Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 7Ssk/28/2026 0824100651 28. 04. 2026 Mgr. Michal Novotný ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100651.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky senátu vo veci žalobkyne: F.. T. M., nar. XX. T. XXXX, T. X. XXXX/XX, I., zastúpenej: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 238 232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 18. júna 2024, č. 3116-3/2024-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 20 Sas 2/2024-137 z 10. novembra 2025 takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola od 1. mája 1996 zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení (od 1. januára 2004 na dôchodkovom poistení) ako samostatne zárobkovo činná osoba. K 31. augustu 2008 sa z poistenia odhlásila, no jeho ďalšie trvanie zostalo sporné, a preto žalovaná samostatnými rozhodnutiami pobočky z 5. apríla 2017 a ústredia z 7. novembra 2017 vyslovila, že zaniklo až 30. júna 2010. Žalobkyňa sa proti týmto rozhodnutiam bránila správnou žalobou a (po jej zamietnutí) aj kasačnou sťažnosťou. Pretože za mesiace január 2009 až jún 2010 nezaplatila žiadne poistné, pobočka žalovanej v Žiline jej ho medzičasom predpísala rozhodnutím z 28. marca 2018 v celkovej sume 2.546,20 €. Na odôvodnenie v podstate odkázala na ustanovenia § 128 ods. 1, 2, 3, 11, § 129 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 2, § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 2. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietla premlčanie. Ústredie žalovanej najskôr rozhodnutím z 11. mája 2018 prerušilo odvolacie konanie do skončenia súdneho konania o preskúmanie rozhodnutí vo veci trvania poistenia. Potom, čo v tom konaní tunajší súd v marci 2024 zamietol žalobkyninu kasačnú sťažnosť, ústredie tu preskúmavaným rozhodnutím z 18. júna 2024 nevyhovelo jej odvolaniu (hoci formálne upravilo výrok rozhodnutia pobočky). Zopakovalo argumentáciu zo svojho rozhodnutia zo 7. novembra 2017, že žalobkyňa bola aj po 31. auguste 2008 povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Preto bola povinná platiť poistné až do júna 2010, a keďže ho neodviedla, muselo jej byť rozhodnutím predpísané. Pobočka pri jeho predpísaní vyšla z údajov o príjmoch, ktoré získala od finančnej správy, a predpísala ho v správnej výške. Ústredie neuznalo ani námietku premlčania, pretože desaťročná premlčacia lehota podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení plynula od splatnosti poistného, ktorá nastáva zásadne ôsmy deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca (§ 143 ods. 1 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010). Poistné za január 2009 až jún
2010 bolo splatné najskôr 8. februára 2009 a právo predpísať ho sa premlčalo najskôr 8. februára 2019, teda pred vydaním rozhodnutia pobočky (28. marca 2018). 3. Podľa žalobkyne bolo poistné za uvedené obdobie ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní premlčané, a preto sa proti tomuto rozhodnutiu bránila správnou žalobou. Správny súd ju však zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 20 Sas 2/2024-137. Svoj záver oprel o rozsudok veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 1 SVs 5/2022, podľa ktorého postačuje, ak je v premlčacej dobe vydané (hoci aj neprávoplatné) rozhodnutie pobočky o predpísaní. Tento názor sa medzičasom stal ustálenou praxou tunajšieho súdu, na ktorú správny súd odkázal. Preto uzavrel, že žalovaná postupovala správne, keď neuznala námietku žalobkyne, že právo predpísať poistné za sporné obdobie sa premlčalo. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietla, že ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má účinky preklúzie, k čomu odkázala na odlišné stanovisko k rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022. Zotrvala aj na názore, že poistné je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, nie už jeho vydaním. Poukázala na to, že podľa výslovného znenia ustanovení § 147 ods. 3 a § 151 ods. 1 písm. g) cit. zákona premlčacia lehota na vymáhanie poistného plynie od právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní, ako aj na suspenzívny účinok odvolania. Kvôli odkladnému účinku rozhodnutie