{"guid": "3bee2fa6-1f15-407b-92cb-84095093dd69:67cf667f-0329-4df7-aa63-35218251231d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200344.2", "spisova_znacka": "BB-72S/39/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-72S/39/2022 z 19. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2024, sp. zn. BB-72S/39/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200344.2", "identifikacne_cislo": "6022200344", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-54.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-54.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-70.odsek-7", "nazov": "§ 70 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-70.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-54", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-70", "/SK/ZZ/2004/523#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/523#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67cf667f-0329-4df7-aa63-35218251231d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200344.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200344.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200344.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-72S/39/2022\n6022200344\n19. 09. 2024\nJUDr. Alena Antalová\nECLI:SK:SpSBB:2024:6022200344.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a\nčlenov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci\nžalobkyne: A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., občianka Ukrajinskej\nrepubliky, zast.: JUDr. Pavol Halaj, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, proti\nžalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava,\nIČO: 0 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/004866/2022-243 zo dňa 23.\nfebruára 2022, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca (ďalej ako „ÚPSVaR Revúca“) vykonal na základe\npoverenia č. 37/2020/FKnM-RK zo dňa 12. októbra 2020 u žalobkyne, v tom čase podnikajúcej fyzickej\nosoby s obchodným menom: Tatiana Krivčuková – zákazkové šitie, miesto podnikania: C. D. XXX/X,\nXXX XX E., IČO: 40 733 963, finančnú kontrolu na mieste s cieľom preveriť dodržiavanie podmienok\nstanovených v Oznámení o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci\nprojektu „Prvá pomoc“, zverejnenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ako „Oznámenie“)\na dodržiavanie povinností v zmysle Dohody č. 20/30/54E/471 zo dňa 12. mája 2020 o poskytnutí\nfinančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – opatrenie č. 2 uzatvorenej medzi žalobkyňou\na ÚPSVaR Revúca (ďalej ako „Dohoda“) podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách\nzamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako\n„Zákon o službách zamestnanosti“). Finančnou kontrolou na mieste bolo zistené, že žalobkyňa čerpala\nposkytnutý finančný príspevok v sume 3 510,00 eur v zmysle Dohody neoprávnene, nakoľko nespĺňala\npodmienku oprávnenosti žiadateľa podľa Oznámenia, ktorej splnenie čestne vyhlásila v Žiadosti o\nposkytnutie finančného príspevku zo dňa 5. mája 2020 (ďalej ako „Žiadosť“) a v čl. VI., bod 3 Dohody.\n2. Žalobkyňa využila právo podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole\na audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č.\n357/2015 Z. z.“) a ÚPSVaR Revúca predložila písomné námietky k zisteným nedostatkom. ÚPSVaR\nRevúca podľa § 20 ods. 4 písm. c) zákona č. 357/2015 Z. z. preveril opodstatnenosť námietok a ich\nneopodstatnenosť spolu s odôvodnením oznámil v správe z finančnej kontroly na mieste. Správa z\nfinančnej kontroly na mieste zo dňa 19. januára 2021 bola žalobkyni doručená dňa 25. januára 2021.\nÚPSVaR Revúca listom č. RA1/RKON/KON/2021/13, 2021/18372 zo dňa 8. marca 2021 oznámil zistené\nporušenie finančnej disciplíny Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej ako „orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa“) ako príslušnému orgánu verejnej správy podľa § 4 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z.\n\nz. Orgán verejnej správy prvého stupňa listom č. UVA-002250/2021 zo dňa 22. septembra 2021 oznámil\nžalobkyni začatie správneho konania, v ktorom ju poučil o práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia,\nprípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobkyňa podala orgánu verejnej správy prvého stupňa vyjadrenie\nzo dňa 4. októbra 2021, s ktorým na výzvu orgánu verejnej správy prvého stupňa predložila aj jej daňové\npriznanie za rok 2018.\n3. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne vydal Rozhodnutie č. 16/10950/21/041 zo dňa 16.\nnovembra 2021 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým vo výroku\nskonštatoval, že žalobkyňa sa popísaným konaním dopustila použitia verejných prostriedkov nad rámec\noprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čím žalobkyňa porušila finančnú\ndisciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rozpočtových\npravidlách verejnej správy“) v sume 3 510,00 eur a uložil jej povinnosť odviesť finančné prostriedky\nvo výške porušenia finančnej disciplíny do 15 dní odo dňa právoplatnosti daného rozhodnutia na účet\nÚstredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava.\n4. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh finančnej kontroly\nna mieste, ktorú vykonal u žalobkyne ÚPSVaR Revúca, a následného konania pred orgánom verejnej\nsprávy prvého stupňa. K vecnej stránke uviedol, že žalobkyňa predložila ÚPSVaR Revúca Žiadosť o\nposkytnutie prostriedkov z Projektu „Prvá pomoc“ – opatrenie č. 2, ktorý bol zameraný na podporu\nsamostatne zárobkovo činných osôb (ďalej ako „SZČO“), ktorým v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie,\nnúdzového stavu alebo výnimočného stavu z dôvodu epidémie ochorenia COVID-19 poklesli tržby.\nPodľa Oznámenia bola oprávneným žiadateľom pre opatrenie č. 2 SZČO, ktorá bola nemocensky a\ndôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po\ntomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny, ktoré zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení v\nznení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o sociálnom poistení“) priznáva každej SZČO od začiatku\npodnikania až do 1. júla nasledujúceho roka po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Žalobkyňa\nnásledne dňa 12. mája 2020 uzatvorila s ÚPSVaR Revúca Dohodu, na základe ktorej boli žalobkyni\nposkytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 3 510,00 eur v období od mája 2020 do októbra 2020. V\nčl. VI., bod 3 Dohody žalobkyňa čestne vyhlásila, že bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne\naj dobrovoľne) v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv. odvodové\nprázdniny. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa čestne vyhlásila aj v Žiadosti. Finančnou kontrolou na mieste\nbolo zistené, že žalobkyňa nebola oprávneným žiadateľom pre poskytnutie finančného príspevku v\nrámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2, nakoľko nespĺňala podmienku oprávnenosti žiadateľa\nuvedenú v Oznámení. Nesplnenie podmienky oprávneného žiadateľa preukázal list Sociálnej poisťovne\nč. 18956-2/2020-RV zo dňa 24. novembra 2020, kde Sociálna poisťovňa potvrdila, že žalobkyňa od 1.\njúna 2016 ku dňu vydania potvrdenia nebola registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne\nako povinne poistená SZČO a ani ako dobrovoľne poistená osoba. Súčasne bolo zistené, že samostatne\nzárobkovú činnosť vykonávala od 1. októbra 2019 (list Okresného úradu Rimavská Sobota č. OURS-OZP-2019/018166-2 zo dňa 20. septembra 2019), pričom predchádzajúcu podnikateľskú činnosť\npod tým istým IČO ukončila dňa 1. júna 2019 (list Okresného úradu Rimavská Sobota č. OU-RSOZP-2019/012221-2 zo dňa 31. mája 2019), z čoho vyplýva, že od 1. októbra 2019 žalobkyňa nezačala\nprvýkrát podnikať a nie je možné ju považovať za SZČO, ktorá čerpá odvodové prázdniny.\n5. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa následne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril\nk námietkam žalobkyne v jej podaní predloženom dňa 4. januára 2021. Ďalej uviedol, že pojem\n„odvodové prázdniny“ bol vysvetlený v Oznámení a tiež v čl. VI., bod 3 Dohody s odvolaním sa na\nZákon o sociálnom poistení ako obdobie od začiatku podnikania SZČO až do 1. júla nasledujúceho\nkalendárneho roka po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Ide teda o obdobie na začiatku podnikania\nSZČO až do dňa, ku ktorému sa podľa § 21 Zákona o sociálnom poistení posudzuje vznik povinného\nnemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Žalobkyňa vykonávala samostatne zárobkovú činnosť\nuž v predchádzajúcom období od 1. júna 2016 do 1. júna 2019. Z daňového priznania žalobkyne k dani z\npríjmov fyzickej osoby za rok 2018 je zrejmé, že žalobkyňa v roku 2018 dosiahla príjmy zo živnosti v sume\n3 666,00 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa zrejmé,\nže vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 21 Zákona o sociálnom poistení\npri samostatne zárobkovej činnosti vykonávanej od 1. októbra 2019 bolo možné posúdiť podľa príjmov\nžalobkyne z jej predchádzajúceho podnikania v roku 2018, pričom žalobkyňa odvodové prázdniny\nnečerpala.\n\n6. Na základe uvedeného orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa čerpala\nposkytnutý finančný príspevok v sume 3 510,00 eur neoprávnene, nakoľko nespĺňala podmienku\noprávnenosti žiadateľa podľa Oznámenia, ktorej splnenie čestne vyhlásila v Žiadosti a v čl. VI., bod\n3 Dohody, čím porušila ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy\nv spojení s kapitolou 2, časť 2.4. Schémy a podmienkou oprávnenosti žiadateľa pre projekt „Prvá\npomoc“ - opatrenie č. 2 uvedenou v Oznámení, čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny\npodľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, t. j. použitie\nverejných prostriedkov nad rámec oprávnenia.\n7. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný\nRozhodnutím č. MF/004866/2022-243/1143 zo dňa 23. februára 2022 (ďalej ako „rozhodnutie\nžalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh finančnej kontroly na mieste, administratívneho\nkonania a podstatný obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. K odvolacím námietkam\nžalobkyne žalovaný uviedol, že žalobkyni bol poskytnutý finančný príspevok v rámci projektu „Prvá\npomoc“ - Opatrenie č. 2, čo vyplýva zo samotného názvu Dohody, pričom podmienky na poskytnutie\nfinančného príspevku boli podrobne uvedené v Oznámení a boli následne doslovne prenesené do\nŽiadosti aj Dohody. Splnenie podmienok žalobkyňa v Žiadosti čestne vyhlásila. Žalobkyňa podľa\nžalovaného o podmienkach na poskytnutie finančného príspevku pred podpísaním Žiadosti a následne\nDohody vedela, preto je vylúčené uvedenie žalobkyne do omylu v otázke splnenia podmienok.\nPodmienky na poskytnutie príspevku neboli nijakým spôsobom žalobkyni zo strany ÚPSVaR Revúca\nzamlčané. Podmienky uvedené v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti sú zahrnuté v Oznámení,\nv Žiadosti a aj v Dohode a predstavujú len zlomok podmienok, ktoré SZČO na poskytnutie príspevku\nmusela splniť. Splnenie podmienok stanovených v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti zo\nstrany žalobkyne nebolo kontrolou na mieste, ani orgánom verejnej správy prvého stupňa spochybnené\na ich splnenie nespochybnil ani žalovaný. Poskytovateľ finančnej pomoci splnenie podmienok založil\nna čestnom vyhlásení žiadateľa, teda splnenie podmienky oprávnenosti na príspevok bolo prenesené\nna SZČO formou čestného vyhlásenia. Ide o tzv. právnu fikciu - vyvrátiteľnú právnu domnienku, keď\npodmienky sa považujú za splnené, ak sa nepreukáže opak, napr. následnou finančnou kontrolou. U\nžalobkyne bol preukázaný opak, t. z. bolo preukázané nesplnenie podmienok na poskytnutie finančného\npríspevku kontrolou na mieste. Konštatovanie žalobkyne v odvolaní, že ÚPSVaR Revúca mal všetky\npredpoklady na to, aby si základné informácie o žiadateľovi zistil bežne dostupnými prostriedkami, je\npodľa žalovaného bezpredmetné. Žalobkyňa v čl. IX. Dohody vyhlásila, že si Dohodu riadne a dôsledne\nprečítala a súhlasí s jej obsahom, neuzavrela ju v tiesni ani za zvlášť nevýhodných podmienok a na znak\nsúhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísala. Všetky podmienky na získanie finančnej pomoci boli\nv Dohode a v Žiadosti konkretizované a podpisom Dohody žalobkyňa s týmito podmienkami súhlasila.\nŽalobkyňa čerpala poskytnutý finančný príspevok neoprávnene, a preto jej konanie bolo kvalifikované\nako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej\nsprávy.\n8. K poukazu žalobkyne na dohody, ktoré ÚPSVaR Revúca uzatvoril s inými príjemcami a ktoré obsahujú\nrozdielne znenie čl. VI, z čoho žalobkyňa vyvodila úmysel ÚPSVaR Revúca uprednostňovať alebo\nzvýhodňovať určité subjekty, žalovaný uviedol, že dané dohody neboli predmetom správneho konania.