Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-75S/47/2022 6022200402 13. 08. 2024 JUDr. Darina Štoffová ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200402.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX C., zast.: Kováč | Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s.r.o., M. Bela 2, 984 03 Lučenec, proti žalovanému: Slovenská poľovnícka komora, Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, IČO:42175682, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 104/2022-RS zo dňa 11.05.2022, takto rozhodol: rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Slovenská poľovnícka komora, organizačná zložka Obvodná poľovnícka komora Rimavská Sobota (ďalej ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím sp. zn. 3/2022-2 zo dňa 11.01.2022 podľa § 51 ods. 9 písm. a) a § 51 ods. 4 písm. e) Zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, t.j. od 21.07.2020 do 14.10.2022 (ďalej ako „Zákon o poľovníctve“) odňala žalobcovi poľovný lístok číslo D.. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 10.01.2022 obdržal od Slovenského poľovníckeho zväzu – Regionálnej organizácie Rimavská Sobota, zoznam poistencov na rok 2022. Z tohto zoznamu vyplýva, že žalobca v stanovenom termíne nezaplatil poistné pri výkone práv poľovníctva na kalendárny rok 2022, teda sú splnené podmienky pre odňatie poľovného lístka podľa § 51 ods. 9 písm. a) Zákona o poľovníctve. 2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla Slovenská poľovnícka komora, Prezídium Slovenskej poľovníckej komory (ďalej ako „žalovaný“) rozhodnutím sp. zn. 104/2022-RS zo dňa 11.05.2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Obvodná poľovnícka komora Rimavská Sobota (ďalej aj „OPK RS“) dňa 24.08.2017 vydala žalobcovi poľovný lístok na dobu neurčitú vzhľadom na to, že v čase vydania poľovného lístka mal nad 62 rokov. Žalobca urobil dňa 21.08.2017 vyhlásenie, ktorým prijal na seba záväzok, že každoročne, do 30. novembra príslušného kalendárneho roka, najneskôr do 30.11.2021, preukáže obvodnej poľovníckej komore, že je poistený na ďalší rok v zmysle § 52 Zákona o poľovníctve. Pretože žalobca nezaplatil poistné na
rok 2022, prestal spĺňať jednu z obligatórnych podmienok na držanie poľovného lístka, ktorú stanovuje Zákon o poľovníctve v § 51 ods. 4 písm. e). Preto mu prvostupňový orgán v zmysle § 51 ods. 9 písm. a) Zákona o poľovníctve poľovný lístok odňal. Žalovaný konštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí je vo výroku uvedené ustanovenie zákona podľa ktorého bol žalobcovi odňatý poľovný lístok. Pokiaľ prvostupňový orgán v poučení uviedol, že podané odvolanie nemá odkladný účinok, toto považoval žalovaný za chybu v písaní - chybu automaticky prevzatú z metodického pokynu pre vydávanie poľovných lístkov a z dôvodu chýbajúcich praktických skúseností prvostupňového orgánu. V poučení bola uvedená informácia o možnosti podať odvolanie, v akej lehote a na ktorý orgán, čo je podstatnou náležitosťou poučenia. Pokiaľ žalobca namietol, že mal byť vyzvaný na splnenie zákonných povinností, žalovaný konštatoval, že komora má zo zákona povinnosť upozorniť držiteľa poľovného lístka na ukončenie jeho platnosti, nemá povinnosť upozorňovať držiteľov poľovného lístka na zaplatenie poistného. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 21.08.2017 podpísal vyhlásenie, ktorým sa zaviazal, že prijíma na seba záväzok ohlasovacej povinnosti, každoročne do 30. novembra príslušného kalendárneho roku, najneskôr však do 30.11.2021, preukázať Obvodnej poľovníckej komore Rimavská Sobota, že je zákonne poistený, toto vyhlásenie bolo súčasťou žiadosti o vydanie poľovného lístka. Žalobca bol v priebehu odvolacieho konania vyzvaný na doloženie dokladov preukazujúcich poistenie od 01.01.2022, na túto výzvu nereagoval. Žalobca s odvolaním predložil jednu (prvú) stranu zmluvy o poistení uzavretú od 25.01.2022, na ktorej nebol uvedený podpis a odtlačok pečiatky poisťovateľa, meno zástupcu poisťovne, ani podpis poistníka, tiež chýbala výška poistného plnenia vyplývajúceho priamo zo Zákona o poľovníctve. Žalovaný konštatoval, že nezistil v prvostupňovom rozhodnutí závažné pochybenia, preto ho žalovaný potvrdil. Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body 3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. V bode I. správnej žaloby žalobca opísal skutkový stav – zosumarizoval priebeh administratívneho konania. Dôvody správnej žaloby uviedol v bode III.A správnej žaloby. Pokiaľ ide o povinnosť uzavretia poistnej zmluvy, namietol, že v Zákone o poľovníctve, ani v Správnom poriadku, nikde nie je uvedené, k akému termínu je držiteľ poľovného lístka povinný uzavrieť poistnú zmluvu, teda či k 30. novembru alebo k 31. decembru príslušného roka pre rok nasledujúci, alebo kedykoľvek v priebehu roka, pokiaľ nezačal realizovať výkon práva poľovníctva. Takáto povinnosť nevyplýva ani z Metodického pokynu Prezídia Slovenskej poľovníckej komory. Pretože žiadny právny predpis neobsahuje údaj o termíne uzavretia poistnej zmluvy, žalobca uviedol, že je potrebné sa oprieť o § 51 ods. 2 písm. e) Zákona o poľovníctve, kde je uvedené, že osoba je poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva počas platnosti poľovného lístka, z čoho vyplýva, že držiteľ poľovného lístka na dobu neurčitú sa poisťuje proti škodám pri výkone práva poľovníctva. Zákon teda jasne odlišuje právo poľovníctva a výkon práva poľovníctva. Akýkoľvek iný postup je šikanózny a v rozpore so zákonom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalobca vidí v tom, že nerozumie tvrdeniu žalovaného na strane 2. napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že žalobca prevzal prvostupňové rozhodnutie dňa 19.01.2022, následne sa dostavil do kancelárie obvodnej poľovníckej komory, kde sa slovne vyhrážal, odmietol odovzdať poľovný lístok, pričom si prevzal tlačivá ako žiadosť o vydanie poľovného lístka, žiadosť o znovu prijatie do Slovenského poľovníckeho zväzu, súhlasy dotknutých osôb. Prevzaté tlačivá o znovu prijatí nevyplnil a neodovzdal, podal odvolanie, pričom doložil fotokópiu poistnej zmluvy s poisťovňou Kooperativa so začiatkom poistenia od 25.01.2022. Žalobca konštatoval, že z tu popísaných skutočností sa nič neudialo, nemá to nič spoločné so správnym konaním a samotný opis je rozporuplný (načo by žalobca prevzal tlačivá, keď podal odvolanie). Poučenie, že odvolanie nemá odkladný účinok, nie je možné považovať za chybu v písaní, ako to uviedol žalovaný, ale za podstatnú chybu rozhodnutia odstrániteľnú len vydaním nového rozhodnutia. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa vôbec neoboznámil so skutkovým stavom veci, keď konštatoval, že na dodatočne predloženej jednej stránke poistnej zmluvy nie je podpis a pečiatka poisťovateľa, meno zástupcu poisťovne, ani podpis poistníka, tiež chýba výška poistného plnenia vyplývajúceho priamo zo Zákona o poľovníctve. Žalobca uznal, že skutočne predložil len prvú stranu poistnej zmluvy, ktorá je tlačivom poisťovateľa, no všetky údaje, okrem výšky poistného sú tam uvedené, úplnú zmluvu predložil ako dôkaz k správnej žalobe. Žalobca poštovou poukážkou dňa 17.03.2022 v súlade so stanovami (neuviedol, stanovy koho mal na mysli, pozn. správneho súdu) uhradil členský príspevok a doporučeným listom zo dňa 21.03.2022 predložil ďalšie potvrdenie o tom istom poistení z výkonu poľovníctva. Žalobca namietol aj porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keď prvostupňový orgán mal žalobcovi oznámiť, že
začal v predmetnej veci konanie. Takýto úkon však prvostupňový orgán neurobil a ani urobiť nemohol, lebo podľa § 51 ods. 4 písm. e) Zákona o poľovníctve a v zmysle Metodického pokynu SPK mu predchádzala povinnosť na strane OPK RS predložiť osobe, ktorej sa rozhodnutie týka, na podpis vyhlásenie, že prijíma na seba záväzok, že každoročne sa preukáže, že je poistená podľa § 52 Zákona o poľovníctve a taktiež, že podmienky pre vydanie poľovného lístka zostali nezmenené. Pokiaľ má zo zákona OPK RS na vytýkané skutočnosti upozorniť a tak neurobila, môže vyžadovať splnenie povinnosti od osoby, ktorej mieni odňať poľovný lístok až potom, čo si sama svoju zákonnú povinnosť splnila. Žalobca namietol aj to, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, najmä skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. V súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.04.2008 sp. zn. 2Sžo/81/2007 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.07.2011 sp. zn. 10Sža/15/2011. Taktiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.04.2008 sp. zn. 1Sža/3/2008 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2011 sp. zn. 5Sžo/81/2010. Žalobca konštatoval, že má za to, že napadnuté rozhodnutie je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu právnej istoty, predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a princípu ochrany legitímnych očakávaní. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode vyjadrenia k správnej žalobe opísal podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ak jej má byť vydaný alebo predĺžený poľovný lístok. Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Zákona o poľovníctve je podmienkou pre držbu poľovného lístka poistenie proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva počas platnosti poľovného lístka. Podľa § 51 ods. 9 Zákona o poľovníctve komora odníme poľovný lístok, ak zistí, že jeho držiteľ prestal spĺňať podmienky podľa ods. 4 alebo ods. 5 citovaného ustanovenia. Podľa § 52 Zákona o poľovníctve osoba, ktorej má byť v Slovenskej republike vydaný poľovný lístok, vrátane cudzinca, musí byť poistená proti škodám pri výkone práva poľovníctva, ublížením na zdraví, alebo usmrtením iných osôb s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 150 000,00 eur a za škodu na veciach najmenej vo výške 3 000,00 eur za jednu poistnú udalosť. Podľa Metodického pokynu pre vydávanie poľovných lístkov a predlžovanie ich platnosti vydanie poľovného lístka obvodná komora odoprie a ak už bol vydaný, tak sa odníme, osobe, ktorá nespĺňa podmienky podľa ods. 4. Žalovaný zosumarizoval, že žalobca podal 21.08.2017 na OPK RS žiadosť o vydanie poľovného lístka na dobu neurčitú pre osobu nad 62 rokov s príslušnými prílohami, vrátane vyhlásenia žiadateľa, ktorým na seba prijal záväzok, že najneskôr do 30.11.2021 preukáže OPK RS, že je poistený v zmysle § 52 Zákona o poľovníctve. Žalobca dňom 01.01.2022 prestal spĺňať podmienky pre držbu poľovného lístka - nebol poistený proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva a prestal byť členom Slovenskej poľovníckej komory (ďalej aj ako „SPK“), nakoľko si nepredĺžil členstvo v príslušnej poľovníckej organizácii Slovenského poľovníckeho zväzu. Poistenie mu v rokoch 2017 až 2021 zabezpečovala poľovnícka organizácia – Slovenský poľovnícky zväz, Regionálna organizácia Rimavská Sobota, cez ktorú bol do konca roku 2021 aj členom Slovenskej poľovníckej komory. Kancelária OPK RS mailom zo dňa 27.09.2021, teda v dostatočnom predstihu, upozornila členov OPK RS na povinnosti súvisiace so skončením platnosti poľovného lístka a jeho predĺžením. Mailová správa bola poslaná aj na mailovú adresu E., t.j. E. F., družke žalobcu, s ktorým spolu a s jeho synom robili prípravu na skúšku z poľovníctva. Upozornenie zostalo bez odozvy. Dňom 01.01.2022 prestal žalobca spĺňať podmienky pre držbu poľovného lístka podľa § 51 ods. 4 písm. d) a e) Zákona o poľovníctve, t.j. prestal byť členom komory a nebol poistený pri výkone práva poľovníctva. Z uvedeného dôvodu mu prvostupňový orgán odňal v zmysle § 51 ods. 9 písm. a) Zákona o poľovníctve poľovný lístok. Rozhodnutie o odňatí poľovného lístka žalobca prevzal 19.01.2022. Následne sa dostavil do kancelárie OPK RS, kde sa mu pracovníčka komory snažila vysvetliť možnosti opätovného získania poľovného lístka a poskytla mu príslušné tlačivá. Žalobca nespolupracoval a podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Pri podaní odvolania nebol členom komory a k odvolaniu poskytol jednu stranu poistnej zmluvy, z ktorej nevyplývalo, o aký druh poistenia ide, na akú sumu je poistený. Kancelária SPK požiadala žalobcu listom zo dňa 17.02.2022 o doloženie poistenia proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva, na list nereagoval, poistnú zmluvu do zasadnutia Prezídia SPK nepredložil, nepreukázal sa ani podaním žiadosti o prijatie do SPK v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) Stanov Slovenskej poľovníckej komory, ani nepredložil doklad predsedu OPK RS o prijatí za člena do SPK podľa § 6 ods. 2 Stanov SPK. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán preukázateľne a jednoznačne zistil, že
k 01.01.2022 žalobca prestal spĺňať podmienky pre držbu poľovného lístka, čo boli dôvody, pre ktoré mu poľovný lístok odňal. Žalovaný mal jednoznačne za to, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia nebol A. B. členom SPK a nemal preukázané, že prvá strana zmluvy o poistení identifikovala o aký druh poistenia ide a na akú sumu je žalobca poistený. Žalovaný uviedol, že podstatou problému nie je to, či žalobca zmluvu uzavrel do 30.11., alebo do 31.12. bežného roka na nasledujúce obdobie, ale nepredloženie poistnej zmluvy do 31.12.2021. Žalobca poštovou poukážkou zo dňa 17.03.2022 neuhradil členský príspevok do poľovníckeho združenia, poukázal ho na prevzatie OPK RS. Na pošte nebol prevzatý z dôvodu absentujúcej písomnej žiadosti žalobcu o prijatie do SPK. Žalobca si pri vydávaní poľovného lístka v roku 2017 zaplatil poistenie na 5 rokov. Žalovaný nebol povinný upozorniť žalobcu na potrebu zaplatenia poistného na ďalšie obdobie, napriek tomu pracovníčka kancelárie OPK RS v novembri 2021 telefonicky upozornila družku