Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-32S/25/2022 5022200649 13. 03. 2025 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200649.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX/XX, XXX XX D. E. a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX/XX, XXX XX D. E., obaja právne zastúpení: JUDr. Mária Cagalová, advokátka, so sídlom Poľovnícka 10, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XX/XX, XXX XX D. E., 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XXX, XXX XX D. E., 3/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XXX, XXX XX D. E., 4/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XXX, XXX XX D. E., 5 /H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. L. XXX/ XX, XXX XX M., 6/ A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom O. XXX/X, XXX XX D. E., 7/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. XXX/X, XXX XX Q., 8/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/ XX, XXX XX D. E., 9/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom O. XXX/X, XXX XX M., 10/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., 11/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX/XX, XXX XX D. E., 12/ T. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXXX/XXX, XXX XX D. E., 13/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, XXX XX D. E., 14/ P. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XXX, XXX XX M. T. XX/ D. D. E., so sídlom Hlavná 454/400, 029 47 Oravská Polhora, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, Odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2022/043450-002/PAV zo dňa 19.10.2022, takto rozhodol: Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcom, žalovanému a ďalším účastníkovi konania v rade 1/ až 15/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania 1) Obec Oravská Polhora, stavebný úrad (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“) rozhodnutím č. SOcÚ/21/0183/OP-3 zo dňa 25.01.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) na základe výsledkov konania štátneho stavebného dohľadu (ďalej aj len „ŠSD“) zo dňa 19.11.2020 a v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. b) v súčinnosti s § 88a ods. 1, 2 a § 90 zákona č. 50/976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“) nariadil vlastníkom/stavebníkom (žalobcom 1/ a 2/) odstránenie nepovolených stavieb: „Silážna Jama, Budova na kŕmenie, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a odvodnenie
silážnej jamy“, postavené na parcele EKN č. 1243, 1242, 1244 v k. ú. D. E., obec D. E., okres Námestovo bez stavebného povolenia. Odstránenie stavieb malo byť realizované najneskôr do 30.júna 2022. 2) Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Obec Oravská Polhora ako príslušný stavebný úrad na základe výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 19.11.2020 začala dňa 23.02.2021 z vlastného podnetu konanie o odstránení vyššie uvedených stavieb v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, v ktorom stavebný úrad skúma možnosť ich dodatočného povolenia. 3) Dňa 26.02.2021 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní (ďalej aj len „Správny poriadok“) a v súlade s § 60 ods. 1 a § 88 ods. 7 Stavebného zákona vyzval vlastníkov stavieb, aby predložili predpísané náležitosti pre riadne posúdenie stavieb: „Silážna Jama, Budova na kŕmenie, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a odvodnenie silážnej jamy“, postavené na parcele EKN č. 1243, 1242, 1244 v k. ú. D. E., či nie sú v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi podľa ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona. 4) Stavebný úrad vyzval vlastníkov stavby na tieto doklady: Stanovisko obce Oravská Polhora k predmetnej stavbe o tom, že nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania; Záväzné stanovisko k predmetnej stavbe od OÚ Námestovo, odbor starostlivosti o ŽP, ref. Ochrana prírody a krajiny; Záväzné stanovisko k predmetnej stavbe od ÓU Námestovo, odbor starostlivosti o ŽP, ref. Štátna vodná správa; Záväzné stanovisko k predmetnej stavbe od OÚ Námestovo, pozemkový a lesný odbor, ref. pozemkové oddelenie; Záväzné stanovisko k predmetnej stavbe OÚ Žilina, odbor starostlivosti o ŽP, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek prostredia kraja; Stanovisko správcov inžinierskych sietí (SSD. a. s. Žilina. Slovak Telekom. OVS. a. s. Dolný Kubín...), vyjadrenie k existencii inžinierskych sietí; Zameranie skutočného zrealizovania objektov (Geometrický plán alebo geodetické zameranie). Stavebný úrad určil lehotu na doplnenie 120 dní odo dňa doručenia. Zároveň upozornil vlastníkov, že v konaní bude pokračovať, len čo pominie prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo a predmetné konanie o dodatočnom povolení stavieb bude pokračovať od nasledujúceho dňa po splnení vyššie uvedenej výzvy. V prípade, že stavebníci výzvu nesplnia, stavebný úrad bude po márnom uplynutí určenej lehoty pokračovať a nariadi odstránenie stavieb. Stavebníci rozhodnutie o prerušení a výzvu na predloženie podkladov prevzali dňa 04.03.2021, t.j. 120-dňová lehota na doplnenie im uplynula dňom 02.07.2021. 