\nZo žalobkyňou uvádzaných dohôd č. 20/30/54E/201 a č. 20/30/54E/128 nie je zrejmé aké oznámenie a\ns akými konkrétnymi podmienkami pre citované dohody platilo a čo žiadateľ čestne vyhlásil. Žalovaný\nvšak preskúmaním čl. VI. uvedených dohôd v CRZ zistil, že čl. VI. bod 3 dohody č. 20/30/54E/201 znie\ntotožne ako čl. VI. bod 3 Dohody žalobkyne. K dohode č. 20/30/54E/201 bol uzatvorený dodatok č. 1,\nv ktorom čl. VI. bod 2 týkajúci sa nemocenského a dôchodkového poistenia bol upravený. Žalovaný\nnepostrehol uprednostňovanie alebo zvýhodňovanie určitých subjektov v spojitosti so zmenou čl. VI.\nbod 2 dohôd týkajúceho sa nemocenského a dôchodkového poistenia. Žalobkyňa nebola nemocensky\na dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období do 30. júna 2020 a poistenie jej netrvalo\naj po tomto dni. Taktiež žalobkyňa nečerpala tzv. odvodové prázdniny, pretože nejde o podnikateľku\nso začiatkom podnikania v roku 2019 až do posúdenia vzniku povinného sociálneho poistenia k 1. júlu\n2020. Kalendárny rok rozhodujúci na posúdenie vzniku povinného sociálneho poistenia u žalobkyne od\nvzniku podnikania bol rok 2018, nakoľko žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť v období od 1.\njúna 2016 do 1. júna 2019. Uvedené preukazuje daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2018, ktoré od\nžalobkyne vyžiadal orgán verejnej správy prvého stupňa a list č. 18956-2/2020-RV zo dňa 24. novembra\n\n2020, ktorým Sociálna poisťovňa potvrdila, že žalobkyňa od 1. júna 2016 ku dňu vydania potvrdenia\nnebola registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako povinne poistená SZČO ani ako\ndobrovoľne poistená osoba. Žalobkyňa nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená z dôvodu\nnízkeho príjmu za rok 2018, preto odvodové prázdniny čerpať nemohla a zároveň nebola ani dobrovoľne\npoistená.\n9. K námietke žalobkyne, že bola pri žiadaní o príspevok uvedená do omylu, žalovaný uviedol,\nže predmetom správneho konania je preukázanie porušenia finančnej disciplíny podľa Zákona\no rozpočtových pravidlách verejnej správy a nie podvodné konanie, ktoré je predmetom trestnoprávneho\nkonania spadajúceho do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní. V prípade preukázania\nporušenia finančnej disciplíny je irelevantné, či účastník konania vedel, resp. nevedel o skutočnosti\nnesplnenia podmienky na poskytnutie finančného príspevku. ÚPSVaR Revúca splnenie podmienok\nzaložil na čestnom vyhlásení žiadateľa, pričom kontrola splnenia podmienok čestne vyhlásených nebola\nvylúčená z predmetu následných kontrol. V Oznámení je jednoznačne stanovené, že skutočnosti,\nktoré žiadateľ čestne vyhlásil, môžu byť predmetom následných kontrol. Podľa Oznámenia tiež\nzamestnanec úradu vykoná kontrolu formálnej správnosti žiadosti (overí, či je žiadosť kompletná v súlade\ns podmienkami Oznámenia). Zamestnanec úradu overuje len skutočnosť, či sú predložené dokumenty\nkompletné a neoveruje splnenie podmienok pre poskytnutie príspevku ako tvrdila žalobkyňa v odvolaní.\n10. K pojmu „odvodové prázdniny“ žalovaný uviedol, že Zákon o sociálnom poistení ho síce nepozná,\nale bol určený priamo v Oznámení, v Žiadosti a tiež v Dohode. Pojem je vysvetlený pomocou\nZákona o sociálnom poistení ako obdobie od začiatku podnikania, kedy nová SZČO nemusí platiť\nodvody do Sociálnej poisťovne, pretože u nej nie je možné posúdiť vznik povinného nemocenského\na dôchodkového poistenia. Ide o obdobie trvajúce do dňa, ku ktorému sa na základe dosiahnutých\npríjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní posudzuje vznik povinného nemocenského a\ndôchodkového poistenia SZČO podľa § 21 Zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobkyne vznik\npovinného nemocenského a dôchodkového poistenia pri samostatne zárobkovej činnosti vykonávanej\nod 1. októbra 2019 bolo možné posúdiť podľa príjmov žalobkyne z jej predchádzajúceho podnikania\nv roku 2018, ktoré boli priznané v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2018, keďže žalobkyňa\nprvýkrát podnikať nezačala od 1. októbra 2019, ale podnikateľskú činnosť vykonávala už od 1. júna\n2016 do 1. júna 2019. Žalobkyňa preto nebola SZČO čerpajúcou odvodové prázdniny. Žalobkyňa\nnebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená z dôvodu, že jej príjmy v roku 2018 boli nízke a\nnedosiahli výšku, s ktorou sa spája povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a zároveň nečerpala\n„odvodové prázdniny,“ keďže počnúc dňom 1. októbra 2019 nezačala prvýkrát podnikať. Keďže\nžalobkyňa nebola ani dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená, finančný príspevok čerpala\nneoprávnene. Vzhľadom na uvedené zistenia dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa bolo vydané v súlade s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“).\nSprávna žaloba\n11. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré\npovažovala za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).\n12. Po úvodnej konštatačnej časti správnej žaloby žalobkyňa vyslovila svoj názor, že z ustanovenia §\n70 ods. 6 Zákona službách zamestnanosti a contrario vyplýva, že na poskytnutie finančného príspevku\npodľa § 54 ods. 1 písm. e) tohto zákona existuje právny nárok, pričom podmienky, ktoré musí žiadateľ\nspĺňať, sú taxatívne uvedené v § 70 ods. 7 tohto zákona. Žalobkyňa všetky zákonné podmienky spĺňala\npo celú dobu poskytovania finančného príspevku, pričom žalovaný a ani prvostupňový správny orgán\nnezistili, že tieto zákonné podmienky splnené neboli alebo ich žalobkyňa prestala spĺňať počas poberania\npríspevku. Podľa žalobkyne je nesprávny právny názor žalovaného, že tieto zákonné podmienky možno\nľubovoľne rozširovať. Rozšírenie zákonných podmienok na priznanie finančného príspevku v rámci\naktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákona službách zamestnanosti o ďalšie\npodmienky zákonodarcom nepredpokladané je podľa žalobkyne neprípustné.\n\n13. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej tvrdila, že z Centrálneho registra zmlúv vyplýva, že ÚPSVaR\nRevúca uzavrel s inými žiadateľmi v rovnakom postavení dohody o poskytnutí toho istého príspevku,\npričom ako podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať, uviedol výlučne podmienky uvedené v § 70 ods.\n7 Zákona o službách zamestnanosti. Žalobkyňa k správnej žalobe priložila kópie dohôd o poskytnutí\nfinančného príspevku uzatvorených medzi ÚPSVaR Revúca a F. G. (č. XX/XX/XXX/128), H. C. (č. XX/\nXX/XXX/XX) a I. J. (č. XX/XX/XXX/XX).