žalobcu na zaplatenie členského v poľovníckej organizácii, čo by mu zaručovalo členstvo v komore aj úhradu poistného. Okrem toho prebehla mailová komunikácia s družkou žalobcu aj v marci 2022. Pretože žalobca neodovzdal poľovný lístok v stanovenej lehote, OPK RS oznámila túto skutočnosť Okresnému úradu Rimavská Sobota, pretože mala za to, že v zmysle § 76 písm. h) Zákona o poľovníctve žalobca spáchal priestupok, poľovný lístok žalobca odovzdal v rámci priestupkového konania. V tomto prípade však ide o samostatné konanie. Žalobca si následne podal žiadosť o vydanie poľovného lístka, OPK RS dňa 29.09.2022 jeho žiadosť zamietla, pretože nie je členom SPK a ani sa členom komory nechce stať. Replika žalobcu 5. Žalobca v replike zdôraznil, že Slovenská poľovnícka komora je právnická osoba, ktorá ako osoba verejného práva disponuje administratívnymi, normotvornými i disciplinárnymi právomocami, pri realizácii ktorých sú v hre verejné subjektívne práva. Ako orgán verejnej správy je žalovaný ako nositeľ štátnej moci povinný riadiť sa zákonmi. Z priebehu celého konania vyplýva, že neboli splnené dve podmienky na predĺženie poľovného lístka, a to nezaplatenie členského a neuzavretie povinného poistenia. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalobca síce poslal členské, ale žalovaný ho neprevzal, lebo nemal žiadosť. Žalobca bol síce poistený správne, ale z predloženej zmluvy sa nedalo vyčítať ako. Žalobca sa mal vyhrážať a nadávať, len nevieme komu a za čo. Postup žalovaného bol podľa žalobcu v rozpore so Správnym poriadkom. Duplika žalovaného 6. Žalovaný v duplike zopakoval, že pracovníčka Obvodnej poľovníckej komory Rimavská Sobota konala voči žalobcovi v zmysle Zákona o poľovníctve, snažila sa vec riešiť v úzkej súčinnosti s ním, volala s jeho družkou vo veci skončenia platnosti poľovného lístka. Zo Zákona o poľovníctve vyplýva, že ak držiteľ poľovného lístka prestal spĺňať podmienky na jeho držbu, má obvodná komora uvedenej osobe poľovný lístok odňať. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 7. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/47/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/47/2022. 8. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa §107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 13.08.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením
skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 05.08.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 9. Podľa § 51 ods. 1, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 11 a 12 Zákona o poľovníctve: (1) Poľovný lístok je verejná listina osvedčujúca oprávnenie jeho držiteľa loviť zver, ak spĺňa ďalšie podmienky na lov zveri ustanovené týmto zákonom. Poľovný lístok vydáva, predlžuje jeho platnosť a odníma obvodná komora, v ktorej pôsobnosti má žiadateľ trvalý pobyt. (3) Poľovné lístky sa vydávajú a) na týždeň, mesiac, jeden, päť alebo desať rokov pre občana Slovenskej republiky a cudzinca; osobám nad 62 rokov na dobu neurčitú, b) na obdobie riadneho štúdia pre poslucháča strednej odbornej školy alebo vysokej školy, na ktorej je poľovníctvo povinným alebo voliteľným vyučovacím predmetom; platnosť takého poľovného lístka je do konca kalendárneho roka, v ktorom poslucháč štúdium ukončí. (4) Obvodná komora vydá poľovný lístok podľa odseku 2 písm. a) a odseku 3 písm. a) alebo písm. b) osobe, ktorá preukáže, že: a) je staršia ako 16 rokov, b) má miesto trvalého pobytu v obvode pôsobnosti obvodnej komory; to neplatí pre občana Slovenskej republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, c) zložila skúšku z poľovníctva alebo skúšku z poľovníctva na vysokej škole alebo je poslucháčom alebo absolventom školy, na ktorej je poľovníctvo povinným alebo voliteľným vyučovacím predmetom; doklad o vykonanej skúške z poľovníctva je verejnou listinou, d) je členom komory, e) je poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva počas platnosti poľovného lístka, f) zaplatila poplatok za vydanie poľovného lístka. (5) Obvodná komora vydá, najviac na dobu povoleného pobytu, poľovný lístok podľa odseku 2 písm. b) a odseku 3 písm. c) osobe, ktorá: a) je staršia ako 18 rokov, b) predloží doklad oprávňujúci na lov zveri vystavený v cudzine alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, c) je poistená proti následkom zákonnej zodpovednosti pri výkone práva poľovníctva počas platnosti poľovného lístka, d) zaplatila poplatok za vydanie poľovného lístka. (8) Žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka podáva žiadateľ na predpísanom tlačive. Žiadosť