Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 20Sas/2/2024 0824100651 10. 11. 2025 JUDr. Dominik Čipka ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100651.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast. Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3116-3/2024-BA zo dňa 18.06.2024, takto rozhodol: I.
Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 700 - 1610417618 - GC04/18 zo dňa 28.03.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), podľa § 152a Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod Zákona o sociálnom poistení v znení zák č. 43/2004 Z. z. predpísal žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009,máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 415,30 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1.879,80 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 251,10 eur, spolu poistné v sume 2546,20 eur (ďalej aj „poistné“) s tým, že neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na § 128 ods. 11 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a § 128 ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 43/2004 Z. z., § 129 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z. z. a § 21 zák. č. 43/2004 Z. z. v znení zák. č. 721/2004 Z. z. a uviedol, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a príspevky odvádzať. Poistné a príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, poistné a príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a príspevky (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 veta prvá Zákona o sociálnom poistení, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z.). Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného a príspevkov v úhrne je nižšia ako 5,00 Eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše (§ 144 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 152a Zákona o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov). Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej v odôvodnení konštatoval, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že žalobca poistné a príspevky neodviedol vôbec za mesiace január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, čím porušil ust. § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, § 128 ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a má za to, že predpísané poistné je vypočítané nesprávne. Zároveň žalobca namietol premlčanie poistného. 3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 3116-3/2024-BA zo dňa 18.06.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že s poukazom na § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zmenil tak, že z výroku napadnutého rozhodnutia vypustil text: „ ...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“. V ostatnom žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o predpísaní poistného žalobcovi, na obsah podaného odvolania a uviedol, že rozhodnutím zo dňa 11.05.2018 bolo konanie o odvolaní prerušené podľa § 193 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení do dňa právoplatného ukončenia súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.11.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 05.04.2017, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.08.2008, ale zaniklo dňa 30.06.2010. Predmetné rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu, pričom Krajský súd v Žiline Rozsudkom sp. zn. 29Sa/21/2017 zo dňa 26.06.2018 zrušil napadnuté rozhodnutie. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR Rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/106/2018 zo dňa 30.03.2022 tak, že predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline opätovne vo veci rozhodol Rozsudkom sp. zn. 29Sa/2/2022 zo dňa 23.08.2022 tak, že žalobu žalobcu zamietol. O podanej kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Ssk/29/2023 zo dňa 27.03.2024 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Následne žalovaný s poukazom na § 193 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení pokračoval v odvolacom konaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobca bol držiteľom licencie typu L1A, ktorá je licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Ak má lekár platnú licenciu L1A, bez ohľadu na to, či aktívne využíva a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, lekárovi vzniká povinné sociálne poistenie. Na podporu svojej argumentácie žalovaný citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom. Žalobca bol vedený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodku sporenie Sociálnej poisťovne v období od 01.09.2008 do 21.12.2017 ako zamestnanec zamestnávateľa VS medical s.r.o. Žalovaný v odvolacom konaní zistil, že vymeriavací základ v úhrne, ktorý žalobca dosiahol za obdobie január 2009 až jún 2010 ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň ako zamestnanec presiahol výšku zákonom ustanoveného vymeriavacieho základu. Žalobca je od 28.08.2001 poberateľom starobného dôchodku, pričom po zohľadnení tejto skutočnosti nebolo žalobcovi predpísané poistné na invalidné poistenie. Žalobca bol tak povinný odvádzať poistné za uvedené obdobie, pričom za správnosť a včasnosť odvádzania bol zodpovedný práve žalobca. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že túto nie je možné uznať s ohľadom na neuplynutie 10 ročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa splatnosti poistného do dňa vydania napadnutého rozhodnutia. Poistné za mesiac január 2009 bolo splatné dňa 09.02.2009, teda 10 ročná premlčacia lehota by uplynula až dňa 09.02.2019. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 28.03.2018, teda pred uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty. K poistnému za obdobie február 2009 až jún 2010 žalovaný uviedol, že toto bolo splatné ešte neskôr. Podľa žalovaného prvostupňové rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočne presné a v súlade so zákonom. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa žalovaného riadne právne posúdil skutkový stav veci, pričom prvostupňový orgán verejnej správy prešetril všetky skutočnosti a obstaral
