrebné preukázať konkrétnymi skutočnosťami o vnímaní predmetného slova spotrebiteľskou\nverejnosťou. Žalobca nesúhlasil so záverom ohľadom známosti a používania uvedených slov Slovensku\nspotrebiteľskou verejnosťou. Uviedol, že skutočnosť, že ide o dve cudzie slová, ktoré nemusia byť\nznáme slovenskému spotrebiteľovi, resp. nemusí poznať ich doslovný preklad, robí ich spojenie do\njedného celku viac ako len súčet individuálnych častí. Uvedené je pritom v zhode s uznávanými\nštandardmi zápisnej spôsobilosti podobných označení. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci C - 363/99 z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland\nNV vs. Benelux Merkenbureau. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že nie je sporné, že v súčasnosti\ndo života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov a slovných spojení z angličtiny,\ns čím priamo súvisí zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom. V\nmnohých oblastiach je celkom bežné, že nové anglické výrazy či pomenovania postupne vytláčajú\nstaršie slovenské ekvivalenty, resp. používajú sa spolu s nimi. S ohľadom na uvedené nie je dôvodné\ntvrdiť, že priemerný slovenský spotrebiteľ nebude rozumieť anglickým slovám „clean“ a „steel“, ktoré\ntvoria prihlásené označenie len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre neho\ncudzím jazykom, resp. nie úradným jazykom na Slovensku. Žalovaný zastáva názor, že priemerný\nslovenský spotrebiteľ má takú znalosť anglického jazyka, že porozumie slovám, ktorými je prihlásené\noznačenie tvorené. Čo sa týka určitej skupiny spotrebiteľov prevažne vyššej vekovej kategórie, je možné\npripustiť, že táto uvedeným slovám nemusí rozumieť. Zároveň však zhodne s prvostupňovým orgánom\nuviedol, že v tomto prípade ide o menšinovú skupinu, pričom vo všeobecnosti nie je dôvodné podľa tejto\nskupiny spotrebiteľov posudzovať zápisnú spôsobilosť označenia. Inými slovami stačí, že prihlásené\noznačenie bude vnímať ako opisné, a teda ako označenie bez rozlišovacej spôsobilosti, časť relevantnej\nspotrebiteľskej verejnosti. Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že prihlásené\noznačenie nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b)\nzákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru, na základe ktorého\nspotrebiteľ nedokáže odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných subjektov. Vzhľadom na to,\nže prihlásené označenie ako celok vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom opisuje ich charakter a\nzameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach.\nŽalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci T-234/06\nzo dňa 19.11.2009, v ktorom je uvedené, že „podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za\nopisné, pokiaľ má dostatočne priamo a konkrétne spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami,\nktorá by dotknutej verejnosti umožňovalo okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej\nz vlastností predmetných výrobkov a služieb“. V súvislosti s možnosťou prekonania zápisnej spôsobilosti\nprihláseného označenia žalovaný rovnako ako prvostupňový orgán dospel k záveru, že prihlasovateľ\npredloženými dokladmi nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo\nvzťahu k nárokovaným tovarom, nakoľko predložené dôkazné materiály nie sú datované, prípadne\nnespadajú do rozhodného obdobia alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe,\nv akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok. Žalovaný tiež poukázal na to, že\nžalobca posúdenie predložených dôkazných materiálov zo strany prvostupňového orgánu v podanom\nrozklade nijako nespochybnil. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípade\n\nsú naplnené zápisné výluky v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach, preto\nje dôvodné prihlášku ochrannej známky zamietnuť. V tomto prípade neboli zistené dôvody, pre ktoré by\nbolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.\nSprávna žaloba – žalobné body\n7. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v\n§ 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do\n30.06.2023 (ďalej ako „SSP“).\n8. Žalobca uviedol, že otázka znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa\nje otázkou skutkovou, s ktorou sa žalovaný nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\ndostatočne. Žalovaný nevykonal na preukázanie tohto skutkového tvrdenia žiadne dôkazy a napadnuté\nrozhodnutie v tomto smere odôvodnil dvomi všeobecnými tvrdeniami, ktoré samy osebe môžu byť\npravdivé, avšak nepreukazujú znalosť anglického jazyka v slovenskej verejnosti a žalovaný ani žiadnym\nspôsobom neodôvodnil, prečo a v akom rozsahu sa znalosť anglického jazyka priemerného slovenského\nspotrebiteľa premieta do znalosti týchto dvoch konkrétnych slov tvoriacich prihlasované označenie.\n9. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade posúdenia ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b), resp. § 5\nods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach je nevyhnutné posúdiť, do akej miery priemerný\nslovenský spotrebiteľ rozumie konkrétnemu slovu v cudzom jazyku, ktoré prihlasované označenie\ntvorí. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ slovu rozumie v takej miere,\naby bolo na prekážku zápisnej spôsobilosti, musí osvedčiť znalosť cudzieho jazyka v slovenskej\nspotrebiteľskej verejnosti u priemerného spotrebiteľa objektívnym spôsobom, a to v takom rozsahu,\naby nielen demonštroval znalosť cudzieho jazyka, ale súčasne, aby vedel uskutočniť aj záver o tom,\nže táto znalosť je postačujúca vo vzťahu ku konkrétnemu slovu, či slovám, ktoré tvoria prihlasované\noznačenie, aby význam slova v cudzom jazyku vnímali úplne rovnako ako ekvivalent slovenského\nslova. Vzhľadom na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti\nanglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, sú podľa názoru žalobcu splnené dôvody\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktorého závery žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí potvrdil.\n10. V súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom ďalej žalobca namietal aj spôsob hodnotenia\nžalovaného v spojitosti so spotrebiteľmi vyššej vekovej kategórie, pri ktorých úrad pripustil, že slovám\n„CLEAN“ a „STEEL“ nemusia rozumieť, avšak uviedol, že v tomto prípade ide o menšinovú skupinu,\npričom vo všeobecnosti nie je dôvodné podľa tejto skupiny spotrebiteľov posudzovať zápisnú spôsobilosť\noznačenia. Žalobca poukázal na to, že zo znenia aplikovaných ustanovení zákona o ochranných\nznámkach nevyplýva žalovanému možnosť diferencovať kategórie spotrebiteľskej verejnosti, pri ktorých\njedna môže rozumieť danému označeniu a druhá nie. V tomto kontexte musí mať záver žalovaného\no tom, že označenie nespĺňa podmienky § 5 ods. 1 písm. b) a § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných\nznámkach absolútnu povahu platnú pre priemerného spotrebiteľa. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil,\nže predmetné ustanovenia zakladajú absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pričom sa logicky musí\njednať o objektívnu nespôsobilosť daného označenia.\n11. Žalobca poukázal ďalej na to, že predmetné označenie pozostáva z dvoch cudzích slov tvoriacich\njeden celok. Hodnotenie žalovaného, pri ktorom žalovaný redukoval túto skutočnosť s ohľadom\nna priamy preklad oboch cudzích slov do slovenského jazyka, v nedostatočnej miere zohľadňuje\nskutočnosť, že priemerný spotrebiteľ slová v cudzom jazyku objektívne vníma inak ako ekvivalentné\noznačenia v slovenčine a samotné spojenie dvoch cudzích slov do jedného celku má vplyv\nna ich vnímanie priemerným spotrebiteľom. Keďže žalovaný pri svojom posúdení situácie vôbec\nnezohľadnil špecifiká spojenia dvoch cudzích slov do prihlasovaného označenia, pričom vychádzal len\nz jednoduchého prečítania predmetného označenia ako keby bolo napísané ekvivalentnými slovenskými\nslovami, postupoval podľa názoru žalobcu v rozpore s relevantnými ustanoveniami zákona o ochranných\nznámkach, a teda napadnuté rozhodnutie vychádza aj v tejto súvislosti z nesprávneho právneho\nposúdenia.