{"guid": "0e412977-1d09-4cab-87a7-7fd738dfe734:368c315d-6dd3-4e12-b6d3-5b1a9a8f22dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200070.1", "spisova_znacka": "3Shk/3/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Shk/3/2025 z 14. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 14. júla 2026, sp. zn. 3Shk/3/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200070.1", "identifikacne_cislo": "6023200070", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Šabová", "sudca_id": 973, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-sabova-973", "datum_vydania": "2026-07-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "nazov": "§ 464 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-464"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-464", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/368c315d-6dd3-4e12-b6d3-5b1a9a8f22dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200070.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200070.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200070.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Shk/3/2025\n6023200070\n14. 07. 2026\nJUDr. Zuzana Šabová\nECLI:SK:NSSSR:2026:6023200070.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany\nŠabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD,\nv právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): KLEEN spol. s r. o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava,\nIČO: 51 751 534, právne zastúpeného: Mgr. Peter Kružliak, advokát, sídlom Grösslingová 6-8, 811 09\nBratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so\nsídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. POZ 1929-2021/\nII-81-2022 zo dňa 12.12.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v\nBanskej Bystrici č. k. BB-74S/12/2023-60 zo dňa 22.01.2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. POZ 1929-2021/II-81-2022 zo dňa 12.12.2022.\nTýmto rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\no zamietnutí prihlášky ochrannej známky prihlasovateľa KLEEN spol. s r.o., podľa § 28 ods. 4 zákona\no ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach.\nRozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil v podstate tým, že prihlásené označenie „CLEANSTEEL“\nvo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb\npredstavuje označenie opisné bez rozlišovacej schopnosti. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal\naj otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona\no ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými materiálmi\nneprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na\nzáklade jeho používania nepreukázal.\n2. Správny súd uviedol, že ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody\nzamietnutia označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do\nregistra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl.\n4 smernice 2015/2436/EÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu\na v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych\ndôvodov. Slovenský zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v\nsmernici. Mnohé z týchto dôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú\nvýklad. Výklad týchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do\nregistra a správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny\n\ndvor EÚ, prípadne správne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho\nkonania. Preto posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na\nzistený skutkový stav správnych orgánov a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (k\ntomu bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 As 37/2011-154). Niektoré absolútne\ndôvody sa prekrývajú [napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods.\n1 a zároveň je súčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 citovaného ustanovenia]. Napriek tomu, podľa\njudikatúry Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je\nnezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).\n3. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od\npočiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen\nodlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä\numožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi\nzároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu\norientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej stratégie. Slovami Súdneho\ndvora, podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb\nspotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať\ntovary, alebo služby od ostatných tovarov, alebo služieb, ktoré majú iný pôvod.\n4. Žalovaný a prvostupňový správny orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i\nsubjektívneho hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do\nobsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny\nvýrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom.\nOznačenie je dištinktívne, ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu\na dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ\ns obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými\nznalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové.\nPopisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie\nvýrobku a pod. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby\njednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb.\n5. Správne orgány na oboch stupňoch dospeli k záveru, že znalosť anglického jazyka u priemerného\nslovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné prvky obsiahnuté\nv označení „CLEANSTEEL“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súčasnosti prenikajú\nanglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú slovenské ekvivalenty.\nŽalovaný a prvostupňový správny orgán záver o znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského\nspotrebiteľa odôvodnili tým, že anglický výraz „clean“ sa v súčasnosti aj na slovenskom trhu pomerne\nčasto používa na označenie vlastností tovarov a služieb, t. j., že takto označené tovary a služby sú\nurčené, resp. zamerané na čistenie niečoho, pričom relevantná verejnosť si ho s týmto významom\naj bežne spája. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj slovenské interaktívne nákupné portály (ako napr.\nwww.heureka.sk, www.metro.sk, atď. ), kde po zadaní výrazu „clean“ do ich vyhľadávačov, sa zobrazia\ntovary prednostne určené, resp. zamerané na čistenie, zabezpečenie čistoty niečoho. Aj keď slovné\nprvky „CLEAN“ a „STEEL“ predstavujú anglické výrazy, ide o slová zo základnej slovnej zásoby\nanglického jazyka, resp. slová, ktoré sú často používané a ich významy sú veľkej časti slovenskej\nspotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov sa\nnevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že\nväčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto\nslov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Pokiaľ žalobca namietal, že\nžalovaný svoj záver o znalosti anglického jazyka v slovenskej verejnosti odôvodnil dvoma tvrdeniami,\npričom neuviedol, že tieto tvrdenia sú nesprávne, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali\nprijaté závery úradu, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským\npodmienkam a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále\nviac prehlbuje, preto podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery,\nže rozumie významu týchto slov, potom správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú,\nvyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu.\n6. Správny súd mal za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované označenie nemá inherentnú\nrozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená o neobvyklé slovné spojenie, ktoré\n\nby malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, nakoľko je zložené z dvoch\nanglických výrazov, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré bezprostredne súvisia\ns nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky na odstraňovanie nečistôt z ocele), ktorej sa\ntýkajú. Ide preto o označenie popisné bez rozlišovacej spôsobilosti. V tomto konkrétnom prípade ide o\njednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho sémantického významu, pričom\nich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do jedného slova žiadnym spôsobom nemení.\nVšeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter označení novotvarov zložených z viacerých\nslov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané ako ochranná známka, musí toto označenie\nu cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým\nspojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu\n(porovnaj T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je\nvýsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný\nopisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar\nalebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto súvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu\noznačeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“ naznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že\nide o bravčový mäsový výrobok, pričom označenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar\n„europig“ nezabezpečil dostatočne vzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri\nT-207/06; T-19/04; T-367/02 až C- 369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto\nspojenie bolo prekvapivé, fantazijné, teda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam\nslovnej kombinácie „clean steel“ je však spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto\npoužívaný a vnímaný ako informatívna správa označujúca výrobky, ktoré sa používajú na odstránenie\nnečistôt z ocele. V rámci správnej úvahy má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom\npásme (k tomu napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/3/2011 zo\ndňa 03.10.2011). Správny súd mal za to, že žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy\na presvedčivo odôvodnil svoje závery.