Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 3Shk/3/2025 6023200070 14. 07. 2026 JUDr. Zuzana Šabová ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200070.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD, v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): KLEEN spol. s r. o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava, IČO: 51 751 534, právne zastúpeného: Mgr. Peter Kružliak, advokát, sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. POZ 1929-2021/ II-81-2022 zo dňa 12.12.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-74S/12/2023-60 zo dňa 22.01.2025, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. POZ 1929-2021/II-81-2022 zo dňa 12.12.2022. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí prihlášky ochrannej známky prihlasovateľa KLEEN spol. s r.o., podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach. Rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil v podstate tým, že prihlásené označenie „CLEANSTEEL“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb predstavuje označenie opisné bez rozlišovacej schopnosti. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými materiálmi neprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania nepreukázal. 2. Správny súd uviedol, že ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 smernice 2015/2436/EÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v smernici. Mnohé z týchto dôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra a správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny
dvor EÚ, prípadne správne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho konania. Preto posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkový stav správnych orgánov a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (k tomu bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody sa prekrývajú [napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 a zároveň je súčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 citovaného ustanovenia]. Napriek tomu, podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54). 3. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu orientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej stratégie. Slovami Súdneho dvora, podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať tovary, alebo služby od ostatných tovarov, alebo služieb, ktoré majú iný pôvod. 4. Žalovaný a prvostupňový správny orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i subjektívneho hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne, ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové. Popisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie výrobku a pod. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb. 5. Správne orgány na oboch stupňoch dospeli k záveru, že znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné prvky obsiahnuté v označení „CLEANSTEEL“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súčasnosti prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú slovenské ekvivalenty. Žalovaný a prvostupňový správny orgán záver o znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa odôvodnili tým, že anglický výraz „clean“ sa v súčasnosti aj na slovenskom trhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb, t. j., že takto označené tovary a služby sú určené, resp. zamerané na čistenie niečoho, pričom relevantná verejnosť si ho s týmto významom aj bežne spája. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj slovenské interaktívne nákupné portály (ako napr. www.heureka.sk, www.metro.sk, atď. ), kde po zadaní výrazu „clean“ do ich vyhľadávačov, sa zobrazia tovary prednostne určené, resp. zamerané na čistenie, zabezpečenie čistoty niečoho. Aj keď slovné prvky „CLEAN“ a „STEEL“ predstavujú anglické výrazy, ide o slová zo základnej slovnej zásoby anglického jazyka, resp. slová, ktoré sú často používané a ich významy sú veľkej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný svoj záver o znalosti anglického jazyka v slovenskej verejnosti odôvodnil dvoma tvrdeniami, pričom neuviedol, že tieto tvrdenia sú nesprávne, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali prijaté závery úradu, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále viac prehlbuje, preto podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov, potom správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú, vyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu. 6. Správny súd mal za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované označenie nemá inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená o neobvyklé slovné spojenie, ktoré