o predĺženie platnosti poľovného lístka doloženú predpísanými náležitosťami podáva žiadateľ najneskôr 30 dní pred uplynutím doby jeho platnosti. Komora 60 dní pred ukončením platnosti poľovného lístka preukázateľným spôsobom upozorní jeho držiteľa na ukončenie jeho platnosti. (9) Obvodná komora odníme poľovný lístok, ak zistí, že: a) jeho držiteľ prestal spĺňať podmienky podľa odseku 4 alebo odseku 5, b) držiteľovi poľovného lístka bol súdom uložený trest zákazu výkonu činnosti práva poľovníctva, c) o zákaze činnosti právoplatne rozhodol v priestupkovom konaní podľa tohto zákona príslušný okresný úrad alebo v disciplinárnom konaní komora. (11) Držiteľ poľovného lístka je povinný bezodkladne oznámiť obvodnej komore, že prestal spĺňať podmienky na vydanie poľovného lístka alebo nastali okolnosti na jeho odňatie. (12) Odňatý poľovný lístok je povinný jeho držiteľ bezodkladne odovzdať obvodnej komore. (13) Diplomatické preukazy alebo konzulárne preukazy Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky spolu s poľovným lístkom z krajiny pôvodu nahrádzajú poľovný lístok pre cudzincov. 10. Podľa § 52 Zákona o poľovníctve, osoba, ktorej má byť v Slovenskej republike vydaný poľovný lístok, vrátane cudzinca musí byť poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 150 000 eur a za škodu na veciach najmenej na sumu 3 000 eur za jednu poistnú udalosť. Poistné podmienky, ktoré bližšie upravia rozsah tohto poistenia, nesmú obsahovať výhradu, že poistná ochrana sa neposkytuje pri nedbanlivosti poisteného. 11. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o poľovníctve na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 14. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 15. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 a 7 Správneho poriadku: (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie. 16. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje na základe včas podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu (správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. 17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o odňatí poľovného lístka podľa § 51 ods. 9 písm. a) Zákona o poľovníctve. O odňatí poľovného lístka rozhodovala Obvodná poľovnícka komora Rimavská Sobota ako organizačná zložka Slovenskej poľovníckej komory. Slovenská poľovnícka komora je právnická osoba zriadená Zákonom o poľovníctve, ktorá plní úlohy na úseku poľovníctva, ktoré jej vyplývajú zo zákona a stanov. V tomto prípade Slovenská poľovnícka komora rozhodovala podľa Zákona o poľovníctve, teda ide o rozhodnutie vydané v oblasti verejnej správy (spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnom konaní). 18. Pokiaľ žalobca namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré videl v tom, že mu prvostupňový orgán nezaslal oznámenie, že začal vo veci konať, správny súd uvádza, že v tomto prípade orgán verejnej správy (Slovenská poľovnícka komora, organizačná zložka Obvodná poľovnícka komora Rimavská Sobota) rozhodol o odňatí poľovného lístka v dôsledku naplnenia hypotézy právnej normy - ust. § 51 ods. 9 písm. a) Zákona o poľovníctve, v zmysle ktorého obvodná komora odníme poľovný lístok, ak zistí, že jeho držiteľ prestal spĺňať podmienky podľa odseku 4 alebo odseku 5 citovaného ustanovenia, pričom zákon nestanovuje obvodnej komore povinnosť predtým účastníkovi konania (držiteľovi poľovného lístka) osobitne oznámiť začatie konania vo veci odňatia poľovného lístka (nejde o ten typ administratívneho konania, kedy by orgán verejnej správy bol povinný pred rozhodnutím upovedomiť účastníka konania o začatí konania a dať mu priestor, aby sa pred rozhodnutím vyjadril). V zmysle Správneho poriadku (§ 18) sa konanie začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, v tomto prípade išlo o doručenie prvostupňového rozhodnutia žalobcovi. Žalobca sa proti rozhodnutiu o odňatí poľovného lístka mohol brániť podaním odvolania (čo aj využil). Správny súd dopĺňa, že v zmysle Zákona o poľovníctve je dôsledkom nesplnenia stanovených podmienok automatické odňatie poľovného lístka (orgán verejnej správny nemá v tomto smere diskrečnú právomoc – možnosť správnej úvahy). Nesplnenie zákonných podmienok pre držbu poľovného lístka ide v tomto prípade na ťarchu žalobcu, pretože neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje, to navyše v situácii, že žalobca pri podaní žiadosti o vydanie poľovného lístka sám urobil vyhlásenie, že najneskôr do 30.11.2021 preukáže Obvodnej poľovníckej komore Rimavská Sobota, že je poistený podľa § 52 Zákona o poľovníctve.