\nII. Kasačná sťažnosť žalobkyne, stanovisko žalovanej\na) kasačná sťažnosť\n7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. g) SSP a domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia,\nalternatívne zrušenia rozsudku správneho súdu a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, spolu\ns uplatnením náhrady trov konania.\n8. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ kritizoval postup žalovaného, konkrétne nedostatok podkladov\nna vyhodnotenie toho, že určité slovo v cudzom jazyku je bežným, resp. základným slovom, a tiež,\nže význam tohto slova v cudzom jazyku je známy v relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti v\ndostatočnom rozsahu, aby mu bezprostredne rozumela. Takýto postup žalovaného je proti základným\nprincípom, na ktorých je budovaná celá právna regulácia v oblasti ochranných známok.\n9. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie správneho súdu, podľa sťažovateľa z odôvodnenia\nrozsudku je nesporné, že sa súd uchýlil k hodnoteniu skutkových otázok, či je slovo „CLEAN“ a\nslovo „STEEL“ základným slovom anglického jazyka a či ho slovenský spotrebiteľ pozná, a to s\nveľmi obmedzeným zistením skutkového podkladu pre prijatie tohto skutkového záveru, konkrétne\nsa to týkalo len slova „CLEAN“ a frekvencie jeho používania na internete v súvislosti s čistiacimi\nprostriedkami, čo samo o sebe nedokazuje, že slovenský spotrebiteľ vôbec nerozumie jeho významu,\nhoci v citovanom bode 51. napadnutého rozsudku konajúci súd označil práve význam slova v cudzom\njazyku za rozhodujúci pre posúdenie rozlišovacej spôsobilosti označenia. Frekventovanosť používania\nslova „STEEL“ je v napadnutom rozsudku vyslovene len tvrdená, žiaden takýto dôkaz nebol pred\nsprávnym súdom vykonaný.\n10. Správnosť v postupe žalovaného odôvodnil správny súd v závere bodu 52. napadnutého rozsudku,\nkde to síce výslovne nepomenoval, ale takéto zdôvodnenie skutkového zistenia nemožno objektívne\nchápať inak ako tak, že znalosť anglického jazyka u väčšej časti slovenských spotrebiteľov je podľa\nnázoru správneho súdu všeobecne známa skutočnosť. Podľa názoru sťažovateľa sa však súd dostal\ndo vnútorného rozporu s vlastným odôvodnením, keď v bode 53. výslovne konštatuje, že „Pokiaľ\nide o tvrdenie žalovaného uvedené až vo vyjadrení k správnej žalobe, že záver o úrovni znalosti\nanglického jazyka umožňujúcej relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumieť významu\nslov tvoriacich prihlasované označenie je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, tzv.\nnotorietu, ktorá pre uplatnenie nepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného\n\ndokazovania, je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákon o ochranných známkach v ust. § 51 vylučuje o. i.\naj aplikáciu ustanovení § 34 správneho poriadku...“. Správny súd teda na jednej strane tvrdil, že notoriety\nnemožno v konaní pred žalovaným použiť ako odôvodnenie skutkového tvrdenia, na strane druhej\ntvrdil, že argumentácia žalovaného je dôvodná práve s poukazom na to, že zodpovedá spoločenským\npodmienkam a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda slovenský jazyk do takej\nmiery, že rozumie významu týchto slov napriek tomu, že anglický jazyk nie je na Slovensku úradným\njazykom.\n11. Ďalej sťažovateľ spochybnil odôvodnenie správneho súdu v bode 53. napadnutého rozsudku, keď\npodľa jeho názoru takto formulovaná požiadavka správneho súdu je v úplnom rozpore s akoukoľvek\nteóriou dôkazného bremena a všeobecne s princípmi dokazovania v slovenskom práve.\n12. Napokon sťažovateľ namietal aj priamu prenositeľnosť rozhodnutí Súdneho dvora a Nejvyššího\nsprávního soudu ČR z dôvodu odlišných skutkových okolností. Z vecného hľadiska považuje za zjavné,\nže na Slovensku by hodnotenie „Naturactiva, ecodoor, ecoperfect“, ako aj ďalšie bolo z hľadiska znalosti\nslovenského spotrebiteľa objektívne iné.\nb) vyjadrenie žalovaného\n13. Podľa žalovaného z argumentácie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevyplýva, v čom má spočívať\núdajne nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, t. j. z podanej kasačnej sťažnosti nie je\nzrejmá nesprávnosť aplikácie, či výkladu právnej normy aplikovanej v danej veci. Len samotné citovanie\nz vybraných častí napadnutého rozhodnutia skonštatovaním, že daný správny názor správneho súdu\nnie je správny, nie je náležitým odôvodnením sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.