5) Keďže stavebníci nevedeli doložil potrebné doklady do stanoveného termín, dňa 08.06.2021 podali žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby, v ktorej uviedli: „Žiadam o predĺženie termínu na doloženie dokladov do spisu SOcÚ21/0183/OP – silážna jama, budova na kŕmenie, kanalizačná prípojka a elektrická prípojka do nového termínu do konca roka 31. decembra 2021. Ako doklad prikladám prílohy v jednaní v tejto veci“. Stavebný úrad tejto požiadavke dňa 28.07.2021 vyhovel a predĺžil lehotu na doručenie potrebných dokladov do 30.09.2021. Stavebný úrad však upozornil stavebníkov, že trvá na doručení vyššie uvedených podkladov, aby vedel posúdiť, či sporné stavby sú alebo nie sú v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. 6) Stavebníci dňa 29.09.2021 predložili novú žiadosť o predĺženie lehoty v ktorej uviedli: „Ja dolu podpísaný A. B., žiadam o predĺženie lehoty pre dodatočne stavebné povolenie do 30. septembra 2022, nakoľko pozemok na ktorom stavba stojí sa vyporiadava súdnou žalobou. Kým sa pozemok nevyrieši, nie je možné z našej strany dodať ostatné podklady ku stavebnému povoleniu“. 7) V ďalšom texte odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že stavebníci po uplynutí lehoty, ktorá im bola uložená doplnili nasledovné doklady: Žiadosť o dodatočné povolenie stavby; Projektovú dokumentáciu v rozsahu architektúry; Statické posúdenie; Vyjadrenie správcu verejného vodovodu OVS. a.s. Dolný Kubín, Stanovisko obce Oravská Polhora, Stanovisko OÚ Námestovo – odbor starostlivosti o ŽP. Ref. OPK. Ďalšie doklady predložené neboli. 8) Keďže z uvedených doplnených dokladov vyplýva, že na základe výzvy stavebného úradu bola zo strany stavebníkov doručená len časť podkladov, a to po lehote určenej stavebným úradom, stavebný úrad zvolil postup podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona a žalobcom nariadil odstránenie stavieb: „Silážna Jama, Budova na kŕmenie, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a odvodnenie silážnej
jamy“, postavených na parcele EKN č. 1243, 1242 a 1244 v k. ú. D. E.. Stavebný úrad konštatoval, že posúdil uvedené nedostatky a vyhodnotil ich s takým záverom, že stavebníci mali dostatočný časový priestor na doplnenie požadovaných podkladov, ktoré boli vymedzené v rozhodnutí o prerušení, resp. výzve, ktorá bola stavebníkom doručená do vlastných rúk dňa 04.03.2021. Týmto časovým priestorom bolo viac než 6 mesiacov, počas ktorých mali podľa presvedčenia prvostupňového správneho orgánu stavebníci možnosť preukázať, že vyššie uvedené stavby nie sú v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, no neučinili tak. 9) Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali stavebníci v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/043450-002/PAV zo dňa 19.10.2020 v spojení s oznámením o jeho oprave zo dňa 09.02.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že bod č. 1 na strane 2 rozhodnutia nahradil novým textom, a to: „Stavby budú odstránené najneskôr v lehote 180 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia“. 10) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie, porovnal ho s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré bolo potrebné v správnom konaní aplikovať, preskúmal predložený spisový materiál, podklady pre vydanie rozhodnutia aj konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody podaného odvolania a dospel k záveru, že nie je dôvod napadnuté rozhodnutie rušiť. 11) Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ stavebný úrad zistí (nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom sa stavebný úrad dozvedel o existencii nepovolenej stavby, či vlastnou dozornou činnosťou, oznámením iného štátneho orgánu, prípadne na základe podnetu inej osoby), že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, bez predchádzajúceho ohlásenia podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona alebo sa uskutočňuje v rozpore s týmito povoleniami, začne z vlastného podnetu konanie podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 Stavebného zákona a vyzve jej stavebníka, aby v určenej procesnej lehote predložil doklady o tom, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chráneným Stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. Z citovaného ustanovenia ďalej vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočnenej v rozpore s vydaným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na jej stavebníkovi, keďže on sa dopustil porušenia zákona. To znamená, že stavebník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, ktorými preukáže jej súlad s verejnými záujmami. V prvom rade musí dokázať, že nepovolená stavby nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii a územnoplánovacích podkladoch a následne potom aj s verejnými záujmami chráneným podľa osobitného predpisu, pretože takáto stavby by zásadne nemala byť povolená, ak je postavená na takom území alebo takým spôsobom, ktorý územný plán z hľadiska funkčného využitia tohto územia vylučuje. Rozsah dokladov preukazujúcich tento súlad nie je v zákone taxatívne vymedzený, avšak stavebný úrad pri jeho určovaní vychádza predovšetkým z ustanovenia § 88a ods. 1 v spojení s § 126 Stavebného zákona. Ak ich v určenej lehote nepredloží, stavebný úrad má povinnosť nariadiť odstránenie stavby. 