\n14. Žalobkyňa uviedla, že v rozhodnom období nebola povinne poistená z dôvodu jej nízkych\npríjmov z podnikania, keďže nespĺňala zákonnú podmienku povinného nemocenského a dôchodkového\npoistenia. Žalobkyňa sa dobrovoľne dôchodkovo a nemocensky nepoistila z toho istého dôvodu, teda\npre nedostatočný príjem, ktorý jej neumožňoval takéto výdavky. Pokiaľ by príjmy žalobkyne postačovali\nna platbu odvodov na nemocenské a dôchodkové poistenie, rada by sa poistila, ale v období pandémie,\nkeď štát jej svojimi opatreniami znemožnil podnikanie a pripravil ju aj o ten nízky príjem, ktorý dovtedy z\npodnikania mala, to nebolo možné. Podľa žalobkyne by bolo absurdné, aby poskytovanie štátnej podpory\npodnikateľom bolo podmieňované vynaložením výdavkov na dobrovoľné poistenie.\n15. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej tvrdila, že bola zamestnancami ÚPSVaR Revúca uvedená\ndo omylu v otázke splnenia podmienok na poskytovanie finančného príspevku. Pokiaľ by vedela, že\nposkytnutie tohto príspevku sa na ňu nevzťahuje, mohla svoje podnikanie ukončiť a požiadať o sociálne\ndávky.\n16. Podľa žalobkyne žalovaný a ani orgán verejnej správy prvého stupňa nevyhodnotili alternatívnu\npožiadavku odvodových prázdnin tak, že tieto sa vzťahujú aj na žalobkyňu s odôvodnením, že žalobkyňa\npodnikala aj v minulosti. Pojem „odvodové prázdniny“ ako podmienka čerpania finančného príspevku\npodľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti uvedený v Dohode mal byť žalovaným\nvykladaný rozširujúco tak, že sa vzťahuje aj na žalobkyňu, ktorá podľa zistení žalovaného nebola\nnemocensky a dôchodkovo poistená z dôvodu svojich nízkych príjmov z podnikania.\n17. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgán verejnej správy prvého stupňa sú podľa\nžalobkyne v príkrom rozpore s princípmi dobrej správy, ktoré vyplývajú z Odporúčania Výboru ministrov\nčlenských štátov Rady Európy z 20. júna 2007, a to najmä s princípom proporcionality a princípom\nprávnej istoty. Tieto princípy sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Princíp proporcionality\nmožno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čiastočne je vyjadrený aj v čl. 13 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi\ncieľom a použitými prostriedkami. Princíp právnej istoty je implicitne vyjadrený v čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky. Je to najmä požiadavka na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych\nnoriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci, ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere\na zákaz retroaktivity. Judikatúra sa na tento princíp odvoláva vždy, keď všeobecne záväzný právny\npredpis alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci porušuje niektorý z týchto princípov. Taktiež Správny\nporiadok s účinnosťou od 1. januára 2004 zakotvil ako základné pravidlo konania povinnosť správnych\norgánov dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely. Základným dokumentom, ktorý sa v rámci práva Európskej únie venuje dobrej\nspráve, je Odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna\n2007 o dobrej verejnej správe (ďalej ako „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje niekoľko základných\nprincípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám.\nPrávo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby jej štát garantoval, že\nverejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Toto právo síce nepatrí medzi tradične\nuznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na dobrú správu Rada\nEurópy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých uznaných práv\nvo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo. Podobným spôsobom bolo právo na\ndobrú správu uznané aj v čl. 41 ods. 1 Charty základných ľudských práv Európskej únie (ďalej ako\n„Charta“), podľa ktorého má každá osoba právo, aby inštitúcie a orgány Únie riešili jej záležitosti\nnestranne, spravodlivo a v primeranom čase. Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené\nv právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce\nnezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale\npôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja.\nZákladné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti,\nresp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti,\n\npredvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych\norgánov. S výslovným použitím pojmu „dobrá správa“ sa u nás nestretávame. Tento pojem v našom\nprávnom poriadku nie je definovaný. Na porovnanie, v Českej republike sa s výslovným použitím tohto\npojmu možno stretnúť v dvoch zákonných úpravách, a to v zákone o verejnom ochrancovi práv, ktorý\nprincípy dobrej správy uvádza ako jedno z hľadísk ombudsmanovho posudzovania riadneho výkonu\nverejnej správy popri kritériu súladu s právom a súladu s princípmi demokratického právneho štátu.\nOdkaz na dobrú správu sa objavil aj v novom správnom poriadku ČR, a to v prvej úvodnej časti zákona,\nkde sa zaoberá základnými zásadami činnosti správnych orgánov. Princípy dobrej verejnej správy Rada\nEurópy presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní Výboru\nministrov a prostredníctvom judikatúry ESĽP. Účinnosť princípov dobrej správy sa zásadným spôsobom\npresadzuje predovšetkým prostredníctvom rozhodovacej činnosti ESĽP, avšak nepriamo, čo je dané\ncharakterom práv a slobôd chránených Dohovorom. Právo jednotlivca na dobrú správu, podobne ako\nnapr. právo na azyl, nepatrí medzi typické základné ľudské práva priamo uznané Dohovorom. Preto sa\nneaplikujú princípy dobrej správy ako také, ale všeobecné právne princípy (princíp rovnosti, viazanosti\nprávom, proporcionality). Presadzovanie všeobecných právnych princípov v členských štátoch Rady\nEurópy zabezpečujú najmä súdy v rámci ústavného a správneho súdnictva. S nadobudnutím platnosti\nLisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa stala právne záväznou Charta. Spomenutý čl. 41 Charty síce\ndefinuje právo na dobrú správu, avšak len vo vzťahu jednotlivca k orgánom a inštitúciám Únie (zdroj:\nK., Bulletin SAK 12/2013).\n18. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu\ns rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého\nstupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej správny súd priznal právo na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul podstatné dôvody rozhodnutia orgánu verejnej správy\nprvého stupňa a rozhodnutia žalovaného. K žalobným námietkam žalobkyne uviedol, že nespochybňuje\nprávny nárok na poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č.