o predpísaní nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr ako právoplatnosť. Uviedla, že hoci § 147 ods. 1 nepoužíva pojem „právoplatné“, má na mysli rozhodnutie, ktoré túto vlastnosť má. Právny poriadok podľa nej tiež rozlišuje medzi situáciami, kedy je lehota premlčania alebo preklúzie spojená s právoplatnosťou rozhodnutia, a kedy je zase spojená so začatím konania. Dala do kontrastu na jednej strane napr. § 64 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov, § 23 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na druhej strane napr. § 83 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov, § 24 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Ak by mal pritom zákon o sociálnom poistení spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, zákonodarca by túto skutočnosť výslovne uviedol. Rovnako by podľa nej zákonodarca výslovne uviedol, keby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného malo byť spojené so spočívaním lehoty na jeho predpísanie, ako to urobil napr. v § 236 ods. 2 alebo § 237 ods. 2 tohto zákona. 5. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože svoje rozhodnutie naďalej považovala za správne. III. Posúdenie veci kasačným súdom 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 7. Predmetom prieskumu je rozhodnutie organizačnej zložky žalovanej o predpísaní poistného v zmysle § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 147 ods. 1 cit. zák. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Ako už uviedol správny súd, výklad tohto ustanovenia je už predmetom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu, ktorá vychádza z rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1 SVs 5/2022. Právne názory veľkého senátu sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu a na tom nič nemení ani skutočnosť, že niektorí členovia senátu pripojili k rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko (podobne napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 131/2025 a IV. ÚS 291/2025). Veľký senát dospel k záveru, že premlčanie práva predpísať poistné podľa cit. ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. 8. Veľký senát v cit. rozsudku vyslovil aj právny názor, že podľa už citovaného § 147 ods. 1 sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní poistného rozhoduje v nedávkovom konaní (porov. § 172 ods. 5 cit. zák.) pobočka žalovanej rozhodnutím (§ 210 ods. 1). Ustanovenia § 147
ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe. Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania. Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. Tieto názory sú okrem už citovaného rozsudku veľkého senátu súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe kasačných senátov tunajšieho súdu (porov. napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 67/2024, 7 Ssk 46/2025 alebo 7Ssk/85/2025). 9. Z citovaného § 147 ods. 3 nemožno vyvodiť, ako sa o to pokúša žalobkyňa, že by okamih plynutia novej premlčacej doby na vymáhanie poistného (právoplatnosť rozhodnutia) musel byť nevyhnutne totožný s okamihom, kedy sa zastavuje premlčacia doba predpísania poistného. Naopak, aj v iných právnych odvetviach je relatívne bežné, že tieto okamihy nie sú totožné. Tak napríklad podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa premlčacia doba zastavuje už uplatnením práva, teda v zásade okamihom začatia konania. Ak však bolo toto právo právoplatne priznané, podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. nová premlčacia doba plynie v zásade až od vykonateľnosti vydaného rozhodnutia. Okamih, kedy začne plynúť premlčacia doba judikovanej pohľadávky, tak nemusí spadať v jedno s okamihom, kedy sa zastavuje premlčacia doba v základnom konaní. Na tom nič nemení ani argumentácia žalobkyne ustanovením § 149 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, pretože to upravuje podmienky postúpenia pohľadávky žalovanej na inú osobu a nemá nijaký súvis s premlčaním práva predpísať poistné, jeho plynutím či účinkami. Okrem toho, ustanovenie § 149 ods. 2 písm. b) cit. zák. osobitne podmieňuje postúpenie pohľadávky uplynutím jedného roku od právoplatnosti rozhodnutia o tom, a preto z chýbajúceho odkazu na právoplatnosť