12) V prípade, že stavebník nepovolenej stavby preukáže stavebnému úradu súlad stavby s verejnými záujmami, môže ju stavebný úrad dodatočne povoliť, avšak následne až po predložení žiadosti o jej dodatočné povolenie spolu s prílohami podľa ustanovenia § 8 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorými preukáže svoje vlastnícke alebo iné právo k pozemku pod stavbou, predloží dokumentáciu stavby vypracovanú v závislosti od stupňa jej rozostavanosti, prípadne ďalšie odklady nevyhnutné na jej povolenie, na predloženie ktorých ho vyzve. Ak by stavebník nepovolenej stavby v lehote určenej stavebným úradom predloženými dokladmi nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, táto skutočnosť automaticky zakladá zákonný dôvod, aby z úradnej povinnosti došlo podľa § 88a ods. 2 a ods. 5 Stavebného zákona k nariadeniu jej odstránenia. V takomto prípade už ďalej stavebníka nevyzýva na predloženie žiadosti o jej dodatočné povolenie, predloženie projektovej dokumentácie alebo na zaplatenie správneho poplatku, 13) Pretože konanie o dodatočnom povolení stavby je z hľadiska právnych dôsledkov nesplnenia si dôkazných povinností zo strany osoby, ktorá zákon porušila, pomerne prísny, je nevyhnutné, aby stavebný úrad v tomto konaní postupoval dôsledne. Základným predpokladom pre začatie konania
z úradnej povinnosti podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods.1 Stavebného zákona vždy je, aby stavebný úrad v prvom rade riadne zistil skutkový stav veci. Toto riadne zistenie skutkového stavu je dôležité tak pre náležité vymedzenie predmetu konania, t.j. určenie druhu stavby v závislosti od jej stavebnotechnického riešenia a účelu jej užívania, ako aj pre vymedzenie rozsahu dokladov, ktoré bude od jej stavebníka na preukázanie jej súladu s verejným záujmom požadovať. 14) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že dospel k záveru, že zákonné dôvody na nariadenie odstránenia nepovolených stavieb: „Silážna Jama, Budova na kŕmenie, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a odvodnenie silážnej jamy“, postavené na parcele EKN č. 1243, 1242, 1244 v k. ú. D. E. boli splnené. Keďže stavebníci v stavebným úradom stanovenej lehote požadované doklady, t.j. doklady, ktorými by preukázali súlad nepovolených stavieb s verejnými záujmami nepredložili, žalovaný konštatoval, že vlastníci stavieb neuniesli dôkazné bremeno, ktoré im vyplývalo z ustanovenia § 88a ods. 2 Stavebného zákona. Vlastníci nepovolených stavieb svojou nečinnosťou (keď na predloženie požadovaných dokladov mali viac ako 6 mesiacov) sami spôsobili stav, na základe ktorého nemal stavebný úrad inú možnosť, než nariadiť odstránenie nepovolených stavieb. Správna žaloba – žalobné body 15) Včas podanou správnou žalobou, pôvodne dňa 20.12.2022 doručenou Krajskému súdu v Žiline sa žalobcovia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 16) V podanej správnej žalobe žalobcovia v prvom rade poukázali na to, že sa dňa 19.11.2020 v zmysle § 98 Stavebného zákona v obci Oravská Polhora vykonal Štátny stavebný dozor, ktorý okrem iného zistil, že na parcele EKN č. 1243, 1242 v k.ú. D. E. sa nachádza silážna jama (neskôr prekvalifikovaná ako senážna jama), budova na kŕmenie, elektrická prípojka, kanalizačná prípojka a odvodnenie silážnej (senážnej) jamy. ŠSD konštatoval „na predmetnú stavbu nebolo vydané stavebné povolenie ani ohlásenie obecného úradu k predmetnej stavbe.“ Na základe zisteného skutkového stavu ŠSD vyzval stavebníkov (žalobcov 1/ a 2/), aby bezodkladne zastavili práce na stavbe „Silážna jama, budova na kŕmenie, stajňa, kanalizačná prípojka a elektrická prípojka“ do vydania právoplatného dodatočného povolenia stavby. 17) Žalobcovia konštatovali, že ŠSD nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, nakoľko na daných pozemkoch sa nenachádza a ani nenachádzala elektrická prípojka. 18) V ďalšom texte podanej žaloby žalobcovia uviedli, že dňa 26.02.2021 vydal stavebný úrad, obec D. E. rozhodnutie o prerušení konania a výzvu na doplnenie podkladov č. SOcú/21/0183/OP-1 v ktorej boli vyzvaní aby predložili predpísané náležitosti pre riadne posúdenie stavby „Silážna jama, budova na kŕmenie, kanalizačná prípojka a elektrická prípojka,“ postavenej na pozemkoch EKN Č. 1243, 1242, 1244 v k.ú. D. E.. Stavebný úrad určil dokumenty, ktoré je potrebné doložiť k žiadosti o dodatočné povolenie stavby a uložil lehotu 120 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prerušení konania na predloženie určených dokumentov. 19) Žalobcovia dňa 08.06.2021 podali žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby do 31.12.2021. Stavebný úrad Oravská Polhora ich žiadosti nevyhovel a predĺžil lehotu na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby do 30.09.2021. Dňa 29.09.2021 žalobcovia opakovane žiadali o predĺženie lehoty na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby, a to do 30.09.2022, keďže zastavané pozemky – parcely EKN Č. 1242 a č. 1243 v k.ú. D. E. nie sú a ani neboli vo výlučnom vlastníctve žalobcov. Žalobca 1/ nie je výlučným vlastníkom týchto parciel, ale je iba spoluvlastníkom, síce majoritným, s inými spoluvlastníkmi. Žalobkyňa 2/ argumentovala tým, že dané pozemky sa vyporiadúvajú na základe žaloby cestou súdu. Stavebný úrad Oravská Polhora žiadosti nevyhovel a predĺženie lehoty zamietol. Žalobcovia sú toho názoru, že stavebný úrad Oravská Polhora, nakoľko sa dozvedel, že vlastník stavby nie je výlučným vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou, mal v zmysle §88a ods. 3 Stavebného zákona odkázať podielových spoluvlastníkov na súd a konanie prerušiť.