si všetky potrebné podklady na vydanie prvostupňového rozhodnutia. K námietke nepreskúmateľnosti žalobcu žalovaný uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy treba považovať za jeden celok s rozhodnutím odvolacieho orgánu, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/57/2013 zo dňa 18.11.2014. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. Žalobca úvodom správnej žaloby zhrnul priebeh administratívneho konania. Následne uviedol, že argumentácia žalovaného je založená na rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svs/5/2022 zo dňa 27.09.2023 v dvoch tvrdeniach: 1. premlčanie podľa § 147 zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie a žalovaný sa premlčania ním môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka, 2. poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia. 6. Vo vzťahu k premlčaniu podľa § 147 Zákona o sociálnom poistení žalobca uviedol, že toto má byť posudzované ako preklúzia, odkazuje na odlišné stanovisko sudcu JUDr. Marianna Fečíka a sudkyne JUDr. Petry Príbelskej, PhD. k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svs/5/2022 zo dňa 27.09.2023. Ďalej žalobca uviedol, že veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Svs/5/2022 zo dňa 27.09.2023 posúdenie povahy premočenia poistného odvodzuje z § 151 ods. 1 písmena h) Zákona o sociálnom poistení, ktoré upravujú odpísanie pohľadávky na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa však predmetnom rozhodnutí nevysporiadal s § 151 ods. 1 písmena g) Zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje odpísanie pohľadávky z dôvodu preklúzie jej vymáhania. Zmysle predmetného ustanovenia sa na odpísanie pohľadávky nevyžaduje uplatnenie námietky premlčania, ale žalovaný ex offo prihliada na uplynutie času a to napriek tomu, že § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa v súvislosti s vymáhaním predpísaného poistného používa pojem premlčania. Podľa žalobcu tak nemožno pripustiť, aby sa pojem premlčania zákonom vykladal rôzne. Uviedol, že § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 151 ods. 1 písmena h) Zákona o sociálnom poistení sa vykladá ako premlčanie, zatiaľ čo § 147 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 151 ods. 1 písmena g) zákona o sociálnom poistení sa vykladá ako preklúzia. Podľa žalobcu tak uvedený výklad nastoľuje stav právnej neistoty. 7. Žalobca sa ďalej vyjadril k argumentu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom v rozhodnutí sp. zn. 1Svs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia tak, že ho považuje za nesprávny. Žalobca súhlasí, že zákon explicitne neviaže lehotu plnenia na právoplatnosť, ale tento záver možno vyvodiť z iných ustanovení zákona. Žalobca poukázal na začatie plynutia premlčacej lehoty na vymáhanie predpísaného poistného, ktoré zákon výslovne viaže na právoplatnosť rozhodnutia o predpísaní poistného a predovšetkým suspenzívny účinok odvolania. Podľa žalobcu, ak by vykonateľnosť rozhodnutia o predpísaní poistného nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, potom začiatok plynutia premlčacej lehoty vymáhania rozhodnutia by mohol nastať, až niekoľko mesiacov po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia. Žalobca sa ďalej nestotožnil s názorom, že pojem predpísanie poistného znamená, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Ak by mal zákon spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, zákonodarca by v zmysle zaužívanej legislatívne praxe ustanovenia výslovne formuloval tak, aby bolo zrejmé, že uplatnenie práva sa viaže na moment začatia konania. Podľa žalobcu pojem predpísať poistné zodpovedá pojmu uložiť pokutu, nie spojeniu začať konanie o uložení pokuty. Žalobca ďalej nesúhlasí s argumentáciou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, že ustanovenie § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písmena a) Zákona o sociálnom poistení rozlišujú medzi rozhodnutím o predpísaní poistného a právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa žalobcu je tak poistné predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní poistného. Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol. Úvodom vyjadrenia žalovaný opísal priebeh administratívneho konania a poukázal na argumentáciu napadnutého rozhodnutia. 9. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že vzhľadom na 10 ročnú premlčaciu lehotu, upravenú v paragrafe 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, s ohľadom na dátum rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo žalobcovi poistné predpísané, nebolo možné aplikovať námietku premlčania na obdobie, za ktoré bolo žalobcovi poistné predpísané. Žalovaný uviedol, že z dikcie ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že sa premlčuje právo predpísať poistné, teda pre posúdenie uplynutia premlčacej doby je dôležitý deň vydania rozhodnutia o predpísaní poistného a nie abstraktný deň právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že na žiadosť žalobcu bolo administratívne konanie o odvolaní prerušené z dôvodu doriešenia trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Dátum právoplatnosti rozhodnutia tak závisel aj od ukončenia súdneho konania, na základe ktorého bolo administratívne konanie prerušené. Vo svojej argumentácii žalovaný poukázal na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, pričom uviedol, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je záväzný. Žalovaný zároveň poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a ostatných správnych súdov, ktoré vo svojej praxi rešpektujú právny názor veľkého senátu a rozhodujú v súlade s týmto právnym názorom. 10. Žalobca sa k veci ďalej nevydaril (nepodal repliku). Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 11. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 12. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Rozsudok bol dňa 10.11.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP) 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení: samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení: povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 22. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení: povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 23. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 141 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 143 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo žalobcovi predpísané dlžné poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2009 až jún 2010 v celkovej sume 2.546,20 Eur tak, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vypustil text „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 28. Z obsahu administratívneho spisu, žaloby a vyjadrenia žalovaného, správny súd ustálil medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca bol samostatne zárobkovou činnou osobou v rozhodnom čase, ani že bol povinný platiť poistné v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Za sporné však správny súd ustálil posúdenie otázky premlčania vo vzťahu k predpísaniu poistného, resp. povinnosti zaplatenia poistného dôvodu vznesenej námietky premlčania žalobcom. 29. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil premlčanie, keď od splatnosti poisteného do právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia uplynulo viac ako 10 rokov. Otázkou premlčania vo vzťahu k povinnosti platiť dlžné poistné sa zaoberal Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „VS“) v rozsudku 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, v ktorom bolo konštatované, že cit.: „ Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“ Správny súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/79/2022 zo dňa 20.12.2022, ktorý vo svojom odôvodnení citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018, z ktorého vyplýva cit.: „Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí, aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z.). Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako orgánu odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného, ...). V druhostupňovom správnom konaní správny orgán (tu žalovaná) preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania (§ 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.). ...“. 30. V zmysle uvedených záverov správny súd preskúmal poistné predpísané žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2010. Poistné za január 2009 bolo splatné dňa 08.02.2009, pričom poistné za ostatné mesiace boli splatné vždy k 8. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaný predpísal žalobcovi poistné, bolo vydané dňa 28.03.2018, t.j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný tak správne právne posúdil, že premlčacia lehota ku dňu predpísania poistného neuplynula a poistné bolo predpísané v zákonom stanovenej lehote. Správny súd tak žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia považoval za nedôvodnú. 31. Žalobca ďalej v podanej žalobe argumentoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádzalo z už uvedeného rozhodnutia VS 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, pričom podľa žalobcu má byť otázka premlčania posúdená v zmysle odlišného stanoviska sudcu JUDr. Mariána Fečíka a sudkyne JUDr. Petry Príbelskej, PhD. Správny súd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou žalobcu. Správny súd v zmysle princípu právnej istoty rešpektuje rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pričom správny súd nenašiel dôvod, aby sa od uvedenej praxe odklonil. Zároveň správny súd dodáva, že odlišné stanovisko sudcov nemožno považovať za záväzné, pokiaľ toto doposiaľ nebolo rozhodovacou praxou zovšeobecnené. 32. Ďalším argumentom žalobcu bolo, že pojem premlčania je vykladaný rôzne, keď v § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s poukazom na § 151 ods. 1 písm. h) Zákona o sociálnom poistení má účinky premlčania, zatiaľ čo v § 147 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení s poukazom na § 151 ods. 1 písm. g) Zákona o sociálnom poistení má účinky preklúzie. K uvedenému argumentu správny súd uvádza, že dané posúdenie sa týka dvoch odlišných právnych okolností. Kým § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení upravuje lehotu premlčania pri práve predpísať poistné, ktoré sa viaže na moment splatnosti poisteného, § 147 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení hovorí o premlčaní práva vymáhať poistné, ktoré sa viaže na právoplatnosť rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Okamihom predpísania poisteného sa už správny súd zaoberal v bode 30 tohto rozhodnutia, kedy v súlade s rozsudkom VS 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023 konštatuje, že poistné je prepísané okamihom vydania rozhodnutia, ktorým sa určila výška poistného, pričom samotné uplynutie premlčacej lehoty nezakladá zákonný následok odpísania pohľadávky, ale až vydanie rozhodnutia o uznaní námietky premlčania
(§ 151 ods. 2 písm. h) Zákona o sociálnom poistení). Zákon tak pre posúdenie premlčania vyžaduje procesnú aktivitu poistenca. V prípade, ak sa námietka premlčania neuplatní, resp. by bola nedôvodná, právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané, začína plynúť nová premlčacia lehota na vymáhanie poisteného (§ 147 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). V prípade, ak by nedošlo k vymáhaniu poistného v zákonom stanovenej premlčacej lehote, toto právo ex lege zaniká. Zákon tak striktne rozlišuje následky uplynutia premlčacej lehoty pri predpísaní poistného a pri vymáhaní poisteného, preto správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú. 33. Žalobca sa ďalej nestotožnil s argumentáciou VS, podľa ktorej žiadne ustanovenie zákona neviaže lehotu na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle uvedeného argumentu by vykonateľnosť rozhodnutia o predpísaní poistného nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, tak následne by začiatok plynutia premlčacej lehoty vymáhania poistného mohol nastať až niekoľko mesiacov po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia. K uvedenej argumentácii správny súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi VS uvedenými v rozsudku 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023. Správny súd ďalej uvádza, že sa stotožňuje s argumentom žalobcu, že vykonateľnosť rozhodnutia môže nastať pred právoplatnosťou rozhodnutia. To však v danom prípade nemá vplyv na konanie o vymáhanie poistného, pretože to sa viaže na právoplatnosť rozhodnutia o predpísaní poistného (§147 ods. 3). Správny súd sa tak nestotožnil s uvedenou argumentáciou žalobcu. 34. Správny súd sa nestotožnil ani s ostatnou argumentáciou žalobcu, ktorá spočívala v spochybňovaní rozhodnutia VS 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023. Správny súd konštatuje, že argumentáciu uvedenú v predmetnom rozhodnutí možno považovať za zovšeobecnenú (napr. rozsudok 7Ssk/41/2025 zo dňa 30.07.2025, 7Ssk/67/2024 zo dňa 26.02.2025, 7Ssk/110/2023 zo dňa 31.07.2024). 35. Správny súd ani nad rámec žalobných námietok nezistil také nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenia, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. 36. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol v konaní pred správnym súdom, ako aj v kasačnom konaní, úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario). Poučenie: P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.