19. Tvrdenie žalobcu, že podľa § 51 ods. 4 písm. e) Zákona o poľovníctve mal príslušný orgán pred rozhodnutím o odňatí poľovného lístka povinnosť predložiť osobe, ktorej sa rozhodnutie týka, na podpis vyhlásenie, že prijíma na seba záväzok, že každoročne preukáže, že je poistená podľa § 52 Zákona o poľovníctve, nemá oporu v zákone. Ustanovenie § 51 ods. 4 písm. e) citovaného zákona takúto povinnosť obvodnej komore neukladá a žalobca neuviedol, z ktorého iného ustanovenia ktorého predpisu žalovanému (resp. prvostupňovému orgánu) takáto povinnosť vyplýva. V zmysle § 51 ods. 8 má komora povinnosť 60 dní pred ukončením platnosti poľovného lístka preukázateľným spôsobom upozorniť jeho držiteľa na ukončenie jeho platnosti, táto povinnosť sa však nevzťahuje na výzvu na predloženie dokladu o poistení, ako to uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe. Pre úplnosť je potrebné dodať, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že OPK RS odoslala dňa 27.09.2021 na viaceré emailové adresy (vrátane adresy E., z ktorej s OPK RS komunikoval aj žalobca) upozornenie pred skončením platnosti poľovných lístkov vrátane žiadosti o predĺženie platnosti poľovného lístka. Toto upozornenie OPK RS zopakovala mailom zo dňa 05.11.2021. Súčasťou administratívneho spisu (ako príloha Žiadosti žalobcu o vydanie poľovného lístka zo dňa 21.08.2017) je Vyhlásenie žiadateľa, že prijíma na seba záväzok, že každoročne, najneskôr do 30. novembra príslušného kalendárneho roka, najneskôr do 30.11.2021 preukáže Obvodnej poľovníckej komore Rimavská Sobota, že je poistený podľa § 52 Zákona o poľovníctve a že podmienky pre vydanie poľovného lístka zostali nezmenené. V tejto súvislosti nie je dôvodná ani námietka žalobcu uvedená v bode III.A.1. správnej žaloby, že v právnych predpisoch nikde nie je uvedené k akému termínu je držiteľ poľovného lístku povinný uzavrieť poistnú zmluvu (či k. 30.11. alebo 31.12. príslušného roka pre rok nasledujúci alebo kedykoľvek v priebehu roka pokiaľ nezačal realizovať výkon práva poľovníctva). Z obsahu zákonných ustanovení (§ 51 a 52 Zákona o poľovníctve) vyplýva, že poľovný lístok sa vydá len osobe, ktorá je poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva počas platnosti poľovného lístka (§ 51 ods. 4 písm. e/) a že obvodná komora odníme poľovný lístok, ak zistí, že jeho držiteľ prestal spĺňať podmienky podľa odseku 4 alebo odseku 5 ust. § 51 Zákona o poľovníctve. Pretože žalobca bol poistený do konca roku 2021 (titulom členstva v Slovenskom poľovníckom zväze, Regionálna organizácia Rimavská Sobota), teda jeho poistenie zaniklo ku koncu roka 2021, je nepochybné, že od nasledujúceho obdobia (t.j 01.01.2022) bol povinný preukázať existenciu poistenia. Pretože žalobca prestal byť členom Slovenského poľovníckeho zväzu, bol povinný poistiť sa individuálne, a to na ďalšie obdobie platnosti poľovného lístka (§ 51 ods. 4 písm. e/ Zákona o poľovníctve) – osoba má byť poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva počas celého obdobia platnosti poľovného lístka. Argumentácia žalobcu, že sa mohol poistiť kedykoľvek v priebehu roka pokiaľ nezačal realizovať výkon práva poľovníctva nemá oporu v zákone. 20. Ako dôvodnú správny súd nevyhodnotil ani žalobnú námietku o neoboznámení sa žalovaného so skutkovým stavom veci, konkrétne neprihliadnutím na žalobcom predloženú poistnú zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca po prevzatí prvostupňového rozhodnutia s odvolaním proti nemu predložil prvú stranu poistnej zmluvy (podanie označené v predloženom administratívnom spise ako Dôkaz č. 13), z ktorej vyplýva, že strany zmluvy (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a žalobca) uzavreli poistnú zmluvu (bez uvedenia typu poistenia) so začiatkom poistenia od 25.01.2022. Z predloženého dokladu teda vyplýva len označenie zmluvných strán a dátum začiatku poistenia. Odvolací orgán žalobcu listom zo dňa 17.02.2022 vyzval, aby k 01.01.2022 preukázal „poistenie proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva s limitom poistenia najmenej vo výške 150 000 eur a za škodu na veciach najmenej 3 000 eur“. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že „doporučeným listom zo dňa 21.03.2022 predložil ďalšie potvrdenie o tom istom poistení“, o čom mal svedčiť podací lístok, tento však nebol k správnej žalobe priložený. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca výzvu zo dňa 17.02.2022 prevzal dňa 11.03.2022, no do vydania napadnutého rozhodnutia na ňu neodpovedal. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný zopakoval, že žalobca na výzvu zo dňa 17.02.2022 nereagoval, poistnú zmluvu žalovaný obdržal až od správneho súdu (bola prílohou správnej žaloby). Správny súd uvádza, že prílohou správnej žaloby bola o.i. Poistka č. 6 617 583 848 ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy (poistenie zodpovednosti z výkonu poľovníctva) podľa návrhu zo dňa 25.01.2022 so začiatkom poistenia od 25.01.2022. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že bez ohľadu na skutočnosť, či bola táto poistka predložená žalovanému s odvolaním (resp. dodatočne na výzvu), žalobca uvedenou poistnou zmluvou nepreukázal poistenie proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva v zmysle § 52 Zákona o poľovníctve od 01.01.2022, t.j. nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre držbu poľovného lístka (podmienku poistenia) od 01.01.2022, teda v čase rozhodnutia o odňatí poľovného lístka (dňa 11.01.2022), ani v čase rozhodovania žalovaného
o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nie je dôvodná ani žalobná námietka, že žalovaný vedel, že ide o štandardizovanú zmluvu, ktorú odobril poisťovni sám žalovaný, pretože v administratívnom konaní nemožno vychádzať z predpokladov a hypotéz. Poistná zmluva (obsahujúca všetky náležitosti) zakladajúca poistenie žalobcu pri výkone práva poľovníctva od 01.01.2022 v konaní predložená nebola. 21. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol členom Slovenskej poľovníckej komory „prostredníctvom“ členstva v Slovenskom poľovníckom zväze, Regionálnej organizácii Rimavská Sobota, jeho členstvo v poľovníckej organizácii zaniklo uplynutím roka 2021 (vec v konaní nesporná). Zo spisu nevyplýva, že by si žalobca „obnovil“ členstvo v poľovníckej organizácii, ani že by podal žiadosť o členstvo v SPK ako fyzická osoba a splnil súčasne aj podmienku poistenia podľa § 52 Zákona o poľovníctve, splnenie ktorej mu do konca roka 2021 zabezpečovala poľovnícka organizácia, ktorej bol členom. Žalobca v tejto súvislosti v správnej žalobe namietal, že nerozumie žiadosti žalovaného o predloženie potvrdenia o zaplatení členského príspevku vo výzve zo 17.02.2022, keď splatnosť členského príspevku je do 31. marca kalendárneho roku. Správny súd konštatuje, že žalovaný ako odvolací orgán listom zo dňa 17.02.2022 vyzval žalobcu, aby preukázal od 01.01.2022 poistenie proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva a preukázanie zaplateného členského príspevku k 01.01.2022 do Regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu (v ktorom bol ako člen evidovaný do konca roka 2021). Ako už bolo uvedené, držiteľ poľovného lístku môže byť poistený buď individuálne alebo prostredníctvom členstva v poľovníckej organizácii. Žalobca k rozhodnému dňu (01.01.2022) nepreukázal ani individuálne poistenie, ani členstvo v poľovníckej organizácii. Pokiaľ namietal, že uhradil členské do komory poštovou poukážkou dňa 17.03.2022 (pretože členské je splatné do 31. marca kalendárneho roka), bolo mu vysvetlené, že členstvo v Slovenskej poľovníckej komore a členstvo v poľovníckej organizácii sú dva samostatné inštitúty. V tomto prípade žalobca nepožiadal o „individuálne“ členstvo v Slovenskej poľovníckej komore (v ktorej sa členské platí do 31. marca kalendárneho roku), preto členský príspevok nebol na pošte prevzatý a bol mu vrátený. 22. Ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd neuznal ani tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalobca uviedol, že nerozumie tej časti napadnutého rozhodnutia (textu na strane 2.), v ktorej žalovaný sumarizoval skutkové okolnosti týkajúce sa podania odvolania, resp. osobnej návštevy žalobcu v kancelárii OPK RS. Správny súd konštatuje, že tieto skutočnosti boli súčasťou skutkového stavu (udiali sa v priebehu administratívneho konania), preto ich žalovaný dôvodne uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Nie sú síce rozhodujúcimi z pohľadu dôvodu odňatia poľovného lístka, ale reflektujú priebeh konania a udalosti týkajúce sa (predchádzajúce) podaniu odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný opísal, že keď sa žalobca dostavil do kancelárie OPK RS, pracovníčka mu vysvetlila, aké sú možnosti opätovného získania poľovného lístka a poskytla mu tlačivá, aby si opätovne mohol podať žiadosť o prijatie za člena Slovenského poľovníckeho zväzu, príslušnú poľovnícku organizáciu, cez ktorú by bol poistený a stal sa opätovne členom komory. Osoba sa stáva členom Slovenskej poľovníckej komory (členstvo v ktorej je taktiež zákonnou podmienkou vydania poľovného lístka) buď ako fyzická osoba alebo prostredníctvom členstva v poľovníckej organizácii. 