20) Žalobcovia poukázali na to, že stavebný úrad Oravská Polhora vo svojom rozhodnutí konštatuje, že stavebníci, t.j. žalobcovia po uplynutí lehoty, ktorá bola daná stavebným úradom doplnili: Žiadosť o dodatočné povolenie stavby; Projektovú dokumentáciu v rozsahu architektúry; Statické posúdenie; Vyjadrenie správcu verejného vodovodu OVS, a.s. Dolný Kubín; Stanovisko obce Oravská Polhora a stanovisko OÚ Námestovo – odbor starostlivosti o ŽP ref. OPK. Žalobcovia sú toho presvedčenia, že by boli doplnili v lehote aj zvyšné doklady pre úspešné dodatočné povolenie stavby, ak by stavebný úrad Oravská Polhora dva krát nezamietol ich žiadosť o predĺženie lehoty pre dodatočné povolenie stavby. 21) Taktiež žalobcovia zdôraznili, že sa dňa 10.02.2022 odvolali proti prvostupňovému rozhodnutiu, a to z dôvodu, že postupne dopĺňajú stanoviská inštitúcii preukazujúcich súlad stavby s verejnými záujmami, tak ako určil stavebný úrad Oravská Polhora. Žalobcovia poukázali na krátkosť lehoty, počas ktorej mali doložiť všetky doklady na dodatočné povolenie stavby. Túto lehotu im stavebný úrad Oravská Polhora odmietol predĺžiť a objektívne nebolo podľa presvedčenia žalobcov možné v určenej lehote doložiť všetky požadované doklady. 22) Žalobcovia poukázali na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nesprávne konštatuje, že stavebný úrad Oravská Polhora vyhovel ich žiadosti o predĺženie lehoty na doplnenie požadovaných podkladov. Žalobcovia totiž žiadali predĺžiť lehotu do 31.12.2022, Stavebný úrad, obec Oravská Polhora však tejto žiadosti vyhovel len čiastočne a predĺžil lehotu na doplnenie požadovaných dokladov len do 30.09.2021. 23) Podľa názoru žalobcov, žalovaný v konaní nepostupoval správne, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci, čím je jeho rozhodnutie nezákonné a vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi. 24) V ďalšom texte správnej žaloby žalobcovia opätovne poukázali na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neprihliadol na zamietnutie žiadosti žalobcov o predĺženie lehoty na dodanie požadovaných dokladov na dodatočnú legalizáciu stavby, pričom o predĺženie lehoty žiadali opakovane. Žalovaný neprihliadal tiež na objem podkladov, pandemickú situáciu na Slovensku, rozdrobenosť pozemkov v k.ú. D. E., ako ani na miestne pomery v obci D. E.. 25) Žalobcovia zdôraznili, že ku dňu spísania správnej žaloby už obstarali všetky požadované dokumenty na dodatočnú legalizáciu stavby tak, ako to požadoval stavebný úrad Oravská Polhora. Taktiež zdôraznili, že podali žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Majú za to, že dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa žalobca 1/ stane výlučným vlastníkom nehnuteľností – parciel EKN č. 1242 a 1243 v k.ú. D. E.. Žalobca 1/ uzatvoril i kúpnu zmluvu na podiel v parcele EKN č. XXXX v k.ú. D. E.. Dňom zápisu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa tak žalobca 1/ stane i podielovým spoluvlastníkom v parcele EKN č. 1244. 26) Vychádzajúc z vyššie opísaných skutočností majú žalobcovia za to, že boli rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátení na svojich právach a preto považujú napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonne. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného 27) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20.03.2024 uviedol, že zotrváva na svojom odôvodnení, ktoré vyslovil v napadnutom rozhodnutí. Je toho názoru, že sa s odvolaním žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu vysporiadal dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne, a preto konštatoval, že nie je potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu aj voči podanej žalobe, ktorá je obsahovo totožná s podaným odvolaním. Pretože žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne nové vecné dôvody, pre ktoré mal žalovaný rozhodnúť inak, navrhol, aby Správny súd v Banskej Bystrici podanú žalobu žalobcov zamietol. Vyjadrenie ďalšej účastníčky konania v rade 9/ k správnej žalobe 28) Ďalšia účastníčka konania v rade 9/ sa k správnej žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 20.06.2023. Mala za to, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané správe, keďže žalobcovia aj napriek predĺženej lehote nepredložili požadované dokumenty. Tvrdenie žalovaných, že vypracovanie projektov trvalo dlhý čas je podľa názoru ďalšej
