Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-72S/39/2022 6022200344 19. 09. 2024 JUDr. Alena Antalová ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200344.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., občianka Ukrajinskej republiky, zast.: JUDr. Pavol Halaj, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 0 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/004866/2022-243 zo dňa 23. februára 2022, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca (ďalej ako „ÚPSVaR Revúca“) vykonal na základe poverenia č. 37/2020/FKnM-RK zo dňa 12. októbra 2020 u žalobkyne, v tom čase podnikajúcej fyzickej osoby s obchodným menom: Tatiana Krivčuková – zákazkové šitie, miesto podnikania: C. D. XXX/X, XXX XX E., IČO: 40 733 963, finančnú kontrolu na mieste s cieľom preveriť dodržiavanie podmienok stanovených v Oznámení o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“, zverejnenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ako „Oznámenie“) a dodržiavanie povinností v zmysle Dohody č. 20/30/54E/471 zo dňa 12. mája 2020 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – opatrenie č. 2 uzatvorenej medzi žalobkyňou a ÚPSVaR Revúca (ďalej ako „Dohoda“) podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o službách zamestnanosti“). Finančnou kontrolou na mieste bolo zistené, že žalobkyňa čerpala poskytnutý finančný príspevok v sume 3 510,00 eur v zmysle Dohody neoprávnene, nakoľko nespĺňala podmienku oprávnenosti žiadateľa podľa Oznámenia, ktorej splnenie čestne vyhlásila v Žiadosti o poskytnutie finančného príspevku zo dňa 5. mája 2020 (ďalej ako „Žiadosť“) a v čl. VI., bod 3 Dohody. 2. Žalobkyňa využila právo podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 357/2015 Z. z.“) a ÚPSVaR Revúca predložila písomné námietky k zisteným nedostatkom. ÚPSVaR Revúca podľa § 20 ods. 4 písm. c) zákona č. 357/2015 Z. z. preveril opodstatnenosť námietok a ich neopodstatnenosť spolu s odôvodnením oznámil v správe z finančnej kontroly na mieste. Správa z finančnej kontroly na mieste zo dňa 19. januára 2021 bola žalobkyni doručená dňa 25. januára 2021. ÚPSVaR Revúca listom č. RA1/RKON/KON/2021/13, 2021/18372 zo dňa 8. marca 2021 oznámil zistené porušenie finančnej disciplíny Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) ako príslušnému orgánu verejnej správy podľa § 4 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z.
z. Orgán verejnej správy prvého stupňa listom č. UVA-002250/2021 zo dňa 22. septembra 2021 oznámil žalobkyni začatie správneho konania, v ktorom ju poučil o práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobkyňa podala orgánu verejnej správy prvého stupňa vyjadrenie zo dňa 4. októbra 2021, s ktorým na výzvu orgánu verejnej správy prvého stupňa predložila aj jej daňové priznanie za rok 2018. 3. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne vydal Rozhodnutie č. 16/10950/21/041 zo dňa 16. novembra 2021 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým vo výroku skonštatoval, že žalobkyňa sa popísaným konaním dopustila použitia verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čím žalobkyňa porušila finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) v sume 3 510,00 eur a uložil jej povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do 15 dní odo dňa právoplatnosti daného rozhodnutia na účet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava. 4. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh finančnej kontroly na mieste, ktorú vykonal u žalobkyne ÚPSVaR Revúca, a následného konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa. K vecnej stránke uviedol, že žalobkyňa predložila ÚPSVaR Revúca Žiadosť o poskytnutie prostriedkov z Projektu „Prvá pomoc“ – opatrenie č. 2, ktorý bol zameraný na podporu samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej ako „SZČO“), ktorým v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu z dôvodu epidémie ochorenia COVID-19 poklesli tržby. Podľa Oznámenia bola oprávneným žiadateľom pre opatrenie č. 2 SZČO, ktorá bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny, ktoré zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o sociálnom poistení“) priznáva každej SZČO od začiatku podnikania až do 1. júla nasledujúceho roka po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Žalobkyňa následne dňa 12. mája 2020 uzatvorila s ÚPSVaR Revúca Dohodu, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 3 510,00 eur v období od mája 2020 do októbra 2020. V čl. VI., bod 3 Dohody žalobkyňa čestne vyhlásila, že bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa čestne vyhlásila aj v Žiadosti. Finančnou kontrolou na mieste bolo zistené, že žalobkyňa nebola oprávneným žiadateľom pre poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2, nakoľko nespĺňala podmienku oprávnenosti žiadateľa uvedenú v Oznámení. Nesplnenie podmienky oprávneného žiadateľa preukázal list Sociálnej poisťovne č. 18956-2/2020-RV zo dňa 24. novembra 2020, kde Sociálna poisťovňa potvrdila, že žalobkyňa od 1. júna 2016 ku dňu vydania potvrdenia nebola registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako povinne poistená SZČO a ani ako dobrovoľne poistená osoba. Súčasne bolo zistené, že samostatne zárobkovú činnosť vykonávala od 1. októbra 2019 (list Okresného úradu Rimavská Sobota č. OURS-OZP-2019/018166-2 zo dňa 20. septembra 2019), pričom predchádzajúcu podnikateľskú činnosť pod tým istým IČO ukončila dňa 1. júna 2019 (list Okresného úradu Rimavská Sobota č. OU-RSOZP-2019/012221-2 zo dňa 31. mája 2019), z čoho vyplýva, že od 1. októbra 2019 žalobkyňa nezačala prvýkrát podnikať a nie je možné ju považovať za SZČO, ktorá čerpá odvodové prázdniny. 5. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa následne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril k námietkam žalobkyne v jej podaní predloženom dňa 4. januára 2021. Ďalej uviedol, že pojem „odvodové prázdniny“ bol vysvetlený v Oznámení a tiež v čl. VI., bod 3 Dohody s odvolaním sa na Zákon o sociálnom poistení ako obdobie od začiatku podnikania SZČO až do 1. júla nasledujúceho kalendárneho roka po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Ide teda o obdobie na začiatku podnikania SZČO až do dňa, ku ktorému sa podľa § 21 Zákona o sociálnom poistení posudzuje vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Žalobkyňa vykonávala samostatne zárobkovú činnosť už v predchádzajúcom období od 1. júna 2016 do 1. júna 2019. Z daňového priznania žalobkyne k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 je zrejmé, že žalobkyňa v roku 2018 dosiahla príjmy zo živnosti v sume 3 666,00 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa zrejmé, že vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 21 Zákona o sociálnom poistení pri samostatne zárobkovej činnosti vykonávanej od 1. októbra 2019 bolo možné posúdiť podľa príjmov žalobkyne z jej predchádzajúceho podnikania v roku 2018, pričom žalobkyňa odvodové prázdniny nečerpala.