v § 149 ods. 2 písm. a) nemožno vyvodzovať nič. 10. Na právnom názore, že rozhodnutie o predpísaní poistného stačí vydať v desaťročnej lehote, nemôžu nič zmeniť ani odkazy žalobkyne na ustanovenia, ktoré sa týkajú premlčania či preklúzie možnosti ukladať sankcie (pokuty). Hneď skraja treba upozorniť, že aj v tomto smere existujú rozličné názory na to, či pri posudzovaní zachovania lehoty na uloženie sankcie za správny delikt postačuje, aby správny orgán v danej lehote vydal konečné rozhodnutie, alebo toto rozhodnutie musí v tejto lehote aj nadobudnúť právoplatnosť (pozri uznesenie veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 6/2023). Pri ukladaní sankcií vo veciach správneho trestania (§ 71 ods. 1 SSP) je však omnoho podstatnejšie, že pri nich zásadne platí prezumpcia neviny dotknutej osoby, ktorá je vyvrátená až právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím [porov. čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 195 písm. c) SSP]. Zatiaľ čo sankcia je uložená až právoplatným rozhodnutím, povinnosť platiť poistné vzniká priamo zo zákona a rozhodnutie o jeho predpísaní len deklaruje, že vznikla (porov. rozsudok veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 1/2023 a v nadväznosti naň napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 18/2024). Preto nemožno porovnávať premlčanie (preklúziu) uloženia sankcie a premlčanie predpísania poistného. Obdobné námietky pritom kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti vyhodnotil ako nedôvodné (napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 110/2023 a odmietajúce uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 291/2025). 11. Kasačný súd nepovažuje za podstatné ani odkazy žalobkyne na ustanovenia § 236 ods. 2 či § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 236 ods. 2 sa právo na vrátenie dávky premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, kedy žalovaná túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú (napríklad) počas konania o odvolaní. Podobne podľa § 237 ods. 2 sa právo na náhradu neprávom vyplatených súm premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď žalovaná zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia. Zo znenia citovaných ustanovení je zrejmé, že v oboch prípadoch sa premlčiava právo na vrátenie (náhradu) vyplatených dávok (plnení). Ich znenie je teda odlišné než znenie ustanovenia § 147 ods. 1 cit. zák., ktoré vyslovene hovorí o premlčaní práva predpísať poistné. Pretože znenie § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 cit. zák. neodkazuje pri vymedzení premlčacej doby na procesný úkon organizačnej zložky žalovanej (predpísanie, rozhodnutie a pod.), mohli by vznikať pochybnosti o jej plynutí, a preto sa výslovne ustanovuje jej spočívanie počas konania o odvolaní; odlišné znenie cit. § 147 ods. 1 tohto zákona však nemôže viesť k rovnakým pochybnostiam. 12. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že splatnosť poistného za január 2009 (časovo najstaršieho zo sporného obdobia) podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nastala 8. februára 2009, takže desaťročná premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. uplynula najskôr 8. februára 2019. Poistné bolo predpísané rozhodnutím pobočky z 28. marca 2018, teda pred jej uplynutím, a skutočnosť, že
preskúmavané rozhodnutie v odvolacom konaní, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, bolo vydané 18. júna 2024, na to nemá vplyv. Len pre úplnosť treba dodať, že odvolacie konanie bolo prerušené od 11. mája 2018 až do právoplatného skončenia súdneho konania o preskúmanie skoršieho rozhodnutia z 7. novembra 2017. V tejto súvislosti ustanovenie § 193 ods. 6 cit. zák. ustanovuje, že počas prerušenia konania neplynú lehoty podľa tohto zákona. Pretože však správny súd v súlade so závermi cit. rozsudku veľkého senátu dospel k správnemu záveru, že na zachovanie premlčacej doby postačuje, ak je počas nej vydané rozhodnutie o predpísaní poistného, nie je potrebné sa ďalej zaoberať vplyvom cit. § 193 ods. 6 zákona na samotnú premlčaciu dobu, teda či sa má alebo nemá predĺžiť o obdobie prerušenia. IV. Záver 13. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.