Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 3Svk/49/2025 0823106293 27. 05. 2026 JUDr. Michal Dzurdzík ECLI:SK:NSSSR:2026:0823106293.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: G.. U. Ž., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: W. XXXX/XX, XXX XX O., právne zast.: Mgr. Marek Tauber, advokát, so sídlom: Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ G.. F. Ž., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: E. XXX/XX, XXX XX X. W., 2/ G.. H. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: Č. M. XXXX/XX, XXX XX O., 3/ U. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: W. XX, XXX XX W., 4/ Y. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: Q. J. XXXX/X, XXX XX Č. W., Č. H., 5/ U. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: F. XXXX/X, XXX XX W., 6/ Mesto Krupina, so sídlom: Svätotrojičné námestie 4, 963 01 Krupina, IČO: 00 320 056, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BBOVBP2-2023/028556-006 zo dňa 16. augusta 2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/29/2023-59 zo dňa 21. mája 2025, takto rozhodol: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/29/2023-59 zo dňa 21. mája 2025 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. odôvodnenie: I. Administratívne a súdne konanie 1. Mesto Krupina (ďalej ako „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“) zamietlo podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. O.-B. XXXX/ XX v k. ú. O., podaný dňa 24.08.2021 navrhovateľmi, ktorými boli žalobkyňa a ďalší účastník konania 1/ (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „odvolací orgán“ alebo „okresný úrad“) rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2023/028556-006 zo dňa 16.08.2023, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). Okresný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na podklade spracovanej územno-plánovacej dokumentácie a vypracovanej dokumentácie pre územné rozhodnutie zistil, že navrhovaná stavba je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Krupina, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v Krupine č. 388/2019-MsZ zo dňa 11.12.2019, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením mesta Krupina č. 10/2019. Zo záväznej časti územného plánu vyplýva, že v
priestorovom celku Z5: Laznícke usadlosti - okrajové (bez označenia kódom v grafickej časti) je výstavba nových objektov možná ako náhrada za pôvodné objekty alebo v rámci plôch vyznačených v grafickej prílohe ako existujúce plochy lazníckych usadlostí. Podľa záväzného výkresu č. 3 Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia VPS je pozemok parc. č. O.-B. XXXX/XX v k. ú. O. umiestnený vo funkčnej ploche ornej pôdy. Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Krupina. 3. Žalobkyňa včas podanou správnou žalobou požiadala správny súd o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 4. Správny súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že orgány verejnej správy správne posudzovali predmetný návrh na podklade spracovanej územno-plánovacej dokumentácie, ktorou je v tomto prípade Územný plán mesta Krupina, schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Krupine č. 388/2019MsZ dňa 11.12.2019 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením mesta Krupina č. 10/2019. Porovnaním dokumentácie pre územné rozhodnutie a územného plánu bolo správne zistené, že stavba je navrhovaná do priestorového celku Z5: Laznícke usadlosti - okrajové. V kapitole 3.1 Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, určenie prípustných, obmedzujúcich, vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využívania plôch záväznej časti územného plánu pre priestorový celok Z5: Laznícke usadlosti - okrajové je uvedené: „V priestorovom celku sa počíta so zachovaním, dostavbou a prestavbou existujúcich usadlostí s kombinovanou obytnou, rekreačnou a výrobnou funkciou. Prípadná výstavba nových objektov je možná ako náhrada za pôvodné/zbúrané objekty, resp. v rámci plôch vyznačených v grafickej prílohe ako existujúce plochy lazníckych usadlostí. Uvoľnený bytový fond je vhodné využiť pre individuálnu chalupársku rekreáciu, agroturistiku. Pre zachovanie vitality kopaníc je potrebné udržať istý podiel trvalého bývania." Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že výstavba nových objektov je možná ako náhrada za pôvodné objekty alebo v rámci plôch vyznačených v grafickej prílohe ako existujúce plochy lazníckych usadlostí. Orgány verejnej správy správne zo svojich podkladov (zo záväzného výkresu č. 3) dospeli k záveru, že pozemok parc. č. O.-B. XXXX/XX v k. ú. O. je umiestnený vo funkčnej ploche ornej pôdy. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Krupina. Správny súd ešte dodal, že z označenia priestorového celku vyplýva, že v grafickej prílohe priestorový celok Z5: Laznícke usadlosti - okrajové nie je síce označený kódom, avšak v grafickej prílohe zobrazený je. Na základe uvedeného žalobné námietky v tomto smere nemohli obstáť. 5. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že ustanovenie § 47 stavebného zákona sa neuplatňuje v územnom konaní, keďže je prvým ustanovením 3. oddielu stavebného zákona s názvom „Všeobecné technické požiadavky na výstavbu“, teda nejde o všeobecné technické požiadavky na umiestňovanie stavieb. K tomu správny súd uviedol, že ustanovenie § 47 stavebného zákona obsahuje výpočet niektorých všeobecných technických požiadaviek na navrhovanie stavieb. Všetky stavby bez výnimky musia byť navrhnuté spôsobom, aby boli po celý čas ich životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami, so všeobecnými technickými požiadavkami, aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov. Všeobecné technické požiadavky sú záväzné pre vypracovanie dokumentácie stavieb, ktoré sa predkladajú na konanie v súlade so stavebným zákonom. Už v samotnom územnom konaní musia byť tieto všeobecné technické požiadavky týkajúce sa navrhovania stavieb splnené, keďže v územnom konaní sa umiestňuje konkrétna stavba na pozemku. Z uvedeného preto orgány verejnej správy správne dospeli k záveru, že navrhovaná stavba musí byť v zmysle § 47 písm. b) stavebného zákona prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Prístup k navrhovanej stavbe je vedený z časti po poľnohospodárskych pozemkoch parc. č. O.-I. XXXX/X Y. XXXX/X v k. ú. O., ktorý (prístup) bol zriadený bez povolenia špeciálneho stavebného úradu - cestného správneho orgánu, z čoho orgány verejnej správy vyvodili správny záver, že navrhovaná stavba nie je prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Preto žalobné námietky žalobkyne vo vzťahu k neuplatňovaniu § 47 stavebného zákona v územnom konaní nemohli obstáť.
6. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že okresný úrad pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom, a to vo výroku rozhodnutia aj v jeho odôvodnení. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, o čom bolo konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody odvolací orgán adekvátne reagoval. V napadnutom rozhodnutí je podrobne uvedený celý priebeh konania stavebného úradu, ako aj námietky žalobkyne, vymenované dôkazy, ktoré stavebný úrad, ako aj odvolací orgán vyhodnotil a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. Správny súd je toho názoru, že stavebný úrad, ako aj odvolací orgán vydali rozhodnutia, ktoré sú v súlade s ustanovením § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 71/1967 Zb.“ alebo „Správny poriadok“), podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia orgán verejnej správy uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s odvolaním účastníka konania. Na základe uvedeného ani tretiu žalobnú námietku žalobkyne nevyhodnotil ako dôvodnú. II. Kasačná sťažnosť a ďalšie vyjadrenia 7. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 8. Sťažovateľka poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR (US 44/2003, US 115/2003, US 2d 09/2004), ktoré zvýrazňujú zásadu, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné skutkové a právne otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom má za to, že v prejednávanej veci sa súd neriadil vyššie uvedenými zásadami, keďže odôvodnenie I. výroku rozhodnutia je nedostatočné a nepresvedčivé. Správny súd sa vo svojom odôvodnení rozsudku výlučne a jednostranne opiera o rozhodnutie žalovaného a zároveň poukazuje aj na prijaté VZN Č. 10/2019 Mestom Krupina. 9. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľka uviedla, že správny súd si vo svojom rozhodnutí osvojil tvrdenie žalovaného, ako aj mesta Krupina, že umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Krupina, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v Krupine č. 388/2019-MsZ zo dňa 11.12.2019, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením mesta Krupina č. 10/2019. 