by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, nakoľko je zložené z dvoch anglických výrazov, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré bezprostredne súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky na odstraňovanie nečistôt z ocele), ktorej sa týkajú. Ide preto o označenie popisné bez rozlišovacej spôsobilosti. V tomto konkrétnom prípade ide o jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho sémantického významu, pričom ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do jedného slova žiadnym spôsobom nemení. Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter označení novotvarov zložených z viacerých slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané ako ochranná známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu (porovnaj T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto súvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“ naznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom označenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne vzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri T-207/06; T-19/04; T-367/02 až C- 369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné, teda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „clean steel“ je však spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna správa označujúca výrobky, ktoré sa používajú na odstránenie nečistôt z ocele. V rámci správnej úvahy má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom pásme (k tomu napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/3/2011 zo dňa 03.10.2011). Správny súd mal za to, že žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy a presvedčivo odôvodnil svoje závery. II. Kasačná sťažnosť žalobkyne, stanovisko žalovanej a) kasačná sťažnosť 7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, alternatívne zrušenia rozsudku správneho súdu a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, spolu s uplatnením náhrady trov konania. 8. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ kritizoval postup žalovaného, konkrétne nedostatok podkladov na vyhodnotenie toho, že určité slovo v cudzom jazyku je bežným, resp. základným slovom, a tiež, že význam tohto slova v cudzom jazyku je známy v relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti v dostatočnom rozsahu, aby mu bezprostredne rozumela. Takýto postup žalovaného je proti základným princípom, na ktorých je budovaná celá právna regulácia v oblasti ochranných známok. 9. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie správneho súdu, podľa sťažovateľa z odôvodnenia rozsudku je nesporné, že sa súd uchýlil k hodnoteniu skutkových otázok, či je slovo „CLEAN“ a slovo „STEEL“ základným slovom anglického jazyka a či ho slovenský spotrebiteľ pozná, a to s veľmi obmedzeným zistením skutkového podkladu pre prijatie tohto skutkového záveru, konkrétne sa to týkalo len slova „CLEAN“ a frekvencie jeho používania na internete v súvislosti s čistiacimi prostriedkami, čo samo o sebe nedokazuje, že slovenský spotrebiteľ vôbec nerozumie jeho významu, hoci v citovanom bode 51. napadnutého rozsudku konajúci súd označil práve význam slova v cudzom jazyku za rozhodujúci pre posúdenie rozlišovacej spôsobilosti označenia. Frekventovanosť používania slova „STEEL“ je v napadnutom rozsudku vyslovene len tvrdená, žiaden takýto dôkaz nebol pred správnym súdom vykonaný. 10. Správnosť v postupe žalovaného odôvodnil správny súd v závere bodu 52. napadnutého rozsudku, kde to síce výslovne nepomenoval, ale takéto zdôvodnenie skutkového zistenia nemožno objektívne chápať inak ako tak, že znalosť anglického jazyka u väčšej časti slovenských spotrebiteľov je podľa názoru správneho súdu všeobecne známa skutočnosť. Podľa názoru sťažovateľa sa však súd dostal do vnútorného rozporu s vlastným odôvodnením, keď v bode 53. výslovne konštatuje, že „Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného uvedené až vo vyjadrení k správnej žalobe, že záver o úrovni znalosti anglického jazyka umožňujúcej relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumieť významu slov tvoriacich prihlasované označenie je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, tzv. notorietu, ktorá pre uplatnenie nepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného
dokazovania, je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákon o ochranných známkach v ust. § 51 vylučuje o. i. aj aplikáciu ustanovení § 34 správneho poriadku...“. Správny súd teda na jednej strane tvrdil, že notoriety nemožno v konaní pred žalovaným použiť ako odôvodnenie skutkového tvrdenia, na strane druhej tvrdil, že argumentácia žalovaného je dôvodná práve s poukazom na to, že zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda slovenský jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov napriek tomu, že anglický jazyk nie je na Slovensku úradným jazykom. 11. Ďalej sťažovateľ spochybnil odôvodnenie správneho súdu v bode 53. napadnutého rozsudku, keď podľa jeho názoru takto formulovaná požiadavka správneho súdu je v úplnom rozpore s akoukoľvek teóriou dôkazného bremena a všeobecne s princípmi dokazovania v slovenskom práve. 