účastníčky konania v rade 9/ zavádzajúce, keďže sporné stavby postavené svojvoľne stoja už 4 roky, a bez kolaudačného rozhodnutia sa využívajú. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov, že bola uzatvorená kúpna zmluva na podiel z parcely EKN č. 1244, ďalšia účastníčka konania v rade 9/ zdôraznila, že táto zmluva bola napadnutá na súde a je riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7C/52/2021. Ohľadom parcely EKN č. 1243 ďalšia účastníčka konania v rade 9/ poukázala na to, že predmetná parcela je štádiu riešenia ROEP. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 7/ k správnej žalobe 29) Ďalší účastníci konania v rade 1/ až 7/ sa k správnej žalobe vyjadrili v podaní zo dňa 12.02.2024. Podľa ich názoru správne orgány oboch stupňov správne v konaní o predmete žaloby zistili skutkový stav a mali preukázané, že žalobcovia ani v správnom konaní nesplnili ako to tvrdia v žalobe “všetky možné, zákonom a stavebným úradom Oravská Polhora určené podmienky“ a nedisponujú všetkými dokladmi tak ako to určil stavebný úrad. Nie je pravdivým v žalobnom návrhu uvedené tvrdenie, že žalobca 1/ sa v „blízkej“ budúcnosti stane výhradným vlastníkom nehnuteľností, na ktorých stoja sporné stavby, a to preto, lebo vec žalobcu A. B. proti žalovaným F. A. a spol., o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva ku pozemkom parc. EKN č. 1243 a č. XXXX k.ú. D. E., vedená na Okresnom súde v Námestove pod spis. zn. 12C/101/2022 bola na pojednávaní dňa 30.01.2024 prerušená, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/58/2023 a do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 15C/26/2023. 30) Ďalší účastníci konania v rade 1/ až 7/ nepovažujú za dobré a ani spravodlivé aby žalobcovia nemuseli odstrániť sporné stavby z dôvodu, že hrubým spôsobom zasiahli do vlastníckych práv ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 7/ ku pozemkom, na ktorých boli bez povolenia postavené stavby popísané v napadnutých rozhodnutiach. Preto navrhli žalobcami podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu ďalšej účastníčky konania v rade 9/ a žalovaného 31) K vyjadreniu ďalšej účastníčky konania v rade 9/ sa žalobcovia vyjadrili v podaní zo dňa 15.03.2024. Poukázali na to, že jej vyjadrenie a k vyjadreniu priložené listiny nepoukazujú na merito veci a síce nesúlad s verejnými záujmami, práve naopak, vyjadrenie potvrdzuje tvrdenie, že existuje snaha žalobcov vysporiadať pozemky, na čo nasledovalo podanie žaloby na Okresný súd Námestovo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným pozemkom, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 12C/101/2022. Žalobcovia trvali na tom, že keďže bola podaná žaloba na súd o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom, na ktorých stoja stavby, ktoré majú byť odstránené, mal stavebný úrad v zmysle § 137 Stavebného zákona konanie prerušiť do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. S poukazom na dokumenty predložené k žalobe mali žalobcovia za to, že verejný záujem z ich strany bol riadne preukázaný. Dodatočné povolenie stavby tak nie je v rozpore s verejnými záujmami. Taktiež nedochádza k rozporu s územným plánom obce, ako to vyplýva z vyjadrení úradov nachádzajúcich sa v spise. 32) Žalobcovia zároveň považovali za dôležité dodať, že stavebný úrad sa vôbec nevyjadril k ich žiadosti o predĺženie lehoty pre dodatočné stavebné povolenie zo dňa 29.09.2021. Majú za to, že stavebný úrad nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a podľa § 88a Stavebného zákona nestanovil primeranú lehotu, resp. neurčil žiadnu lehotu na žiadosť zo dňa 29.09.2021. 33) V závere svojho vyjadrenia žalobcovia uviedli, že nesúhlasia s tvrdením v záverečnej časti uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že sami spôsobili vzniknutý stav, ako aj s tvrdením, že doba 6 mesiacov bola dostatočná na predloženie požadovaných dokladov. Vypracovanie geometrického plánu, a následne vypracovanie projektu stavby a zadováženie vyjadrení trvalo viac ako 6 mesiacov. Najmä v čase trvania pandémie COVID-19 to nebolo možné urýchliť. Žalobcovia dali do pozornosti i tú skutočnosť, že v obci Oravská Polhora, podobne ako v ostatných obciach okresu Námestovo sú stovky podobných čiernych stavieb slúžiacich na chov, pričom žalobcovia považujú za nespravodlivé, že stavebný úrad z vlastného podnetu žiadnu z ďalších uvedených stavieb nerieši. Rieši iba stavby postavené žalobcami. Žalobcovia konštatovali, že počas celého správneho konania, teda konania o dodatočnom povolení stavby nepocítili naplnenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Zo