\n\n12. Žalobca zároveň namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný\nvychádzal pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti len z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré\nžiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil a nevychádzal z individuálnych okolností prípadu. Záver\nžalovaného o tom, že tieto dve anglické slová sú bežné anglické slová bez podrobnej analýzy príslušných\nvýrazov podľa objektívnych okolností, ktoré majú bezprostredný vplyv na to, či slovo je bežné alebo nie,\nako je napr. frekventovanosť používania vo všeobecnom zmysle slova, nielen na Slovensku, považuje\nza arbitrárny a zo strany žalovaného za nezdôvodnený. Žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil,\nprečo by malo byť priemernému spotrebiteľovi na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích\nslov „clean“ a „steel“, čo taktiež považuje za arbitrárne a neodôvodnené v kontexte aplikácie dvoch\nvšeobecných tvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny, ktorými žalovaný odôvodnil kľúčové\nzávery pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Z hľadiska priemerného spotrebiteľa nie je vôbec žiaden\nrozdiel medzi situáciou, kedy prihlasované označenie pozostáva z dvoch cudzích slov a situáciou,\nkedy by ho tvorili dve slová slovenského jazyka. V tomto prípade vykazuje napadnuté rozhodnutie\nznaky arbitrárnosti, ktoré majú za dôsledok jeho nedostatočné zdôvodnenie a tým aj nepreskúmateľnosť.\nVzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd v súlade s § 191 ods. 3 SSP zrušil napadnuté\nrozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe opísal priebeh konania, závery prijaté v preskúmavaných\nrozhodnutiach a zhrnul žalobné námietky. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové\nrozhodnutie považuje za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými\nprávnymi predpismi. Mal za to, že náležite zistil skutkový stav tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 3\nods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej ako „Správny poriadok“), pri rozhodovaní aplikoval\npríslušné ustanovenia zákona o ochranných známkach a ostatných relevantných právnych predpisoch\na rozhodol na základe žalobcom podaného rozkladu s prihliadnutím na ním uvádzané argumenty,\ns ktorými sa vysporiadal.\n14. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu a absencii dôkazov vedúcich k záveru o tom,\nže relevantná spotrebiteľská verejnosť pozná význam slov „CLEAN“ a „STEEL“, ktoré tvoria prihlásené\noznačenie, žalovaný zdôraznil, že k záveru o znalosti významu slov tvoriacich prihlásené označenie\nu relevantnej spotrebiteľskej verejnosti dospel na základe skutočnosti, že úroveň znalosti anglického\njazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti sa nielen neustále zvyšuje, ale v súčasnosti dosiahnutá\núroveň je taká, že dotknutá spotrebiteľská verejnosť bude poznať význam predmetných slov. Toto\nvýchodisko je podľa názoru žalovaného potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť tzv.\nnotorietu, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného\ndokazovania. S odkazom na komentár k § 186 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“) žalovaný zdôraznil, že v súdnej praxi sa dajú\nnájsť rozhodnutia, u ktorých súd za notorietu v prostredí Slovenskej republiky považoval napríklad to,\nže pojem „NIVA“ sa u priemerného spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry nevyhnutne spája\nso špecifickým druhom syra, obsahujúci modrozelenú pleseň. Súd teda notorietu konštatuje a v dôsledku\ntoho dôkazné bremeno sa presúva na stranu, ktorá existenciu notoriety popiera. Žalovaný poukázal\nna Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 07.10.2014, z ktorého\no.i. vyplýva, že „práve intenzita všeobecne známej skutočnosti širokému okruhu osôb, účastníkom\nkonania, ako aj orgánom prejednávajúcim vec, jej dáva tú vlastnosť, že sa jej obsah prezumuje\nza preukázaný. Určité skutočnosti objektívnej reality sú také intenzívne a exkluzívne, že sudca ich\nexistenciu môže v rozhodnutí deklarovať ako člen spoločnosti, napríklad ako spotrebiteľ. Rozhodovacia\nčinnosť súdu je založená aj na poznaní objektívnej reality sudcami ako členmi spoločnosti, spotrebiteľmi\nna potravinovom trhu...Všeobecne známe skutočnosti tvoria v rámci dokazovania pozadie, na ktorom\nsa vytvára úsudok správneho orgánu pri vytváraní správnej úvahy...Súd ju iba konštatuje a v dôsledku\nkonštatácie sa dôkazné bremeno presúva na subjekt, ktorý jej existenciu popiera. V konaní preto\ndochádza k obráteniu dôkazného bremena.“ Z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že pokiaľ\núčastník konania spochybňuje tvrdenú všeobecne známu skutočnosť, prechádza dôkazné bremeno\nna jeho stranu, teda tento účastník konania musí predložiť dôkazy, ktorými danú všeobecnú známu\nskutočnosť chce vyvrátiť. V predmetnom správnom konaní však zo strany žalobcu k takémuto postupu\nnedošlo. Obmedzil sa len na konštatovanie nesúhlasu so závermi žalovaného a žiadne dôkazy\nči argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť o významne\nanglických slov tvoriacich prihlásené označenie, nepredložil.\n\n15. Žalovaný ďalej poukázal na novelu zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý od roku 2011 zaviedol\nzásadu, že cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi ovládať anglický jazyk a aspoň\njeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať. V súlade s touto zásadou a na základe vtedy prijatej\nkoncepcie vyučovania jazykov na základných a stredných školách bola zavedená povinná angličtina\nod tretieho ročníka základnej školy. Hoci sa následne od školského roku 2019/2020 zrušila povinnosť\nmať anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk, zaviedla sa povinnosť zvoliť si tento jazyk ako druhý povinný\ncudzí jazyk, v prípade, že nebol zvolený ako prvý cudzí jazyk. O rozšírenosti výučby anglického jazyka\nžalovaný poukázal na správu TASR zo dňa 27.09.2022 a Správu o priebehu a výsledkoch externej časti\na písomnej formy internej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2016/2017 spracovanú Národným\nústavom certifikovaných meraní vzdelávania zo septembra 2017 a vzhľadom na časové súvislosti\ndátumu podania prihlášky prihláseného označenia ide v súčasnosti o kategóriu spotrebiteľskej verejnosti\ndo 30 rokov, nemožno poprieť, že anglický jazyk už predovšetkým od roku 1989 preniká do rôznych\noblastí života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná\ns anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov, ale aj v pracovnom prostredí, či v prostredí\nzábavného priemyslu a trávenia voľného času. Je teda zrejmé, že aj ostatná spotrebiteľská verejnosť vo\nvyšších vekových kategóriách je s anglickým jazykom konfrontovaná a anglický jazyk bude podstatnej\nčasti tejto verejnosti známy, a to minimálne na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej\nslovnej zásoby.\n16. Žalovaný poukázal aj na index znalosti angličtiny (EF English Profeciency Index) spracúvaný\nspoločnosťou EF Education first, podľa ktorého patrí Slovenská republika od roku 2017 v znalosti\nanglického jazyka medzi krajiny s vysokou úrovňou odbornosti, ktorá vypovedá o schopnosti v tomto\njazyku prečítať si noviny, porozumieť televíznym programom a bez problémov pripraviť pracovnú\nprezentáciu po anglicky. Žalovaný v súvislosti s posúdením otázky, či majú byť slová tvoriace prihlásené\noznačenie považované za súčasť základnej slovnej zásoby, poukázal na internetový slovník Macmillan,\npodľa ktorého slová „clean“ a „steel“ patria medzi slová patriace do základnej slovnej zásoby anglického\njazyka. Pre úplnosť žalovaný poukázal aj na vybrané rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa\ndotýkajú otázky rozšírenie anglického jazyka medzi obyvateľmi Európskej únie a vymedzenia základnej\nslovnej zásoby anglického jazyka, ako napr.: rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci T-436/12 zo\ndňa 08.07.2015 (obrazové označenie „rock&rock“), bod 83; rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci\nT-528/11 zo dňa 16.01.2014 (obrazová ochranná známka „FOREVER“), bod 68.