12. Napokon sťažovateľ namietal aj priamu prenositeľnosť rozhodnutí Súdneho dvora a Nejvyššího správního soudu ČR z dôvodu odlišných skutkových okolností. Z vecného hľadiska považuje za zjavné, že na Slovensku by hodnotenie „Naturactiva, ecodoor, ecoperfect“, ako aj ďalšie bolo z hľadiska znalosti slovenského spotrebiteľa objektívne iné. b) vyjadrenie žalovaného 13. Podľa žalovaného z argumentácie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevyplýva, v čom má spočívať údajne nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, t. j. z podanej kasačnej sťažnosti nie je zrejmá nesprávnosť aplikácie, či výkladu právnej normy aplikovanej v danej veci. Len samotné citovanie z vybraných častí napadnutého rozhodnutia skonštatovaním, že daný správny názor správneho súdu nie je správny, nie je náležitým odôvodnením sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 14. Sťažovateľ za kľúčovú označil časť napadnutého rozsudku, kde správny súd uviedol, že má za to, že argumentácia správnych orgánov sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku (bod 52. napadnutého rozsudku). Žalovaný súhlasí, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v konaní pred žalovaným nie je možné použiť ustanovenia o všeobecne známej skutočnosti (notoriete) v zmysle § 34 Správneho poriadku. Z napadnutého rozhodnutia však zároveň vyplýva, že v konaní pred žalovaným je zásada materiálnej pravdy nahradená zásadou formálnej pravdy, v rámci ktorej sa procesná aktivita, teda povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena prenáša na účastníkov konania, pričom následne žalovaný pri hodnotení dôkazov aplikuje svoju správnu úvahu vyplývajúcu zo zákonom danej kompetencie. Práve zákonom zverená kompetencia umožňuje žalovanému pri aplikovaní správnej úvahy prihliadnuť aj na skutočnosti inak všeobecne známe, či známe správnemu orgánu z jeho vlastnej činnosti bez osobitného dokazovania a ich existencie. V konaní pred žalovaným je daná aplikácia základných pravidiel správneho konania upravených v § 3 Správneho poriadku a teda žalovaný postupoval zákonným spôsobom, keď podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach posúdil spôsobilosť označenia na zápis do registra ochranných známok podľa § 5 zákona o ochranných známkach, pričom pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosti vyplývajúce z objektívnej reality, medzi ktoré nepochybne patria aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe žalovanému z jeho činnosti. Ich preukazovanie zo strany žalovaného by preto bolo nedôvodné a nadbytočné. Žalovaný má preto za to, že záver, ktorý zo zistení skutkových okolností aj žalovaný aj správny súd ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia. 15. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti, ktorá smeruje k záverom v bode 53. rozsudku, žalovaný uvádza, že sťažovateľova argumentácia opomína fakt, že k záveru o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia významnou mierou prispeli aj ďalšie skutkové okolnosti, medzi inými aj to, že prihlásené označenie výlučne slovné bez ďalších dištinktívnych prvkov ako celok vo vzťahu k nárokovaným tovarom opisuje ich zameranie a charakter, pričom sťažovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani prelom ani deklarovanie zápisných výluk na základe predložených dokladov. Žalovaný nesúhlasil ani s časťou kasačnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ poukázal na rozhodnutia iných krajín a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. III. Posúdenie kasačného súdu IV. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému kasačná sťažnosť je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
V. Predmetom konania pred kasačným súdom už bola skutkovo aj právne obdobná vec identických účastníkov konania s tým rozdielom, že v danej veci bolo posudzované sťažovateľom prihlásené označenie „SUPERBATH“, rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí prihlášky ochrannej známky a rozsudok správneho súdu, ktorým bola žaloba sťažovateľa zamietnutá. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 4Shk/4/2025 z 22.01.2026 rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Kasačný súd sa s týmto rozhodnutím stotožňuje a vzhľadom na identické argumenty žalovaného, správneho súdu, ako aj sťažovateľa na odôvodnenie tohto rozsudku podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje: „33. Kasačný súd uvádza, že z vyššie citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c), b) je zrejmé, že toto ustanovenie upravuje tzv. absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pri existencii ktorých nemôže byť prihlásené označenie zapísané do registra ochranných známok. Do registra ochranných známok nemôžu byť zapísané označenia, ktoré nespĺňajú jednu zo základných podmienok a to podmienku rozlišovacej spôsobnosti. Prekážky zápisnej spôsobilosti uvedené v ust. § 5 zákona o ochranných známkach majú verejno-právny charakter, vzhľadom na tento charakter prihliada úrad na ich existenciu ex offo. Hoci existuje určité prekrývanie pôsobností niektorých absolútnych dôvodov na zamietnutie zápisu ochrannej známky, každý z týchto dôvodov je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie. Zároveň každý z dôvodov zamietnutia je potrebné vychádzať zo zdôvodnení všeobecného záujmu. 