stavebného úradu im nebola poskytnutá náležitá pomoc a poučenie, namiesto toho často dostávali odmietavý postoj a stretávali sa s neochotou. 34) Ďalší účastníci konania v rade 8/ a 10/ až 15/ sa k správnej žalobe nevyjadrili. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 35) Správny súd v Banskej Bystrici bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“). 36) Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 13.03.2025 za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a ďalšej účastníčky konania v rade 9/. Právny rámec 37) Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 38) Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39) Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. 40) Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 41) Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 42) Podľa § 88a ods. 3 Stavebného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. 43) Podľa § 88a ods. 6 Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,
b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. 44) Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 45) Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 46) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej iba ako „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 47) Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 48) Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. 49) Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 50) Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 51) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Posúdenie veci správnym súdom 52) Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia iba v časti týkajúcej sa lehoty stanovenej na odstránenie stavieb. 53) Je nesporné, že Obec Oravská Polhora ako stavebný úrad na základe výkonu štátneho stavebného dohľadu začala dňa 23.02.2021 z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavieb: „Silážna Jama, Budova na kŕmenie, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a odvodnenie silážnej jamy“, postavených na pozemku E-KN č. 1243 a 1242, 1244 v k. ú. D. E., obec D. E., D. Q., a to v súlade s § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a Stavebného zákona. 54) Rovnako nie je sporné ani to, že stavebný úrad žalobcom dňa 04.03.2021 doručil rozhodnutie o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a výzvu na doplnenie podkladov v zmysle § 60 ods. 1 Stavebného zákona zo dňa 26.02.2021. Z uvedenej výzvy vyplýva, že stavebný úrad
žalobcov ako stavebníkov vyššie uvedených stavieb vyzval na predloženie nasledovných dokumentov: Stanovisko Obce Oravská Polhora k predmetnej stavbe o tom, že nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania; Záväzné stanovisko k predmetnej stavbe od OÚ Námestovo, odbor starostlivosti o ŽP, ref. Ochrana prírody a krajiny; Záväzné stanovisko k predmetnej stavbe od ÓU Námestovo, odbor starostlivosti o ŽP, ref. Štátna vodná správa; Záväzné stanovisko k predmetnej stavbe od OÚ Námestovo, pozemkový a lesný odbor, ref. pozemkové oddelenie; Záväzné stanovisko k predmetnej stavbe OÚ Žilina, odbor starostlivosti o ŽP, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek prostredia kraja; Stanovisko správcov inžinierskych sietí (SSD. a. s. Žilina. Slovak Telekom. OVS. a. s. Dolný Kubín...), vyjadrenie k existencii inžinierskych sietí; Zameranie skutočného zrealizovania objektov (Geometrický plán alebo geodetické zameranie). Na doloženie podkladov k posúdeniu určil stavebný úrad lehotu 120 dní odo dňa doručenia prerušenia konania (ktorá uplynula dňom 02.07.2021, vzhľadom na prevzatie rozhodnutia o prerušení konania stavebníkmi dňa 04.03.2021). 55) Keďže žalobcovia vyššie uvedené dokumenty by do 02.07.2021 predložiť nedokázali, požiadali stavebný úrad o predĺženie lehoty na ich predloženie, a to do 31.12.2021. Stavebný úrad požiadavke žalobcov čiastočne vyhovel a žalobcom predĺžil lehotu na doručenie potrebných podkladov do 30.09.2021. Zároveň žalobcov upozornil, že ak do tejto lehoty nepredložia potrebné doklady k dodatočnému povoleniu stavieb, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor s verejnými záujmami, v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavieb. 56) Taktiež nebolo sporné ani to, že žalobcovia dňa 29.09.2021 predložili novú žiadosť o predĺženie lehoty do 30.09.2022, poukazujúc na to, že pozemok na ktorom stavby stoja sa vyporiadava súdnou cestou s tým, že pokiaľ sa uvedené nevyrieši, nie je zo strany žalobcov možné všetky požadované dokumenty dodať. Prvostupňový správny orgán tejto žiadosti žalobcov nevyhovel, resp. o nej nevydal osobitné rozhodnutie. Vzhľadom na to, že stavebníci nepredložili všetky požadované doklady ani do predĺženej lehoty, t.j. do 30.09.2021, stavebný úrad nariadil odstránenie stavieb. 