\n14. Sťažovateľ za kľúčovú označil časť napadnutého rozsudku, kde správny súd uviedol, že má za\nto, že argumentácia správnych orgánov sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá\nspoločenským podmienkam a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický\njazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je\núradným jazykom na Slovensku (bod 52. napadnutého rozsudku). Žalovaný súhlasí, že z napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že v konaní pred žalovaným nie je možné použiť ustanovenia o všeobecne známej\nskutočnosti (notoriete) v zmysle § 34 Správneho poriadku. Z napadnutého rozhodnutia však zároveň\nvyplýva, že v konaní pred žalovaným je zásada materiálnej pravdy nahradená zásadou formálnej pravdy,\nv rámci ktorej sa procesná aktivita, teda povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena prenáša na účastníkov\nkonania, pričom následne žalovaný pri hodnotení dôkazov aplikuje svoju správnu úvahu vyplývajúcu\nzo zákonom danej kompetencie. Práve zákonom zverená kompetencia umožňuje žalovanému pri\naplikovaní správnej úvahy prihliadnuť aj na skutočnosti inak všeobecne známe, či známe správnemu\norgánu z jeho vlastnej činnosti bez osobitného dokazovania a ich existencie. V konaní pred žalovaným\nje daná aplikácia základných pravidiel správneho konania upravených v § 3 Správneho poriadku a teda\nžalovaný postupoval zákonným spôsobom, keď podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach\nposúdil spôsobilosť označenia na zápis do registra ochranných známok podľa § 5 zákona o ochranných\nznámkach, pričom pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosti vyplývajúce z objektívnej reality, medzi\nktoré nepochybne patria aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe žalovanému z jeho činnosti. Ich\npreukazovanie zo strany žalovaného by preto bolo nedôvodné a nadbytočné. Žalovaný má preto za to,\nže záver, ktorý zo zistení skutkových okolností aj žalovaný aj správny súd ustálil, zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia.\n15. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti, ktorá smeruje k záverom v bode 53. rozsudku, žalovaný uvádza,\nže sťažovateľova argumentácia opomína fakt, že k záveru o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti\nprihláseného označenia významnou mierou prispeli aj ďalšie skutkové okolnosti, medzi inými aj to,\nže prihlásené označenie výlučne slovné bez ďalších dištinktívnych prvkov ako celok vo vzťahu k\nnárokovaným tovarom opisuje ich zameranie a charakter, pričom sťažovateľovi sa v konaní nepodarilo\npreukázať ani prelom ani deklarovanie zápisných výluk na základe predložených dokladov. Žalovaný\nnesúhlasil ani s časťou kasačnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ poukázal na rozhodnutia iných krajín a\nnavrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\nIII. Posúdenie kasačného súdu\nIV. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, preskúmal rozsudok správneho súdu v\nmedziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou\nv zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému kasačná\nsťažnosť je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n\nV. Predmetom konania pred kasačným súdom už bola skutkovo aj právne obdobná vec\nidentických účastníkov konania s tým rozdielom, že v danej veci bolo posudzované sťažovateľom\nprihlásené označenie „SUPERBATH“, rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce prvostupňové rozhodnutie\no zamietnutí prihlášky ochrannej známky a rozsudok správneho súdu, ktorým bola žaloba sťažovateľa\nzamietnutá. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 4Shk/4/2025 z 22.01.2026 rozhodol tak, že kasačnú\nsťažnosť sťažovateľa zamietol. Kasačný súd sa s týmto rozhodnutím stotožňuje a vzhľadom na identické\nargumenty žalovaného, správneho súdu, ako aj sťažovateľa na odôvodnenie tohto rozsudku podľa §\n464 ods. 1 SSP poukazuje:\n„33. Kasačný súd uvádza, že z vyššie citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c), b) je zrejmé, že\ntoto ustanovenie upravuje tzv. absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pri existencii ktorých nemôže\nbyť prihlásené označenie zapísané do registra ochranných známok. Do registra ochranných známok\nnemôžu byť zapísané označenia, ktoré nespĺňajú jednu zo základných podmienok a to podmienku\nrozlišovacej spôsobnosti. Prekážky zápisnej spôsobilosti uvedené v ust. § 5 zákona o ochranných\nznámkach majú verejno-právny charakter, vzhľadom na tento charakter prihliada úrad na ich existenciu\nex offo. Hoci existuje určité prekrývanie pôsobností niektorých absolútnych dôvodov na zamietnutie\nzápisu ochrannej známky, každý z týchto dôvodov je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné\npreskúmanie. Zároveň každý z dôvodov zamietnutia je potrebné vychádzať zo zdôvodnení všeobecného\nzáujmu.