Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 2S/29/2023 0823106293 21. 05. 2025 JUDr. Peter Piroš ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106293.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast.: Mgr. Marek Tauber, advokát, so sídlom: Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. F. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XXX/XX, XXX XX H. D., 2/ A. I. J., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. J. XXXX/XX, XXX XX E., 3/ B. H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XX, XXX XX D., 4/ L. H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. N. XXXX/X, XXX XX K. D., K. I., 5/ B. H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XXXX/X, XXX XX D., 6/ Mesto Krupina, so sídlom: Svätotrojičné námestie 4, 963 01 Krupina, IČO: 00 320 056, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2023/028556-006 zo dňa 16.08.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Mesto Krupina (ďalej ako „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“) zamietlo podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. KN-E 9037/22 v k. ú. E., podaný dňa 24.08.2021 navrhovateľmi, ktorými boli žalobkyňa a ďalší účastník konania 1/ (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). 2. V prvostupňovom rozhodnutí bolo uvedené, že stavebný úrad posúdil návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení novostavby rodinného domu a dôkazový materiál získaný vlastným prieskumom a zistil, že dokumentácia neobsahuje posúdenie súladu navrhovanej novostavby s platným územným plánom mesta. V predloženej dokumentácii nie sú dostatočne doriešené všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb tým, že prístup k pozemku navrhovanej stavby je vedený z časti po poľnohospodárskom pozemku, ktorý bol zriadený bez povolenia špeciálneho stavebného úradu – cestného správneho orgánu pre miestne cesty, resp. bez zriadenia vecného bremena (práva prechodu) a bez rozhodnutia Okresného úradu vo Zvolene o odňatí časti poľnohospodárskeho pozemku
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (pozemky parc. č. KN-C 6183/5 a 6183/6 v k. ú. E.). V podanom návrhu nebolo zobraté do úvahy, že pôvodná cesta na pozemku parc. č. KN-E 9037/39 v k. ú. E. v správe mesta Krupina pravdepodobne zanedbanou údržbou zanikla a vytvorila sa nová trasa prechodu k pozemkom v danej lokalite v rozpore so zákonom. Preskúmaním veci prvostupňový orgán dospel k záveru, že návrh novostavby rodinného domu sa nachádza na poľnohospodárskej pôde v ťažko prístupnej, okrajovej časti lazníckeho osídlenia, výlučne s obytnou funkciou a je v rozpore s regulatívom platného Územného plánu mesta Krupina. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „odvolací orgán“ alebo „okresný úrad“) rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2023/028556-006 zo dňa 16.08.2023, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). Okresný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na podklade spracovanej územno-plánovacej dokumentácie a vypracovanej dokumentácie pre územné rozhodnutie zistil, že navrhovaná stavba je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Krupina, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v Krupine č. 388/2019-MsZ zo dňa 11.12.2019, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením mesta Krupina č. 10/2019. Zo záväznej časti územného plánu vyplýva, že v priestorovom celku Z5: Laznícke usadlosti - okrajové (bez označenia kódom v grafickej časti) je výstavba nových objektov možná ako náhrada za pôvodné objekty, alebo v rámci plôch vyznačených v grafickej prílohe ako existujúce plochy lazníckych usadlostí. Podľa záväzného výkresu č. 3 Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia VPS je pozemok parc. č. KN-E 9037/22 v k. ú. E. umiestnený vo funkčnej ploche ornej pôdy. Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Krupina. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne 4. Žalobkyňa včas podanou správnou žalobou požiadala správny súd o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 5. Žalobkyňa poukázala na to, že zo zákona vyplýva, že preukázanie práv k prístupovej ceste nie je zákonnou náležitosťou návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, teda návrh žalobkyne mal všetky zákonom predpísané náležitosti. V súlade s uvedeným bolo povinnosťou stavebného úradu vydať územné rozhodnutie a v tomto určiť požiadavky na umiestnenie stavby, a to najmä v súvislosti s napojením na pozemné komunikácie, pričom splnenie týchto požiadaviek by bolo predmetom následného stavebného konania, avšak okresný úrad toto úplne odignoroval. 6. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ustanovenie § 47 stavebného zákona nemožno uplatňovať v územnom konaní, pretože sa na toto nevzťahuje. Tento záver jasne vyplýva zo stavebného zákona vzhľadom na skutočnosť, že nikde v zákonných ustanoveniach o územnom konaní nie je uvedené, že stavebný úrad má v územnom konaní posudzovať splnenie podmienok podľa § 47 stavebného zákona. Posudzovanie skutočnosti, či stavba je v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu je predmetom stavebného a nie územného konania. Žalobkyňa poukázala na to, že mesto Krupina, oddelenie výstavby, životného prostredia a regionálneho rozvoja dňa 16.06.2021 vydalo územno-plánovaciu informáciu podpísanú primátorom mesta, kde bolo uvedené, že mesto s výstavbou súhlasí, pričom mesto svoj súhlas s výstavbou opätovne potvrdilo listom č. 20937/2021 zo dňa 12.10.2021 podpísaným primátorom mesta. Žalobkyňa má za to, že podaný návrh je v súlade s platným Územným plánom mesta Krupina, schváleným uznesením mestského zastupiteľstva č. 388/2019-MsZ ako aj v súlade s vydaným súhlasom mesta Krupina s výstavbou zo dňa 16.06.2021 a 12.10.2021. 7. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie a postup prvostupňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, za nezákonné a svojvoľné. Prvostupňový orgán ako stavebný úrad nebol oprávnený zamietnuť návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu, nakoľko boli splnené podmienky konania, a teda okresný úrad rozhodol nezákonne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
8. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odvolaciemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica k podanej žalobe 9. Okresný úrad vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na svojich názoroch a tvrdeniach uvedených v napadnutom rozhodnutí. Okresný úrad mal za to, že v danej veci bol postup a rozhodnutie stavebného úradu ako aj odvolacieho orgánu v súlade so zákonom. Okresný úrad s podanou žalobou nesúhlasí, pričom uviedol, že žalobkyňa dôvodnosť ním podanej žaloby nepreukázala a zo spisového materiálu vzťahujúceho sa k správnemu konaniu vyplýva, že žaloba nie je dôvodná. Na základe uvedeného okresný úrad navrhol podanú správnu žalobu žalobkyne zamietnuť. 10. Ďalšie podanie ani vyjadrenia neboli súdu v tejto veci doručené. Konanie na správnom súde 11. Správny súd v prvom rade uvádza, že dňom 01.04.2024 v zmysle § 71 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Preto je v predmetnej veci od 01.04.2024 namiesto pôvodného žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, novým žalovaným: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava. 12. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti: stavebný úrad zamietol návrh žalobkyne a ďalšieho účastníka konania 1/ na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. KN-E 9037/22 v k. ú. E.. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Okresný úrad svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Krupina. 13. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými nebolo vyhovené návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, a to na podklade (všeobecnej) správnej žaloby podanej žalobkyňou ako účastníčkou administratívneho konania. 14. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže nevzhliadol žiadny dôvod na vytýčenie termínu pojednávania podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny súdny poriadok" alebo „SSP“). Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 21.05.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 15. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie okresného úradu, jemu predchádzajúce rozhodnutie, ako aj postup orgánu verejnej správy, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
16. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona; podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, pričom súlad navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa sa potvrdzuje záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania vydaným podľa osobitného predpisu. 17. Správny súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že orgány verejnej správy správne posudzovali predmetný návrh na podklade spracovanej územno-plánovacej dokumentácie, ktorou je v tomto prípade Územný plán mesta Krupina, schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Krupine č. 388/2019MsZ dňa 11.12.2019 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením mesta Krupina č. 10/2019. Porovnaním dokumentácie pre územné rozhodnutie a územného plánu bolo správne zistené, že stavba je navrhovaná do priestorového celku Z5: Laznícke usadlosti - okrajové. V kapitole 3.1 Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, určenie prípustných, obmedzujúcich, vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využívania plôch záväznej časti územného plánu pre priestorový celok Z5: Laznícke usadlosti - okrajové je uvedené: „V priestorovom celku sa počíta so zachovaním, dostavbou a prestavbou existujúcich usadlostí s kombinovanou obytnou, rekreačnou a výrobnou funkciou. Prípadná výstavba nových objektov je možná ako náhrada za pôvodné/zbúrané objekty, resp. v rámci plôch vyznačených v grafickej prílohe ako existujúce plochy lazníckych usadlostí. Uvoľnený bytový fond je vhodné využiť pre individuálnu chalupársku rekreáciu, agroturistiku. Pre zachovanie vitality kopaníc je potrebné udržať istý podiel trvalého bývania.". Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že výstavba nových objektov je možná ako náhrada za pôvodné objekty, alebo v rámci plôch vyznačených v grafickej prílohe ako existujúce plochy lazníckych usadlostí. Orgány verejnej správy správne zo svojich podkladov (zo záväzného výkresu č. 3) dospeli k záveru, že pozemok parc. č. KN-E 9037/22 v k. ú. E. je umiestnený vo funkčnej ploche ornej pôdy. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Krupina. Správny súd ešte dodáva, že z označenia priestorového celku vyplýva, že v grafickej prílohe priestorový celok Z5: Laznícke usadlosti - okrajové nie je síce označený kódom, avšak v grafickej prílohe zobrazený je. Na základe uvedeného žalobné námietky v tomto smere nemohli obstáť. 18. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že ustanovenie § 47 stavebného zákona sa neuplatňuje v územnom konaní, keďže je prvým ustanovením 3. oddielu stavebného zákona s názvom „Všeobecné technické požiadavky na výstavbu“, teda nejde o všeobecné technické požiadavky na umiestňovanie stavieb. K tomu správny súd uvádza, že ustanovenie § 47 stavebného zákona obsahuje výpočet niektorých všeobecných technických požiadaviek na navrhovanie stavieb. Všetky stavby bez výnimky musia byť navrhnuté spôsobom, aby boli po celý čas ich životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami, so všeobecnými technickými požiadavkami, aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov. Všeobecné technické požiadavky sú záväzné pre vypracovanie dokumentácie stavieb, ktoré sa predkladajú na konanie v súlade so stavebným zákonom. Už v samotnom územnom konaní musia byť tieto všeobecné technické požiadavky týkajúce sa navrhovania stavieb splnené, keďže v územnom konaní sa umiestňuje konkrétna stavba na pozemku. Z uvedeného preto orgány verejnej správy správne dospeli k záveru, že navrhovaná stavba musí byť v zmysle § 47 písm. b) stavebného zákona prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Prístup k navrhovanej stavbe je vedený z časti po poľnohospodárskych pozemkoch parc. č. KN-C 6183/5 a 6183/6 v k. ú. E., ktorý (prístup) bol zriadený bez povolenia špeciálneho stavebného úradu - cestného správneho orgánu, z čoho orgány verejnej správy vyvodili správny záver, že navrhovaná stavba nie je prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Preto žalobné námietky žalobkyne vo vzťahu k neuplatňovaniu § 47 stavebného zákona v územnom konaní nemohli obstáť. 19. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že okresný úrad pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom, a to vo výroku rozhodnutia aj v jeho odôvodnení. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, o čom bolo konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody odvolací orgán adekvátne reagoval. V napadnutom rozhodnutí je podrobne uvedený celý priebeh konania stavebného úradu, ako aj námietky žalobkyne, vymenované dôkazy, ktoré stavebný úrad, ako aj odvolací orgán vyhodnotil a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. Správny súd je toho názoru, že stavebný úrad ako aj odvolací orgán vydali rozhodnutia, ktoré sú v súlade s ustanovením § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 71/1967 Zb.“ alebo „Správny poriadok“), podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať
výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia orgán verejnej správy uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s odvolaním účastníka konania. Na základe uvedeného ani táto tretia žalobná námietka žalobkyne nebola dôvodná. 20. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 21. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobkyňa nemala úspech v konaní, preto jej právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnej žalobkyni priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). 22. Správny súd nikomu z ďalších účastníkov konania voči neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú, sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie im ostatných trov konania. 23. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.