34. Rozlišovacia spôsobilosť je jedna zo základných podmienok, aby označenie mohlo byť zapísané ako ochranná známka. V prípade ust. § 5 ods. 1 písm. b) ide o vnútornú (inherentnú) rozlišovaciu spôsobnosť, ktorá umožňuje spotrebiteľovi identifikovať pôvod tovarov alebo služieb a odlíšiť ich tak od tovarov alebo služieb iného pôvodu tak, aby spotrebiteľ bol neskôr opäť schopný urobiť rovnaký výber alebo sa rovnakému výberu vyhnúť. Rozlišovacia spôsobilosť označenia sa posudzuje z hľadiska tovarov a služieb, pre ktoré sa posudzuje zápis ako aj z hľadiska jej vnímania spotrebiteľmi, ktorými sa určené tovary a služby, pre ktoré sa požaduje zápis označenia. Pri posudzovaní otázky, či prihlásené označenie má rozlišovaciu spôsobilosť je potrebné zohľadniť aj ust. § 2 zákona o ochranných známkach, teda definíciu označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku. Preto pred skonštatovaním nedostatku rozlišovacej spôsobilosti označenia je nevyhnutné vylúčiť možnosť, že by označenie mohlo byť schopné u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti odlíšiť tovary alebo služby určitého subjektu od tovarov alebo služieb s iným pôvodom. Aj nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti preto postačuje, aby označenie bolo schopné spotrebiteľovi identifikovať pôvod tovarov alebo služieb, pre ktoré sa požaduje ochrana. 35. Kým účelom ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) je zamedzenie zápisu označenia bez rozlišovacej spôsobilosti, ktorá robí ochrannú známku spôsobilou plniť jej základnú funkciu, teda identifikovať pôvod tovarov alebo služieb a odlíšiť ich tak od tovarov alebo služieb od iného pôvodu, tak písm. c) citovaného ustanovenia zamedzuje zápisu označenia, ktoré je tvorené len označeniami alebo údajmi poukazujúcimi na niektorú z vlastností tovaru alebo služby, pre ktoré sa zápis žiada, a preto by mali takéto označenia ostať voľné všetkým subjektom pôsobiacim na trhu s dotknutými tovarmi alebo službami. 36. Aj keď dôvod zápisnej nespôsobilosti podľa písm. c) súvisí s dôvodom podľa písm. b) zápisná prekážka v ňom upravená chráni odlišný verejný záujem, teda dostupnosť označení a údajov opisujúcich vlastnosti tovarov alebo služieb pre všetkých ich používateľov. Je potrebné, aby prihlásené označenie na to, aby bolo spôsobilé na zápis do registra ochranných známok malo prvky dištinktívne, tzn. prvky, ktoré budú obsahovať pôvod tovaru a služieb a ktoré budú schopné individualizovať ich jednotlivé tovary alebo služby. 37. Senát kasačného súdu po preskúmaní veci v rozsahu kasačných námietok dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia a vo veci rozhodol vecne a právne správne. Z týchto istých dôvodov žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nepochybil ani pri právnom hodnotení zisteného skutkového stavu a jeho záver sa zakladá na zákone a dostatočne vykonanom dokazovaní a vlastné hodnotenie dôkazov je jasne, podrobne a zrozumiteľne rozvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. 38. Senát Najvyššieho správneho súdu súhlasí s vecnými argumentami žalovaného v danej veci. Svoje názory v tomto smere tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný odôvodnili logickými úvahami, ktoré vychádzajú z príslušných podkladov a dokladov, ktoré sú v rozhodnutiach správnych orgánov precíznym spôsobom aj odôvodnené, a preto postup Správneho súdu v Banskej Bystrici, keď správnu žalobu zamietol, považoval kasačný súd za vecne správny.
39. Je potrebné zdôrazniť, že ochranné známky bez označenia alebo ochranné známky nemajúce rozlišovaciu spôsobilosť vyvolávajú nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy. V tejto súvislosti poukazuje senát kasačného súdu aj na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora v spojených veciach C-344/10P a C-345/10P Freixenet/OHIM zo dňa 20.10.2011 body 42 a 43, z ktorého vyplýva, že „rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 40/94 znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať výrobok, pre ktorý sa zápis žiada ako výrobok pochádzajúci od určitého podniku a teda odlíšiť tento výrobok od výrobkov iných podnikov. Táto rozlišovacia spôsobilosť sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada a na druhej strane vo vzťahu k tomu ako tieto výrobky vníma príslušná skupina verejnosti.