6. Na základe uvedeného orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa čerpala poskytnutý finančný príspevok v sume 3 510,00 eur neoprávnene, nakoľko nespĺňala podmienku oprávnenosti žiadateľa podľa Oznámenia, ktorej splnenie čestne vyhlásila v Žiadosti a v čl. VI., bod 3 Dohody, čím porušila ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spojení s kapitolou 2, časť 2.4. Schémy a podmienkou oprávnenosti žiadateľa pre projekt „Prvá pomoc“ - opatrenie č. 2 uvedenou v Oznámení, čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, t. j. použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia. 7. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. MF/004866/2022-243/1143 zo dňa 23. februára 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh finančnej kontroly na mieste, administratívneho konania a podstatný obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. K odvolacím námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že žalobkyni bol poskytnutý finančný príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2, čo vyplýva zo samotného názvu Dohody, pričom podmienky na poskytnutie finančného príspevku boli podrobne uvedené v Oznámení a boli následne doslovne prenesené do Žiadosti aj Dohody. Splnenie podmienok žalobkyňa v Žiadosti čestne vyhlásila. Žalobkyňa podľa žalovaného o podmienkach na poskytnutie finančného príspevku pred podpísaním Žiadosti a následne Dohody vedela, preto je vylúčené uvedenie žalobkyne do omylu v otázke splnenia podmienok. Podmienky na poskytnutie príspevku neboli nijakým spôsobom žalobkyni zo strany ÚPSVaR Revúca zamlčané. Podmienky uvedené v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti sú zahrnuté v Oznámení, v Žiadosti a aj v Dohode a predstavujú len zlomok podmienok, ktoré SZČO na poskytnutie príspevku musela splniť. Splnenie podmienok stanovených v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti zo strany žalobkyne nebolo kontrolou na mieste, ani orgánom verejnej správy prvého stupňa spochybnené a ich splnenie nespochybnil ani žalovaný. Poskytovateľ finančnej pomoci splnenie podmienok založil na čestnom vyhlásení žiadateľa, teda splnenie podmienky oprávnenosti na príspevok bolo prenesené na SZČO formou čestného vyhlásenia. Ide o tzv. právnu fikciu - vyvrátiteľnú právnu domnienku, keď podmienky sa považujú za splnené, ak sa nepreukáže opak, napr. následnou finančnou kontrolou. U žalobkyne bol preukázaný opak, t. z. bolo preukázané nesplnenie podmienok na poskytnutie finančného príspevku kontrolou na mieste. Konštatovanie žalobkyne v odvolaní, že ÚPSVaR Revúca mal všetky predpoklady na to, aby si základné informácie o žiadateľovi zistil bežne dostupnými prostriedkami, je podľa žalovaného bezpredmetné. Žalobkyňa v čl. IX. Dohody vyhlásila, že si Dohodu riadne a dôsledne prečítala a súhlasí s jej obsahom, neuzavrela ju v tiesni ani za zvlášť nevýhodných podmienok a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísala. Všetky podmienky na získanie finančnej pomoci boli v Dohode a v Žiadosti konkretizované a podpisom Dohody žalobkyňa s týmito podmienkami súhlasila. Žalobkyňa čerpala poskytnutý finančný príspevok neoprávnene, a preto jej konanie bolo kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. 8. K poukazu žalobkyne na dohody, ktoré ÚPSVaR Revúca uzatvoril s inými príjemcami a ktoré obsahujú rozdielne znenie čl. VI, z čoho žalobkyňa vyvodila úmysel ÚPSVaR Revúca uprednostňovať alebo zvýhodňovať určité subjekty, žalovaný uviedol, že dané dohody neboli predmetom správneho konania. Zo žalobkyňou uvádzaných dohôd č. 20/30/54E/201 a č. 20/30/54E/128 nie je zrejmé aké oznámenie a s akými konkrétnymi podmienkami pre citované dohody platilo a čo žiadateľ čestne vyhlásil. Žalovaný však preskúmaním čl. VI. uvedených dohôd v CRZ zistil, že čl. VI. bod 3 dohody č. 20/30/54E/201 znie totožne ako čl. VI. bod 3 Dohody žalobkyne. K dohode č. 20/30/54E/201 bol uzatvorený dodatok č. 1, v ktorom čl. VI. bod 2 týkajúci sa nemocenského a dôchodkového poistenia bol upravený. Žalovaný nepostrehol uprednostňovanie alebo zvýhodňovanie určitých subjektov v spojitosti so zmenou čl. VI. bod 2 dohôd týkajúceho sa nemocenského a dôchodkového poistenia. Žalobkyňa nebola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období do 30. júna 2020 a poistenie jej netrvalo aj po tomto dni. Taktiež žalobkyňa nečerpala tzv. odvodové prázdniny, pretože nejde o podnikateľku so začiatkom podnikania v roku 2019 až do posúdenia vzniku povinného sociálneho poistenia k 1. júlu 2020. Kalendárny rok rozhodujúci na posúdenie vzniku povinného sociálneho poistenia u žalobkyne od vzniku podnikania bol rok 2018, nakoľko žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť v období od 1. júna 2016 do 1. júna 2019. Uvedené preukazuje daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2018, ktoré od žalobkyne vyžiadal orgán verejnej správy prvého stupňa a list č. 18956-2/2020-RV zo dňa 24. novembra