10. V územnom pláne Mesta Krupina je v tabuľke na strane 68 funkčné územie Z5 charakterizované ako „bývanie v lazníckych usadlostiach, resp. v rodinných domoch = prevládajúce funkčné využívanie (min. 60% podlažných plôch)“ - koniec citácie, čo návrh stavby rodinného domu spĺňa. Zámer „výlučne s obytnou funkciou“ taktiež nezodpovedá zámeru odvolateľov, ktorý uvádzajú v žiadostiach štátnym orgánom. Žalobkyňa zdôrazňuje, že celková úžitková plocha rodinného domu je plánovaná na 161,50 m2, z toho technická miestnosť s dielňou pre spracovanie poľnohospodárskych a včelích produktov z drobnochovu hospodárskych zvierat činí 46,3 m2, t. j. 71,33 % má slúžiť ako obytná plocha. Zámer žalobcu, ktorým aj argumentoval pri žiadosti o vydanie príslušných dokumentov zo strany štátnych orgánov je zrejmý a bol predostretý vo viacerých žiadostiach, viď doklady zaslané na Odbor výstavby a životného prostredia Okresného úradu Krupina, Odbor životného prostredia Okresného úradu Krupina, Štátna ochrana prírody SR - Správa CHKO Štiavnické vrchy. Samozrejme, nejde iba o rovinu teoretickú, ale aj reálnu, kde F. Ž., E. XX, XXX XX X. W. má registrovanú farmu pod číslom XXXXXX od roku 2015, na ktorej chová 24 kusov zvierat (kozy, ovce) a včely. 11. Správny súd uvádza, že stavebný úrad postupoval správne, keď v zmysle ustanovenia § 37 ods. 4 stavebného zákona zamietol návrh na umiestnenie stavby, citácia „Novostavba rodinného domu“ na pozemku parc. č. O.-B. XXXX/XX v k. ú. O. pre navrhovateľov G.. U. Ž., W. W. XXXX/XX, XXX XX O. Y. G.. F. Ž., W. E. XXX/XX, XXX XX X. W.. Ako podklad svojho stanoviska uvádza obsah grafickej časti, ktorá je súčasťou záväznej časti Územného plánu mesta Krupina - výkres: 3: „Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznač. záväznou časťou riešenia a VPS je pozemok pare. č. O.-B. XXXX/XX v k. ú. O. umiestnený vo funkčnej ploche ornej pôdy. Z
uvedeného vyplýva, že umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore so záväznými regulatívami Územného plánu Mesta Krupina, schváleného uznesením č. 388/2019-MsZ zo dňa 11.12.2019.“ Žalobca rázne odmieta takúto interpretáciu Územného plánu mesta Krupina. Plochy rozvojových oblastí sú umiestnené vo funkčných územiach mimo Z5, viď v Územnom pláne mesta Krupina časť 3.7 Vymedzenie zastavaného územia: citácia „V súvislosti s návrhom rozvojových plôch vymedzuje Územný plán mesta Krupina hranicu zastavaného územia tak, že bude zahŕňať: • existujúce zastavané územie vymedzené hranicou zastavaného územia k 1.1.1990 • existujúcu zástavbu nadväzujúcu na existujúce zastavané územie • navrhované rozvojové plochy č. 1, 2, 3, 5, 6, 9, 14, 16, 17, 18, 20. Na zástavbu sa ďalej mimo hranice zastavaného územia vymedzujú navrhované rozvojové plochy č. 12, 15, 19, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53." Uvedené „Laznícke usadlosti - rozvojové" sú v grafickej časti zaznačené ako Z4. Z tohto dôvodu sú v grafickej časti zakreslené ako rozvojové priestorové celky, ale z hľadiska typu pozemkov sa zväčša jedná o ornú pôdu alebo trvalý trávnatý porast. 12. Návrh na vydanie územného rozhodnutia z 24.08.2021 obsahuje vyjadrenie pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Zvolen k územnému konaniu z dôvodu pripravovaného zámeru výstavby na poľnohospodárskej pôde pre stavbu „Novostavba rodinného domu" v katastrálnom území Krupina zo dňa 17.08.2021 bez námietok. Svoje súhlasné stanovisko k pripravovanému zámeru nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území Krupina opätovne potvrdil listom zo dňa 19.07.2022 a súhlasil s navrhovaným zámerom stavby ,.Novostavba rodinného domu". 13. Schvaľovanie umiestnenia stavby orgánmi Mesta Krupina bolo realizované v dotknutom lazníckom osídlení Červená hora - Z5, a to na stavbu na parcele O.-I. XXXX/X, v grafickej časti územného plánu uvedenej ako plochy trvalých trávnych porastov, kedy Stavebný úrad mesta Krupina vydal stavebné povolenie v zlúčenom a stavebnom konaní. Keďže podľa § 39a) ods. 4 stavebný úrad spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území, z uvedeného vyplýva, že v lazníckom osídlení Červená hora - Z5 na ploche trvalé trávne porasty sú práve tieto jednoznačné podmienky umiestnenia stavieb splnené. 