\n17. Žalovaný vo vzťahu k námietke nesprávneho hodnotenia relevantnej spotrebiteľskej verejnosti\nuviedol, že význam slov tvoriacich prihlásené označenie nebude známy len časti spotrebiteľskej\nverejnosti, ale tento význam bude známy podstatnej časti spotrebiteľskej verejnosti. Význam týchto\nslov bude vďaka skutočnosti, že ide o slová základnej slovnej zásoby anglického jazyka známy\nnielen tej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá absolvovala vzdelávanie v slovenskom školskom systéme,\nale aj ďalšej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá sa s anglickým jazykom bežne dostáva do styku\nvzhľadom na prenikanie anglického jazyka do každodenného života. Podstatné je, že väčšina\nspotrebiteľskej verejnosti bude vnímať prihlásené označenie ako označenie opisné, teda záver o tom,\nže ide o označenie bez rozlišovacej spôsobilosti, je dôvodný. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt,\nže menšinová časť tejto verejnosti nemusí daným pojmom rozumieť, a teda ich nebude vnímať\nako opisné vo vzťahu k dotknutým tovarom. Žalovaný taktiež uviedol, že špecifiká spojenia dvoch\ncudzích slov prvostupňový orgán zohľadnil a tomuto sa náležite venoval v prvostupňovom rozhodnutí\nna strane 3 a 4, pričom v druhostupňovom rozhodnutí závery prvostupňového rozhodnutia ako vecne\nsprávne potvrdil. Z obyčajného spojenia týchto prvkov bez použitia neobvyklých obmien predovšetkým\nsyntaktických alebo významových, nemôže vzniknúť nič iné ako opisné označenie. Pritom nie je dôležité,\nči ide o slová v slovenskom jazyku alebo slová v anglickom jazyku, ktorých významu podstatná\nčasť slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok\nESD z 26.11.2008 – New Look/ÚHVT (NEW LOOK) (ochranná známka „NEW LOOK“), ktorý v bode\n20. uvádza, cit.: „...z judikatúry je známe, že slovný prvok pozostávajúci z anglických slov, ktorých\nkombinácia je gramaticky správna, môže mať zmysel nielen pre anglicky hovoriacich verejnosť, ale tiež\npre verejnosť s dostatočnou znalosťou anglického jazyka“. Žalovaný taktiež uviedol, že hoci žalobca\ntvrdí nesprávnosť záverov žalovaného, nijakým spôsobom neuviedol, prečo by mali byť tieto závery\nnesprávne, preto na základe uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n\nVyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)\n18. Žalobca v replike vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe. V nadväznosti na\nargumentáciu žalovaného o tom, že všeobecne známe skutočnosti nie je potrebné dokazovať, žalobca\npoukázal na ustanovenie § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, podľa ktorého sa na konanie\no ochranných známkach nevzťahujú o. i. ustanovenia § 32 až § 34 Správneho poriadku. Vzhľadom\nna to notorietu ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho\nsa ochranných známok nie je možné podľa žalobcu zvoliť. Ak by notorieta bola aj prípustná, žalobca\nodmietol, že by mal povinnosť dokázať, že niečo nie je všeobecne známou skutočnosťou, nakoľko\nvšeobecnou zásadou dokazovania je, že neexistencia skutočnosti sa nedá preukázať – dá sa preukázať\nlen niečo, čo je. Následne žalobca vo vyjadrení obdobne ako v podanej správnej žalobe namietal\narbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového\norgánu. V tomto smere žalobca považoval za neprípustnú snahu dodatočne dopĺňať skutkové tvrdenia\na predkladať nové dôkazy potvrdzujúce skutkové závery, o ktoré žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie\na rozširovať tým jeho odôvodnenie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/10/2013 zo dňa 28.01.2014, v zmysle ktorého: „dôvody správneho\norgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok\nnemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia na pojednávaní v rámci\npreskúmavacieho konania pred Krajským súdom, či uvedenom v odvolaní proti rozsudku Krajského\nsúdu.“ Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že vzdelávanie angličtiny je zákonnou povinnosťou\nod roku 2011 žalobca uviedol, že ide len o časť spotrebiteľskej verejnosti, konkrétne absolventov\nškolskej dochádzky, a to bez akéhokoľvek merateľného alebo kvantifikovateľného ukazovateľa, ktorý by\ndokazoval, aká je skutočná kvalita vzdelávania slovenského jazyka, pričom to v žiadnom prípade\nnepreukazuje, aká je skutočná znalosť anglického jazyka v slovenskej verejnosti.\n19. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný prvýkrát až vo vyjadrení k žalobe poukázal na (EF English\nproficiency Index) spracúvaný spoločnosťou EF Education first, kde samotní organizátori prieskumu\nna žalovaným označenej internetovej stránke poukázali na nepresnosti metriky testovania. Žalobca\nnamietal aj konkrétny slovník Macmillan, prečo táto metodika hodnotenia anglickej slovnej zásoby týmto\nkonkrétnym slovníkom by mala byť relevantná na preukázanie znalosti anglického jazyka a konkrétne\nvýrazov „CLEAN“ a „STEEL“ slovenskej spotrebiteľskej verejnosti.\n20. Žalobca taktiež odmietol ako všeobecne neprenosnú rozhodovaciu prax súdov Európskej únie, ktoré\ncitoval žalovaný, pretože všetky rozhodnutia sa týkajú registrácie ochranných známok Európskej únie,\npričom hodnotenie sa týka buď priemerného spotrebiteľa v celej Európskej únii, kde v čase vydania týchto\nrozhodnutí boli nielen spotrebitelia z Veľkej Británie a Írska s celkovou populáciou takmer 80 miliónov\nľudí, pre ktorých je angličtina rodný jazyk, ale aj ďalšie štáty, kde znalosť angličtiny je výrazne na väčšej\núrovni ako u nás, ako napr. Holandsko, Dánsko či Fínsko. S poukazom na to, že skutkový záver o znalosti\nangličtiny v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti a osobitne názov „CLEAN“ a „STEEL“ nemá oporu\nv zistenom podklade pre vydanie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom\nna uvedené žalobca naďalej považoval podanú žalobu v rozsahu žalobných dôvodov za dôvodnú.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom\n21. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v\nktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu\nvýkonu súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne\nvedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/12/2023 je vedená na Správnom súde v\nBanskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/12/2023.\n22. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP\nna žiadosť žalobcu na deň 22.01.2025. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnil právny\nzástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného. V predmetnej veci došlo bezprostredne pred\npojednávaním k zmene zloženia senátu v súlade ustanoveniami Rozvrhu práce Správneho súdu\nv Banskej Bystrice upravujúcimi pravidlá zastupovania, a to z dôvodu krátkodobej neprítomnosti jedného\nčlena pôvodného senátu, pričom účastníci konania boli o zmene zloženia senátu upovedomení na\npojednávaní a v súvislosti s touto zmenou neuplatnili žiadne námietky.\n\n23. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava správnej žaloby\na jej dôvodov, ako aj doplňujúceho vyjadrenia a doplňujúceho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného.\nUviedol, že chce upriamiť pozornosť na vetu rozkladového rozhodnutia, konkrétne, že orgán rozhodujúci\no rozklade zastáva názor, že priemerný slovenský spotrebiteľ má takú znalosť anglického jazyka,\nže rozumie slovám, ktorým je prihlásené označenie tvorené. Túto skutočnosť, znalosť anglického\njazyka, považuje za skutkovú okolnosť, ktorá v rámci rozkladového rozhodnutia nebola žiadnym\nspôsobom odôvodnená. To, že ide o skutkovú okolnosť, demonštruje následne vyjadrenie úradu v tomto\nsúdnom konaní, kde extenzívne argumentuje tým, prečo by sa malo jednať o všeobecne známu\nskutočnosť a samo osebe sa však toto zdôvodnenie v obsahu napadnutého správneho rozhodnutia\nnenachádza, ako sa tam nenachádzajú ani doplňujúce argumenty, ktoré žalovaný uviedol v rámci svojho\nvyjadrenia. Ďalej namietal, že samotné rozhodnutie vychádza z nedostatočného zistenia skutkového\nstavu a skutkové závery nemajú oporu ani v administratívnom spor spise. Žalobca rešpektuje právo\núradu vyhodnotiť čo je rozlišovacia spôsobilosť konkrétneho označenia, ale zdá sa mu spôsob, akým\nk tomuto úrad pristúpil, arbitrárny a subjektívny. Zároveň uviedol, že by bolo vhodné do budúcnosti\nnastaviť mantinely tohto usmernenia, aby aj žalobca aj úrad vedeli, ako v takýchto podobných skutkových\nprípadoch postupovať a ako sa vlastne vysporiadať s hodnotením cudzích jazykov, ktoré považuje\nžalobca za skutkovú vec, nie právnu.