“ 40. Ďalej v tejto súvislosti kasačný súd upozorňuje aj na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdneho dvora napr. C-398/08P zo dňa 21.01.2010, ako aj na rozhodovaciu činnosť Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 1As/37/2011 zo dňa 17.08.2011. 41. Tiež je potrebné upozorniť na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdneho dvora vo veci T-234/06 zo dňa 19.11.2009 Torresan/OHIM viažuce sa k ods. 1 písm. c) ustanovenia § 5 zákona o ochranných známkach, z ktorého vyplýva „podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšie rozmýšľania vnímať popis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb.“ 42. Podmienky pre tzv. zápisnú spôsobilosť ochrannej známky ustanovuje zákon č. 506/2009 Z. z., ktorý transponoval ustanovenia smerníc týkajúcich sa ochrany známok. Ide o smernicu Európskeho parlamentu a rady č. 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ktorá je pre túto oblasť základnou právnou normou pre členské štáty Európskej únie a smernicu Európskeho parlamentu a rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa ochranná známka môže skladať z akéhokoľvek označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová vrátane mien, osôb, vzory, písmená, číslovky, tvar tovaru alebo obalu za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov. Slovenský zákonodarca predmetnú smernicu transponoval do ustanovenia § 2 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach. Základnou podmienkou, teda aby bolo možné považovať označenie za ochrannú známku je jeho grafické znázornenie, pričom definícia ďalej uvádza len demonštratívny výpočet toho, čím môže byť grafické označenie tvorené. Ďalšou podmienkou obsiahnutou už v tzv. samotnej definícii označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku je jeho rozlišovacia schopnosť. 43. Dôležitou podmienkou pre označenia je skutočnosť, ktorá odlíši tovar alebo služby jedného výrobcu alebo poskytovateľa od iných. Rozlíšiť tovar je jednou z hlavných funkcií ochrannej známky a preto sa ochrannou známkou nemôže stať označenie, ktoré túto funkciu neplní. Označenie má rozlišovaciu schopnosť vtedy, ak spotrebiteľ vďaka nemu dokáže odlíšiť výrobky alebo služby jedného subjektu od iných. To, či označenie má alebo nemá túto spôsobilosť je potrebné posudzovať z viacerých hľadísk. Záleží nielen na individuálnych vlastnostiach označenia, ale aj na cieľovom trhu a priemernom spotrebiteľovi, najmä jeho schopnosti rozlíšiť tovary alebo služby. Rozlišovaciu schopnosť označenia je preto nutné skúmať vždy vo vzťahu k dojmu priemerného spotrebiteľa a to z viacerých hľadísk vizuálneho, fonetického, významového, či porovnávaním druhov tovarov alebo služieb či porovnávaním dominantných prvkov známkového motívu. 44. Ku kasačnej námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom kasačný senát uvádza, že ide o všeobecné úvahy sťažovateľa, ktoré sú nedostatočne a nekonkrétne formulované. Z podanej kasačnej sťažnosti vôbec nie je zrejmé, ktorú nesprávnosť, resp. ktorú nesprávnu aplikáciu či výklad právnej normy v danej veci sťažovateľ spochybňuje. 45. Záverom kasačný súd zdôrazňuje, že ako už bolo uvedené vyššie, rozlišovacia spôsobilosť je jednou zo základných vlastností každého označenia, ktoré sa uchádza o zápis do registra ochranných známok. Na rozlišovacej spôsobilosti označenia je založená základná funkcia ochrannej známky. Aby označenie ako ochranná známka malo túto spôsobilosť, nestačí len odlišnosť od známych označení, ale musí byť svojou formou a obsahom originálna do takej miery, že jeho osobitné znaky poskytujú možnosť individualizovať tovar, ktorý má byť označený. Je nevyhnutné zohľadniť celkový dojem akým pôsobí označenie ako celok s prihliadnutím na povahu tovaru či služieb. Rozlišovacia spôsobilosť, t. j. schopnosť individualizovať tovar od určitého výrobku alebo z určitého zdroja, sa pohybuje od úplnej identity zhodnosti v niektorých prvkoch cez podobnosť spôsobujúcu zameniteľnosť až po úplnú odlišnosť. Rozlišovaciu schopnosť označenia je preto potrebné skúmať vždy vo vzťahu k vnímaniu
priemerných spotrebiteľom a to z viacerých hľadísk, vizuálneho, fonetického, porovnávaním druhu tovarov a služieb, či porovnávaním dominantných prvkov motívu. 46. Podľa názoru senátu kasačného súdu žalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie uvedenými kritériami a preto sa stotožnil so závermi žalovaného ako aj správneho súdu, že prihlasované označenie „SUPERBATH“ je bez rozlišovacej spôsobilosti, nakoľko nevystihuje účel zamerania tovaru, ktorý je pod týmto označovaním poskytovaný.“ IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov VI. Kasačný súd konštatuje, že správny súd vec správne posúdil, poskytol logický výklad relevantných právnych noriem a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. VII. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona (vo všeobecnosti) nevyplýva. VIII. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.