14. Každé rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a v tejto súvislosti správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ide o vyjadrenie zásady materiálnej pravdy. 15. K odôvodneniu rozsudku v bode 18. žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou správneho súdu, pretože Mesto Krupina dňa 24. októbra 2022 vydalo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu. Toto rozhodnutie mesta Krupina zo dňa 24. októbra 2022 bolo vydané v rozpore s rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 6. júla 2022, ktorý konštatoval, že stavebný zákon neukladá stavebníkovi povinnosť predložiť majetkovoprávne vysporiadanie k prístupovej ceste, splnenie podmienky existencie vlastníckeho práva, resp. iného (užívacieho) práva k už existujúcej prístupovej ceste k stavbe (v danom prípade k účelovej komunikácii), sa pre posúdenie naplnenia všeobecnej technickej požiadavky na navrhovanie stavieb vyžadovanej v § 37 písm. b) stavebného zákona nevyžaduje. 16. Žalobkyňa navrhla zrušiť rozsudok Správneho súdu Banská Bystrica sp. zn. 2S 29/2023-59 zo dňa 21. mája 2025 a vec vrátiť Správnemu súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať žalobkyni plnú náhradu trov kasačného konania. b) stanovisko žalovaného 17. Žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku, ktorý považuje za vecne správny, riadne odôvodnený a rešpektujúci judikatúru najvyšších súdnych autorít. Poukázal na charakter správneho konania, ktorého predmetom je vydanie, resp. nevydanie územného rozhodnutia. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. januára 2019, sp. zn. 10Sžk/29/2018 vyplýva cit.: „Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby je zrejmé, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba nerealizuje. Pri posudzovaní možnosti ukrátenia na práve na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného, rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd treba vychádzať z už uvedeného charakteru rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nezakladá bezprostredné porušenie ani tohto práva, aj keď vytvára možnosť pre prijatie ďalšieho rozhodnutia, ktoré sa môže dotknúť súkromného, rodinného života žalobcu ako každé rozhodnutie s právnymi účinkami. Ako to vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, porušenie práv priznaných v čl. 19 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR nemôže nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc. Pritom čl. 19 ods. 2 Ústavy SR nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. Rozhodnutie o umiestnení stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Z uvedených dôvodov preto dospel kasačný súd k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že nebolo preukázané, že sťažovateľ ako žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nestačí iba, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musí byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu, na svojich právach ukrátený.“ 18. Žalovaný ďalej uviedol, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. z. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. z. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol cit.: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby konajúci súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho konania považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9. decembra 1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, sťažnosť č. 18064/91). Žalovaný si k predmetnej kasačnej námietke dovoľuje uviesť, že žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné argumenty, ktorými by preukázala, že odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné a nepresvedčivé. Naopak, správny súd v napadnutom rozsudku riadne uviedol, akými právnymi a logickými úvahami pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu postupoval. 19. Na základe vyššie uvedeného žalovaný uviedol, že námietky uvádzané žalobkyňou v kasačnej sťažnosti, a predtým aj v správnej žalobe, sú účelové. Žalobkyňa nepreukázala, že rozhodnutie žalovaného, ako ani prvostupňové rozhodnutie nevychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, resp. že konajúce správne orgány vec nesprávne právne posúdili; naopak, predmetné rozhodnutia správne orgány zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnili, keď sa vysporiadali so všetkými námietkami podstatnými pre posúdenie a rozhodnutie vo veci. Ako konštatoval správny súd, ten nezistil v konaní žalovaného či stavebného úradu žiadne procesné pochybenia, ktoré by s ohľadom na ich závažnosť odôvodňovali záver o nezákonnosti vydaných rozhodnutí. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 21. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľky o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľka namietala dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 22. Kasačný súd uvádza, že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahradil doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, nakoľko obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vydané v obdobnej veci pod sp. zn. 1Sžfk/43/2019 zo dňa 22.09.2020, ktoré ohľadom § 440 ods. 1 písm. f/ SSP konštatuje, že „prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)], t. j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 alebo sp. zn. II. ÚS 76/07).“ Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 23. Kasačný súd považoval za relevantnú námietku sťažovateľky v tej časti, kde poukazovala na nedostatok odôvodnenia zo strany správneho súdu. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jasne a jednoznačne odôvodnené rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.03.2003 sp. zn. II. ÚS 6/2003), súd má v odôvodnení rozhodnutia uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2009 sp. zn. I. ÚS 117/07), súd je povinný odôvodnenie formulovať spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.06.2008 sp. zn. I. ÚS 114/2008), pri odôvodňovaní rozhodnutia sa vyžaduje, aby súd nielen vyslovil záver, ale aj vyložil úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii zvolených predpisov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2010, sp. zn. 2 M Cdo 7/2009). 24. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z čiastkových, no nosných procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces, pričom účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Kasačný súd si je plne vedomý, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. 25. Správny súd vo svojom rozhodnutí prevzal záver žalovaného, podľa ktorého umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného
plánu mesta Krupina, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v Krupine č. 388/2019-MsZ zo dňa 11.12.2019, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením mesta Krupina č. 10/2019. Konštatoval, že orgány verejnej správy správne zo svojich podkladov (zo záväzného výkresu č. 3) dospeli k záveru, že pozemok parc. č. O. v k. ú. O. je umiestnený vo funkčnej ploche ornej pôdy. Z uvedeného tak malo vyplývať, že umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Krupina. Kasačný súd uvádza, že správny súd má predovšetkým reagovať na konkrétne námietky formulované v žalobe a vysvetliť, prečo ich považuje/nepovažuje za relevantné. Je teda potrebné, aby správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. Právny názor prezentovaný správnym súdom trpí v danom ohľade objektívnym nedostatkom odôvodnenia, resp. odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by jednoznačne a zrozumiteľne preukazovala, o čo sa správny súd vo svojom rozhodnutí opiera. V rozsudku absentujú relevantné názory a analýzy skutkového stavu. Zároveň absentuje popísanie vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Z uvedeného dôvodu nemohol kasačných súd preskúmať napadnuté rozhodnutie správneho súdu v kontexte s námietkami, ktoré boli uvedené v žalobe. 26. Nakoľko kasačný súd posúdil ako dôvodnú námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v intenzite zasahujúcej do práva sťažovateľa na spravodlivý proces, rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Charakter kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku neumožňuje kasačnému súdu suplovať úlohu správneho súdu a po prvýkrát posudzovať námietky sťažovateľa, na ktoré mal poskytnúť odpovede už správny súd tak, aby účastníci konania mohli proti konkrétnym záverom prijatým správnym súdom účinne argumentovať v podanom opravnom prostriedku. IV. Záver 27. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé a spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP. Svojím postupom správny súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu súdu. 28. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.