\n2 podľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti, avšak až po splnení všetkých\npodmienok. Žalovaný nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, že spĺňala všetky zákonné podmienky podľa\n§ 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti po celú dobu poskytovania finančného príspevku,\navšak je nesprávna taká úvaha žalobkyne, že právny nárok na poskytnutie finančného príspevku\nvzniká len po splnení podmienok uvedených v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti. Z čl.\nIII k bodu 1 a 2 osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 63/2020 Z. z. vyplýva, že po splnení\npodmienok pre poskytnutie takejto podpory bude mať žiadateľ na ňu právny nárok. Podmienkami\npre poskytnutie takejto podpory nemožno rozumieť iba všeobecné zákonné podmienky podľa § 70\nods. 7 Zákona o službách zamestnanosti, nakoľko na vznik právneho nároku sa vyžaduje splnenie\nvšetkých podmienok poskytnutia podpory, tzn. vrátane tých, ktoré boli zverejnené v Oznámení a\nprenesené do Žiadosti a do Dohody. Oznámenie bolo vyhlásené Ústredím práce, sociálnych vecí a\nrodiny, do pôsobnosti ktorého podľa § 12 písm. g) Zákona o službách zamestnanosti patrí poskytovať\npríspevok podľa § 53d tohto zákona a schvaľovať alebo realizovať projekty a programy financované zo\nštátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov alebo realizovať projekty a programy financované zo zdrojov\nEurópskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu podľa § 54 tohto zákona.\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny konalo len v rámci svojej pôsobnosti, keď v Oznámení stanovilo\npodmienky poskytovania príspevku, ktoré žiadateľ o finančný príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“\n– Opatrenie č. 2 musí spĺňať, aby mu na poskytnutie tohto príspevku vznikol právny nárok. Nejde\nteda o ľubovoľné rozširovanie zákonných podmienok, ale o vymedzenie okruhu oprávnených žiadateľov.\nNavyše, podmienka oprávnenosti žiadateľa bola z Oznámenia prenesená aj do Žiadosti a do Dohody,\npričom splnenie tejto podmienky žalobkyňa čestne vyhlásila v čl. VI, bod 3 Dohody.\n20. K námietke žalobkyne, že ÚPSVaR Revúca uzatvoril s inými žiadateľmi v rovnakom postavení\ndohody o poskytnutí príspevku, pričom tieto mali obsahovať výlučne zákonné podmienky uvedené v §\n70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti, žalovaný uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, pričom sa\ns ňou vysporiadal už vo svojom rozhodnutí (strana 7-8). Doplnil, že po preskúmaní verejne dostupných\ninformácií z Centrálneho registra zmlúv bolo zistené, že ku všetkým týmto dohodám boli uzatvorené\ndodatky, z ktorých vyplýva, že pôvodné znenie čl. VI týchto dohôd sa vypúšťa a nahrádza sa novým\n\nznením, ktoré už obsahuje obdobne formulovanú podmienku nemocenského a dôchodkového poistenia\n(povinného aj dobrovoľného) alebo čerpania tzv. odvodových prázdnin ako obsahuje čl. VI Dohody\nžalobkyne.\n21. Žalobkyňa dobrovoľne požiadala o poskytnutie finančného príspevku Žiadosťou, ktorej obsahom je\naj čestné vyhlásenie, že žiadateľ (žalobkyňa) bol nemocensky a dôchodkovo poistený (povinne alebo\ndobrovoľne) v období od 31. marca 2020 a poistenie mu trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv. odvodové\nprázdniny, a rovnako dobrovoľne uzatvorila s ÚPSVaR Revúca Dohodu, ktorej obsahom je tiež obdobné\nčestné vyhlásenie. Žalobkyňa vlastnoručným podpisom akceptovala všetky podmienky, za ktorých jej\nmali byť poskytnuté finančné prostriedky. Každý prijímateľ finančného príspevku si musí byť vedomý, že\npríspevok sa poskytuje za splnenia konkrétne stanovených podmienok a prijímateľ tohto príspevku sa\npodpisom dohody zaväzuje akceptovať ich. Žalobkyňa vedela aj o podmienke, ktorú v správnej žalobe\noznačila ako absurdnú a ak s ňou nesúhlasila, nebola povinná Dohodu akceptovať.\n22. K námietke žalobkyne ohľadom rozporu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy s princípmi\ndobrej verejnej správy žalovaný uviedol, že nie je žiadnym spôsobom argumentačne podložená, ale ide\nlen o rozsiahly opis princípov a právnych dokumentov bez akejkoľvek konkretizácie, v čom žalobkyňa vidí\nrozpor napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy s tým ktorým princípom, a preto ju považoval\nza neopodstatnenú.\n23. Žalovaný podotkol, že sa podrobne zaoberal tvrdením žalobkyne o uvedení do omylu v otázke\nsplnenia podmienok pre poskytnutie finančného príspevku už vo svojom rozhodnutí (strana 6-7), pričom\ndoplnil, že žalobkyňa nemohla byť uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie\nfinančného príspevku, nakoľko všetky podmienky na poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu\n„Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2 sú podrobne uvedené v Oznámení a boli prenesené do Žiadosti a aj do\nDohody. Žalobkyňa vyhlásila, že je oprávnená Dohodu podpísať, že si ju riadne a dôsledne prečítala\na súhlasí s jej obsahom, neuzavrela ju v tiesni a ani za zvlášť nevýhodných podmienok. Zamestnanec\nÚPSVaR Revúca nebol povinný overovať správnosť údajov uvedených v čestnom vyhlásení, ale podľa\nOznámenia vykonáva len kontrolu formálnej správnosti žiadosti, tzn. overí, či je žiadosť kompletná v\nsúlade s podmienkami Oznámenia. Skutočnosti, ktoré žiadateľ čestne vyhlásil, mohli byť predmetom\nnáslednej kontroly, čo vyplýva z Oznámenia a aj z Dohody.\n24. K tvrdeniu žalobkyne v správnej žalobe, že pojem odvodové prázdniny bolo potrebné vykladať\nrozširujúco tak, aby sa vzťahoval aj na žalobkyňu, žalovaný uviedol, že nie je oprávnený svojvoľne\na rozširujúco vykladať pojmy tak, aby zabezpečil, že sa žalobkyňa bude pokladať za oprávneného\nžiadateľa o finančný príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2, hoci podmienku\nnemocenského a dôchodkového poistenia (povinného aj dobrovoľného) alebo čerpania tzv. odvodových\nprázdnin v rozhodnom období nespĺňala.\n25. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného\nboli vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a obsahujú všetky zákonom\npredpísané náležitosti, pričom dostatočným spôsobom odôvodňujú záver, že žalobkyňa použitím\nfinančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2 v sume 3 510,00 eur porušila §\n19 ods. 1 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, čím použila verejné prostriedky nad rámec\noprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čo sa posudzuje ako porušenie\nfinančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a preto\nžiadal správny súd, aby správnu žalobu zamietol.