2020, ktorým Sociálna poisťovňa potvrdila, že žalobkyňa od 1. júna 2016 ku dňu vydania potvrdenia nebola registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako povinne poistená SZČO ani ako dobrovoľne poistená osoba. Žalobkyňa nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená z dôvodu nízkeho príjmu za rok 2018, preto odvodové prázdniny čerpať nemohla a zároveň nebola ani dobrovoľne poistená. 9. K námietke žalobkyne, že bola pri žiadaní o príspevok uvedená do omylu, žalovaný uviedol, že predmetom správneho konania je preukázanie porušenia finančnej disciplíny podľa Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a nie podvodné konanie, ktoré je predmetom trestnoprávneho konania spadajúceho do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní. V prípade preukázania porušenia finančnej disciplíny je irelevantné, či účastník konania vedel, resp. nevedel o skutočnosti nesplnenia podmienky na poskytnutie finančného príspevku. ÚPSVaR Revúca splnenie podmienok založil na čestnom vyhlásení žiadateľa, pričom kontrola splnenia podmienok čestne vyhlásených nebola vylúčená z predmetu následných kontrol. V Oznámení je jednoznačne stanovené, že skutočnosti, ktoré žiadateľ čestne vyhlásil, môžu byť predmetom následných kontrol. Podľa Oznámenia tiež zamestnanec úradu vykoná kontrolu formálnej správnosti žiadosti (overí, či je žiadosť kompletná v súlade s podmienkami Oznámenia). Zamestnanec úradu overuje len skutočnosť, či sú predložené dokumenty kompletné a neoveruje splnenie podmienok pre poskytnutie príspevku ako tvrdila žalobkyňa v odvolaní. 10. K pojmu „odvodové prázdniny“ žalovaný uviedol, že Zákon o sociálnom poistení ho síce nepozná, ale bol určený priamo v Oznámení, v Žiadosti a tiež v Dohode. Pojem je vysvetlený pomocou Zákona o sociálnom poistení ako obdobie od začiatku podnikania, kedy nová SZČO nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, pretože u nej nie je možné posúdiť vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Ide o obdobie trvajúce do dňa, ku ktorému sa na základe dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní posudzuje vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO podľa § 21 Zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobkyne vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia pri samostatne zárobkovej činnosti vykonávanej od 1. októbra 2019 bolo možné posúdiť podľa príjmov žalobkyne z jej predchádzajúceho podnikania v roku 2018, ktoré boli priznané v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2018, keďže žalobkyňa prvýkrát podnikať nezačala od 1. októbra 2019, ale podnikateľskú činnosť vykonávala už od 1. júna 2016 do 1. júna 2019. Žalobkyňa preto nebola SZČO čerpajúcou odvodové prázdniny. Žalobkyňa nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená z dôvodu, že jej príjmy v roku 2018 boli nízke a nedosiahli výšku, s ktorou sa spája povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a zároveň nečerpala „odvodové prázdniny,“ keďže počnúc dňom 1. októbra 2019 nezačala prvýkrát podnikať. Keďže žalobkyňa nebola ani dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená, finančný príspevok čerpala neoprávnene. Vzhľadom na uvedené zistenia dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vydané v súlade s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“). Správna žaloba 11. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré považovala za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). 12. Po úvodnej konštatačnej časti správnej žaloby žalobkyňa vyslovila svoj názor, že z ustanovenia § 70 ods. 6 Zákona službách zamestnanosti a contrario vyplýva, že na poskytnutie finančného príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e) tohto zákona existuje právny nárok, pričom podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať, sú taxatívne uvedené v § 70 ods. 7 tohto zákona. Žalobkyňa všetky zákonné podmienky spĺňala po celú dobu poskytovania finančného príspevku, pričom žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nezistili, že tieto zákonné podmienky splnené neboli alebo ich žalobkyňa prestala spĺňať počas poberania príspevku. Podľa žalobkyne je nesprávny právny názor žalovaného, že tieto zákonné podmienky možno ľubovoľne rozširovať. Rozšírenie zákonných podmienok na priznanie finančného príspevku v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákona službách zamestnanosti o ďalšie podmienky zákonodarcom nepredpokladané je podľa žalobkyne neprípustné.
13. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej tvrdila, že z Centrálneho registra zmlúv vyplýva, že ÚPSVaR Revúca uzavrel s inými žiadateľmi v rovnakom postavení dohody o poskytnutí toho istého príspevku, pričom ako podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať, uviedol výlučne podmienky uvedené v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti. Žalobkyňa k správnej žalobe priložila kópie dohôd o poskytnutí finančného príspevku uzatvorených medzi ÚPSVaR Revúca a F. G. (č. XX/XX/XXX/128), H. C. (č. XX/ XX/XXX/XX) a I. J. (č. XX/XX/XXX/XX). 14. Žalobkyňa uviedla, že v rozhodnom období nebola povinne poistená z dôvodu jej nízkych príjmov z podnikania, keďže nespĺňala zákonnú podmienku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Žalobkyňa sa dobrovoľne dôchodkovo a nemocensky nepoistila z toho istého dôvodu, teda pre nedostatočný príjem, ktorý jej neumožňoval takéto výdavky. Pokiaľ by príjmy žalobkyne postačovali na platbu odvodov na nemocenské a dôchodkové poistenie, rada by sa poistila, ale v období pandémie, keď štát jej svojimi opatreniami znemožnil podnikanie a pripravil ju aj o ten nízky príjem, ktorý dovtedy z podnikania mala, to nebolo možné. Podľa žalobkyne by bolo absurdné, aby poskytovanie štátnej podpory podnikateľom bolo podmieňované vynaložením výdavkov na dobrovoľné poistenie. 15. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej tvrdila, že bola zamestnancami ÚPSVaR Revúca uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytovanie finančného príspevku. Pokiaľ by vedela, že poskytnutie tohto príspevku sa na ňu nevzťahuje, mohla svoje podnikanie ukončiť a požiadať o sociálne dávky. 16. Podľa žalobkyne žalovaný a ani orgán verejnej správy prvého stupňa nevyhodnotili alternatívnu požiadavku odvodových prázdnin tak, že tieto sa vzťahujú aj na žalobkyňu s odôvodnením, že žalobkyňa podnikala aj v minulosti. Pojem „odvodové prázdniny“ ako podmienka čerpania finančného príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti uvedený v Dohode mal byť žalovaným vykladaný rozširujúco tak, že sa vzťahuje aj na žalobkyňu, ktorá podľa zistení žalovaného nebola nemocensky a dôchodkovo poistená z dôvodu svojich nízkych príjmov z podnikania. 17. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgán verejnej správy prvého stupňa sú podľa žalobkyne v príkrom rozpore s princípmi dobrej správy, ktoré vyplývajú z Odporúčania Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007, a to najmä s princípom proporcionality a princípom právnej istoty. Tieto princípy sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Princíp proporcionality možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čiastočne je vyjadrený aj v čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. Princíp právnej istoty je implicitne vyjadrený v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Je to najmä požiadavka na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci, ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity. Judikatúra sa na tento princíp odvoláva vždy, keď všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci porušuje niektorý z týchto princípov. Taktiež Správny poriadok s účinnosťou od 1. januára 2004 zakotvil ako základné pravidlo konania povinnosť správnych orgánov dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Základným dokumentom, ktorý sa v rámci práva Európskej únie venuje dobrej správe, je Odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej ako „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby jej štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Toto právo síce nepatrí medzi tradične uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na dobrú správu Rada Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých uznaných práv vo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo. Podobným spôsobom bolo právo na dobrú správu uznané aj v čl. 41 ods. 1 Charty základných ľudských práv Európskej únie (ďalej ako „Charta“), podľa ktorého má každá osoba právo, aby inštitúcie a orgány Únie riešili jej záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranom čase. Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti,
predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. S výslovným použitím pojmu „dobrá správa“ sa u nás nestretávame. Tento pojem v našom právnom poriadku nie je definovaný. Na porovnanie, v Českej republike sa s výslovným použitím tohto pojmu možno stretnúť v dvoch zákonných úpravách, a to v zákone o verejnom ochrancovi práv, ktorý princípy dobrej správy uvádza ako jedno z hľadísk ombudsmanovho posudzovania riadneho výkonu verejnej správy popri kritériu súladu s právom a súladu s princípmi demokratického právneho štátu. Odkaz na dobrú správu sa objavil aj v novom správnom poriadku ČR, a to v prvej úvodnej časti zákona, kde sa zaoberá základnými zásadami činnosti správnych orgánov. Princípy dobrej verejnej správy Rada Európy presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní Výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry ESĽP. Účinnosť princípov dobrej správy sa zásadným spôsobom presadzuje predovšetkým prostredníctvom rozhodovacej činnosti ESĽP, avšak nepriamo, čo je dané charakterom práv a slobôd chránených Dohovorom. Právo jednotlivca na dobrú správu, podobne ako napr. právo na azyl, nepatrí medzi typické základné ľudské práva priamo uznané Dohovorom. Preto sa neaplikujú princípy dobrej správy ako také, ale všeobecné právne princípy (princíp rovnosti, viazanosti právom, proporcionality). Presadzovanie všeobecných právnych princípov v členských štátoch Rady Európy zabezpečujú najmä súdy v rámci ústavného a správneho súdnictva. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa stala právne záväznou Charta. Spomenutý čl. 41 Charty síce definuje právo na dobrú správu, avšak len vo vzťahu jednotlivca k orgánom a inštitúciám Únie (zdroj: K., Bulletin SAK 12/2013). 18. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul podstatné dôvody rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného. K žalobným námietkam žalobkyne uviedol, že nespochybňuje právny nárok na poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2 podľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti, avšak až po splnení všetkých podmienok. Žalovaný nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, že spĺňala všetky zákonné podmienky podľa § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti po celú dobu poskytovania finančného príspevku, avšak je nesprávna taká úvaha žalobkyne, že právny nárok na poskytnutie finančného príspevku vzniká len po splnení podmienok uvedených v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti. Z čl. III k bodu 1 a 2 osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 63/2020 Z. z. vyplýva, že po splnení podmienok pre poskytnutie takejto podpory bude mať žiadateľ na ňu právny nárok. Podmienkami pre poskytnutie takejto podpory nemožno rozumieť iba všeobecné zákonné podmienky podľa § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti, nakoľko na vznik právneho nároku sa vyžaduje splnenie všetkých podmienok poskytnutia podpory, tzn. vrátane tých, ktoré boli zverejnené v Oznámení a prenesené do Žiadosti a do Dohody. Oznámenie bolo vyhlásené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, do pôsobnosti ktorého podľa § 12 písm. g) Zákona o službách zamestnanosti patrí poskytovať príspevok podľa § 53d tohto zákona a schvaľovať alebo realizovať projekty a programy financované zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov alebo realizovať projekty a programy financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu podľa § 54 tohto zákona. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny konalo len v rámci svojej pôsobnosti, keď v Oznámení stanovilo podmienky poskytovania príspevku, ktoré žiadateľ o finančný príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2 musí spĺňať, aby mu na poskytnutie tohto príspevku vznikol právny nárok. Nejde teda o ľubovoľné rozširovanie zákonných podmienok, ale o vymedzenie okruhu oprávnených žiadateľov. Navyše, podmienka oprávnenosti žiadateľa bola z Oznámenia prenesená aj do Žiadosti a do Dohody, pričom splnenie tejto podmienky žalobkyňa čestne vyhlásila v čl. VI, bod 3 Dohody. 20. K námietke žalobkyne, že ÚPSVaR Revúca uzatvoril s inými žiadateľmi v rovnakom postavení dohody o poskytnutí príspevku, pričom tieto mali obsahovať výlučne zákonné podmienky uvedené v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti, žalovaný uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, pričom sa s ňou vysporiadal už vo svojom rozhodnutí (strana 7-8). Doplnil, že po preskúmaní verejne dostupných informácií z Centrálneho registra zmlúv bolo zistené, že ku všetkým týmto dohodám boli uzatvorené dodatky, z ktorých vyplýva, že pôvodné znenie čl. VI týchto dohôd sa vypúšťa a nahrádza sa novým
znením, ktoré už obsahuje obdobne formulovanú podmienku nemocenského a dôchodkového poistenia (povinného aj dobrovoľného) alebo čerpania tzv. odvodových prázdnin ako obsahuje čl. VI Dohody žalobkyne. 21. Žalobkyňa dobrovoľne požiadala o poskytnutie finančného príspevku Žiadosťou, ktorej obsahom je aj čestné vyhlásenie, že žiadateľ (žalobkyňa) bol nemocensky a dôchodkovo poistený (povinne alebo dobrovoľne) v období od 31. marca 2020 a poistenie mu trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny, a rovnako dobrovoľne uzatvorila s ÚPSVaR Revúca Dohodu, ktorej obsahom je tiež obdobné čestné vyhlásenie. Žalobkyňa vlastnoručným podpisom akceptovala všetky podmienky, za ktorých jej mali byť poskytnuté finančné prostriedky. Každý prijímateľ finančného príspevku si musí byť vedomý, že príspevok sa poskytuje za splnenia konkrétne stanovených podmienok a prijímateľ tohto príspevku sa podpisom dohody zaväzuje akceptovať ich. Žalobkyňa vedela aj o podmienke, ktorú v správnej žalobe označila ako absurdnú a ak s ňou nesúhlasila, nebola povinná Dohodu akceptovať. 22. K námietke žalobkyne ohľadom rozporu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy s princípmi dobrej verejnej správy žalovaný uviedol, že nie je žiadnym spôsobom argumentačne podložená, ale ide len o rozsiahly opis princípov a právnych dokumentov bez akejkoľvek konkretizácie, v čom žalobkyňa vidí rozpor napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy s tým ktorým princípom, a preto ju považoval za neopodstatnenú. 23. Žalovaný podotkol, že sa podrobne zaoberal tvrdením žalobkyne o uvedení do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie finančného príspevku už vo svojom rozhodnutí (strana 6-7), pričom doplnil, že žalobkyňa nemohla byť uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie finančného príspevku, nakoľko všetky podmienky na poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2 sú podrobne uvedené v Oznámení a boli prenesené do Žiadosti a aj do Dohody. Žalobkyňa vyhlásila, že je oprávnená Dohodu podpísať, že si ju riadne a dôsledne prečítala a súhlasí s jej obsahom, neuzavrela ju v tiesni a ani za zvlášť nevýhodných podmienok. Zamestnanec ÚPSVaR Revúca nebol povinný overovať správnosť údajov uvedených v čestnom vyhlásení, ale podľa Oznámenia vykonáva len kontrolu formálnej správnosti žiadosti, tzn. overí, či je žiadosť kompletná v súlade s podmienkami Oznámenia. Skutočnosti, ktoré žiadateľ čestne vyhlásil, mohli byť predmetom následnej kontroly, čo vyplýva z Oznámenia a aj z Dohody. 