23. Žalobca v odôvodnení správnej žaloby citoval viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých bola zdôrazňovaná požiadavka na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia orgánov verejnej správy a riadne odôvodnenie rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie (a prvostupňové rozhodnutie) netrpia vadou nepreskúmateľnosti, obsahujú zákonné náležitosti (vrátane uvedenia ustanovenia zákona podľa ktorého sa rozhodlo). Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný rozhodnutie dostatočne nezdôvodnil, neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, nevykonal dostatočné dokazovanie, v odôvodnení neprihliadal na už vykonané dôkazy, ide o nekonkrétne (všeobecné) žalobné námietky, ktoré neumožňujú súdny prieskum. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný neuviedol ako použil správnu úvahu, treba upozorniť, že žalovaný pri rozhodovaní neaplikoval správnu úvahu, rozhodol v zmysle zákonného ustanovenia, ktoré hovorí, že komora odníme poľovný lístok, ak jeho držiteľ prestane spĺňať zákonné podmienky. Ako konkrétnu vadu prvostupňového rozhodnutia (ktoré však žalobca nežiadal zrušiť, pozn. správneho súdu, pričom správny súd v zmysle § 191 ods. 3 SSP môže rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, zrušiť len na návrh žalobcu), žalobca namietal skutočnosť, že v poučení o opravnom prostriedku prvostupňový orgán nesprávne uviedol, že odvolanie nemá odkladný účinok. Hoci poučenie prvostupňového orgánu nesprávne obsahovalo poučenie, že odvolanie nemá odkladný účinok (čo uznal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí), táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Poučenie obsahovalo náležitosti podľa § 47 ods. 7 Správneho poriadku (či sa možno
voči nemu odvolať, na aký orgán a v akej lehote), pričom žalobca neuviedol, aký dopad na jeho práva malo čiastkové nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nemá odkladný účinok. Správny súd uvádza, že ak by odvolanie nemalo odkladný účinok, držiteľ povoľného lístka (žalobca) by mal bez ohľadu na podané odvolanie odovzdať poľovný lístok, inak sa vystavuje hrozbe spáchania priestupku (§ 76 ods. 1 písm. h/ Zákona o poľovníctve). Z okolností veci je však nepochybné, že napriek nesprávnemu poučeniu o odkladnom účinku odvolania orgány verejnej správy de facto priznali odvolaniu žalobcu odkladný účinok (podnet na príslušný okresný úrad zo spáchania priestupku – neodovzdania poľovného lístka, podávali až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní), nejde teda v tomto prípade o také podstatné porušenie procesných ustanovení, ktoré by mali dopad na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou správnych súdov nie je reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu (v prospech žalobcu). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011 platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. 24. Poukaz žalobcu na ust. § 27 SSP, v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2, nebol pre toto konanie relevantný (nevzťahuje sa na prípad žalobcu), pretože v tomto prípade bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie, pričom v zmysle § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku správny súd pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia posúdi aj zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo (v tomto prípade prvostupňové rozhodnutie), ktoré môže na návrh žalobcu taktiež zrušiť. Skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie (ak by žalobca nevyužil inštitút odvolania) by nebolo možné samostatne preskúmať súdom (správne súdy v zmysle § 7 písm. a/ SSP nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky), nemá vplyv na to, že po vyčerpaní opravného prostriedku a podaní správnej žaloby správny súd preskúmava zákonnosť napadnutého (druhostupňového rozhodnutia) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 25. Časti správnej žaloby označené ako „Nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Okresného úradu“ (pričom predmetom prieskumu nebolo rozhodnutie okresného úradu, pozn. správneho súdu), obsahovali len všeobecné tvrdenia o zákonných náležitostiach rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní. Išlo o všeobecné konštatovania žalobcu, ktoré nekonkretizovali pochybenia orgánov verejnej správy v tomto prípade - nevysvetľovali, čo znamenajú vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 26. Na základe všetkých uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 27. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP. 28. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP: (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD., LL.M. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.