\n24. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci svojho prednesu uviedla, že naďalej žalovaný zotrváva\nna svojom vyjadrení, ktoré bolo predložené k správnej žalobe aj k skutkovým okolnostiam, ktoré\nv odôvodnení v rámci vyjadrenia žalovaný uviedol. Taktiež zotrval na tom, že žalobná argumentácia a\nžalobné dôvody nie sú dôvodné. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie\nvo veci považujú za náležite, dostatočne a riadne odôvodnené. Prihlásené označenie „CLEANSTEEL“,\nktoré je tvorené výlučne ako slovné spojenie dvoch slov, abstrahuje od toho, že žalovaný ako správny\norgán pri posudzovaní zápisnej spôsobilosti označenia, z hľadiska dispozície rozlišovacej spôsobilosti,\nktorú musí prihlásené označenie spĺňať na to, aby bolo spôsobilé na zápis ako ochranná známka\ndo registra, musí posudzovať toto označenie nielen z hľadiska významu vnímania významu slov, resp.\nostatných prvkov, ktorými je prihlásené označenie tvorené, ale aj z hľadiska tovarov, pre ktoré je príslušné\noznačenie vo vzťahu k týmto tovarom, ktorý má byť príslušné označenie používané. Ani žalobca\nv rámci celého administratívneho konania, ani v rámci konania pred správnym súdom nijakým spôsobom\nneuviedol, v čom by malo spočívať dokazovanie. Žalovaný je v rovine dokazovania riadený princípmi\nmateriálnej pravdy a sám od seba nie je oprávnený vytvárať nové dôkazné prostriedky v rámci konania\na vychádza zo skutočností, ktoré sú predložené účastníkmi konania, v tomto prípade, aj keď je nesporové\nkonanie, len jeden účastník konania, môže vychádzať iba z tých skutkových okolností a skutočností,\nktoré sú správnemu orgánu známe z jeho úradnej činnosti, prípadne zo všeobecne známych skutočností.\nVo vzťahu k argumentu žalobcu, že žalovaný sa snažil rozšíriť okolnosti, ktoré vstúpili do rozsahu jeho\nsprávnej úvahy poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že skôr išlo o ozrejmenie pre protistranu\nako podávateľa návrhu, čo všetko vstupuje do správnej úvahy orgánu. Uviedla, že nešlo o doplnenie\ndokazovania.\n25. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes poverenej zástupkyne žalovaného uviedol,\nže štandardné konania pred súdom sú sporové a tam smeroval aj tento procesný model, ktorý zvolil\nzákonodarca, že vylúčil notoriety, aby si sporové strany museli dokázať nejakú skutočnosť a toto konanie\nje veľmi špecifické. Ďalej uviedol, že nevie, akým spôsobom má žalobca dokázať niečo, čo nie je známe,\nresp. neexistuje. Dá sa dokázať len to, čo je známe, alebo v akom rozsahu je známe spotrebiteľskej\nverejnosti. To je štandardnou súčasťou konania. Uviedol, že nevie preukázať, že angličtina nie je\nznáma slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Zároveň uviedol vo vzťahu k pôvodu slovného označenia\nv anglickom jazyku, že žalobca nikdy netvrdil, že je to anglické slovo, alebo aký má význam. To\nspravil úrad pri posúdení rozlišovacej spôsobilosti, že rozhodol, že si vykoná skutkové zistenie na tému,\naký je význam tohto anglického slova, ale nepokračoval ďalej. To znamená, že sa vôbec nevysporiadal\ns otázkou, prečo toto zisťovanie robil, že či ten cudzí jazyk je známy alebo nie je známy. Taktiež uviedol,\nže neobstojí záver o tom, že nepredkladá dôkazy do tohto súdneho spisu alebo správneho konania.\n26. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného slova uviedol, že zotrváva na predloženej správnej\nžalobe a žalobných dôvodoch tak ako ich uviedol ako aj na doplňujúcich tvrdeniach a vyjadreniach\na napadnuté rozhodnutie úradu považuje za nezákonné z dôvodov, ktoré tam uviedol a žiadal konajúci\n\nsúd tieto rozhodnutia tak druhostupňové ako aj prvostupňové zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie\na zaviazať ho zaviazať ho povinnosťou nahradiť trovy konania.\n27. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci záverečného slova uviedla, že s poukazom na skutočnosti,\nktoré sú už súčasťou administratívneho spisu, ako aj skutočnosti, ktoré odzneli v rámci tohto\npojednávania žalovaný navrhuje, aby správny súd predmetnú žalobu žalobcu zamietol.\n28. Správny súd v Banskej Bystrici pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 16 SSP preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré mu predchádzalo\na po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods.\n1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n29. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n30. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n31. Podľa § 493e SSP prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023; Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n32. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14.01.2019, t.j. v\nčase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) tento zákon\nupravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach\nochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).\n33. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie,\nnajmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru\nalebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé\na) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a\nb) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky\n(ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť\npredmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.\n34. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak\nnemá rozlišovaciu spôsobilosť.\n35. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa\nzapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na\nzáklade jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky,\nrozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.\n36. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach úrad v konaní o zápise ochrannej známky do\nregistra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.\n37. Podľa § 28 ods. 4 a ods. 5 zákona o ochranných známkach ak označenie nie je spôsobilé na\nzápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť\nprihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. Ak sa dôvody\nna zamietnutie prihlášky podľa odseku 4 týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku\nzamietne len pre tieto tovary alebo služby.\n38. Podľa § 40 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Ak tento zákon neustanovuje\ninak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas\npodaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to\nneplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu, b) vo veciach spoločných práv\nalebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. (3) Odôvodnenie rozkladu\nmusí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade nepodania odôvodnenia\n\nrozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj v prípade oneskoreného\nalebo neprípustného rozkladu. (4) Rozklad nie je prípustný proti rozhodnutiu, ktorým bolo a) vyhovené\nžiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, b) zastavené konanie\npodľa § 51 ods. 8 alebo prerušené konanie podľa § 51 ods. 9, c) zastavené konanie podľa odseku 3.\n(5) Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\n39. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), §\n32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.\n40. Podľa § 52 ods.1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je\npovinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie\na hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných\nsúvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi\nkonania predložené. zákona o ochranných známkach; Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\n41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny\nporiadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú\npovinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a\ndôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n42. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n43. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n44. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n45. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických\nosôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej\nsprávy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať\nsúdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale\nbude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s\nrovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP, s výnimkou prípadov\nuvedených v ods. 2). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať\npodľa zistení zo administratívneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.\nÚlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým\ndospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými\npredpismi.\n46. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je arbitrárne a nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný vychádzal z viacerých všeobecných\ntvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil, konkrétne žalobca namietal arbitrárnosť\na neodôvodnenosť záveru žalovaného, že slová tvoriace prihlasované označenie sú bežné anglické\nslová s poukazom na to, že ich význam sa nachádza v slovníku anglického jazyka. Ďalej žalobca\nnamietal, že žalovaný nezdôvodnil, prečo by malo byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že ide\no spojenie dvoch cudzích slov. K námietke nepreskúmateľnosti správny súd uvádza, že prvostupňový\norgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol správnu úvahu, ktorá ho viedla k záveru, že „relevantná\n\nspotrebiteľská verejnosť, s ohľadom na prenikanie výrazov a slovných spojení z angličtiny a s tým\nsúvisiace zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenských spotrebiteľov, bude prihlásené\noznačenie vnímať ako označenie, ktorému rozumie, a preto nie je dôvodné tvrdiť, že priemerný slovenský\nspotrebiteľ, za ktorého je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie potrebné\npovažovať riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, nebude rozumieť\nanglickým slovám tvoriacim prihlásené označenie a bude ich vnímať ako fantazijné, bez konkrétneho\nvýznamu len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je preňho cudzím jazykom, resp.\nnie je jeho materinským jazykom“. S uvedeným sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď\nuviedol, že „priemerný slovenský spotrebiteľ má takú znalosť anglického jazyka, že porozumie slovám,\nktorými je prihlásené označenie tvorené“. Zároveň správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho\nspisu vyplýva, že na skutočnosť, že ide o spojenie dvoch cudzích (anglických) slov úrad poukázal už\nvo Výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti zo dňa 12.08.2021, pričom žalobca ako prihlasovateľ túto\nskutočnosť v priebehu administratívneho konania vo svojom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu,\nako ani vo Vyjadrení zo dňa 24.02.2022 nepoprel, pričom vo svojom vyjadrení o. i. konštatoval,\nže „Vzhľadom na skutočnosť, že sa v prípade prihlasovaného označenia jedná o spojenie dvoch\ncudzích slov, prihlasované označenie vytvára u priemerného spotrebiteľa istý element prekvapenia...“.\nVzhľadom na uvedené preto prvostupňový orgán ako aj žalovaný oprávnene uviedli, že v predmetnom\nprípade nie je sporné, že spotrebiteľom bude na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích\nslov z anglického jazyka. Navyše žalobca ani v správnej žalobe pri formulácii svojich žalobných\nnámietok nepoprel, že v danom prípade prihlasované označenie vzniklo spojením dvoch anglických\nslov, túto skutočnosť zdôraznil aj na nariadenom pojednávaní. Správny súd s poukazom na uvedené\nkonštatuje, že pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť predmetných rozhodnutí len všeobecným\nkonštatovaním o nedostatočnosti odôvodnenia, ktorá nezodpovedá predstave žalobcu, takejto žalobnej\nnámietke nemožno priznať úspech. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správny súd neidentifikoval žiadne nedostatky, ktoré by mali vyvolávať stav\nnepreskúmateľnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje odôvodnenie, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Žalovaný v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, v čom spočíva nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného\noznačenia žalobcu, a aké úvahy ho viedli k záveru, že žalobca nepreukázal prekonanie absolútnych\nvýluk vyplývajúcich z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach, ani\nnepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných\nznámkach.\n47. Ďalej žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného a prvostupňového orgánu, podľa ktorého prihlásené\noznačenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom, pre ktoré malo byť prihlásené. Žalobca\nnamietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nakoľko mal za to, že\nžalovaný nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej\nverejnosti a vychádzal pri vyhodnotení rozlišovacej spôsobilosti zo všeobecných tvrdení o dostatočnej\núrovni znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktoré však podľa žalobcu\nžiadnym spôsobom neodôvodňujú prečo a v akom rozsahu sa znalosť anglického jazyka premieta do\nznalosti týchto dvoch konkrétnych slov „clean“ a „steel“.\n48. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie\npred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zverené zákonné\nzmocnenie posudzovať splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia ako ochrannej známky.\nUstanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia\ndo registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad\nprihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 smernice 2015/2436/\nEÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza\nfakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský\nzákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v smernici. Mnohé z týchto\ndôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto\npojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, a správnych\nsúdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny dvor EÚ, prípadne\nsprávne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho konania. Preto\nposúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkový\n\nstav správnych orgánov a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (pozri rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody sa prekrývajú\n[napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 a zároveň je\nsúčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 citovaného ustanovenia]. Napriek tomu, podľa judikatúry Súdneho\ndvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý od ostatných\na vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).\n49. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od\npočiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen\nodlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä\numožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi\nzároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu\norientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej stratégie. Slovami Súdneho\ndvora, podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb\nspotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať\ntovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (C-517/99, bod 22;\nC-39/97, bod 28). Na to, aby ochranná známka mohla plniť svoju podstatnú úlohu v systéme nenarušenej\nhospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí poskytnúť záruku, že všetky tovary a služby\noznačené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou jednej osoby, ktorá je zodpovedná za ich\nkvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam citovaná judikatúra). Rozlišovacia spôsobilosť\nochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa musí posudzovať tak vo vzťahu k tovarom a\nslužbám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, ktorú\ntvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia [C-363/99, bod 34 a tam citovaná\njudikatúra; pozri aj § 5 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Rozlišovaciu spôsobilosť možno vnímať z pohľadu\nobjektu (tovarov a služieb), subjektu, ktorý dané označenie používa, a z pohľadu samotného označenia,\nktoré má byť zapísané ako ochranná známka. Napokon pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti nesmie\nchýbať pohľad príslušnej skupiny verejnosti, ktorej sú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré\noznačenia prihlasované ako ochranná známka vykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť.\nRozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001\nznamená, že daná ochranná známka umožňuje identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis\nžiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo\ntúto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov [pozri rozsudok z 8. februára 2011, Paroc/\nÚHVT (INSULATE FOR LIFE), T-157/08, EU:T:2011:33, bod 44 a citovanú judikatúru].Rozlišovacia\nspôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo\nslužbám, pre ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou\nverejnosti [pozri rozsudok z 25. septembra 2014, Giorgis/ÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených\npohárov), T-474/12, EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná judikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu\nspôsobilosť, uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, sa považujú za nespôsobilé plniť\nzákladnú funkciu ochrannej známky, a to identifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná\nznámka vzťahuje, aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom\nnadobudnutí vykonať rovnaký výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber,\nak sa ukáže ako negatívna [rozsudok z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL),\nT-34/00, EU:T:2002:41, bod 37; pozri tiež rozsudky z 15. septembra 2009, Wella/ÚHVT (TAME IT),\nT-471/07, EU:T:2009:328, bod 14 a citovanú judikatúru, a z 13. marca 2024, Quality First/EUIPO (MOREBIOTIC), T-243/23, neuverejnený, EU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru]. Ďalším významným\nrozhodnutím je rozsudok ESD vo veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patentund Markenamt, kde súdny dvor uviedol, že „článok 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti\nochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého\nzápis ako ochrannej známky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti\na okolnosti, vrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky.\nV prípade neexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na\nzvyklosti v dotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo\nvýznam dôkladného posúdenia rozlišovacej spôsobilosti pri prihlasovaní ochranných známok, pričom je\npotrebné brať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú\nvnímané relevantnou skupinou verejnosti.\n\n50. Žalovaný a prvostupňový orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i subjektívneho\nhľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia\nnatoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre\nktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne\nak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho\nvýrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou\norientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej\nspôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové. Popisné označenia sú všeobecne také,\nktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie výrobku a pod. Ako žalovaný uviedol\nvo svojom rozhodnutí na strane 4 „je zrejmé, že prihlásené označenie bude vo vzťahu k nárokovaným\ntovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnne označiť\nako mydlá, čistiace prípravky a prípravky na domáce chemické čistenie a dezinfekciu, relevantnou\nverejnosťou, ktorou je široká spotrebiteľská verejnosť, vnímané ako opisné, poskytujúce jej priamu\ninformáciu o charaktere a zameraní týchto tovarov, t. j., že ide o prípravky slúžiace na odstraňovanie\nnečistôt z ocele, resp. z povrchov kovových predmetov“. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má\nteda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb. Správny súd\nsi tiež dovoľuje poukázať aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. j. 7 As 35/2011 - 246 ve věci\nGOLF, podľa ktorého „smyslem ochranných známek je mimo jiné „oslovit relevantní okruh spotřebitelů\ntak, aby pomocí označení výrobek tzv. identifikovali s jeho původcem. Právě stanovením zákonných\npodmínek zápisné způsobilosti zákon omezil „lákání spotřebitelů“ pomocí označení požadavkem určité\nminimální míry rozlišovací způsobilosti, aby institut ochranných známek plnil svůj primární identifikační\núčel v rámci konkurenční soutěže podnikatelů na relevantním trhu. (…) Proto by značky a údaje, které\nmohou sloužit pro určení vlastností zboží nebo služeb, pro které se žádá zápis, měly zůstat volně k\ndispozici všem podnikatelům, aby mohly být použity při popisu stejných vlastností jejich vlastního zboží“.\n51. Vo všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na túto schopnosť. Napríklad\npri slove „pizza“ pre talianske jedlo ochranná známka môže byť považovaná za slabú rozlišovaciu\nspôsobilosť. Ak naopak cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného\nspotrebiteľa, jeho rozlišovacia spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka.\nÚrad skúma či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri\nskúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť\ncudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou;\nvýslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že\ncudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej\nznámky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné\nslovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť\na môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje\nvlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu\nspôsobilosť uznanú ako ochranná známka. Súdny dvor sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento\nabsolútny dôvod zamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je\noznačenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov\nalebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že\noznačeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie\nvlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko\nrozpoznajú (C-51/10 P, body 49 až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp\npožiadala o registráciu ochrannej známky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje. Súd rozhodol, že\nkombinácia slov natur (príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii\ndostatočne zrozumiteľná a opisná a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na\nto, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch môže\nbyť považované za opisné. Súdny dvor tiež dodal, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy,\nak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej\nz uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy\nEÚ napríklad odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky,\nkeďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje\n1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako\nekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho\npodnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie\nvýrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45).