57) V prípade, keď stavebný úrad zistí existenciu stavby, ktorá bola realizovaná bez stavebného povolenia, nemôže pristúpiť priamo k nariadeniu jej odstránenia, ale je povinný najskôr skúmať, či stavbu nemožno dodatočne povoliť podľa ustanovenia §88a Stavebného zákona. Treba zdôrazniť, že v tomto štádiu identifikácie nelegálnej stavby zatiaľ nie je zrejmá ani skutočnosť, či stavba je legalizovateľná z pohľadu verejného záujmu, alebo z pohľadu vzťahu k pozemku. Na začiatku identifikácie nelegálnej stavby sú teda zrejmé len dva fakty – existencia stavby a buď neexistencia právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia, alebo realizácia stavby v rozpore s existujúcim povolením. 58) Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžo125/2010 zo dňa 28.04.2011 konštatoval, že „Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, ktorý sa dopustil porušenia zákona“. 59) Správny súd podotýka, že v konaní nebolo sporné, že stavby s názvom „Silážna Jama, Budova na kŕmenie, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka a odvodnenie silážnej jamy“ zrealizované stavebníkmi sú nepovolenou, a teda nelegálnou stavbou. 60) Z ustanovenia § 88a ods. 2 Stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že k nariadeniu odstránenia stavby môže stavebný úrad pristúpiť v dvoch prípadoch, a to ak vlastník stavby doklady, ktoré sú požadované v zmysle § 88a ods. 1 Stavebného zákonného nepredloží v určenej lehote a v druhom prípade, ak ich predloží, avšak na ich podklade sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom. V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa prvej alternatívy, pretože stavebníci stavebného úradu všetky potrebné doklady pre dodatočné povolenie stavby ani v stavebným úradom predĺženej lehote nepredložili. S ohľadom na túto skutočnosť stavebný úrad vydaním prvostupňového rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom, keď nariadil odstránenie stavieb konštatujúc, že stavebníkom bola poskytnutá dostatočne dlhá lehota na predloženie požadovaných dokladov. Vlastníci dodatočne povoľovanej stavby neuniesli tzv. obrátené dôkazné bremeno, ktoré je konštantne judikované správnymi súdmi (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/10/2016 zo dňa 08.11.2017).
61) V súvislosti s posudzovaním zodpovednosti za nepredloženie požadovaných dokladov v predlžovanej lehote a dôsledkov na tvrdené porušenie procesných práv stavebníkov, dáva správny súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantubis iura scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. 5Sžf/65/2011). To platí obdobne aj vo využívaní zákonným procesných možností, vrátane možnosti doložiť správnym orgánom požadované doklady pre vydanie z pohľadu účastníka správneho konania priaznivého rozhodnutia. Z uvedeného je nepochybné, že stavebníci neboli dôslední vo vzťahu k dodržiavaniu svojich povinností, a to vo vzťahu k možnosti legalizácie stavby, s čím sú spojené všeobecne známe administratívne postupy upravené stavebným zákonom. V prejednávanej veci došlo zo strany stavebného úradu k poskytnutiu dostatočného priestoru na preukázanie splnenia podmienok pre dodatočné povolenie stavby. Správny súd poznamenáva, že je v kompetencii správneho orgánu posúdiť primeranosť stavebným úradom poskytnutej lehoty, keďže zákon v tomto smere obmedzenia neustanovuje. K stanoveniu stavebným úradom určenej lehoty na preloženie dokladov správny súd poukazuje i na to, že sa jedná o tzv. diskrečnú právomoc (správnu úvahu) správneho orgánu, kedy správny orgán uplatnil svoju právomoc a žalobcovi určil lehotu na predloženie dokladov, pričom vychádzajúc z ustanovenia § 27 ods. 2 SSP podlieha správne uváženie správneho orgánu súdnemu prieskumu len v obmedzenom rozsahu, t.j. či takto prijaté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, čo daný prípad nebol. 62) Ďalej správny súd poukazuje na to, že to boli práve stavebníci, ktorí v prvom rade postavili stavbu bez stavebného povolenia a následne požiadali o jej dodatočné povolenie, avšak podcenili možné nepriaznivé následky zanedbania možnosti na riadne a včasné usporiadane uvedených záležitostí. Správne orgány sú povinné postupovať v súlade so zákonom a ich povinnosťou je prihliadať nielen na záujmy stavebníkov, ale aj na legitímne očakávania iných účastníkov v nadväznosti na základnú požiadavku právnej istoty, ako jeden zo základných princípov právneho štátu. 63) Správny súd konštatuje, že z § 88a ods. 1 a ods. 2 Stavebného zákona nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Následne príslušný prvostupňový orgán štátnej správy posúdi súlad predložených dokladov s verejným záujmom. V žiadnom prípade nie je úlohou stavebného úradu v rámci konania o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a a nasl. stavebného zákona znášať dôkazné bremeno a preukazovať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. 