24. K tvrdeniu žalobkyne v správnej žalobe, že pojem odvodové prázdniny bolo potrebné vykladať rozširujúco tak, aby sa vzťahoval aj na žalobkyňu, žalovaný uviedol, že nie je oprávnený svojvoľne a rozširujúco vykladať pojmy tak, aby zabezpečil, že sa žalobkyňa bude pokladať za oprávneného žiadateľa o finančný príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2, hoci podmienku nemocenského a dôchodkového poistenia (povinného aj dobrovoľného) alebo čerpania tzv. odvodových prázdnin v rozhodnom období nespĺňala. 25. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom dostatočným spôsobom odôvodňujú záver, že žalobkyňa použitím finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2 v sume 3 510,00 eur porušila § 19 ods. 1 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, čím použila verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a preto žiadal správny súd, aby správnu žalobu zamietol. 26. Žalobkyňa nevyužila svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa
toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 72S/39/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-72S/39/2022. 28. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 19. septembra 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 29. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní zdôraznil, že žalobkyňa spĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti, čo žalovaný nespochybňoval a táto skutočnosť ani nie je sporná, pričom sporná je otázka výkladu o splnení podmienok stanovených v zmysle čl. VI. bod 3 Dohody. Žalobkyňa splnila podmienku čerpania odvodových prázdnin, pričom pojem „odvodové prázdniny“ je potrebné vykladať tak, ako bolo uvedené v správnej žalobe. Dohodu koncipovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. ÚPSVaR Revúca, a preto by nesprávny výklad nejasného pojmu „odvodové prázdniny“ nemal byť na ťarchu žalobkyne. Taktiež podotkol, že zamestnanci ÚPSVaR Revúca žalobkyňu ubezpečili, že spĺňa podmienky na poskytnutie finančnej pomoci. Zároveň uviedol, že na vykonaní dokazovania dohodami o poskytnutí finančného príspevku uzatvorenými medzi ÚPSVaR Revúca a podnikateľmi G., C. a J. netrvá, keďže po doručení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe už táto otázka bola vyriešená. 30. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v Oznámení boli stanovené aj ďalšie podmienky a žalobkyňa už v Žiadosti uviedla, že tieto podmienky spĺňa, pričom v čestnom vyhlásení, ktoré je súčasťou Dohody rovnako vyhlásila, že podmienky podľa Oznámenia spĺňa. Nestotožnila sa s názorom žalobkyne, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. ÚPSVaR Revúca neboli oprávnení rozširovať podmienky poskytnutia finančného príspevku nad rámec podmienok stanovených v Zákone o službách zamestnanosti. Vo vzťahu k podmienke čerpania tzv. odvodových prázdnin odcitovala presné znenie danej podmienky z Oznámenia a z Dohody, z ktorého vyplýva, že žiadateľ musel začať podnikať prvý krát. V danom prípade táto podmienka splnená nebola, keďže žalobkyňa začala podnikať prvý krát 1. júna 2016. Vo zvyšku zástupkyňa žalovaného poukázala na argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k správnej žalobe a v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. 31. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 32. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 34. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 35. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 28. februára 2022 za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad. 36. Podľa § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 28. februára 2022 podmienkou na poskytnutie príspevku podľa tohto zákona žiadateľovi, ktorým je právnická osoba, fyzická
osoba alebo uchádzač o zamestnanie, ktorý pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, je, že a) má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu, b) má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, c) neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok, d) nemá voči úradu splatné finančné záväzky, e) nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu, f) nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru, g) nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu. 37. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi. Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. 38. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. 39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. 40. Správny súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane pripojených administratívnych spisov orgánov verejnej správy zistil, že orgán verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí zo dňa 16. novembra 2021 skonštatoval, že žalobkyňa použitím poskytnutého finančného príspevku v sume 3 510,00 eur v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 v zmysle Oznámenia porušila ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, nakoľko nespĺňala podmienku oprávnenosti žiadateľa podľa Oznámenia, ktorej splnenie čestne vyhlásila v Žiadosti a v čl. VI., bod 3 Dohody, čím došlo k použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, a teda k porušeniu finančnej disciplíny podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Orgán verejnej správy prvého stupňa preto uložil žalobkyni povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do 15 dní odo dňa právoplatnosti daného rozhodnutia na účet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, a to v sume 3 510,00 eur. Žalovaný následne o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 23. februára 2022 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Žalobkyňa napadla rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa všeobecnou správnou žalobou, pričom rozsah prieskumu správneho súdu bol vymedzený žalobnými bodmi uvedenými v správnej žalobe. 41. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe uviedla svoj názor, že na poskytnutie finančného príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti existuje právny nárok po splnení podmienok podľa § 70 ods. 7 tohto zákona (čo má vyplývať a contrario z ustanovenia § 70 ods. 6), pričom žalobkyňa po
celú dobu poskytovania finančného príspevku tieto podmienky spĺňala, správny súd konštatuje, že dané tvrdenie žalobkyne nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, ktorá by správnemu súdu umožňovala vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o prezentáciu vlastných záverov žalobkyne, ktoré samé osebe nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobkyňa v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutí orgánov verejnej správy za nezákonné. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobkyne vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom. Žalobkyňa je preto povinná poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona orgánmi verejnej správy. Keďže žalobkyňa len uviedla svoj právny názor na oprávnenosť poberania poskytnutého finančného príspevku v zmysle Oznámenia bez toho, aby súčasne uviedla, čím žalovaný, resp. orgán verejnej správy prvého stupňa, porušil zákon a aký to malo vplyv na subjektívne práva a právom chránené záujmy žalobkyne, správny súd nemohol takto formulované tvrdenie vyhodnotiť ako relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by mohol vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že Zákon o službách zamestnanosti stanovuje základný zákonný rámec pre aktívne opatrenia na trhu práce, medzi ktoré sa zaraďujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť. Z ustanovenia § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že predmetné projekty, akým bol aj projekt „Prvá pomoc“ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podľa Oznámenia, schvaľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky. Zákon tak výslovne počíta s tým, že konkrétne podmienky pre poskytnutie finančného príspevku v rámci určitého projektu po schválení vládou Slovenskej republiky stanoví vyhlasovateľ projektu. V danom prípade Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako vyhlasovateľ projektu „Prvá pomoc“ v rámci Operačného programu Ľudské zdroje financovaného z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky stanovilo v Oznámení konkrétne podmienky, ktoré musel žiadateľ splniť, aby nadobudol postavenie oprávneného žiadateľa o finančný príspevok v rámci tohto projektu. To, že Zákon o službách zamestnanosti stanovuje v § 70 ods. 7 všeobecné podmienky na poskytnutie akéhokoľvek príspevku podľa tohto zákona žiadateľovi, neznamená, že je vylúčené, aby vyhlasovateľ projektu podľa § 54 ods. 1 písm. e) tohto zákona stanovil osobitné podmienky pre poskytnutie príspevku podľa príslušného projektu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že samotné znenie § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti so stanovením osobitných podmienok podľa zamerania určitého projektu počíta. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oprávnene a v súlade so zákonom v Oznámení stanovilo osobitné podmienky, ktoré musí žiadateľ o finančný príspevok z projektu „Prvá pomoc“ spĺňať. Žiadateľovi tak vznikne nárok na poskytnutie daného finančného príspevku len v prípade, ak spĺňa nielen všeobecné podmienky poskytnutia príspevku podľa § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti, ale aj osobitné podmienky podľa Oznámenia. 42. Tvrdenie žalobkyne v správnej žalobe, že z centrálneho registra zmlúv vyplýva, že ÚPSVaR Revúca uzavrel s inými žiadateľmi v rovnakom postavení dohody o poskytnutí toho istého príspevku, pričom ako podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať, uviedol výlučne podmienky uvedené v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti, rovnako nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tvrdenie žalobkyne má len konštatačný charakter, pričom z neho nie je zrejmé, čím orgány verejnej správy porušili zákon a aký má tvrdená skutočnosť vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobkyne v tejto veci. Správny súd pre úplnosť poukazuje na stanovisko žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v jeho vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13. júla 2022, že ku všetkým dohodám, na ktoré žalobkyňa v správnej žalobe poukázala a ktorých kópie aj k správnej žalobe priložila, boli uzatvorené dodatky, z ktorých vyplýva, že pôvodné znenie čl. VI týchto dohôd sa vypúšťa a nahrádza sa novým