\n34. Rozlišovacia spôsobilosť je jedna zo základných podmienok, aby označenie mohlo byť zapísané\nako ochranná známka. V prípade ust. § 5 ods. 1 písm. b) ide o vnútornú (inherentnú) rozlišovaciu\nspôsobnosť, ktorá umožňuje spotrebiteľovi identifikovať pôvod tovarov alebo služieb a odlíšiť ich tak\nod tovarov alebo služieb iného pôvodu tak, aby spotrebiteľ bol neskôr opäť schopný urobiť rovnaký\nvýber alebo sa rovnakému výberu vyhnúť. Rozlišovacia spôsobilosť označenia sa posudzuje z hľadiska\ntovarov a služieb, pre ktoré sa posudzuje zápis ako aj z hľadiska jej vnímania spotrebiteľmi, ktorými sa\nurčené tovary a služby, pre ktoré sa požaduje zápis označenia. Pri posudzovaní otázky, či prihlásené\noznačenie má rozlišovaciu spôsobilosť je potrebné zohľadniť aj ust. § 2 zákona o ochranných známkach,\nteda definíciu označenia, ktoré môže tvoriť ochrannú známku. Preto pred skonštatovaním nedostatku\nrozlišovacej spôsobilosti označenia je nevyhnutné vylúčiť možnosť, že by označenie mohlo byť schopné\nu relevantnej spotrebiteľskej verejnosti odlíšiť tovary alebo služby určitého subjektu od tovarov alebo\nslužieb s iným pôvodom. Aj nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti preto postačuje, aby označenie bolo\nschopné spotrebiteľovi identifikovať pôvod tovarov alebo služieb, pre ktoré sa požaduje ochrana.\n35. Kým účelom ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) je zamedzenie zápisu označenia bez rozlišovacej\nspôsobilosti, ktorá robí ochrannú známku spôsobilou plniť jej základnú funkciu, teda identifikovať pôvod\ntovarov alebo služieb a odlíšiť ich tak od tovarov alebo služieb od iného pôvodu, tak písm. c) citovaného\nustanovenia zamedzuje zápisu označenia, ktoré je tvorené len označeniami alebo údajmi poukazujúcimi\nna niektorú z vlastností tovaru alebo služby, pre ktoré sa zápis žiada, a preto by mali takéto označenia\nostať voľné všetkým subjektom pôsobiacim na trhu s dotknutými tovarmi alebo službami.\n36. Aj keď dôvod zápisnej nespôsobilosti podľa písm. c) súvisí s dôvodom podľa písm. b) zápisná\nprekážka v ňom upravená chráni odlišný verejný záujem, teda dostupnosť označení a údajov opisujúcich\nvlastnosti tovarov alebo služieb pre všetkých ich používateľov. Je potrebné, aby prihlásené označenie\nna to, aby bolo spôsobilé na zápis do registra ochranných známok malo prvky dištinktívne, tzn. prvky,\nktoré budú obsahovať pôvod tovaru a služieb a ktoré budú schopné individualizovať ich jednotlivé tovary\nalebo služby.\n37. Senát kasačného súdu po preskúmaní veci v rozsahu kasačných námietok dospel k záveru, že\nprvostupňový správny orgán postupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia a vo veci rozhodol\nvecne a právne správne. Z týchto istých dôvodov žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu\npotvrdil. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nepochybil ani pri právnom hodnotení zisteného\nskutkového stavu a jeho záver sa zakladá na zákone a dostatočne vykonanom dokazovaní a vlastné\nhodnotenie dôkazov je jasne, podrobne a zrozumiteľne rozvedené v odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia.\n38. Senát Najvyššieho správneho súdu súhlasí s vecnými argumentami žalovaného v danej veci. Svoje\nnázory v tomto smere tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný odôvodnili logickými úvahami, ktoré\nvychádzajú z príslušných podkladov a dokladov, ktoré sú v rozhodnutiach správnych orgánov precíznym\nspôsobom aj odôvodnené, a preto postup Správneho súdu v Banskej Bystrici, keď správnu žalobu\nzamietol, považoval kasačný súd za vecne správny.\n\n39. Je potrebné zdôrazniť, že ochranné známky bez označenia alebo ochranné známky nemajúce\nrozlišovaciu spôsobilosť vyvolávajú nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy. V tejto súvislosti\npoukazuje senát kasačného súdu aj na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora v spojených\nveciach C-344/10P a C-345/10P Freixenet/OHIM zo dňa 20.10.2011 body 42 a 43, z ktorého vyplýva,\nže „rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 40/94\nznamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať výrobok, pre ktorý sa zápis žiada ako\nvýrobok pochádzajúci od určitého podniku a teda odlíšiť tento výrobok od výrobkov iných podnikov. Táto\nrozlišovacia spôsobilosť sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom a službám, pre\nktoré sa zápis žiada a na druhej strane vo vzťahu k tomu ako tieto výrobky vníma príslušná skupina\nverejnosti.“\n40. Ďalej v tejto súvislosti kasačný súd upozorňuje aj na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Európskeho\nsúdneho dvora napr. C-398/08P zo dňa 21.01.2010, ako aj na rozhodovaciu činnosť Nejvyššího\nsprávního soudu ČR sp. zn. 1As/37/2011 zo dňa 17.08.2011.\n41. Tiež je potrebné upozorniť na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdneho dvora vo veci T-234/06\nzo dňa 19.11.2009 Torresan/OHIM viažuce sa k ods. 1 písm. c) ustanovenia § 5 zákona o ochranných\nznámkach, z ktorého vyplýva „podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má\ndostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej\nverejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšie rozmýšľania vnímať popis jednej z vlastností predmetných\nvýrobkov a služieb.