\n\nZ uvedeného vyplýva, že označenie má opisný charakter, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu\nspojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a\nbez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov alebo služieb (T-234/06,\nbod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný charakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu\nk výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie\npriemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného\na obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd podporne poukazuje aj na Rozsudok Nejvyššího\nsprávního soudu ČR sp. zn. 6 As 304/2020 – 42 zo dňa 23.06.2021 vo veci zamietnutia návrhu na\nzápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“, nakoľko prihlasované označenie vyhodnotil ako\nnespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť.\n52. V prejednávanom prípade orgány verejnej správy dospeli k záveru, že znalosť anglického jazyka\nu priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné prvky\nobsiahnuté v označení „CLEANSTEEL“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súčasnosti\nprenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú slovenské\nekvivalenty. Žalovaný a prvostupňový orgán záver o znalosti anglického jazyka u priemerného\nslovenského spotrebiteľa odôvodnili tým, že anglický výraz „clean“ sa v súčasnosti aj na slovenskom\ntrhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb, t.j. že takto označené tovary\na služby sú určené, resp. zamerané na čistenie niečoho, pričom relevantná verejnosť si ho s týmto\nvýznamom aj bežne spája. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj slovenské interaktívne nákupné portály\n(ako napr. www.heureka.sk, www.metro.sk, atď. ), kde po zadaní výrazu „clean“ do ich vyhľadávačov,\nsa zobrazia tovary prednostne určené, resp. zamerané na čistenie, zabezpečenie čistoty niečoho. Aj\nkeď slovné prvky „CLEAN“ a „STEEL“ predstavujú anglické výrazy, ide o slová zo základnej slovnej\nzásoby anglického jazyka, resp. slová, ktoré sú často používané a ich významy sú veľkej časti slovenskej\nspotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov sa\nnevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že\nväčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto\nslov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Pokiaľ žalobca namietal, že\nžalovaný svoj záver o znalosti anglického jazyka v slovenskej verejnosti odôvodnil dvoma tvrdeniami,\npričom neuviedol, že tieto tvrdenia sú nesprávne, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali\nprijaté závery úradu, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským\npodmienkam a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále\nviac prehlbuje, preto podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery,\nže rozumie významu týchto slov, potom správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú\nvyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu.\n53. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného uvedené až vo vyjadrení k správnej žalobe (nad rámec odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia), že záver o úrovni znalosti anglického jazyka, umožňujúcej relevantnej\nslovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumieť významu slov tvoriacich prihlasované označenie, je\npotrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, tzv. notorietu, ktorá pre svoje uplatnenie\nnepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného dokazovania, je potrebné prisvedčiť\nžalobcovi, že zákon o ochranných známkach v ustanovení § 51 vylučuje o i. aj aplikáciu ustanovení §\n34 Správneho poriadku, medzi ktoré patrí aj ustanovenie ods. 6, podľa ktorého „skutočnosti všeobecne\nznáme alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať“. Na druhej strane je\nvšak potrebné tiež uviesť, že aj keď vo všeobecnosti platí, že správny orgán má povinnosť zistiť\npresne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je\nviazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je však v konaní\npred úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná\naktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech\nv konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že\nnimi aj disponuje, predkladať tieto dôkazy. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán\nverejnej správy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný\nodôvodnením a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. V posudzovanom\nprípade žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie úrovne znalosti anglického jazyka\npriemerného slovenského spotrebiteľa, ktorá by nepostačovala na porozumenie významu anglických\nslov „clean“ a „steel“, preto bol orgán verejnej správy v rámci zákonom zverenej správnej úvahy\na posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia oprávnený posúdiť to, či priemerný\nslovenský spotrebiteľ porozumie významu týchto slov. Preto možno súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ\n\núčastník konania chcel relevantne spochybniť záver úradu, ku ktorému dospel v rámci jemu zákonom\nzverenej správnej úvahy, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, teda žalobca mal povinnosť predložiť\ndôkazy, ktorými by úradom tvrdenú skutočnosť vyvrátil. V predmetnom konaní však žalobca nepredložil\nžiadne dôkazy či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť\no významne anglických slov tvoriacich prihlásené označenie. V danom prípade neobstojí ani tvrdenie\nžalobcu, že nie je schopný preukázať niečo čo nie je, nakoľko úroveň znalosti anglického jazyka\nu priemerného slovenského spotrebiteľa v miere, ktorá nepostačuje na porozumenie slovným prvkom\ntvoriacim prihlasované označenie, predstavuje skutočnosť, ktorá vo všeobecnosti existuje, teda je\nmožné ju preukazovať.\n54. Správny súd má v zmysle uvedeného za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované\noznačenie nemá inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená\no neobvyklé slovné spojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé\nosebe, nakoľko je zložené z dvoch anglických výrazov, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ\noboznámený, a ktoré bezprostredne súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky\nna odstraňovanie nečistôt z ocele), ktorej sa týkajú. Ide preto o označenie popisné bez rozlišovacej\nspôsobilosti. Súd nesúhlasí ani so záverom žalobcu, že ide o unikátne spojenie slov. Naopak, správny\nsúd súhlasí so žalovaným, že ide o jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi\nsvojho sémantického významu, pričom ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do\njedného slova žiadnym spôsobom nemení. Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter\noznačení novotvarov zložených z viacerých slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané\nako ochranná známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne\nvzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým\nbol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu (porovnaj T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná\nznámka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná\nza opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto\ncharakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto\nsúvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“\nnaznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom\noznačenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne\nvzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri T-207/06; T-19/04; T-367/02 až\nC-369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné,\nteda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „clean steel“ je\nvšak spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna\nspráva označujúca výrobky, ktoré sa používajú na odstránenie nečistôt z ocele. V rámci správnej úvahy\nmá žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom pásme (porovnaj Rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/3/2011 zo dňa 03.10.2011). Správny súd má za to, že žalovaný\ntouto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy a presvedčivo odôvodnil svoje závery.\n55. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. že skutkový stav nemá\noporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka\npriemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slovných prvkov „clean“\na „steel“ tvoriacich prihlasované označenie, správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti\noznačenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež\nvo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky (resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01\nP a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43).\nZáver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má\nvšeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti\noznačenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k ponúkaným\nvýrobkom jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je\nk tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného\nslovenského spotrebiteľa. Naopak je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona o ochranných známkach\npreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy,\nz ktorých by vyplývalo, že široká verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne,\nktoré je spojené so žalobcom. Preto ak žalobca síce namietal nedostatočne zistený skutkový stav\nohľadom znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na\nporozumenie významu slov tvoriacich prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý\nby úroveň tejto znalosti preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázať\n\nrozlišovaciu spôsobilosť prihlasovaného označenia. Napokon žalobca ani nenavrhol v tomto smere\nvykonať žiadne dokazovanie. Správny súd poukazuje na to, že zákon o ochranných známkach upravuje\npráva a povinnosti správneho orgánu a účastníkov konania pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie.\nAj z dôvodovej správy k zákonu o ochranných známkach vyplýva, že „ustanovenie § 52 zákona\no ochranných známkach korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa\nstriktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti\nkonania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania\npodporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania. Ustanovenie\nupravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží\nzisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.“ V tejto súvislosti správny súd\npodporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžh 1/2010 zo dňa 30.06.2011,\nktorého závery o dokazovaní v konaní pred úradom sú napriek tomu, že zodpovedajú predchádzajúcej\nprávnej úprave (zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach) použiteľné aj v tomto konaní a v zmysle\nktorých „účastníci konania sú povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,\npričom súčasne (zákon) zakotvuje právo a povinnosť úradu vykonávať dokazovanie a hodnotiť dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Len\nskutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté, môže\nbyť podkladom pre rozhodnutie. Správny orgán je povinný postupovať v súlade so Správnym poriadkom,\naj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k\nveci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Nečinný účastník však následne nemôže namietať\nnevykonanie dôkazov, resp. neuváženie skutočností, ktoré mohol oznámiť, označiť alebo predložiť\na neurobil tak. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie\npravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom\nnesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej\nvýsledok konania. Nemožno preto rozumne od správneho orgánu očakávať, že bude predvídať možné\nvýhrady a námietky účastníkov konania a v súlade s týmito s účastníkom komunikovať“. Pre úplnosť\nsprávny súd uvádza, že námietka žalobcu, že úrad pochybil, ak nevykonal dokazovanie za účelom\npreukázania toho, že je slovné spojenie prihlasované žalobcom na zápis bežné (poznateľné čo do\nvýznamu), nie je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné to, na aké tovary sa má prihlasované\noznačenie vzťahovať, ako ani skutočnosť, že tieto tovary ponúkajú na trhu aj ďalšie subjekty. Úzka\njazyková spojitosť medzi anglickým výrazom „cleansteel“ a výrobkami na čistenie je natoľko zrejmá, že\nohľadom nej nebolo potrebné vykonávať dokazovanie. Následné hodnotenie toho, či v tomto konkrétnom\nprípade došlo k naplneniu neurčitého právneho pojmu „rozlišovacia spôsobilosť“, potom nebolo otázkou\nskutkovou, ale otázkou právnou, lebo sa jednalo o subsumpciu konkrétneho skutkového stavu pod\npríslušnú právnu normu. Výrok rozhodnutia žalovaného teda zodpovedá skutkovému stavu zistenému\nz vykonaných dôkazov označených žalobcom. Ide o rozhodnutie v administratívnom konaní, ktoré\nzodpovedá spôsobu dokazovania podľa § 52 zákona o ochranných známkach.\n56. V posudzovanom prípade prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli tiež k záveru, že\nžalobca nepreukázal ani to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo\nvzťahu k nárokovaným tovarom. Prvostupňový orgán a následne žalovaný pri posudzovaní otázky,\nči prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku,\nvychádzali z dôkazov predložených žalobcom (kópie dvoch faktúr z obdobia rokov 2020 – 2021;\nnedatovaný printscreen webovej stránky prihlasovateľa www.kleen.sk; výtlačok obsahujúci výsledok\nvyhľadávania v registri WHOIS na webovej stránke https://whois.sk-nic.sk/ k doméne kleen.sk z 21.\nfebruára 2022; výtlačok obsahujúci výsledok vyhľadávania v archíve Wayback Machine na webovej\nstránke https://web.archive.org/zobrazujúci internetovú stránku „www.kleen.sk“ z 10. apríla 2021),\npričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených dôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú\nnadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných\nznámkach, keďže buď nie sú datované, príp. nespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred\ndátumom podania prihlášky ochrannej známky, alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie\nv takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok. Nakoľko k tomuto\nprávnemu záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia dôkazov žalobca v správnej žalobe neuviedol\nžiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia\nza žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej\nžalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\nkonkretizovať, uvedené závery prvostupňového orgánu a žalovaného o tom, že prihlasované označenie\nnenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom, vyhodnotil ako správne.\n\n57. Pokiaľ ide o to, že žalobca považoval za neprípustnú snahu žalovaného vo vyjadrení k správnej\nžalobe dodatočne dopĺňať skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy potvrdzujúce skutkové závery,\no ktoré žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie a rozširovať tým jeho odôvodnenie, správny súd súhlasí\nso žalobcom do tej miery, že nie je prípustné, aby žalovaný nahrádzal argumentáciou uvedenou vo\nvyjadrení k správnej žalobe absenciu právneho posúdenia v odôvodnení svojho rozhodnutia, k čomu\nvšak podľa názoru správneho súdu v prejednávanej veci nedošlo. Je síce pravdou, že žalovaný\nvo vyjadrení k správnej žalobe uviedol ďalšie argumenty svedčiace v prospech jeho záveru, že\nprihlasované označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť a ani ju nenadobudlo, avšak podľa názoru\nsprávneho súdu nešlo o nahrádzanie či dopĺňanie právneho posúdenia, ktoré by v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia absentovalo. Správny súd vnímal vyjadrenie žalovaného len ako uvedenie\npodpornej argumentácie, ktorá mala preukazovať správnosť tých záverov žalovaného, ku ktorým dospel\nv napadnutom rozhodnutí. Ako správny súd uviedol už vyššie, napadnuté rozhodnutie žalovaného\nspĺňalo atribúty preskúmateľnosti a obsahovalo právne posúdenie veci, ktoré zodpovedalo zistenému\nskutkovému stavu a bolo náležite odôvodnené.\n58. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario\ntak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Správny\nsúd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP.\n59. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)\nv lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná\nsťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}