\n26. Žalobkyňa nevyužila svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva\nprechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od\n1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského\nsúdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa\n\ntoto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 72S/39/2022 vedie na\nSprávnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-72S/39/2022.\n28. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom\npojednávaní dňa 19. septembra 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade\ns § 108 ods. 2 SSP. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v správnej žalobe\nsprávny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n29. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní zdôraznil, že žalobkyňa spĺňa podmienky\nstanovené v § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti, čo žalovaný nespochybňoval a táto\nskutočnosť ani nie je sporná, pričom sporná je otázka výkladu o splnení podmienok stanovených\nv zmysle čl. VI. bod 3 Dohody. Žalobkyňa splnila podmienku čerpania odvodových prázdnin, pričom\npojem „odvodové prázdniny“ je potrebné vykladať tak, ako bolo uvedené v správnej žalobe. Dohodu\nkoncipovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. ÚPSVaR Revúca, a\npreto by nesprávny výklad nejasného pojmu „odvodové prázdniny“ nemal byť na ťarchu žalobkyne.\nTaktiež podotkol, že zamestnanci ÚPSVaR Revúca žalobkyňu ubezpečili, že spĺňa podmienky na\nposkytnutie finančnej pomoci. Zároveň uviedol, že na vykonaní dokazovania dohodami o poskytnutí\nfinančného príspevku uzatvorenými medzi ÚPSVaR Revúca a podnikateľmi G., C. a J. netrvá, keďže po\ndoručení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe už táto otázka bola vyriešená.\n30. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v Oznámení boli stanovené aj ďalšie\npodmienky a žalobkyňa už v Žiadosti uviedla, že tieto podmienky spĺňa, pričom v čestnom vyhlásení,\nktoré je súčasťou Dohody rovnako vyhlásila, že podmienky podľa Oznámenia spĺňa. Nestotožnila sa s\nnázorom žalobkyne, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. ÚPSVaR\nRevúca neboli oprávnení rozširovať podmienky poskytnutia finančného príspevku nad rámec podmienok\nstanovených v Zákone o službách zamestnanosti. Vo vzťahu k podmienke čerpania tzv. odvodových\nprázdnin odcitovala presné znenie danej podmienky z Oznámenia a z Dohody, z ktorého vyplýva, že\nžiadateľ musel začať podnikať prvý krát. V danom prípade táto podmienka splnená nebola, keďže\nžalobkyňa začala podnikať prvý krát 1. júna 2016. Vo zvyšku zástupkyňa žalovaného poukázala na\nargumentáciu uvedenú vo vyjadrení k správnej žalobe a v odôvodnení rozhodnutia žalovaného.\n31. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n32. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n33. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n34. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n35. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 28. februára\n2022 za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest\nvrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť,\na na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie,\nnúdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo\nalebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad.\n36. Podľa § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 28. februára 2022\npodmienkou na poskytnutie príspevku podľa tohto zákona žiadateľovi, ktorým je právnická osoba, fyzická\n\nosoba alebo uchádzač o zamestnanie, ktorý pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie\nprevádzkoval alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, je, že\na) má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,\nb) má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na\nsociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,\nc) neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,\nd) nemá voči úradu splatné finančné záväzky,\ne) nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného\npredpisu,\nf) nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,\ng) nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať\npomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.\n37. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy verejné prostriedky možno\npoužiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi. Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť\nlen na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo\nustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného\npodľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov\nštátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej\núnie.\n38. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy porušením finančnej\ndisciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k\nvyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.\n39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, orgánu verejnej správy prvého stupňa\na postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti\nuplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že\nurčenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny\nsúd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom\nžalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie\nžalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej\nlehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov\npovažuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm.\ne) SSP.\n40. Správny súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane pripojených administratívnych\nspisov orgánov verejnej správy zistil, že orgán verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí zo dňa 16.\nnovembra 2021 skonštatoval, že žalobkyňa použitím poskytnutého finančného príspevku v sume 3\n510,00 eur v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 v zmysle Oznámenia porušila ustanovenie §\n19 ods. 1 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, nakoľko nespĺňala podmienku oprávnenosti\nžiadateľa podľa Oznámenia, ktorej splnenie čestne vyhlásila v Žiadosti a v čl. VI., bod 3 Dohody,\nčím došlo k použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, a teda k porušeniu finančnej\ndisciplíny podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.