znením, ktoré obsahuje obdobne formulovanú podmienku nemocenského a dôchodkového poistenia (povinného aj dobrovoľného) alebo čerpania tzv. odvodových prázdnin ako obsahuje čl. VI Dohody žalobkyne. Žalobkyňa na pojednávaní vecnú správnosť tohto tvrdenia žalovaného nepoprela a ani nežiadala vykonanie dokazovania predmetnými dohodami správnym súdom. 43. Rovnako tvrdenia žalobkyne v správnej žalobe o dôvodoch, prečo nebola povinne alebo dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená, majú len charakter konštatovaní zo subjektívneho pohľadu žalobkyne, čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Taktiež tvrdenie žalobkyne, že zamestnancami ÚPSVaR Revúca bola uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytovanie finančného príspevku, nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla a ani nepreukázala tvrdenia dotknutých zamestnancov ÚPSVaR Revúca a prípadné ďalšie relevantné skutkové okolnosti, z ktorých usúdila, že bola uvedená do omylu a aký vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy by tvrdená skutočnosť mala mať. Zo samotnej skutočnosti, že žalobkyňa sa subjektívne cíti uvedená do omylu, nemožno prijať záver, že orgány verejnej správy konali a rozhodli nezákonne, čím by zasiahli do práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Navyše, ako už poukázal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia a aj vo vyjadrení k správnej žalobe, všetky podmienky, ktoré bola žalobkyňa povinná splniť na to, aby jej vznikol nárok na poskytovanie finančného príspevku z projektu „Prvá pomoc“ podľa Oznámenia, boli výslovne uvedené tak v Oznámení, ako aj v Žiadosti a v Dohode, pričom žalobkyňa Dohodu vlastnoručne podpísala s tým, že si ju riadne a dôsledne prečítala a súhlasí s jej obsahom, neuzavrela u v tiesni a ani za zvlášť nevýhodných podmienok. Svojím podpisom Dohody žalobkyňa vyjadrila súhlas s predmetnými podmienkami a ich vlastná interpretácia zo strany žalobkyne nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa. 44. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že podľa jej názoru mal byť pojem „odvodové prázdniny“ použitý v Dohode interpretovaný zo strany žalovaného rozširujúco tak, aby sa vzťahoval aj na žalobkyňu, správny súd opätovne konštatuje, že pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy nemôže vychádzať z prezentácie vlastných predstáv žalobkyne o skutkových alebo právnych otázkach predmetnej veci. Pre úplnosť správny súd však uvádza, že v čl. VI bod 3 Dohody je predmetná podmienka formulovaná tak, žalobkyňa ako SZČO čestne vyhlasuje, že „bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvá a po tomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať).“ Uvedená podmienka je podľa správneho súdu formulovaná dostatočne zrozumiteľne a určito tak, aby boli vylúčené viaceré možné interpretácie pojmu „odvodové prázdniny,“ a to aj napriek tomu, že sa doslovne nezhoduje s ustanovením § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Tento pojem nie je legálnym pojmom, ktorý by bol použitý v texte zákona, avšak bol dostatočne jasne formulovaný v Oznámení, v Žiadosti a aj v Dohode. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa začala podnikať 1. júna 2016 pod rovnakým IČO (potvrdenie Okresného úradu Rimavská Sobota č. OU-RS-OZP-2019/012221-2 zo dňa 31. mája 2019) ako v čase podania Žiadosti a podpisu Dohody. Vychádzajúc z formulácie pojmu „odvodové prázdniny“ v Oznámení, Žiadosti a v Dohode tak bolo od 1. júla 2017 už prípadné čerpanie odvodových prázdnin podľa uvedeného vymedzenia žalobkyňou vylúčené. Z dokazovania vykonaného orgánom verejnej správy prvého stupňa tiež vyplynulo, že žalobkyni z dôvodu nízkych príjmov nevzniklo a v rozhodnom období ani netrvalo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO. Keďže žalobkyňa nebola ani dobrovoľne nemocensky alebo dôchodkovo poistená (potvrdenie Sociálnej poisťovne č. 18956-2/2020-RV zo dňa 24. novembra 2020, v ktorom Sociálna poisťovňa potvrdila, že žalobkyňa od 1. júna 2016 ku dňu vydania potvrdenia nebola registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako povinne poistená SZČO a ani ako dobrovoľne poistená osoba), pričom nečerpala ani odvodové prázdniny v zmysle čl. VI bod 3 Dohody, nemohla byť považovaná za oprávnenú žiadateľku o finančný príspevok z projektu „Prvá pomoc“ v zmysle Oznámenia. Tým, že prijala finančné príspevky od ÚPSVaR Revúca v celkovej sume 3 510,00 eur napriek tomu, že nebola oprávnenou žiadateľkou, orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný správne skonštatovali, že žalobkyňa sa tým dopustila porušenia finančnej disciplíny podľa 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Rámec oprávnenia bol v danom prípade stanovený Zákonom o službách zamestnanosti (§ 54 ods. 1 písm. e/)
a Dohodou. Keďže žalobkyňa pre nesplnenie podmienok pre poskytnutie daného finančného príspevku nebola oprávnenou žiadateľkou, pričom finančný príspevok aj napriek tomu prijala, použila tak verejné prostriedky inak, než stanovuje rámec oprávnenia. K vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov preto došlo práve vo výške poskytnutého finančného príspevku, t. j. v sume 3 510,00 eur. 45. Právno-teoretické závery ohľadom pojmu „princípy dobrej verejnej správy,“ ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe (uvedené v odseku 17. tohto rozsudku), nepredstavujú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže pre svoju všeobecnosť nie je vôbec zrejmé, akým konkrétnym spôsobom dopadajú na predmetnú vec. Nestačí, ak žalobkyňa v správnej žalobe len uvedie právno-teoretické východiská právnej vedy alebo praxe bez toho, aby súčasne nekonkretizovala, akým spôsobom je z nich nepochybné, že konajúci orgán verejnej správy v konkrétnej veci pochybil a rozhodol nezákonne. Správny súd preto nemohol dospieť k záveru, že žalobné námietky žalobkyne sú dôvodné. 46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa nie sú zaťažené vadou nezákonnosti, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. 48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.