“\n42. Podmienky pre tzv. zápisnú spôsobilosť ochrannej známky ustanovuje zákon č. 506/2009 Z. z.,\nktorý transponoval ustanovenia smerníc týkajúcich sa ochrany známok. Ide o smernicu Európskeho\nparlamentu a rady č. 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti\nochranných známok, ktorá je pre túto oblasť základnou právnou normou pre členské štáty Európskej únie\na smernicu Európskeho parlamentu a rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.\nPodľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov\nčlenských štátov v oblasti ochranných známok sa ochranná známka môže skladať z akéhokoľvek\noznačenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová vrátane mien, osôb, vzory, písmená,\nčíslovky, tvar tovaru alebo obalu za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo\nslužby jedného podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov. Slovenský zákonodarca predmetnú\nsmernicu transponoval do ustanovenia § 2 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach. Základnou\npodmienkou, teda aby bolo možné považovať označenie za ochrannú známku je jeho grafické\nznázornenie, pričom definícia ďalej uvádza len demonštratívny výpočet toho, čím môže byť grafické\noznačenie tvorené. Ďalšou podmienkou obsiahnutou už v tzv. samotnej definícii označenia, ktoré môže\ntvoriť ochrannú známku je jeho rozlišovacia schopnosť.\n43. Dôležitou podmienkou pre označenia je skutočnosť, ktorá odlíši tovar alebo služby jedného výrobcu\nalebo poskytovateľa od iných. Rozlíšiť tovar je jednou z hlavných funkcií ochrannej známky a preto\nsa ochrannou známkou nemôže stať označenie, ktoré túto funkciu neplní. Označenie má rozlišovaciu\nschopnosť vtedy, ak spotrebiteľ vďaka nemu dokáže odlíšiť výrobky alebo služby jedného subjektu\nod iných. To, či označenie má alebo nemá túto spôsobilosť je potrebné posudzovať z viacerých\nhľadísk. Záleží nielen na individuálnych vlastnostiach označenia, ale aj na cieľovom trhu a priemernom\nspotrebiteľovi, najmä jeho schopnosti rozlíšiť tovary alebo služby. Rozlišovaciu schopnosť označenia\nje preto nutné skúmať vždy vo vzťahu k dojmu priemerného spotrebiteľa a to z viacerých hľadísk vizuálneho, fonetického, významového, či porovnávaním druhov tovarov alebo služieb či porovnávaním\ndominantných prvkov známkového motívu.\n44. Ku kasačnej námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom kasačný\nsenát uvádza, že ide o všeobecné úvahy sťažovateľa, ktoré sú nedostatočne a nekonkrétne\nformulované. Z podanej kasačnej sťažnosti vôbec nie je zrejmé, ktorú nesprávnosť, resp. ktorú\nnesprávnu aplikáciu či výklad právnej normy v danej veci sťažovateľ spochybňuje.\n45. Záverom kasačný súd zdôrazňuje, že ako už bolo uvedené vyššie, rozlišovacia spôsobilosť je\njednou zo základných vlastností každého označenia, ktoré sa uchádza o zápis do registra ochranných\nznámok. Na rozlišovacej spôsobilosti označenia je založená základná funkcia ochrannej známky. Aby\noznačenie ako ochranná známka malo túto spôsobilosť, nestačí len odlišnosť od známych označení,\nale musí byť svojou formou a obsahom originálna do takej miery, že jeho osobitné znaky poskytujú\nmožnosť individualizovať tovar, ktorý má byť označený. Je nevyhnutné zohľadniť celkový dojem akým\npôsobí označenie ako celok s prihliadnutím na povahu tovaru či služieb. Rozlišovacia spôsobilosť,\nt. j. schopnosť individualizovať tovar od určitého výrobku alebo z určitého zdroja, sa pohybuje od\núplnej identity zhodnosti v niektorých prvkoch cez podobnosť spôsobujúcu zameniteľnosť až po úplnú\nodlišnosť. Rozlišovaciu schopnosť označenia je preto potrebné skúmať vždy vo vzťahu k vnímaniu\n\npriemerných spotrebiteľom a to z viacerých hľadísk, vizuálneho, fonetického, porovnávaním druhu\ntovarov a služieb, či porovnávaním dominantných prvkov motívu.\n46. Podľa názoru senátu kasačného súdu žalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie uvedenými\nkritériami a preto sa stotožnil so závermi žalovaného ako aj správneho súdu, že prihlasované označenie\n„SUPERBATH“ je bez rozlišovacej spôsobilosti, nakoľko nevystihuje účel zamerania tovaru, ktorý je pod\ntýmto označovaním poskytovaný.“\nIV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\nVI. Kasačný súd konštatuje, že správny súd vec správne posúdil, poskytol logický výklad relevantných\nprávnych noriem a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP zamietol.\nVII. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §\n175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v\nkonaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona (vo všeobecnosti) nevyplýva.\nVIII. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2\nSSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}