\nOrgán verejnej správy prvého stupňa preto uložil žalobkyni povinnosť odviesť finančné prostriedky vo\nvýške porušenia finančnej disciplíny do 15 dní odo dňa právoplatnosti daného rozhodnutia na účet\nÚstredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, a to v sume 3 510,00 eur. Žalovaný následne\no odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol správnou žalobou\nnapadnutým rozhodnutím zo dňa 23. februára 2022 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Žalobkyňa napadla rozhodnutie\nžalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa všeobecnou správnou žalobou,\npričom rozsah prieskumu správneho súdu bol vymedzený žalobnými bodmi uvedenými v správnej\nžalobe.\n41. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe uviedla svoj názor, že na poskytnutie finančného príspevku podľa\n§ 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti existuje právny nárok po splnení podmienok podľa\n§ 70 ods. 7 tohto zákona (čo má vyplývať a contrario z ustanovenia § 70 ods. 6), pričom žalobkyňa po\n\ncelú dobu poskytovania finančného príspevku tieto podmienky spĺňala, správny súd konštatuje, že dané\ntvrdenie žalobkyne nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, ktorá by správnemu súdu umožňovala\nvykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o prezentáciu\nvlastných záverov žalobkyne, ktoré samé osebe nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých\nrozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobkyňa v správnej\nžalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z\nakých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutí orgánov\nverejnej správy za nezákonné. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov\nmá zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude,\nkeďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny\nsúd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené\nv správnej žalobe namiesto žalobkyne vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu,\nresp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy\nsám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a\npostupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok. Ak by tak správny súd\nurobil, nebol by už nestranným súdom. Žalobkyňa je preto povinná poukázať na konkrétne skutočnosti,\nz ktorých vyvodzuje porušenie zákona orgánmi verejnej správy. Keďže žalobkyňa len uviedla svoj\nprávny názor na oprávnenosť poberania poskytnutého finančného príspevku v zmysle Oznámenia\nbez toho, aby súčasne uviedla, čím žalovaný, resp. orgán verejnej správy prvého stupňa, porušil\nzákon a aký to malo vplyv na subjektívne práva a právom chránené záujmy žalobkyne, správny súd\nnemohol takto formulované tvrdenie vyhodnotiť ako relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej\nby mohol vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pre úplnosť však\nsprávny súd uvádza, že Zákon o službách zamestnanosti stanovuje základný zákonný rámec pre\naktívne opatrenia na trhu práce, medzi ktoré sa zaraďujú aj projekty na podporu udržania pracovných\nmiest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková\nčinnosť. Z ustanovenia § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že predmetné\nprojekty, akým bol aj projekt „Prvá pomoc“ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podľa Oznámenia,\nschvaľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky. Zákon tak výslovne\npočíta s tým, že konkrétne podmienky pre poskytnutie finančného príspevku v rámci určitého projektu po\nschválení vládou Slovenskej republiky stanoví vyhlasovateľ projektu. V danom prípade Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny ako vyhlasovateľ projektu „Prvá pomoc“ v rámci Operačného programu Ľudské\nzdroje financovaného z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej\nrepubliky stanovilo v Oznámení konkrétne podmienky, ktoré musel žiadateľ splniť, aby nadobudol\npostavenie oprávneného žiadateľa o finančný príspevok v rámci tohto projektu. To, že Zákon o službách\nzamestnanosti stanovuje v § 70 ods. 7 všeobecné podmienky na poskytnutie akéhokoľvek príspevku\npodľa tohto zákona žiadateľovi, neznamená, že je vylúčené, aby vyhlasovateľ projektu podľa § 54\nods. 1 písm. e) tohto zákona stanovil osobitné podmienky pre poskytnutie príspevku podľa príslušného\nprojektu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že samotné znenie § 54 ods. 1 písm. e) Zákona o službách\nzamestnanosti so stanovením osobitných podmienok podľa zamerania určitého projektu počíta. Ústredie\npráce, sociálnych vecí a rodiny oprávnene a v súlade so zákonom v Oznámení stanovilo osobitné\npodmienky, ktoré musí žiadateľ o finančný príspevok z projektu „Prvá pomoc“ spĺňať. Žiadateľovi tak\nvznikne nárok na poskytnutie daného finančného príspevku len v prípade, ak spĺňa nielen všeobecné\npodmienky poskytnutia príspevku podľa § 70 ods. 7 Zákona o službách zamestnanosti, ale aj osobitné\npodmienky podľa Oznámenia.\n42. Tvrdenie žalobkyne v správnej žalobe, že z centrálneho registra zmlúv vyplýva, že ÚPSVaR Revúca\nuzavrel s inými žiadateľmi v rovnakom postavení dohody o poskytnutí toho istého príspevku, pričom\nako podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať, uviedol výlučne podmienky uvedené v § 70 ods. 7 Zákona\no službách zamestnanosti, rovnako nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by\nsprávny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tvrdenie\nžalobkyne má len konštatačný charakter, pričom z neho nie je zrejmé, čím orgány verejnej správy\nporušili zákon a aký má tvrdená skutočnosť vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobkyne\nv tejto veci. Správny súd pre úplnosť poukazuje na stanovisko žalovaného v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia a v jeho vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13. júla 2022, že ku všetkým dohodám, na ktoré\nžalobkyňa v správnej žalobe poukázala a ktorých kópie aj k správnej žalobe priložila, boli uzatvorené\ndodatky, z ktorých vyplýva, že pôvodné znenie čl. VI týchto dohôd sa vypúšťa a nahrádza sa novým\n\nznením, ktoré obsahuje obdobne formulovanú podmienku nemocenského a dôchodkového poistenia\n(povinného aj dobrovoľného) alebo čerpania tzv. odvodových prázdnin ako obsahuje čl. VI Dohody\nžalobkyne. Žalobkyňa na pojednávaní vecnú správnosť tohto tvrdenia žalovaného nepoprela a ani\nnežiadala vykonanie dokazovania predmetnými dohodami správnym súdom.