64) Tak ako už bolo naznačené vyššie dôkazné bremeno je nesporne na stavebníkoch a nie na stavebnom úrade. V predmetnej veci nejde o stavebné konanie podľa § 60 a nasl. Stavebného zákona, v rámci ktorého stavebník za súčinnosti stavebného úradu preukazuje oprávnenie postaviť stavbu a pri zamietnutí návrhu je povinnosťou stavebného úradu preukázať nesplnenie povinností zo strany stavebníka. Konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a Stavebného zákona sa spravuje odlišným režimom a takéto dôkazy má produkovať stavebník nepovolenej stavby. 65) Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je zásadne uvedenie právneho a skutočného stavu do súladu, a to buď prostredníctvom nariadenia odstránenia nepovolenej stavby, alebo vydaním dodatočného povolenia stavby. Je výlučne na stavebníkovi odvrátiť vydanie rozhodnutie o odstránení nepovolenej stavby tým, že preukáže súlad nepovolenej stavby s verejným záujmom – osobitnými predpismi, a to predložením všetkých potrebných dokladov vrátane povinnosti preukázať vlastnícke alebo iné právo k pozemku, ktoré ho oprávňuje na ňom stavbu zrealizovať.
66) Ohľadom námietky žalobcov, že stavebný úrad mal po tom, čo sa dozvedel, že stavebníci nie sú výlučnými vlastníkmi pozemkov zastavaných nepovolenou stavbou podľa § 88a ods. 3 Stavebného zákona konanie prerušiť, správny súd konštatuje, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Špeciálna úprava ustanovená v § 88a ods. 3 Stavebného zákona totiž spočíva v tom, že stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby odkáže vlastníka pozemku na súd len vtedy, ak už má za preukázané, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. V prejednávanej veci však absentovalo splnenie materiálnej podmienky pre oprávnenie stavebného úradu postupovať podľa už spomínaného zákonného ustanovenia, keďže ešte nedošlo k zodpovedaniu otázky dôvodnosti, resp. nedôvodnosti dodatočného povolenia stavby z dôvodu, že žalobcovia správnym orgánom požadované dokumenty na posúdenie toho, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom doručené neboli. 67) Vo vzťahu k námietke žalobcov, že prvostupňové rozhodnutie nesprávne nariaďuje i odstránenie elektrickej prípojky, ktorá sa na dotknutých parcelách nenachádza správny súd konštatuje, že aj keby správny súd vychádzal zo skutočnosti, že elektrická prípojka sa na parcelách, na ktorých je situovaná nepovolená stavba nenachádza, nemalo by to za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia ako takého, ale znamenalo by to jeho nevykonateľnosť v uvedenej časti. XX) Pokiaľ ide o žalobcami na pojednávaní uplatnenú námietku, že z dôvodu, že im zo strany prvostupňového správneho orgánu nebola v súlade s § 47 Správneho poriadku zaslaná odpoveď na ich druhú žiadosť o predĺženie lehoty zo dňa 29.09.2021 bolo porušené ich právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd správny súd konštatuje, že v súlade s § 62 ods. 1 SSP mohli žalobcovia meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd, z uvedeného dôvodu správny súd na tieto námietky žalobcov uplatnené až na pojednávaní prihliadať nemohol. Je pravdou, že v podanej žalobe žalobcovia konštatovali, že ich vyššie uvedenej žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie dokladov zo strany stavebného úradu vyhovené nebolo, avšak bližšie neuviedli, že týmto postupom boli porušené ich práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani to, aké konkrétne dôsledky toto porušenie malo mať. 69) Ohľadom ďalších námietok obsiahnutých v správnej žalobe, správny súd konštatuje, že ich považuje za všeobecné, bez priliehavej argumentácie prepájajúcej tieto s posudzovanou vecou, resp. s tým ako žalobcami uvedené skutočnosti (napr. rozdrobenosť pozemkov, miestne pomery, opatrenia počas pandémie COVIDU-19 bez bližšej konkretizácie) mohli mať za následok nezákonnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi v prejednávanej veci, preto ich správny súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodné. 70) Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcami uvedených námietok nebola dôvodná. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 71) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobcovia v konaní úspešní neboli, správny súd im náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému, keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom, keďže im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. 72) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.