\n43. Rovnako tvrdenia žalobkyne v správnej žalobe o dôvodoch, prečo nebola povinne alebo dobrovoľne\nnemocensky a dôchodkovo poistená, majú len charakter konštatovaní zo subjektívneho pohľadu\nžalobkyne, čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy. Taktiež tvrdenie žalobkyne, že zamestnancami ÚPSVaR Revúca bola uvedená do omylu\nv otázke splnenia podmienok na poskytovanie finančného príspevku, nepredstavuje relevantnú žalobnú\nnámietku, na základe ktorej by správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí\norgánov verejnej správy. Žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla a ani nepreukázala tvrdenia dotknutých\nzamestnancov ÚPSVaR Revúca a prípadné ďalšie relevantné skutkové okolnosti, z ktorých usúdila, že\nbola uvedená do omylu a aký vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy by\ntvrdená skutočnosť mala mať. Zo samotnej skutočnosti, že žalobkyňa sa subjektívne cíti uvedená do\nomylu, nemožno prijať záver, že orgány verejnej správy konali a rozhodli nezákonne, čím by zasiahli\ndo práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Navyše, ako už poukázal žalovaný v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia a aj vo vyjadrení k správnej žalobe, všetky podmienky, ktoré bola žalobkyňa povinná\nsplniť na to, aby jej vznikol nárok na poskytovanie finančného príspevku z projektu „Prvá pomoc“ podľa\nOznámenia, boli výslovne uvedené tak v Oznámení, ako aj v Žiadosti a v Dohode, pričom žalobkyňa\nDohodu vlastnoručne podpísala s tým, že si ju riadne a dôsledne prečítala a súhlasí s jej obsahom,\nneuzavrela u v tiesni a ani za zvlášť nevýhodných podmienok. Svojím podpisom Dohody žalobkyňa\nvyjadrila súhlas s predmetnými podmienkami a ich vlastná interpretácia zo strany žalobkyne nemá žiadny\nvplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa.\n44. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že podľa jej názoru mal byť pojem „odvodové prázdniny“\npoužitý v Dohode interpretovaný zo strany žalovaného rozširujúco tak, aby sa vzťahoval aj na žalobkyňu,\nsprávny súd opätovne konštatuje, že pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej\nsprávy nemôže vychádzať z prezentácie vlastných predstáv žalobkyne o skutkových alebo právnych\notázkach predmetnej veci. Pre úplnosť správny súd však uvádza, že v čl. VI bod 3 Dohody je\npredmetná podmienka formulovaná tak, žalobkyňa ako SZČO čestne vyhlasuje, že „bola nemocensky\na dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvá a po\ntomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07.\nnasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať).“ Uvedená podmienka\nje podľa správneho súdu formulovaná dostatočne zrozumiteľne a určito tak, aby boli vylúčené viaceré\nmožné interpretácie pojmu „odvodové prázdniny,“ a to aj napriek tomu, že sa doslovne nezhoduje\ns ustanovením § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Tento pojem nie je legálnym pojmom, ktorý\nby bol použitý v texte zákona, avšak bol dostatočne jasne formulovaný v Oznámení, v Žiadosti a aj\nv Dohode. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa začala podnikať 1. júna 2016\npod rovnakým IČO (potvrdenie Okresného úradu Rimavská Sobota č. OU-RS-OZP-2019/012221-2\nzo dňa 31. mája 2019) ako v čase podania Žiadosti a podpisu Dohody. Vychádzajúc z formulácie\npojmu „odvodové prázdniny“ v Oznámení, Žiadosti a v Dohode tak bolo od 1. júla 2017 už prípadné\nčerpanie odvodových prázdnin podľa uvedeného vymedzenia žalobkyňou vylúčené. Z dokazovania\nvykonaného orgánom verejnej správy prvého stupňa tiež vyplynulo, že žalobkyni z dôvodu nízkych\npríjmov nevzniklo a v rozhodnom období ani netrvalo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie\nSZČO. Keďže žalobkyňa nebola ani dobrovoľne nemocensky alebo dôchodkovo poistená (potvrdenie\nSociálnej poisťovne č. 18956-2/2020-RV zo dňa 24. novembra 2020, v ktorom Sociálna poisťovňa\npotvrdila, že žalobkyňa od 1. júna 2016 ku dňu vydania potvrdenia nebola registrovaná v informačnom\nsystéme Sociálnej poisťovne ako povinne poistená SZČO a ani ako dobrovoľne poistená osoba), pričom\nnečerpala ani odvodové prázdniny v zmysle čl. VI bod 3 Dohody, nemohla byť považovaná za oprávnenú\nžiadateľku o finančný príspevok z projektu „Prvá pomoc“ v zmysle Oznámenia. Tým, že prijala finančné\npríspevky od ÚPSVaR Revúca v celkovej sume 3 510,00 eur napriek tomu, že nebola oprávnenou\nžiadateľkou, orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný správne skonštatovali, že žalobkyňa sa\ntým dopustila porušenia finančnej disciplíny podľa 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy, podľa ktorého porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných\nprostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Rámec\noprávnenia bol v danom prípade stanovený Zákonom o službách zamestnanosti (§ 54 ods. 1 písm. e/)\n\na Dohodou. Keďže žalobkyňa pre nesplnenie podmienok pre poskytnutie daného finančného príspevku\nnebola oprávnenou žiadateľkou, pričom finančný príspevok aj napriek tomu prijala, použila tak verejné\nprostriedky inak, než stanovuje rámec oprávnenia. K vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov preto\ndošlo práve vo výške poskytnutého finančného príspevku, t. j. v sume 3 510,00 eur.\n45. Právno-teoretické závery ohľadom pojmu „princípy dobrej verejnej správy,“ ktoré žalobkyňa uviedla\nv správnej žalobe (uvedené v odseku 17. tohto rozsudku), nepredstavujú žalobnú námietku spôsobilú\nspochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa,\nkeďže pre svoju všeobecnosť nie je vôbec zrejmé, akým konkrétnym spôsobom dopadajú na predmetnú\nvec. Nestačí, ak žalobkyňa v správnej žalobe len uvedie právno-teoretické východiská právnej vedy\nalebo praxe bez toho, aby súčasne nekonkretizovala, akým spôsobom je z nich nepochybné, že konajúci\norgán verejnej správy v konkrétnej veci pochybil a rozhodol nezákonne. Správny súd preto nemohol\ndospieť k záveru, že žalobné námietky žalobkyne sú dôvodné.\n46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí\norgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k\nzáveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa nie sú zaťažené\nvadou nezákonnosti, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania\nnepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\n\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}